ALKÁNY, CYKLOALKÁNY

Chemické vlastnosti:

Rozdiel elektronegativít uhlíka a vodíka je malý, z toho vyplýva, že väzba C-C je nepolárna, C – H je
nepolárna a málo polarizovateľná. Zánik väzby je homolytický, čiže radikálový.

Základný typ reakcie:

I. Radikálová substitúcia SR

Podmienky: vyššia teplota, UV alebo pôsobením látok - katalyzátorov, ktoré sa ľahko rozpadajú na
radikály, takými sú napríklad peroxidy.

Priebeh (reakčný mechanizmus) má 3 fázy:

1. Iniciácia (začatie) – disociačná energia väzby C-C, C-H je vysoká, preto sa najskôr pôsobením
svetelnej energie, tepelnej energie alebo pôsobením katalyzátora štiepi väzba činidla, teda:

Činidlom je X – X alebo X – Y

X – X → X∙ + X∙
X – Y → X∙ + Y∙
 

2. Propagácia (šírenie) – radikál činidla atakuje molekulu alkánu a dochádza k  vzniku alkylového

(organického) radikálu R∙.

 
 

Organický radikál sa stabilizuje tak, že štiepi novú väzbu činidla. Reakcia má reťazový priebeh
pokračuje dovtedy, kým sú v reakčnej zmesi prítomné radikály činidla.
 

3. Terminácia (ukončenie) – dochádza k spájaniu radikálov a k ukončeniu reakcie.

Radikály môžu z reakčnej zmesi vymiznúť nasledovnými spôsobmi:
a) znížením teploty sa spoja radikály činidla:
X∙ + X∙ → X – X
 
b) pridaním inhibítorov sa ukončí reakcia
X∙ + ∙OH → X – OH
 
c) organický radikál sa stabilizuje tak, že zo susedného uhlíka eliminuje vodík za vzniku produktu
s dvojitou väzbou:
 

d) alebo reaguje organický radikál s radikálom činidla alebo org. radikály sa spoja navzájom:
Príklady SR

1. Halogenácia – je substitúcia vodíka atómami halogénov za vzniku halogénderiváty uhľovodíov.

Podmienky: vyššia teplota, UV

F2 > Cl2 > Br2 – najľahšie prebieha fluorácia, potom chlorácia a bromácia, jodácia neprebieha.

Halogenácia sa najľahšie uskutočňuje na terciárnom uhlíku, potom na sekundárnom, primárnom

a nulárnom uhlíku.
... toto poradie určuje aj stabilitu vzniknutých radikálov. Najstabilnejší radikál vzniká na terciárnom uhlíku,
a je stabilizovaný + I efektom alkylových skupín (3), čím je najviac zmiernený elektrónový deficit.
Najmenej stabilný je metylový radikál.

Príklad: Chlorácia metánu

CH4 + Cl2 → CH3Cl + HCl chlórmetán ...do 1.stupňa (1 vodík nahradený 1 halogénom)
CH3Cl + Cl2 → CH2Cl2 + HCl dichlórmetán ...do 2.stupňa (2 vodíky nahradené 2 halogénmi)
CH2Cl2 + Cl2 → CHCl3 + HCl trichlórmetán ... do 3.stupňa (3 vodíky nahradené 3 halogénmi)
CHCl3 + Cl2 → CCl4 + HCl tetrachlórmetán ...do 4.stupňa (4 vodíky nahradené 4 halogénmi)

Príklad: Chlorácia etánu

CH3 – CH3 + Cl2 → CH3 – CH2 – Cl + HCl

Príklad: Chlorácia propánu do 1.stupňa, bromácia propánu a butánu do 1. stupňa

 
 
2. Oxidácia
a) v nadbytku vzdušného kyslíka (spaľovanie) - vzniká CO2, H2O a energia
CH3 – CH2 – CH3 + 5O2 → 4H2O + 3CO2 + E
... prebieha aj v ľudskom organizme, pri spaľovaní palív...
 b) za nedostatku vzdušného kyslíka – CO, H2O a malé množstvo energie alebo sadze (c) a H2O
  2C5H12 + 11O2 → 10CO + 12H2O
C5H12 + 3O2 → 5C + 6H2O
c) autooxidácia – za prítomnosti katalyzátorov (soli Co, Mn...) – regulovaná – možno pripraviť
alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny

II. Eliminácia - dehydrogenácia (má technický význam)

Podmienky: zvýšená teplota (200 - 400 °C), katalyzátory (Ni, Pt, Pd, Cr2O3...)
- vzniká nenasýtený uhľovodík (alkén až alkín)