Ján Botto

Smrť Jánošíkova
Je najmladší z generácie štúrovcov, pripojil sa k nej až v Levoči. Na revolúcii sa aktívne nezúčastnil,
v tom čase študoval v Pešti na technike, odbor zememerač, ale reagoval na ňu básnickými skladbami.
Písal najmä balady: Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná, Lucijný stolček.

Jánošík v Bottovej básnickej skladbe je nielen postavou ľudovej slovesnosti, ale aj predstaviteľom
protifeudálneho odboja, romantickým hrdinom, bojovníkom za práva ľudu a v 9. speve aj alegorickou
bytosťou. Autor si zo života zbojníka vybral zlapanie, väznenie a popravu. Kompozične sa Smrť
Jánošíkova skladá z Úvodu a deviatich spevov, ktoré sa líšia hlavne dominantným slohovým
postupom alebo autorským zámerom. V1. 2. Speve prevláda lyrický opis a charakteristika
idealizovanej historickej postavy Jánošíka a jeho družiny, v 3. Speve zaznievajú žalospevné tóny, 4.
Spev je romantickým kontrastom túžby a reality,5. Spev vyniká svojou reflexívnou zložkou. 9. Spev je
obrazom čakania na nový začiatok prostredníctvom alegórie/inotaju. Lyricko-epická skladba má slabú
dejovú líniu. Botto umelecky využil v tom čase typické symboly slovenského romantizmu, horiaca
vatra – symbol slobody y boja, sokol – symbol bojovníka za práva národa. Napriek výnimočnosti
života zbojníka si autor vyberá zlapanie, väznenie a popravu, čím symbolizuje stav národného hnutia
po neúspešnej revolúcii. Zjednocujúcim kompozičným prostriedkom jednotlivých spevov je princíp
kontrastu, napr. vatra horiaca – vatra zhasínajúca, sloboda vo voľnej prírode – 4 steny temnice, tma –
svetlo, noc – deň, skutočnosť – alegória. Skladba je napísaná v sylabickom veršovom systéme.

Charakteristika spevov cez postavu Jánošíka:

1. spev – Jánošík výzorom, vlastnosťami zodpovedá ľudovej tradícii. Je prísny k bohatým

a láskavý k poddaným. Družina mu je oddaná. Prvý spev je pôsobivo rámcovaný motívom
vatry. V úvode žiariacej, v závere zhasínajúcej.
2. spev – Jánošík má nadprirodzené schopnosti presne tak, ako to podáva ľudová rozprávka. Je
nezraniteľný, ani more drábov ho nezastraší, lebo má v opasku silu, ktorú možno zničiť
strelou spakruky. Protifeudálne zameranie postavy vrcholí. Po zlapaní sa Jánošík väzniteľov
pýta, koľko rokov oni zdierajú ľud, keď jeho idú súdiť za sedem rokov zboja. Hrdo odmieta
vykúpiť si slobodu zlatom zo svojich bájnych pokladov.
3. spev – Postava Jánošíka je pasívna – je väzňom, svoj žiaľ vypovie dievčina – duša ľudu.
4. spev Jánošík je romantickým hrdinom, trpiacim protikladom sna a skutočnosti. Vo sne je
voľný – v skutočnosti je pripútaný o skalu.
5. spev – Postava prechádza ďalšou transformáciou. Ústa väzňa hovoria slová štúrovcov –
národných buditeľov. Jánošík obžalúva ministra Bacha za príkaz: Spať večne, ktorý vydal
národom rakúskej monarchie po revolúcii 1848/49. Zakázal akýkoľvek národný pohyb.
Jánošík vyjadruje vieru tých, ktorí za práva svojho národa bojovali a prehrali. So silným
emocionálnym nábojom vyjadril pocity romantikov, ktorí prví išli bojovať za národné práva
a prví boli potrestaní šibenicou, väznením alebo policajným dozorom:
„My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali!“
Jánošík presne formuluje, za čo ho (aj iných) idú potrestať:
„Preto, že som ťa schytil, keď ťa psi trhali,
i vyniesol omdletú medzi Tatier skaly.“ (slobodu)
 To už nehovorí zbojník, ale ten, ktorý na poslednú chvíľu oživil národnooslobodenecké
hnutie.
6. spev – Jánošík vystupuje vo veľmi ušľachtilej podobe, nie je už jedným z ľudu, ale stojí ako
jeho duchovný vodca – cíti sa zodpovedný za ľud. Neprihovára sa len ku kňazovi, ktorý ho
odprevádza na poslednej ceste, ale hovorí k širšej pospolitosti. Presne vystihuje stav
bezmocnosti a neuvedomenia slovenského ľudu:
„Že žiť nezná, nebožiatko, a zomrieť nemôže.“
7. spev – Zaznamenávame návrat k tradičnej romantickej podobe hrdinu. Jánošík stojí
neohrozený pred šibenicou, zrak upretý na svoj kraj a mysľou pri najbližších. Príroda sa
spolupodieľa na atmosfére.
8. spev – Jánošík ako postava tu nie je prítomný, ale je prítomný v rodiacich sa mýtoch o jeho
osobe. Ľud si rozpráva o jeho pokladoch a jeho zmŕtvychvstaní.
9. spev – Jánošík je alegorickou bytosťou, presne takou ako víla či Rusalka. Je ženíchom
kráľovnej víl.