dominuje psychologická a tvorí monografické poviedky, kde
spoločensko-analytická poviedka sa sústreďuje na 1 postavu, na jej zobrazuje život na dedine utrpenie, biedu, vyjadruje súcit neúprosne pravdivo zobrazuje chudobných ľudí, ktorí opisuje protirečivé a zložité ženské živorili a predsa boli naplnení postavy, oproti ktorým zobrazila bohatstvom ľudského citu chlapov jako málo imponujúcich (sluhovia, učni, siroty) slabochov , smiešnych vo svojom kritizuje ľudí, ktorí si svoje sebavedomí; zobrazuje duševný nešťastie zavinili vlastnou vinou, svet ženy – jej myšlienkové nič neodpúšťa, pranieruje pochody alkoholizmus v jej dielach môžme pozorovať útočí proti slovenskej pasivite, trpké tóny citového rozčarovania neochote prijať vzdelanie nad ľúbostnou disharmóniou = kritizuje sociálne pomery na odromantizovanie lásky dedine, útlak (prezradila na ženy veci, ktoré nahrádza kukučínovskú mäkkosť dovtedy skrývala cenzúra podania osobnou prítomnosťou hanblivosti) v rozprávaní, výrečnosťou detailu rozoberá emocionálny, morálny zovňajšku postavy a reči a spoločenský profil vidieckej inteligencie vnútorný monológ postáv je často oveľa dramatický a z hľadiska ideového zámeru aj nosnejší ako vonkajšie dianie v diele = pre slovenskú literatúru vytvorila moderný vnútorný monológ