Klasifikácia reakcií organických zlúčenín

Chemické reakcie organických zlúčenín podliehajú rovnakým zákonitostiam ako reakcie

anorganických zlúčenín, ale v dôsledku odlišnej štruktúry a vlastností prebiehajú inými reakčnými
mechanizmami.

Substrát je východisková látka, ktorá v priebehu chemickej reakcie podlieha zmenám

Činidlo je východisková látka, ktorá reaguje s rôznymi substrátmi rovnakým spôsobom. Môže byť:

– elektrofilné (E+) – neutrálna molekula alebo katión, ktorá sa podieľa na vzniku väzby pribratím
elektrónov, môžu nimi byť: H+, H3O+, NO2+, Br+, FeCl3, AlCl3, BF3 (Lewisove kyseliny), ketóny, nitrily.

– nukleofilné (Nu-) – je anión alebo neutrálna častica s voľným elektrónovým párom, napr. R-, H-,
OH-, NH3, R-OH, H2O, R-NH-R.

Rozdelenie reakcií podľa charakteru zmien na substráte:

a) substitúcia –SR, SN, SE
b) adícia
c) eliminácia
d) molekulový prešmyk

Rozdelenie podľa väzbový zmien:

a) homolýza – symetrické štiepenie (nepolárna alebo málo polárna kovalentná väzba, vznikajú
radikály
b) heterolýza – asymetrické štiepenie (polárna kovalentná väzba, vznikajú katióny a anióny

Alkány (nasýtené uhľovodíky - parafíny) – typické reakcie SUBSTITÚCIE s radikálovým

mechanizmom – iniciácia, propagácia, terminácia

Chlorácia metánu:

Nitrácia metánu

Sulfochlorácia etánu: etán + SO2 + Cl2 →

Oxidácia: - úplná etán + O2 →

- postupná (kovové katalyátory) : etán → etanol → etanal → kys. etánová

Krakovanie: tepelné alebo katalytické propán → metán, etén, propén, etán...

ELIMINÁCIE: dehydroganácia: etán → etén →etín

Bután → buta-1,3-dién

Významné alkány: palivá – metán, etán, propán, bután.... 2,2,4-trimetylpentán t v = 99,3 °C → OČ

Undekán – éterický olej borovice

Heptakozán a henikozán – listy tabaku

Nonakozán – listy kapusty

Alkény (nenasýtené uhľovodíky - olefíny) – reakcie

- sú reaktívnejšie ako alkány
- majú nukleofilný charakter
- reakčné centrum je π väzba, ktorá je donorom elektrónov ( ako Lewisova zásada)
Charakteristická reakcia je ADÍCIA po nej vznikajú nasýtené uhľovodíky
Podľa typu reakčného činidla (E+, R∙) sú adície AE a AR.

Propén reaguje s HI:

Markovnikovo pravidlo : kladná častica sa viaže na atóm uhlíka dvojitej väzby s väčším
počtom atómov vodíka.
Adícia H2SO4 na etén za vzniku etylhydrogénsulfátu, ktorý sa následne hydrolyzuje:

Adícia organických kyselín: etén + kys.octová

Adícia halogénov: X2 sú nepolárne a musia sa polarizovať látkami typu Lewisových kyselín AlCl 3
Nukleofilná adícia: s nukleofilnými činidlami (voda, alkoholy) prebieha nepriamo, po vzniku
karbkatiónu v prítomnosti minerálnych kyselín (H2SO4, H3PO4):

Adícia CO – oxosyntéza - má priemyselný význam, nazýva sa KARBONYLÁCIA a vzniká

nasýtená karboxylová kyselina

Radikálová adícia: v prítomnosti R-O-O-R (Karashovo pravidlo), propén reaguje s HI:

Polymerizácia: molekuly alkénov sa môžu adovať navzájom, počet reagujúcich monomérov

(eténu, propénu, vinylchloridu, styrénu) je n za vzniku polyméru s polymerizačným stupňom n
Oxidácia propénu: + O2 (kat.)

+ O2 + H2O

+ KMnO4 (studený)

+ KMnO4 (teplý)

Alkíny (acetylény) – reakcie

- sú menej reaktívne ako alkény
- trojitá väzba umožňuje dvojstupňové adičné reakcie, ktoré môžu byť AE, AN aj AR
1.Elektrofilná adícia – halogénvodíkov : etín + HCl (elektrofil je kyslý vodík)

- halogénov: etín + Cl2

- kyanovodíka: etín + HCN

- alkoholov: etín + metanol

- karboxylových kyselín: etín + kys. etánová

2. Nukleofilná adícia – etín + voda (katalyzátor je Hg2+ v kyslom prostredí):

oxo- enolová tautoméria
but-2-ín + voda:

3. Radikálová adícia – katalytická hydrogenácia – etín + H2 v prítomnosti Pd

Dimerizácia ............ vzniká vinylacetylén

Trimerizácia .............vzniká benzén

Tetramerizácia ...............vzniká styrén

Arény – reakcie

Charakteristická reakcia – ELEKTROFILNÁ SUBSTITÚCIA na aromatickom jadre, pri ktorej sa

vodík benzénového jadra ako protón nahradí elektrofilnou časticou. Prebieha v troch fázach:
1. vytvorenie π komplexu
2. premena π komplexu na σ komplex
3. rozpad σ komplexu na derivát
Halogenácia: halogenačným činidlom je halogéniový ión X+

Nitrácia: nitračným činidlom je nitróniový ión NO2+

Sulfonácia: sulfonačným činidom je sulfóniový ión +SO3H

Friedel-Craftsova alkylácia: do molekuly arénu sa vnášajú alkyly R+

Friedel-Craftsova acylácia: do molekuly arénu sa vnášajú zvyšky KK - acyly R-CO+

Vplyv substituenta na priebeh SE na aromatickom jadre

Ak nie je na jadre viazaný žiadny substituent, prvý substituent môže utvoriť väzbu na
ktoromkoľvek atóme uhlíka. Ďalší substituent už nevstupuje do ľubovoľnej polohy. Podľa toho,
do ktorej polohy na aromatickom jadre riadia substituenty vstup nového substituenta, delíme
ich na:
Substituenty 1.triedy – patria sem eletróndonorné substituenty (majú voľný elektrónový pár),
majú +I a +M efekt, elektrónová hustota π elektrónov na arom. jadre sa zvyšuje, nový
substituent sa viaže do polohy orto- (1,2) alebo para- (1,4) vzhľadom na prvý subtituent: -OH,
-O-R, -X, -R, -NH2, -OOC-R.
Substituenty 2.triedy – patria sem elektrónakceptorné substituenty (majú dvojitú väzbu),
vyvolávajú –I alebo –M efekt, elektrónová hustota π elektrónov v benzéne sa zmenšuje, nový
substituent sa viaže do polohy meta- (1,3): -NO2, -SO3H, -COOH, -COR, -CN, -CHO.

Hydrogenácia (radikáková adícia):

Oxidácia: prebieha ťažko, bežné oxidačné činidlá oxidujú postranný reťazec jadra, jadro sa
oxiduje vzdušným kyslíkom pri katalytickom pôsobení V2O5:
Benzén

Naftalén

Atracén

Toluén

Propylbenzén

Radikálová substitúcia: toluén + Br2 (UV) =

Elektrofilná adícia: vinylbenzén + HBr =

Halogénderiváty (HD) – reakcie
HD sú látky s neutrálnym charakterom, ktoré sa vyznačujú veľkou reaktivitou (reaktivita závisí
od typu halogénu aj od uhľovodíkovej skupiny).
Väzba C→ X je polárna a polarita klesá s elektronegativitou halogénu
C→ F > C→ Cl > C→ Br > C→ I
najmenej reaktívne najreaktívnejšie
Polarita väzby medzi uhlíkom a halogénom spôsobujem že halogén sa ľahko nahradzuje inou
časticou, ktorá má voľný elektrónový pár na vytvorenie jednoduchej väzby – nukleofil.

Hlavná reakcia HD je NUKLEOFILNÁ SUBSTITÚCIA

zánik väzby heterolyticky

Hydrolýza: reakcia HD s vodou za vzniku alkoholu a halogénvodíka - metyljodid + voda......

Alkoholýza: na reakciu nestačí alkohol, lebo je rozpúšťadlom pre HD, preto treba
použiť alkoholátový, fenolátový, resp. tiolátový anión, ktoré sú silnejšie nukleofilné činidlá ako
OH-. Etylchlorid + fenolát sodný .....

Amonolýza: halogénalkány + NH3 vzniká napr. etylamónium chlorid, ktorý dáva v nadbytku
amoniaku primárny amín a chlorid amónny:

Substitučné reakcie s O-aniónmi (anióny KK, NO3-,NO2- a –OCN): etylbromid + octan sodný....
vznikajú estery

Propylchlorid + AgNO3 = izopropylester kys. dusičnej + AgCl

Substitučné reakcie s S-aniónmi (SO32-, HS-. S2-, tioláty): etylbromid + siričitan sodný =
etylsulfónan sodný + NaBr

Alyljodid + KHS = alyltiol + KI

Etylbromid + K2S = dietylsulfid + KBr

Metylchlorid + metántiolát sodný = dimetylsulfid + NaCl

Eliminácie – delahogenácia si vyžaduje okrem siného zásaditého činidla aj zvýšenú teplotu

chlóretán (silný KOH, etanol) = etén + HCl

táto reakcia v slabom KOH prebieha ako substitúcia = vzniká etanol

Pri elimináciách platí Zajcevovo pravidlo – vodík sa odštepuje z toho susedného uhlíka, ktorý
má najmenší počet atómov vodíka...
Hydroxyderiváty uhľovodíkov – ALKOHOLY A FENOLY – reakcie
- rozdelenie: a) podľa toho na akom atóme je hydroxyl - primárny, sekundárny, terciárny
b) podľa počtu OH skupín v molekule – jednosýtny, dvojsýtny, trojsýtny
- majú vyššie teploty varu ako ich analógy uhľovodíkov (dôvody – vodíkové mostíky)
- sú neobmedzene miešateľné s vodou
1. vodík OH skupiny je kyslý ALE alkoholy sú slabšie kyseliny ako voda
ALKOHOLY sú amfotérne zlúčeniny: metanol + NaOH

metanol + H2SO4 metyloxónium sulfát –

sú nestále v nadbytku H+ - s prídavkom vody ľahko hydrolyzujú

2. kyslík má okrem dvoch voľných elektrónových párov aj čiastkový záporný náboj

3. polarita väzby C-O umožňuje atak nukleofilu
Najdôležitejšie reakcie NUKLEOFILNÉ SUBSTITÚCIE – musia prebiehať v kyslom prostredí
- najprv sa musí oslabiť –OH skupina (patrí k zle odstupujúcim skupinám) tak, že sa naviaže H+
na kyslík a voda sa nahradí iným nukleofilom
- reakcia s halogénvodíkovými kyselinami: etanol + HCl ......

- reakcia s minerálnymi kyselinami: etanol + HNO3 .......

etanol + H2SO4 ......

v priemysle dôležitá: glycerol + HNO3 .... vznik nitroglycerínu

explozívny rozklad:
objem splodín sa zvýši 600 x za svetelného a zvukového efektu

- reakcia s halogénderivátmi: etanol + metyljodid ......

ELIMINAČNÉ REAKCIE – dehydratácia : pôsobenie konc. kyselín (dehydratačné činidlo), vznik

produktov sa reguluje reakčnými podmienkami - a) nižšia teplota – vznik esteru,
Etanol + H2SO4....

b) vyššia teplota – vznik éteru, ešte ďalšie zvýšenie teploty – vznik alkénu a vody
etanol + etanol (180 °C, H2SO4).......

etanol (200 °C, H2SO4).......

dehydrogenácia: je energeticky náročná, najväčší význam má oxodehydrogenácia metanolu na

Ag katalyzátore:
podobne beží dehydrogenácia etanolu na Cu kat.......

REDOXNÉ REAKCIE – oxidácia (KMnO4, K2Cr2O7, H2CrO4)

Primárny alkohol
Sekundárny alkohol
Terciárny alkohol

Redukcia = eliminácia OH skupiny a jej nahradenie vodíkom (cez HI):

FENOLY – sú silnejšie kyseliny ako alkoholy a voda

1. Reakcie Ar jadra: - OH skupina ako substituent 1.triedy orientuje vstup ďalších
substituentov na o- a p- polohy, podobne ako na benzéne aj tu prebiehajú SE ale ochotnejšie,
kvôli prítomnosti – OH skupiny:
Fenol + HNO3(H2SO4)..............
....... kys. pikrová
 + Cl2 ...................

+ konc. H2SO4 ................

+ zried. H2SO4 ................

OXIDÁCIA - vznik chinónov

Fenol (H2CrO4)...........

Naftol (H2CrO4)...........

Hydrochinón (FeCl3) .................

Pyrokatechol (Ag2O) .................
2. Reakcie hydroxylovej skupiny:
- tvorba fenolátov:

- príprava éterov: benzoát sodný + halogénderivát .....

- acylácia: fenol + chlorid kys. octovej............

Príprava alkoholov kvasením (ovocia, melasy, zem. škrobu, ryže, obilia):

Priemyselne: etén + voda (300 – 400 °C, 7 MPa)

ÉTERY – kyslíkaté deriváty uhľovodíkov R – O – R: môžu byť

a) jednoduché, symetrické : dimetyléter, difenyléter
b) zmiešané, asymetrické: etylmetyléter, izopropylfenyléter

c) cyklické: etylénoxid (oxirán), tetrahydrofurán, 2,3-epoxybután, 1,2-epoxy-2-metylbután

1,4-epoxy cyklohexán

Furán

1,4-dioxán

Étery sú zásadité zlúčeniny !!! zásaditosť kyslíka (akceptor elektrónov) priťahuje kyseliny za
vzniku oxóniových solí
...etylmetyloxónium chlorid
Štiepenie éterov: s HBr a HI pri vyššej teplote:
Pri rovnakých alkyloch alebo aryloch, vzniká alkohol a halogénderivát

Pri rôznych, z dvoch možných alkoholov vzniká ten menej kyslý (väčší alebo zložitejší)
Etylmetyléter + HI........

Ak je jedna skupina aryl, druhá alkyl, vždy vznikne fenol a alkylhalogenid:

Metoxybenzén + HI............

Štiepenie ľahko prebieha v cyklických éteroch:

Oxirán + NH3 ............. 2-aminoetanol
 + NaCN, H2O................. 3-hydroxypropánnitril

Oxirán sa zohrievaním prešmykuje na etanál: