Commedia dell'arte

- talianska divadelná forma, ktorá prekvitala v celej Európe od 16. do 18. storočia.

- Commedia dell'arte bola forma ľudového divadla , ktorá kládla dôraz na ansámblové herectvo.

- jeho improvizácie boli zasadené do pevného rámca masiek a skladových situácií a ich zápletky boli
často prevzaté z klasickej literárnej tradície commedia erudita alebo literárnej drámy.

- Profesionálni hráči, ktorí sa špecializovali na jednu rolu, vyvinuli bezkonkurenčnú techniku

komického herectva , čo prispelo k popularite kočovných komediálnych súborov, ktoré cestovali po
celej Európe.

- Typický scenár zahŕňal lásku mladého páru, ktorú prekazili rodičia. Scenár využíval symetrické
dvojice postáv: dvaja starší muži, dvaja milenci , slúžka, vojak a komparzisti.

Carlo Goldoni
- bol taliansky dramatik, tvorca talianskej komédie, ktorý prehĺbil a rozšíril škálu
tohto divadelného žánru.

- svoju prvú hru napísal keď mal deväť rokov. 

-predstavuje autora s veľmi intenzivnym vzťahom k realite svojej doby, ktorú vo svojich inscemáciach
kritizoval a modernizoval.

- ako trvdí Franco Fido, nebolo veľa autorov, kt. by ako Goldini mali takýto silný vzťah s realitou.

- zrenovoval zabehnutú taliansku dramatickú formu commedia dell'arte nahradením jej maskovaných
figúrok realistickejšími postavami.

- Pre tieto inovácie je Goldoni považovaný za zakladateľa talianskej realistickej komédie.

- Goldini obdaroval svoje divadlo mnohými fazetami, kedze jeho zámerom bolo vytvoriť typ čistej
komédie, kt. by však v seve zahrnala komplexnosť svojej doby.

- Goldoni, keď bol mladý, čítal komédie z knižnice svojho otca a v roku 1721 utiekol zo školy v
Rimini so spoločnosťou kočíkujúcich hráčov. Ešte v škole na pápežskom kolégiu v Pavii čítal Goldoni
komédie od Plauta, Terencea a Aristofana. Neskôr študoval francúzštinu , aby čítal Molière .

- Hoci vykonával právnickú prax v Benátkach (1731 – 33) a Pise (1744 – 48) a zastával diplomatické
funkcie, jeho skutočným záujmom boli dramatické diela, ktoré písal pre Teatro San Samuele v
Benátkach.

- V rokoch 1753 až 1762 Goldoni písal pre Teatro San Luca (teraz Teatro Goldoni).

- Tam za sebou čoraz viac nechával commedia dell'arte.

- Goldoni odišiel v roku 1764 do dôchodku, aby učil princezné vo Versailles taliančinu. Po
Francúzskej revolúcii mu zrušili dôchodok a zomrel v hroznej chudobe.
Starý frfloš
Sior Todero brontolon , je prozaická hra v benátskom jazyku v 3 dejstvách

- skomponoval v roku 1761 a prvýkrát ju uviedol 6. januára 1762  v Teatro San

Luca v Benátkach 
- Pôvodný jazyk je VENETO, ide románsky jazyk , ktorým v severovýchodnom Taliansku
bežne hovorí 

Autor v predslove k tlačenému vydaniu napísal :Celá morálka tejto komédie spočíva v odhalení
nenávistnej postavy, aby boli napravení tí, ktorí sú, žiaľ, napadnutí touto chorobou. Môj Todero nie je
vymyslená postava. Nanešťastie sú na svete takí, ktorí sa mu podobajú; a kým sa hrala táto komédia,
počul som menovať ďalšie a ďalšie originály, od ktorých verili, že som to skopíroval. Bože chráň, aby
som verejne neodhaľoval vinu kohokoľvek konkrétneho; ale po pravde, keď vidím tieto odporné
postavy, nútim sa a vyžaduje sa všetok ten princíp čestnosti, ktorý som si stanovil, aby som ich ušetril
výsmechu, ktorý si robia.

Starý frfloš
→ kritika do vlastných radov, no kritika pomerne mierna, krotká, kde namiesto krutej satiry má byť
nápravným prostriedkom optimistický humor
→ smiechom kritizuje a chce naprávať chyby jednotlivcov, nekritizuje veľké chyby doby a nevie o
veľkých krivdách, ktoré musí ľud znášať
→ autorovi sú cudzie sociálne a politické problémy, vidí veci len z povrchu, a preto pokladá za
dostačujúce kritizovať drobné chyby príslušníkov meštianstva

POSTAVY:
Starý TODERO
• odporný typ žgrloša a tyrana, ktorý nikoho za nič nemá a kšeftuje s venom vnučky
• bezohľadný vykorisťovateľ
• Cecilii zadržiava plat, od Desideria žiada prácu zadarmo
• majetok ho už celkom zbavil súdnosti, neuvedomuje si, že nebude žiť večne
• teší sa, že ma hlúpeho syna, ktorý z úcty k nemu nežiada primerané postavenie v dome a
necháva moc v jeho rukách
• „Hotové nešťastie – mať takého netrebného syna! Ech. Azda je tak lepšie. Veru lepšie, keď
nič nevie, akoby mal vedieť zbytočne veľa. Takto rozkazujem ja, pánom v dome som ja a on i
nevesta sú závislí odo mňa. A vnučku si vydám ja.“
PELLEGRIN
• „To je asi tak všetko, na čo je dobrý: dúchať do ohňa“
• „počkajme... uvidíme... čo je môžem... ?“
• „Hej, pane, všetko sa na dobré obrátilo, lenže ty si krížom slamky nepreložil, my sme sa o to
pričinili. Pellegrin, musíš začať nový život.“
• Pellegrina si autor Goldoni berie na mušku pre jeho bezhraničnú pasivitu a Todera
zosmiešňuje pre jeho špekulantstvo, tvrdohlavú aktivitu. V obidvoch však vidí typy
nepotrebné pre prítomnosť a zbytočné, ba škodlivé pre budúcnosť a do protikladu im stavia
postavu mladého Meneghetta.
MENEGHETTO
• predstavuje samé ľudské cnosti, autor ho vykresľuje ako ideál, pretože v diele potrebuje
vyvážiť postavuj Todera a Pellerina a aj Nicoletta ako nápadníka Zanetty
ZANETTA
• milá, sympatická, vychovávaná uzavretá pred svetom, poslušná, oddaná do vôle starších,
čaká na naplnenie svojho osudu
• „... moja drahá dnes sa už dievčence neschovávajú. Dnes sa to už tak neberie, kdežeby...“
→ naznačená nevyhnutnosť zmeny vo výchove dievčat
GREGORIO
• príslušník prostého ľudu v tejto panskej hre
• „Nikdy nerobím druhým, čo nechcem, aby druhí robili mne.“
DESIDERIO
• „stará líška podšitá“
• Todero si Diseria doviedol z Bergama v nádeji, že mu bude zadarmo robiť, ale vychoval z
neho vychoval šikovného zlodeja
• Keď ho chce Todero vyhnať, Desiderio je ochotný pracovať zadarmo, a tým odhaľuje mieru
svojich krádeží
• rád by sa povzniesol, chce sa dostať do Toderovej rodiny
• dvojica Todero a Desiderio sa navzájom tresce za chyby
NICOLETTO
• produkt Toderovej výchovy
• od malička je zavretý v kancelárii pod Toderovým vedením, stáva sa nástrojom bez vlastnej
vôle, akoby ani nebol synom „starej líšky“ Desideria
• naplno sa prejaví v rozhovoroch s Toderom, Ceciliou a Marcolinou, v ktorých vynikne ešte
jeho detská hlúposť, naivita a bojazlivosť zmiešaná s chvastúnstvom
CECILIA
• poriadne, sebavedomé dievča prostého pôvodu
• „Milá pani, ak nemám veno, mám zato dve zdravé ruky; a rodičov nemám o nič horších ako
pán Desiderio, možno ešte lepších.“
• „Nicoletto sa s nikým nezahodil. Zasnúbil sa so mnou, so mnou, s dobre vychovanou
chyžnou, s poriadnym a čestným dievčaťom.“
• „Pretože som poriadne dievča a dievčence nemajú vyjadrovať svoje city, kým nemajú nádej,
že sa dostanú pod čepiec.“
→ Goldini obohacuje svoje dielo práve o postavy prostého pôvodu, tieto postavy sú živým
faktom a pre celý Goldoniho boj o novú komédiu je uvádzanie práve týchto postáv

MARCOLINA A FORTUNATA
• sú symbolmi usporiadaných domácností, zárukami statočnej výchovy detí
• majú emancipovanejšie spôsoby pri ženbe a vydaji
• obidve sú bojovníčky za lepší život svojich detí