P3-prvky – pentely

Patria sem: dusík, fosfor, arzén, antimón, bizmut

- Všeobecný zápis: ns2np3

- N, P – nekovy; As, Sb – polokovy; bizmut – kov
- N – plyn; P, As, Sb, Bi – tuhé látky
- Najbežnejšie oxidačné čísla: -III, III, V
- 5 valenčných e-

Dusík

Vlastnosti

- Bezfarebný plyn bez chuti a zápachu

- Vo vode málo rozpustný (oproti kyslíku) – netoxický
- Ľahší ako vzduch
- Oxidačné čísla: -III, -II, -I, 0, I, II, III, IV, V
- Za bežných podmienok je takmer nereaktívny, jeho reaktivita narastá zvyšovaním teploty
- Vďaka veľkej hodnote elektronegativity sa môže podieľať na tvorbe vodíkových väzieb
- Prepravuje sa v oceľových tlakových fľašiach označených čiernou farbou (spodná časť šedá/zelená,
vrchná vždy čierna)
- Biogénny prvok (NK, bielkoviny)

Väzby

- Maximálna väzbovosť dusíka je 4 (napr. amónny katión)

- S väčšinou látok reaguje až pri zvýšenej teplote a tlaku, kedy dochádza k rozštiepeniu väzby
a vznikajú dva veľmi reaktívne atómy dusíka – zlučuje sa iba s niektorými prvkami s malou hodnotou
elektronegativity za vzniku nitridov (binárnych zlúčenín), v ktorom má atóm dusíka oxidačné číslo -III

Vznik

- Vzniká ako produkt pri mnohých chemických reakciách, napr. aj tepelným rozkladom dichrómanu
amónneho (NH4)2Cr2O7, ktorý sa rozkladá už pri priložení horiacej špajle

Výskyt

- Vyskytuje sa ako veľmi stabilná dvojatómová molekula N2 – molekula N2 je veľmi stabilná, pretože
atómy N sú v nej viazané pevnou trojitou väzbou
- V atmosfére ako N2 – 78% čistého vzduchu
- Viazaný v zlúčeninách: amoniak, dusičnany, dusitany, bielkoviny a iné organické zlúčeniny
(makroprvok – AMK a NK)
- Viazaný v mineráloch
o  NaNO3 – čílsky liadok
o  KNO3 – draselný liadok
P3-prvky – pentely

Použitie

- Inertná (ochranná) atmosféra

- Zmesou N a Ar sa plnia žiarovky
- V lekárstve
- Na kyprenie cesta
- Pri výrobe dôležitých zlúčenín, napr. NH3, HNO3 či dusíkatých hnojív

Výroba

- Priemyselne sa vyrába frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu

Zlúčeniny dusíka

Bezkyslíkaté zlúčeniny dusíka

Amoniak (čpavok): NH3

- Najvýznamnejšia zlúčenina dusíka

- Bezfarebný, ľahko skvapalniteľný plyn, štipľavého zápachu, pôsobí dráždivo na sliznice a oči, silná
žieravina, toxický, je slabou zásadou
- Leptá sliznice
- Je dobrým (polárnym) rozpúšťadlom mnohých látok, má polárne väzby
- Dobre rozpustný vo vode – jeho vodný roztok sa nazýva čpavok
- Výroba
o Priemyselne sa vyrába priamou syntézou vodíka a plynného dusíka za vysokej teploty a tlaku
(Haberovou-Boschovou metódou)

N2 + 3H2 → 2NH3

- Má zásaditý charakter, vďaka voľnému e- páru na atóme N má schopnosť viazať protón za vzniku
amónneho katiónu NH4+
- Použitie
o  pri výrobe amónnych solí, iných dusíkatých látok, priemyselných hnojív, farbív
o  umelý ľad – chladiaca látka v chladiarenských zariadeniach (v zimných štadiónoch)

Amónne soli

- Najčastejšie sa pripravujú zavádzaním plynného amoniaku do vodného roztoku príslušnej kyseliny

alebo vzájomnou reakciou ich vodných roztokov
- Väčšina amónnych solí je dobre rozpustná vo vode a pri zvýšenej teplote sa rozkladá na plynný
amoniak a kyselinu

NH4Cl → NH3 + HCl

- Väzby v molekulách amónnych solí sú iónové

- Amónne soli sú tuhé kryštalické látky
P3-prvky – pentely

Kyslíkaté zlúčeniny dusíka

Oxidy

Oxid dusný (rajský plyn): N2O

- Bezfarebný veľmi stály plyn príjemnej vône a sladkastej chuti

- Nazýva sa aj rajský plyn
- Nie je toxický
- Slabo sa rozpúšťa vo vode
- Použitie
o  vďaka svojim narkotickým účinkom sa používa v lekárstve ako inhalačná anestézia –
anestetikum
o  v potravinárstve – príprava šľahačky v tlakových fľašiach

Oxid dusnatý: NO

- Bezfarebný jedovatý plyn

- Veľmi reaktívny
- Nerozpustný vo vode
- Ťažší ako vzduch
- Na vzduchu veľmi rýchlo podlieha oxidácii (oxiduje na NO2)

2NO + O2 → 2NO2

- Je medziproduktom pri výrobe kyseliny dusičnej

Oxid dusičitý: NO2

- Pri bežných laboratórnych podmienkach je plyn červenohnedej farby

- Veľmi toxický
- Silné oxidačné činidlo
- Patrí medzi kontaminanty životného prostredia
- Reakciou s vodou disproporcuje na HNO2 a HNO3

Kyselina dusičná: HNO3

- Bezfarebná kvapalina – na svetle hnedne (dlhším státím na svetle hnedne od prítomného NO2)
- Dobre miešateľná s vodou
- Žieravina – silná kyselina so silnými oxidačnými vlastnosťami (oxiduje takmer všetky kovy – okrem
Au, Pt – tie len v lúčavke kráľovskej)
- Lúčavka kráľovská – zmes HNO3 a HCl v pomere 1:3
- Použitie
o  výroba organických farbív, liečiv, hnojív, výbušnín
o  celulózne laky
P3-prvky – pentely

o  dusičnany (E-čko – dusičnan sodný – NaNO3)

Fosfor

Vlastnosti

 Do tvorby väzieb môže zapojiť aj orbitál 3d (môže sa viazať viac ako štyrmi kovalentným väzbami,
piatimi aj šiestimi)
 Vyskytuje sa v 3 hlavných alotropických modifikáciách ako biely, červený a čierny (vzájomne sa líšia
svojimi fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami)

Biely fosfor (P4)

 Biela (nažltlá) tuhá látka charakteristickej vône

 Je mäkký (dá sa krájať nožom), svetielkuje
 Zo všetkých modifikácii je najreaktívnejší – nízka teplota zápalnosti (na vzduchu sa samovoľne
zapaľuje (zlučuje sa so vzdušným O2) – uchováva sa pod vodou, je vo vode nerozpustný, rozpustný
v sírouhlíku PCl3)
 Mimoriadne toxický – využíva sa ako bojová látka
 Je zložený z molekúl P4 v tvare pravidelného tetraédra
 Zahriatím vzniká červený fosfor

Červený fosfor

 Vzniká zahrievaním bieleho fosfora v inertnej atmosfére

 Tuhá tmavočervená látka, nesvetielkuje
 Pomerne stály, málo reaktívny, nie je jedovatý
 Molekuly majú reťazovú štruktúru
 Nie je rozpustný v rozpúšťadlách CS2 a PCl3
 Je hygroskopický, pohlcuje vzdušný vlhkosť
 Používa sa na výrobu zápaliek (v škrtacej časti)

Čierny fosfor

 Vzniká zahriatím červeného fosforu – atómy sa inak usporiadajú

 Kryštalická tmavosivá látka s kovovým leskom a s polymérovou štruktúrou (vyzerá ako kov a má aj
také vlastnosti)
 Dobre vedie teplo a elektrický prúd – používa sa na výrobu polovodičov
 Je najstabilnejší a najmenej reaktívny

Výskyt

 V prírode sa vyskytuje len v zlúčeninách – predovšetkým v podobe solí H3PO4

P3-prvky – pentely

o  v anorganických zlúčeninách – obidva minerály sú základnou surovinou na výrobu

elementárneho fosforu
 Apatit (Ca5F(PO4)2)
 Fosforit (Ca3PO4)2)
o  v organických zlúčeninách
 Významný biogénny makroprvok
 Nevyhnutný pre rastlinné (je viazaný v bielkovinách semien) a živočíšne (na stavbu
kostí, zubov, v mozgu, vlasoch, nechtov, je súčasťou nukleových kyslín, fosfolipidov)

Význam

 V poľnohospodárstve (hnojivá a pesticídy) – soli kyseliny fosforečnej ako hnojivá (superfosfát)

a pesticídy

Zlúčeniny fosfora

Fosfor tvorí veľké množstvo významných zlúčenín. Už pri laboratórnej teplote reaguje s kyslíkom
a halogénmi, ďalšie reakcie prebiehajú až pri zvýšenej teplote. Významnými zlúčeninami fosforu sú hlavne
oxid fosforečný, kyselina trihydrogenfosforečná a jej soli.

Oxid fosforečný: P2O5

 Biely prášok (podobá sa snehu)

 Vzniká spaľovaním fosforu v nadbytku suchého vzduchu
 Je veľmi hygroskopický – využíva sa na vysušovanie
 Veľmi ochotne reaguje s vodou – vzniká kyselina trihydrogenfosforečná

Kyselina trihydrogenfosforečná: H3PO4

 Tuhá bezfarebná kyštalická látka (vytvára kryštály) s vrstevnatou štruktúrou

 Najstálejšia stredne silná kyselina fosforu
 Trojsýtna – vytvára 3 druhy soli (dihydrogenfosforečnany, hydrogenfosforečnany, fosforečnany), pri
bežnej teplote bez oxidačných vlastností
 Väčšina kovov sa v nej nerozpúšťa (na ich povrchu sa tvorí ochranná vrstvička nerozpustených
fosforečnanov)
 Nie je jedovatá
 Má široké využitie – vo farmaceutickom priemysle, výroba hnojív, výroba sladených nápojov,
odstraňuje hrdzu, povrchová úprava kovov (fosfátácia kovov – zabraňuje korózii)
 Superfosfát – hnojivo pre rastliny

CaSO4 → Ca(H2PO4)2

 Nachádza sa aj v organických zlúčeninách

 Je skrytý aj v NK