JANKO JESENSKÝ

S prozaickou tvorbou patrí do kritického realizmu, kritizuje malomešťanov.

Najcharakteristickejším znakom jeho literárnej tvorby je humor, satira a irónia. Počas prvej
svetovej vojny ho odvelili ako vojaka na ruský front, čoskoro sa však dal dobrovoľne zajať a istý
čas bol v Sibíri v zajateckom tábore. Potom pracoval spolu s Tajovským v redakcii časopisu pre
vojakov československých légií v Rusku. Po vzniku Československej republiky v roku 1918
zastával vysoké štátne funkcie – najskôr bol županom a napokon viceprezidentom Krajinského
úradu v Bratislave. Vymenovala za národného umelca, bol prvým, ktorému bol udelený tento
titul. Pomocou humoru, irónie a satiry zosmiešnil chyby a nedostatky malomešťanov. Vychádzal
pritom z vlastných skúseností, keďže ako vysoký štátny úradník mal veľa možností spoznať tieto
spoločenské vrstvy.
Básnická tvorba
Jesenský začal písať básne už ako gymnazista. Prvú básnickú zbierku vydal pod názvom Verše.
Uplatnil prvky symbolizmu a impresionizmu (ešte pred Ivanom Kraskom, priekopnícke miesto
patrí Jesenskému). Ústrednou témou zbierky Verše je láska. Jesenský lásku a ženu nezobrazuje
idealizovane. Odhaľuje i vypočítavosť, neúprimnosť a falošnosť malomeštiackych slečiniek, pre
ktoré sú postavenie, moc a peniaze dôležitejšie než ľudské hodnoty, úprimné city a láska.
Pokračovaním zbierky Verše je zbierka Verše II. Objavujú sa v nej podobné motívy ako v prvej
zbierke – sú to básne ľúbostné a politické. Básne, ktoré vydal v zbierke Zo zajatia vznikli v čase,
keď bol v Sibíri v zajateckom tábore. Kniha je lyrickým vojnovým denníkom básnika. Zobrazuje
ťažký život zajatých vojakov, vyjadruje svoj odpor k vojne, túžbu po domove. Po vzniku
klérofašistického Slovenského štátu sa utiahol do ilegality. Vo svojich básňach odhaľoval
zločiny a klamstvá klérofašistického režimu – Koncentrák. Básne boli vydané až po skončení
vojny v zbierkach Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa I-II a Reflexie.
Prozaická tvroba – z prostredia malomesta
Pomocou humoru, irónie odhaľoval ich zaostalosť, nevzdelanosť, neúprimnosť, klebetníctvo
a pretvárku – Pani Rafíková. Satirickej poviedke Pani Rafíková zosmiešnil autor typ klebetnej
a arogantnej malomeštiačky. Vrcholným dielom Janka Jesenského je dvojzväzkový román
Demokrati. Je satirou na politické a úradnícke kruhy v období Československej republiky. Autor
v ňom využil vlastné skúsenosti z čias, keď zastával funkciu viceprezidenta v Bratislave. Odhalil
podvody a manipulácie politických strán v časoch volieb. Preto i názov Demokrati je ironický.
Pani Rafiková
Pani Serafína Rafiková je typickou predstaviteľkou malomeštiačky. Je arogantná, namyslená,
falošná, jej hlavným záujmom sú klebety. Do očí je milá, poza chrbát každého oklebetí. So
svojimi priateľkami, dámami sa vzájomne ohovárajú a šíria jedna o druhej rôzne klebety. Dcéru
Milušku zase rozmaznáva, nedovolí jej vykonávať žiadne domáce práce. Miluška sa celé dni
nudí, hrá na klavíri a mamička jej zabezpečí i hodiny francúzštiny. Miluška jedného dňa ujde so
správcom. Jej matka zareaguje typicky rafikovsky - nebojí sa o svoju dcéru, ale má strach, čo na
to povedia.
Demokrati
Kritizuje slovenské malomesto, ľúbostný trojuholník medzi Hankou, Želkou a Landíkom. Jeho
dej sa odohráva v 30-tych rokoch 20. storočia v malomestskom prostredí a v Bratislave.
Ústrednou postavou knihy je mladý právnik Ján Landík, komisár okresného úradu v Starom
Meste. Spolu s mäsiarom Tolkošom založia spolok Rovnosť. Spolok má podporovať ideály
demokracie. Tolkoš sa prizná Landíkovi, že sa mu páči kuchárka Hnka, avšak pred verejnosťou
sa hanbí s ňou ukazovať, keďže Hanka je iba obyčajná slúžka. Landík, aby dokázal Tolkošovi, že
on je skutočným demokratom, sa s ním staví, že celý týždeň bude Hanku oprevádzať domov.
Hanka sa mu páči stále viac, Hanka si získa jeho srdce. Žiarlivý Tolkoš píše anonymné listy
Landíkovmu šéfovi a jeho rodine. Landíka prekladajú na Krajinský úrad v Bratislave. V druhej
časti románu sa do centra deja dostáva rodina advokáta, podnikateľa a politika Petroviča.
Petrovič začne podporovať politickú kariéru Landíka. Petrovič je vypočítavý karierista, ktorý pre
svoju politickú kariéru a pre získanie hlasu voličov je všetkého schopný. Petrovičova dcéra
Želka je typickou predstaviteľkou veľkomestskej zlatej mládeže. Je náladová, rozmaznaná. Jej
správanie je provokatívne, viac ako o kultúru sa zaujíma o módu, s každým flirtuje. Začne
flirtovať i s Landíkom, ale Landíkovi je svet Želky cudzí. V rámci volebnej kampane posielajú
Landíka do Starého Mesta. Stretáva sa tu po viac než roku s Hankou. Obaja zistia že sa ešte stále
majú radi. Landík zoberie si za ženu Hanku. O Hanke vysvitne, že v skutočnosti je dcérou
statkára Dubca. Želka sa kvôli majetku chystá vydať za starého Dubca – čím by stala Hankinou
macochou a Landíkovou svokrou. – pointa románu