Realistická poviedka

Vyznačuje sa národnopisným a sociálnym zameraním. Zaoberá sa sociálnou tvárou

slovenskej dediny a životom v nej. Primárnu funkciu zohráva rozprávač. Autor ho oživuje aj
priamymi vstupmi do deja. Postavou v realistickej poviedke je zväčša obyčajný človek,
pochádzajúci z jednoduchších pomerov a zobrazený vo vymedzenom úseku života. Do deja
vstupuje sformovaný, nemení výrazne svoje vlastnosti, nevyvíja sa. Postupne sa však
prehlbuje pohľad na človeka a dôkladnejšie sa zachytáva psychické rozpoloženie postáv
/napr. B. Slančíková – Timrava/.

Martin Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie

V poviedke sa odrazila Kukučínova znalosť dedinských pomerov Turca a Oravy, odkiaľ

pochádzal a istý čas pôsobil. Vidíme tu aj snahu o objektívny a ironický prístup k obom
postavám /zeman, podnikateľ/. Riešenie konfliktu je síce zmierlivé na oboch stranách, avšak
Kukučín zemanom ako budúcnosti národa zelenú nedáva.
Konflikt je zrážka protikladných alebo rozdielnych síl. Je nositeľom dramatickej situácie,
v ktorej sa stretávajú rôzne ľudské povahy, pocity, významy. Udržiava diváka v napätí.
Typy konfliktov:
- Interpersonálny – konflikt s inou postavou.
- Spoločenský – konflikt so spoločnosťou.
- Osobný – postava sa dostáva do konfliktu sama so sebou.
Poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie je postavená na protiklade dvoch hlavných postáv –
z vlastnej viny schudobneného zemana Aduša Domanického a vlastným pričinením
zbohatnutého kupca /predtým sedliaka/ Ondreja. Obe postavy sa dostanú do konfliktu
/interpersonálny konflikt/ pri kúpe a predaji obilia nielen ako súkromné osoby, ale aj ako
reprezentanti svojich spoločenských vrstiev. Aduš prežíva i osobný konflikt vyvolaný
rozporom medzi zemianskou cťou a svojím konaním. Pociťuje ho natoľko intenzívne, že sa
v závere poviedky radikálne zmení k lepšiemu. Postava Aduša sa teda vyvíja. Postav Ondreja
Trávu je vyformovaná hneď od začiatku diela. Autor vytvoril charakteristiku aj
prostredníctvom priezvisk – Domanický –doma nic, Tráva – rastie, bujnie, je životaschopná.
Autor využíva hlavne slovný humor, postava Aduša upozorní na seba schopnosťou zakryť
nedostatky množstvom slov, kvetnatých hyperbol, historiek a častých paradoxných tvrdení /
presádzanie niekoľkoročných stromov, veľká dojivosť vyhladovanej kravy/.

Postavy:
Ondrej Tráva – predstavuje rodiacu sa maloburžoáziu, gazda, ktorý sa dal na kupčenie, je
opakom Aduša, Ondrej nie je zaostalý, ide s dobou, nie je pasívny, je vynaliezavý,
spravodlivý a trpezlivý
Aduš Domanický z Domaníc – predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo,
chudobný, pasívny typ zbytočného človeka, majetok premrhá, nestará sa o rodinu, je
sebavedomý, chvastá sa majetkom, ktorý nemá, od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že
ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok.
Dej:
Gazda Ondrej Tráva zanechal gazdovstvo v Kameňanoch synovi a dal sa na kupčenie. Chodil
po dedinách a kupčil so všeličím a bohatol. Na jednom jarmoku sa zoznámil s Adušom
Domanickým, ktorý sa neustále s niekým dohadoval, no nikdy nič nekúpil. Stretli sa po
prvýkrát v krčme, keď Aduš zabával spoločnosť svojimi výmyslami a chvastaním sa
o svojom bohatstve a báčikovi z Chochoľova. Tráva a Aduš sa dajú do reči, Aduš začne
Ondrejovi ponúkať jačmeň a Tráva na rozumnú cenu pristúpi. Dá Adušovi desiatku, ako
závdavok, s tým, že mu ju Aduš vráti, keď si príde po jačmeň. Ondrej si mal poň prísť na
druhý deň. No na druhý deň nemohol. V ten istý deň, na jarmoku v Sv. Tomáši, uvidí Tráva
Aduša Domanického s manželkou, ako sa vezú na schátralom voze, biedne odetí
s vychudnutými koňmi. Ondrej sa začudoval, prečo tak chodí taký bohatý zeman. Po jarmoku
sa vybral do Domaníc k Adušovi po jačmeň. Cestou prespal u gazdu Juráňa a jeho ženy
Katreny. Tráva sa od nich dozvedá, že Aduš je podvodník a klamár. Hoci zdedil krásny
kaštieľ, pre jeho lenivosť chátra. Jeho báčik mu síce pomáha, ale on všetok majetok
premrhá.Ondrej sa teda vyberie za Adušom a dúfa, že tie reči nie sú pravda. Cestou stretne
Adušovu slúžku, ktorá ho odviedla do kaštieľa. Keď Ondrej prišiel ku kaštieľu, pochopil, že
na takom hroznom, schátralom mieste určite žiaden jačmeň nebude. Nahnevaný Tráva vtrhne
Adušovi do izby a pýta si jačmeň, alebo späť svoj závdavok. Ten hneď, ako ho zazrel, spustil
o báčikovi z Chochoľova. Aduš začal Ondreja sprevádzať po svojom statku. Ondrej vidí, ako
sa všetko rozpadáva. Aduš začal hovoriť ako musel jačmeň predať, aby nezhnil a že peniaze
nevráti, pretože Ondrej nedodržal slovo a neprišiel v dohovorenom termíne. Na ceste domov
Ondreja zastaví Adam – Adušov sluha. Poradí Ondrejovi, aby si od Aduša pýtal jasene –
stromy, ktoré sú jediným pekným miestom na Domanického pozemku. Ondrej tak aj vykoná.
Aduš je zhrozený, lebo pod jaseňmi sú pochovaní jeho rodičia a predkovia, nechcel ich obrať
o posledný odpočinok. Aduš si uvedomuje, ako veľmi zle žil. Adušova premena je evidentná.
Touto lekciou sa vylieči z veľkopanskej ilúzie, nastáva nevyhnutné zmierenie sa s daným
stavom a zmena v mravnej rovine. Aduš sľúbi Ondrejovi, že o týždeň mu desiatku vráti, a tak
sa aj stalo. Ešte v ten rok zomrel báčik z chochoľova. Aduš plakal, jedni hovorili, že preto,
lebo zostal na tenkom ľade /majetok nezdedil/ a druhí zas, že mu bolo ľúto, že musí báčika
pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu. Nech už bolo ako chcelo, ale
od pána Aduša už nik nepočul to známe: „Keď báčik z Chochoľova umrie...“