HALOGÉNDERIVÁTY

• Odvodzujeme ich od uhľovodíkov nahradením jedného

(príp. viacerých) atómov vodíka halogénom (X = F, Cl, Br, I)
• Halogénderivát je teda chemická zlúčenina, ktorá sa
skladá z organickej zložky a aniónu halogénu
• Delenie:
• podľa uhľovodíkového zvyšku:
• alifatické: R – X vinylchlorid
• aromatické: Ar – X chlórbenzén
• podľa počtu naviazaných halogénov:
• monohalogénderiváty
• di-, tri-, až poly- halogenderiváty
• podľa naviazania halogénu:
• primárne
• sekundárne
• terciárne
• Názvoslovie
• Substitučné (uprednostňuje IUPAC)
• predpona (názov halogénu) + názov uhľovodíka
(2-chlórhexán, 1,3-dichlórbenzén,...)
• pr.: CH3-Cl = chlórmetán
• Skupinové
• názov uhľovodík. zvyšku + názov halogenidu
(metylchlorid, propyl -1-chlorid)
• pr.: CH3-Cl = metylchlorid
• Triviálne
• CHCl3 chloroform (trichlórmetán)
HCI3 jodoform (trijódmetán)
• Fyzikálne vlastnosti
• skupenstvo:
• plyny (CH3Cl, CH2Cl2)
• kvapaliny - charakteristického zápachu
(chloroform)
 • pevné látkyu (jodoform)
• So ↑ stúpajúcim počtom halogénov
• ↑ tt a tv (vyššie ako ich príslušné zákl.
uhľovodíky), ↑ hustota, ↓ horľavosť (úplne
substituované sú nehorľavé)
• bezfarebné, prchavé, nerozpustné vo vode
• rozpúšťajú sa v nepolárnych rozpúšťadlách
v alkoholoch a v éteroch
• niektoré - narkotické alebo slzotvorné účinky
• výskyt: v prírode vzácny (hormóny štítnej žľazy,
farbivo týrsky purpur)
• pripravujú sa synteticky, prirodzeným spôsobom sa
nerozkladajú - svoju účinnosť si zachovávajú dlhé roky
• mnohé jedovaté + rakovinotvorné účinky -
ekologické jedy
• využitie: niektoré brómderiváty a jódderiváty – v
medicíne ako antiseptiká
• chlórderiváty - antibiotiká (chlórtetracyklín)
• príprava
• SR z alkánov
• AE/AR z alkénov a alkínov
• SE z arénov
• príprava 2-chlórpropánu z propénu: AE: H2C =
CH – CH3 + HCL
• príprava chlóretánu z etánu: SR: CH3 – CH3 +
UV
Cl2 H3C – CH2 – CL + HCl
• Chemické vlastnosti
• veľmi reaktívne
• alkylhalogenidy > arylhalogenidy
• reaktivita stúpa v smere: R-F < R-Cl < R-Br < R-I
• väzba C-X je polárna, polarita klesá od fluóru
k jódu, -I efekt
 • polárna väzba C-X spôsobuje polarizáciu väzieb C -
H => H má kyslý charakter (H+)
• čím ↑ –X, tým ↓ reaktivita
• Reakcie
• väzba C-X je polárna:Cδ+ - Xδ-
• SN
• nukleofilným činidlom sú molekuly alebo ióny s
voľným elektrónovým párom: OH-, CN-, iný X, H2O,
NH3
• CH3-CH2δ+-Cl δ- + NH3 CH3-CH2-NH2 + HCl
• Eliminácie
• -I efekt halogénu => H na
susednom C má kyslé vlastnosti =>
nukleofilné činidlo teda môže spôsobiť
jeho odštiepenie => vzniká násobná
väzba
• Prečo vzniká but-2-én, nie but-1-én? - uplatňuje
sa Zajcevovo pravidlo
• Zajcevovo pravidlo:
• Pri eliminácii sa katión vodíka odštiepi z
toho susedného uhlíka, na ktorom je vodíkov
najmenej
• Určuje teda prevládajúci produkt
• Polymerizácie
• reakcie niektorých nenasýtených halogénderiv
• produktami sú významné plasty
• Prehľad významných halogénderivátov:
• Chloroform CHCl3
• prchavá bezfarebná kvapalina sladkastej vône
• nehorľavá, rozpúšťadlo nepolárnych zlúčenín
• kedysi anestetikum, ale je škodlivý, časom sa na
svetle mení na toxický plyn fosgén
• Tetrachlórmetán CCl4 chlorid uhličitý
 • bezfarebná, jedovatá kvapalina
• dobré rozpúšťadlo
• kedysi – hasiace prístroje, chemické čistiarne
• Jodoform CHl3
• žltá kryštalická látka, šafránová vôňa
• dezinfekčné účinky
• Vinylchlorid CH2=CHCl
• nebezpečný karcinogénny plyn
• výroba PVC – polyvinylchlorid
• Tetrafluóretylén CF2=CF2
• plyn
• výroba PTFE – teflon - veľmi odolný,
nehorľavý, nepriľnavý materiál
• Freóny
• plyny, príp. kvapaliny s min. dvoma atómami
halogénu v molekule, jeden z nich musí byť fluór
• nejedovaté, nehorľavé, chemicky stále
• dobré rozpúšťadlá
• kedysi náplne do chladiacich zariadení, hnacie
plyny v sprejoch
• DDT
• 1,1,1-trichlór-2,2-bis-(4chlórfenyl)etán
• insekticíd
• Grignardové činidlá
• organohorečnaté zlúčeniny
• vznikajú reakciou halogénderivátov s horčíkom
v prostredí éteru
• využitie ako katalyzátory
Dusíkaté deriváty uhľovodíkov
• organické zlúčeniny, v ktorých sa aspoň na jeden atóm
uhlíka viaže atóm dusíka
AMÍNY
 • vznikajú tak, že v molekule amoniaku NH 3 nahradíme
jeden, dva alebo tri atómy vodíka uhľovodíkovým zvyškom
• dusík môže byť tiež súčasťou cyklu
• primárne amíny – vznikajú nahradením jedného vodíka

•
• sekundárne amíny – vznikajú nahradením dvoch
vodíkov
•
• terciárne amíny – vznikajú nahradením troch vodíkov
•
• Názvoslovie:
• Pridaním prípony –amín k názvu uhľovodíkového
zvyšku (abecedné poradie, ak je zvyškov viac)
• etylamín but-2-ylamín
etyl(metyl)amín

• alebo ... základný uhľovodík + -am

• etánamín bután-2-amín

• Predponou amino- k názvu uhľovodíkového

zvyšku
• použitie u zložitejších amínov, ak obsahujú aj
iné skupiny (pr. Kyselina 4-aminobenzoová)
• Triviálne názvy
• anilín
• Fyzikálne vlastnosti
• Alkylamíny s malým počtom atómov uhlíka sú
plyny so štipľavým zápachom
• Amíny so stredným počtom uhlíkov sú kvapaliny
nepríjemného zápachu
• Aminy s väčším počtom uhlíkov sú pevné látky bez
zápachu
 • sú rozpustné vo vode (vďaka vodíkovým mostíkom)
ich rozpustnosť ↓ s ↑ počtom C
• Chemické vlastnosti
• zásadité látky (Brönstedove zásady)
• -I-efekt - alifatické amíny sú silnejšie zásady ako
amoniak
• zásaditosť: primárny < sekundárny > terciárny
• - +M efekt - aromatické amíny slabšie zásady ako
amoniak
• Reakcie amínov
• amíny = nukleofilné činidlá (voľný el. pár na N)
• => SE na arylamínoch
• - amín + anorganická kyselina → amóniová soľ
+ HF →
+ HF →

• etyl(dimetyl)amín etyl(dimetyl)amónium
fluorid
• Prehľad významných amínov
• metylamín – bezfar., horľavý, nepríjemný
zápach, vzniká pri rozklade bielkovín
• hexametyléndiamín – výroba polyamidových
vlákien
• anilín (fenylamín) - toxická bezfarebná kvap.na
výrobu liečiv a farbív
• amfetamín – psychotropná látka,
heterocyklické zlúčeniny (neskôr)
NITROZLÚČENINY
• organické zlúčeniny, ktoré majú v molekule na atóme C
naviazanú charakteristickú skupinu –NO2 nitroskupinu
• alifatické nitrozlúčeniny alebo nitroarény
• Názvoslovie
• lokant + predpona nitro + názov pôvodného
uhľovodíka
• nitrometán
• Nitrobenzén
• Fyzikálne vlastnosti
• prevažne kvapaliny (nitrometán, nitroetán,
nitrobenzén) alebo pevné látky (TNT)
• nerozpustné vo vode
• majú typickú arómu
• niektoré nitrozlúčeniny sú jedovaté
• prítomnosť viacerých nitroskupín v molekule
spôsobuje výbušné vlastnosti (TNT)
• Chemické vlastnosti
• veľký dipólový moment
• silne polárne látky (-NO2 – jeden z najsilnejších
elektrónakceptorových substituentov)
• silný –I aj –M efekt => veľmi reaktívne zlúčeniny
• 1. redukcia nitrozlúčenín kovmi v kyslom
prostredí
• výsledkom redukcie sú amíny
• 2.elektrofílne substitucie
• nitroskupina naviazaná na benzénovom jadre
výrazne znižuje elektrónovú hustotu konjugovaného
systému, čím znižuje ochotu vstupovať do SE
• ak vstupuje, tak orientuje ďalšie substituenty do
polohy meta
•
nitrobenzén 1,3-
dinitrobenzén (m-
dinitrobenzén)
• Prehľad významných nitrozlúčenín
• Nitrobenzén
• nažltlá olejovitá kvapalina mandľovej vône
• použitie: výroba anilínu a azofarbív
• 2,4,6-trinitrotoluén (tritol, TNT)
• žltá kryštalická látka
• použitie: príprava výbušnín (lomy,
bane), trhavá náplň granátov, bômb a mín
• Nitroglycerín
• výbušnina, základ dynamitu, liečivo