Keď Báčik z Chochoľova umrie

Keď Báčik z Chochoľova umrie je modernou adaptáciou niečoho na čo by sme poukazovali

ako dielo ,ktoré by nás malo poučiť o finančnej gramotnosti a skresľovania hodnoty za
peniaze. Totiž, v dnešnej dobe je extrémny počet ľudí ,ktorý sa prezentujú ako majetný,
typicky na sociálnych sieťach, ale v skutočnosti nepatria k vrstve čo si môže dovoliť takéto
zážitky alebo majetky. Touto povrchnou vrstvou je prezentovaný Aďuš, ktorý hovorí o
svojom kaštieli, zážitkoch a všetkých majetkoch. V skutočnosti ale nemá nič, okrem kravičky
a otázneho personálu. Ondrej ešte nevie ,že Aďuš je insolventní, ale už na jarmoku v
Podhradí začne zisťovať ,že nie všetko je s kostolným poriadkom “Košeľa ukrčená, mašľa
zatisnutá k pravému uchu. Vlasy neboli začesané na sluchy, ale vyčnievali, ako sa ktorému páčilo,
každý v inú stranu.” Je to človek zaseknutý v období romantizmu, kde zemania ovládali danú
spoločenskú a politickú scénu s ich vplyvom ,ktorý pramenil z faktu , že vlastnia kus pôdy. V
realizme, toto už nie je kritérium podľa ,ktorého usudzujeme ,že niekto môže rozhodovať tak
ako v dobách predošlých. V prítomnej dobe, je to znak prezentujúci upadanie zemianstva a
príchod novo vytvorenej buržoázie , ktorá dôkaze fungovať efektívnejšie bez daných výhod.
V tomto diele môžeme spozorovať náhlu zmenu z romantizmu a post/romantizmu do
rozkvitajúceho realizmu. Tuto náhlu zmenu môžeme hlavne spozorovať v zmene
prostredia ,ktoré sa zmenilo z zväčša meštianskeho do vidieckeho. Myslím si že dielo
spomína ,že trhoviska sa nachádzajú niekde v Svätom Tomášovi alebo nijakej inej dedine
,ktorá je nateraz veľmi nepodstatná. Dôležitý je aspekt že v realizme sa zvyčajne dej
odohráva na vidieku kde žije väčšina nižšej vrstvi, ktorá sa v diele spomína najviac. Naopak
keby sa dielo odohrávalo niekde v paláci, tak viac vyskytujúcou sa vrstvou by bola ta
pochádzajúca z bohatších a vyšších kruhov. Tento fenomén sa deje kvôli silne zabudovanej
typizácii v realizme. Typizácia značí to, že národne vrstvy sú reprezentovane v postavách v
dielach. Napríklad v diele keď báčik z Chochoľova umrie je Aďuš ako som spomínal
prezentovaný upadajúcou zemianskou vrstvou. Naopak, Ondrej je z novo vznikajúcej vrstvy
bohatých, a abstraktný báčik pochádza ešte z bohatej zemianskej vrstvy ,ktorá si uchovala
ešte zvyšne bohatstvo.
Keď sa na to pozrieme z dejovej línie, tak zistime ,že tieto aspekty realizmu sú prenesene aj
na povahove črty. Napríklad, aj keď Aďuš môže byt považovaný za antagonistickú postavu v
diele, keďže sa chova veľmi nezodpovedne čo sa týka financií. Na to ešte nespláca svoje dlhy
čim potvrdzuje svoju neschopnosť ustrážiť svoje peniaze. K tomuto výroku mam aj citáciu
„Aspoň nech vedia, čo majú za syna. Nech sa oni zaň hanbia, keď on nemá hanby.“ Tento
výrok od Ondreja poukazuje na to ,že jedine čo môže prebrať Aďuša z jeho nezáujmu splácať
dlhy je jedine poníženie v očiach rodičov. Taktiež, tato citácia ukazuje silnú túžbu stratených
peňazí Ondreja ,ktoré dal Aďušovi. Myslím si ,že tato túžba získať stratene peniaze naspäť od
Aďuša hranici až s chamtivosti. Ako napríklad v nasledujúcej citácii : „Či dnes, či o dvadsať
rokov – jeho majetok mi neujde.” V tomto prípade si nemyslim ,že tato chamtivosti je niečím
zlým čim by sme mali opovrhovať. Naopak, myslím si ,že túžba za ziskom (v prípade
Ondreja to nebol zisk ale len urovnať straty) je hnacím motorom našej spoločnosti, kým je to
v medziach zákona. Postavenie žien v tomto diele je stále veľmi nízke v porovnaní s
očakávaním. Samozrejme, v takomto type diela kde sa prejednáva obchod na dedinských
trhoch veľa žien netreba očakávať keďže zvyčajne sa o obchody a peniaze starali v tých
dobách skôr muži ako ženy. Chcel som ešte poukázať na jednu zaujímavosť ,ktorú vieme
vyčítať z deju a z myšlienkových pochodov Kukučina. Kukučín vkladá múdrosť a racionalitu
do Ondreja, ktorý patri do novo vznikajúcej buržoázie, kým odoberá dobré vlastnosti
Aďušovi, toto si môžeme všimnúť aj v predošlých citáciách kde Aďuš je aj vnímaný ako
gadžo bez vkusu na šátor. Tu môžeme vidieť rozdiel v postoji Kukučina a jeho vnímanie. Je
zjavne ,že v jeho dobe vnímal novu podnikateľskú vrstvu o mnoho pozitívnejšie ako
upadajúce zemianstvo, čo sa rozhodol zakomponovať aj do diela , Keď Báčik z Chochoľova
umrie.
Celkovo môžem zhodnotiť ,že dielo Keď báčik z Chochoľova Umrie sa mi páčilo keďže mi
zase ukázalo ,že doba sa nie veľmi zmenila čo sa týka ľudskej hlúposti a pretvarovania.
Nechcem povedať ,že pretvarovanie je niečo zle keďže niekedy nám to dokáže pomôcť v
spoločenských situáciách keď niečo v sebe musíme zaprieť, ale dlhodobo sa pretvarovať si
myslím je veľmi kontraproduktívne.