Alkány a 

cykloalkány
patria medzi nasýtene uhľovodíky - C – C -
 
Alkány – homologický vzorec je CnH2n + 2, v názve majú príponu – án.
 
Cykloalkány – homologický vzorec – CnH2n, v názve majú predponu cyklo - a príponu –
án.

Výskyt:

Plynné alkány – v zemnom plyne.

Pevné a kvapalné alkány aj cykloalkány – v rope.
Tuhé alkány a tuhé cykloalkány - v prírodnom asfalte.

Vlastnosti:

Skupenstvo alkánov (pri normálnom tlaku a teplote):

Plynné látky – od C1 až po C4
Kvapalné látky – od C5 až po C15
Pevné = tuhé látky – od C16
 
 Plynné alkány sú bez zápachu
 Kvapalné alkány s nižšou teplotou varu majú zápach podobný benzínu
 Kvapalné alkány s vyššou teplotou varu sú bez zápachu
 Tuhé alkány sú bez zápachu
 Vo vode nerozpustné (v polárnych rozpúšťadlách)
 Rozpustné v organických rozpúšťadlách = nepolárnych rozpúšťadlách (napríklad
etanol, benzén a podobne – rozpustnosť tuhých alkánov klesá s ich rastúcou molekulovou
hmotnosťou)
 Plynné a tuhé alkány sa rozpúšťajú v kvapalných alkánoch (benzín = heptán,
oktán, izooktán)
 Bezfarebné látky
 Rozpúšťajú tuky a oleje
 So stúpajúcim počtom uhlíkových atómov (s rastúcou molekulovou hmotnosťou)
v reťazci v homologických radoch stúpa teplota topenia a teplota varu
 Alkány sú horľavé látky

 
Okolo väzby medzi dvoma uhlíkmi C – C môže dôjsť k rotácii (otáčaniu okolo sigma
väzby), to znamená, že je možnosť vzniku rôznych priestorových usporiadaní molekúl.
Priestorové usporiadanie = konformácia.

Rotácia okolo väzby C – C etán C2H6 CH3 – CH3

Napríklad: etán – 2 konformácie: zošikmená = nezákrytová a zaclonená = zákrytová

 
 
Trojrozmerne vyzerajú konformácie etánu nasledovne:
 
 
Naľavo je zošikmená konformácia a vpravo na obrázku zaclonená.

 
Cyklohexán – 2 krajné konformácie

Vaničková konformácia Stoličková konformácia

 
 

 
Stoličková konformácia má nižšiu energiu ako vaničková.
V štruktúre cyklohexánu môžu byť vodíky v dvoch polohách:
1. Poloha ekvatoriálna
2. Poloha axiálna
 
  
Konštitučná izoméria
 Konštitučná izoméria – je jav kedy majú zlúčeniny rovnaký sumárny vzorec, ale majú
rozdielnu konštitúciu.
Napríklad: izoméry butánu
1. Bután CH3CH2CH2CH3
2. 2-metylpropán

Konštitučné izoméry majú rôzne fyzikálne vlastnosti, líšia sa napríklad teplotou topenia,
teplotou varu.
Bután – teplota topenia = -135°C a teplota varu = 0°C
2- metylpropán – teplota topenia = -159°C a teplota varu = -12°C

Charakteristika väzby C – H a C – C

 v alkánoch a v cykloalkánoch sa nachádzajú jednoduché väzby

 uhlík sa nachádza v sp3 hybridizovanom stave
 uhlík je v štruktúre alkánov viazaný štyrmi σ väzbami
 dve σ väzby spolu zvierajú uhol 109°28' – nazývame ho tetraédrický uhol
 Porovnane dĺžok väzieb:
dĺžka väzby C – C je 0,154 nm
dĺžka väzby C – H je 0,190 nm
 Rozdiel elektronegativít uhlíka a vodíka je malý, a z toho vyplýva, že väzba C – H je
nepolárna. Zánik väzby je homolytický, za vzniku voľných radikálov, ktoré majú
k dispozícii jeden nespárený elektrón.

Chemické reakcie

Radikálová substitúcia SR
Charakteristický zánik väzby C – H a väzby C – C je radikálový zánik.
 Aby došlo k zániku väzby, je potrebné dodať určité množstvo energie, ktoré sa rovná
disociačnej energii väzby.
 Radikálová substitúcia prebieha pri vyššej teplote, pod vplyvom žiarenia, alebo za
pôsobenia látok, ktoré sa ľahko rozpadajú na radikály, takými sú napríklad peroxidy.
Priebeh radikálovej substitúcie
Pri priebehu radikálovej substitúcie nastávajú tri fázy:
1. Iniciácia - Najskôr sa pôsobením svetelnej energie, tepelnej energie alebo pôsobením
katalyzátora štiepi väzba činidla, teda:
Činidlom je X – X alebo X – Y
X – X → X∙ + X∙
X – Y → X∙ + Y∙
2. Propagácia – radikál činidla atakuje molekulu alkánu a dochádza ku vzniku
alkylového radikálu R∙

Stabilizácia alkylového radikálu:

 Propagácia sa mnohokrát opakuje.

3. Terminácia – dochádza k spájaniu radikálov a k ukončeniu reakcie. Vzniká produkt,

ktorý má násobnú väzbu.
Radikály môžu z reakčnej zmesi vymiznúť nasledovnými spôsobmi:
1. Pri znížení teploty sa spoja radikály činidla:
X∙ + X∙ → X – X
 
2. Pridaním inhibítorov
X∙ + ∙OH → X – OH
 
3. Stabilizáciou alkylového radikálu (elimináciou vodíkového atómu zo susedného uhlíka) za
vzniku produktu s dvojitou väzbou:

4. Reakcia alkylového radikálu s radikálom činidla:

Halogenácia – je substitúcia vodíka atómami halogénov. Prebieha pri vyššej teplote, pod
vplyvom katalyzátora alebo pod vplyvom žiarenia.
 Chlorácia metánu
CH4 + Cl2 → CH3Cl + HCl
CH3Cl + Cl2 → CH2Cl2 + HCl
 CH2Cl2 + Cl2 → CHCl3 + HCl
CHCl3 + Cl2 → CCl4 + HCl

Poradie poklesu reaktivity halogénov:

F2 > Cl2 > Br2 Jodácia neprebieha, pretože rovnováha reakcie je na strane jódu a alkánu.

 Chlorácia etánu:
CH3 – CH3 + Cl2 → CH3 – CH2 – Cl + HCl

 Chlorácia propánu, chlorácia butánu, bromácia propánu, bromácia butánu –

vznikajú dva izoméry, keďže reakcia prebieha na primárnom aj na sekundárnom uhlíku:

 
Halogenácia sa najľahšie uskutočňuje na terciárnom uhlíku, teda reaktivita alkánov pri
halogenácii rastie smerom:
 
 Nulárny uhlík → pimárny uhlík → sekundárny uhlík → terciárny uhlík

Poradie nulárny uhlík → pimárny uhlík → sekundárny uhlík → terciárny uhlík určuje aj
stabilitu vzniknutých radikálov. Najstabilnejší radikál vzniká na terciárnom uhlíku, a je
stabilizovaný + I efektom metylových skupín, čím je najviac zmiernený elektrónový deficit.
Najmenšiu stabilitu má metylový radikál. Medzi radikálové substitúcie patrí napríklad:
oxidácia, nitrácia, sulfochlorácia, sulfooxidácia a podobne.
Oxidácia
 Horením dochádza k vzniku oxidu uhličitého a vody:
CH3 – CH2 – CH3 + 5O2 → 4H2O + 3CO2
Nitrácia
– ide o substitúciu vodíkového atómu na uhlíkovom atóme nitro skupinou NO2. Uskutočňuje
sa buď oxidmi dusíka alebo zriedenou kyselinou dusičnou, pri teplote 400°C až 500°C. Oxidy
dusíka alebo zriedená kyselina dusičná HNO3 štiepia väzby medzi uhlíkmi, a preto napríklad
pri nitrácii propánu vznikajú nasledovné produkty: 1 – nitropropán, 2 – nitropropán,
nitrometán a nitroetán v rôznom percentuálnom zastúpení.

Eliminácia - dehydrogenácia (má technický význam):

 
Cykloalkány s malými kruhmi (3- a 4-členné kruhy) majú veľké spalné teplo – vysokú
vnútornú energiu, a preto pri adícii vodíka dochádza k otvoreniu cyklopropánového
a cyklobutánového kruhu.

Reakcie s brómom
 

 
Cyklopropán sa pri reakcii s brómom otvorí - adícia,
cyklobutánový kruh ostáva neporušený a prebieha na ňom radikálová substitúcia.

Pri reakcii cyklopropánu s chlórom dochádza ku vzniku cyklického aj lineárneho alkánu,

pretože sa uskutoční adičná chlorácia aj substitučná chlorácia:
  
Pri pôsobení kyseliny bromovodíkovej sa cyklopropánový kruh otvára za vzniku
CH3 – CH2 – CH2 - Br .

Príklady alkánov
 
Metán CH4

 
 
 

 Bezfarebná horľavá plynná látka, so vzduchom vytvára výbušnú zmes

 Je ľahší ako vzduch
 Použitie: napríklad na výrobu syntézneho plynu a vodíka
 Je hlavnou zložkou zemného plynu

 
 Etán CH3 – CH3
 

 Vyrába sa katalytickou hydrogenáciou eténu

 Použitie: palivo

Propán CH3 – CH2 – CH3

 
Bután CH3 – CH2 – CH2 – CH3
  Použitie: palivo
 
Cyklopropán C3H6
 

 
Cyklohexán C6H12
 Získavame ho z ropy
 Použitie: výroba plastov, rozpúšťadlo.