21. Expresionizmus. Analýza románu Jozef Mak od J. C. Hronského. Určiť druh románu.

Fatalita románu, významová spojitosť medzi menom hlavnej postavy a jej literárnym
osudom v diele.

EXPRESIONIZMUS
- (z lat. expressus = výrazný, názorný; 1910 – Drážďany, Berlín) sa snažil vyjadriť a zobraziť skutočnosť
najmä pomocou intenzívnych , silných emócií, citov. Prejavil sa vo výtvarnom umení a v próze.
Expresionisti zobrazovali skutočnosť a človeka v obnaženej podobe. Časť z nich vychádzala
z realistických tradícií, iní stvárňovali skutočnosť lyricky. Sústreďovali sa na zobrazenie situácií, keď ich
hrdinovia prežívali vyhranené konflikty, životné krízy, nezvyčajné situácie riešili obyčajne pudovo,
emotívne. Všímali si pochmúrne stránky života. Atmosféra ich diel je ťaživá, smutná, odráža
pesimistické chápanie života a pocity bezvýchodiskovosti. V slovenskej literatúre sa expresionizmus
prejavil v próze medzivojnového obdobia (Ján Hrušovský, G. Vámoš, M. Urban, J. C. Hronský).

Jozef Cíger Hronský JOZEF MAK

- Psychologický román
- Expresionistický, fatalistický román so sociálnou témou, jedinečný svojou formou, hlavne
nezvyklým rozprávačom. Fatalita (osudovosť) románu spočíva v tom, že hlavná postava Jozef
Mak bude mať dopredu určený ťažký osud. Narodil sa ako nemanželský syn matke – vdove
Makovej – a krstná matka – nedôsledná Hana Meľošová – nedodržala všetky zvyky, ktoré boli
pri krste v tejto dedine. Nedala peceň chleba pod stôl, aby malo dieťa v živote šťastie.

Román je poémou o ľudskom utrpení. Hlavná postava – Jozef Mak – je symbolom obyčajného
človeka, činorodého človeka, „človeka-milióna“. Dej románu sa odohráva v rokoch 1900 – 1930
v chudobnom dedinskom prostredí (námet našiel na dovolenke v Heľpe). Autor ako rozprávač hovorí
za svoje postavy, oslovuje ich, prihovára sa im. Text sa vyznačuje lyrizmom – využíva metafory,
personifikácie, epitetá, prirovnania atď. Postavy konajú pudovo, inštinktívne, prežívajú zložité pocity.
Autor v závere vstupuje do diela a vyslovene prikazuje Makovi, aby trpel, lebo vedel, že iba utrpenie
prináša očistenie, ale zároveň ho aj vyzýva do boja so životom: „Trp, Jozef Mak! Človek-milión si, nuž
vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že
najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Keď sa Jozef Mak narodil ako nemanželský syn matky vdovy, ani pes v dedine neštekol. Už vtedy sa
vedelo, že je taký malý, že sa naňho nebude spomínať ani ako na Jozefa, ani ako na Maka, ale len ako
na ľudstvo. Mak prechádzal celý život zraneniami. Dedina ho odsudzovala, lebo bol nemanželský, trel
biedu, jeho starší brat Jano ho stále bíjal. Jozef sa zamiloval do Maruše, ktorá mu jeho city opätovala.
Rozhodol sa pre nich postaviť dom. Pri ťažkej práci takmer ochorel. Jeho radosť z domu však netrvala
dlho, lebo musel narukovať. Po návrate domov ho čakalo ďalšie nešťastie – Maruša sa vydala za jeho
brata Jana a žili v chalupe, ktorú postavil Jozef. Maruša sa veľmi zmenila – po chorobe zostala
škaredá, zanedbaná a dala sa na alkohol. Jozef si po čase zobral tichú a pracovitú Julu. Bývali však
spolu s bratom a Jozef Julu podvádzal s Marušou. Jula všetko v tichosti znášala. Maruša sa mu však
zhnusila. Nevedela zniesť, že ju opustil, a spáchala samovraždu (utopila sa v kotle, keď prala bielizeň).
Jozef sa vrátil k Jule, ale nevedel jej vyjadriť svoje city. Jula napokon zomrela pri pôrode. Autor
naznačuje, že ju zabila práve Jozefova neláska.