J. D.

SALINGER KTO CHYTÁ V ŽITE

1.Okolnosti vzniku diela

2.Rozbor diela- základné informácie

3.Charakteristika postáv

4.Dej - zosumarizovaná verzia vo forme:

a, skráteného textu

b, bodov: hlavná podstata

5.Podstata diela:význam diela + hlavná

myšlienka

Jerome David Salinger (1919-2010)

Bol americký spisovateľ (rozprávač, románopisec). Vyrastal na Manhattane a už na strednej škole na

Manhattane začal písať krátke poviedky.

Účinkoval v niekoľkých divadelných hrách. Potom nastúpil na vojenskú akadémiu Valley Forge v
Pensylvánii. V roku 1936 začal študovať na New York University, ale na jar štúdium ukončil. Neskôr
pracoval vo Viedni, navštevoval kurzy tvorivého písania. Potom pracoval na vyhliadkovej lodi v
Karibiku ako zabávač.

Pred druhou svetovou vojnou niekoľko poviedok tiež vydal. Úspech románu Kto chytá v žite viedol k
verejnému záujmu o jeho osobu. Salinger sa stal samotárskym a už nepublikoval tak často.

Okolnosti vzniku:

Román Kto chytá v žite vyšiel 16.júla roku 1951 v Londýne. – svetová próza 2. polovice 20.storočia.

Literárny druh:epika Literárny žáner: román <ja osobne by som ho označila za psychologický román>

Literárne obdobie: Americká literatúra dvadsiateho storočia

Kompozícia:sa člení na 26 kapitol označených číslami

Téma: 3 dni Holdena, ktoré prežil v New Yorku, keď ho vyhodili zo školy.

Idea: Tento román je o hľadaní a nachádzaní ľudských hodnôt.

Miesto a čas deja: Pencey, New York, rok 1945, tri dni pred Vianocami

Rozprávač:Hl. Postava Holden Caulfield

Jazyk: : román je písaný hovorovým jazykom – napísaný sviežim ,,tínedžerským slangom’’, vrátane
vulgarizmov.

Rozprávanie obsahuje množstvo dialógov, vnútorných komentárov rôznych situácií a prejavov

ostatných.

Je to spoveď rozprávača (1. Os.) pomocou retrospektívy.

frazeologizmy („na fľaku umrieť“), módne slová („senzačne“), slang („psina, klako, zírať“), vulgarizmy
(„poondiata škola, prisámbohu“), vtipné dialógy.

• Holden: Hrdina je rozpolená osobnosť, sám nevie čo chce, nemá rád školu, ľudí a dá
sa povedať, že aj celý svet,

• Často strieda školy, hoci je veľmi talentovaný.

• Dospelých pokladá za pokrytcov a nepriateľov, ich svet nenávidí a zároveň chce byť
dospelým.

• Túži po slobode, láske a skúsenostiach, ale je ešte citovo nezrelý.

• Nevie sa prispôsobiť pretvárke a krutosti, ktoré vládnu vo svete dospelých.

• Má nevýslovný odpor k filmom a k hercom

• Na všetko má nejaký komentár.

• Ľudí „lakuje/oblbuje" – namotáva,

• Často si predstavuje dramatické scény ako z filmu, hrá súkromné divadlo(napr.:keď ho

udrie Stradlater, je celý zakrvavený, neumyje sa a predstavuje si, že je veľký bitkár, keď
dostane úder do žalúdka od Mauricea, predstiera,že dostal guľku),

• Keď má nutkanie niekoho napadnúť, tak provokuje dovtedy, kým nedostane

nakladačku,

• Nemá rád násilie , veľa fajčí

• Snaží sa všetko pochopiť, všetko vnímať, všetko prijať a vyriešiť, chce ľuďom
pomáhať, cíti k nim ľútosť.

• Phoebe: Je veľmi šikovná, vždy dokáže pochopiť, preto sa H. rozpráva najradšej s ňou,

• Holden ju opisuje takto: ,,...je neskazená a jedinečná.’’

• Dobre sa učí, rada si vymýšľa,

• Je Holdenova dôverníčka, má ho rada, snaží sa ho vychovávať a pomáhať mu.

• Vie byť i veľmi zaťatá a tvrdohlavá, keď ju niečo nahnevá.

• D.B. – ako vojak zažil 2. svetovú vojnu.

• Armádu nenávidel viac ako vojnu.

• Vrátil sa domov obratý o všetky ideály.

• Je talentovaným spisovateľom, ale ako mnohí iní obetoval ideály a odišiel do

Holywoodu za slávou a pôžitkami - písal dobré poviedky, odišiel do Holywoodu písať
filmové scenáre i keď ho od toho mnohí odrádzali(konkr.:Antolini, Holden).

• Allie: Holdenov mladší brat, ktorý zomrel na leukémiu, bol veľmi múdry, inteligentný,
na nikoho sa nehneval, veselý, ryšavý.

• Holden jeho stratu veľmi ťažko znáša a často naňho spomína.

• Keď je Holden smutný, nešťastný, alebo „ubitý" tak sa s ním rozpráva.

Dej: kapitoly 1&2

Holden Caulfield rozpráva príbeh o tom, ako skončil v domove dôchodcov na terapii. Holdenov príbeh
sa začína jeho pobytom v Pencey Prep, kam má zakázané vrátiť sa kvôli akademickému neúspechu.
Holden si spomína na stretnutie s pánom Spencerom, ktorý mu dáva rady do života.

3&4

Počas čítania vo svojej izbe je Holden prerušený Ackleym, jedným z jeho mnohých rovesníkov, ktorého
považuje za „falošného“. Stradlater vstúpi a povie Holdenovi o svojom rande s Jane Gallagherovou.
Holden k Jane niečo cíti a sužujú ho myšlienky na rande Stradlatera a Jane.

5&6

Po odchode do mesta s Ackleym a Mal sa Holden pokúsi napísať prácu pre Stradlatera, ale rozptyľujú
ho myšlienky na jeho zosnulého brata Allieho. Stradlater, nespokojný s papierom, sa pobije s
Holdenom.

7-9

Holden sa rozhodne vrátiť do New Yorku. Cestou do hotela Edmonton sa Holden pýta taxikára, čo sa
stane s kačicami v Central Parku počas zimy, čo je otázka, ktorá vodiča rozčuľuje. V Edmontone sa
Holdenovi nepodarí dohodnúť si rande s Faith Cavendish.

10-12

Holden pred odchodom do hotelového klubu myslí na svoju predčasne vyspelú sestru Phoebe.
Holden sa stretne so staršími dievčatami, ktoré ho vtipkujú, ale v skutočnosti sa o neho nezaujímajú,
kým sa rozhodne ísť do iného nočného klubu. Po stretnutí s jednou z bývalých priateliek svojho brata
D.B.sa Holden náhle odchádza.

13-15

Späť v Edmontone Holden prijme Mauriceovu ponuku stretnúť sa s prostitútkou Sunny. Holden
vycúva zo stretnutia a posiela Sunny preč. Nasledujúci deň si Holden dohodne rande so Sally
Hayesovou a potom sa stretne s dvojicou mníšok, ktorým daruje peniaze.

16&17

Po zakúpení chrapľavej bluesovej platne pre Phoebe sa Holden prekvapivo poteší, keď počuje
nevinného chlapca spievať na ulici pieseň, ktorá ho privedie k tomu, že zavolá Jane. Holden sa neskôr
večer zúčastňuje vystúpenia so Sally. Pri korčuľovaní na ľade sa Holden vyhovára na to, akí sú všetci
falošní, čo Sally dráždi do tej miery, že Holden odchádza bez nej.

18-20

Holden opustí klzisko, dá si sendvič a opäť neúspešne zavolá Jane. Aby zabil čas pred stretnutím s
Carlom Lucem, Holden si ide pozrieť film o vojne, v ktorom sa rozhodne, že radšej bude zabitý, ako by
mal byť v armáde. Keď sa Holdenovo stretnutie s Luce pokazí, ide do Central Parku a potom sa
rozhodne vrátiť domov a porozprávať sa s Phoebe.

21-23

Hoci je Phoebe nadšená, že vidí Holdena, domnieva sa, že je doma skôr, pretože ho vyhodili zo školy.
Phoebe opravuje Holdena v básni Roberta Burnsa, ktorú Holden zle počul, a pobáda ho k jeho plánom
do budúcnosti. Holdenov bývalý učiteľ, pán Antolini, pozve Holdena, aby u neho zostal, ale skôr ako
odíde, Holden opustí Phoebe s červeným poľovníckym klobúkom.

24

Pán Antolini dáva Holdenovi radu, aby ho nasmeroval na správnu cestu. Pán Antolini si všimol, že
Holden je príliš unavený na prednášku o živote, a tak ho nechá spať. Holden sa prebudí, keď sa ho pán
Antolini sugestívne dotkne a utečie z bytu.

25&26

Holden sa stretáva s Phoebe v múzeu, ale nahnevá ju, keď zamietne jej žiadosť, aby s ním odišla. Keď
sa uzmieria, Holden, prešťastný a nasadený vo svojom červenom poľovníckom klobúku, sleduje, ako
Phoebe jazdí na kolotoči. Príbeh sa vracia k Holdenovi do domova dôchodcov, kde vyhlasuje, že sa
bude snažiť byť v živote lepší.

KNIHA KONČÍ SLOVAMI: ,,NIKDY NIKOMU O NIKOM NEROZPRÁVAJTE, LEBO VÁM BUDE POTOM KAŽDÝ
CHÝBAŤ.‘‘

Podstata diela:

CHLAPČENSKÁ NEVYROVNANOSŤ A TRÁPENIE MEDZI PREDSTAVAMI MLADOSTI A SVETOM

DOSPELOSTI VEDIE HOLDENA K PROTIKLADNÝM ROZHODNUTIAM. JE ZHNUSENÝ SVETOM
DOSPELÝCH A CITOVO JE PRIPÚTANÝ K MALÝM DEŤOM, KTORÉ CHCE CHRÁNIŤ PRED NÁSTRAHAMI A
ZLOBOU, CHCE BYŤ TÝM ,,KTO CHYTÁ V ŽITE‘‘ = ZÁCHRANCOM

-"PROSTE, JA SI V JEDNOM KUSE PREDSTAVUJEM, AKO SA DAVY MALÝCH DECIEK HRAJÚ NA TAKOM
VELIKÁNSKOM ŽITNOM POLI. TISÍCE MALÝCH DECIEK, A ŠIROKO- ĎALEKO ANI JEDINÉHO DOSPELÁKA.
MYSLÍM TEDA OKREM MŇA. A JA TI STOJÍM NA KRAJI NEJAKEJ STRAŠNEJ PRIEPASTI. A VIEŠ, ČO
MUSÍM ROBIŤ? MUSÍM CHYTIŤ KAŽDÉHO, KTO SA PRIBLÍŽI K TEJ PRIEPASTI. ROZUMIEŠ, AK UTEKÁ A
NEDÍVA SA, KAM UTEKÁ, JA MUSÍM ODNIEKIAĽ VYLIEZŤ A CHYTIŤ HO. TOTO BY SOM ROBIL OD RÁNA
DO VEČERA. CHYTAL BY SOM TIE DECKÁ V ŽITE. VIEM, JE TO BLÁZNOVSTVO, ALE TO JE JEDINÁ VEC,
KTORÚ BY SOM FAKT RÁD ROBIL. VIEM, ŽE JE TO BLÁZNOVSTVO..."

Temy v diele:

Odcudzenie ako forma sebaochrany

Bolestivosť dospievania

Falošnosť sveta dospelých

Nečinnosť