You are on page 1of 2

Naťahovanie uší

Aj tento spôsob skrášľovania nájdeme v modernej spoločnosti. “Tunely” v uchu sú úplne


bežné a stali sa módnym doplnkom ako žien, tak aj mužov. Nie však v takýchto extrémoch.
Pre rôzne kmene nebolo toto naťahovanie uší len znakom krásy, ale malo aj náboženský
význam. Verili totiž, že kruhy v ušiach dokážu odohnať zlé sily a démonov. S takýmto
skrášľovaním sa stretneme po celom svete. Robili to Egypťania, africké kmene, americkí
Indiáni, ale aj drsní Severania z Európy.

Skarifikácia
Skarifikácia, alebo zjazvovanie, je umelecký spôsob skrášľovania kože, ktorý sa, podobne ako
tetovanie či piercing, uchoval aj v modernej spoločnosti, aj keď sa stretáva s mnohými
negatívnymi ohlasmi. Skarifikácia sa dodnes uchovala v mnohých afrických kmeňoch, ale
stretnete sa s ňou aj v Papua Novej Guinei. Ide o rituál, ktorý je symbolom dospelosti. U
mužov to predstavuje zrelosť a u žien zas krásu. Títo ľudia si zjazvovanie vybrali preto, že
jazvy sú na tmavej koži lepšie viditeľné ako tetovania.

Ostrenie zubov
Tento zvláštny počin, pri ktorom si ľudia obrusujú zuby, najčastejšie predné hryzáky, do
úzkych a špicatých podôb, sa objavoval hneď v niekoľkých kútoch sveta. Týmto
“skrášľovaním” boli známi bohatí Mayovia, ktorí sa týmto odlišovali od chudobnejších
vrstiev. Rovnako si zuby pretvárali aj v Indonézii, kde išlo o symbol krásy. Miestne ženy
prechádzali rituálom, pri ktorom im boli bolestivo zuby obrusované. Čím lepšie obrúsené
zuby boli, tým bola dievčina považovaná za väčšiu krásavicu. Ostrenie predných hryzákov
bolo bežné aj v strednej Afrike v rieky Kongo.

Naťahovanie pery
Tento obzvlášť podivný a na pohľad veľmi bolestivý spôsob skrášľovania ženského tela
moderný svet asi len ťažko pochopí. Dnes ho nájdete už len v niektorých bohom zabudnutých
miestach Afriky (prevažne v Sudáne, Etiópii) a Amazonskom pralese, kde sa život za
posledné storočia veľmi nezmenil. Aj keď Pavol Barabáš vo svojom dokumente o Africkom
kmeni Suri hovorí, že táto tradícia nosenia hlinených “tanierov” v narezanej spodnej alebo
vrchnej pere pochádza z nie až tak dávnej histórie, keď otrokári vyvážali africké obyvateľstvo
do kolónií na plantáže (ženy sa začali takto “znetvorovať”, aby o ne mali otrokári menší
záujem) pravda bude asi celkom inde. Archeológom sa totiž podarilo nájsť dôkazy o týchto
hlinených “tanieroch” vkladaných do pier, ktoré pochádzali z roku 8700 p.n.l..

Zátky” v nose
Takéto podivné “zátky” na nose sú typické pre indický kmeň Apatani. Hovorí sa, že miestne
ženy začali tieto zátky používať, aby boli menej atraktívne pre mužov z iných kmeňov a aby
ich títo muži prestali unášať z ich domovov a znásilňovať. Táto tradícia sa uchovala dodnes,
aj keď im už takéto nebezpečie nehrozí.
Zväzovanie chodidiel
Tento nesmierne bolestivý proces bol v Číne bežnou tradíciou takmer 1000 rokov, od 10. do
začiatku 20. storočia. Zväzovanie chodidiel sa týkalo, ako už býva zvykom, len dievčat.
Proces začal v 5-15 rokoch života a spočíval v nesmierne pevnom zväzovaní chodidiel
dievčat, aby sa tak zabránilo ďalšiemu rastu ich nôh. Proces bol veľmi bolestivý a výsledkom
boli znetvorené chodidlá s ktorými ženy chodili len s veľkými bolesťami, pričom utekať
nevedeli vôbec. A význam? Symbol krásy a bohatstva. Žena, ktorá v podstate nie je schopná
pracovať, symbolizovala blahobyt danej rodiny.

You might also like