10 Katabolizmus biochemicky významných látok

10.1 Katabolizmus sacharidov

Katabolizmus je metabolická fáza, počas ktorej sa zložité biomolekuly štiepia na menšie a jednoduchšie
molekuly v niekoľkých po sebe nasledujúcich biochemických reakciách. Dôležitú úlohu v metabolizme
sacharidov má glukóza. Glykolýza - rozklad glukózy, reakcie prebiehajú v cytoplazme bunky.
1. krok: molekula glukózy sa aktivuje naviazaním fosfátu na atóm uhlíka glukózy č. 6 vzniká
medziprodukt glukóza-6-fosfát
2. krok: premena glukózy-6-fosfátu na jeho izomér fruktóza-6-fosfát
3. krok: fruktóza-6-fosfát viaže fosfát na atóm uhlíka fruktózy č. 1 vzniká medziprodukt fruktóza-1,6-
bisfosfát
4. krok: fruktóza-1,6-bisfosfát sa rozštiepi na dve molekuly najjednoduchších sacharidov s tromi
atómami uhlíka
5. krok: dihydroxyacetónfosfát sa tiež mení na glyceraldehydfosfát, získali sa dve molekuly
glyceraldehydfosfátu
6. krok: glyceraldehydfosfát je oxidovaný a vzniká 1,3-bisfosfoglycerát; dve molekuly
glyceraldehydfosfátu => dve molekuly 1,3-bisfosfoglycerátu; NAD+ - oxidovadlo
7. krok: premena 1,3-bisfosfoglycerátu na 3-fosfoglycerát odštiepením zvyšku H3PO4; vznik ATP;
bunka získava energiu
8. krok: premena 3-fosfoglycerátu na jeho izomér; 2-fosfoglycerát
9. krok: dehydratáciou; 2-fosfoglycerátu vzniká medziprodukt fosfoenolpyruvát
10. krok: premena fosfoenolpyruvátu na pyruvát odštiepením zvyšku H 3PO4; uvoľňuje sa energia vo
forme ATP

Výsledkom glykolýzy je rozloženie molekuly glukózy na dve molekuly pyruvátu, pričom sa

získavajú 4 molekuly ATP a 2 molekuly redukovaného koenzýmu NADH.

Možnosti spracovania pyruvátu - dva základné spôsoby spracovania pyruvátu

1.anaeróbný spôsob (bez prítomnosti kyslíka)
2.aeróbný spôsob (v prítomnosti kyslíka)
pyruvát – aniónová forma kyseliny pyrohroznovej

Mliečne kvasenie - anaeróbný spôsob: v kostrovom svalstve pri intenzívnej svalovej činnosti – vznik
NADH; NADH je oxidovaný pomocou pyruvátu na NAD+; mliečne baktérie – využitie na výrobu
kyslých mliečnych nápojov a jogurtov

Alkoholové kvasenie - anaeróbný spôsob

1. krok: odštiepenie karboxylovej skupiny pyruvátu vo forme CO2 a vznik acetaldehydu
2. krok: redukcia acetaldehydu na etanol a vznik NAD+

Vznik acetylkoenzýmu A – aeróbný spôsob

- pyruvát prechádza do mitochondrií a je oxidovaný na acetylkoenzým A
- odštiepuje sa CO2 - dekarboxylácia
- oxidačná dekarboxylácia pyruvátu
 10.2 Citrátový cyklus
Citrátový alebo Krebsov cyklus
Citrátový – citrát (od kyseliny citrónovej), ktorý vzniká počas cyklu
Krebsov – objaviteľ cyklu, nositeľ Nobelovej ceny, Hans Adolf Krebs, r. 1937
Citrátový cyklus - najvýznamnejšia metabolická dráha; oxidáciou látok bunky získavajú energiu; pri
eukaryotických organizmoch prebieha v mitochondriách
Citrátový cyklus - centrálne postavenie v metabolizme bunky; je spoločnou metabolickou dráhou
rozkladu všetkých živín – sacharidov, lipidov, bielkovín; základnou úlohou citrátového cyklu je rozložiť
acetylkoenzým A až na CO2 a získať redukované koenzýmy (NADH a FADH2)

1. krok: acetylový zvyšok kondenzuje s oxalacetátom za vzniku citrátu

2. krok: premena citrátu na izomér izocitrát (kyselina izocitrónová)
izocitrát sa mení od citrátu iba polohou OH skupiny
3. krok: odštiepenie molekuly CO2 z izocitrátu, vzniká 2-oxoglutarát, uvoľnené vodíky sa viažu na
oxidovaný kofaktor NAD+ a redukujú ho - vzniká prvé NADH+H+
4. krok: odštiepenie molekuly CO2 z 2-oxoglutarátu, do reakcie vstupuje aj koenzým A, aj táto reakcia
má oxidačný charakter; NAD+ - oxidovalo, redukuje sa na NADH+H+
5. krok: premena sukcinylkoennzýmu A na sukcinát (od kyseliny jantárovej), prostredníctvom GTP –
guanozíntrifosfát* - vzniká ATP
*GTP – guanozíntrifosfát - podobný ATP, namiesto adenínu obsahuje guanín
6. krok: dehydrogenácia sukcinátu na fumarát (od kyseliny fumarovej); FAD (flavínadeníndinukleotid) -
oxidovadlo
7. krok: adícia vody za vzniku malátu (od kyseliny jablčnej)
8. krok: oxidácia –OH skupiny malátu na oxoskupinu oxalacetátu; NAD+ - oxidovadlo; vznik
oxalacetátu = cyklus sa uzatvára
Energetická bilancia citrátového cyklu
V každom cykle vznikne:
• 1 molekula ATP
• 1 molekula redukovaného koenzýmu FADH2
• 3 molekuly redukovaného koenzýmu NADH

10.3 Dýchací reťazec

- živé organizmy získavajú energiu cez katabolické deje s oxidačným charakterom
- oxidácia = odovzdávanie elektrónov, odovzdávanie e- oxidačným činidlám NAD+ a FAD
- prijatím e- sa NAD+ redukuje na NADH
- prijatím e- sa FAD sa redukuje na FADH2
- zlučovanie kyslíka a vodíka je silne exergonický dej, preto prebieha v niekoľkých stupňoch
- elektróny atómov vodíka prechádzajú na O2 cez niekoľko oxidoreduktáz
- oxidoreduktázy sú zoradené podľa stúpajúceho redox-potenciálu – každý článok systému je
redukovaný článkom predchádzajúcim a sám redukuje článok nastávajúci (čím sa opäť oxiduje)
- koenzým NADH + H+ a FADH2 prinášajú do dýchacieho reťazca vodíky
I, II, III, IV – komplexy prenosu e- cyt c – cytochróm c V – komplex tvorby ATP Q – koenzým Q
NADH a FADH2 odovzdávajú elektróny silnejšiemu oxidovadlu – kyslíku
Pri prenose elektrónov v dýchacom reťazci sa zároveň cez vnútornú membránu mitochondrií
jednosmerne prenášajú aj katióny vodíka. Vzniká tzv. protónový (koncentračný) gradient, ktorý je
základom elektrochemického koncentračného článku, ktorého energiu bunka využíva na syntézu ATP
z ADP. Tento proces voláme oxidačná fosforylácia. Procesy dýchacieho reťazca prebiehajú na
vnútornej membráne mitochondrií.
 10.4 Katabolizmus lipidov
Lipidy sú estery vyšších karboxylových kyselín a alkoholov, sú efektívnejším zdrojom energie ako
sacharidy, triacylglyceroly ako zdroj energie, ale až po rozštiepení.
Hydrolytické štiepenie triacylglycerolov lipázami
- lipidy sa hydrolyticky štiepia pomocou enzýmu – lipáza
- vzniká glycerol a mastné kyseliny

Štiepenie mastných kyselín β - oxidácii

Mastné kyseliny sa štiepia metabolickou dráhou, ktorá sa nazýva β – oxidácia.
Ku oxidácii dochádza na β-uhlíku karboxylovej kyseliny.

Pred β – oxidáciou: molekuly vyšších karboxylových kyselín sa aktivujú naviazaním na molekulu

koenzýmu A; spotrebuje sa energia v podobe dvoch makroergických väzieb ATP (z ATP vzniká AMP)
acylkoenzým A
β – oxidácia = Lynenova špirála
1. krok: dehydrogenácia acylkoenzýmu A; (dehydrogenácia = odoberania vodíkov, oxidácia);
oxidovadlom je FAD; vzniká dehydroacylkoenzým A a FADH2
2. krok: adícia vody; vzniká hydroxyacylkoenzým A
3. krok: oxidácia hydroxyacylkoenzýmu A na oxoacylkoenzým A; NAD+ ako oxidovadlo; vzniká
oxoacylkoenzým A a NADH
4. krok: reakcia oxoacylkoenzýmu A s koenzýmom A za vzniku acetylkoenzýmu A a acylkoenzýmu A
5. krok: acylkoenzým A - o 2 C kratší ako pôvodná karboxylová kyselina - znova vstupuje na začiatok β
– oxidácie
β – oxidáciou organizmus získava:
- molekuly acetylkoenzýmu A
- redukované koenzýmy FADH2 a NADH
- molekuly acetylkoenzýmu A ďalej vstupujú do citrátového cyklu
- redukované koenzýmy FADH2 a NADH vstupujú do dýchacieho reťazca

10.5 Katabolizmus bielkovín a aminokyselín

bielkoviny rozkladajú enzýmy proteázy v tráviacej sústave
bielkoviny sú rozkladané na aminokyseliny (základné stavebné zložky bielkovín)
poznáme 20 proteinogénnych aminokyselín a každá z nich má vlastnú rozkladnú metabolickú dráhu

10.6 Katabolizmus nukleových kyselín

potravou prijaté nukleové kyseliny sa rozkladajú počas trávenia na svoje základné stavebné zložky
z nukleových kyselín, ktoré si vytvára organizmus, sa rozkladá iba RNA