12. J.

Jesenský: Koniec lásky (moderna)

Charakterizujte krátku epickú prózu, vnútorný monológ. Charakterizujte tvorbu J.
Jesenského, poviedku Koniec lásky, hlavnú hrdinku, typ rozprávača, kompozíciu
literárneho diela.

Krátka epická próza

- próza – rytmicky neviazaná reč,
- jej základnou vlastnosťou je, že sa zakladá na deji, na rozprávaní príbehu.
Poviedka
- patrí medzi krátke epické žánre, zachytáva krátky časový úsek, stredobodom pozornosti
autora je len jedna udalosť, má iba jednu zápletku,
- vystupuje málo postáv = pravdivé ľudské charaktery, nemenia sa, nevyvíjajú.
Novela
- zobrazuje jednu udalosť a vystupuje v nej mál postáv, dej odráža každodenný život, od
poviedky sa líši tým, že opisné zložky sú potlačené , v novele je viac dramatickosti a napätia,
- celý dej sa sústreďuje na leitmotív- je to hlavný motív, ale dôležitý je náhly zvrat deja na
konci, dôležitá je pointa- je to vyústenie príbehu.

Vnútorná kompozícia (vnútorné usporiadanie):

expozícia (úvod, zoznámenie sa s postavami a prostredím)
zápletka (kolízia)
vyvrcholenie (kríza)
obrat (peripetia)
rozuzlenie (katastrofa) - takéto usporiadanie v epike aj v dráme

Vonkajšia kompozícia
- názov
- odsek
- kapitola (poviedka sa nečlení na kapitoly)

Literárna postava:
Väčšina epických diel rozpráva o osudoch ľudí (okrem bájky), konajúce osoby i dej, ktoré
autor začleňuje do deja sú vždy fiktívne. Sú to autorove modely ľudí, vyzerajú, ako si to autor
želá, myslia, cítia a konajú v zhode s duchom diela, ktoré je produktom autorovej fantázie.
Prostredníctvom vonkajších opisov postavy, prienikom do jej myslenia, citov a nálad a živým
stvárnením jej činov vytvoril dokonalú ilúziu skutočného človeka. Vzťahy medzi postavami
môžu byť nepriateľské alebo priateľské.

Vnútorný monológ
- objavuje sa v pásme rozprávača,
- myslený, nahlas nevyslovený prehovor postavy, umožňuje čitateľovi pochopiť
vnútorné pohnútky pred nejakým činom alebo po ňom, môže obsahovať i myšlienky
postavy o vzťahu k iným postavám,
- je prostriedkom objektivizácie a autentickosti citov, odhaľuje charakter osoby.

Janko Jesenský
- spoluzakladateľ literárnej moderny,
- narodil sa v Martine,
- pôsobil ako advokát v Bánovciach nad Bebravou,
- zúčastnil sa 1. svetovej vojny,
- bol viceprezidentom Krajinského úradu v Bratislave, župan v Nitre a v Rimavskej
Sobote,
- zomrel v Bratislave, pochovaný je v Martine,
- ako prvý Slovák získal titul národný umelec.
Charakteristika tvorby: Do slovenskej poézie i prózy priniesol nové témy i štýl – humor,
satiru a iróniu, pomocou ktorých zosmiešnil chyby a nedostatky malomešťanov a najvyšších
spoločenských vrstiev.
Vytvoril v próze netradičného hrdinu – je vo vnútornom napätí so spoločnosťou malomesta.
Chrakterizoval väčšinou len jednu postavu a tým načrtol istý spoločenský typ, pomocou
humoristického podtónu útočil na malosť a tuposť slovenského malomeštiaka

Tvorba:
Poézia: Verše, Zo zajatia
Próza: Malomestské rozprávky, Zo starých časov – písal z prostredia slovenského
malomesta, zosmiešnil malomeštiactvo ich chyby, spôsob života a morálku. Odhaľoval ich
zaostalosť, nevzdelanosť, neúprimnosť klebetníctvo, pretvárku. Známymi poviedkami
a novelami sú: Pani Rafiková, Otroci, Slnečný kúpeľ, Štvorylka.
Demokrati (spoločenský román) – satira na politické a úradnícke kruhy v období
Československej republiky.

Koniec lásky
Literárny druh: epika
Literárny žáner: novela
Literárne postavy:
Miloš Krátky – priezvisko má ironický podtón „krátky“ aj sám na seba, jeho city sú
predstierané a gavalierstvo hrané
Elena – predstaviteľka mladých žien z malomestskej vrstvy, je rozmarná, pochabá a
vypočítavá
Žela - domáca slečna
Miesto: dej sa odohráva v salóne (životný štýl malomeštiakov začiatkom 20.stor.
Rozprávač: ja-rozprávanie – priamy rozprávač (rozprávačom je Miloš Krátky)

Prelínajú sa rôzne časové línie – prítomnosť a spomienky.

Dej:
Autor v poviedke "Koniec lásky" vysvetľuje citové dozrievanie dvoch mladých ľudí - Miloša
Krátkeho a Eleny. Láska, ktorou Miloš vzplanul k Elene bola krátka. Spočiatku sa Milošovi
Elena veľmi páčila. Páčilo sa mu jej správanie. Elena bola tichá, plachá, nebola koketná ako
ostatné dievčatá. Mala krásne veľké oči, ktoré nikdy priamo nepozerali na Miloša, ale vždy
nežne sklopila zrak. Páčilo sa mu že si nebol celkom istý či k nemu niečo cíti (či ho má rada).
Miloš sa musel z počiatku snažiť získať si Elenu.
Koniec lásky nastáva keď sa Elena do Miloša zaľúbi a aj ona mu začne city prejavovať. Elena
sa začína správať k Milošovi príliš otvorene. Vyhľadáva jeho spoločnosť, príliš okolo
vyjadruje svoje city k nemu Milošovi takého správanie začína vadiť. Vadí mu, že je príliš
hlučná, že má vysoký piskľavý hlas, veľké zuby a nadbieha. Miloš sa s ňou chce rozísť. Žiada
o radu domácu slečnu. Práve domáca slečna sa Milošovi veľmi páči, pri nej sa cíti byť
prirodzený, úprimný. S ňou sa vie porozprávať. Domácej slečne sa zverí, že k Elene už nič
necíti, chce sa s ňou rozísť, ale nechce jej ublížiť, chce ju ochrániť pred posmeškami iných.
V závere Miloš nemá dostatok odvahy aby otvorene povedal Elene, že je koniec ich lásky.
Zmohol sa len na vetu " Neberte to vážne." a len v duchu si povedal, že teraz je už koniec
všetkého.

https://www.tv-archiv.sk/pomsta-starej-damy-alebo-na-kazdeho-raz-dojde