VI.

A skupina - P4- prvky

Všeobecná konfigurácia valenčnej vrstvy: ns2 np4
VI.A skupina (16.skupina)
6 valenčných elektrónov

O – kyslík  plyn

S - Síra

Se - Selén tuhé látky

Te - Telúr

Po - Polónium

Kyslík
Ox. Č.: -II  oxidy, kyslikaté zlúčeniny

-I  peroxidy

II  fluorid kyslíka

V prírode sa vyskytuje vo viacerých izotopoch

Výskyt
Elementárny (čistý)
 ako O2 – tvotí 21% atmosféry
 ako O3 – (ozón) v horných vrstvách atmosféry

Viazaný:
 v hydrosfére vo forme vody
 v litosfére vo forme minerálov a hornín
 je súčasťou živých organizmov – biogénny prvok

Vlastnosti:

molekulový kyslík O 2
 je plyn, bez farby, chuti a zápachu
 málo rozpustný vo vode
 hustota je väčšia ako hodnota vzduchu
 prepravuje sa v tlakových flašiach označených modrým pruhom
 má silné oxidačné účinky
 pomalá oxidácia = dýchanie, hrdzavenie
 prudká oxidácia, výrazne exotermická reakcia = horenie
Ozón O 3
 je jedovatý bezfarebný plyn s charakteristickým zápachom
 má tiež oxidačné účinky
 pri chemických reakciách sa rozkladá na atómy kyslíka O 3  O2 +

Výskyt :
 Ozonosféra – ochrana pred škodlivým UV žiarením, poškodzujú ju freóny
 Ozónová diera – zúžená vrstva ozónu, može spôsobiť rakovinu kože (ochrana pred UV
žiarením: krémy, okuliare)
 Na Zemi vzniká pri búrkach („čistý vzduch po búrke“)
 Pri kopírovaní

Použitie
 Na dezinfekciu vzduchu a pitnej vody

Príprava kyslíka:
Tepelným rozkladom oxidov (napr.: Ag2O, PbO2)

2Ag 2O  O2 + 4Ag

Rozkladom H2O2

Burel – katalizátor MnO2

Výroba kyslíka
Frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu

Použitie O2 (kyslíka):
 Na zváranie a rezanie kovov (spolu s H)
 Raketové palivo –
 Dýchacie prístroje (zdravotníctvo, potápači, hasiči)
 V hutníctve pri výrobe železa
 V chemickej výrobe (oxidačné procesy)

Zlúčeniny kyslíka
 1. Oxidy  dvojprvkové zlúčeniny kyslíka ktorý má atóm kyslíka ox.č. -II(mínus)

Podľa reaktivity s H2O:

a) Kyselinotvorné
 Oxidy dusíka, síry  kyslé dažde – spôsobujú prekyslenie pôdy, zníženie úrodnosti,
predčasné opadávanie ihličnanov, ničia kultúrne pamiatky, sochy
b) Zásadotvorné (hydroxidotvorné)
c) Amfotérne
 Reagujú s kyselinami aj zásadami
 Al2O3 (oxid hlinitý), ZnO (oxid zinočnatý)

Oxid uhoľnatý – CO
 Bezfarebný plyn, bez zápachu
 je veľmi toxický, spôsobuje otravu
 vzniká pri spaľovaní (za nedostatočného prístupu vzduchu – nedokonalé spaľovanie)
 je súčasťou vykurovacích plynov (generátorový plyn, vodný plyn)
 je silné redukčné činidlo

Oxid uhličitý – CO 2
 vzniká pri dokonalom spaľovaní
 vzniká tepelným rozkladom uhličitanov, alkoholovým kvasením sacharidov
 bezfarebný nehorľavý plyn, ťažší ako vzduch
 je nedýchateľný (môžeme sa s ním udusiť)
 rozpustný vo vode CO 2 +H 2 O  H 2 CO 3
 Použitie: náplň do hasiacich prístrojov, na chladenie ako suchý ľad

Zopakovať použitie CaO, SiO2

2. Peroxidy vodíka – H2O2

 Bezfarebná kvapalina, ktorá má slabo kyslý charakter
 Odvodzujú sa od nej 2 typy soli:
 Peroxidy 

 Hydroxidy  hydrogenperoxid lítny
 Má bieliace účinky

Síra
 Žltá tuhá nekovová látka
 Oxidačné čísla: -II, IV, VI

Alotropické modifi kácie síry

Kryštalické modifikácie
Amorfné modifikácie: - plastická síra  vzniká ochladením kvapalnej síry
- sírny kvet  vzniká ochladením plynných pár síry

Fyzikálne vlastnosti:
 Tuhá žltá látka
 Nerozpustná vo vode
 Dobre rozpustná v nepolárnych rozpúšťadlách (sírouhlík CS2)

Chemické vlastnosti:
 Stála látka, jej reaktivita sa zvyšuje so zvyšovaním teploty
 Priamo reaguje s viacerými prvkami S + O2  SO2 – oxid siričitý, S + H2  H2S – sulfát

Výskyt síry:
Elementárna – v okolí sopiek
Viazaná – v sulfidoch – pyrit – FeS2, sfalorit – ZnS, galemit – PbS, cinabarit (rumelka) – HgS,
- v síranoch – sádrovec - CaSO4 . 2H2O, baryt – BaSO4, glauberova soľ – NaSO4 . 10H2O

V malom množstve ako H2S, SO2, SO3

Je biogénny prvok, je súčasťou bielkovín, niektorých vitamínov

Význam a výroba síry:

 Pri výrobe kyseliny sírovej
 Pri výrobe hnojiva superfosfátu
 Pri výrobe zápaliek

Zlúčeniny síry:
Sírovodík – sulfán H2S
 Toxický, bezfarebný, nepríjemne zapáchajúci plyn (pokazené vajce)
 Dobre rozpustný vo vode (vzniká tio kyselina sulfánová) – slabá
 Soli sa odvodzujú: H2S  S-II – sulfidy, (HS)-I – hydrogensulfidy
 Používa sa na výrobu čistej síry
 Na dôkazove reakcie v analitickej chémii

Oxid siričitý – SO2

 Bezfarebný štiplavý plyn
 Je toxický, kontaminuje životné prostredie
 Jeho zavádzaním do vody vzniká kyselina siričitá (kyslé dažde)
 Oxid siričitý má dezinfekčné a bieliace účinky

Kyselina sírová – H2SO4

  Bezfarebná, olejovitá kvapalina
 Má oxidačné účinky, má silné dehydratačné účinky
 Vzniká reakciou oxidu sírového s vodou
 Je hospodársky najvýznamnejšou zlúčeninou síry
 Použitie: výroba hnojív, farbív, plastov, liečiv, výbušnín
 Roztok H2SO4 sa používa ako elektrolyt v akumulátoroch

Hydroskopická – schopnosť látky pohlcovať codu

Zelená skalica – FeSO4 . 7H2O

Biela skalica – ZnSO4 . 7H2O

Modrá skalica – CuSO4 . 5H2O

VII.A skupina – p5-prvky (=Halogény)

F - Fluór
Cl - Chlór žlto-zelené plyny

Br – Bróm  črveno-hnedá kvapalina

I – Jód  sivočierna tuhá látka(sublimuje - fialové pary)

At - Astát tuhé látky

Všetky sú v čistom stave jedovaté

Nekovy
Ns2 np5  1 nespárený elektrón, do oktetu chýba 1 elektrón  stabilizácia tvorbou iónov
X + elektrón  X- - halogenidové anióny
X = F, Cl, Br,I

Oxidačné čisla: -I (halogenidy)

I, III, V, VII

Majú vysoké hodnoty elektronegativity, najväčšiu má F x(F)= 4

Chemické väzby majú iónový charakter

Biogénne prvky:
 F – zuby, kosti
 Cl – HCl – žalúdok (aktivuje pepsín)
 I – štítna žľaza, nedostatok ochorenie: Struma (soľ, morské riasy)

Fyzikálne vlastnosti
 Vyskytujú sa ako dvojatomové molekuly
 Málo rozpustné vo vode
 Dobre rozpustné v nepolárnych rozpúšťadlách (etanol, benzín)
 Všetky sú toxické

Chemické vlastnosti
 Sú veľmi reaktívne, reaktivita klesá s rastúcim Z (Z = protónové číslo)
 Majú oxidačné vlastnosti, klesajú s rastúcim Z
 Tvoria iónové alebo polárne kovalentné väzby
 Halogén s vyššou elektronegativitou vytesnuje halogén s nižšou elektronegativitou

Príprava
 Elektrolýzou tavenín alebo roztokov halogenidov
Výskyt
 V prírode iba v zlúčeninách: Fluorit(kazivec) – CaF2, sylvín – KCl, kamenná soľ – halit – NaCl

Použitie halogénov
 F: jedovatý
 Cl: bieliace a dezinfekčné účinky
 Br: jedovatý
 I: dezinfekcia, jódová tinktúra

Cl2
 Používa sa na úpravu vody Cl2 + H2O  HCl + HClO
 Žlto-zelený plyn
 Bol zneužitý ako bojová látka (v I.sv. vojne)
 Jedovatý
 Má bieliace účinky (čistiace prostriedky)

Zlúčeniny halogenidov
Halogenovodíky
 Dvojprvkové zlúčeniny H a halogénu
 Bezfarebné, zapáchajúce plyny
 Dobre rozpustné vo vode
 Ich vodné roztoky sú kyseliny halogenovodíkové
 Silné kyseliny, ich sila rastie s rastúcim Z
 Najslabšia ale najreaktívnejšia je HF(kyselina fluorovodíková) – leptá sklo, výroba mliečneho
skla
 HCl – kyselina soľná (kyselina žalúdočná) – 31-32%, je zložkou lúčavky kráľovskej (HNO3 : HCl
1:3)

Halogenidy
 Soli halogénovodíkových kyselín – dvoj prvkové zlúčeniny s menej elektronegatívnym prvkom
 Väčšinou rozpustné vo vode
 NaCl – potravinárstvo a konzervárenstvo, fyziologický roztok (0,9% roztok NaCl)
 KCl – súčasť hnojív
 KI – jodové tabletky (na zníženie rádioaktivity v tele)

Kyslikaté zlúčeniny
 Chlorečnany a chloristany  používajú sa pri výrobe výbušnín
 VIII.A skupina – p6-prvky
= vzácne plyny  plynné skupenstvo
VIII.A skupina (18.skupina)
Ns2 np6  8 valenčných elektrónov, majú oktet (plne obsadenú valenčnú vrstvu), okrem He (2
eletkróny duplet)
Nereaktívne  inertné (nezlúčitelné)
Bezfarebné, bez zápachu v čistom stave

Výskyt
 Vo vzduchu (v menších množstvách)

Výroba
 Frakčná destilácia skvapalneného vzduchu


He – Hélium

Ne – Neón

Ar – Argón

Kr – Kryptón

Xe - Xenón

Rn – Radón

Hélium – He
 Pomenované podľa Slnka
 Použitie:
o  náplň do balónov(meteorologické)
o  do vzducholodí
o  ako chladiaca látka
 2. najľahší plyn (po H)

Neón – Ne
 Vo výbojkách má oranžovočervenú farbu – používa sa na svietiace reklamy
 Používa sa ako lacnejšia náhrada hélia pri chladení

Argón -Ag
 Používa sa pri výrobe žiaroviek, pri zváraní
 Je náplňou priestoru medzi okennými tabuľami
 Je súčasťou náplne hasiacich prístrojov

Xenón – Xe
 Používa sa ako náplň žiariviek a výbojok, v bleskoch fotoaparátoch, v svetlometoch
automobilov
Radón -Rn
 Používa sa v rádioterapii pri liečbe onko ochorení
 Uvoľňuje sa z hornín a vyvieraním rádioaktívnych vôd
 Môže sa hromadiť v budovách – potrebné vetrať