Jerome David Salinger

Autor: Jerome David Salinger (1919- .... ) – obdobie americkej povojnovej prózy

Kto chytá v žite

„The Catcher in the Rye“

Rok vydania: 2006.

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ.
Počet strán: 168.

Literárny druh: epika.

Literárny žáner: psychologický román

Téma: rozpoltenosť mladého čloceka, ktorý neznáša celý svet.

Idea: Motto: „Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti."

Vysvetlenie názvu: Holdenovi sa sníval sen, že stojí v žitnom poli pri priepasti a hrajú sa
tam deti, ktoré môžu do priepasti spadnúť. On je tam na to, aby ich
ochránil.
Cit: „Phoebe, poznáš tu pieseň Keď raz človek chytí v žite človeka?
Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých
deciek hrajú na velikánskom žitnom poli, a nikde nijaký
dospelák, teda okrem mňa. A ja ti stojím na okraji nejakej
strašnej priepasti. A musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej
priepasti. Ak uteká a nedíva sa, kam uteká, ja musím odnekiaľ
vyskočiť a chytiť ho. To by som chcel robiť od rána do večera.“

Prostredie: sanatórium pre duševne chorých – nevieme kde, stredoškolský

internát Pencey, ulice NY, USA.

Časové obdobie: po roku 1945, v priebehu troch predvianočných dní.

Typ rozprávača: tzv. ich forma. Autor opisuje celý dej v prvej osobe. Stotožňuje sa
s hlavnou postavou, ktorou je Holden Coufield.
Cit: „Začnem od toho dňa, keď som odchádzal z Pencey.“

Slohové postupy: hlavne rozprávací slohový postup. Autor píše k veci, nezaoberá sa
zbytočnými opismi.
Cit: „Po chvíli som si sadol do kresla a vyfajčil som zo dve tri cigy.
Priznávam sa, bol som riadne nadržaný. Z ničoho nič som
dostal nápad. Vytiahol som náprsnú tašku a hľadal adresu,
ktorú mi dal jeden chalan z vysokej v Princetone...“

Vonkajšia kompozícia: dielo je členené na dvadsaťšesť kapitol + doslov.

Vnútorná kompozícia: dej sa odohráva počas troch dní. Holden Coufield začína rozprávať
svoj príbeh. Od začiatku do konca je dej podávaný podľa časovej
postupnosti. Na konci sa dozvedáme, že celý príbeh rozpráva
Holden v psychiatrickej liečebni.
Jazyk diela: často sa využíva priama reč, veľa hovorových slov, ale aj veľa
vulgarizmov. Holden hovorí dobovým slangom, lyrické pasáže sa
striedajú s grotesknými partiami a drsným čiernym humorom.
Žiadne zdĺhavé popisy, všetko znie len ako konštatovanie, či len
oboznámovanie s faktami, ktoré nám poskytuje hlavný hrdina.
Cit: „Na skapanie! Milá Pheobe. Páčila by sa vám, namôjdušu.“

- vulgarizmy: šrac, analfabeti, blbých, umrlíci, idiotských

obsmŕdačov, tupcov, sprosté, hovädá, poondiaty, do
čertovej matere, hajzeľ,
- „rád spomínal Boha“: bohatstvo, prisámbohu, prisámpánubohu,
doboha,
- názvy kníh: Zbohom zbraniam, Veľký Gatsby,

- slang: štigro, nemám ani fuka, mala peňazí ako šupiek, švung,
filcky, fiškus, drisnúť, kafrať, prachy,

Hlavné postavy:

Holden COUFIELD - má 16 rokov, je vysoký, chudý, od doktorov má predpísanú diétu,

ktorú aktívne nedodržiava, od narodenia má niekoľko šedivých
vlasov, ktoré využíva k tomu, aby mu predali alkohol.
Je tak trošku v duševnej kríze. V jednu chvíľu všetko a všetkých
nenávidí, chce sa zabiť, hneď na to sa bojí o svoj život a hlavne o to,
že by mal na pohrebe bandu tupcov.
Ostro kritizuje povrchnosť, pokrytectvo, hlúposť, namyslenosť.
Veľmi rýchlo mení svoje pocity i nálady, v jednej chvíli je až
prehnane vyspelý, v druhej sa chová i rozpráva ako dieťa, nedokáže sa
nikam zaradiť.
Na ľuďoch ho dokážu uchvátiť i najmenšie maličkosti.
Holden má problémy so školou a prepadol zo štyroch predmetov,
následne na to ho vyhodili.

- Holdenovo zamýšľanie sa nad tým, ako to bude, keď tu už nebude

a jeho predstava o pohrebe.
Cit: „Potom som si predstavoval, ako ma celá tá banda pichne na
nejaký blbý cintorín a ako tam budem ležať pod nejakým
náhrobkom, na ktorom bude vyryté moje meno a tak.
Obklopený samými umrlcami. Bohatstvo, keď je raz človek
mŕtvy, tak má na večné veky po chlebe. Keď raz naozaj
umriem, pevne dúfam, že sa nájde nejaký rozumný človek,
ktorý ma jednoducho hodí do rieky, alebo kam. Hocikam, len
nech ma nepichnú na nejaký blbý cintorín. V nedeľu ta chodia
ľudia a kladú vám na brucho kvety a podobné somariny. Kto
stojí o kvety, keď je mŕtvy? Nikto."
 - Holden a jeho rozhovor s Pheobe o vyhodení zo školy, ktorá mu
vyčistila žalúdok.
Cit: „Ach, prečo si to urobil? -myslela tým, prečo som znova
prepadol. Povedala to tak, že mi z toho bolo na nič. -Ježišmária,
Phoebe, nepýtaj sa ma na to. Už som z toho chorý, čo sa ma na
to každý pýta. Má to milión príčin. Bola to jedna z najhorších
škôl, do akých som doteraz chodil. Hmýrila sa pokrytcami. A
chrapúňmi. V živote si nevidela toľko chrapúňov."

- Keď sa Holden v noci rozprával s Phoebe, práve fajčil, keď prišli ich
rodičia a Phoebe ho takto zachránila pre odhalením.
Cit: „Phoebe, ty si tu fajčila? Povedz mi pravdu, slečna. -Prosím? –
Nepočula si? -Na chvíľku som si zapálila. Spravila som jedno
puf a potom som vyhodila cigaretu oknom. -Prečo, môžeš mi to
láskavo prezradiť? -Keď som nemohla zaspať."

- Holdenovi sa snažil dávať rady aj profesor Antolini slovami, že keď

takto pôjde ďalej, bude nenávidieť celý svet. Holden sa bránil.
Cit: „Ale o tej nenávisti, v tom sa fakt mýlite. Teda že budem
nenávidieť každého, kto hrá futbal tak. Fakt sa mýlite. Ja
málokoho nenávidím. Ak aj niekoho nenávidím, tak len chvíľu,
ako napríklad Stradlatera, jedného chalana z Pencey, alebo
toho druhého, Roberta Ackleyho. Niekedy som ich nenávidel, to
pripúšťam, ale netrvalo to dlho, rozumiete. Po chvíli, ak som
ich nevidel, ak neprišli do izby, alebo ak som ich niekoľko ráz
nevidel v jedálni, akosi mi chýbali. Fakt, normálne mi chýbali."

- Antolini ho ďalej poučoval.

Cit: „Tá priepasť, do ktorej sa podľa mňa rútiš, je zvláštna, strašná
priepasť. Človek, ktorý do nej padá, nie je schopný pocítiť ani
si uvedomiť, že už dopadol na dno. Len padá a padá. To je osud
ľudí, ktorý v tom či onom období svojho života hľadali niečo, čo
im ich okolie nemohlo poskytnúť. Alebo si mysleli, že im to ich
okolie nemôže poskytnúť. A tak prestali hľadať. Prestali skôr
ako vôbec začali."

- Holden sa na koniec rozhodne odísť preč do hôr a tam žiť. Zabudol

však na svoju maličkú sestričku, ktorá mu to všetko vyhovorila a on
sa vrátil domov.
Cit: „Myslel si to vážne, čo si povedal? Že nikam neodídeš? Naozaj
pôjdeš domov?...Hej, povedal som.“

- Holden skončil svoje rozprávanie. Tiež nám prezradil, že sa na jeseň

chystá do školy.
Cit: „To je všetko, čo som vám chcel povedať....ale nechce sa mi.
Fakt nie. To ma momentálne veľmi nezaujíma.“

Phoebe Coufield - Holdenova 10-ročná sestra, inteligentné, chápavé a vnímavé

dievčatko.
- Vďaka nej sa Holden nakoniec vzdá pokusu o útek a vráti
sa domov.
 - Na svoj vek je až obdivuhodne rozumná.

Vedľajšie postavy: D. B., Allie, Phoebe, Stradlater, Ackley, Jane, Liftboy, Antolini.

Symbolika použitá v románe:

- žitné pole = blahobyt Ameriky;

- priepasť = nebezpečenstvo;

Dejová osnova diela:

1. začínanie rozprávania,
2. Holdenovo vyhodenie zo školy a jeho balenie domov,
3. profesor Spencer si ho zavolá do kabinetu,
4. Holden večer píše sloh za Stradlatera, ktorý ide von s Jane,
5. sloh sa mu nepáčil, poškriepia sa a S. udrie Holdena,
6. Holden odchádza domov, do New Yorku, ale nie priamo, bojí sa rodičov,
7. blúdi po baroch,..., najme si prostitútku, ale zaplatil málo, tak ešte aj dostal bitku,
8. na druhý deň ide so Sally do kina, potom sa s ňou podelí o sen žiť spolu v horách, no
ona odmietne a ide domov,
9. Holden kúpi Phoebe drahú platňu, ktorú nanešťastie rozbije, ale napriek tomu ju jej
ide odniesť,
10. Phoebe sa urazí, že jej nepovedal o vyhodení zo školy, ale rýchlo mu odpustí,
11. vtedy prichádzajú rodičia a on uteká preč ku profesorovi Antolini,
12. Antolini ho na noc uchýli a dáva mu múdre rady,
13. Holden sa zobudí, ako mu profesor hladká vlasy a tak si vymaslí výhovorku
a zuteká preč,
14. noc strávil na železničnej stanici,
15. ďalší deň sa rozhodol utiecť do hôr, ale ešte chce vrátiť Phoebe peniaze, ktoré mu deň
predtým požičala,
16. ona ho prekvapí a čaká ho s kufrom v ruke a vetou, že ide s ním,
17. nakoniec ho dokáže presvedčiť a nikam neodchádza,
18. tu sa rozprávanie končí.

Subjektívny názor na dielo: tento román má v sebe čosi odlišné oproti iným knihám.
Odlišné v tom slova zmysle, že je to čítanie o veciach,
ktoré sú mne a mojej generácii bližšie.
Osud a nástrahy mladého Coulfielda sa niekedy čítali ťažko,
ale s Holdenovými poznámkami sa to dalo zvládnuť.
Celý príbeh sa motal okolo spomínaného chlapca. Jeho
problémy však mne osobne veľa nehovorili, čo som
samozrejme veľmi rád. Ale vzhľadom na mojich posledných
pár mesiacov, ktoré som nemal dvakrát ľahké, viem aspoň
z časti pochopiť tohto chalana. Samozrejme by som nič neriešil
útekom z domu, ale každý sme iný. To viem a dokážem
pochopiť.
Preto odporúčam túto knihu všetkým mladým ľuďom, ktorí sa
zmietajú vo vlnách života bez perspektívy jasnej budúcnosti.