Slovenská próza po roku 1945 I.

ešte sa píše lyrizovaná próza

1945 - 1948 témy: SNP, protifašistický odboj
autori: Hečko, Tatarka, Mináč, Jilemnický
socialistický realizmus = SCHEMATIZMUS
témy: industrializácia, združstevňovanie
- klesá umelecká úroveň literatúry, ktorá je „riadená“, ospevujú
1948 - 1956 sa „hrdinovia“ socializmu ako Stalin a Gottwald
- kult osobnosti, kritika jednotlivca
autori: Bednár, Hečko, Tatarka
téma: kritika spoločenských a politických pomerov
1954 - 1964 autori: Tatarka, Mináč, Bednár, Jašík, Ťažký, Mňačko
normalizácia !
3 prúdy literatúry (po r. 1968)
a/ exilový (Mňačko)
b/ disidentský/samizdatový (Tatarka)
c/ oficiálny
téma: dominuje súčasnosť
- prvky naturizmu, existencionalizmu, nového románu a
70-te roky americkej postmoderny
- téma sci-fi, krimi, historické témy
autori: Jaroš, Vilikovský, Ballek, Šikula, Mitana, Johanides,
Sloboda

samizdat = ilegálne vydávaná tlač

disident = politický odporca oficiálnej mienky, politického
smeru v politike, štáte
- experimentovanie v próze (lyrizujúce a publicististické
pasáže do prózy)
80-te roky - súčasnosť - zameranie na regióny (napr. Ballek – južné SK, Jaroš – obec
Hybe)
- po r. 1989 sloboda vo výbere témy, žánrov a postupov

František Hečko
– autor, ktorý až do konca 2. svetovej vojny písal poéziu, ale až vďaka próze sa stal známym

– vyrastal vo vinohradníckom kraji vo vinohradníckej rodine, ktorá počas krízy musela predať majetok

– autorov hrdina = človek existenčne „zrastený“ so zemou

román Červené víno (obdobie 1945 - 1948)

- hlavnou témou je slovenský vidiek na začiatku 20.storočia, dielo končí 30-tymi rokmi

- 3 generácie rodiny Habdžovcov (v každej ďalšej generácii je viac lásky a menej majetku)

- odohráva sa predovšetkým vo Vlčindole (vinohradnícky kraj)

- v centre pozornosti je postava 2. generácie Urban Habdža (rodičia ho vyhadzujú z domu, pretože sa oženil s chudobnou
Kristínou, usádza sa vo Vlčindole, prenajíma si vinohrad a ťažko pracuje, po 1. svetovej vojne mu umiera žena a na konci
prichádza v dražbe o majetok)

- zápornou postavou je Silvester Bolebruch (najbohatší vo Vlčindole, obťažuje Kristínu, ktorá ho odmieta a preto ubližuje jej i
celej rodine, napr. poštve na Urbana psy)

- najsympatickejšou je postava prababičky, ktorá Urbanovi a jeho rodine pomáhala, kým nezamrzla (snažila sa priniesť v zime
hladujúcej Kristíne a jej deťom jedlo)

- veľká rodinná sága so sociálnymi a ľúbostnými prvkami, resp. román o práci

- dielo obsahuje autobiografické prvky a motívy, napr. mladí Habdžovci (Hečkovi rodičia) musia odísť, pretože starí Habdžovci
nechcú medzi seba prijať chudobnú nevestu (Kristína = Hečkova mama)

- navzájom sa preplietajú osudy dvoch rodín (Habdžovci a Bolebruchovci), v závere románu si Silvestrov syn Jožko berie
Urbanovu dcéru Magdalénu a Urbanov syn Marek Silvestrovu dcéru Zuzku

budovateľský román Drevená dedina > > dielo socialistického realizmu, tematika združstevňovania slovenskej dediny, proti
kolektivizácii sa stavajú bohatí, kladné zobrazenie komunistov, robotníckej triedy a roľníkov

budovateľský román = pozitívni hrdinovia: robotníci, funkcionári

negatívni hrdinovia: intelektuáli, špióni, farári

Dominik Tatarka
– v začiatkoch tvorby experimentuje, neskôr prechádza k reálnemu zobrazovaniu skutočnosti

– základný motív tvorby = osamelosť človeka, neschopnosť komunikácie, „vyprázdnenosť“

zbierka 7 poviedok a noviel V úzkosti hľadania > > narušené tradičné realistické motívy, autor nadväzuje na
existencionalizmus a surrealizmus, existenčné otázky človeka, zameriava sa na vnútro človeka

nadrealistická novela Panna zázračnica > > príbeh odohrávajúci sa vo vojnovej Bratislave, dej neprebieha chronologicky, čo
zvyšuje napätie a nezrozumiteľnosť, hlavná postava diela, Peter, patrí medzi mladých umelcov, zoznámi sa s Anabellou a potom
sa snaží zachytiť jej podobu na plátne, nedarí sa mu to a tak sa pokúsi o samovraždu, zachránia ho a Anabella sa stáva múzou
pre celú skupinu umelcov (jeden z mladých umelcov odleje jej posmrtnú masku a každému zo skupiny pošle odliatok)

román Farská republika > > kritika pomerov v štáte, na ktorého čele stojí kňaz (t.j. Jozef Tiso), hlavná postáva =
stredoškolský profesor Tomáš Menkina, ide o človeka, ktorý sa nevie zaradiť do spoločnosti a náhodou sa dostáva do väzenia,
odvrhne ho spoločnosť aj rodina (považujú ho za komunistu), hrdina-ateista nie je spokojný so životom, ale nerobí nič pre
to, aby ho zmenil (pasivita)

~ klerofašizmus/klerikalizmus = pojem, ktorým Tatarka označil Tisovo Slovensko

~ „hygienická láska“ = sex ako prejav duševnej hygieny

novela Prútené kreslá > > dej sa odohráva tesne pred začiatkom 2. svetovej vojny v Paríži (autor tam študoval na Sorbonne),
hlavná postava = Bartolomej Slzička, ktorá prežíva lásku s Francúzkou Danielou, novela sa odohráva buď v penzióne, v
ktorom Bartolomej býva alebo v parížskych uliciach (kaviarniach), celým dielom sa tiahne smútok z istoty rozlúčenia
(Bartolomej ako občan ČSR sa stáva nežiaducim)

publicistická próza Démon súhlasu !!! (obdobie 1954 - 1964)

- kniha vyvolala veľký rozruch, veľa sa o nej polemizovalo

- problém zaradiť dielo: 1. autobiografická novela 2. zveličená fikcia 3. literárna esej

- autor podáva názory na na politickú situáciu v 50-tych rokoch a na kult Stalina

- 1. literárna analýza stalinizmu

hlavné postavy: Bartolomej Boleráz (autobiografická postava, intelektuál) a Valizlosť Mataj (Bartolomejov šéf, politik)

Bartolomej = rozprávač, postava je do určitej miery schizofrenická (na jednej strane sa chce nechať viesť svojim vlastným
rozumom a názormi, na strane druhej sa prispôsobuje všeobecnému pokrytectvu – neustále so všetkým súhlasí)

Valizlosť Mataj = symbolické meno človeka, ktorý bol na jednej strane zlostný, no na strane druhej nevedel nájsť východisko

- súčasťou diela sú i úvahy, eseje, reportáže

I. ČASŤ

- začína sa na zjazde slovenských spisovateľov

- Bartolomej a Valizlosť sa vracajú zo zjazdu vrtuľníkom, havarujú a pri pitve im vymenia mozgy

- podrobný opis pitvy

výmena mozgov = každý rozmýšľal rovnako

II. ČASŤ = retrospektívna

- dianie na zjazde, hlavné postavy si rozumejú, ale iba mimo rokovacej miestnosti

- dvojaké myslenie ľudí za socializmu (mimo rokovacej miestnosti hovoria o bítnikoch, o tom, ako sa im páčia – vstúpia do
miestnosti a prednesú prejavy, kde ich ostro skritizujú)

ľudia = figúrky v rokovacích sieňach (pretvárka politikov)

- autor rozvíja teóriu, prečo spisovatelia toľko pijú (Spisovatelia pijú, lebo pociťujú slabosť pred pravdou.)

III. ČASŤ

- autor rozvíja príbeh o svojej priateľke, ktorej pravidelne nosieval fialky

- priateľka mu vždy tvrdila, že fialky voňajú, jedného dňa ale zmení názor a začne tvrdiť, že smrdia

- Boleráz súhlasí, že smrdia, ale podľa ideológie socializmu voňajú

Vladimír Mináč
- tzv. tradicionalista: tradičné témy ako vojna, SNP, koncentračný tábor, kolektivizácia

protifašistický román Smrť chodí po horách

- prvky existencionalizmu, tematika 2. svetovej vojny

hlavné postavy: bratia Peter Lotár (učiteľ, autobiografické prvky) a Ján Lotár (partizánsky veliteľ)

hlavná myšlienka: prežiť vojnu za každú cenu

- Petra zatkne gestapo, Ján chce zachrániť brata pred koncentračným táborom, preto sa rozhodne prepadnúť vlak, ktorý ho
má „odviezť na smrť“, informácia o prevoze je chybná a Janova partizánska jednotka je obkľúčená

román Včera a zajtra > > voľné pokračovanie románu Smrť chodí po horách, štýlom sa autor priblížil Hemingwayovi, Peter
Lotár sa po prepustení z koncentráku nevie prispôsobiť životu v mieri, vstupuje do komunistickej strany

trilógia Generácia (Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň)

- život v Slovenskom štáte, fašizmus a vojna, vypuknutie SNP / povstanie / február 1946 – február 1948
 Alfonz Bednár
- tradicionalista, ktorý rád kritizoval malomeštiakov

- diela sú vystavané na kontraste prítomnosť-minulosť

román Sklený vrch !!!

- obdobie SNP (minulosť) a stavba hydrocentrály (prítomnosť)

hlavná hrdinka: Ema Klaasová

- príbeh z minulosti sa odohráva v Tichej doline, nad ňou sa vypína Sklený vrch = symbol čistoty a morálneho charakteru ľudí
počas SNP

- časté umelecké opisy prírody, príroda = partner človeka

- hlavná hrdinka rieši vzťah k 3 mužom a charakterizuje ju tajomstvo:

1. Miloslav – Ema s ním otehotnie, ale nechce porodiť dieťa do sveta, v ktorom sa bojuje, ide na interrupciu (po nej už
nemôže mať nikdy deti), Miloslav je partizán, ktorého umučia na smrť fašisti

2. Zolo – Ema sa s ním zoznámi po skončení vojny, Zolo ju núti k emigrácii, ale ona ho odmietne (Zolo emigruje sám)

3. Ing. Solan – Emin manžel, pracuje na stavbe hydrocentrály, chce s ňou mať deti, ale Ema mu už nestihne prezradiť, že
nemôže otehotnieť (zomiera – zrazí ju auto)

- Solan sa o neplodnosti dozvedá z denníka, ktorý nachádza po manželkinej smrti

- román je napísaný denníkovou formou v 1 osobe sg.

- rozprávkový motív: princezná, 3 muži, Sklený vrch, dobro víťazí, ale i prvky balady

- symbolika čísla 3: tri vrchy v Tichej doline, tri etapy a traja muži v Evinom živote

novela Kolíska > > osudy ľudí počas SNP a po ňom, v minulom režime nebola táto novela veľmi populárna, pretože ľuďom
približovala reálnu situáciu a kritizovala združstevňovanie a procesy v 50. rokoch, pri ktorých boli ľudia nútení vypovedať
podľa nariadenia