Charakteristika osoby

Charakteristika
• z gréc. slova: vryté znamenie

• útvar opisného slohového postupu

• výstižný opis nielen typických vonkajších znakov, ale aj

vlastností osoby, vecí alebo javu.
 Charakteristika – delenie
1. objektívna – je to len vymenovanie vlastností, napr.
charakteristika hľadaného páchateľa trestného činu,
charakteristika v odbornom článku, charakteristika
v administratívnom štýle

2. subjektívna – vlastnosti nielen vymenujeme, ale aj hodnotíme,

napr. postavy v umeleckej literatúre, v osobnom posudku 
 Charakteristika – delenie
1. Priama charakteristika – o priamej charakteristike hovoríme, keď nás
v literárnom diele s charakterom postavy oboznamuje sám autor, iná
literárna postava, prípadne sa postava charakterizuje sama. Je to
vymenovanie vlastností osoby, ktoré pomenúvame pomocou abstraktných
podstatných a prídavných mien: usilovnosť, zodpovedný...

2. Nepriama charakteristika – ak vlastnosti postavy vyplývajú z jej konania,

čo dobré alebo zlé urobila, ako sa správa (pomohla niekomu,  zradila
niekoho...), teda konanie a správanie osoby naznačuje jej charakter 
 Charakteristika – delenie
1. Vonkajšia charakteristika – opis postavy, tváre,
spôsobov človeka, chôdze, oblečenia

2. Vnútorná charakteristika - opis morálnych a

povahových vlastností, duševných vlastností 
 Charakteristika osoby
• typické znaky výzoru : obľúbený účes, oblečenie, obľúbená farba, akú ma
postavu, chôdzu, temperament – sangvinik, cholerik, melancholik,
flegmatik

• aký má vzťah k sebe vzťah k ostatným ľuďom – introvert, extrovert

• záujmy, schopnosti, názory, povahové vlastnosti, obľúbená hudba,

koníčky, čo robí vo voľnom čase

• vzťah k práci, čo študuje, o čo sa zaujíma, jeho plány do budúcna

• rodinné zázemie
 Charakteristika osoby
• ďalšie vlastnosti: zodpovednosť, odvaha, optimizmus, pesimizmus, bezohľadnosť,
zásadovosť, pokrytectvo, dôverčivosť, ambicióznosť, vie to najlepšie, nepotrebuje
nikoho, je otvorený, vie povedať pravdu komukoľvek, je nadaný, obľúbený, nie je
pokrytecký, je prísny k sebe, má pevnú vôľu, mnoho číta, je rozvážny, bezprostredný,
nikdy nezávidí, vie si vždy poradiť, má dobré vystupovanie, v spoločnosti je
chladnokrvný, je plný životného optimizmu.

• porovnanie vonkajších a duševných vlastností, napr. v rozprávke je priama paralela

medzi výzorom a povahou – súlad – princezná je vždy dobrá a pekná, bosorka je
škaredá a zlá
 Charakteristika osoby
• nesúlad medzi výzorom a povahou – kontrast Zviera (Kráska a Zviera)
– navonok znetvorený a škaredý, ale dušu má krásnu

• pri charakteristike môžeme použiť frazeologické zvraty: má dlhé prsty,

do všetkého pchá nos, ide si svojou cestou, ide cez mŕtvoly, má obidve
ruky ľavé, má horúcu krv, myslí, že zjedol všetku múdrosť, robí
bezhlavo, nechce si prsty páliť, je sto rokov za opicami, robota mu ide
od ruky, má tenké uši, nepreloží krížom slamy, na jazyku med, v srdci
jed, z komára spraví somára, nehádže flintu do žita, .... 
 Kompozícia
1. ÚVOD – predstavenie osoby

2. JADRO
- vychádza z opisu vlastností osoby, opisujeme aj: rodinné zázemie, prostredie,
vzťahy
a) vonkajšia charakteristika = opis postavy, tváre, spôsobov človeka, chôdze,
oblečenia
b) vnútorná charakteristika = opis morálnych a povahových vlastností, záujmy

3. ZÁVER – môže byť ukončená zamyslením, úvahou (vyjadrením vzťahu

k charakterizovanej osobe ...)
 Charakteristika osoby
• JAZYK:
- použitie prídavných mien, prísloviek, veľa synoným !!! činnostné slovesá (menej)
- vety s viacnásobným vetným členom

• ŠTÝL:
- citovo zafarbené slová, synonymá, antonymá

• CHARAKTERISTIKA
1. statická (priame vymenúvanie vlastností)
2. dynamická (prostredníctvom konania a činov)

• KARIKATÚRA:
- využíva hyperbolu (nadsádzku ), zveličovanie určitých vlastností – ak je zadaná, aby sme nikoho
neurazili, využíva humor, satiru
Charakteristika osoby – vzor:
Môj strýko
• Vonkajšia charakteristika:
• Náš strýko je typ človeka, ktorého v dave ľudí len tak ľahko neprehliadnete. Svojou
postavou pripomína vysoký strom, rovný ako vojak na stráži. Všimnete si ho aj podľa čiernych
havraních vlasov, ktoré mu vietor rozstrapatí, a tak pôsobia mierne divoko. Aj keď ich už kde
tu strieborný vlások zdobí, stále sú veľmi tmavé. Aj jeho tvár je ľahko zapamätateľná. Spod
výrazných obŕv sa pozrie na vás očami čiernymi ako uhlíky. Jeho pohľad vie byť diabolský.
Pôsobí tak prísno, že sa len pozrie na deti a hneď stíchnu, nedovolia si neposlúchnuť. Strýko
sa usmieva len málokedy. Jeho tvár je vážna, zadumaná.
• Vnútorná charakteristika:
• Kto však strýka dobre pozná, vie, že i keď jeho pohľad občas pichne ako tŕň, vo vnútri je
srdce dobráka ukryté. Nechce byť zlý k nikomu, neublížil by ani muške. Svojich najbližších
má veľmi rád a chce pre nich len to najlepšie. Vždy ochotne pomôže, keď ho o to požiadame.
Strýko je typ človeka, ktorý nikdy neobsedí, nečinnosťou čas netrávi. Sedieť celý deň len
tak doma by bol pre neho trest. Nezaháľa, stále niečo robí, či v záhrade, či okolo domu. A
keď ho počasie do vnútra vyženie, už aj hľadá, čo opraviť by mohol. Všetci vravia, že má
zlaté ruky. Ak sa niečo pokazí, či bicykel, či hodinky, strýko predmety znova oživí. Ak nie je
v záhrade, tak určite ho nájdete v jeho dielničke.
 Remarque: Na západe nič nové – PAUL BAUMER
Je to citlivý 20 ročný chlapec, počas štúdia písal básne a mal rozpísanú drámu s názvom Saul.
Pochádzal z chudobnejších pomerov, doma ešte žijú jeho rodičia a sestra. V rodine sa mali radi, aj
keď si lásku manifestačne neprejavovali. Rovno zo školských lavíc išiel do vojny. Vojnu berie ako
nutnosť, ako povinnosť, zabíja, aby nebol zabitý. Je to hrdina, ktorý bojuje za vlasť, ale má strach zo
smrti a chce prežiť. Nie je zabijakom z presvedčenia. Paul veľmi ľudsky reaguje, keď sa ocitne
prvýkrát tvárou v tvár človeku, ktorého smrteľne zranil. Najprv má výčitky, potom mu chce pomôcť
a chce sa postarať o jeho rodinu. O niekoľko hodín zabudne, že jestvoval, pretože záchrana vlastného
života je prednejšia.

Najsilnejším citom, ktorý pociťuje, je kamarátstvo. Snaží sa  uľahčiť posledné chvíle života
kamarátovi, ktorý umiera.

Keď prišiel po dvoch rokoch na dovolenku domov, cítil sa vo vlastnom prostredí ako cudzí, nevedel si
zvyknúť na civil.
 Rolland – Peter a Lucia
PETER  AUBIER – má 18 rokov, spolu so spolužiakmi dostal povolávací rozkaz. O pol roka má ísť na
front. Pochádza zo zámožnej meštianskej rodiny, otec je úradník. Má brata Filipa, ktorý už narukoval.
Rodičia zbožňovali svoje deti, ale pokladali by si za česť, keby o ne prišli pri obrane vlasti. Napriek
rodičovskej láske je atmosféra v rodine oficiálna, bez dôvernosti. Peter sa neopováži hovoriť
o svojich pocitoch a pochybnostiach, strachu – v tejto rodine sa to nepatrí. Má rád svojho brata
Filipa. Je pre neho autoritou, je starší, má 20 rokov.  Filip stratil ilúzie o vojne a hanbil sa, že ich mal.
Obidvaja bratia majú svoje trápenie, ale nenájdu už cestu k dôvernosti, aká bola medzi nimi pred
vojnou. Peter čaká na Lásku. Do Lucie sa zaľúbi s úprimnosťou.

LUCIA – je citovo závislá na matke a nevie sa zmieriť s tým, že matka má právo na svoj vlastný život,
má priateľa, s kt. čaká dieťa. Lucia to považuje za zradu. Je veľmi nežná, milujúca, zdá sa jej, že
všetko a všetkých na svete ľúbi a všetci ľúbia ju. Zarába si odkresľovaním obrazov slávnych maliarov,
je výtvarne nadaná.