Anorganické NÁZVOSLOVIE

chemické zlúčeniny zložené z katiónov kovov (prípadne

amónneho katiónu NH4+) a aniónov kyselín
Oxidačné číslo(názvoslovie)
Nábojové číslo: sa určuje pre samostatné ióny:
zistíme ho tak, koľko elektrónov atómov prijal alebo
odovzdal , alebo ho môžeme vypočítať ako súčet
všetkých oxidačných čísel atómov, ktoré tvoria ión.
Píše sa arabskou číslicou kladné: +,2+,3+ a záporné:
 -,2-,3-
Oxidačné číslo: týka sa atómov v zlúčenine, molekule
alebo ióne.
Oxidačné číslo sa píše rímskou číslicou za značku
prvku v pravo hore, kladne znamienko(+) sa neudáva
a záporne(-) sa píše pred číslicu. NaI, CaII Cl-I,S-II
Zásady tvorby názvu
 Oxidačné číslo 0 má nezlúčený atóm, alebo aj atóm viazaný
v molekule prvku.
 Na0, Cl20
 Súčet oxidačných čísiel atómov prvkov v
elektroneutrálnej molekule zlúčeniny sa rovná
 HI 2 0-II
Súčet oxidačných čísel musí byť vždy 0 2.I –II =0
 Kladné oxidačné čísla sa vyjadrujú
príponami(prídavné meno)
 Záporne jednotnou príponou skupiny(podstatné meno)
I. Dvojprvkové zlúčeniny
Halogenidy (podstatné meno)
Oxidy
Sulfidy
Nitridy
Hydridy

Tvorba názvu zo vzorca:

Najprv je vždy podstatné meno a potom prídavné
meno
 Halogenidy:
chemické zlúčeniny zložené z katiónov kovov (prípadne
amónneho katiónu NH4+) a aniónu halogenidu

PODSTATNÉ MENO PRÍDAVNÉ MENO

Názov anionu X- odvodené od názvu

Katiónu prípona

Halogenid Sodný I
Jednotná prípona-ID Vápenatý II
(fluorid,chlorid, Hlinitý III
bromid,jodid)
:
Koncovky zlúčenín podľa oxidačného
stupňa (prípona prídavného mena)
I -ný
II -natý
III -itý
IV -ičitý
V -ičný, -ečný
VI -ový
VII -istý
VIII -ičelý
Vytváranie vzorca z názvu
1. poradie prvkov vo vzorci Kov +Halognid
2. oxidačné číslo kovu kladné a halogenidu vždy -I
3. koncovka prídavného mena podľa ox.čísla kovu
4. počet „+“ a počet „-“ musí byť vždy vyrovnany
5. vyrovnanie nábojov násobkami alebo krížovým
pravidlom
Príklad: chlorid sodný NaICl –I chlorid vápenatý
Ca IICl 2-I
 Oxidy
Podstatné meno: OXID O-II
Prídavné meno: prípona kladného oxidačného čísla
Krížové pravidlo alebo menší násobok v prípade ox.
Č.IV a VI
Príklad:
OXID SODNÝ
Na 2I O -II
Oxid vápenatý Oxid Hlinitý

Oxid kremičitý Oxod amtimoničný

Vyrieš príklady
Oxid draselný
Oxid berilnatý
Oxid sírový
Oxid arzeničný
Oxid fosforečný
Oxid fosforitý
Oxid boritý
Oxid železnatý
Oxid nikelnatý
Sulfidy
Nitridy
Hydridy
Vytváranie vzorca z názvu
1. poradie prvkov vo vzorci H A O
2. oxidačné číslo vodíka a kyslíka
3. koncovka prídavného mena
4. oxidačné číslo prvku
5. počet „+“ a počet „-“
6. vyrovnanie nábojov

ak je súčet kladných oxidačných čísel nepárny,

zmeníme počet vodíkov na 2
 kyselina chlorečná

I V -II

H Cl O3
1+5= +6 (-2).3= -6
 kyselina sírová

I VI -II

H2S O4
2.1+6= +8 (-2).4= -8
Vytváranie názvu zo vzorca
1. kyselina + „slovný základ prvku“
2. oxidačné číslo vodíka a kyslíka
3. počet „+“ a počet „-“
4. oxidačné číslo centrálneho atómu
5. koncovka prídavného mena

v kyselinách s počtom vodíkov viac ako dva, musíme

vyjadriť v názve kyseliny počet týchto vodíkov
 I V -II

H N O3
1+?= +6 (-2).3= -6
1+5= +6

kyselina dusičná
 I V -II

H3P O4
3.1+?= +8 (-2).4= -8
3+5= +8

kyselina trihydrogenfosforečná
HYDRÁTY
vytvárajú kryštály, v ktorých sú viazané molekuly vody

½ hemi- 6 hexa-
1 mono- 7 hepta-
2 di- hydrát 8 okta- hydrát
3 tri- 9 nona-
4 tetra- 10 deka-
5 penta-
CaSO4 . 2 H2O sadrovec
dihydrát síranu vápenatého

CuSO4 . 5 H2O modrá skalica

pentahydrát síranu meďnatého

FeSO4 . 7 H2O zelená skalica

heptahydrát síranu železnatého

ZnSO4 . 7 H2O biela skalica

heptahydrát síranu zinočnatého

Na2CO3 . 10 H2O kryštálová sóda

dekahydrát uhličitanu sodného
HYDROGÉNSOLI
anióny kyselín, ktoré majú jeden alebo viac
odštiepiteľných katiónov vodíka

HSO4- hydrogénsíranový anión

HCO3- hydrogénuhličitanový anión

H2PO4- dihydrogénfosforečnanový anión

HPO42- hydrogénfosforečnanový anión

VZNIK SOlÍ
Oxidačné číslo Zakončenie prídavného Zakončenie podstatného
centrálneho atómu mena kyseliny mena príslušnej soli
kyseliny
-ná/na (chlórna) -nan (chlórnan)
I
-natá (dusnatá) -natan (dusnatan)
II
-itá (dusitá) -itan (dusitan)
III
-ičitá (uhličitá) -ičitan (uhličitan)
IV
-ečná/ičná (dusičná) -ečnan/ičnan (dusičnan)
V
-ová (sírová) -an (síran)
VI
-istá (chloristá) -istan (chloristan)
VII
-ičelá (osmičelá) -ičelan (osmičelan)
VIII
1) NEUTRALIZÁCIOU

zásada + kyselina → SOĽ + voda

NaOH + HCl → NaCl + H2O

Ca(OH)2 + H2SO4 → CaSO4 + 2 H2O

2) REAKCIOU KOVU S KYSELINOU

kov + kyselina → SOĽ + voda

Zn + HCl → ZnCl2 + H2O

chlorid zinočnatý

Fe + H2SO4 → FeSO4 + H2O

síran železnatý
3) REAKCIOU KOVU S NEKOVOM

kov + nekov → SOĽ

Fe + S → FeS
sulfid železnatý

2 Na + Cl2 → 2 NaCl
chlorid sodný
4) REAKCIOU OXIDU KOVU S OXIDOM
NEKOVU

oxid kovu + oxid nekovu → SOĽ

CaO + CO2 → CaCO3

uhličitan vápenatý
5) REAKCIOU KYSELINOTVORNÉHO
OXIDU S HYDROXIDOM

kyselinotvorný oxid + hydroxid → SOĽ + voda

CO2 + KOH → K2CO3 + H2O

uhličitan draselný

N2O5+ 2NaOH → 2 NaNO3 + H2O

dusičnan sodný
6) REAKCIOU HYDROXIDODOTVORNÉHO
OXIDU S KYSELINOU

hydroxidotvorný oxid + kyselina → SOĽ + voda

CaO+ HNO3 → Ca(NO3)2+ H2O

dusičnan vápenatý

Na2O+ 2 HCl → 2 NaCl + H2O

chlorid sodný
7) ZRÁŽACIA REAKCIA -
REAKCIA DVOCH SOLÍ

AgNO3 + KBr → AgBr + KNO3

bromid strieborný + dusičnan draselný

BaCl2 + Na2SO4 → BaSO4 + NaCl

síran bárnatý + chlorid sodný