Chemia

ttny pedagogick stav, Pluhov 8, 830 00 Bratislava
CIEOV POIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUNOSTI

MATURANTOV Z CHMIE
Bratislava 2008
VOD
Cieom vyuovania chmie na gymnzich je zoznmi iakov s chmiou ako
experimentlnou prrodnou vedou, s jej vplyvom na ostatn vedn odbory a na ben ivot. iaci sa
maj naui pracova s odbornou terminolgiou, vhodne prezentova odborn informcie
a poznatky, analyzova problmy, aplikova poznatky, vytvra hypotzy a vyui ich pri rieen
konkrtnych loh. Mali by chpa javy a procesy prebiehajce v prrode aj technickej praxi, logicky
spja poznatky nadobudnut tdiom aj inch vednch odborov a riei nastolen problmy.
Chmia, ako predmet, ktor roziruje veobecn vzdelanie iakov, sasne poskytuje zklady
nevyhnutn pre alie vzdelvanie na vysokch kolch (chemick odbory, medicna,
environmentlne vedy a pod.) ale sasne rozvja kompetencie pre celoivotn vzdelvanie.
Chmia ako prrodovedn predmet dva monos tvorivo a kriticky riei problmy, rozvja
schopnos spja iastkov intelektulne innosti do komplexnejieho celku. Dva monos
trnova porozumenie informane zovretmu textu, procesu popsanho algoritmom (chemick
rovnica), u odhaova kauzlne chyby a nepresnosti. tdium chmie by malo rozvja schopnos
vyjadri vlastn mylienku a popsa proces korektnm algoritmom. Vyuva vzor Periodickho
systmu prvkov ako vysoko organizovanho sboru dajov na prehlbovanie schopnosti triedi a
hierarchizova sbory dajov, zachytva sbor dajov pomocou znakovho systmu, resp.
tabuky. iak tdiom chmie zskava sksenos s manipulciou s idealizovanmi a abstraktnmi
pojmami, trukturalizova skman oblas, rozvja sa jeho rovinn a priestorov predstavivos.
Chmia je v rmci maturitnej skky zaraden medzi veobecnovzdelvacie voliten
predmety. Cieom maturitnej skky z chmie je overi, do akej miery si iaci osvojili poznatky z
jednotlivch oblast chmie a schopnos vyui ich v praxi. Cieov poiadavky na maturitn
skku z chmie s uren najm tm iakom, ktor plnuj tudova na vysokch kolch, na
ktorch sa chmia vyuuje ako profilov predmet.
Pri zostavovan cieovch poiadaviek na maturitu z chmie sme vychdzali z obsahu
a rozsahu dostupnch uebnc chmie pre gymnzi a z platnch tandardov pre chmiu.
Predpokladali sme, e maturant, okrem povinnho predmetu chmia, poas stredokolskho tdia
absolvoval voliten predmet seminr z chmie. Vzhadom na potrebu inovova a aktualizova
obsah chmie sme v rmci cieovch poiadaviek navrhli aj niektor odporan tmy, ktor nie s
pre iaka a uitea zvzn.
Kategrie cieovch poiadaviek na vedomosti a zrunosti

Cieov poiadavky na vedomosti a zrunosti sme rozdelili na tyri kategrie: Zapamtanie
a reprodukcia, Aplikcia, Pozorovanie a experiment, Prca s informciami. Pre lepiu prehadnos
neuvdzame vade vodn formulciu iak mus vedie, resp. iak mus by schopn.
1. Zapamtanie, reprodukcia
pozna nzvy, daje, vzahy medzi veliinami, fakty, terie,
pouva odborn terminolgiu, nzvoslovie,
definova pojmy, veliiny, zkony,
opsa chemick vedeck metdy / techniky,
vymenova, uvies prklady, opsa znaky chemickch ltok, dejov a pod.,
nachdza svislosti medzi zloenm, truktrou a vlastnosami ltok,
informova o dejoch v irch svislostiach.
2. Aplikcia:
porovnva, klasifikova, priradi, zaradi chemick ltky, vlastnosti, deje, hada
svislosti a analyzova ich,
aplikova poznatky pri rieen chemickch loh a problmov svisiacich s benm
ivotom, chemickmi vrobami, ochranou a tvorbou ivotnho prostredia,
pozna a vysvetova princpy chemickch dejov a javov a na zklade toho usudzova
2
o ich dsledkoch,
posudzova vzahy medzi vlastnosami ltok a priebehom chemickch dejov,
uvies argumenty pre chemick a fyziklno-chemick deje,
dokza, ukza, zdvodni zkonitosti, svislosti, terie, hypotzy, vznam vedeckch
objavov.
3. Pozorovanie a experiment:
pozorova chemick ltky, chemick reakcie, deje a javy, zaznamenva priebeh a
vsledky pozorovan, spracova ich vo forme tabuliek, grafov a schm,
formulova predpoklady a hypotzy a navrhn vhodn experiment na ich overenie,
ukza zkladn laboratrne zrunosti a uskutoni chemick experiment,
vyhodnoti vsledky experimentu, formulova zvery v ktorch sa hodnot hypotza na
zklade zskanch dt a diskutova o vsledkoch experimentu,
napsa laboratrny protokol,
dodrova pravidl bezpenosti pri prci v chemickom laboratriu,
zapja sa do kolektvnej spoluprce pri vytvran celkovej koncepcie a priebehu
experimentu.
4. Prca s informciami:
vyhada v chemickej literatre (napr. MFCHT) informcie, daje, grafy, tabuky
potrebn na rieenie problmu,
porozumie odbornmu textu, svislou formou strune zhrn jeho obsah a reagova na
otzky tkajce sa textu,
vyhadva a spracovva informcie zskan z chemickej literatry, internetu a pod., a
vedie ich vyui pri tvorbe refertov a projektov,
pracova s modelmi ltok,
pracova s potaovm softvrom urenm na modelovanie truktr molekl a pod.
(odporan tma),
vyjadri vlastn nzor na aktulne problmy svisiace s chmiou (zneisovanie a ochrana
ivotnho prostredia, zskavanie energie a pod.).
Tmy cieovch poiadaviek

Tmy cieovch poiadaviek pokrvaj uivo chmie vetkch ronkov na gymnzich.
Zrove slia na rchlejiu orientciu v cieovch poiadavkch pre extern a intern as
maturitnej skky.
Veobecn, fyziklna a anorganick chmia

1. Ltky prvky, zleniny, zmesi
2. Zloenie a truktra atmov
2.1. Atm, jadro atmu, iny
2.2. Popis stavu elektrnu v atme. Vlnov funkcia
2.3. Atmov orbital, kvantov sla
2.4. Pravidl obsadzovania orbitalov v mnohoelektrnovom atme
2.5. Elektronov konfigurcie atmov a inov
3. PSP
3.1. Usporiadanie prvkov v PSP
3.2. o sa d z PT vyta
3.3. Elektrnov konfigurcie s, p a d prvkov
3.4. Vlastnosti prvkov ako dsledok elektrnovej konfigurcie atmov
4. Chemick vzby
4.1. Priny a podmienky vzniku chemickej vzby, vzbov energia
3
4.2. Vznik a znzornenie vzniku kovalentnej vzby

4.3. Kovalentn vzba nepolrna a polrna, jednoduch a nsobn
4.4. Inov vzba a jej dsledky
4.5. Vznik hybridnch orbitalov a ich priestorov tvary
4.6. Efekty vyvolan prtomnosou polrnych vzieb v molekule
4.7. Donorno - akceptorn vzba
4.8. Kovov vzba
4.9. Slabie vzbov interakcie medzi molekulami vodkov vzba a jej dsledky, van der
Waalsove sily
5. Skupenstv ltok
5.1. Veobecn charakteristika skupenskch stavov
5.2. Stavba krytalickch ltok
5.3. Krytalick mrieky kovov
5.4. Inov krytly
5.5. Atmov krytly
5.6. Molekulov krytly
5.7. Kvapaliny vodkov vzby a ich dsledky
6. Nzvoslovie anorganickch ltok
6.1. Chemick nzvoslovie prvky (znaky), zleniny(vzorce), oxidan slo atmov prvkov
6.2. Chemick vzorce stechiometrick, molekulov, funkn (racionlny), truktrny,
konfiguran
7. Stechiometria
7.1. Ltkov mnostvo a Avogadrova kontanta (nuklidy, izotopy, hmotnos atmu, mu)
7.2. Vpoty z chemickch vzorcov vpoet stechiometrickho vzorca, vpoet
molekulovho vzorca, vpoet molekulovej hmotnosti
8. Roztoky (prav)
8.1. Roztoky charakteristika, nasten, nenasten, rozpustnos
8.2. Vpoty zloenia roztokov hmotnostn a objemov zlomok, hmotnostn a objemov
percent, koncentrcia ltkovho mnostva, zmieavanie roztokov, riedenie, vyparovanie
9. Chemick reakcie
9.1. Typy chemickch reakci charakteristika
9.2. Chemick rovnice (zpis, vzah s reakciou, stechiometrick koeficienty)
9.3. Hmotnostn vzahy v chemickch rovniciach vpoty
10. Termochmia
10.1. Exotermick a endotermick reakcie, termochemick rovnice
10.2. Vpoty zmeny entalpie tandardn zmeny entalpie reakci
10.3. Termochemick zkony
10.4. Tepeln javy pri rozpan tuhch ltok
10.5. Vpoty s pouitm dajov o vzbovch energich
11. Chemick kinetika
11.1. Rchlos chemickej reakcie
11.2. Zrkov teria, priebeh reakcie - aktivan energia
11.3. Rchlostn rovnica
11.4. Faktory ovplyvujce rchlos chemickej reakcie
12. Chemick rovnovha
12.1. Dynamick rovnovha, rovnovna kontanta, zkon chemickej rovnovhy
12.2. Posun rovnovhy - faktory
13. Entropia, spontnnos chemickej reakcie
13.1. Entropia
13.2. Spontnnos reakcie
14. Kyseliny a zsady
14.1. Protolytick reakcie, Bronsted-Lowryho teria.
14.2. Rovnovha v acidobzickch reakcich, disocian kontanta, siln a slab kyseliny a
zsady
4
14.3. Inov sin vody - pH stupnica

14.4. Roztoky sol hydrolza
14.5. Vpoty svisiace s kyselinami a zsadami
14.6. Acidobzick titrcie, indiktory
15. Oxidcia a redukcia
15.1. Oxidcia a redukcia, oxidovadl, redukovadl
15.2. Reaktivita redoxn vlastnosti prvkov a zlenn, elektrochemick rad naptia kovov
15.3. Rovnovha v redoxnch reakcich, tandardn elektrdov potencily
15.4. Elektrolza
15.5. Galvanick lnky
16. Zracie reakcie
16.1. Rovnovha v zracch reakcich
16.2. Sin rozpustnosti
16.3. Vpoty rozpustnosti a sinu rozpustnosti
17. Komplexotvorn reakcie
17.1. Nzvoslovie komplexnch zlenn
17.2. Rovnovha v komplexotvornch reakcich
18. Anorganick zleniny
18.1. s-prvky a ich vlastnosti
18.2. Prvky 13. a 14. skupiny (III.A a IV.A)
18.3. Prvky 15. skupiny (V.A)
18.4. Prvky 16. skupiny (VI.A)
18.5. Prvky 17. a 18. skupiny (VII.A a VIII.A)
18.6. d-prvky a ich vlastnosti
Organick chmia a biochmia

19. Charakteristika a rozdelenie organickch zlenn.
20. Uhovodky.
20.1. Uhovodky - homologick rady
20.2. Typy reakci uhovodkov
20.3. Alkny, cykloalkny
20.4. Radiklov substitcia
20.5. Alkny
20.6. Geometrick izomria
20.7. Radiklov a elektrofiln adcia
20.8. Polymerizcia alknov
20.9. Alkadiny , konjugcia elektrnov
20.10. Polymerizcia alkadinov, prrodn a syntetick kauuk
20.11. Alkny
20.12. Aromatick uhovodky
20.13. Elektrofiln substitcia
20.14. Posuny molekulovch orbitalov v molekulch organickch zlenn (indukn a
mezomern efekt)
20.15. Disubstitcia na benznovom jadre
20.16. Prrodn zdroje uhovodkov, ropa, zemn plyn
21. Derivty uhovodkov
21.1. Derivty uhovodkov rozdelenie, halognderivty
21.1.1. Nukleofiln substitcia
21.1.2. Polymerizcia halognderivtov
21.2. Duskat derivty uhovodkov nitroderivty, amny
21.3. Kyslkat derivty uhovodkov hydroxyderivty, tery
21.4. Karbonylov zleniny - aldehydy, ketny
21.4.1. Nukleofiln adcia
5
21.4.2. Polykondenzcia. Fenolformaldehydov ivice, moovinoformaldehydov ivice

21.5. Karboxylov kyseliny
21.6. Derivty karboxylovch kyseln
21.6.1. Funkn derivty karboxylovch kyseln
21.6.2. Substitun derivty karboxylovch kyseln
21.6.3. Polyestery
21.6.4. Polyamidy
22. Prrodn ltky
22.1. Heterocyklick zleniny, alkaloidy
22.2. Terpny, steroidy
22.3. Lipidy, mydl
22.4. Sacharidy
22.5. Bielkoviny
22.6. Nukleov kyseliny, ATP, proteosyntza
23. Zklady biochmie
23.1. Chemick zloenie a znaky ivch sstav
23.2. Vitamny
23.3. Enzmy, hormny
23.4. Fyziklnochemick deje v ivch sstavch
23.5. Biosyntza a metabolizmus sacharidov
23.6. Biosyntza a metabolizmus lipidov a bielkovn
23.7. Citrtov cyklus. Koncov oxidan reazec
24. Chmia ako prrodn veda
Cieov poiadavky pecifikovan pre jednotliv tmy a podtmy

V tejto asti podrobne pecifikujeme poiadavky na vedomosti, zrunosti a schopnosti, ktor
bud u maturantov z chmie overovan. Jednotliv tmy s podrobne rozpracovan tak, aby bolo
jasn, do akej miery m iak dan uivo ovlda. Tie poiadavky, ktor s nad rmec maturitnej
skky, ale odporame ich (ak to as a monosti koly dovolia so iakmi prebra), nie s pre
uitea pri prprave maturantov zvzne a s oznaen ako odporan tmy.
pecifick ciele nie s uebnmi osnovami chmie a nie s ani metodickm materilom pre
vyuovanie jednotlivch tematickch celkov. S sborom vstupnch kompetenci, ktor m iak
maturujci z chmie preukza.
V kategrii 3. Pozorovanie a experiment neuvdzame, e iak mus vedie napsa
laboratrny protokol, vyhodnoti vsledky a diskutova o nich a pod. Tieto schopnosti sa bud
samozrejme od iakov poadova. Pre prehadnos alej neuvdzame vodn formulciu iak
vie, resp. iak je schopn.
1. Ltky prvky, zleniny, zmesi

1. Zapamtanie, reprodukcia:
definova pojmy astica, prvok, molekula, zlenina, chemick ltka (chemick
indivduum), zmes homognna, koloidn, heterognna; sstava (izolovan, uzavret,
otvoren), homognna (rovnorod), heterognna (rznorod) sstava, fza, anorganick
ltka, organick ltka,
informova o vzname pojmov prrodn ltka, skupenstvo ltky, plazma, syntetick ltka,
energia; destilcia, filtrcia, dekantcia, sedimentcia, sublimcia, extrakcia, krytalizcia.
2. Aplikcia:
uri poet fz a zloiek v danch zmesiach,
rozli a porovnva typy zmes a sstav,
odli od seba molekuly prvkov a zlenn,
uvies prklady plynnho, kvapalnho, tuhho skupenstva; prrodnch a syntetickch ltok,
6
rznych typov zmes a sstav (izolovan, uzavret, otvoren); chemickch ltok, zmes,
prvku, zleniny.
pozna a uplatova zsady bezpenosti pri prci v chemickom laboratriu,
pozna a pomenova zkladn laboratrne sklo a pomcky,
navrhn a zostavi jednoduch aparatru na prpravu zmes a oddeovanie zloiek zmes
sedimentciou, filtrciou, krytalizciou, sublimciou a destilciou,
navrhn a uskutoni experimenty zaloen na oddeovan zloiek zmes pouvanch
v domcnosti.
vyhada v literatre, resp. na internete rzne spsoby oddeovania zloiek zmes v
chemickej technolgii.
2. Zloenie a truktra atmov

definova pojmy atm, elektrn, protn, neutrn, atmov orbital, valenn vrstva, valenn
elektrny, vstavbov princp, Hundovo pravidlo, Pauliho princp, elektrnov konfigurcia
atmu, protnov (atmov) slo (Z), nuklenov (hmotnostn) slo (A), neutrnov slo
(N), nuklid, izotopy, atmov a inov polomer, katin, anin,
pozna elementrne astice (p, n, e), opsa zloenie atmu a atmovho jadra (p, n)
a truktru elektrnovho obalu atmu (elektrnov vrstvy),
informova o vzname pojmov zkladn a excitovan stav atmu, elektrnov vrstva (K, L,
M, N, ...), elektrnov hustota,
pozna vznam kvantovch sel (n, l, m) (netreba vedie, ak hodnoty nadobdaj n, l, m,
ani zapanie f orbitalu a jeho znzornenie),
uvies prklady izotopov a nuklidov.
2. Aplikcia:
porovna relatvny nboj a hmotnos neutrnu, protnu a elektrnu,
aplikova pravidl obsadzovania orbitalov elektrnmi (Pauliho princp, Hundovo pravidlo,
vstavbov princp) a zapsa elektrnov konfigurcie atmov konkrtnych prvkov,
uri poet elektrnov na valennej vrstve atmu danho prvku,
zapsa elektrnov konfigurciu valennej sfry ktorhokovek s, p, d prvku (u d-prvkov
iba 4. perida), vysvetli svoje rozhodnutie,
napsa zpis valennch sfr atmov, naprklad: O : ,
uri poet elektrnov na jednotlivch vrstvch (K, L, M, N, ...) atmu danho prvku (iba sa p-prvky) aj maximlne mon poty elektrnov,
ukza zvislos energie danho orbitalu od protnovho sla a poukza na zmenu energie
orbitalov 3d a 4s,
zakresli tvary s, p, d orbitalov (tvary forbitalov len pozna) a vedie ich poty (vzhadom
na priestorov orientciu),
zakresli rmekov diagram obsadzovania energetickch hladn elektrnmi v danch
atmoch (v zkladnom aj excitovanom stave C, S),
rozpsa poda potu elektrnov, resp. valennch elektrnov, konfigurciu valennej vrstvy
atmu, vedie zapsa znaku prvku so Z (av doln index) a A (av horn index) na
zklade znalosti potu protnov a neutrnov,
uri poet n, e, p v atme elektroneutrlneho prvku a inov na zklade znalosti A, Z a
nboja inu,
porovna vlastnosti izotopov (rovnak chemick a rzne fyziklne),
7
uri, ktor nuklidy s izotopmi, ktor maj rovnak poet neutrnov,

vypota priemern atmov hmotnos na zklade znalosti stleho percentulneho
zastpenia jednotlivch izotopov prvku v prrode.
v chemickch tabukch vyhada protnov (atmov) a nuklenov (hmotnostn) sla
prvkov.
3. Periodick systm prvkov (PSP)

reprodukova periodick zkon,
opsa periodick tabuku (PT) ako grafick vyjadrenie PSP (krtku aj polodlh),
informova o histrii vzniku PSP (Mendelejev, 1869),
pozna trivilne nzvy skupn prvkov (alkalick kovy, kovy alkalickch zemn, halogny,
chalkogny, vzcne plyny),
definova pojmy: skupiny a peridy PT, elektronegativita prvkov, 1., 2., 3. ionizan
energia, elektrnov afinita, prechodn prvky, oxidcia, redukcia,
opsa usporiadanie atmov prvkov v polodlhej PT.
2. Aplikcia:
uvies argumenty pre stabilitu elektrnovch konfigurci (na polovicu alebo plne zaplnen
orbitaly),
vyslovi predpoklad vzniku inov (nboj inu, katin, anin) a porovna ich vekos,
uri maximlne a minimlne mon oxidan slo atmov danch prvkov v zleninch
na zklade ich postavenie v PT,
uvies argumenty pre vytvorenie skupn a perid polodlhej PT, pre vekos atmov, inov,
stabilitu inov, reaktivitu inov, typy vzieb, kovov, resp. nekovov charakter prvkov,
porovna tieto vlastnosti a uvies prklady,
objasni vznam PSP a PT,
nakresli do slepej polodlhej PT umiestnenie kovov a nekovov, smery rastu resp. poklesu
elektronegativity atmov prvkov, elektrnovej afinity, atmovch a inovch polomerov,
ionizanej energie, redoxnch vlastnost prvkov a ich zlenn, acidobzickch vlastnost
prvkov v skupinch a peridach polodlhej PT,
porovna elektronegativitu prvkov, 1. ionizan energiu, atmov a inov polomery
danch prvkov na zklade ich postavenia v PT,
usdi na zklade postavenia prvku v PT o jeho chemickch vlastnostiach a vlastnostiach
jeho zlenn (redoxn, acidobzick), porovna, uvies argumenty,
zaradi prvok medzi kovy, nekovy, s, p, d prvky,
zaradi do slepej polodlhej PT atmy prvkov poda danch protnovch sel,
na zklade konfigurcie valennej sfry uri, v ktorej peride a skupine PT sa nachdza
dan prvok,
vyjadri elektrnov konfigurcie atmov prvkov na zklade ich postavenia v PT (s, p, d
iba 4. perida), (pln konfigurcie, konfigurcie valennch vrstiev a pomocou
najbliieho vzcneho plynu),
porovna 1., 2., 3. ionizan energiu prvkov Na, K, Mg, Al a uvies argumenty pre jej
vekos (tudent mus chpa, e s kadm uvonenm elektrnom sa ionizan energia
zvyuje a e ionizan energia zvis aj do stability vznikajceho inu).
vytvori hypotzu a overi experimentom vlastnosti prvkov v hlavnch a vedajch
podskupinch a v peridach (voliten tma).
8
v MFCH tabukch vyhada fyziklne a chemick vlastnosti prvkov,
v PT vyhada dan prvok na zklade potu elektrnov, valennch elektrnov a pod.
4. Chemick vzby
definova pojmy vzbovos, donor, akceptor elektrnu, chemick vzba, vzbov energia,
vzbov uhol, dka vzby, von elektrnov pry, delokalizcia elektrnov, polarita
vzby, polarita molekuly (nie diplov moment), radikly, centrlny atm, ligand,
komplexn (koordinan) zlenina, koordinan slo
2. Aplikcia:
vysvetli energetick zmeny spojen so vznikom a znikom vzby (disocian energia,
vzbov energia) a posdi vzah s pevnosou vzby,
objasni, preo prechodn kovy tvoria viac ne jeden typ inov,
uri vzbovos atmu v molekule, porovna s teoretickm predpokladom z PSP,
porovna polaritu kovalentnch vzieb v danch molekulch (rozdiel elektronegativt),
vysvetli princp vzby kovalentnej, polrnej, nepolrnej, jednoduchej, nsobnej,
delokalizovanch konjugovanch vzieb, typ hybridizcie sp, sp2, sp3 v zlenine,
objasni a aplikova efekty vyvolan prtomnosou polrnej vzby (indukn a mezomrny
efekt), koordinanej, inovej, vodkovej, kovovej vzby, van der Waalsovch sl,
opsa vplyv faktorov na vekos vzbovho uhla (nevzbov elektrnov pry, nsobn
vzby, hybridizovan orbitaly) a na dku chemickej vzby (nsobn vzby),
porovna fyziklne vlastnosti ltok ako dsledok chemickej vzby,
uvies argumenty pre charakteristick vlastnosti kovov a elektrolytov,
uvies argumenty pre krytlov truktry inovch, molekulovch, kovovch a
kovalentnch krytlov z hadiska vzieb a vlastnost,
vysvetli stabilitu molekuly N2, anomliu vody ako dsledok chemickch vzieb,
porovna vlastnosti H2S a H2O, HF a HCl, NH3 a PH3, etanol a dietylter, etanol a kyselina
octov ako dsledok medzimolekulovch vzieb,
nakresli rmekov diagram vzniku vzby v danch molekulch,
nakresli geometriu sp, sp2, sp3 hybridizovanch molekl (anorganickch aj organickch)
X2, H2O, NH3, BeCl2, BF3, CH4, CO2, H2S, H2O2, C2H4, C2H2, CH3Cl, CO, HX, CCl4,
derivty uhovodkov (halogn, N, O) a vedie vytvori geometriu podobnch
jednoduchch molekl,
napsa grafick vyjadrenie elektrnovej konfigurcie molekl (elektrnov truktrne
vzorce),
uri typ vzby v danch zleninch, polaritu danch molekl,
vytvori hypotzu a overi experimentom vlastnosti zlenn s kovalentnou vzbou polrnou
a nepolrnou, koordinanou, inovou (odporan tma).
zostavi modely molekl uvedench v bode 2. Aplikcia,
vyhada v literatre, asopisoch a na internete informcie o rieen problmov svisiacich
s problematikou chemickch vzieb a truktr molekl (polarita vzby, vzbovos,
elektronegativita).
5. Skupenstv ltok
pozna pojmy idelny plyn, stavov rovnica idelneho plynu; relny plyn, dvojatmov
molekuly plynov; tlak pr nad kvapalinou, var kvapaliny, vyparovanie, kondenzcia,
vodkov vzby v kvapalinch a krytalickch ltkach; krytalick ltka, amorfn ltka,
teplota topenia, tuhnutia, difzia plynov, alotropia, polymorfia,
charakterizova typ vzieb v dvojatmovch molekulch plynov, typ vzieb medzi
molekulami kvapaln, truktru inovch krytlov, truktru atmovch krytlov,
truktru molekulovch krytlov, kovov krytalick mrieku.
2. Aplikcia:
porovna rzne skupensk stavy (s, l, g pohyb astc, praliv sily a vzdialenos medzi
asticami),
porovna vlastnosti skupenskch stavov H2O ako dsledok typu vzieb,
aplikova poznatky o type vzby a hada svislosti medzi chemickmi a fyziklnymi
vlastnosami ltok a ich krytalickou truktrou (napr. inov krytly - vedenie
elektrickho prdu v tavenine, rozpustnos v polrnych rozpadlch, krehkos, topenie pri
vysokch teplotch; molekulov krytly nevodivos ani v tavenine, rozpustnos
v nepolrnych rozpadlch, sublimcia, prchavos; kovov krytly elektrick vodivos,
kujnos, anos, krehkos, tvrdos, lesk, hustota a pod.),
porovna truktru a typ vzieb v grafite a diamante a ich tvrdos a elektrick vodivos,
vysvetli princp skupenskch premien na konkrtnych prkladoch.
pozorova a overi experimentom vplyv teploty na vlastnosti ltok (skupensk premeny)
a ich vyuitie, vedenie elektrickho prdu v elektrolytoch.
zostavi modely krytalickch truktr poda dostupnch uebnch pomcok,
vyhada v literatre, resp. na internete informcie o vplyve teploty na vlastnosti ltky.
6. Nzvoslovie anorganickch ltok

definova pojem oxidan slo atmu prvku v zlenine,
pozna a zapsa znaky, slovensk nzvy vetkch prvkov s, p, d, urn, plutnium (nie
lantanoidy a aktinoidy len vedie, e existuj),
napsa vzorce molekuly prvku kyslk, dusk, sra, fosfor, vodk, halognov (O2, N2, S8, P4,
H2, X2),
pomenova a zapsa vzorce: voda, sulfn, metn, amoniak, peroxid vodka,
informova o vzname pojmov chemick vzorec, stechiometrick (empirick) vzorec,
molekulov (sumrny) vzorec, funkn (racionlny) vzorec, truktrny (kontitun)
vzorec, truktrny elektrnov vzorec, geometrick (konfiguran) vzorec, uvies prklady.
2. Aplikcia:
uri oxidan sla jednotlivch prvkov v zleninch, oxidan sla atmov prvkov (0),
(zpis rmskou slicou ako prav horn index),
poui pravidl tvorby vzorcov zlenn - oxidy, halogenidy, hydroxidy, sulfidy, peroxidy,
dvojprvkov zleniny vodka s p1 p4 prvkami, halogenovodky a halogenovodkov
kyseliny; kovov hydridy; kyslkat kyseliny, soli kyslkatch kyseln, iny (OH-, CN-,
NH4+, H3O+, katiny kovov, aniny nekovov a aniny sol a hydrognsol kyslkatch
kyseln); hydrty,
zaradi ltky poda vzorca alebo nzvu do jednotlivch skupn anorganickch ltok (napr.
soli, oxidy),
priradi k danmu nzvu anorganickej ltky sprvny sumrny a stechiometrick vzorec,
10
vysvetli vznam a pouitie chemickch vzorcov,

aplikova pravidl psania jednotlivch typov vzorcov (stechiometrick, molekulov,
racionlny, truktrny) na konkrtne ltky,
ukza pomocou kontitunch vzorcov geometriu molekuly, vzbov uhly a polaritu
molekuly (dvojatmov molekuly a molekuly s centrlnym prvkom z 2. a 3. peridy).
zostavi model danej zleniny,
pracova s potaovm programom (napr. EDUchem) pri tvorbe priestorovch truktr
zlenn (odporan tma).
7. Stechiometria
definova pojmy Avogadrova kontanta NA, atmov hmotnostn kontanta mu, relatvna
atmov hmotnos Ar, relatvna molekulov hmotnos Mr, ltkov mnostvo n, 1mol ltky,
mlov hmotnos M, mlov objem plynu Vm, hmotnostn zlomok prvku v zlenine,
informova o vzname pojmu hmotnos atmu,
pozna hodnotu: NA = 6,02.1023 mol-1, Vm = 22,4 dm3.mol-1,
pozna znaky a jednotky hmotnosti atmu (g, kg), ltkovho mnostva (mol), mlovej
hmotnosti (g.mol-1, kg.mol-1), (Ar a Mr nemaj jednotky) a vedie premiea jednotky,
opsa kvantitatvny a kvalitatvny vznam vzorcov chemickch zlenn.
2. Aplikcia:
aplikova vzahy medzi ltkovm mnostvom a potom astc N, vzah medzi M ltky a
relatvnou molekulovou hmotnosou, hmotnosou a ltkovm mnostvom, Ar a mu,
objemom plynu a jeho ltkovm mnostvom pri rieen jednoduchch vpotov,
vypota: hmotnos molekuly (Mr, M) na zklade znalosti hmotnost jednotlivch atmov
(Ar); hmotnostn zlomok prvku v zlenine (%); pomer potu atmov prvkov v zlenine
stechiometrick vzorec; hmotnos, ltkov mnostvo a poet atmov jednotlivch prvkov v
uritom mnostve zleniny; hmotnos, ltkov mnostvo a poet atmov prvku pripadajci
na urit mnostvo alieho prvku v zlenine; poet molekl vody v hydrte na zklade
bytku hmotnosti pri odparovan vody; hmotnos ltky a vody v hydrte; molekulov
vzorec na zklade znmeho stechiometrickho vzorca a molovej hmotnosti,
aplikova znme vzahy pri rieen prkladov na vpoet Ar zo znmej hmotnosti atmu
a mu; potu astc z hmotnosti ltky, z ltkovho mnostva ltky, z objemu plynu; ltkov
mnostvo z hmotnosti ltky, molov hmotnos zo znmej hmotnosti (v gramoch) jednej
astice (X) a odvodench loh,
ukza vzah medzi stechiometrickm a molekulovm vzorcom,
uri stechiometrick vzorec zleniny na zklade uvedench vsledkov chemickej analzy
vzorky (vpoet).
navrhn experiment na urenie stechiometrickho vzorca zleniny (napr. CuSO4.xH2O,
AgxOy) , experiment na urenie molovej hmotnosti plynu (CO2), realizova ich.
vyhada hodnoty zkladnch vlastnost prvkov a zlenn v tabukch .
8. Roztoky (prav)
definova pojmy prav roztok, rozpadlo, rozpusten ltka, elektrolyt, nasten roztok,
nenasten roztok, rozpustnos ltky, hmotnostn zlomok ltky v roztoku, hmotnostn
11
a objemov percent, koncentrcia ltkovho mnostva (alej iba koncentrcia), siln

a slab elektrolyty,
uvies prklady roztokov rznych skupenstiev a elektrolytov,
pozna znaku a jednotku koncentrcie (c [mol.dm-3]), symbol pre hmotnostn zlomky,
resp. percent (w).
2. Aplikcia:
aplikova princp procesov prebiehajcich poas rozpania, vodivosti elektrolytov,
rovnovneho stavu v nastenom roztoku pri rieen jednoduchch loh,
porovna prpady rozpania, ke prebieha a ke neprebieha reakcia medzi rozpadlom
a rozpustenou ltkou, uvies konkrtne prklady,
rozli rozpadlo a rozpan ltku v konkrtnych prkladoch roztokov,
aplikova poznatky o roztokoch pri praktickom vyuit dajov o zloen u vrobkov benej
spotreby (minerlne vody, istiace prostriedky, hnojiv a pod.),
riei jednoduch vpoty rznych spsobov vyjadrovania zloenia roztokov, vpoty pri
zmieavan, zrieovan, odparovan roztokov (vpoty sa mu riei aj pomocou mery aj
pomocou vzorcov), prepoty medzi c a w (roztoky kyseln).
navrhn a uskutoni prpravu nastenho roztoku danej ltky, prpravu roztokov s danou
koncentrciou (odmernch roztokov), danm hmotnostnm zlomkom (%); prpravu roztoku
danho zloenia zmieanm dvoch roztokov s rznym zloenm resp. odparovanm alebo
riedenm.
vyhada v tabukch rozpustnos danch ltok,
analyzova diagramy kriviek rozpustnosti.
9. Chemick reakcie
definova pojmy chemick reakcia, reaktanty, produkty reakcie, homognna a heterognna
reakcia, chemick rovnica, reakn schma (rovnica, ktor nerepektuje zkon zachovania
hmotnosti), zkon zachovania hmotnosti, stechiometrick koeficienty v chemickch
rovniciach, teoretick vaok reakcie, experimentlna chyba, limitujci reaktant, reaktant v
nadbytku,
vymenova jednotliv kritri klasifikcie chemickch reakci a typy reakci (delenie reakci
na homognne a heterognne; poda reagujcich astc na molekulov, radiklov a inov;
poda prenanch astc na protolytick, redoxn a komplexotvorn, zracie; poda
vzbovch zmien na adin, substitun, eliminan a premyky.
2. Aplikcia:
porovnva jednotliv typy reakci,
uvies prklady jednotlivch typov reakci,
priradi na zklade zpisu reakciu k niektormu typu reakci,
zapsa rovnice chemickch reakci na zklade slovnho popisu reakcie; dan reakcie
v inovej forme, skupenstv ltok v chemickch reakcich,
posdi vzah rovnice a chemickej reakcie, vznam chemickej rovnice a stechiometrickch
koeficientov (alej iba koeficientov) v chemickej rovnici, ako sa prejavuje zkon
zachovania hmotnosti v chemickch reakcich,
aplikova pravidl vpotu koeficientov v chemickch rovniciach a iastkovch redoxnch
systmoch (alej iba polreakcich) - aj redoxn pozri 15., vrtane rovnc v inovej forme
uri limitujci reaktant; reaktant v nadbytku,
12
ukza zkon zachovania hmotnosti v chemickch reakcich,

vypota: hmotnos (resp. koncentrciu, ltkov mnostvo, objem plynu) reaktantov resp.
produktov z chemickej rovnice na zklade znmej hmotnosti (resp. ltkovho mnostva,
koncentrcie, objemu plynu) jednej ltky; teoretick vaok reakcie, experimentlnu
chybu, hmotnos (resp. objem, ltkov mnostvo) nezreagovanho reaktantu v nadbytku po
skonen reakcie, hmotnos (resp. ltkov mnostvo, objem plynu) produktu ak s znme
mnostv oboch reaktantov uri limitujci reaktant a reaktant v nadbytku (ubovon
postup vpotu mera, vzahy, vaha a pod.).
navrhn a uskutoni jednoduch syntzu ltky, rozklad ltky, acidobzick, redoxn,
zracie; experiment na dkaz platnosti zkona zachovania hmotnosti; jednoduch reakcie
prpravy ltok a vpoet vaku a experimentlnej chyby.
porozumie textu popisujcemu chemick reakciu, zapsa rovnice reakci a pod.
10. Termochmia
definova pojmy exotermick reakcia, endotermick reakcia, entalpia, zmena entalpie
reakcie (H, resp. rH ), vntorn energia sstavy, tandardn zmena entalpie, 1. a 2.
(Hessov) termochemick zkon, vzbov energia, rozpacie teplo,
pozna jednotky zmeny entalpie,
informova o procese rozpania tuhch ltok z hadiska tepelnch efektov.
2. Aplikcia:
uvies prklady exotermickch a endotermickch reakci (aj z benho ivota),
posdi vznam termochemickej rovnice,
zaradi dan reakcie a chemick deje (vyjadren slovnm popisom alebo termochemickou
rovnicou) medzi exotermick alebo endotermick,
opsa na molekulovej rovni zmeny prebiehajce poas chemickej reakcie (rozpad a vznik
vzieb),
aplikova princpy zpisu termochemickej rovnice (H mimo alebo priamo v rovnici),
uvies argumenty pre nutnos zpisu skupenskch stavov do termochemickch rovnc; pre
zvislos hodnoty reaknho tepla na mnostve ltky a riei jednoduch vpoty tepelnch
efektov z termochemickch rovnc,
zakresli a vysvetli graf zmeny energie sstavy poas chemickej reakcie,
odvodi z experimentlnych dt, i sa pri reakcii teplo spotrebva alebo uvouje; z grafu
energetickho priebehu reakcie relatvnu stabilitu reaktantov a produktov a znamienko H,
vypota z experimentlnych dajov molov entalpiu jednoduchej reakcie prebiehajcej
v roztoku,
aplikova termochemick zkony pri vpote zmeny entalpie reakcie z termochemickch
rovnc (z dvoch alebo troch reakci so znmymi zmenami entalpie),
uri vsledn tepeln efekt rozpania na zklade dajov o energich rozruovania
krytlovej truktry a hydratanej energie (rozpacie teplo),
vypota zmenu entalpie reakcie (napr. spaovanie uhovodkov) na zklade vzbovch
energi reaktantov a produktov.
navrhn a uskutoni reakcie, pri ktorch dochdza k tepelnm zmenm; jednoduch
experiment na zistenie zmeny entalpie reakcie, resp. jednoduch experiment na zistenie
zmeny entalpie rozpania.
13
vyhada v tabukch termochemick daje o palivch, v literatre informcie o vzname
palv a energie pre udstvo,
vyhada v tabukch vzbov energie chemickch vzieb.
11. Chemick kinetika

definova pojmy rchlos chemickej reakcie (v), inn zrka, aktivovan komplex,
aktivan energia (Ea, EA), rchlostn rovnica, rchlostn kontanta (k), katalyztor,
inhibtor, homognna a heterognna katalza, rchlos urujci stupe reakcie,
opsa spsob merania rchlosti chemickej reakcie,
nakresli graf zvislosti energie od reaknej koordinty (alej iba diagram zmeny energie)
exotermickej a endotermickej reakcie (aj katalyzovanej).
2. Aplikcia:
uvies prklady pomalch, rchlych a katalyzovanch chemickch reakci a dejov; vyuitia
jednotlivch faktorov na ovplyvovanie rchlosti reakci v priemysle a v benom ivote,
aplikova vzah pre vpoet rchlosti reakcie (zmena koncentrcie za as) pri rieen
jednoduchch loh,
aplikova princpy zrkovej terie; ovplyvovania rchlosti chemickej reakcie vplyvom
rznych faktorov (koncentrcia, teplota, vekos povrchu, katalyztor) pri rieen
jednoduchch loh,
porovna energie reaktantov, produktov, aktivovanho komplexu a reaknho tepla; priebeh
exotermickej a endotermickej reakcie z hadiska zrkovej terie a terie aktivovanho
komplexu,
analyzova diagram zmeny energie sstavy poas chemickej reakcie (uri H, Ea),
zapsa rchlostn rovnicu reakcie, ak s znme indexy (,) reaktantov (v = k.[A][B]),
usdi na zklade znmej rchlostnej rovnice, ako sa zmen rchlos reakcie pri zmene
koncentrcie reaktantov (jednoduch vpoty),
uvies argumenty pre vplyv jednotlivch faktorov na rchlos chemickej reakcie.
navrhn a uskutoni experimenty poukazujce na vplyv jednotlivch faktorov na rchlos
chemickej reakcie.
vyhada v literatre prklady vyuitia katalyztorov v priemysle, v automobilovej doprave
a pod.
12. Chemick rovnovha

definova pojmy rovnovny stav, dynamick rovnovha, poiaton a rovnovna
koncentrcia, priama a sptn reakcia, rovnovna kontanta (K), Guldbergov-Waagov
zkon,
uvies podmienky pre ustlenie rovnovneho stavu a konkrtne prklady rovnovneho
stavu,
uvies prklady praktickho vyuitia princpu pohyblivej rovnovhy v benom ivote,
opsa rovnovny stav medzi kvapalinou a jej parami v uzavretom systme.
2. Aplikcia:
14
zapsa vyjadrenie rovnovnej kontanty pre konkrtnu reakciu; vzah medzi K priamej
a sptnej reakcie,
posdi, i dan systm sa nachdza v dynamickej rovnovhe,
uvies argumenty pre zvislos rovnovnej kontanty od teploty; pre vplyv zmeny
koncentrci, teploty a tlaku na rovnovne koncentrcie reaktantov a produktov danej
reakcie (na posun rovnovhy) a na hodnotu K,
porovna koncentrcie reaktantov a produktov v rovnovnom stave pri znmej hodnote K;
rovnovne koncentrcie ltok v systme pred a po zmene podmienok (teploty, tlaku,
koncentrcie jednej zo zloiek, pridanie katalyztora),
aplikova vzah pre K pri rieen loh typu: vpoet jednej z danch velin hodnota K,
rovnovne koncentrcie reaktantov alebo produktov,
aplikova princp pohyblivej rovnovhy (Le Chatelier-Braunov princp) pri urovan vplyvu
danej zmeny podmienok na rovnovhu v systme,
posdi vplyv katalyztora na rovnovny stav a na rchlos ustlenia rovnovneho stavu,
posdi vzah medzi tlakom pr nad kvapalinou a teplotou systmu; vzah medzi teplotou
varu a medzimolekulovmi silami.
navrhn a realizova experiment dokazujci platnos princpu pohyblivej rovnovhy.
vyhada z rznych zdrojov prklady vyuitia pohyblivej rovnovhy v priemysle.
13. Entropia, spontnnos chemickej reakcie

informova o vzname pojmov entropia, zmena entropie (S),
definova pojmy: spontnnos reakcie samovon priebeh deja (reakcie),
vymenova faktory, ktor zvuj resp. zmenuj neusporiadanos systmu.
2. Aplikcia:
rozliova vznam pojmov usporiadanos systmu, spontnnos, rchlos, rovnovny stav
reakcie (vzjomn svislosti),
vyslovi predpoklad, i zmena entropie pre dan proces bude kladn alebo zporn
(jednoduch procesy, napr. vznik plynu, krytalizcia),
rozli procesy, reakcie, pri ktorch sa zvuje neusporiadanos systmu,
uvies argumenty pre faktory ovplyvujce zmenu entropie systmu.
vyhada v tabukch termodynamick daje a poui ich pri rieen loh,
diskutova o vzniku ivota z hadiska zmeny entropie (len informatvne).
14. Kyseliny a zsady

definova pojmy: Brnstedove kyseliny a zsady, protolytick reakcie, konjugovan pry,
amfotrne ltky, neutralizcia ako reakcia kyseliny s hydroxidom, so, autoprotolza vody,
inov sin vody KV, pH stupnica, neutrlne, kysl a zsadit roztoky, disocicia,
disocian kontanta kyseln a zsad, siln, slab kyseliny a zsady, hydrolza sol, tlmiv
roztoky, acidobzick titrcia, acidobzick indiktor, bod ekvivalencie,
opsa charakteristiky silnch kyseln a zsad (pln disocicia, vek hodnoty KA, KB,
vemi dobr schopnos uvoova , resp. prijma, protn),
pozna siln kyseliny a zsady (HCl, HBr, HI, HNO3, HClO3, HClO4, H2SO4; hydroxidy
15
alkalickch kovov a Ba),

pozna hodnotu KV = 1,0.10-14 (25C),
nakresli grafick priebeh acidobzickej titrcie silnej kyseliny silnou zsadou a naopak,
slabej kyseliny silnou zsadou a slabej zsady silnou kyselinou,
2. Aplikcia:
uvies prklady Brnstedovch kyseln a zsad, protolytickch reakci a neutralizci,
amfotrnych ltok, tlmivch roztokov, Lewisovch kyseln a zsad,
napsa rovnice danch protolytickch reakci inovou formou; rovnice reakcie inov
danch sol s vodou (hydrolza sol),
rozpozna v danej reakcii konjugovan pry, kyseliny a zsady,
zaradi dan astice medzi kyseliny, zsady a amfotrne ltky,
priradi k danm asticiam ich konjugovan kyselinu resp. zsadu,
usdi, ak iny s prtomn vo vodnom roztoku danej ltky,
aplikova vzah pre inov sin vody; vzah pre vpoet pH roztokov; prepoet pH a pOH
(pH = - log[H3O+], pH + pOH = 14 ), vzah pre vpoet disocianej kontanty danej
kyseliny a zsady ak s znme rovnovne koncentrcie astc v roztoku,
aplikova vzah medzi mierou sily kyseln (zsad) a hodnotou disocianej kontanty a
usdi na zklade disocianch kontnt silu kyseln a zsad,
aplikova vzah medzi silou kyseliny (zsady) a jej konjugovanej zsady (kyseliny),
porovna vlastnosti a disocian kontanty silnch a slabch kyseln a zsad (hodnoty bud
zadan),
aplikova poznatky o chemickej rovnovhe na protolytick reakcie a predpoveda ich
priebeh (vytlanie slabch kyseln z ich sol silnejmi kyselinami),
porovna KV pri rznych teplotch a usdi o autoprotolze vody a neutralizcii, i s to
deje endotermick alebo exotermick,
zaradi roztoky danch ltok medzi kysl, zsadit a neutrlne na zklade znalosti ich pH,
aplikova vedomosti o protolytickch reakcich a acidobzickch vlastnostiach ltok pri
usudzovan, k akm zmenm pH djde po pridan uritej ltky do roztoku inej ltky,
aplikova vzahy pre vpoet zloenia roztokov (koncentrcia), pH roztokov silnch kyseln
a zsad (aj dvojstnych), zmien pH po pridan inej ltky a pod.,
opsa princp priebehu danej acidobzickej titrcie silnej kyseliny silnou zsadou a naopak
(nie vpoty),
predpoveda sfarbenie acidobzickho indiktora po pridan do roztoku uritej ltky
(antokyanny, fenolftalen, metyloran, lakmus, univerzlny indiktorov papierik),
aplikova znalosti o acidobzickch vlastnostiach astc a o hydrolze sol pri urovan
kyslosti, zsaditosti alebo neutrality roztokov sol,
navrhn a uskutoni jednoduch experiment, ktor pouke na rozdiely medzi silnmi
a slabmi kyselinami resp. zsadami (aplikova najm na kyseliny a zsady z benho
ivota),
uskutoni hydrolzu sol a urenie pH ich roztokov a experiment s vyuitm acidobzickej
titrcie.
vyhada v tabukch disocian kontanty kyseln a zsad a poui ich pri rieen loh;
vyhada v tabukch informcie o acidobzickch indiktoroch a oblas ich funknej
zmeny a odhadn ich pouitie pri acidobzickch titrcich.
15. Oxidcia a redukcia

16
definova pojmy oxidcia, redukcia, polreakcia, oxidovadlo, redukovadlo, elektrolza,

katda, anda, elektrolyt, uachtil a neuachtil kov,
uvies prklady redoxnch dejov v benom ivote, redoxnch reakci, ltok, ktor sa
v priemysle vyrbaj elektrolzou a prslun rovnice (napr. Al, Na, NaOH, Cl2);
jednoduchch galvanickch lnkov (Daniellov),
uvies prklady typickch oxidovadiel a redukovadiel (prvky aj zleniny, resp. iny) a ich
redoxn vlastnosti objasni reakciami,
informova o vlastnostiach kovov vyplvajcich z ich postavenia v elektrochemickom rade
naptia kovov; o galvanickom lnku ako o zdroji elektrickej energie, priebehu a princh
korzie a o spsobe ochrany pred korziou.
2. Aplikcia:
uri oxidan sla atmov prvkov v danch redoxnch reakcich,
pozna princp redoxnch reakci a uri, i dan dej je oxidcia alebo redukcia, ktor
astica v reakcii vystupuje ako oxidovadlo a ktor ako redukovadlo,
zapsa dan redoxn reakciu inovou formou a pomocou polreakci,
vypota stechiometrick koeficienty v redoxnch reakcich,
vyslovi predpoklad o priblinom postaven kovov v elektrochemickom rade naptia (iaci
nemusia pozna relne poradie kovov v rade): Li, K, Ca, Na, Mg, Al, Mn, Zn, Cr, Fe, Co,
Ni, Sn, Pb, H, Cu, Ag, Hg, Au, Pt,
porovna redoxn vlastnosti prvkov a ich vzjomn reaktivitu na zklade ich postavenia
v elektrochemickom rade naptia kovov (iaci nemusia vedie rad naptia naspam, bud
ho ma k dispozcii),
zaradi dan kovy medzi uachtil a neuachtil,
aplikova znalosti o priebehu redoxnch reakci a redoxnch vlastnostiach prvkov
a zlenn pri usudzovan o priebehu danch chemickch reakci a produktoch pri nich
vznikajcich,
pozna princp priebehu elektrolzy roztokov a tavenn, vysvetli deje prebiehajce na
elektrdach a zapsa ich chemickmi rovnicami (CuCl2, NaCl, CuSO4, H2O),
pozna princp dejov prebiehajcich na jednotlivch elektrdach galvanickho lnku
(Daniellov lnok) a dejov prebiehajcich v olovenom akumultore (pozna aj rovnice
reakci).
navrhn a uskutoni jednoduch redoxn reakcie; experiment na dkaz redoxnch
vlastnost prvkov a zlenn; elektrolzu vody, roztoku CuSO4 a pod.
vyhada v tabukch hodnoty tandardnch elektrdovch potencilov a vyui ich pri
rieen loh.
16. Zracie reakcie

definova pojmy zracia reakcia, sin rozpustnosti (KS).
2. Aplikcia:
uvies prklady zracch reakci a ich vyuitia v laboratriu, v priemysle a v benom
ivote,
zapsa dan zraciu reakciu inovou formou,
pozna princp chemickej rovnovhy v zracch reakcich a vzniku mlo rozpustnch
ltok,
uvies argumenty pre rchly priebeh viny zracch reakci,
zapsa vzah pre vpoet sinu rozpustnosti danej mlo rozpustnej ltky,
17
posdi vzah medzi KS a rozpustnosou (koncentrciou ltky v nastenom roztoku) a ich

zvislos od teploty,
porovna rozpustnos ltky vo vode a v roztokoch obsahujcich vlastn, resp. cudzie iny,
usdi na zklade KS a informci o koncentrcich ltok, i je roztok nasten, i sa bude
vytvra zrazenina,
aplikova vzah pre KS na vpoet rozpustnosti ltky a naopak, vpoet koncentrcie ltky
v nastenom roztoku,
na zklade hodnt KS sol s rovnakm aninom posdi schopnos vzniku zrazenn, resp.
rozpustnos tchto sol.
navrhn a uskutoni jednoduch zracie reakcie (zameran hlavne na analytick dkaz
inov).
vyhada v tabukch hodnoty KS mlo rozpustnch ltok.
17. Komplexotvorn reakcie

definova pojmy komplexn zleniny, centrlny atm, ligand, koordinan slo, chelty,
rovnovha v komplexotvornch reakcich,
pozna a zapsa nzvy a vzorce zkladnch ligandov (H2O, NH3, CN, OH, X),
uvies prklady dleitch koordinanch zlenn a ich vyuitia (komplexy Fe, Mg, Co
v ivch systmoch, [Cu(NH3)4]2+, [Fe(CN)6]4-, [Cu(H2O)4]2+.
2. Aplikcia:
uri oxidan sla centrlnych atmov v komplexnch zleninch, celkov nboj
koordinanho inu (nie neutrlne komplexy),
poui pravidl tvorby vzorcov a nzvov jednoduchch koordinanch zlenn (iba s
jednm komplexnm inom).
navrhn a predvies jednoduch komplexotvorn reakcie (odporan tma).
18. Anorganick chmia

18.1. s - prvky a ich vlastnosti
uvies vskyt H, Na, K, Mg, Ca v prrode (NaCl, KCl, K2CO3, Na2CO3, NaNO3, CaCO3,
CaSO4 2H2O, MgCO3, H2, organick zleniny) a pozna biognny vznam tchto prvkov,
vymenova a charakterizova izotopy vodka,
opsa kovy (alkalick a alkalickch zemn) a ich vlastnosti: fyziklne - elektrick, tepeln
vodivos; mechanick vlastnosti - mkkos, hustota, krehkos, kujnos, anos,
z kadodennho ivota pozna vznam zlenn: NaCl, srany a dusinany ako hnojiv,
CaO, Ca(OH)2, CaCO3, Ca(HCO3)2, CaSO4 0,5H2O, NaOH, Na2CO3, NaHCO3.
2. Aplikcia:
porovna atmov polomery, elektronegativitu a 1. ionizan energiu s prvkov,
na zklade konfigurci a alch informci z PT opsa typ vzieb H v zleninch
a porovna s s1 a s2 prvkami,
18
vysvetli vznik katinov s-prvkov (schma vzniku katinu),

porovna fyziklne vlastnosti H, s1 a s2 prvkov na zklade poznania elektrnovch
konfigurci, elektronegativity, typu vzieb, atmovch polomerov a hmotnosti atmov,
(dvojatmov molekuly H2, krytlov mrieky s - prvkov a ich zlenn),
porovna chemick vlastnosti H a s1 a s2 prvkov (reaktivita, typ reakci, typ zlenn - oxidy,
peroxidy, hydroxidy, soli, hydridy),
vysvetli typ reakci s prvkov s kyslkom, halognmi, vodou, kyselinami, hydroxidmi,
zapsa ich rovnicami,
opsa chemick princp vroby kovov a halognov elektrolzou taveniny halogenidov,
opsa princp krasovch javov, odstraovania prechodnej tvrdosti vody a vodnho kamea,
vroby plenho a hasenho vpna, tuhnutia malty pomocou chemickch rovnc,
porovna postavenie vodka a s prvkov v elektrochemickom rade naptia,
na zklade poznatkov o veden elektrickho prdu v tavenine kovu, resp. v elektrolyte,
uvies argumenty pre vrobu s prvkov a ich zlenn,
na zklade poznatkov o zracch reakcich katinov s - prvkov vysvetli monosti ich
dkazovch reakci a napsa rovnice tchto reakci Mg2+/NaOH; Ca2+/H2SO4, (NH4)2CO3;
Ba2+/H2SO4; Sr2+/K2CrO4.
poui zracie reakcie na analytick dkaz Mg2+, Ca2+, Ba2+, Sr2+ (pozri Aplikcia),
uskutoni dkaz katinov s1 a s2 kovov plameovou skkou,
navrhn prpravu vodka a urobi experiment (pripravi vodk poda monosti a vybavenia
laboratria: reakciou kovov s kyselinami, kovov s vodou, elektrolzou vody), zostavi
aparatru na prpravu plynu ahieho ako vzduch,
dokza pripraven vodk,
na zklade poznatkov o protolytickch reakcich navrhn kvantitatvne stanovenie
Ca(HCO3)2 vo vode.
vyhada v tabukch daje tkajce sa vlastnost H a s prvkov,
zska a spracova informcie z odbornej literatry a internetu o konzervanch inkoch
NaCl a jeho vplyve na udsk zdravie, o zleninch pouvanch v stavebnctve, o tvrdosti
vody a jej odstraovan, o vyuit vodka.
18.2. Prvky 13. a 14. skupiny (III.A a IV.A)

definova pojem aluminotermia,
pozna vskyt B, Al, Si, C a ich zlenn v prrode (borax, bauxit, alotropick modifikcie C
aj fullurny, kreme, kremiitany, hlinitokremiitany - kaolinit),
zapsa chemickmi rovnicami reakcie Al a C s O,
vymenova zkladn suroviny na vrobu skla a keramick suroviny (kaolinit),
chemickou rovnicou zapsa hydrolzu karbidu vpenatho.
2. Aplikcia:
na zklade konfigurci p1 a p2 prvkov opsa typ ich vzieb (kovalentn - hybridizcie,
delokalizcia elektrnov, reazenie atmov C, mon poskytnutie d orbitalov u Si [SiF6]2,
u SnII a Pb II inov charakter, hydratovan in [Al(H2O)6]3+), mon oxidan sla,
porovna stabilitu atmov p1 a p2 prvkov vzhadom na vskyt v prrode,
vysvetli elektrick vodivos, tvrdos diamantu a tuhy na zklade typu hybridizcie s a p
orbitalov,
aplikova poznatky o hlinku pri vysvetlen jeho vyuitia v praktickom ivote,
19
opsa vrobu hlinka elektrolzou z Al2O3, pouitie krytlov Si a Ge ako polovodiov,

opsa chemickmi rovnicami amfotrne a redukn vlastnosti Al,
opsa chemickmi rovnicami amfotrne vlastnosti Al(OH)3 (reakcie so silnmi kyselinami
a hydroxidmi),
posdi vlastnosti oxidov uhlka CO, CO2 (relatvna hustota, ich psobenie na organizmy,
redoxn vlastnosti a rozpustnos vo vode),
aplikova poznatky o redoxnch vlastnostiach C a Al pri zpise rovnc vroby kovov
(aluminotermia, vroba Fe),
uvies argumenty pre pozitva a negatva pouitia NaHCO3 na znenie kyslosti v aldku,
pozna argumenty na dvod pouitia (NH4)2CO3 a NaHCO3 pri peen cesta,
vysvetli vplyv CO2 ako sklenkovho plynu (sklenkov efekt),
opsa chemickmi rovnicami dkazov reakcie pre (CO3)2/Ca2+; Pb2+/KI, H2SO4, HCl;
Al3+/(OH).
urobi dkazov reakcie pre (CO3) 2, Pb2+, Al3+ (pozri Aplikcia),
ukza zkladn zrunosti pri skmavkovch pokusoch, resp. na bodkovacej miske,
navrhn reakciu prpravy CO2 z CaCO3, navrhn aparatru, urobi experiment,
uskutoni experiment hydrolzy uhliitanov a hydrogenuhliitanov.
vyhada vo fyzike pre gymnzi kapitolu o veden elektrickho prdu v polovodioch,
porozumie odbornmu textu a vedie ho rozri o vedomosti z chemickch vzieb
a krytlovej truktry ltok,
zostavi model tuhy a diamantu,
v literatre a mdich vyhada informcie o negatvnych aspektoch vyuvania hlinka,
o vplyve oxidu uhliitho ako sklenkovho plynu na Zemi,
vyhada v literatre, resp. na internete informcie o fullurnoch (truktra, vlastnosti).
18.3. Prvky 15. skupiny (V.A)

pozna skupenstv p3 prvkov za normlnych podmienok,
pozna vskyt p3 prvkov v prrode (vzduch, NaNO3, KNO3, fosforenany, sulfidy Sb a Bi,
apatit nie vzorec, zaradenie N a P ku biognnym prvkom),
vymenova a charakterizova alotropick modifikcie fosforu (zkladn vlastnosti),
pozna pojem frakn destilcia vzduchu ako spsob vroby N2,
pozna vyuitie N2 (inertn atmosfra, vroba NH3),
uvies vlastnosti NH3 (skupenstvo, zpach, jedovatos, rozpustnos v H2O),
chemickmi rovnicami zapsa princp vroby amoniaku a HNO3,
informova o zneisten ivotnho prostredia oxidmi N z vfukovch plynov
a priemyslovch emisi, nadzvukovch lietadiel,
napsa truktrne vzorce HNO3,
opsa priemyseln vyuitie P (zpalky , zneuitie napalm).
2. Aplikcia:
uvies argumenty pre rozpustnos NH3 vo vode,
odvodi na zklade konfigurcie a elektronegativity charakteristick typy vzieb u N, P, As
a Bi,
uvies argumenty pre stlos N2 vo vetkch skupenstvch,
na zklade monch vzieb odvodi nekovov, resp. kovov charakter prvkov p3,
vyhodnoti vhodnos prpravy NH3 v laboratriu,
20
uvies argumenty pre acidobzick vlastnosti roztoku amoniaku a amnnych sol vo vode,
opsa reakciou,
posdi redoxn vlastnosti HNO3 (koncentrovan) a jej reakciu s Cu resp. HNO3 (zrieden)
so Zn,
zdvodni pasivciu Fe, Al, Cr koncentrovanou HNO3,
porovna a zdvodni redoxn a acidobzick vlastnosti HNO2 a HNO3,
zdvodni maximlnu vzbovos duska 4 a fosforu 5.
urobi dkazy dusinanov a fosforenanov (NO3 prstencovou skkou a PO43/FeCl3),
navrhn spsob a pripravi CuO, ak mme k dispozcii meden piliny a koncentrovan
HNO3, NaOH, opsa rovnicami prebiehajce chemick deje,
uskutoni pokus sopka (prprava N2), opsa vlastnosti dichrmanu amnneho.
4. Prca s informciami
zostavi modely kyseln N a P,
zska informcie o zneisovan ivotnho prostredia zleninami duska na internete, v
asopisoch.
18.4. Prvky 16. skupiny (VI.A)

pozna skupenstv p4 prvkov za normlnych podmienok,
pozna vskyt prvkov (vzduch, ozn, oxidy eleza, kremka, uhlka, elementrna sra,
sulfidy a srany: FeS2, PbS, ZnS, H2S, CaSO4 2H2O),
opsa ekologick problmy svisiace s oznovou vrstvou Zeme, kyslmi daami,
vymenova a strune opsa rozdiely medzi alotropickmi modifikciami sry,
uvies prklady zlenn, vaka ktorm sa O a S radia ku biognnym prvkom,
opsa pravidl pre riedenie kyseln a vysvetli prinu,
pozna zkladn vlastnosti O2, O3 (v spojitosti so zdravm a vyuitm v praxi),
pozna vlastnosti sulfnu (jedovatos, zpach, redoxn vlastnosti),
chemickou rovnicou zapsa princp vroby SO2, SO3, H2SO4.
2. Aplikcia:
opsa rovnicami redoxn vlastnosti kyslka, oznu, H2S, SO2 , H2SO4 a zdvodni ich,
opsa rovnicami analytick vyuitie H2S, (NH4)2S ako dkaz katinov Cu2+, Zn2+, Mn2+
a sranov ako dkaz katinov Ca2+, Ba2+, Sr2+, Pb2+,
odvodi na zklade konfigurci a elektronegativity mon oxidan sla p4 prvkov,
porovna redoxn vlastnosti koncentrovanej a zriedenej H2SO4,
porovna acidobzick vlastnosti H2SO4 s H2SO3 a HNO3,
odvodi na zklade elektrnovej konfigurcie a elektronegativity charakteristick vzby O
a S, opsa rozdiely na konkrtnych molekulch (O3, S8, H2O, H2S),
nakresli geometriu molekl H2O a H2S, O3, H2O2,
porovna hybridizciu atmu O v H3O+ a S v H2SO4,
uvies argumenty pre priny rozdielnych fyziklnych vlastnost vody a sulfnu,
nakresli truktrne vzorce H2SO3 , H2SO4.
navrhn a uskutoni prpravu kyslka z H2O2 , dkaz a jeho vlastnosti,
navrhn a uskutoni prpravu sulfnu a alotropickch modifikci sry (odporan tma),
demontrova dehydratan a oxidan vlastnosti H2SO4,
uskutoni analytick dkazy katinov kovov Cu2+, Ca2+, Ba2+, Pb2+ (pozri Aplikcia).
21
vyhada v mdich a asopisoch informcie o zneisovan ivotnho prostredia oxidmi
sry, problematike pokodzovania oznovej vrstvy atmosfry,
v literatre a mdich vyhada pozitvne inky Se na udsk organizmus.
18.5. Prvky 17. a 18. skupiny (VII.A a VIII.A)

.
opsa fyziklne vlastnosti halognov za normlnych podmienok (skupenstvo, farba,
sublimcia u jdu, rozpustnos v polrnych a nepolrnych rozpadlch - vyuitie),
pozna vskyt halognov a vzcnych plynov v prrode, resp. vo vesmre (He),
pozna vznam halognov ako biognnych prvkov (I, F, Br),
napsa rovnicu leptania skla HF,
pozna vyuitie chlru a jeho zlenn ako dezinfeknch a bieliacich prostriedkov a
chlorenanov ako vbunn,
pozna vyuitie vzcnych plynov (intertn atmosfry, iarovky Ar, vbojov trubice) a
jdu (dezinfekcia),
opsa rovnicou syntzu plynnch H2 a Cl2 (vroba HCl).
2. Aplikcia:
na zklade elektrnovch konfigurci porovna stabilitu p6 prvkov s ostatnmi p1 a p5
prvkami,
napsa reakcie HCl s kovmi,
opsa rovnicami analytick dkaz Cl /AgNO3, MnO2 v kyslom prostred; Br /AgNO3, Cl2;
I- /AgNO3, MnO2 v kyslom prostred,
opsa rovnicami oxidan vlastnosti halognov (vzjomn reakcie),
odvodi na zklade konfigurci a elektronegativity mon excitovan valenn stavy a
oxidan sla halognov,
uvies dvody rznych monch oxidanch sel fluru a chlru (orbitaly pouiten na
vzby v atmoch F a Cl ),
odvodi na zklade elektrnovch konfigurci a elektronegativity charakteristick vzby
v molekulch halognov, halogenovodkov, halogenidov, kyslkatch kyselinch halognov
(kovalentn nepolrna, polrna, hybridizcia sp3 + delokalizovan elektrny, inov),
odvodni prinu rozdielnej reaktivity halognov a vzcnych plynov,
porovna reaktivitu halognov, polaritu vzieb v ich zleninch,
odvodni vznik produktov v reakcich halogn + halogenid,
porovna vlastnosti halogenovodkovch kyseln,
porovna a odvodni acidobzick vlastnosti, oxidan schopnosti a stlos kyslkatch
kyseln chlru,
odvodni reakcie HCl s kovmi (s rznym elektrdovm potencilom - rzna poloha
vzhadom ku H v elektrochemickom rade naptia kovov),
odvodni pouitie chlrovho vpna ako dezinfeknho inidla.
demontrova leptanie skla kyselinou fluorovodkovou (odporan tma),
uskutoni a opsa elektrolzu taveniny a vodnho roztoku halogenidu (odporan tma),
uskutoni dkazov reakcie halogenidovch inov (pozri Aplikcia).
vyhada v literatre, na internete informcie o vlastnostiach a vyuit halognov a
vzcnych plynov.
22
18.6. d prvky a ich vlastnosti

opsa vrobu eleza, ocele,
pozna vyuitie kovov Cu, Zn, Cr, Mn, Fe, Hg v zliatinch,
opsa procesy pri vzniku klasickej fotografie (vyuitie citlivosti zlenn striebra na svetlo).
2. Aplikcia:
napsa rovnice polreakci a reakci Cu s kyselinami dusinou, srovou,
opsa reakciami analytick dkaz Cu2+/OH, H2S, NH3; Ag+/CrO42, Cl, I;
Fe2+/[Fe(CN)6]3-; Fe3+/[Fe(CN)6]4-, [SCN]; Co2+/(OH) ,
napsa rovnice vroby d - prvkov reduknmi dejmi (Fe, Zn),
opsa rovnicami reakciu Cr, Fe, Zn, s HCl, H2SO4, HNO3,
opsa chemickou rovnicou princp vroby Cr aluminotermicky,
predpoklada na zklade konfigurci mon oxidan sla d - prvkov 4. peridy a mon
oxidan sla tchto prvkov,
na konkrtnych prkladoch vysvetli typ vzieb d prvkov v prrode (kovov, inov,
koordinan),
vyvodi spolon vlastnosti d - prvkov 4. peridy (tvorba komplexnch zlenn, kovov
vlastnosti podieaj sa na nich hlavne d elektrny, rzne oxidan sla, pribline
rovnak energia valennch ns a (n 1)d elektrnov, farebnos inov na zklade ahkch
prechodov d elektrnov medzi blzkymi orbitalmi, Sc3+ (bez d-elektrnov) a Cu+ (s plne
zaplnenmi d orbitalmi) s bezfarebn,
na zklade elektrnovej konfigurcie odvodi fyziklne vlastnosti Cu, Zn, Cr, Mn, Fe
(vodivos, kujnos, anos, farebnos inov Cr, Mn, Fe),
uvies argumenty pre postavenie Cu, Ag, Au, Hg a Zn, Fe v elektrochemickom rade naptia
kovov,
dokza reakciami a opsa rovnicami amfoteritu Zn a jeho hydroxidu, oxidu,
ukza pomocou chemickch rovnc redoxn vlastnosti Cr3+, Cr2O72, MnIV, MnVII, MnII,
Fe3+, Fe2+.
demontrova sveteln citlivos a rozpustnos halogenidov striebra,
navrhn a uskutoni prpravu komplexnch zlenn Fe a pozorova ich vlastnosti,
navrhn a uskutoni prpravu Cr2O3 z dichrmanu amnneho a demontrova vlastnosti
chrmanu a dichrmanu,
navrhn a uskutoni prpravu zlenn Mn s rznymi oxidanmi slami a pozorova ich
vlastnosti (odporan tma),
uskutoni analytick dkazy katinov d - prvkov Cu2+, Ag+, Fe2+, Fe3+, Co2+ (reakcie s H2S
iba ako odporan tma).
vyhada v literatre, resp. na internete, informcie o vyuit d prvkov (zliatiny,
pokovovanie a pod.), informcie o bioanorganickch zleninch Fe a Co.
19. Charakteristika a rozdelenie organickch zlenn

informova o formovan nzorov na organick ltky, o Berzeliovej vitalistickej terii, o
experimentlnych prcach, ktor vyvrtili vitalistick teriu (F. Whler - prprava
mooviny, napsa schmu prpravy mooviny z tiokyanatanu amnneho),
definova pojmy organick chmia, truktra organickch zlenn, organick ltka,
23
kontitcia, konfigurcia, konformcia molekl organickch zlenn, uvies jednoduch

prklady,
definova pojem izomria, vymenova rzne typy izomrie (kontitun reazov,
nsobnch vzieb, polohov, funkn; priestorov cis, trans - vzhadom na nsobn vzbu
a vzhadom na rovinu cyklu),
opsa druhy vzieb, ktor atm uhlka vytvra v molekulch organickch zlenn
(kovalentn, nepolrna, polrna, jednoduch, dvojit, trojit, , , schopnos reazenia
atmov uhlka) a vzbov uhly v organickch molekulch, indukn a mezomrny efekt,
definova pojmy acyklick priamy, rozvetven, cyklick reazec,
klasifikova organick zleniny poda vzieb, reazca, zloenia (uhovodky, derivty
uhovodkov).
2. Aplikcia:
odvodi vzbovos atmov C, H, S, O, N, halognov v molekulch organickch zlenn
z elektrnovej konfigurcie ich atmu,
zaradi dan organick ltku medzi uhovodky a derivty uhovodkov na zklade jej
vzorca a z hadiska zloenia, vzieb, reazca,
zaradi dan zleniny poda vzorca medzi jednotliv typy izomrov,
napsa kontitun vzorce vetkch izomrov s danm molekulovm vzorcom,
napsa chemick vzorce (molekulov, racionlne, truktrne) rznych jednoduchch
organickch zlenn acyklickch, cyklickch, nastench, nenastench, aromatickch,
oznai uhovodkov zvyok a funkn skupiny v uvedench vzorcoch,
posudzova vzahy medzi zloenm, truktrou organickch zlenn a ich fyziklnymi a
chemickmi vlastnosami.
navrhn a uskutoni jednoduch experiment na dkaz prtomnosti C, H, N, S vo vzorkch
organickch zlenn (odporan tma),
dodriava princpy bezpenosti prce najm pri overovan zpachu plynu uchom.
zostavi modely znzorujce priestorov usporiadanie atmov v molekulch organickch
zlenn acyklickch, cyklickch, nastench, nenastench, s reazcom priamym a
rozvetvenm, rznych typov izomrov a pod.,
vyhada v chemickch tabukch informcie o fyziklnych vlastnostiach vybranch
organickch zlenn,
porovna fyziklne vlastnosti izomrov na zklade dajov v chemickch tabukch.
20. Uhovodky
pozna klasifikciu uhovodkov poda typu uhlkovho reazca (acyklick, cyklick), typu
vzby (nasten a nenasten),
pozna nzvy a vzorce jedno a viac vzbovch skupn uhovodkov a trivilne nzvy
niektorch uhovodkov (acetyln, styrn, izoprn, xylny, naftaln, antracn, fenantrn),
vymenova a strune charakterizova surovinov zdroje uhovodkov (ropa, uhlie, zemn
plyn) a vyuitie uhovodkov ako zdroja energie,
definova pojmy homologick rad, homologick vzorec, alkny, alkny, alkny, arny,
alkyl, alkadiny, indukn a mezomrny efekt, inidlo radiklov, elektrofiln, nukleofiln;
reakn schma, typ reakcie: homolytick, heterolytick, substitcia, adcia, elimincia,
premyk, oxidcia, redukcia, hydrogencia a dehydrogencia, oxygencia a deoxygencia,
polymerizcia, frakn destilcia, oktnov slo benznu; monomr, polymr,
makromolekula, polymerizan stupe,
24
pozna konformcie etnu a cyklohexnu,

opsa konjugovan systm delokalizovanch elektrnov v benzne a vysvetli pojem
delokalizan energia,
strune informova o procese fraknej destilcie ropy, vulkanizcie kauuku.
2. Aplikcia:
aplikova pravidl systmovho nzvoslovia uhovodkov a vytvori nzvy a vzorce danch
uhovodkov,
zaradi uhovodk poda uvedenho vzorca do jednotlivch skupn uhovodkov,
na zklade poznatkov o atme C nakresli geometriu molekl vetkch typov uhovodkov,
uvies argumenty pre rznu stabilitu jednotlivch konformci uhovodkov (etn,
cyklohexn).
posdi vzahy medzi reaktivitou uhovodkov a typom vzby v nich,
zaradi uveden reakciu na zklade jej rovnice k jednotlivm typom reakci organickch
zlenn,
posdi reakn monosti a priradi typ reakci uhovodka na zklade poznania typu vzby
a geometrie molekuly (SR alknov halogencia; AE alknov a alknov reakcia s HX, X2,
H2O, aj asymetrick uhlk; SE arnov halogencia, nitrcia, sulfoncia, alkylcia,
acylcia),
hada svislosti medzi fyziklnymi vlastnosami uhovodkov (teplota topenia a varu,
skupenstvo, rozpustnos) a ich relatvnou molekulovou hmotnosou, typom vzby a
geometriou molekuly,
aplikova princpy priebehu SR, AE, SE reakci a efektov (Markovnikovo pravidlo, vplyv
prvho substituenta pri orientcii na benznov jadro) pri urovan priebehu reakci
konkrtnych uhovodkov,
posdi potrebu a vplyv katalyztorov na priebeh chemickch reakci uhovodkov,
aplikova poznatky o priebehu oxidano-reduknch reakci a katalytickch hydrogenci,
resp. dehydrogenci uhovodkov (horenie dokonal, nedokonal, katalytick oxidcia)
pri urovan produktov vznikajcich z danch uhovodkov,
aplikova poznatky o priebehu polymerizanch reakci vinylovch derivtov a alkadinov
pri zpise polymerizci etnu, propnu, styrnu a vzniku syntetickch kauukov.
navrhn experimentlny dkaz nsobnej vzby v uhovodku a uskutoni experiment
(KMnO4, brmov voda).
navrhn model truktry organickej zleniny poda monost uebnch pomcok,
vyhada aktulne informcie o vvoji ekologickch problmov na internetovch strnkach,
ma vlastn nzor na aktivity rznych ekologickch organizci a na rieenie problmu
nedostatku surovinovch zdrojov na Zemi a etrenie surovinami a energiou.
21. Derivty uhovodkov

21.1. Derivty uhovodkov, halognderivty
definova pojmy derivty uhovodkov, halognderivty,
vymenova skupiny derivtov uhovodkov poda funknej skupiny,
pozna veobecn vzorec derivtov uhovodkov poda funknej skupiny,
pozna najdleitejie trivilne nzvy halognderivtov uhovodkov (chloroform,
bromoform, jodoform, chlorid uhliit, chloroprn, vinylchlorid, teflon, freny),
pozna polrny charakter vzby C-halogn a polarizovatenos tejto vzby v zvislosti od
25
halognu,
opsa vplyv halognu na posun vzbovch molekulovch orbitalov (indukn efekt),
pozna zkladn metdy prpravy a vyuitie halognderivtov uhovodkov (anestzia,
rozpadl, chladiace mdi) .
chemickou schmou popsa vznik PVC,
vedie, e pri reakcii brmetnu s hydroxidom sodnm alebo draselnm vznik sasne etn
aj etanol.
2. Aplikcia:
aplikova princpy systmovho nzvoslovia halognderivtov uhovodkov (substitunho
a skupinovho) a utvori nzvy a vzorce danch halognderivtov,
posdi vplyv funknej skupiny a uhovodkovho zvyku na vlastnosti derivtov
uhovodkov,
porovna disocian energie vzieb CF, CCl, CBr, CI,
uvies argumenty pre fyziklne vlastnosti halognderivtov (teplota varu, rozpustnos
v polrnych a nepolrnych rozpadlch, vyuitie halognderivtov ako rozpadiel),
posdi vplyv chemickho psobenia frenov na oznov vrstvu a dsledky na ivotn
prostredie,
aplikova princp priebehu substitunch, eliminanch a polymerizanch reakci
halognderivtov uhovodkov (nukleofiln substitcie halognderivtov s alkoholtovm a
hydroxidovm aninom, eliminan reakcie halognderivtov so silnmi zsadami) pri
urovan produktov konkrtnych reakci,
uri reakn centr v molekulch halognderivtov uhovodkov pri nukleofilnch
substitcich a polymerizanch reakcich,
uri orientan vplyv halognov pri elektrofilnch substitcich na benznovom jadre,
uvies argumenty pre nerovnak reaktivitu halognderivtov uhovodkov,
vysvetli princp dkazu prtomnosti halognu v organickej ltke (Beilsteinovou reakciou a
vznikom halogenidu striebra); overi experimentom.
zostavi modely vybranch halognderivtov,
vyhada v chemickej literatre informcie o princpoch vroby plastov na bze
halognderivtov, ich spracovan, vlastnostiach a pouit v technickej praxi a benom ivote,
na zklade informci zskanch z literatry resp. inch mdi uvies argumenty pre
monosti pouitia a pravidl bezpenosti prce s najdleitejmi polymrmi
halognderivtov PVC, PTFE na zklade ich fyziklnych a chemickch vlastnost a toxicity,
vyhodnoti a spracova informcie zskan z literatry, internetu, masovokomunikanch
prostriedkov, zo tdia inch prrodovednch predmetov (najm z biolgie) o vplyve
halognderivtov na iv organizmus a na ivotn prostredie (napr. DDT, freny oznov
diera, polychlrovan uhovodky, lieiv).
21.2. Duskat derivty uhovodkov nitroderivty, amny

pozna funkn skupiny nitroderivtov a amnov; trivilne nzvy vybranch nitroderivtov a
amnov (tritol TNT, aniln, pyrol, pyridn); charakteristick skupiny diazniovch sol a
azozlenn,
opsa polrny charakter nitroskupiny, aminoskupn primrnych, sekundrnych a tercirnych
amnov a ich acidobzick vlastnosti,
informova o vom praktickom vzname aromatickch nitroderivtov a amnov
v porovnan s nitroderivtmi a amnmi odvodenmi od alknov (vbuniny, farbiv,
26
lieiv),
pozna princp redukcie aromatickch nitrozlenn na amny,
opsa poda danej schmy princp diazotcie a reakcie diazniovch sol s aromatickmi
amnmi a fenolmi (kopulcie),
informova o farebnosti azozlenn prtomnosou chromofru v ich molekule a ich vyuit
v prax,
pozna zkladn metdy prpravy nitroderivtov (nitrcia uhovodkov) a amnov (redukcia
nitrozlenn).
2. Aplikcia:
aplikova zkladn princpy systmovho nzvoslovia nitroderivtov a amnov (pouvanie
symbolov N , prpadne N, N); utvori nzvy a vzorce zkladnch nitroderivtov a
amnov,
odvodi veobecn vzorce primrnych, sekundrnych a tercirnych amnov od amoniaku,
opsa nukleofiln vlastnosti amnov a ich vyuitie ako nukleofilnch inidiel,
uri indukn a mezomrny efekt nitroskupiny a aminoskupiny, ich orientan vplyv pri
elektrofilnch substitcich na benznovom jadre pri alch elektrofilnch substitcich,
porovna acidobzick vlastnosti amoniaku, primrnych a aromatickch amnov; uvies
argumenty pre vysloven zvery,
objasni princp reakcie anilnu s kyselinou chlorovodkovou a srovou,
aplikova princp reakcie primrnych amnov s kyselinou dusitou a napsa produkty
(diazotcia),
objasni princp reakcie etylamnu a trietylamnu s jdmetnom, porovna reaktivitu
uvedench amnov, uvies argumenty pre vysloven zvery,
zostavi modely vybranch nitroderivtov a amnov (napr. nitrobenzn, aniln, 2, 4, 6tribrmaniln),
njs informcie o pouit a vplyve na iv organizmus vybranch nitroderivtov a amnov
(aniln, nitrobenzn, 2,4,6-trinitrotolun),
vyhada v chemickej literatre a inch zdrojoch informcie o praktickom vyuit
nitrozlenn a amnov (vbunos, porovnanie vbunosti inch ltok s TNT, vroba
farbv, plastov, psobenie na udsk organizmus, vroba lieiv a pod.).
21.3. Kyslkat derivty uhovodkov hydroxyderivty, tery

definova pojmy kyslkat derivty uhovodkov, hydroxyderivty, alkoholy, fenoly, tery,
tautomria, enolforma, oxoforma,
vymenova skupiny kyslkatch derivtov uhovodkov poda funknej skupiny, uvies
konkrtne prklady a veobecn vzorec,
rozdeli hydroxyderivty poda rozdielnych znakov v truktre na alkoholy a fenoly, poda
potu hydroxylovch skupn v molekule (nasten, nenasten, aromatick a pod.), poda
uhovodkovho zvyku a poda kontitcie molekuly (primrne, sekundrne, tercirne),
pozna najpouvanejie trivilne nzvy alkoholov, fenolov, terov (lieh, glycerol,
etylnglykol, krezol, kyselina pikrov),
uvies nestlos vinylalkoholu a jeho premyk na acetaldehyd,
pozna aspo jedno zkladn vyuitie etanolu, fenolu, terov,
pozna negatvny vplyv metanolu a etanolu na organizmus,
pozna zkladn metdy prpravy alkoholov, fenolov a terov.
2. Aplikcia:
zaradi chemick ltky do prslunch skupn kyslkatch derivtov uhovodkov poda
27
uvedench vzorcov konkrtnych zlenn,

porovna spolon a rozdielne znaky kyslkatch derivtov uhovodkov (poda
uhovodkovho zvyku, obsahu kyslka a poda funknch skupn) a uvies argumenty pre
spolon a rozdielne vlastnosti skupn kyslkatch derivtov,
porovna truktru uhovodkovch zvykov kyslkatch derivtov a uvies ich vlastnosti z
nej vyplvajce (napr. rozdiel medzi alkoholmi a fenolmi, indukn efekt alkylov),
porovnva indukn a mezomrny efekt funknch skupn vetkch kyslkatch derivtov,
aplikova princp systmovho nzvoslovia a utvori nzvy a vzorce konkrtnych
alkoholov, fenolov a terov,
objasni nestlos alkoholov obsahujcich dve alebo tri hydroxylov skupiny na tom istom
atme uhlka,
aplikova princp substitunch, eliminanch a oxidanch reakci alkoholov, fenolov a
terov na konkrtnych reakcich (dehydratcia etanolu, oxidcia etanolu, 2-propanolu,
hydrochinnu, pyrokatecholu, dietylteru),
uvies argumenty pre fyziklne vlastnosti alkoholov, fenolov a terov (vyia teplota varu
alkoholov v porovnan s inmi organickmi zleninami s rovnakm uhovodkovm
zvykom, rozpustnos vo vode, ich vyuitie ako rozpadl),
porovna acidobzick vlastnosti alkoholov, fenolov a terov; uvies argumenty pre
vysloven zvery,
posdi monosti pouitia alkoholtovch aninov ako zsad a nukleofilnch inidiel
(reakcia s HCl, s halognderivtmi),
opsa priebeh reakcie etanolu s HBr,
pozorova fyziklne vlastnosti vzoriek rznych kyslkatch derivtov,
navrhn a uskutoni experimentlny dkaz slabo kyslch vlastnost etanolu a dkaz, e
fenoly s silnejie kyseliny ako alkoholy (odporan tma),
pozorova farebn reakcie fenolov s roztokom elezitej soli (odporan tma).
zostavi a porovna modely jednotlivch skupn kyslkatch derivtov,
zostavi prehadn tabuku o fyziklnych vlastnostiach predloench vzoriek na zklade
vlastnch pozorovan a informci z chemickch tabuliek,
zostavi a pracova s modelmi vybranch alkoholov, fenolov, terov; pozorova rzne
kontitcie izomrnych alkoholov a terov,
posdi bezpenos pouitia hydroxyderivtov a terov najm ako rozpadiel vzhadom
na ich horavos, vbunos, toxicitu, narkotick inky,
vyjadri vlastn nzor na otzky tkajce sa problematiky zvislosti od alkoholu a od
narkotk,
zhodnoti dezinfekn vlastnosti etanolu a jeho pouitie v medicne,
vyhada v chemickej literatre informcie o pouit niektorch alkoholov, fenolov a terov
(metanol, etanol, etndiol, glycerol, fenol, kyselina pikrov, dietylter, etylnoxid, dioxn).
21.4. Karbonylov zleniny - aldehydy, ketny

definova pojmy karbonylov zleniny, aldehydy, ketny, moovina,
vymenova skupiny karbonylovch zlenn poda ich funknej skupiny (aldehydy,
ketny),
pozna veobecn vzorec aldehydov a ketnov a vzorec mooviny,
pozna najpouvanejie trivilne nzvy aldehydov a ketnov (formaldehyd, acetaldehyd,
acetn),
28
2. Aplikcia:
aplikova princpy systmovho nzvoslovia aldehydov a ketnov a utvori vzorce a nzvy
aldehydov a ketnov,
porovna spolon a rozdielne znaky aldehydov a ketnov z hadiska zloenia a geometrie
molekuly, rozloenie elektrnov a polaritu vzieb; uvies argumenty,
vysvetli nerozpustnos aldehydov a ketnov vo vode (absencia vodkovch vzieb),
vyhada v molekule karbonylovch zlenn reakn centr pre reakciu s nukleofilnmi a
elektrofilnmi inidlami,
aplikova veobecn model priebehu nukleofilnej adcie na konkrtnych reakcich (vznik
poloacetlov a ich premena na acetly), napsa rovnice reakci,
vyslovi hypotzu o nerovnakej reaktivite aldehydov a ketnov pri nukleofilnch adcich;
odvodni ju,
aplikova princp oxidano-reduknch reakci aldehydov a ketnov a napsa schmy
konkrtnych oxidano-reduknch reakci aldehydov a ketnov (vznik karboxylovch
kyseln z aldehydov, redukcia aldehydov a ketnov),
odvodi zkladn metdy prpravy aldehydov a ketnov (dehydrogenciou alkoholov,
adciou vody na acetyln),
vysvetli princp dkazu rozlenia aldehydov od ketnov Fehlingovm roztokom,
napsa schmu vroby moovinoformaldehydovch ivc (aminoplastov),
napsa schmu polykondenzcie fenolu a formaldehydu a jej praktick vznam pre
prpravu fenoplastov a porovna so schmou vzniku aminoplastov,
porovna zkladn vlastnosti a pouitie fenoplastov a aminoplastov.
navrhn a uskutoni jednoduch experiment na oxidciu etanolu oxidom menatm
a dokza prtomnos acetaldehydu Fehlingovm a Tollensovm skmadlom (odporan
tma),
rozli acetaldehyd od acetnu Fehlingovm a Tollensovm skmadlom (odporan tma),
vyhada v chemickej literatre a inch zdrojoch daje o plastickch ltkach vyrobench na
bze formaldehydu; daje spracova formou refertu.
21.5. Karboxylov kyseliny

definova pojem karboxylov kyseliny; pozna ich veobecn vzorec,
rozli karboxylov kyseliny poda potu funknch skupn a uhovodkovho zvyku,
pozna trivilne nzvy najdleitejch karboxylovch kyseln (kyselina mravia, octov,
palmitov, sterov, olejov, linolov, linolnov, malenov, benzoov, ftalov,
tereftalov),
pozna praktick vznam kyslej a zsaditej hydrolzy esterov.
2. Aplikcia:
aplikova princp systmovho nzvoslovia karboxylovch kyseln a utvori vzorce a
systmov nzvy karboxylovch kyseln,
uvies argumenty pre rovnak zkladn chemick vlastnosti anorganickch a karboxylovch
kyseln (reakcia s kovmi, zsaditmi oxidmi, hydroxidmi, soami slabch kyseln,
alkoholmi); napsa konkrtne chemick rovnice,
aplikova princp neutralizanch reakci (karboxylov kyselina s hydroxidom a
uhliitanom) na konkrtnych reakcich,
uvies argumenty pre acidobzick vlastnosti karboxylovch kyseln,
porovna acidobzick vlastnosti karboxylovch kyseln a alkoholov a jednotlivch
29
karboxylovch kyseln (v zvislosti od dky reazca, na zklade dajov o pKA),

uvies argumenty pre fyziklne vlastnosti karboxylovch kyseln (vodkov vzby, teplota
varu, rozpustnos vo vode a ich zmeny),
porovna fyziklne vlastnosti konkrtnych karboxylovch kyseln (rozpustnos vo vode,
teplota varu a topenia),
posdi vplyv karboxylovej skupiny na alie elektrofiln substitcie na benznovom jadre,
odvodi spsoby prpravy karboxylovch kyseln a ich pouitie v praxi (veobecn metdy),
aplikova princp priebehu esterifikanch reakci (karboxylov kyselina s alkoholom);
napsa rovnice konkrtnych reakci a odvodi monosti ovplyvnenia chemickej rovnovhy
tchto reakci,
uvies argumenty pre redukn vlastnosti kyseliny mravej a jej viu kyslos v porovnan
s kyselinou octovou,
uvies reakn schmy konkrtnych reakci oxidcie uhovodkov (alknov, benznu,
naftalnu, tolunu, xylnov) za vzniku karboxylovch kyseln.
navrhn experimentlny dkaz reduknch vlastnost kyseliny mravej (odporan tma),
slabej kyslosti kyseliny octovej (pH vodnho roztoku octanu sodnho),
realizova chemick reakciu odstraovania vodnho kamea roztokom kyseliny octovej.
vyhada v literatre a opsa vrobu kyseliny octovej,
vyhada v chemickch tabukch hodnoty pKa vybranch karboxylovch a anorganickch
kyseln, porovna ich kyslos, odvodni zvery,
vyhada v chemickej literatre a v inch zdrojoch informcie o vlastnostiach zkladnch
karboxylovch kyseln, ich vskyte v prrode, vyuit v praxi a psoben na iv
organizmus; spracova informcie formou refertu.
21.6. Derivty karboxylovch kyseln

definova pojmy derivty karboxylovch kyseln, acyl, optick izomria, chirlny
(asymetrick) uhlk, antipdy (enantiomry), racemick zmes, izoelektrick bod,
napsa veobecn vzorec zkladnch skupn funknch derivtov (soli, estery, halogenidy,
anhydridy, amidy, nitrily),
napsa veobecn vzorec zkladnch skupn substitunch derivtov (halognkyseliny,
hydroxykyseliny, ketokyseliny, aminokyseliny),
opsa optick aktivitu hydroxykyseln a aminokyseln.
2. Aplikcia:
aplikova princpy systmovch nzvov funknch a substitunch derivtov
karboxylovch kyseln a utvori ich vzorce a nzvy,
napsa schmy prpravy a zkladnch reakci funknch derivtov (neutralizcia,
dehydratcia kyseliny octovej, esterifikcia, vznik anhydridov, hydrolza esterov) a
substitunch derivtov (oxidcia hydroxykyseln na ketokyseliny; vznik aminokyseln
z ketokyseln - transamincia),
aplikova poznatky o vplyve substituentov na acidobzick vlastnosti substitunch
derivtov a porovna kyslos konkrtnych substitunch derivtov,
porovna poda dajov pKa kyslos uvedench derivtov kyseln,
napsa schmy oxidcie benznu a naftalnu za vzniku prslunch anyhdridov a uvies
produkty reakcie tchto anhydridov s vodou,
rozhodn, ak produkty vznikn reakciou kyseliny octovej s danmi inidlami; napsa
chemick rovnice prslunch reakci (NaOH, NH3, C2H5OH/H+),
30
napsa schmy polykondenzanch reakci vroby polyesterov a polyamidov.
vyhada v chemickch tabukch hodnoty pKa karboxylovch kyseln a ich derivtov,
vyhada v danom texte daje o kyselinch, ktor sa pouvaj pri vrobe plastov
(polyestery, polyamidy), objasni princpy vroby tchto plastov, ich vlastnosti a monosti
vyuitia najm s ohadom na vrobu syntetickch vlkien.
22. Prrodn ltky

22.1. Heterocyklick zleniny, alkaloidy
definova pojmy heteroatm, heterocyklick zleniny, alkaloidy,
napsa chemick vzorce najdleitejch heterocyklickch zlenn (furn, tiofn, pyrol,
pyridn, purn, pyrimidn),
klasifikova heterocyklick zleniny poda druhu a potu heteroatmov a vekosti kruhu,
opsa truktru heteroarnov (rozloenie elektrnov) a jej dsledky na chemick vlastnosti
tchto zlenn,
uvies vznam heterocyklickch zlenn v prrode (porfn, pyrolov farbiv, nikotnamid,
purnov a pyrimidnov bzy),
uvies prklady znmych alkaloidov a ich psobenie na udsk organizmus (nikotn, kokan,
atropn, piov alkaloidy, heron, LSD, kofen, teobromn, teofyln).
2. Aplikcia:
priradi heterocyklick zleniny poda uvedench vzorcov k zkladnm typom
organickch zlenn,
odvodni a porovna aromatick charakter furnu, tiofnu a pyrolu,
uvies prklady substitunch reakci uvedench zlenn (halogencie, nitrcie, sulfoncie),
napsa rovnice reakci,
rozhodn, ktor zo zlenn furn, tiofn a pyrol podlieha najahie adinm reakcim;
odvodni a napsa chemick rovnice,
odvodni, preo pyridn patr medzi organick zsady; napsa rovnicu reakcie pyridnu
s kyselinou chlorovodkovou.
izolova antokyanny z rastlinnho materilu a dokza zmenu ich zafarbenia v zvislosti od
pH prostredia (erven kapusta, ovocn aj).
vyhada v chemickej literatre informcie o rastlinnch farbivch, indigu a antokyannoch,
vybra z predloench popisov lieiv tie, ktor patria medzi heterocyklick zleniny,
zhodnoti na dostupnej rovni vznam heterocyklickch zlenn pre iv organizmus i pre
technick prax,
na zklade informci z mdi zhodnoti nebezpeenstvo vzniku zvislosti od alkaloidov a
inch nvykovch ltkok narkomnia (smr ako mon dsledok narkomnie, negatvny
dsledok narkomnie na socilne vzahy); vyjadri vlastn nzor na legislatvu v tejto
oblasti a zhodnoti metdy boja proti narkomnii.
22.2 Terpny, steroidy

31
definova pojmy terpny a steroidy,

uvies prklady najznmejch terpnov (gfor, mentol, ruov olej, karotn, lykopn,
xantofyl); opsa ich vlastnosti, vznam a vskyt v prrode (nie vzorce),
uvies prklady polyterpnov (prrodn kauuk latex, gutapera), opsa ich vlastnosti,
vznam a vskyt v prrode,
pozna truktrny vzorec izoprnu,
uvies hlavn skupiny steroidov (steroly, lov kyseliny, steroidn hormny),
uvies najvznamnejie steroly (cholesterol, ergosterol tvorba vitamnu D, pohlavn
hormny a hormny kry nadobliiek); objasni ich pozitvny i negatvny vznam pre iv
organizmus (nie vzorce),
uvies funkciu lovch kyseln v ivom organizme.
2. Aplikcia:
objasni prijmanie cholesterolu v potrave a monos tvorby cholesterolu aj v organizme
(nie vzorce ani reakcie),
na zklade uvedenho vzorca zaradi uveden ltku medzi terpny a steroidy a medzi
hlavn skupiny organickch zlenn (alkoholy, karboxylov kyseliny, ketny a pod.),
objasni vznik vitamnu A z -karotnu (len schematick vzorce),
vysvetli prinu rozdielnych vlastnost prrodnho kauuku a gutapere z uvedench
vzorcov, vyvodi ich vyuitenos na technick spracovanie.
navrhn metdu, opsa aparatru na zskanie rastlinnej silice, realizova experiment
(extrakcia nemus sa poui Soxhletov prstroj),
dokza nenasten vzby v silici a jej horavos,
vysvetli princp chromatografie, rozdeli chromatograficky rastlinn farbiv: chlorofyl b,
chlorofyl a, karotn, xantofyl (napr. z listov pentu alebo ihavy),
dokza cholesterol vo vzorke ivoneho tuku, porovna experimentlne so vzorkou
rastlinnho oleja (odporan tma).
vyhada v literatre a inch zdrojoch informci s vyuitm poznatkov, zskanch z inch
vednch odborov (najm biolgie) daje o cholesterole, zskan daje prehadne spracova,
vyui poznatky zskan z inch vednch odborov (najm biolgie), odbornej literatry a
inch zdrojov o vzname rastlinnch farbv, tvorbe vitamnu A, na vytvorenie
komplexnejieho pohadu na uveden ltky,
vysvetli praktick vznam rozpustnosti -karotnu a vitamnu A v tukoch pri prave
potravn.
22.3. Lipidy, mydl

charakterizova lipidy z hadiska zaradenia do hlavnch skupn organickch zlenn
(estery),
rozdeli lipidy na jednoduch a zloit,
uvies rozdelenie lipidov z hadiska alkoholovej zloky na tuky a vosky,
uvies najbenejie kyseliny, ktor sa podieaj na tvorbe molekuly lipidov, zdrazni prny
poet atmov uhlka v ich molekule, uvies, ktor z nich s esencilne a ak vznam maj
pre iv organizmus (olejov, sterov, palmitov, linolov, linolnov),
vysvetli rozdiel medzi zloenm pevnch tukov a olejov a podstatu ltnutia tukov,
definova pojem mydl, uvies rozdiel medzi mydlami a sapontmi z hadiska chemickho
zloenia,
uvies zkladn skupiny zloitch lipidov, ich zloenie a biologick vznam (odporan
32
tma).
2. Aplikcia:
napsa vzorec triacylglycerolu z danej kyseliny,
odvodni nerozpustnos lipidov vo vode a nepolrnych rozpadlch a ich vznam
v organizme ako nepolrnych rozpadiel a hydrofbnych ltok; uvies prklady,
objasni princp stuovania olejov a kysl a alkalick hydrolzu tukov; napsa prslun
chemick rovnice,
vysvetli podstatu istiacich inkov mydiel,
vysvetli problm odbravania sapontov v odpadoch a ich toxick vplyv na ivotn
prostredie.
3. Experiment a pozorovanie:
rozhodn, ak pH m vodn roztok mydla, experimentlne overi, zhodnoti vplyv na
pokoku, navrhn pravu pH pri vrobe toaletnho mydla,
vysvetli prinu zrania mydla v tvrdej vode, experimentlne overi, porovna
s rozpanm mydla v destilovanej a zmkenej vode,
navrhn princp metdy, ako mono z tukov zska a) glycerol b) kyseliny; experimentlne
overi.
zhodnoti komplexne pozitvny a negatvny vznam tukov pre iv organizmus s vyuitm
doplujcich poznatkov zskanch z inch vednch odborov (medicna, biolgia).
22.4. Sacharidy
charakterizova sacharidy ako polyhydroxyaldehydy alebo polyhydroxyketny alebo
zleniny, ktor sa na ne rozkladaj,
klasifikova sacharidy na jednoduch a zloen (oligosacharidy a polysacharidy), uvies
prklady,
uvies podstatn rozdiel medzi jednoduchmi a zloenmi sacharidmi z hadiska zloenia
molekuly, fyziklnych vlastnost a schopnosti hydrolyzova,
uvies princp vzniku sacharidov v prrode (fotosyntza), ich biologick vznam a vskyt
v prrode, spolon a rozdielne vlastnosti,
definova pojmy aldza, ketza, glykozidov vzba,
napsa acyklick vzorce glukzy, fruktzy a ribzy,
vedie, e v prrode sa vyskytuj iba D-sacharidy.
2. Aplikcia:
porovna vlastnosti krobu a celulzy, ich vznam v prrode a technickej praxi,
na zklade uvedenho vzorca uri, o ktor sacharid ide (glukza, fruktza, ribza,
sacharza, maltza, krob, celulza),
odvodi vzorce optickch antipdov monosacharidov, zaradi ich do radu D a L,
aplikova pravidl vzniku poloacetlovho hydroxylu v molekule monosacharidov pri
vzniku cyklickch truktr monosacharidov (glukza, fruktza),
napsa cyklick (Tollensove, Haworthove) vzorce z uvedench necyklickch
(Fischerovch) vzorcov sacharidov,
napsa schmy reakcie sacharidov s kyselinou trihydrogenfosforenou a dusinou (estery),
zhodnoti vznam tchto derivtov,
vyvodi na zklade poznania vzby medzi monosacharidovmi jednotkami vzorce maltzy,
sacharzy a laktzy (vzorec galaktzy iaci nemusia vedie, bud ho ma k dispozcii),
porovna oxidano-redukn vlastnosti sacharidov,
33
uvies argumenty pre rozdielne redoxn vlastnosti sacharidov (redukujce a neredukujce

sacharidy) a ich reakcie s Tollensovm a Fehlingovm inidlom,
popsa princp dkazu krbu idom.
dokza, i v predloench vzorkch je prtomn: sacharid (Molischova reakcia)
(odporan tma), monosacharid alebo oligosacharid (nitrochrmov reakcia), redukujci
cukor (Fehlingovo a Tollensovo inidlo), krob (roztok jdu).
vyvodi z literatry vzahy medzi pouvanmi zdrojmi energie (zemn plyn, ropa, uhlie) a
fotosyntzou,
vyhada v danom texte informcie o vrobe a spracovan celulzy.
22.5. Bielkoviny
definova bielkoviny ako prrodn makromolekulov ltky vybudovan z -aminokyseln,
uvies vznam bielkovn pre rastlinn a ivony organizmus a pre loveka (stavebn,
transportn, katalytick, regulan, obrann),
definova pojem esencilnych aminokyseln, uvies prklady (aspo p nzvov a vzorce
glycnu a alannu),
definova primrnu, sekundrnu, tercirnu a kvartrnu truktru bielkovn,
objasni podstatu denaturcie bielkovn,
uvies prehad rozdelenia bielkovn,
vymenova typy vzieb, ktor umouj vznik sekundrnej, tercirnej truktry bielkovn.
2. Aplikcia:
napsa rovnicu reakcie vzniku biuretu zahrievanm mooviny, vyznai vo vzorci biuretu
peptidov vzbu,
uvies prklad peptidovej vzby medzi molekulami aminokyseln,
napsa chemick rovnicu vzniku dipeptidu a tripeptidu z danch vzorcov aminokyseln,
rozhodn na zklade truktrnych vzorcov, i uveden aminokyseliny maj kysl, zsadit
alebo neutrlny charakter,
rozhodn, i uveden aminokyseliny s chirlne zleniny,
uvies argumenty pre vznik globulrnej a fibrilrnej truktry bielkovn,
napsa rovnicu reakcie glycnu s hydroxidom sodnm a kyselinou chlorovodkovou,
odvodni uveden reakcie na zklade acidobzickch vlastnost aminokyseln,
zhodnoti vlastnosti aminokyseln ako elektrolytov,
posdi, od oho zvis vivn hodnota bielkovn (obsah esencilnych aminokyseln),
odvodni, preo s teploty nad 40C nebezpen pre ivot loveka a preo sa varom
nestrca vivn hodnota bielkovn,
vysvetli negatvny vplyv sol akch kovov a etanolu na organizmy.
dokza prtomnos bielkovn v predloench vzorkch biuretovou a xantoprotenovou
reakciou (odporan tma),
dokza experimentlne rozdiel medzi ireverzibilnm zranm bielkovn soami akch
kovov, etanolom a reverzibilnm zranm roztokmi soami ahkch kovov,
uri experimentlne teplotu koagulcie vajcovho bielka.
34
vyhada v literatre vplyv rznych initeov na bielkoviny (zloenie potravy, lieiv,

postreky v ponohospodrstve a podobne).
22.6. Nukleov kyseliny, ATP, proteosyntza

definova nukleov kyseliny (NA) ako prrodn makromolekulov ltky, zloen zo
zkladnch stavebnch jednotiek nukleotidov,
definova pojmy komplementarita duskatch bz v nukleovch kyselinch, makroergick
vzby,
uvies principilny vznam nukleovch kyseln a ich vskyt v bunkch,
nartn schmu zloenia nukleotidov a nukleozidov, opsa zloky nukleotidov a druh
vzieb medzi nimi,
opsa vznam adenoznovho nukleozidu pre tvorbu ATP, zloenie ATP, jej vznam ako
primrneho zdroja energie v bunke,
rozdeli nukleov kyseliny poda obsahu druhu sacharidu (DNA a RNA),
uvies duskat bzy v NA a uvies heterocyklick zleniny, od ktorch s jednotliv
duskat bzy v nukleovch kyselinch odvoden (nie vzorce),
uri typ vzby medzi nukleotidmi v polynukleotidovom reazci a schematicky ju zakresli,
opsa a charakterizova hlavn fzy proteosyntzy,
opsa vyie rovne truktry DNA (dvojzvitnica, superhelix),
opsa typy vzieb umoujcich vznik rznych truktr NA.
2. Aplikcia:
objasni vznam primrnej truktry DNA pre prenos genetickej informcie, jej vplyv na
iv organizmus,
porovna truktru, funkcie a vznam RNA a DNA a rznych druhov RNA.
vyslovi vlastn nzor na zsahy do genetickho zkladu buniek,
na zklade informci z literatry, internetu a pod. vysvetli vplyv ivotnho prostredia na
mutcie.
23. Zklady biochmie

23.1 Chemick zloenie a znaky ivch sstav
vymenova chemick znaky ivch sstav (jednotn chemick zklad, vmena ltok a
energie s okolm, enzmov charakter chemickch dejov),
definova pojem biognne prvky,
rozdeli biognne prvky na makroprvky a mikroprvky (vymenova zkladn biognne
prvky - C, O, N, H, S; uvies prklady makroprvkov a mikroprvkov),
informova o vzname pojmov katabolick, anabolick a amfibolick metabolick drha,
exergonick a endergonick dej.
2. Aplikcia:
objasni jednotn zklad ivej a neivej prrody obsah rovnakch prvkov, spolonch
zlenn, platnos tch istch zkladnch chemickch zkonov a rovnak princpy priebehu
chemickch reakci,
posdi pecifick znaky ivch sstav z hadiska chemickho zloenia; porovna percento
zastpenia kovov a nekovov, uvies osobitn zleniny ivch sstav, pecifick znaky
35
chemickch reakci (relatvne vek reakn rchlos, prebiehaj u pri nzkej teplote 37C,
pri kontantnom tlaku, bez objemovch zmien),
porovna iv a neiv sstavy z hadiska vmeny energie s okolm (tvorba makroergickch
zlenn).
dokza v predloenej vzorke rastlinnho (ivoneho) popola prtomnos uhlka, sry,
sodka a draslka (odporan tma),
stanovi obsah vody v rastlinnej vzorke.
vyhada v literatre a inch zdrojoch informci vznam makroprvkov a vybranch
mikroprvkov pre zachovanie zdravia loveka, zskan informcie poui pre spracovanie
refertu.
23.2. Vitamny
definova vitamny ako esencilnu skupinu chemicky nejednotnch ltok, dleitch pre
innos enzmov loveka,
vymenova vitamny rozpustn v tukoch a vo vode, ich chemick psobenie v organizme a
vskyt v prrode (E antioxidant, A tvorba pigmentu rodopsn, PP koenzm
v redoxnch dejoch, D ukladanie Ca a P, B1, B2 - koenzmy, C antioxidant; iadne
vzorce),
opsa prznaky nedostatku jednotlivch vitamnov (A, E, D, PP, B1, B2, B6, B12, C).
2. Aplikcia:
vybra z uvedench vitamnov tie, ktor sa v udskom tele vytvraj z provitamnov,
zaradi uveden vitamny medzi rozpustn vo vode a v tukoch,
posdi princpy vzahov niektorch vitamnov a enzmov (vitamny skupiny B),
posdi vzah medzi predvkovanm niektormi vitamnmi a ich rznou rozpustnosou,
posdi vplyv pravy a spsobu uchovvania potravn na inok vitamnov (napr. oxidcia
vzdunm kyslkom).
navrhn a uskutoni experimentlny dkaz reduknch vlastnost vitamnu C,
dokza prtomnos retinolu a vitamnu C v predloench vzorkch (odporan tma),
dokza psobenie vych teplt a neuachtilch kovov na vitamn C, zhodnoti vznam
pre prax.
vyhada v literatre informcie o vplyve jednotlivch vitamnov na udsk organizmus,
minimlne odporan denn dvky vitamnov a ich vskyt v potravinch, informcie
vyui z hadiska zsad sprvnej vivy loveka.
23.3. Enzmy, hormny

definova enzmy ako bielkovinov molekuly s vlastnosami biokatalyztorov,
definova pojmy aktvne miesto enzmu, funkn a substrtov pecifickos enzmov,
charakterizova zloenie a funkciu jednozlokovch a dvojzlokovch enzmov,
opsa rzne typy inhibcie a aktivcie enzmov,
klasifikova enzmy poda typu katalyzovanej reakcie (es tried),
uvies priny nedostatonosti enzmovej regulcie biochemickch procesov
u
36
mnohobunkovch organizmov (potreba hormonlnej regulcie),

definova hormny ako chemicky nejednotn skupinu ltok, ktor uskutouj alie
regulan mechanizmy v mnohobunkovch organizmoch,
uvies psobenie hormnov na zmenu aktivity enzmov,
opsa psobenie enzmov poda ich klasifikcie; uvies konkrtne prklady.
2. Aplikcia:
nakresli, porovna a vysvetli grafy zmeny energie reakcie bez enzmu a s enzmom,
uvies argumenty princpov psobenia faktorov ovplyvujcich rchlos enzmovch
reakci a ich praktick vznam,
pozna vzah medzi vzjomnm psobenm hormnov na zabezpeenie vyvenosti
metabolickch procesov (kalcitonn parathormn; inzuln glukagn),
posdi vznam jodidovania kuchynskej soli pre zdravie loveka.
navrhn experimentlne overenie pecifickho psobenia slinnej amylzy, ovplyvnenie jej
aktivity vplyvom teploty a pH prostredia.
vyhada informcie o psoben najdleitejch hormnov hmyzu (ekdyzn, juveniln
hormn a feromny), posdi vyuitie feromnov na ekologicky nekodn zsah proti
kodlivmu hmyzu,
vyui informcie z doplnkovej literatry a zo tdia biolgie na prehadn zhodnotenie,
v ktorch astiach trviacej sstavy prebieha trvenie jednotlivch druhov ivn, uvies
prklady enzmov, ktor sa na tchto procesoch zastuj a ich aktivitu v zvislosti od pH
prostredia,
zhodnoti zdravotn vznam sprvnej tvorby enzmov na trviace procesy v organizme,
vybra z danho textu informcie o vznamnch biotechnolgich s vyuitm enzmov,
vyjadri vlastn nzor na aktulne problmy svisiace so zneisovanm a ochranou
ivotnho prostredia pouvanm prpravkov v boji proti kodlivmu hmyzu.
23.4. Fyziklnochemick deje v ivch sstavch

charakterizova procesy osmzy, difzie a uahenho transportu v ivch sstavch,
opsa princp aktvneho transportu, zdroje energie na tento proces a jeho vznam pre
udranie nerovnomernho rozdelenia astc vo vntornom a vonkajom prostred bunky,
definova pojmy osmotick tlak, semipermeabiln membrna, hypotonick, hypertonick a
izotonick roztok,
uvies faktory, ktor ovplyvuj osmotick tlak.
2. Aplikcia:
posdi podstatn rozdiely medzi difziou, osmzou a aktvnym transportom v ivch
sstavch, zhodnoti vznam tchto dejov v ivom organizme,
uvies argumenty pre pohyb a regulciu pohybu vody v ivch sstavch,
posdi vznam poznania osmotickho tlaku krvi pre intravenzne podvanie roztokov,
odvodni, preo pri rovnakej koncentrcii a teplote hodnota osmotickho tlaku roztoku
neelektrolytu a elektrolytu nie je rovnak,
odvodi vzah pre vpoet osmotickho tlaku na zklade predchdzajcich poznatkov a
riei jednoduch vpotov lohy.
navrhn jednoduch aparatru na demontrciu difzie a na meranie osmotickho tlaku
37
roztokov (odporan tma).

vyui poznatky z chemickej literatry a inch vednch odborov, najm biolgie, na
komplexnejie zhodnotenie uvedench fyziklnochemickch dejov.
23.5. Biosyntza a metabolizmus sacharidov

opsa zskavanie sacharidov (energeticky bohatch ltok) ako produktov metabolizmu
fototrofnch organizmov vymi organizmami,
uvies sumrnu rovnicu fotosyntzy,
opsa princp priebehu svetlej fzy fotosyntzy (funkcia chlorofylu, svetla, fotolza vody,
ltky vstupujce a vystupujce zo svetlej fzy),
opsa princp priebehu tmavej fzy fotosyntzy (ltky vstupujce a vystupujce z tmavej
fzy, nvznos na svetl fzu),
opsa poda danej schmy, ako sa zloit sacharidy enzymaticky tiepia na glukzu
v ivch sstavch a jej oxidciu pri anaerobnch podmienkach na kyselinu pyrohroznov
(vysvetli funkciu ATP pri tchto reakcich),
opsa schmu premeny kyseliny pyrohroznovej cez acetaldehyd na etanol v kvasinkch;
objasni, preo tto reakcia prebieha len v kvasinkch,
opsa schmu premeny kyseliny pyrohroznovej na kyselinu mlienu glykolza,
opsa oxidan dekarboxylciu kyseliny pyrohroznovej na acetylkoenzm A a jeho vstup
do citrtovho cyklu,
opsa jednoduchou formou proces hydrolzy krobu a glykognu na glukzu.
2. Aplikcia:
objasni vznam fotosyntzy pre vznik energeticky bohatch ltok a pre kolobeh O2 v
prrode,
odvodni pvod energie uloenej vo vine foslnych palv,
vysvetli mal energetick zisk pri anaerbnej oxidcii glukzy,
posdi zaradenie chlorofylu (na zklade uvedenho vzorca) poda chemickho zloenia do
typu organickch zlenn,
posdi, preo sa pri infzich podva roztok glukzy a nie sacharzy.
opsa aparatru na alkoholov kvasenie a nsledn zskanie etanolu z kvasnho roztoku.
vyhada v literatre, ktor enzmy sa u loveka zastuj na katabolickch reakcich
sacharidov a kde sa tieto enzmy tvoria.
23.6. Biosyntza a metabolizmus lipidov a bielkovn

opsa postupn proces hydrolzy lipidov psobenm lipz (schma),
pozna pojem -oxidcia a konen produkt Acetyl CoA,
uvies podmienky rozhodujce o alch reakcich karboxylovch kyseln (tvorba lipidov,
resp. -oxidcia),
opsa proces proteosyntzy (fzy, lokalizcia, druhy zastnench NK),
opsa hydrolzu bielkovn enzmami proteinzami na aminokyseliny a ich alie premeny
v organizme (tvorba bielkovn, amnov, ketokyseln, acetylkoenzmu A, mooviny).
38
2. Aplikcia:
porovna energetick nronos trvenia sacharidov a lipidov,
posdi, ktor vitamny skupiny B sa zastuj metabolickch drh aminokyseln.
vyhada v literatre, ktor enzmy sa zastuj na trven lipidov a bielkovn a kde sa
tieto enzmy tvoria u loveka.
23.7. Citrtov cyklus a koncov oxidan reazec

informova o zskavan najvieho mnostva energie ivmi organizmami oxidciou
prijmanch ivn, ktor prebieha v mitochondrich,
vedie, e spolonm produktom odbravania glukzy, karboxylovch kyseln a niektorch
aminokyseln je acetylkoenzm A,
charakterizova Citrtov cyklus ako reazec oxidanch reakci acetylkoenzmu A a
reduknch reakci jednotlivch koenzmov zastnench oxidoreduktz,
pozna konen produkty citrtovho cyklu (CO2, vodk, kyselina oxaloctov, ktor alej
vstupuje do cyklu nie vzorce),
objasni princp reakci v koncovom oxidanom reazci, pozna produkty koncovho
oxidanho reazca, pozna princp postupnho uvoovania energie v koncovom
oxidanom reazci (vodk prenan prenami NAD, NADPH, FAD a sasn
zabudovanie energie do ATP),
definova pojem oxidanej fosforylcie,
vedie, e vodk vstupuje do alieho sledu reakci dchac reazec, kde sa tvor voda a
ATP.
2. Aplikcia:
zhodnoti vznam hemoglobnu ako prenaa kyslka, porovna pevnos vzby
hemoglobnu s oxidom uhonatm a kyslkom a z toho vyplvajce dsledky pre iv
organizmus,
porovna priebeh redoxnch reakci v ivch a neivch sstavch (napr. oxidcia etanolu
na acetaldehyd).
vyhada v literatre a inch zdrojoch informci daje o dennej spotrebe energie loveka
pri rznej zai, o energetickej hodnote potravn, obsahu vitamnov a minerlnych sol;
daje spracova vo vzahu k zsadm sprvnej vivy.
24. Chmia ako prrodn veda.

informova o vzname pojmov chmia, chemick reakcia, chemick dej, anorganick
chmia, organick chmia, makromolekulov chmia, hranin disciplny, aplikovan
disciplny, chemick priemysel, chemick vroba, chemick experiment,
vymenova niektor hranin disciplny, aplikovan disciplny chmie, vznamn slovensk
chemick zvody a ich produkciu.
vyhada v literatre a pod. opis innosti niektorch chemickch zvodov.
39
pravy cieovch poiadaviek pre iakov so zdravotnm znevhodnenm

iaci so sluchovm postihnutm
9. Chemick reakcie
Zapamtanie, reprodukcia
poiadavka
hmotnosti), zkon zachovania hmotnosti, stechiometrick koeficienty v chemickch rovniciach,
teoretick vaok reakcie, experimentlna chyba, limitujci reaktant, reaktant v nadbytku.
sa upravuje
hmotnosti), zkon zachovania hmotnosti, stechiometrick koeficienty v chemickch rovniciach.
13. Termodynamika
vypa sa cel tematick celok
iaci so zrakovm postihnutm
Pozorovanie a experiment
upravuje sa
Vykonanie experimentu je potrebn prispsobi druhu a stupu postihnutia. Experiment je
mon nahradi aj jeho opisom.
iaci s telesnm postihnutm
Pozorovanie a experiment
upravuje sa
Vykonanie experimentu je potrebn prispsobi druhu a stupu postihnutia. Experiment je
mon nahradi aj jeho opisom.
Prca s informciami
upravuje sa
Prcu s informciami (naprklad zostavi modely) je potrebn prispsobi druhu a stupu
postihnutia.
iaci s vvinovmi poruchami uenia alebo sprvania
Cieov poiadavky z chmie pre tto skupinu iakov s toton s cieovmi poiadavkami
pre intaktnch iakov.
iaci s naruenou komunikanou schopnosou
iaci chor a zdravotne oslaben
iaci s pervazvnymi vvinovmi poruchami (s autizmom)
40

Chemia

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Chemia

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

ttny pedagogick stav, Pluhov 8, 830 00 Bratislava

CIEOV POIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUNOSTI

Kategrie cieovch poiadaviek na vedomosti a zrunosti

Tmy cieovch poiadaviek

Veobecn, fyziklna a anorganick chmia

4.2. Vznik a znzornenie vzniku kovalentnej vzby

14.3. Inov sin vody - pH stupnica

Organick chmia a biochmia

21.4.2. Polykondenzcia. Fenolformaldehydov ivice, moovinoformaldehydov ivice

Cieov poiadavky pecifikovan pre jednotliv tmy a podtmy

1. Ltky prvky, zleniny, zmesi

2. Zloenie a truktra atmov

uri, ktor nuklidy s izotopmi, ktor maj rovnak poet neutrnov,

3. Periodick systm prvkov (PSP)

6. Nzvoslovie anorganickch ltok

vysvetli vznam a pouitie chemickch vzorcov,

a objemov percent, koncentrcia ltkovho mnostva (alej iba koncentrcia), siln

ukza zkon zachovania hmotnosti v chemickch reakcich,

11. Chemick kinetika

12. Chemick rovnovha

13. Entropia, spontnnos chemickej reakcie

14. Kyseliny a zsady

alkalickch kovov a Ba),

15. Oxidcia a redukcia

definova pojmy oxidcia, redukcia, polreakcia, oxidovadlo, redukovadlo, elektrolza,

16. Zracie reakcie

posdi vzah medzi KS a rozpustnosou (koncentrciou ltky v nastenom roztoku) a ich

17. Komplexotvorn reakcie

18. Anorganick chmia

vysvetli vznik katinov s-prvkov (schma vzniku katinu),

18.2. Prvky 13. a 14. skupiny (III.A a IV.A)

opsa vrobu hlinka elektrolzou z Al2O3, pouitie krytlov Si a Ge ako polovodiov,

18.3. Prvky 15. skupiny (V.A)

18.4. Prvky 16. skupiny (VI.A)

18.5. Prvky 17. a 18. skupiny (VII.A a VIII.A)

18.6. d prvky a ich vlastnosti

19. Charakteristika a rozdelenie organickch zlenn

kontitcia, konfigurcia, konformcia molekl organickch zlenn, uvies jednoduch

pozna konformcie etnu a cyklohexnu,

21. Derivty uhovodkov

21.2. Duskat derivty uhovodkov nitroderivty, amny

21.3. Kyslkat derivty uhovodkov hydroxyderivty, tery

uvedench vzorcov konkrtnych zlenn,

21.4. Karbonylov zleniny - aldehydy, ketny

21.5. Karboxylov kyseliny

karboxylovch kyseln (v zvislosti od dky reazca, na zklade dajov o pKA),

21.6. Derivty karboxylovch kyseln

napsa schmy polykondenzanch reakci vroby polyesterov a polyamidov.

22. Prrodn ltky

22.2 Terpny, steroidy

definova pojmy terpny a steroidy,

22.3. Lipidy, mydl

uvies argumenty pre rozdielne redoxn vlastnosti sacharidov (redukujce a neredukujce

vyhada v literatre vplyv rznych initeov na bielkoviny (zloenie potravy, lieiv,

22.6. Nukleov kyseliny, ATP, proteosyntza

23. Zklady biochmie

23.3. Enzmy, hormny

mnohobunkovch organizmov (potreba hormonlnej regulcie),

23.4. Fyziklnochemick deje v ivch sstavch

roztokov (odporan tma).

23.5. Biosyntza a metabolizmus sacharidov

23.6. Biosyntza a metabolizmus lipidov a bielkovn

23.7. Citrtov cyklus a koncov oxidan reazec