OPORNÁ SÚSTAVA

(systema sceletorum)
- tvorí ju skelet ako komplex navzájom prepojených kostených štruktúr (206 kosti)
- predstavuje pasívnu avšak metabolicky aktívnu časť pohybovej sústavy
Funkcia:
a) tvorí opornú zložku mäkkým tkanivám tela
b) tvorí ochranný pancier vnútorným orgánom – lebka, panvový komplex, hrudný kôš
c) zásobáreň minerálnych látok – Ca, P, stopových minerálov, atď
d) hemeopoetická – miesto tvorby krvných
elementov

Kosť (lat.: os)

– živý a flexibilný orgán tvorený kosteným
tkanivom, ktorý je prispôsobený odolávať
tlaku
Kostné tkanivo je zložene z:
- organická zložka – oseín - 30% (kolagénová sieť a kostné bunky - osteocyty)
- anorganická zložka – mineralizovaná extracelulárna hmota – hydroxiapatit (zlúčeniny Ca, P)
- voda 25%

Anatómia kosti
a) vrstvy:
1a. Okostnica (lat: periosteum, periost): – tuhá väzivová blana na povrchu kosti, zabezpečuje:
- inerváciu kosti – bohato senzitívne inervovaná,
- výživu kosti – tvorí cievnu sieť na povrchu kosti,
- rast kosti do šírky – tvorí kostné tkanivo na povrchu kosti a regeneráciu kosti po zlomenine

1b. Artikulárka (kĺbová) chrupavka: - hladká hyalínna chrupavka, ktorá pokrýva kĺbové plochy kosti
- umožňuje vzájomný kĺzavý pohyb kĺbových plôch – znižuje trenie a chráni plochy pred
opotrebovaním
- nutrične ju zásobujú cievy z kosti a synoviálna tekutina kĺbu – nemá vlastné cievy (!)
- po poškodení minimálne regeneruje – vyhojí sa väzivovou jazvou

2. Kostná hmota:
a) Substantia compacta – kompaktná kosť:
- tvorí povrchovú kostnú hmotu v kostiach (pod periostom)
- má lamelózny charakter
- najhrubšia je v oblasti diafýzy kosti a najtenšia na epifýzálnych koncoch kosti
b) Substantia spongiosa – trámčitá (špongiózna) kosť:
- vnútorná štruktúra kosti, ktorá tvorí spleť trámcov
- smerová organizácia trámcov je proti
najväčšiemu tlaku
- v dutinkách medzi trámcami nachádzame kostnú dreň a cievy pre výživu kosti

3. Kostná dreň (lat: medulla osseum):

- vypĺňa vnútorný priestor kosti medzi trámcami
- podľa aktivity rozdeľujeme:
a) červená kostná dreň – krvotvorba (hemopoéza) – v detskom veku vo všetkých kostiach, postupne
sa redukuje len na ploché kosti (lebka, panvové kosti), diafýzy dlhých kosti a tela stavcov
b) sivá/žltá kostná dreň – stratila schopnosť
hemopoézy - v dospelosti vypĺňa dlhé kosti
tela

Morfológia kosti:
Ploché kosti – tvoria pletence končatín
(lopatka, panvové kosti), axilárny skelet
(stavce, rebra, hrudná kosť) a lebku
Dlhé kosti – prevažné kosti voľnej končatiny
- počas rastu sa rozdeľuje dlhá kosť na stredovú časť (diafýza) a k nej priľahlé dve koncové časti
(epifýzy)
- medzi diafýzou a epifýzou vzniká rastová (diafýzo-epifyziárna) platnička z
hyalínnej chrupavky – rast kosti do dĺžky

Vývoj a vznik kosti

- vznikajú 2 spôsobmi osifikácie (premena na kostne tkanivo):
a) chondrogénou: - premenou chrupavky na kosť
- prevažujúci spôsob – axilárny skelet a skelet končatín
- rast dlhých kostí do dĺžky a rast osifikačného jadra
b) dezmogénou: - premena väziva na kosť
- minoritný spôsob – ploché kosti lebky

Spojenie kostí
a) syndesmosis - nepohyblivé spojenie kosti
prostredníctvom väziva
Napr: lebečné švy (suturae) – v senilite osifikujú a zanikajú
medzikostná membrána – spája kosti predkolenia
a predlaktia
b) synchondrosis – nepohyblivé spojenie pomocou chrupky
Napr: chrupky rebier, medzistavcové platničky

c) synostosis – zrast kostí kosteným tkanivom

- prirodzený zrast počas vývoja jedinca – osifikácia chrupavky, väzu
- patologický zrast po zápale, zlomenine, imobilizáciou
Napr: krížová kosť, panvová kosť, osifikácia švov, ...
d) articulatio – pohyblivé spojenie prostredníctvom kĺbu

Kĺb (lat: articulatio):

a) kĺbová jamka a hlavička – pokryté hyalínnou
chrupavkou
b) kĺbová dutina – priestor vyplnený synoviálnou
tekutinou – kĺbový „maz“ (zvýšený objem– „voda v
kolene“)
c) kĺbové puzdro (lat: capsula) – tvorí kapsula s vonkajšou väzivovou vrstvou a vnútornou synoviálnou
vrstvou
- kĺbové väzi (lat: ligamentum) – spevňujú spojenie kosti a umožňujú riadený pohyb
- intraartikulárne – vo vnútri kĺbu (skrížené väzy kolena)
- extraartikulárne – kapsulárne – súčasťou kĺbového puzdra

Zlomenina (fractura)
- porucha kontinuity kosti
Typy zlomenín:
a) kompresná (stlačenie stavca)
b) torzná (cirkulárna)
c) epifyzolýza – zlomenina v mieste rastovej
chrupavky
d) subperiostálna – u detí bez porušenia periostu
(rýchle hojenie)

Hojenie zlomenín
1. týž.: zakrvácanie so zápalovou reakciou
- imobilizácia bráni opätovnému krvácaniu, poškodeniu okolia
- postupná resorpcia hematómu a náhrada regeneračným tkanivom so vznikom mäkkého kalusu
2. – 3. týž.: mäkký kalus a jeho postupná osifikácia, prestup krvnými cievami
4. – 16. týž.: osifikácia chrupavky a vznik tvrdého kalusu
- morfologicky odlišný od pôvodnej štruktúry
17. - + týž.: remodelácia tvrdého kalusu

Svalová sústava (lat: systema musculorum)

- predstavuje aktívnu súčasť pohybovej sústavy
- tvorí ju viac ako 600 svalov, ktoré sú organizované do vzájomných komplexov
Funkcia:
- aktívny pohyb (úchop, lokomócia, príjem potravy, ....)
- metabolická (zásoba aminokyselín, glykogénu,...)
- termoregulačná (tvorba tepla)
- ochranná (chráni citlivé orgány – brušná dutina)

Typy svalového tkaniva:

a) hladká svalovina (viscerálna)
- nie je ovládaná vôľou (vnútorné orgány)
b) srdcová svalovina – myokard
- špecifický typ priečne pruhovanej svaloviny so schopnosťou autokontrakcie
c) priečne pruhovaná svalovina – kostrová (somatická)
- vôľovo ovládaná svalovina

Kostrová priečne pruhovaná svalovina – somatická

- tvorená mnohojadrovými elongovanými (predĺženými) bunkami, napr.: m. sartorius (50 cm jediná
bunka)
- obsahujú myofibrily – vlastný proteínový kontrakčný aparát bunky - aktín a myozín
- inervovaná somatickými nervami:
Motoricky: nervo-svalová platnička - prenos vzruchu na povrch bunky a aktivácia myofibríl
Senzitívne: svalové vretienka - zber informácií o napätí svalu a polohe jeho časti

Svalové vlákna:
a) biele - vysoký obsah myofibríl – rýchla kontrakcia, rýchla únava
b) červené - vysoký obsah glykogénu – pomalá kontrakcia, dlhá výdrž

Svalová kontrakcia:
a) izometrická - bez pohybu – len zvýšenie tonusu svalu
b) izotonická - bez zmeny tonusu svalu – pohyb

Sval (lat. musculus):

- aktívna stavebná jednotka pohybovej sústavy – vykonáva cielený aktívny
pohyb
Stavba svalu:
a) svalové bruško (lat. venter)
- tvorené svalovými bunkami organizovanými do vláken a snopcov
- okolo sval. snopcov – endomyzium – väzivový obal pre prechod ciev a nervov pre sval
- celé svalové bruško obaľuje – perimyzium (väzivový obal svalu)
- môže byť rozdelené do hlav – napr. dvojhlavý sval ramena
b) šľacha (lat. tendo) – dlhší povrazovitý väzivový úpon svalu na kosť
- tvorená kolegenovými vláknami, má slabé cievne zásobenie
c) plochá šľacha (lat. aponeurosis) – odstupová šľacha svalu plochého tvaru

Svalové septá:
Intramuskulárne septum:
- väzivové septum VO VNÚTRI svalu, ktoré bráni nadmernej
elongácií svalu a delí sval na menšie podjednotky
Intermuskulárne septum:
- väzivové MEDZISVALOVÉ septum, oddeľuje svaly a svalové
skupiny navzájom
- umožňuje priebeh ciev a nervov pre svaly

Odstup (lat. origo) – miesto začiatku svalu na kostre, ktoré sa vplyvom svalovej aktivity NEPOHYBUJE

Úpon (lat. insertio) – miesto začiatku svalu na kostre, ktoré sa vplyvom svalovej aktivity POHYBUJE

Rozdelenie svalov:
Svaly podľa funkcie:
a) adduktory – priťahujú končatinu (časť) k telu (celku)
b) abduktory – odťahujú končatinu (časť) od tela (celku)
c) flexory – sťahujú časti tela
d) extenzory – naťahujú časti tela
e) rotátory – vytáčajú časti tela
f) pronátory a supinátory – vytáčanie predlaktia a predkolenia
g) sfinktery – kruhové zvierače
h) elevátory a depresory – zdvýhajú a znižujú časti tela
i) posturálne – vzpriamovače – udržujú vzpriamený postoj tela

Synergisti: svaly, ktoré si navzájom napomáhaju v jednom pohybe

– majú rovnakú funkciu (flexory jednej časti tela)
Antagonisti: svaly, ktorých funkcia je protichodná – flexory a extenzory

Pomocné svalové aparáty:

- pasívne napomáhajú správnej funkcii svalových komplexov – pridržiavajú šľachy v správnej polohe
a znižujú trenie o okolie
a) synoviálna burza
- dutina naplnená synoviálnou tekutinou a
vystlaná synoviálnou membránou, ktorá sa
vkladá ako „vankúšik“ medzi svalový aparát a
okolie
- môže ale nemusí byť súčasťou kĺbovej
dutiny

b) synoviálna pošva
- synoviálna dutinka obaľujúca tendo počas jej
priebehu cez osteofibrózny kanál
- ide o vychlipku synoviálnej dutiny kĺbu, ktorá si
zachováva schopnosť tvorby synoviálnej tekutiny
- umožňuje voľný pohyb šliach bez trenia

c) fibrózna pošva
- väzivový oblúk pridržiavajúci svalové štruktúry ku
kostnému podkladu – ostefibrózny kanál
- udržiava tendo v správnej polohe počas pohybov a
napomáha cielenému prenosu svalovej sily
Napr.: karpálny tunel, retromalleolárny tunel, ...