Ako pristupovať k riešeniu AdE reakcií na alkény ?

Máme tri možnosti :

o uplatnenie Markovnikovho pravidla
o uplatnenie indukčných, resp. mezomérnych efektov
o uplatnenie stability karbokatiónov
1, Uplatnenie Markovnikovho pravidla má význam vtedy, ak východiskový alkén má na jednom uhlíku C=C väzby viac
vodíkov ako na druhom uhlíku. Toto je konkrétne aj náš prípad, teda protón sa bude jednoznačne adovať na ten uhlík
násobnej väzby (v našom prípade koncová CH2 skupina), kde je viac vodíkov.

Uplatnenie Markovnikovho pravidla v nasledujúcom príklade nie je možné, nakoľko C=C násobná väzba obsahuje po
jednom vodíku a nevieme sa rozhodnúť, na ktorý uhlík násobnej väzby elektrofilné činidlo pôjde.
2, V tomto prípade musíme riešiť I a M efekty a zistiť, ako bude vo výsledku polarizovaná násobná väzba
– tam bude potom vstupovať elektrofilné činidlo.
o ako prvé si rozoberme indukčné efekty. Najviac polarizovaná väzba je väzba medzi atómom brómu a uhlíkom, to
znamená, že na atóme brómu sa vytvára záporný parciálny náboj a na prvom sp2 uhlíku parciálny kladný náboj. Kedže
uhlíku, ktorý má 8 elektrónov v dôsledku –I efektu Br atómu začne ubúdať elektrónová hustota, bude sa ju snažiť
vykryť od susedného sp2 uhlíku, to znamená, že elektrónový oblak sa bude vo výsledku posúvať smerom k prvému
uhlíku.

Iba indukčný efekt

Zlé riešenie, I efekt nie je prevládajúcim efektom 1

V konečnom dôsledku –I efekt Br spôsobil polarizáciu C=C väzby tak, že na prvom uhlíku bude parciálny záporný náboj
a teda tento uhlík bude atakovaný elektrofilným činidlom.
Riešenie s indukčným efektom nie je vždy správne (ako sme už mali možnosť vidieť pred chvíľou).
3, Našou psou povinnosťou je vždy skontrolovať, či sa v molekule neuplatňuje aj mezomérny efekt, pretože ten prevláda
nad indukčným efektom a on rozhoduje v konečnom dôsledku o výslednej polarizácii C=C násobnej väzby a teda aj o
vstupe elektrofilného činidla na príslušný uhlík násobnej väzby.

Mezomérny efekt, ak sa dobre pamätáte, sa uplatňuje v dvoch prípadoch :

o ak sú v konjugácii minimálne dve dvojité C=C väzby
o resp. ak sa na C=C násobnej väzbe nachádza atóm, ktorý má voľný elektrónový pár

Nás sa bude týkať druhý prípad. Vidíme že na C=C násobnej väzbe sa nachádza atóm brómu, ktorý má dokonca tri
voľné elektrónové páry. Čo to znamená ?
o atóm brómu je síce elektronegatívnejší ako atóm uhlíka (-I efekt), ale keďže bróm má 8 elektrónov, on tie elektróny
nepotrebuje, takže začne tie elektróny tlačiť späť na uhlík, na ktorom je naviazaný. Tento uhlík má tiež 8 elektrónov a
rovnako ako bróm, elektróny nepotrebuje, preto ich bude posúvať susednému uhlíku, s ktorým tvorí väzbu. Tento, ale
ich už nemá kde posunúť (elektrónový oblak). To znamená, že na tomto uhlíku sa bude permanentne hromadiť
parciálne záporný náboj, takže výsledná polarizácia vďaka –I a +M efektu atómu brómu bude taká, ako je zobrazené
na obrázku dole.

indukčný +
mezomérny efekt

Správne riešenie, M efekt je prevládajúcim efektom

Konečne môžeme vidieť, kde bude elektrofilné činidlo vstupovať, jedine na uhlík C-2 p-väzby a nie na uhlík C-1 p-väzby. 2
 Najistejším spôsob riešenia adičných reakcií elektrofilov na alkény je zistiť, aké dva karbokatióny
môžu vznikať po adícii elektrofilu na C=C násobnú väzbu. Nezaujíma nás teraz ani Markovnikovo pravidlo a
ani elektrónové efekty. Našou úlohou je naadovať elektrofilnú časticu (teraz je to protón H+, pozdejšie zistíme že
elektrofilnou časticou môže byť čokoľvek, čo bude mať 6-elektrónov) raz na jeden uhlík násobnej väzby (uhlík C-1),
nakresliť vznikajúci karbokatión a to isté urobiť aj s druhým uhlíkom (adícia elektrofilnej častice na uhlík C-2)

Vidíme, že adíciou protónu na uhlík C-1 vzniká síce sekundárny karbokatión, tento ale nemá nejakú výraznú možnosť
stabilizácie (iba +I efekt etylovej skupiny). Adíciou protónu na uhlík C-2 vzniká tiež sekundárny karbokatión, ktorý však sa
už môže stabilizovať cez mezomérnu štruktúru prostredníctvom voľného elektrónového páru atómu brómu. Kedže tento
karbokatión je stabilnejší, on bude ukončovať reakciu vytvorením s-väzby s atómom chlóru. Väzba môže vzniknúť dvomi
spôsobmi, buď atakom Cl aniónu na deficitný uhlík mezomérnej štruktúry (hore), alebo atakom chlóru na samotný
karbokatión zobrazený dole (pre vás asi prijateľnejšia varianta do budúcna).