23. Pojem symbolizmus, jeho znaky.

Podstata symbolu v porovnaní s epitetom

a metaforou. Symboly v jednotlivých ukážkach, emocionálne vyznenie básní I. Kraska, E. B.
Lukáča a M. Rázusa, básnické prostriedky v ukážkach.

Symbol – znak, znamenie

- vzniká na základe zaužívaného označenia
- existuje veľa ustálených symbolov napr. čierna mačka – nešťastie, kominár – šťastie, ľalia –
nevinnosť, kotva – nádej, kríž – kresťanstvo, atď.
- v umeleckom texte patrí k základným prostriedkom zobrazovania javov
- vlastnosti symbolu: sugestívnosť, náznakovosť, mnohovýznamovosť
- označuje konkrétny predmet, ale súčasne má aj abstraktný zmysel
- symboly sú charakteristické pre symbolizmus

Symbolizmus – lit. smer, ktorý vznikol v 80. rokoch 19. storočia vo Francúzsku
- spisovatelia skutočnosť priamo nepomenúvali, ale využívali viacvýznamové náznaky, obrazy
- základným vyjadrovacím prostriedkom je symbol, ktorý zvýrazňoval viacvýznamovosť básnikovej
výpovede; básnická obraznosť, dôraz na eufóriu (duševná pohoda), zmyslovosť
- zdôrazňoval, že básnik má skutočnosť vyvolávať, sugerovať, nikdy ju nesmie priamo pomenovať
- využíval najmä voľný verš

Ivan Krasko

- vedúca osobnosť slovenskej literárnej moderny

- vlastným menom Ján Botto, používal pseudonym Janko Cigáň
- venoval sa vedeckej práci v oblasti chémie
- Ivan Krasko (Ivan = Ján po rusky, Krasko = podľa susednej dediny jeho rodiska)

Tvorba:
- vo svojich dielach sa venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a
zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie;
- sústreďuje san a atmosféru básne, vyjadruj tiež svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní
neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť;
- zaoberá sa i rozorvanosťou ohľadne náboženskej orientácie – zápasu viery so skepsou
- rozpor medzi osobnou túžbou – snom a realitou,
- zmyslové vnímanie (impresionizus), pesimistické ladenie, osamelosť, skepsa, rezignácia,
- osobná lyrika (vzťah k matke, milej, názory na život), prírodná lyrika, spoločenská lyrika
(národná a sociálna problematika),
- ustálené symboly: démon = útlak, červené plamene = revolúcia, poplašný zvon = už je
neskoro, topole = samota, havran, noc, tma = smútok

Nox et solitudo (Noc a samota)- básnická zbierka

- prvá samostatná zbierka básní, má subjektívny charakter
- obsahuje 28 básní
- opisuje svoju dušu, hrdina má pocit ničotnosti, zbytočnosti, symbol hmlistého, sivého, daždivého
dňa, ľúbostné básne, spomienka na matku, beznádej, ale aj kritika politickej passivity
- básne sú jemné, melodické, jednoduché
- básne Aminke, Prší, prší…, Topole, Jehovah, Zmráka sa…
- báseň Vesper Dominicae (vesper dominice) – Nedeľný večer, je považovaná za jednu z
najkrajších básní o matke v slovenskej poézii. I. Krasko ju venoval matke, ktorú miloval,
ktorá bola pre neho vzorom a ktorá pre neho predstavovala domov a istotu. V básni ospieval
predovšetkým matkinu životnú vyrovnanosť a jej spojenie s vierou a s Bohom. Je ďaleko od
domova, spomína na svoju dedinu, predstavuje si svoju matku, ako sedí za stolom, číta
spevník a spomína na syna a smúti, že ho nemá pri sebe. – téma matky, osobná lyrika
báseň TOPOLE
- básnik si vyberá symboly z prírody – topole
- topole vysádzali kedysi mimo obydlí zo strachu pred bleskami, v prírode topole musia
odolávať vetru, mrazu
- v básni topole symbolizujú osamelého, smutného človeka
- vietor, mráz – symboly zlých ľudí, nepriaznivého osudu
- osamelý človek je vystavený náporu zlých ľudí, nepriaznivého osudu
- okolo nich nie je nikto, kto by im pomohol „ pozerajú v  prázdno dole“, „ Hore...? Dolu...? Do
nirvány...? - nedopovedaná výpoveď znamená zúfalstvo, čo ho čaká? Bude šťastný,
úspešný, alebo ho čaká pád?
- „Do nirvány...?“ - spokojnosť? Blaženosť?
- „ do noci...“ – do ničoty, nečaká ho už nič
- havran ošarpaný – symbol smrti

Verše – básnická zbierka

- venoval ju svojej manželke, má objektívnejší charakter
- obsahuje 26 básní, najmä sonety, alegorické, nadosobné motívy, národný a sociálny útlak, resp.
sociálne témy; lyr. hrdinu trýznia výčitky svedomia, v duši cíti tmu, žena je naopak svetlom
- básne Eremita, Otcova roľa, Baníci, Otrok, Balada o smutnej panne, ktorá umrela, Hôrne kvety
vädnú, Dnes, Doma, Život, atď.

Emil Boleslav Lukáč

- reflexívny, filozofujúci, meditatívny básnik, introvert. Od vstupu do literatúry provokoval

čitateľov i literárnych kritikov smútkom a skepsou, preto sa jeho poézia označuje ako príliš
pesimistická. Istotu nachádza v domove (rodná Hodruša) a v matke.
„Niet väčšej opory v živote človeka ako je matka.“

Tvorba
- Ľúbostná lyrika - zbierky O láske neláskavej a Križovatky
- Lukáč sa líši v spracovaní tejto témy od Smreka. Z Lukáčových básní nevyžaruje
optimizmus, neútočí tak na city človeka ako Smrek. Lukáčové ľúbostné básne sú
smutné. Vyžaruje z nich sklamanie, skeptický pohľad na lásku. Jeho ľúbostná lyrika je
plná paradoxov (protikladov), ako je to vidieť v básni Paradoxon. (recitovať -
„Nemiluj toľko...“)
- Iný charakter majú zbierky Elixír, Maloch a Bábel - protivojnovo zamerané.
- názvy Maloch a Bábel - sú symbolmi krutosti a skazy. Lukáč vytušil nebezpečenstvo
nastupujúceho fašizmu a vytrvalo naň poukazoval. Odsúdil vojnu „ako hanbu
ľudstva“. V období vojny sa básnici nemohli otvorene vyjadrovať, preto si aj Lukáč
 vytvoril svojskú básnickú reč, aby mohol poukázať na krutosť fašizmu. napr. slová:
Bábel, Európsky hodokvas, Abrakadabra...
- Ďalšie zbierky: Spoveď, Dunaj a  Seina, Hymny k  sláve Hosudarovej, Spev vlkov

Martin Rázus
- stredná generácia
- zaraďujeme ho k tradicionalistom a k národne orientovaným básnikom
- témy: detstvo, rodina, matka, otec, dedina, ľud (vracia sa k nim po celý život)
- literárne diela rozdeľujeme: 1. Poézia 2. Próza 3. Dráma 4. Teoretické state
- vplyv: P.O. Hviezdoslav, I. Krasko, J. Jesenský
- vyjadroval sociálne cítenie a dramatické osudy ľudu, z ktorého vyšiel
- do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Z tichých a búrnych chvíľ - príroda a reflexívna lyrika,
obsahuje mravno-filozofické reflexie - skúma tu vlastne dušu
- To je vojna – zbierka obsahuje baladické a epické básne o 1. svetovej vojne - prvkrát tu využil
sociálnu baladu v slovenskej literatúre
- najvýznamnejšia je balada Matka – príbeh ženy, ktorá sa dozvedá,že cez dedinu má prechádzať
vojenský transport, v ktorom má byť jej syn - matka čaká na stanici, vonku mrzne, rozpráva sa so
železničiarom - vlaky idú a nezastavujú a syna sa nedočká, zomiera na stanici
- Hoj zem drahá - básnická zbierka (nár. téma) - autor sa stáva predsedom SNS a poslancom v nár.
zhromaždení - reaguje tu na postavenie Slovenska v Rakúsko-Uhorsku a verí,že po vzniku
Československa bude mať Slovensko lepšie postavenie
Ďalšie zbierky: Kresby a hovory , Kameň na medzi, Cestou, ...
AUTOBIOGRAFICK PRÓZY: Maroško, Maroko študuje - denník plný osobných spomienok - hl. postava
je autor, bol prvorodený syn