Dominik Tatarka

Bol osobnosťou opozičnej a disidenťnej literatúry. Narodil sa v Drienovom v roľníckej rodine. Ešte v detstve
stratil otca. Študoval na Karlovej univerzte v Prahe a na Sorbone. Počas vojny bol učiteľom. Zúčastnil sa SNP a stal
sa vedúcou osobnosťou boja proti stalinizmu. Zakázali mu publikovať. Až do svojej smrti ho prenasledovali, žil
sledovaný Štátnou bezpečnosťou. Presťahoval sa do Prahy. Bol jedným tých, ktorí podpísali Chartu 77. Pádu
komunistického režimu sa už nedožil. Zomre v Bratislave.
Do literatúry vstúpil v rokoch druhej svetovej vojny. Novely zo zbierky V úzkosti hľadania majú znaky
existencializmu a surrealizmu. Je v nich dôležitá psychológia. Vplyv vojny na psychiku človeka zobrazuje v novele
Pach. Novela Panna zázračnica má atmosféru bohémskeho života mladyćh umelcov v medzivojnovom období.
Prevládajú v nej sny, alegórie a skutočnosť sa splýva s fantáziou. Hlavný hrdina Peter, prezývaný Tristan, s priateľmi
sa zoznámi s Anabellou, ale ona im stále uniká. Po vojne kritizoval obdobie klérofašistickej Slovenskej republiky
v románe Farská republika.
Potom začal veriť, že socializmus splní jeho ideály. Romány z týchto rokov sú Prvý a druhý úder, Radostník
a Družné letá. Keď sa zmenil a už sa mu nepáčili princípy socializmu slat sa kritikom. Napísal Démon súhlasu,
v ktorom odhalil, ako sa spisovatelia v tom čase podriaďovali režimu. Napísal cestopisné reportáže Človek na
cestách. Bol prvým prozaikom, ktorý po období schematizmu priniesol do literatúry nový, moderný štýl a  témy.
Sústredil sa na človeka. V jeho dielach sú najmä úvahy, dôverné rozhovory, spovede a autobiografické prvky. Taká je
kniha Rozhovory bez konca, ktorá sa skladá z dvoch noviel Kohútik v agónii a Ešte s vami pobudnúť. Obdive sa
zaoberajú s otázkami smrti a zmyslu života. V prvej píde brat navštíviť sestru, ktorá v posledných dňoch vojny stratila
syna. V druhej opíše autor svoj blízky vzťah k matke.
Neskôr sa začal venovať publicistike a politike, tieto jeho články vyšli pod názvom Proti démonom. Bola to jeho
posledná oficiálne vydaná kniha. Potom mal zákaz publikovať a prenasledovali ho. Dlhé roky si písal svoje zážitky
a pocity, ktoré vznikli pod menom Písačky. Z týchto textov boli vydané tri knihy Písačky pro Dominika Tatarku
a Sám proti noci. Napísal potom ešte diela ako napríklad Nahrávačky a V nečase.
Prútené kreslá
V novele zachytáva svoje zážitky z čias, keď študoval v Paríži. Hlavnú postavu nazval Bartolomej Slzička, týmto
menom pomenúva Tatarka sám seba aj v iných dielach. Skromný dej je doplnený autorovými úvahami o láske,
priateľstve a živote. Je to novela o láske. Skladá sa z 18 kapitol, ktoré sú bez názvu a čísla. Dielo je vložené do
rozhovoru s Jarmilou, ktorá ani raz neprehovorí.
Hlavnou postavou je Bartolojem Slzička, slovenský študent, ktorý odišiel študovať do Paríža. Jeho postava je
kontrastom mladého, idealistického, romatického mladíka a muža v zrelom veku, ktorý spomína na svoju jedinečnú
lásku, a príbeh využíva na to, aby zapôsobil na smutné, nešťastné ženy. Ďalšou hlavnou postavou je Daniela, mladé
franzúske dievča, ktoré býva v penzióne. Je veľmi milá, nikomu však nedovolí bližšie ju poznať, má stanovené
hranice, ktoré musí rešpektovať aj Bartolomej, do ktorého sa zaľúbi. Vedlľajšie postavy sú Madame, majiťeľka
penziónu; Gergorovci, krajania; Čačko, zriadenec veľvyslanectva; cudzinci bývajúci v penzióne.
Je to novela o ľudských vzťahoch, zaľúbení a láske. Odohráva sa tesne pred druhou svetovou vojnou. Je to
literárne tradičná téma, že dvaja mladí sú ohrozovaní spoločenskou a politickou situáciou, ale on to spracoval úplne
inak ako jeho predchodcovia. Pre hlavnú postavu, vlastne autora je láska veľmi dôležitá. Nezaoberá s tým, čo sa deje
okolo neho vo svete, dôležitá je pre neho láska, aj keď mu doba neumožňuje naplno rozvinúť svoj vzťah. Autor verí
v lásku a považuje ju za základný princíp života. Podľa neho je to výsledok snahy dvoch mladých ľudí, na nich záleží
čo vytvoria. Dlhé rozhovory, prechádzky po Paríži a nostalgia priniesla do slovenskej literatúry netradičný štýl
v porovnaní s dielami socialistického realizmu. Nie je dôležižý dej, ale dialógy a atmosféra v nich.
Dej sa začína v Polsku. Na zájazde pri mori Bartolomej Slzička rozpráva Jarmile, svojej priateľke príbeh, ktorý
zažil v Paríži ako študent Sorbony. Bartolomej prichádza do Paríža pred druhou svetovou vojnou. Ubytuje sa
v penzióne, ktorý mu doporučili, lebo tu pijímajú cudzincov bez predsudkov. V penzióne sa stretáva s Danielou, ktorá
sa mu na prvý pohľad zapáči a ona je vlastne dôvodom, prečo Bartolomej naozaj tam zostáva bývať. Daniela chodí
s Bartolomejom každý deň v Paríži. Spriatelia sa, ale ich vzťah je zváštny, nie je to láska, ale je to viac ako
priateľstvo.
Neskôr Bartolomej navštívi slovenské veľvyslanectvo a stretáva sa s krajanmi. Dozvedá sa o slovenskej komunite
na severe Farancúzska, ktorú sa rozhodne navštíviť. Dostane aj ponuku rýchleho zárobku, prekladu letákov, ktoré
lákajú Slovákov z Francúzska do Kanady. Bartolomej preloží letáky a potom sa vyberie na návštevu ku krajanom, kde
spoznáva rodinu Gregorovú. Bartolomejovi prišiel úradný list. Polícia získala jeho preklad a hrozí mu vypovedanie.
Požiada o pomoc priateľa z veľvyslanectva, ale aj tak sa v duchu lúči s Danielou a s Parížom. Nakoniec sa na celú vec
akosi zabudne.
Prichádzajú Vianoce a všetci spolubývajúci odišli z penziónu. Bartolomej nemal kam odísť a cíti sa osamelý.
Čoskoro zistí, že v penzióne ostala taktiež Daniela. Zoberú šampanské a idú k Danielinej priateľke, ktorá je tiež sama.
Tam oslavujú a pijú šampanské. Sú si veľmi bízki. Všetci traja zaspávajú spolu v jednej posteli. Ich vzťahy ostávajú
platonické. Tu sa dej príbehu končí. Bartolomej je opäť s Jarmilou pri mori a končí rozprávanie svojho príbehu.
Hovorí, čo mu ostalo v srdci po Daniele a ako máli ľudia vedia o láske.