vod do literatry

0- forma vyjadrenia sveta cez umeleckumenie zitok 0- druhy umenia: 1) maliarstvo 2) architektra 3) spisovatestvo (literatra) 4) hudba 5) tanec

literatra
0- psomn alebo stny vtvor re astne, lebo bohat Predstavuje duchovn hodnotu a zvis od pvodu od inpircie od prepracovanosti 0- literatra je jednm z najstarch umen 0- del sa: I.
VECN LITERATRA

0- sbor vetkch psomnch prejavov okrem umeleckej 0- rozdeuje sa: 1) odborn 2) publicistick 3) administratvna 0- vychdza z realita ale vek lohu tu hr fantzia autora 0- sasou je udov literatra diela stnej udovej slovesnosti 0- znaky umeleckej literatry: 1. prezentuje svoju individulnu a ivotn prax 2. originlna, vnimon 3. slovn zsoba autora 4. autor pe dielo pre itatea a itate vyjadruje svoj postoj k dielu = itatesk vkus

35. UMELECK LITERATRA

truktra literrneho diela

- je to systm vzieb medzi jednotlivmi zlokami diela a tieto zloky sa vzjomne podmie uj - literrne dielo sa del: a) obsah b) forma OBSAH tvor vetko, o je obsiahnut v umeleckom tle 1. tma (slovo z grtiny) o je v popred 0- zahruje obsah diela 2. udalos prechod z jednho vznamu do inho 0- pomocou udalosti sa dostvame do ciea literrneho diela 3. motv je vemi dleit 0- me nm by hocak udalos, in postavy, opis predmetu alebo javu poznme: a) dynamick 1) statick 2) von 0- delme do 4 skupn 1. opisn motv opis osoby (charakteristika), prostredia, prrody 2. motv prrodnch udalost prroda priamo zasahuje do deja 3. akn motv je dan inom 4. vahov motv rozhodnutie hrdinu 4. as m vemi dleit lohu 0- dej prebieha v asovej nslednosti 0- poznme: a) epick krat ako relny as, prebieha v prtomnosti, minulosti a budcnosti 2) retrospektvny vracia sa z prtomnosti do minulosti 5. priestor miesto, kde sa odohrva dej 6. dej pozostva z udalost, ku ktorm dochdza pod vplyvom istch motvov 0- zkladom deja je FABULA (= prirodzen sled udalost zaloench na asovej postupnosti) 0= rozprvanie 7. subjekt (se) literrna realizcia epickej alebo dramatickej fabuly 8. postava vytvra ju autor 0- delme ich: a) hlavn 2) epizodick 0- v lyrike rozoznvame lyrick subjekt 9. konflikt vznik medzi: a) postava a postava b) postava a spolonos c) postava a vntro postavy FORMA spsob akm je literrne dielo napsan 0- sklad sa:

1) tylisticky prznakov slov 2) trpy 3) figry

2

a) tylisticky prznakov slov:

1. 2. 3. 4. 5. 6.

dialektizmy nreov a hovorov slov slangov slov hovor nimi urit skupina argot plat pre urit socilnu skupinu (zlodeji, narkomani, podsvetie) profesinalizmy hovor nimi urit skupina ud na zklade zamestnania archaizmy starobyl slov, sasnosti sa nevyuvaj (rok merusmy 1848) historizmy dobov kolorit (vyuit v historickch knihch) (dere = miesto na biovanie, palatn = starosta, vycipn = prednosta, kortiova = voli) 7. poetizmy bsnick slov, (luna, Vesna, da, kys) 8. biblizmy nboensk literatra (kr, oltr) 9. neologizmy nov slov, vyuvaj sa v modernej literatre, maj za lohu aktivizova literrne dielo 10. prozaizmy bene povan v hovorovej rei ale v umeleckom texte sa stvaj tylisticky prznakov 11. deminutva zdrobneliny kladnho tylistickho zafarbenia 12. hypochoristik pouvaj sa v dvernom rodinnom styku 13. pejoratva zporne tylisticky zafarben slov, (krob, vydriduch) 14. disfermizmy zveliuj negatvne rty, (svia) 15. eufemizmy maj zjemujci charakter (tko ods = zomrie) 16. onomatopoje zvukomalebn slov (klop-klop, hop-hop) 17. vulgarizmy nadvky 18. homonym rovnako sa pu ale maj in vznam (oko, koruna) 19. synonym to ist znamenaj, ale inak sa pu 20. antonym = opozit protiklady (ivot smr) 0- slov alebo slovn spojenia, ktor sa odliuj od benho vyjadrovania a v umeleckom texte plnia estetick funkciu alebo slabk 2. rencke figry vyjadruj postoj hovoriaceho adrestovi 3. anafora opakovanie rovnakho slova alebo skupiny slov na zaiatku za sebou idcich verov alebo viet 4. epifora opakovanie na konci vera 5. epizeuxa opakovanie toho istho slova za sebou 6. epanastrofa opakovanie toho istho slova na konci jednho a na zaiatku nasledujceho vera 7. kalambr zaklad sa na zvukovej podobnosti vznamovo rozdielnych slov 8. rencka otzka prznakom patetickho tlu, napriek opytovacej intoncii obsahuje tvrdenie, zver mylienky 9. rencke zvolanie vyjadruje citov vzah autora k obsahu vpovede, prejavuje sa vo forme zvolacej vety

b) figry

c) trpy
0- nepriamo oznauje predmety alebo javy a na zklade podobnosti prenaj pomenovania z jednho javu na druh 1. epiteton bsnick prvlastok, vyjadruje prznak podstatnho mena 1) epiteton constans stly prvlastok 2) epiteton ornans je prvlastkom viny substantv, ktor tak oivuje a konkretizuje, vna do deja statickos, opisnos a poetickos
3

2. metafora vznik zmenou jednho slova alebo slovnho spojenia inm slovom alebo spojenm, a to na zklade vonkajch podobnost javov, vlastnost, pohybu, funkcie 3. alegria druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja, ktor sa nemu alebo nesme vyjadrova priamo 4. personifikcia neivm predmetom prisudzuj vlastnosti a schopnosti ud, predmety ovaj a konaj ako udia 5. hyperbola m zveliujci vznam, zvraznia urit vec, jav alebo vlastnos 6. metonymia podobn metafore, ale dochdza k prenaniu pomenovania javov na zklade vntornej vlastnosti 7. prirovnanie slov maj priami vznam 8. irnia kladn hodnotenie, m negatvny, pejoratvny zznam 9. sarkazmus je utipan, bezohadn vsmech

Druhy literatry a jej nre

LYRIKA ver (rytmus) nesujetovos nedejovos gnmick as statick motvy monologickos obraznos opis, reflexia EPIKA prza sujetovos dejovos minul as dynamick motvy dialogickos hovorovos rozprvanie DRMA ver / prza sujetovos dejovos prtomn as dynamick motv dynamickos hovorovos / obraznos dianie (aknos)

Lyrick nre:

1. da - vynik nadnesenosou 0- adresovan vznamnej osobnosti 0- patr do reflexvnej lyriky 2. hymna (chvlospev) - m charakter velebenia chvly 3. elgia (alospev) - lyrick ner smutnho, melancholickho ladenia 4. epitaf - npis na nhrobnom kameni 5. epigram (npis) strune a duchaplne vyjadrujci nejak ivotn pravdu 6. epitola (list) - uprednostujci reflexiu 0- adresovan nejakej znmej alebo vymyslenej osobe 7. idyla (obrzok) lyrick bse menieho rozsahu, v ktorej dominuje obdiv k dedinskmu ivotu i prostrediu 8. alba lyrick piese s nmetom rannho lenia milencov 9. marginlie (poznmky na okraj) autor tvor na ist tmu bse akoby na okraj 10. kaligram grafick bse 11. nonsens (nezmysel) vyznauje sa pospjanm zdanlivo nezmyselnch prvok v rmci bsne 12. alm nboensk piese kresanskej liturgie s elegickm charakterom 1. bj - najstaria podoba udovej slovesnost 0- najastejou tmou bj je ivot bohov, vznik sveta, pvod loveka, zvieraa alebo rastln 0- veda zaoberajca sa bjou je mytolgia 2. epos - boli starovek mty: hrdinsk a bohatierske eposy; duchovn s

Epick nre:

nboenskou tematikou; rytierske; idylick; reflexvne; komick;

4

0- m svoju zvzn kompozciu: 1. propozcia = krtke naznaenie deja 2. invokcia = vzvanie mz alebo bohov 3. enumercia = predstavovanie bojovnkov, resp. postv 4. opis boja, predovetkm opis hlavnej bitky 5. deus ex machina = zsah bohov do deja 6. ovplyvnenie udalosti zzranmi prvkami bez zsahu bohov 7. epizdy = opis vedajch udalost 8. peroncia = zver, zakonenie prbehu s drazom na pouenie 3. kronika (dejepisn kniha) vyznauje sa chronologickm raden historickch udalost bez opisu 4. letopis vyjadruje oficilny postoj k historickm udalostiam 5. bylina ner ruskej udovej slovesnosti o hrdinstve ruskch bohatierov 6. historick piese mala oslavn rz, ale zrove informovala o bojoch 7. balada - epick ner so smutnm a pochmrnym dejom, ktor m obyajne tragick zver 0- dej je vemi zhusten a udva sa iba nznakmi 0- o lyrickch vlastnostiach textu sved aj subjektvnos 8. exemplum objasovali urit morlny pojem alebo problm so zmerom vychovva veriacich 9. legenda obsahovala ivotn prbehy svtcov so zzranmi a fantastickmi motvmi a prvkami 10. faccia (art, vtipn npad) krtky humorn alebo satirick prbeh, artovn poviedka 11. bjka zvierat alebo neiv predmety konaj a hovoria ako udia 12. novela m presne vymedzen kompozciu bez vch odklonov od strednej dejovej lnie 13. poviedka - spracva iba jednu udalos a m len jednu zpletku 0- rozprva neraz podva dej v 1. osobe 0- nachdza sa tu ARABESKA = vyznauje sa silnm zastpenm dekoratvnych prvkov, ahkosti a humoru 14. aforizmus duchovn vrok vznamnho autora, politika, diplomata a predstavitea inej spoloenskej oblasti 15. romn - z hadiska rozsahu i obsahu a pouitia kompozinch a tylistickch prostriedkov sa vyznauje vekou pestrosou 0- pikaresk romn hlavnou postavou je ibal, ktor sa vyznauje chytrctvom a podnikavosou 0- z tohto romnu vznikli: vchovn romn, filozofick romn a psychologick romn 0- romn delme poda povahy deja: a) relne mon = romn skutonos 1. realistick romn 2. naturalistick romn 3. romn literatry faktu b) nerelny = romn vmysel 1. utopick romn 2. dobrodrun romn 3: gotick romn 4. romantick romn 5. at ... 0- romn delme poda zachytenia asu:

1) minulos (historick romn) 2) prtomnos 3) budcnos (utopick romn)

0- drma sa len poda zvukovho a sluchovho princpu: 1) divadlo 2) film 3) televzna hra 4) rozhlasov hra

nre drmy:

Divadeln nre:

1. tragdia - hlavn hrdina je nadprirodzen lovek 0- hrdina bojuje proti rodu alebo spolonosti 0- hrdina je vnimon lovek a vdy kon smrou 2. komdia - podstatou je vyvola smiech u divka 0- pri komdii nie je zlo, ktor m by potrestan prli vek 3. veselohra - vychdza z komdie 0- v centre je jednoduch, prost lovek, ktor sa dostva do smienych situcii, bez vlastnho priinenia 4. fraka - druh komdie, v ktorej prevlda situan komdia a nadszka 5. groteska - charakterizuje ju znane zvelien kontrasty 6. monodrma hra, ktor hr jeden herec od zaiatku a do konca 7. bbkohra - na javisku sa pohybuj bbky namiesto hercov 0- bbky: a) mauka bbka na ruku 2) marionetka zvesn bbka 3) javajka zvltny mechanizmus, bbka kra po javisku

Hudobn divadeln nre:

1. opera herci tu len spievaj (+ orchester + dirigent) 1) vna opera (spieva sa v talianine) 2) komick opera 3) vna opera s niektormi komickmi prvkami 4) hudobn drma (predstavite Richard Wagner) 2. opereta (vznik v 18. stor.) spev sa tu prelna s hovorenm slovom 3. muzikl (pokraovanie operety) spev, dialg, tanec 4. televzna hra - zaklad sa na obraze a slove 0- tematikou s rodinn, domce prbehy v malom asovom a priestorovom rozpt 0- televzny seril typ TV hry s tu menie vrobn nklady ako u filmov, kad as serilu je uzavret celok 5. rozhlasov hra vyuva iba zvukov prostriedky, zkladnm vrazovm prostriedkom je slovo 6. film - zkladom je obraz, slovo, hudba, zvukov efekty 0- zkladom je kamera, strih, ria, producent, herci...

Metrika
kad re m svoj rytmus rytmus = pravideln opakovanie zvukovho prvku rei ver = jeden riadok bsne - s usporiadan vo verovch systmoch: 1. ASOMIERA striedanie krtkych a dlhch slabk, ktor s usporiadan v stopch: 0- stopy poznme: 1) jamb 2) trochej 3) daktyl 4) spondej priniesol Jn Kollr 2. SLABINO VEROVAN SYSTM = SILABICK vychdza z udovej slovesnosti 0- priniesli ho trovci Hor ohnk hor (pauza) na Krovej holi (= 12 slabk) 3. SILABICKO-TNICK striedanie przvunch a neprzvunch slabk, rovnak poet slabk v jednotlivch veroch - priniesol ho P.O. Hviezdoslav 4. TNICK VEROV SYSTM zaklad sa na pote przvukov v jednotlivch veroch priom poet slabk me by rozdielny - v slovenine sa nevyskytuje (je v anglickej a ruskej literatre) -

udov slovesnos
folklr predstavuje kolektvnu umeleck tvorbu udu etnografia nuka o spsobe ivota a kultre udu uritho nroda folkloristika nuka o udovej umeleckej tvorbe 0- folklr sa del na 3 druhy lyrika 0- epika 0- drma

udov pozia
kalendrna obradov pozia svisela s obradovmi zvykmi piesne rodinnho obradovho folklru: 1. rodinn piesne o rodinnch vzahoch, ivote rodiny 2. krstov piesne sviseli s narodenm a krstenm dieaa 3. svadobn piesne tradin svadba na dedine 4. pohrebn piesne vyznaovali sa nestrofickosou, nepravidelnm rmom, rytmickou uvonenosou 5. historick piesne zobrazuj vznamn udalosti spoloenskch dejn 6. zbojncke lyrick piesne hrdinsk portrty zbojnkov 7. regrtske a vojensk piesne maj lyricko-epick charakter 8. verbovaky zskavanie mldencov za vojakov submi 9. bostn piesne boli odrazom citov jednoduchho udu

10. uspvanky matka do nich vkladala lsku k dieau 11. trvnice ahav piesne, spievali sa pri prci na poli

udov prza

1. prslovia: a) o prci 2) o loveku a spolonosti 3) o rodinnom ivote a priatestve 4) o fyzickej a duevnej strnke loveka porekadl podobn prsloviam, ale nemaj poun zmer pranostiky predstavuj sksenosti udu s predpovedanm poasia hdanky: a) metaforicko-metonymick hdanky (Neije a predsa chod a loveka dobre vod) 2) priame otzky (Do oho nemono diery vyvta) rozprvky: a) fantastick popri udskch postavch vystupuj aj nadprirodzen bytosti 2) dmonologick dmonick postavy (erti, vly, strigy, ...) 3) o zvieratch zvierat s nositemi deja a maj udsk vlastnosti 4) legendov na zklade biblickch tm 5) realistick dej sa odohrva v relnom svete, s bez nadprirodzenost 6) dobrodrun h) humoristick g) satirick

3. 4. 5. 6.

udov drma
1. obradov hry: 2. koledov (obchdzkov) hry 3. detsk folklr: reovanky, vytanky, hdanky, detsk hry, obyaje a obrady

Charakteristika slovenskej udovej tvorby

charakteristick vlastnosti: 2) kolektvny charakter 3) selekcia 4) improvizc
a) stnos (=stne podanie)

Rozdelenie eurpskej literatry

STAROVEK: orientlna antick NOVOVEK: staria: stredovek humanizmus a renesancia barokov literatra novia: klasicizmus preromantizmus a romantizmus realizmus sasn: literrna moderna medzivojnov literatra literatra po druhej svetovej vojne sastn literatra

Rozdelenie slovenskej literatry

staria: stredovek: staroslovienska literatra literatra psan po latinsky literatra psan po esky a slovakizovanou etinou humanizmus a renesancia barokov literatra klasicizmus preromantizmus a romantizmus od romantizmu k realizmu (matin obdobie) realizmu s literrna moderna medzivojnov literatra literatra po druhej svetovej vojne
sastn literatra

novia:

sastn:

Starovek literatra
1. orientlna a) literatra blzkeho vchodu I. sumersk (akkadsk) II. staroegyptsk b) indick III. hebrejsk c) perzsk d) nska a) grcka

2. antick c) rmska

Orientlna literatra
00000vznik v Mezopotmii v roku 4 000 p.n.l. klinov psmo psali na hlinen tabuky s trojhrannm rydlom vyuvali dialekt asrinu a babyloniny pvod poznme a 19. stor (predtm neznmy)

Literatra blzkeho vchodu Sumersk (akkadsk literatra) literatra

0- EPOS O GILGAMOVI
Sumersk kr Gilgam je z vej asti boh, z menej lovek. ije v meste Uruk, kde vldne vemi tvrdou rukou. Obyvatelia prosia bohov aby im poslali loveka, ktor by im pomohol. Bohovia zosielaj na Zem polodivho loveka Enkidua, vyznauje sa vekou silou. Enkidu prichdza do Uruku, aby zpasil s Gilgamom, zvaz, ale s Gilgamom sa spriatelia. Spolone odchdzaj do hr aby premohli obra Chuvavu. Chuvavu zabij. Ke sa vrti do Uruku, do Gilgama sa zabi bohya Itar (kared, zl). Gilgam ju odmieta a Itar posiela na Zem nebeskho bka, aby sa pomstila. Gilgam a Enkidu bka premu. Tm urazia bohyu Itar, ktor privol kliatbu na Enkidua, ktor zomiera. Gilgam sa vydva po jeho smrti hada tajomstvo venho ivota. Zver eposu obsahuje rozhovor medzi Gilgamom a Enkiduovou duou vyvolanou z podsvetia, v ktorom sa Gilgam dozved o pochmrnom ivote po smrti. fragmentoch 0- epos sa zachoval iba vo 0- je napsan na 12 tabuliach 0- zachovala sa jedna as Potopa 0- hlavn mylienka eposu je hadanie venho ivota

0-

Staroegyptsk literatra
000000vznik 4 000 p.n.l. papyrus, pero z trstiny, atrament hieroglyfy bostn piesne, v ktorch sa hovor o ostrove ivota faranov vznik KNIHA MTVYCH, ktor podva rady pre zomrelch ivotopisy

Hebrejsk literatra
0000vznik 1 000 p.n.l. najmladia literatra blzkeho vchodu zachovala sa nepretritm podvanm (idovsk nboensk pospolitos) hlavn literrna pamiatka BIBLIA 0= sbor textov z pravidla nboenskej viery a morlky. obsahuje niekoko desiatok spisov - del sa na dve asti: Star zkon (Star zmluva) Nov zkon (Nov zmluva) Star zkon: 0- predstavuje 46 knh, sklad sa z historickch, liturgickch, prvnickch a literrnych textov

10

0- del sa: 1. Tra najstaria as, obsahuje 5 knh Mojiovch 2. Poun a bsnick knihy jb, almy, kniha prslov 3. Prorock knihy 4. Biblick historick prbehy mty o stvoren sveta a loveka, vyhnanie z raja Adama a Evy, Kain a bel, Potopa, spravodliv Noe, babylonsk vea, prbehy Abrahma, Mojia, prijatie 10 boch prikzan na hore Sinaj, Dvid a Goli, predpovedanie narodenia mesia. Nov zkon: 0- kresansk zbierka biblickch knh, vznikla v 2. Polovici 1.storoia n.l., obsahuje 27 knh 0- del sa: 1. Historick (dejepisn) knihy 4 evanjeli (poda Mata, Marka, Luka, Jna) + skutky apotolov 2. Poun knihy 14 listov sv. Pavla, list sv. Jakuba, 2 listy sv. Petra, 3 listy sv. Jna Evanjelistu, 1 list Juda Tadea . 3. Prorock knihy zjavenie sv. Jna (apokalypsa koniec sveta) 0- obsahuje zvestovanie Jeia Krista, zvestoval Archaniel Gabriel, narodil sa Mrii, prbeh Herodosa idovskho kra zabja mal deti (nemluvat) tek Mrie, Jozefa a Jeia do Egypta, detstvo Jeia, tvorenie zzrakov, Jeiova cesta do Izraela, Ponsk Pilt, vrchol Golgota, vstanie z mtvych, vstpenie na nebes Biblia najtanejie, najprekladanejie dielo, ovplyvnilo literatru celho sveta svojou poetikou, metaforickm, alegorickm, tematickm postupom 0- na jej zklade sa vytvraj rozsiahle vrstvy mylienkovch a slovnch spojen (frazologizmy, metafory) -

Indick literatra
0- vznik 2 000 p.n.l. 0- vznikaj posvtn knihy VDY 0- vznikaj eposy Mahbhrata (bratovraedn boj o trn medzi Kuruovcami a Pnduovcami) a Rmjana (opisuje tragick del krovskho syna Rmu a jeho eny Sty) 0- vznik 7 stor. p.n.l. 0- vznik zbierky nboenskch textov Avesta - obsahuje a) modlitby 2) mty 3) lyriku 4) prvnick texty 0- znakov psmo 0- papier alebo hodvb (na to psali) 0- tetec (ako pero)

Perzsk literatra

nska literatra

0- vznik filozofie - predstavite KONFUCIUS 0- vznik zbierky nskej pozie Kniha piesn
11

Antick literatra
0- rozdeuje sa: a) grcka 2) rmska
0- vznik z udovej slovesnosti 0- predstavuje vyspel a vyhraden etapu bohatho vvoja starovekho umenia 0- od 8. stor. p.n.l. a do 5. stor. n.l.

Grcka literatra
0000najstaria z eurpskych literatr jedin literatra, ktor sa vyvjala samostatne prekonala literatry starch orientlnych kultr rozdeujeme: 1) archaick obdobie 2) antick, klasick obdobie 3) helenistick obdobie 4) rmske obdobie

Archaick obdobie
- z lyrikya) b) c) d) e) f) g) - vznik epiky EPOSY ELGIE MONODICK LYRIKA MILOSTN PIESE PIESE OPILCOV ZBOROV LYRIKA EPIGRAM BJKA

Epos
Znaky homrovho eposu: 1. rozsiahla verovan epick skladba o vznamnch udalostiach 2. bohat dejovos 3. obsahuje vemi vea prbehov, vea postv, odohrva sa na uritom mieste, viac dejovch lnii 4. vea opisov a lyrickch zloiek, len sa na spevy a kapitoly 5. hlavn postavy, vnimon hrdinovia, ktor s nositelia prbehov 6. erp z udovej slovesnosti 0- forma verovan skladba napsan asomierou pomocou hexametru

ILIAS (hrdinsk epos) dejovos sa dotyka poslednch 51 dn 10 ronej Trjskej vojny.

Vojnu medzi Trjou a Spartou vyvolal syn trjskeho kra Priama Paris, ktor uniesol Helenu, krsnu enu spartskho kra Menelaa. Kr Agamemnon (myknsky kr) vezme Achillovi pekn zajatkyu dcru kaza Brisea. Achilles preto odmieta bojova.

Trjania zanaj ma prevahu nad Grkmi. Achillov vern priate Patrokolos ide v
12

Achillovej zbroji do boja, no zabije ho Primov syn Hektor. Smutn Achilles pomst smr priatea. Zabije v sboji Hektora a jeho mtvolu vli za vozom dev dn. Do deja zasahuj bohovia, tu zobrazen udsk vzahu adruhej strane. 0- s ktor pomhaj jednej alebo city ako oddanos, strach, rados, hnev 0- lovek, prroda a bohovia tvoria jednotu, lovek je spt s prrodou, bohovia s obdaren mladosou a nesmrtenosou, ale maj aj udsk vlastnosti. Zabvaj sa a nenvidia. Zastuj sa krvavch bojov po boku svojich chrnencov. lovek je celkom podriaden ich vli a bezmocn voi ich rozhodnutiam.

ODDYSEA (dobrodrun epos) dobrodrun epos, odohrva sa na sklonku desiateho roka po

skonen Trjskej vojny a opisuje poslednch 41 dn itackho kra Odysea. Na ceste domov po skonen Trjskej vojny ho prenasleduje hnev boha mora Poseidona. Odyseus na ceste domov preije rzne dobrodrustv. Navtvi krajinu blaench Lotofgov, krajinu udortov, krajinu kra vetra, unikne nstrahm jednookho obra Polyfna a unikne sirnam. Po 20 rokov sa vrti do rodnej Itaky, kde ho ak jeho vern manelka Penelopa.

Lyrika
recitovala sa najprv za doprovodu piali, neskr lry 1) elgia sa pestovali za doprovodu piali (vne skladby) predstavite AISCHILOS 2) monodick lyrika bola vdy len pre jednho loveka recitovanie, alebo slov spev za doprovodu lry SAPF prv ena, poetka, ktor sa postavila proti spoloenskmu zriadeniu vyhnanstvo s 23 dievatami na ostrov Lesbos spolu so svojimi drukami zriadila na ostrove dom mz, v ktorom ona a jej priateky psali a recitovali bostn poziu jej tvorba znehodnoten a splen (kvli nemravnosti) zachovala sa modlitba k Afrodite 3) pijansk lyrika = anakrenska pozia predstavite ANAKREN pozia psan k zbave, recitovala sa za hudby tmy: ena, alkohol, priatestvo a spev 4) lyrika s tmou vojny psal ALKAJOS 5) zborov lyrika dy predstavite PINANDROS 6) epigram pvodne to bol oslavn ver, potom npis na hrobe, neskr satirick ton bse psal SIMONIDES 7) grcka bjka predstavite EZOP (otrok, zskal slobodu za svoju mdros)

13

 vina bjok sa odohrvala sa v ri zvierat

Atick obdobie
000005. 4. stor. p.n.l. tvor vrchol grckej otrokrskej demokracie, zana rozkvet Atn rozvoj grckej drmy vznik filozofia: (milova mdros), del sa: realistick / materialistick vznik a) Historick prza HERODOTOS (perzsk vojna) 2) Filozofick prza 0- vznik stavy PLATN 0- ARISTOFANES Poetika, Rtorika zklady przy, drmy

Drma:

0- vemi rozren 0- konali sa dvakrt do roka (jar, jese) na poes boha Dionza v prrodnom divadle amfiteter koloseum 8 12 hodn 0- prevdzanie hier trvalo 0- herci, vdy mui, vystupovali v maskch (odvoden makarn divadlo) 0- na zaiatku vvoja drmy bol jeden herec a chr mal za lohu zdrazova mylienky a tvorenie verejnej mienky del sa na a) tragdiu 2) drmu 0- bohovia zasahuj do deja a ovplyvuj konanie hrdinov 0- Predstavitelia: tragdia: AISCHILOS, SOFOKLES, EURIPIDES komdia: ARISTOFANES

Znaky grckej drmy: 1) erp z mytolgie 2) hrdinovia s odvny a smel alebo hrd a samoby 3) konflikt sa odohrva v boji zo silnejm (osud, bohovia, spoloensk zkony) 4) kon vdy tragicky hlavn hrdina zomiera ale morlne vaz 5) verovan tragdia 6) vdy prtomn chr vyjadruje verejn mienku 7) jednota asu, deja a miesta 8) nelen sa na dejstv, streda sa slovo so spevom a tancom A priviedol na javisko druhho herca, povaovan za otca grckej drmy ISCHILOS napsal 99 hier nmety erpal z oblasti morlky, msti a konflikt loveka a bohov. nepriniesol ucelen divadeln hru

Priptan Promteus
hlavn hrdina sa stva mytologickm darcom rozumu, ktor povzniesol udstvo ku kultrnemu ivotu. Za sluby preukzan uom je Prometeus odsden na muenie: bosk kov Hefaistos ho na Diov rozkaz prikuje ku skale Hefaistosa pritom sprevdzaj dve alegorick postavy Moc a Sila Zeus stavia proti Prometeovi len hrub silu, Aichulos Diovi prisdil rty grckeho tyrana je nevan, ukrutn a pomstiv
14

Orestej
erpala z mtov Agamenov syn Orestes na Apolnov prkaz m pomsti smr svojho otca. Zabije svoju matku a jej milenca. Po uskutonen vrady sa dva na tek, prenasleduj ho bohyne pomsty. Z rozhodnutia bohyne Atny je Orestej postaven pred sd a napriek rovnosti hlasov je Atnskej demokracie zver: je oslavou osloboden. spojili sa tu: lyrika Ajschilovch textov, ktor vypovedala o vntornom ivote loveka, vyjadrovala jeho postoje k naliehavm problmom grcke bje dodvali zvltne aro, v ktorch hlavn postava vdy konala

SOFOKLES patr do grckej drmy (tvoril v Atnach) porazil Aischila napsal 130 hier a zskal 18 vazstiev zaviedol tretieho herca, zvil chr z 12 na 15 lenov, po prvkrt zaal pouva maovan kulisy napsal jednu celoveern hru dval do popredia jednotlivca: Antigona, Elektra, Vldca Oidipus odkopol sa od terie, e bohovia uruj osud jednotlivca a rozhodol, e jeho postavy bud kona samostatne a za toto konanie bud nies zodpovednos

Kr Oidipus
Oidipus vyltil hdanku Sfingy a tak oslobodil Tby. Stal sa vldcom Tb a vzal si za enu krovn Iokastu. V Tbach vypukne mor a udia ho prosia, aby odstrnil prinu moru, rozhodne sa zisti pravdu stoj, o stoj, priom netu, e hlavnou prinou je on sm. Z Korintu utiekol pred vetbou, ktor mu prisdila, e zabije svojho otca a za enu si vezme vlastn matku. Nevedel, e udia, ktorch povaoval za rodiov s len jeho pestni, Ke od tchto pestnov odiiel do Tb zabil v hdke mua, ktor bol nie len krom, ale aj jeho otcom. Po vylten hdanky si berie za manelku svoju vlastn matku. Vetko mu prezrad vetec. Za vetko Oidipus berie vinu na seba, oslep sa a odchdza s Tb.

Antigona
spracva tu mytologick nmet Vojna siedmich proti Tbam, t.j vojna medzi Oidipovmi synmi Polyneikom a Eteoklom sa skon ila smrou obidvoch bratov. Ich nstupca d Eteokla ako obrancu vlasti pochova so vetkmi poctami, ale pod hrozbou smrti zake to ist urobi s telom vlastizradcu Polyneika. Antigona, sestra oboch bratov, nedb na jeho zkaz. Povauje ho za odporujci bom zkonom. Posype pohoden telo brata prsou a vykon prslun obrady. Ke ju pritom pristihne Kreon, rozhoren jej skutkom rozhodne, e ju zaiva zavrie do skalnej hrobky. Mrne pros Kreona o rozvahu nelnk zboru i vlastn syn Haimon, snbenec Antigony. A vstraha vetca Haimona ho presved, aby odvolal zkaz Polyneikovho pohrebu a ponha sa Antigonu oslobodi. Je vak u neskoro a poslovia prinaj krut sprvu: Antigona sa obesila. Po nevydarenom pokuse napadn svojho otca sa zfal Haimon prebodne meom a samovradu spcha aj jeho matka. Dej tragdie: nie je motivovan zsahmi vych boskch sl
15

 odohrva sa vrazne na rovine medziudskch vzahov jeho vntorn dynamika uruje autorovo chpanie sveta ako objektvneho poriadku, ktor si bezpodmienene vyaduje, aby sa zachovala jeho rovnovha. Na druhej strane ide o humanistick heroizciu (vyzdvihovanie vnimonosti) postavenia loveka, ktor mus s danou nepriazou osudu zpasi. EURIPIDES patr do grckej drmy psal tragick diela: Trjanky vykreslil vojnov utrpenie ien a det Ifignia v Tauride o zchrane brata Mdea zdramatizovan poves o arodejnici Mdei, ktor z lsky k muovi zabila vlastn deti. V popred je vykreslen duevn stav zradenej a trpiacej eny

Komdia:
osudy komdie v starovekom grcku si meme predstavi len neplne, nemme pln psomn doklady ARISTOFANES predstavite (vystupoval ako herec) napsal 44 komdii tmy: spoloensk ivot Atn padok Atnskej demokracie hry: Jazdci kritika demokracie ud je vykreslen ako mierne dementn Oblaky ensk snem Mier Lysistrata

16

Rmska literatra

vychdza z grckej literatry, prebrala obsah a formu zaala sa rozvja odvtedy, ke grcka literatra bola v rozkvete rozdeujeme: 1.) Archaick obdobie 2.) Zlat vek 3.) Strieborn vek

Archaick obdobie
tvor sa drma komdia vychdza z grckej drmy (sae ako v Grcku) oznaovala sa ako grcka drma napodobovala vetko (aj masky) TITUS PLAUTUS predstavite erpal nmety z benho ivota Komdia o hrnci, Pseudoludus, Chvastav vojak priniesol slovn hraky, ovplyvnil Molira

Zlat vek
rozrilo sa renctvo CICERO (najvznamnej) knihy o tte a o sente zaviedol politick re tvorila sa historiografia ivotopisy slvnych GAIUS JULIUS CAESAR napsal knihu Zpisky o vojne v Galii vznik filozofickej przy TITUS LUCRCIUS CARUS - psal o Epikurejcoch hovoria o udskom ast tvorila sa rmska pozia dosiahla vrchol za cisra Augusta, del sa na 1.) bostn lyrika 2.) Idylick pozia 3.) Prleitostn pozia

1.) bostn kritika

predstavite PUBLIUS OVDIUS NASO s tri obdobia vvinu: 1) bostn lyrika 2) nmety z grckej a rmskej mytolgie 3) literatra z vyhnanstva (vyhnanec Rumunsku) a) bostn lyrika: Lsky 1. bsnick zbierka obsahuje elgie lska Ovdia je ahk, zbavn, dobrodrun Listy heron

17

 obsahuje 21 literrnych fiktvnych milostnch listov slvnych mystickch hrdiniek psanch svojim vzdialenm muom Umenie milova sklad sa z dvoch ast: 0- v 1. asti: hovor Ovdius, ako zska a udra si lsku 0- v 2. asti: lieky proti lske 2) nmety z grckej a rmskej mytolgie Metamorfzy (premeny) obsahuj 12000 verov autor v nich spracoval 250 grckych a iastone aj rmskych bj zkladom s premeny: - iv vec -> neiv (Daidalos a Ikaros) Daidalos a Ikaros postavy z grckej mytolgie. Daidalos otec, Ikaros syn. ij vo vyhnanstve na Krte (Minos) Ikaros sa premen na Ikarovo more. - neiv vec -> iv (Pygmalionova socha) Pygmalionova socha Pygmalion si vytesal sochu zo slonoviny, bohovia sa nad nm zutovali a oivili ju. 3) literatra z vyhnanstva elgie alospevy a Listy z Pontu

2.) Idylick pozia

predstavite PUBLIUS VERGLIUS MARO 1.) pastierske idyly Bucolica 2.) roncke spevy Georgica 3.) nrodn epos Aeneas pokraovanie Homrovho eposu Ilias Po skonen trjskej vojny had trjsky hrdina Aeneas so svojimi druhmi, otcom a synom, na prkaz bohov nov vlas. Prenasleduje ho hnev bohyne Junony.

3.) Prleitostn pozia

predstavite QUINTUS HORCIUS FLACCUS zstancom Epikurejcov priniesol mylienku zlatej strednej cesty (idel ivotnho astia vid v skromnom ivote 0a v drobnch radostiach v nezvislosti od bohatstva a v mravnej poestnosti) jeho zkladn filozofia: Neda sa zotroi uom, veciam a i svoj ivot poda vlastnho uvenia, zujmov a zub. (vyui de Carpe Diem) Diela: dy poa mladch ud ak maj ma mravn hodnoty a akmi cestami sa m lovek ubera aby bol prospen sebe a spolonosti Satiry poukazuje na sprvny spsob ivota, ukazuje na udsk chyby a omyly Listy zobrazuje tu sm seba ako loveka, ktor sa dopa chb a ktor had svoje ivotn astie

18

Svetov stredovek literatra:

0000000vznik po zniku Rmskej re v 476 n.l. vznik kresanstvo, ktor ju zana ovplyvova od 4. storoia centrami vzdelanosti boli kostoly, kltory a koly vznikaj prv univerzity zkladom pre literatru sa stva Biblia nebola originlna hovorme o univerzlnosti stredovekej Eurpskej literatry (vetky kultry mali spolon vlastnosti, ktor ovplyvnili tvorbu) 0- delme: 1. zpadn - latinsk vzdelanos 2. vchodn byzantsk a grcka vzdelanos 0- ZNAKY STREDOVEKEJ LIT: 1. Teria o nemenlivosti poriadku sveta (svet sa delil na kazov, pnov a chudobnch) 2. Nem psychologick motv deja 3. Napodobovanie Biblie v obsahu aj forme: citcii, imitovania, parafrzovanie 4. Citcia a parafrzovanie sa priastm opakovanm stali topickmi (vyuvanie ustlench zvratov) 5. erpanie symboliky, alegrie 6. Vetko uroval vzah k Bohu 7. Anonymita diela bez mien a titulov 8. Synkretizmus splvanie literrnych druhov a nrov 9. Vzjomne sa ovplyvovala umel a udov literatra 10. Forma bola dleitejia ako obsah 11. Bsnick tl bol rtorick, vemi ozdobn 0- rozdeujeme: a) Orientlna 1. Indick stredovek literatra 0- bsnik KALIDSA (il v 5. stor) napsal drmu akuntala hovor o venej lske 0- vznik bse Oblak poslom lsky hovor sa o lske k ivotu, o milovanej ene, o vyhnancoch, ktor museli opusti domov 2. Perzsk stredovek literatra 0- bsnik NIZNI napsal rytiersky epos Sedem obrazov rozprva o siedmich sestrch, ktor vystpia z obrazu 3. Arabsk stredovek literatra 0- zkladom s Rozprvky z tisc a jednej noci s hlavnou postavou eherezdou, ktor rozprva svoje prbehy sultnovi 0- zkladom je Korn boh je Alah, nboenstvo Islam, vznik 7. stor 4. nska stredovek literatra 0- vznik v 8. storo

0- bsnik LI-PO rebel, autor verov o vne, priatestve, vonosti a prrode 0- bsnik TU-FU il v 8. stor., socilny kritik, psal o vojnch, hladomore a despotizme 0- v 10. 12. storo vznik v ne epika a prv romn 2) Eurpska 1. nboensk
19

00000-

vznik v cirkevnom prostred mala nboensk, vchovn a vzdelvac obsah vychdza z Biblie zobrazen v kontrastoch: hriech idel vytvoril sa idel kresanskej dokonalosti: 1) oddanos k Bohu 2) oddanos k mdrosti 3) oddanos mravnosti 4) oddanos statonosti 5) askza odopieranie pozemskch statkov hlavn postava je svtec mohol kona zzraky 1) 2) 3) 4) lyrick piesne legendy hagyografie (= ivotopisy svtch) exempl (= krtke rozprvania o + alebo prkladoch mravnho ivota vo forme bjky alebo poviedky) 5) mystria (hry, ktor sa hraj v kostoloch a chrmoch)

0- literrne nre:

0- zachovalo sa mlo pamiatok: 1. v 13. storo zozbieral Jakub Voragine zbierku latinskch legiend Zlat legenda 2. Frantiek z Assisi (il v 12.-13. storo bsnik, potuln kazate, hlsate chudoby a zakladate rehole frantiknov) prv svisl pamiatka talianskej literatry Spievanka 2. svetsk - rozdeujeme: 9) literatra pre rytierov a achticov: 0- hlavn hrdina je bojovnk, achtic zidealizovan postava 0- m tieto vlastnosti: 1. sila, 2. statonos, 3. mdros, 4. oddanos k feudlnemu pnovi 0- psali sa: 1) hrdinsk nrodn epos 0- znaky hrdinskho nrodnho eposu: 1. Prbeh z bohatm dejom, m hlavn aj vedajie lnie 2. M vemi vea postv, vea opisov 3. Hlavn postava je vdy achtic 0- Franczsky epos Piese o Rolandovi dej sa odohrva za vldy Karola Vekho, zobrazuje kriiacke vpravy proti Saraknom v panielsku de

- Nemeck epos Piese o Niebelungoch (12. stor.) rozprva sa tu o bjnom poklade Niebelungoch - Rusk epos Slovo o pluku Igorovom (12. stor) zobrazuje boj ruskho knieaa Igora s koovnmi poloverskmi kmemi 0- Fnsky epos Kalevala 2) rytiersky epos: 0- hlavn postava je rytier, odvny bojovnk, spravodliv vldca, ochranca chudobnch a ien
20

1. TOMAS DE BRETAGNE Tristan a Izolda (franc.) to ist napsal GOTFRIEDA VON STRASSBURGA 2. Piese o Cidovi (pan.) autor tu zobrazil bojovnka proti Maurom 3) dvorn kurtuzna lyrika 0- typ bostnej pozie, ktor vyjadroval hlbok cit a lsku k vyvolenej pani, asto tto lska bola neoptovan, neastn 0- autori boli recittori a spevci: Franczsko trubadri, Nemecko minisengri, Slovania igrici 0- tvorili sa tu pastierska bostn piese, bostn listy a alba

35) metianska stredovek literatra 0- vyznauje sa zbavnosou a komikou 0- rili ju tudenti 0- verovan poviedky, zvierac epos, na trhoch predvdzan drma

esk stredovek literatra:

datuje sa s Vekomoravskou rou, staroslovienina najznmejia je stredovek piese Hospodine pomyluj my (Hospodine zmiluj sa nad nami) vznikali legendy psan po latinsky vznikali kroniky najvznamnejia Kronika esk (z 12. stor.) KOSMAS zobrazen esk dejiny od vybjench ias do 12. storoia 0- Dalimilova kronika (14. stor.) etina, neznmy autor 0- esk dejiny od najstarch ias patr do metianskej - Hradeck rukopis (14. storoie) literatry - JN HUS - m satirick podtn profesor praskej univerzity kzal v Betlehemskej kaplnke postavil sa proti cirkvi (odpustky) diela : Kniky o svatokupectv Vklady viery Desetoo a ptee Postilla priniesol didaktick znamienka 0- po Husovej smrti sa rilo husitsk hnutie a symbolom husitskho hnutia sa stala piese Kto s bo bojovnci 0000-

21

Slovensk stredovek literatra

0- v rokoch 800 1500 0- delme ju: a) staroslovensk 0- v tomto obdob bola Vek Morava, ktor svis s kresanstvom 0- na Vekej Morave psobili iba fransk kazi, ktor kzali v latinine, grtine alebo hebrejine 0- kniea Rastislav poiadal byzantskho kra Michala III, aby poslal na zemie VM niekoho, kto by ril vieru v jazyku, ktor by poznal ud 0- roku 863 prichdzaj na VM Kontantn a Metod, solnsky bratia, ktor poznali slovansk nreie z okolia svojho rodiska Solna (dnes Thesaloniky) 0- vznam Cyrilometodejskej misie: 1) vznik prvho slovanskho psma 2) vznik prvho slovanskho jazyka staroslovieniny 3) vznik staroslovienskej literatry 0- roku 867 obhajuje Kontantn a Metod pred ppeom slovansk bohoslubu 0- Kontantnovi sa podarilo obhji nie len ako bohosluobn jazyk ale aj ako jazyk spisovn a cirkevn 0- Ppe alej schvlil preklady a Metoda vymenoval za arcibiskupa 0- Kontantn vstupuje v Rme do kltora, kde prma meno Cyril kde onedlho zomiera 0- Metod sa vracia na VM (vldca bol Svtopluk prvrenec franskch kazov), dva roky ho vznili v Bavorsku 0- Metod musel znova obhajova staroslovieninu pred ppeom a ppe Jn VIII znovu potvrdil staroslovieninu ako liturgick jazyk 0- po smrti Metoda ppe tefan V zakzal slovansk bohoslubu 0- vina slovanskch kazov musela ods pred prenasledovanm 0- uchlili sa najm v Bulharsku, kde zaiatkom 10. storoia zostavili nov psmo Cyriliku 0- Metodovi nasledovnci, psobiaci v Bulharsku, vytvorili diela O psmench MNCH CHRABR a ivot Maurov 0- po zniku VM sa staroslovienina pouvala len v Szavskom kltore a v sasnosti sa staroslovienina pouva ako liturgick jazyk pre grckokatolkov 1. Hlaholika zostaven z malch psmen grckej abecedy, zostavil Cyril 2. Cyrilika zostaven z vekch psmen grckej abecedy 0- neskr sa z nej vyvinula Azbuka, ktorou dodnes pu Rusi, Srbi, Ukrajinci, Bulhari literatru rozdeujeme: 1) prekladov 0- nboensk a bohosluobn texty, ktor Kontantn a Metod preloili 0- Misl (=omov kniha), Nov zkon, Brevir (= modlitebn knika pre kazov), altr (= zbierka almov), Spevnk, Sdny zkonnk pre svetskch ud, Paterik (= kniha otcov, rozprva o mnchoch) 0- Metod Nomokanon (= cirkevn prepisy, povaovali sa za prvnick literatru) 2) pvodn Proglas - KONTANTN

0- predhovor prekladu evanjelia 0- najstaria zachovan slovansk bse

22

0- podva tu program Cyrilometodejskej misie vemi dleit pretoe proklamuje nutnos vzdelania, prvo na kultru v zrozumitenom jazyku - tto mylienka znamen zaiatkom demokracie kultry 0- oslavuje tu slovansk preklad psma 0- vyzdvihuje domci jazyk ako zklad kninej vzdelanosti 0- ako prv slovansk bse sa vyznaovala obraznm tlom a cittmi z Biblie

Moravsko-pannske legendy
0- delme na: 1. ivot sv. Kontantna autor KLIMENT 0- zobrazuje tu jeho detstvo, tdium, nadanie, mdros a scit s trpiacimi 0- sstreuje sa na jeho predmoravsk innos a obhajobu slovanskho bohosluobnho jazyka v Bentkach pred ppeskm dvorom 0- vyuvajc citty z evanjelia sv. Mata: i neprichdza d od Boha na vetkch rovnako? 0- brnil staroslovieninu:
A tak vy nehanbte sa, tri jazyky len uznvajc a prikazujc, aby vetky ostatn nrody a plemen boli slep a hluch? 0- autor si vma spoloensk situciu na VM 0- legenda je napsan przou, vzneenm rtorickm tlom 0- obsahuje rencke otzky, prirovnania, kontrasty, dramatick dialgy, biblick citty a podobenstv

2. ivot sv. Metoda autor GORAZD 0- je krat, epickej, vecnej, menej legendov 0- Metodovej mladosti sa venuje len vemi strune, podrobnejie sa zaober jeho innosou na VM 0- Metod sa zaslil o vznik samostatnej cirkevnej provincie 0- legenda obsahuje aj historick dokumenty o schvlen slovanskej liturgie a vymenovan Metoda za arcibiskupa 0- tl legendy je jednoduch, obsahuje mnoh bsnick figry a trpy 0- v legende niet prvkov zzranosti 2) literatra 10. storoia znik VM 0- zaiatok psan po latinsky 0- Slovensko sa stva sasou Uhorska, Uhorsk tt sa orientuje na latinsk kultru a na vzdelanie 0- vzdelanie slilo len cirkvi a svetskm feudlom 0- strediskami vzdelania boli kltory, cirkevn a mestsk koly a univerzity 0- latinina sa pouvala ako jazyk ttnej moci, psali sa v nej listiny a dekrty 0- najvie vzdelanie mali kazi latinsk cirkevn koly 0- mestsk koly vznikali v 14. stor. poskytovali zkladn vzdelanie 0- vznikli univerzity, Akadmia Istropolitna 1465 (13. stor. Gaudemus Igitur tudentsk hymna) 0- najvznamnejie literrne pamiatky: latinsk legendy maj nielen umeleck, ale aj historick hodnotu

23

1. Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi

0- napsal BISKUP MAURUS 0- zobrazuje udalosti zo ivota oboch mnchov, ktor psobili za panovania tefana I 0- Svorad vstpil do benediknskeho kltora na Zobore pre Nitre a neskr odiiel do pustovne na Skalke pri Trenne 0- jeho iakom a spolupustovnkom je Benedikt

2. Tri legendy o sv. tefanovi

0- z tohto obdobia s kroniky (13. stor.):

1) Kronika imona z Kzy 2) Anonymn kronika

3) literatra psan po esky a slovakizovanou etinou 0- od 15. 18. storoia 0- vplvalo: 1. Husitsk hnutie (na Slovensku sa volali bratrci) 2. Vjazdy husitov na Slovensko (husitsk vojsk Jna Jiskru z Brandza) 0- radn listiny v latinine 0- pod vplyvom husitov sa etina stva radnm jazykom, okrem etiny sa pouva slovakizovan etina (rozren medzi metiactvom) 0- zachovali sa rzne listiny a mestsk knihy - najvznamnejia je ilinsk kniha nem literrnu hodnotu, m kultrno-historick jazykov vznam 0- literrne pamiatky: 0- piese Vitaj mil Spasiteu 0- Spisk modlitby 0- bostn dvojverie mil panna 0- udov slovesnos, vznikali pracovn, svadobn, pohrebn piesne, koledy, balady (Mati dieva zha) 0- hdanky, prslovia, porekadl a pranostiky 0- vznikaj miestne povesti 0- najstaria stredovek rozprvka O dvanstich mesiaikoch 0- najstarie piesne Morena, Morena; Hoja una hoja!

24

Humanizmus a renesancia
vznik v 13. stor. v Taliansku trvalo 13 - 17. stor. Humanizmus - udsk - prebrat z lat. Renesancia - Znovuzrodenie, obroda - prebrat z francztiny. na vznik humanizmu a renesancie mali vplyv objavy: objavenie Ameriky vznik miest a vek rozmach metianstva vznik Kopernkovho Heliocentrickho nzoru nzor Galilea Galileiho knhtla Gutenberg vynjdenie punho prachu vynjdenie kompasu Znaky humanizmu a renesancie: idelom 1) nvrat k antike a antickm 2) od nboenstva sa prelo k uznvaniu radost pozemskho ivota 3) v popred s zmysly a rozum 4) v popred individualizmus - viera vo vlastn sily 5) literatra sa pe v nrodnom jazyku, nie v latinine 6) v popred je literatra nun - ivotopisy, cestopisy, pedagogick literatra, rozkvet lyriky 7) plodia sa mnohostrann umelci literrny humanizmus0-- spoiatkusa len v kolskch a uenchneskr aj nrodn jazyky vyuval pouval iba latinsk jazyk, kruhoch 0- literatra vemi mlo rozren, spracvala len uen a prleitostn problematiku literrna renesancia - zobrazovala radostn prirodzen zmyslov a renesann vzah loveka k pozemskmu ivotu, ku krse a k prrode - vyuvala len nrodn jazyky, mala udovej charakter, vznik tu vea literrnych. diel. Talianska humanistick a renesann literatra 0- datuje sa v 14.-16. stor. 0- vek rozmach renesannch diel 00 0 0 0 0

Dante Alighieri
Bosk komdia - epick bse
- sklad sa z troch ast: a) Peklo b ) Oistec c) Raj 0- nmet vychdza z Biblie 0- duchovn epos 0- prbeh s bohatm dejom 0- hrdinom je sm bsnik, tento bsnik - vzdelanec putuje tromi zhrobnmi rami => alegorick p loveka za poznanm, za bohom a za svetlom. Autora sprevdzaj peklom a oistcom rmsky bsnik Verglius. Verglius tu symbolizuje relny pozemsk ivot. Rajom bsnika sprevdza ena

25

Beatrice, ktor je symbolom nadpozemskej dokonalosti , ena - anjel, v skutonosti je to jeho zomrel milenka. Renesann znaky: 1. trest za udsk chyby 2. lska k antickej vzdelanosti 3. tba loveka po poznan 4. lska k vlasti 5. stret sa tu stredovek myslenie s novovekm (Verglius nesmie s ako pohan do raja)

Giovanni Boccacio
0- zakladate novodobej przy 0- priniesol novelu (1313 - 1375)

Dekameron eurpskej novelistiky 0- vrchol

0000-

100 noviel, ktor hovoria 10 mlad udia, ktor utiekli pred morovou epidmiou z Florencie rozprvania s vemi vesel, zakonen ponauenm, vyjadruj rados zo ivota autor kritizuje pokrytectvo, hlpos, do popredia stavia lsku k ene renesann znaky diela: 1) novely obsahuj svetsk tmy: lska, nevera 2) je tu vyjadren kritika malometiactva, duchovenstva, chamtivosti a hlposti cez smev a irniu 3) ena vystupuje ako rovnocenn partner k muovi

Francesco Petrarca
- taliansky lyrik, bsnik lsky a pozemskho ivota

Spevnk (Sonety pre Lauru) 0- bsnick zbierka

00000-

psan formou sonetu bostn vere, venoval ich relnej ene napsal ju na zklade preitho astia a neastia vere s smutne melancholick, cti tu navu zo ivota ovplyvnila alie genercie bsnikov, najm Jna Kollra

Franczska humanistick a renesann literatra: 15. 16. storoie

26

00000-

predstavite franczskej renesannej pozie prv modern eurpsky bsnik bol prvm prekliatym bsnikom, lebo nebol ochotn zmieri sa so spolonosou vo svojich bsniach vyjadruje neistotu doby priniesol Villonovsk baladu: 0- lyrick bse s prvkami balady, ale nie vdy kon tragicky, riei sa tu urit problm 0- bse je pochmrna, dej sa nestupuje 0- vyjadroval sa pomocou protikladov: mrnos - tba po ivote cnos pohdanie vtipnos vnos rados - zfalstvo

Francois Villon

Mal testament
0- spomienka na pobyt v Pari 0- venoval ho svojim priateom

Vek testament
spomienka na lsky, mlados, tudentsk veselos a strach zo smrti 0- predstavite franczskej przy 0- satirik, kritik zla, udskch chb, vek humanista 0- napsal prv satirick romn vo franczskej literatre:

Francois Rabelais

Gargantula ast 0- m 5 a Pantagruel

0- rozprvanie o dvoch obroch - otcovi a synovi 0- tma: vsmech stredovekch preitkov scholastickej vchovy a hlposti, vsmech vetkho, o brnilo loveku i plnohodnotnm ivotom 0- v kontraste s tmto vsmechom je predsavzatie zdravho rozumu, ivotnho optimizmu 0- romn bol odsden, pretoe toil na vzdelancov parskej Sorbony 0- Rableas tu vyuil groteskn humor, slovn hraky, vea filozofickch vah

panielska humanistick a renesann literatra: 0- 16. 17. storoie 0- nazva sa: Zlat vek panielskej literatry 0- panielsko bolo vemi silnou vemocou 0- rozren bola dramatick tvorba a komdie 0-

Lope de Vega
0- psal hry nboenskho charakteru, historick hry, komdie 0- v komdich zobrazoval najm sasnos 0- diela: Uite tanca Zhradnkov pes komdia Fuente Ovechuna 0- nzov dediny 0- je to drma 0- obraz odboja ud proti tlaku 0- dedinania sa rozhodn, e toho, kto zabil kontura (predstavite ttnej moci), nevydaj
27

Miguel de Cervantes Saavedra

0000bsnik, prozaik, dramatik predstavuje vrchol panielskej literatry priniesol pikareskn romn: => pikaro - ibal, hunct, sprevdza pna na cestch zakladate novodobho romnu

Dmyseln rytier Don Quijote zosmieni populrne rytierske romny 0- zmerom tohto romnu je de la Mancha

0- hrdina sa pomtie z tania rytierskych romnov a rozhodne sa obnovi rytiersku slvu 0- putuje na nevldnom koni, Rocinante, a so zbrojnoom, prostm a prefkanm sedliakom Sanchom Panzom, ktor ho sprevdza na oslovi 0- chce pomha biednym, naprva krivdy 0- jeho dobrodrustv sa konia zosmienenm, alebo bitkou (boj s veternmi mlynmi, ktor povauje za obrov, alebo s kdom oviec => nepriateskm vojskom) 0- nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrou sa zrieka svojho poblznenia 0- Cervantes stavia do konfliktu dva svety: svet idelov a svet skutonosti 0- jeho hrdinovia sa stali literrnymi typmi: Quiote - naivn, smieny rojko Panza - praktick sedliak 0- autor vyuval humor a satiru na kritiku stredovekho feudlneho sveta a zrove bojoval za idely humanizmu

Anglick humanistick a renesann literatra: 14. 16. storoie 0- predstavite pozie 0- napsal verovan poviedky Canterbursk poviedky 0- vynikali drobnokresbou, samopanm humorom 0- podvali obraz anglickej spolonosti

Geoffry Chaucer

28

William Shakespeare
000000(1564 ? - 1616?) poklad sa za najvznamnejieho svetovho dramatika narodil sa v rodine rukavikra v Standforde nadasov dramatik diela maj veobecn platnos psal aj sonety 36 hier a zbierka sonetov

znaky jeho drmy: 1) neobmedzen nmet, as, miesto konania 2) drma podva obraz pozemskho ivota (iarlivos, ve ...) 3) postavy ien samostatne rozhoduj o svojom ivote, nikomu sa nepodriauj, s energick a rozhodn 0- priniesol ensk postavy z udu 4) prinou tragdie je vdy udsk ve, alebo nhoda 5) tragick prvky nie s oddelen od komickch 6) vere sa striedaj s przou 0- postavy z udu - prza 0- postavy vyie postaven hovoria vo veroch 7) hry s napsan pomocou blaukvertu - nermovan 5-stopov jambick ver 0- jeho hry rozdeujeme: 1) tragdie (Rmeo a Jlia, Otello, Macbet, Kr Lear) 2) komdie (Skrotenie zlej eny, sen noci svtojnskej, Mnoho kriku pre ni, Vesel panie z Windsoru) 3) historick hry (Henrich VI., Richard III.) - preniknut vlasteneckm ptosom

Rmeohlavn tma: boj dvoch znepriatelench rodov (Kapuletovci a Montekovci) 0- a Jlia

-

0- hl. postavy: Jlia Kapuletov, Rmeo Montek hl. mylienka: lska stali sa typmi pre nesmrten, ven 0- Rmeo a Jlia - mladch ud novo vzniknut literrne diela 0- prbeh sa odohrva vo Verone - je vymyslen 0- vo Verone ij dva znepriatelen rody (prina znepriatelenia im nebola znma) 0- Rmeo a Jlia sa stretvaj na makarnom ble, boli to deti. Jlia - 13, Rmeo - 15, vznik lska na prv pohad 0- ke sa navzjom predstavia, zistia, e s deti dvoch znepriatelench rodn 0- vedia, e rodiia im nedovolia, aby sa zosobili - zosobia sa tajne 0- Rmeo pri poulinej bitke zabije Jliinho bratranca Tibalta 0- Rmeo mus ods z Verony 0- rodiia ntia Jliu k sobu, Jlia si nevie rady, prichdza za mnchom a pros ho o radu 0- mnch jej d npoj, po ktorom bude vyzera ako mtva 0- mnch posiela za Rmeom posla, posol sa zdr, Rmeo dostva sprvu, e Jlia je mtva 0- Rmeo prichdza tajne do Verony, vid v rodinnej hrobke mtvu Jliu, vie, e bez jej lsky neme i a rozhodne sa zabi sa 0- Jlia precitne z hlbokho spnku a ke vid mtveho Rmea, tie spcha samovradu (prebodne sa dkou) 0- rno obe rodiny zistia, e ich deti s mtve a nad ich telami kon boj dvoch rodn 0- najznmejia scna - balknov (mlad udia si tu vyjadruj lsku)

29

Hamlet 0- Hamlet, Krovi dnsky

0- nmet z kroniky z 12. stor. 0- odohrva sa na hrade Elsinor 0- hl. tma: rozpor hlavnho hrdinu, ktor ti uskutoni svoje idely, toto sa mu nepodar, je vemi nerozhodn, je tu vemi vea vah o zmysle ivota, o udskej existencii, najvznamnejia vaha:By, i neby 0- krtky obsah: Hamlet, syn dnskeho kra, sa rozhodne pomsti smr svojho otca, ktorho zavradil vlastn brat, aby sa zmocnil trnu a oenil sa s krovnou vdovou. Princ Hamlet vykon pomstu a po dlhom vhan, a pritom zomieraj aj nevinn (Oflia, ktor bila Hamleta, sa pomiatla a utopila, Ofliin brat vyzve Hamleta na sboj, v ktorom m Hamlet zomrie otrvenm meom. Zran princa, ale pri zmene kordov je sm smrtene zranen). Krovn pripja na Hamletov spech otrvenm vnom a umiera, ranen Hamlet zabije vraha svojho otca 0- ierny vojvodca bentskeho vojska Othelo v iarlivosti podahne intrigm karieristu Jaga a zavrad svoju nevinn bielu manelku Desdemonu 0- ke zist, e sa dal oklama, spcha samovradu 0- ctiiadostiv vojvodca Macbeth, ktormu arodejnice predpovedaj slvu, zavrad s pomocou lady Macbeth ktskeho kra Duncana, ktor je hosom na jeho hrade. Zmocn sa trnu a stva sa z neho krut tyran a vrah 0- neskr ho prenasleduj vidiny, je neastn, pretoe lady Macbeth sa pomtie a zomiera 0- presved sa o nezmyselnosti svojho konaniam, ale u je neskoro 0- synovia zavradench sa mu pomstia a zabij ho 0- spravodlivm ktskym panovnkom sa stva syn zavradenho kra Duncana 0- vaz pravda nad udskou podlosou 00000je to verovan tragdia star kr chce rozdeli svoju ru trom dcram starie dcry sa otcovi neprimne lkaj, a tak zskaj dedistvo najmladia dcra Kordlia je primn k otcovi, preto na u pyn kr zanevrie vyd ju za franczskeho kra a sm ije u svojich starch dcr, pretoe im preka, vyen ho 0- staria sestry sa navzjom nenvidia ke Goneril otrvi sestru Regan a sama spcha samovradu, najmladia dcra prichdza s franczskym vojskom chudobnmu otcovi na pomoc 0- po vyloden pri anglickch brehoch padne do zajatia a vo vzen ju zabij 0- samobi panovnk vid, e sa vo svojich dcrach zmlil a pri pohade na mtvu Kordliu mu pukne srdce 0- hrdinovia Shakespearovch diel s siln jednotlivci, ktor sa nevzdvaj svojich vzneench idelov, hoci sa ich osud asto kon tragicky 0- v hrch sa strieda prza (hovorov re) s verami 0- Shakespeare odsudzoval predsudky, zkernos, pokrytectvo, krutos, a to vdy v protiklade s uachtilosou udstva

Othelov tejto tragdii vaz podlos a intrigy nad istm udskm citom 0-

Macbeth 0- nmet erp zo ktskeho prostredia

Kr Lear 0- je jednm z vrcholnch diel renesannej literatry

30

Nemeck humanistick a renesann literatra

Hans Sachs
(1494 - 1576) 0- napsal vea hier a verovanch anekdot 0- je ho postavu zvenil R. Wagner v opere Majstri spevci 0- udov kniky O figliarovi Tillovi Eulenspieglerovi 0O doktorovi Faustovi - upe duu diablovi Posk humanistick a renesann literatra

Jan Kochanovski
(1530 - 1584) 0- Fraky vynikaj mdrosou a vtipom 0- Treny elgie, vyjadruje boles nad smrou esk humanistick a renesann literatra 0- vplval boj metianstva a achty 0- nstup Habsburgovcov, nboensk spory Daniel Adam z Veleslavna - Kalend historick 0- prv pokus o vytvorenie eskej gramatiky 0- biskup Jednoty bratskej 0- vo svojej Kralick Biblia venuje pozornos nie len slovnkom ale aj frazeolgie a skladbe, je tu vaha o slovanskch jazykoch 0- na preklad Novho zkona nadviazali bratsk autori, ktor preloili cel Bibliu (Kralick biblia) 0- jazyk Kralickej biblie uzkonil jazykov normu v echch a stal sa aj literrnym jazykom (biblick etina) slovenskch evanjelikov a do polovice 19. stor. 0- rozvoj eskho humanizmu bol preruen roku 1620 ke cisrske vojsk zvazili v bielohorskej bitke a nastpili politick, nrodnostn a kultrny tlak

Jn Blahoslav

31

Slovensk humanistick a renesann literatra

0- 1500 1650 0- spoloensk pomery na Slovensku s nepriazniv 1) vplyvom tureckch vpdov 2) rzne reformcie 3) protihabsburgskmi povstaniami 0- roku 1465 Matej Korvn zaklad v Bratislave Akadmiu Istropolitnu 0- na vvoj vplvala esk univerzita 0- vyuvala sa latinina a etina 0- slovensk humanistick literatru rozdeujeme: 1. latinsk humanistick pozia 2. humanistick odborn prza

a) latinsk humanistick pozia:

Martin Rakovsk
1535? 1579? 0- uite, pisr, vedci tov Uhorskej krovskej koruny 0- psal po latnsky 0- zapojil sa do prdu renesannej tvorby, ktor sa zaoberala osobnosou panovnka, usporiadanm spolonosti a vchovou obana

O spoloenskch vrstvch v tte askladba 0- renesann nun verovan princh prevratov v krovstvch a cisrstvach

0- ovplyvnila ho antick literatra najm Aristoteles a Platn 0- Kompozcia: Prolg: 0- vzva mzu, oslavuje Maximilina II., predstavuje zmer a cie diela 1. as: 0- hovor o podrobnom rozvrstven feudlnej spolonosti s krtkou charakteristikou kadej socilnej skupiny. Obanov alej del poda majetku na bohov, stredne majetnch, chudobnch a hovor, e nie je dobr, ak je vea bohatch alebo chudobnch. 2. as: 0- autor sa zama nad prinami astch nepokojov a vzbr v krovstvch a cisrstvach. Poda neho hlavnou prinou je neschopn vladr a nerovnos medzi umi. Vea miesta venuje i vlastnostiam panovnka, ktor by nemal vojakmi krajinu plieni, mal by zabezpei, aby sa kad dokal svojho prva, aby nebol tyran Epilg: 0- bse venuje Maximilinovi II. a el mu pannske ezlo a vladrsku korunu

0O svetskej vrchnosti
0- podva tu model spravodlivho panovnka, prihovra sa za dstojnejie postavenie udu, bezmocnch, utlanch

0- obe diela s napsan v elegickom distychone (alospevn dvojverie)

32

Jakub Jakobeus
(1591? 1645?) 0- priiel z iech do Preova 0- nadviazal na Verglia 0- do slovenskej literatry sa zapsal:

Slzy, vzdychy a prosby slovenskho nroda 0- epicko-reflexvna bse

0- nrodno-vlasteneck bse a signalizuje prebdzanie slovenskho nrodnho povedomia u vtedajieho metiactva 0- obsah: Matka Slovkov sa trpko sauje na svoj osud, pretoe tureck vpdy, iveln pohromy a mor sa usiluj vyhubi jej deti. Slovensk pokolenie vymiera a zfal Matka Slovkov pros o pomoc nebes. 0- z tohoto diela erpali Jn Holl a Jn Kollr

b) humanistick odborn prza:

Jn0- lekr, profesor praskej univerzity Jesenius 0- prv verejn pitva v echch

Vavrinec Benedikt z Nedoier

0- profesor praskej univerzity 0- napsal prv systematick gramatiku etiny:

Dve0- systematick gramatika etiny knihy eskej gramatiky

00001.

otvorene sa hlsi k slovenskmu pvodu uvdza rozdiely medzi sloveninou a etinou napomna rodkov, aby viac pestovali materinsk jazyk a venovali sa vzdelvaniu rozdelenie renesannej literatry: pozia a) historick spevy 2) bostn pozia 3) nboensk pozia 2. drma

1) renesann pozia : 1) historick spevy:

0- predstavuj verovan epiku 0- rozdeuj sa: I. protitureck II. protihabsbursk autori boli vinou neznmi udia z radou tudentov, uiteov a zemanov spevy sa zachovali v opisoch boli napsan slovakizovanou etinou vemi mlo ich zudovelo

000033

Pse o Sigetskm zmku

0- rozprva o obliehan sigetskej pevnosti Turkmi a hrdinskom odpore obrancov na ele s grfom Mikulom Zrnskym. Pevnos padla

Pse o nkterch zmkoch:

O Modrom kameni Divne a Zvolen (museli ho brni pred Turkmi) 0- v piesniach je takmer uniktny motv v naej renesannej pozii motv eny bojujcej v muskom prestrojen

Martin Bok
Pse o zmku Murnskm 0- jedna z najstarch historickch piesn
0- pouva kronikrsky a dokumentrnym tl 0- opisuje dobvanie Mura a potrestanie hradnho pna, lpenho rytiera Mateja Bazalda

tefan Komodick
O jgri a nkterch vezch - historick piese
0- za spustoenie krajiny nevin Turkov dobvajcich Jger, ale aj drancovanie cisrskych nemeckch oldnierov 0- v historickch piesach zo zaiatku 17. storoia sa protihabsbursk nlada vyostruje, napr.: O Tompierovi, Myjava a kozci

b) bostn pozia:
reprezentuje rytiersku verovan romancu:

Pse o dvch uherskch pnoch a tureckho cisre dcre

0- sultnova dcra, hoci prslunka pohanskho sveta, vyslobod achticov Sildiho a Hadmiho z vzenia a sama utek spolu s nimi 0- v sboji Sildiho a Hadmiho o ruku dcry vyjde najavo, e Hadmi m doma manelku 0- osem anonymnch bostnch piesn v kdexe Jna Jba Fanchaliho - dieva sa mus vyda za mua, ktorho nemiluje Mej ty ltost, m nejmil na serdce moje - nznaky dotyku s udovou tvorbou, prpadne nboenskou tvorbou Ach, poteen m roztomil

c) nboensk pozia

Jn Silvn
(1493 - 1573)

Psne novpiesn alm kajcich a jin almy 0- zbierka na 7 0- osobne zaangaovan vypovedal o svojich citoch, vniach a bolesti 0- konflikt medzi renesannm a stredovekm ponmanm udskej existencie 0- vyuva jednoduch tylistick prostriedky, asto biblick, slabin ver, niektor piesne skladal na meldie historickch a udovch

34

Eli Lni
(1570 - 1618) jeho piesne s zkosti v obdob bokajovskho povstania a tureckch vpdov

Daniel Pribi
zbierka duchovnch piesn, pripojench k prekladu katechizmu

Juraj Tranovsk
Pse duchovn star i nov (Cithara sanctorum) 0- evanjelick spevnk
0- sstredil sa na vieroun a bohosluobn otzky 0- spevnk doteraz vyiel vo vye 100 vydaniach 0- postupne je dopan o nov piesne, podporoval nboensk i nrodn uvedomenie 0- zahrnul do neho vea eskch piesn, preklady z neminy, hlavne Lutherove texty, menej zaradil slovenskch piesn 0- men zujem o vntorn osobn, socilnu alebo nrodn problematiku

2) renesann drma:
0- hry sa hrvali v kolch, mali vchovn cie, boli prehliadkou iackych schopnost 0- vdy sa hrali na konci kolskho roka 0- erpali sa z Biblie, antiky a z dejn

Pavel Kyrmezer
druh polovica 16. storoia 0- spracva tu biblick nmet o nadutom bohovi, ktor nechce zmierni biedu chudobnho lazara ani omrvinkami zo svojho stola. Za takto bezoivos ho smr prekvap uprostred hodovania a erti ho odnes do pekla 0- Kyrmezer v tejto hre dva priestor aj realistickm udovm prvkom napr, postavy ertov a problm zabezpeenia vdovy po bohovi.

Komdia esk o bohatci a lazarovi hra

Komdia nov o vdov hra

0- prbeh o chudobnej vdove, ktor prenasleduje bohat kupec, ktor od nej vymha dlh. Pome jej prorok zzranm rozmnoovanm oleja 0- najostrejia kritika slova na spolonos vkladan do st skennka, ktor sa zama nad socilnou nerovnosou, nespravodlivosou, tlakom, ernctvom a biedou 0- v obidvoch hrch vyuva udov hovorov re

Jur Tesk Moovsk (17. stor.)

0- hra: Ruth spracoval tu biblick prbeh o statonej neveste, ktor sa stala obetavo o svoju svokru

35

Eurpska barokov literatra

0- 16. 18. storoie 0- spoloensk a politick pomery: 30-ron vojna tureck njazdy protireforman boje socilny tlak ud zachvtili pesimizmus, zfalstvo a bezndej, zana nedvera v pozemsk ivot, udia sa utiekaj k Bohu barok: 0- vznik v Taliansku a panielsku 0- cirkev si upevuje moc 0- perla nepravidelnej formy 0- pochdza z vtvarnho umenia 0- znamen zakrivenie a deformciu klasickej harmnie, vyznauje sa ozdobnosou, ndherou 0a nadnesenosou 0- opak renesancie, hlsa nvrat k nboenskm hodnotm 0- heslo: vetko je mrnos nad mrnos a trpenie ducha. 0- myslenie ud sa men a zana dvojplov: a) udia tia po ivote b) udia maj strach zo smrti rozdeuje sa: 1. cirkevn b) protestantsk a) achtick 2. svetsk 2) metiansk 3) udov by

a) katolcky

0- barok nezobrazoval iba nadpozemsk ivot, ale aj pozemsk ivot, ktor v ponman baroka strcal zmysel 0- pozemsk ivot sa chpal ako hra alebo sen a zobrazoval sa cez znaky a symboly 0- literrny barok sa vyznauje protikladmi: 1) nboensk mysticizmus pozemsk zmyslovos 2 tba po svetskej ndhere ) pominutenos, mrnos a zbytonos svetskch vec a ivote 3 vntorn citovos ) neprirodzen ptos (nadnesenos) (emocionlnos) 4 ) upevovanie starch nrov vznik novch 5) vzah medzi umelou a udovou literatrou (postupn utvranie tvorivho vzahu medzi tmito literatrami) Barokov tylistika: 0- vemi dekoratvna, pompzna, patetick 0- vyznauje sa kninm tlom so zloitmi tylistickmi a jazykovmi prostriedkami a nezvyajnmi obrazmi

0- vyuva vea trpov a figr, vea synonm, zloit metafory, symbolu, alegrie, hyperboly a prirovnania

36

TALIANSK LITERATRA Torquato Tasso

(1544- 1595) venoval sa literatre a filozofii Osloboden Jeruzalem - epos 0- nepriaznivo prijat vzdelancami, upadol do pochybnost o sprvnosti mylienok v epose, preto poiadal niekoko krt o inkvizciu 0- kvli eposu upadol do chorobnch depresi, zomrel tesne pred vymenovanm za Kra bsnikov 0- je to epos o osudoch prvej kriiackej vpravy 0- stretvaj sa tu 2 stredn tmy: 1) svet zbran, zko spt s teologickmi predstavami 2) svet udskch citov 0- najviac sa vyuvaj hyperbola a antitza 0- OBSAH: Gotfried zorganizuje kriiacku vpravu na oslobodenie Jeruzalema. V boji zahyn udatn kresansk i moslimsk bojovnci. Kriiaci nakoniec mesto dobyj. Poas bojov mlad Sofronia sama seba obaluje z krdee, aby zachrnila kresanov. Milujci Olindro nevha 0a d sa s ou upli. Zachrni ich mohamednska bojovnka Klorinda, ktor sa d pred smrou pokrsti. Armida, zaklnaka nepriateskho tbora, kladmi bojuje proti kriiakom, ale nakoniec zvaz lska ku kresanovi Rivaldovi 0- je tu mnostvo epizd, symbolick fakty 0- Jeruzalem svt hrob duchovn absoltno, svetlo pravdy 0- moslimovia moci temnt, zporn stavy due, pomhaj Luciferovi

ANGLICK LITERATRA John Milton

(1608 - 1674) - psal diela o slobodnej demokracii a pedagogick spisy Straten raj duchovn eposy Raj znova njden Straten raj 0- podva spracovan biblick prbeh o stvoren sveta cez pd anjelov, neposlunos loveka a po vyhnanie Adama a Evy 0- hlavn postava Satan, proti stvoriteovi zosnul pln pomsty tm, e zvedie prarodiov na hriech 0- schmou je cel svet, vykreslen ndherou neba, krsou raja a temnoty pekla Raj znova njden - nmet pokania Krista v pti

37

PANIELSK LITERATRA
0- vychdza z predstavy, e najvyie vzoptie udskej aktivity spova v dramatickom vntornom napt a v duchovnom splynut s Kristom 0- vznik Gongorizmus pozia s privemi zloitou obraznosou, symbolikou, uenosou a komplikovanm tlom (nzov je poda Luisa de Gongora)

NEMECK LITERATRA Hans Christoffel von Grimmelshausen

(1621 - 1676) Dobrodrun Simplicius Simplicissimus - opisuje osudy chlapca, ktor sa poas 30-ronej vojny dostane medzi vojakov, zaije velijak dobrodrustv, a ho choroba a neastie prived sp k Bohu a stane sa pustovnkom na pustom ostrove

ESK LITERATRA Jan Amos Komensk

(1592 - 1670) 0- zaiatky jeho kazskej a uiteskej innosti boli v meste Fulnek 0- prenasledovan musel Fulnek opusti 0- ena a dve deti mu zomreli na mor, nakoniec ako exultant sa usadil v poskom Leni 0- cestoval po eurpskych mestch (povinnosti biskupstva Jednoty bratskej, pedagogick prce, otvranie zkladnch kl, psanie uebnc) 0- po vyplen Lea odiiel do Amsterdamu, kde zomrel 0- stredobod je uho lovek 0- popri zujme o prrodu venuje trval pozornos aj udskej spolonosti, socilnym, nboenskm a politickm otzkam 0- lovek je prameom vetkho zla, ale i dobra Labyrint svta a rj srdca mesto, ktormpsychologick dielo 0- zobrazuje svet ako nboensk prechdza autor ptnik so svojimi dvoma sprievodcami: 1. Vezvd vudybud predstavuje silie loveka pozna 2. Mmen predstavuje vlastnosti loveka pohodlnho 0- obaja dali autorovi okuliare mmenia nakrivo, o mu umonilo vidie trpk pravdu 0- autor uteie do svojho vntra a tu nachdza Krista a prav pokoj Vek didaktika (Didactica magma) - zkladn spis, v ktorom sa usiloval o reformu kolstva 0- zaober sa v nej vetkmi otzkami vchovy a vzdelvania, ponajc cieom vchovnho psobenia, podmienkami, v ktorch sa vchova uskutouje a prostriedkami vchovu 0- poloil zklady svojej alej pedagogickej innosti a na vytvorenie ucelenej pedagogickej sstavy, vynik systematickosou vkladu, silm urobi z pedaggie vedn odbor 0- prihliada k vekovm stupom a ako vchodisko zdrazuje vyuovanie v materskom jazyku 0- alie vznamn diela Komenskho: Brna jazykov otvoren uebnica latininy Svet v obrazoch jazykov obrzkov uebnica

Informatorium koly matrsk vchova v rodine, jeho diela smeruj k vevede (pansofii) domnieval sa, e poznanie odstrni rozpory medzi umi a dovedie ich k venmu mieru
38

Slovensk barokov literatra:

0- 1650 1780 0- spoloensk a politick pomery: upevovanie feudalizmu tureck vpdy vemi siln protihabsbursk povstania protireforman nboensk boje na Slovensku silnie socilny tlak, vzbury a teky do hr 0- stredisk vzdelania boli: Trnava katolci, bola tu katolcka univerzita a tlaiare Preov evanjelici, bolo tu najvznamnejie lceum 0- ako jazyk sa pouvala latinina, etina a slovakizovan etina 0- preber rty eurpskeho baroka a rozdeuje sa: 1. nboensk a) katolcky b) protestantsk 2. svetsk a) metiacky b) udov

1. nboensk barok
0- charakteristick je zhrobn ivot, pominutenos, mrnos a zbytonosou svetskch vec, v popred je nboensk mysticizmus 0- nre: 1. nboensk pozia 0- najprstupnejia 0- je psan esky a slovakizovanou etinou 0- m 2 funkcie: a) pouova vo viere 2) bohosluobn funkcia

Benedikt Szllsi
0- vyzdvihuje Cyrila a Metoda, tradcie a minulos Slovkov vo spevnku Psne katolick piesne maj vinou esk pvod, menej slovenskch, s tu prvkrt uspvanky a koledy, + vianon piesne 2. rzne modlitby a kzne 3. kolsk hry a kolsk diputy (debaty, rozprvania, besedy

2. svetsk barok 0- vznik vznikom metianstva

0- slabie rozvinut ako nboensk, viacej priptan k pozemskmu ivotu 0- nre: 1. pozia 1) umel 2) poloudov 3) udov 2. prza 1) zbavn 2) memorov (pamte, spomienky) 3) odborn 4) cestopisn 3. drma

0- tieto diela sa nevydvali, ostali v rukopisoch, vydvaniu zabraovala cenzra

39

Svetsk barokov pozia 0- pe sa latnsky 0- obsahuje mravoun a didaktick tmy 0- s to anonymn bsne o mrnosti pozemskho ivota 0- patr sem anonymn tudentsk pozia Chcel by som zomrie v krme 0- poloudov a udov pozia je v slovakizovanej etine a etine 0- 1.krt niektor v slovenskch nreiach 0- psali sa spevnky a zbornky 0- najvznamnejie: Dionz Kubn Slovensk piesne Zbornk Jna Lnyho I, II (bostn pozia Amor, amor, pro mne tak suuje) Mikulsky zbornk (zbojncka tematika Piese o Jnokovi zbojnkovi) Zbornk Jna Buoca
Jn Sek Lskav karhn smnopochabch svetskch mrav 0- zbornk, ktor m za lohu poa itatea lskavou formou (strn enskm nen o veriti) tefan Ferdinand Seleck Obraz panej krsnej perem maovan 0- umel bostn bse 0- alegria na trnavsk univerzitu

Barokov didakticko-reflexvna pozia

00000druh polovica 17. storoia polovica 18. storoia didakticko = vchovn reflexvny = vahov uvaovanie o rznych ivotnch a spoloenskch mravoch predstavitelia: Peter Benick Hugoln Gavlovi

Peter Benick
SLOVENSKtu spoloensk kritiku a satiru, rozpory medzi bohatmi a chudobnmi 0- podva VERE 0- oslavuje osobn slobodu 0- ironizuje eny a manelstvo 0- poukazuje na zbabelos panstva a achty 0- sympatizuje s poddanmi a sedliakmi (aj ke bol zemanom) 0- napsan v silne slovakizovanej etine 0- vyuva slabin ver, 12-verov slohy 0- vemi vea porekadiel 0- vere maj didakticko-reflexvny charakter 0- citty: Samotn jako ptk, nesmt se co rak a uvej sv slobody. (o osobnej slobode) Neb tvoju zl enu jak nedobr bylinu nebude moci prodat. (ironizuje eny)

40

HUGOLN GAVLOVI
0000000predstavite didaktickoreflexvnej pozie zakladate Metianskeho udovho baroka nadvzuje na antiku, humanizmus a renesanciu vyuval Bibliu, zvieracie motvy bol prslunkom frantiknskej rehole chor na pca v lete il na salai, v zime v Pruskom

VALASK KOLA MRAVOV STODOLA pastierov 0- podva tu ivotn mdros a sksenosti 0- sbor mravnch ponauen a praktickch rd o najrozmanitejch veciach a kladnch hodnt ivota, odsudzovanie zla a zpornch javov ivota 0- podva zkladn zsady slunho sprvania 0- v popred je vdy oslava dobra a kladnch hodnt ivota, odsudzovanie zla a zpornch javov v ivote kompozcia: 0- 21 pastierskych nt 0- kad as zana pastierskou ntou = pastiersky spev o nejakom vjave zo Starho zkona, po ktorom nasleduje 59 samostatnch didaktickoreflexvnych bsn ! v celej skladbe je 1298 tchto bsn 0- v jednotlivch bsniach sa zama nad pominutenosou a mrnosou 0- skladba je napsan v severozpadnom nre s eskmi jazykovmi prvkami a vyuva udov jazyk 0- citty: Jednako se veci ro, nejednako k smrti cho. Penze vechno mou. Pekne sa dr v ceste v dedinch i v meste. (o spoloenskom sprvan) Hle, lovek opil, kadmu nemil. Kde gazdin korhelkya, tam przdna je kuchya. (o opilstve) Vojk dvr Bohm na obe se kmi. (odpor proti vojne) Vlas svoja kadmu mil. Vemi je hlpy, kdo vlast svou tup. (o lske k vlasti) Pracovn stl dva itky nemal. (o prci) o dobrho ta, to si pamatuj. Jak chce literatru vede, mus pri uen sede. (o vzdelan) Nad literrne umen vet bohatstvo nen. (o literatre) Bohat m mnoho penz a chudobn det.

41

Barokov memorov a cestopisn literatra

0000druh polovica 17. storoia svis s Tureckmi vpdmi a s nboenskm prenasledovanm svis so sdnymi procesmi protestantskou inteligenciou

tefan Pilrik
Osud Pilrika tepna - epicko-reflexvna bse, autor tu vykresuje svoje zajatie a vyslobodenie z rk Turkov

Tobi Masnk
Vzenie a vyslobodenie Tobia Masnka - z tureckho vzenia

Jn Simonides
Vzenie, vyslobodenie a putovanie 0- cestopisn prza 0- zaujma sa o krajov zvltnosti, antick pamiatky, zvyky a myslenia obyvatestva 0- poukazuje tu na utrpenie vzov na lodi

Juraj Lni
Krtky a pravdiv historick vah z ppeskho vzenia

Jn Rezk
Preporsk jatky 0- z obdobia Tklyho povstania 0- zobrazuje tu vzov, ktor sa zastnili tohto povstania a boli popraven v Preove

Samuel Hrukovi
ivot Samuela Hrukovia 0- autobiografia 0- rozprva tu o zitkoch s umi, s ktormi sa stretol a stretnutm s Matejom Belom

Daniel Krman
Itinerrium (cestopisn dennk) 0- napsan v latinine 0- Krman cestoval s nboenskm povstanm za vdskym krom Karolom III, ktor bojoval proti crovi Petrovi Vekmu 0- zaujmal sa o zemepisn, socilne, politick, nrodnostn a nboensk pomery 0- zachytva tu Posko, Litvu, Ukrajinu a Moldavsko 0- rozprva tu o charakteristike, zvykoch a nboenstve tchto nrod

42

Odborn barokov prza

druh polovica 17. storoia 18. storoie

Matej Bel
0000000000(Oov 1684 - 1747) prekroil svoju dobu polyhistor zklady vied (znalec rznych vednch odborov) polyglot ovldal 9-11 svetovch jazykov (znalec viacerch svetovch jazykov) vestrann vedec rektor bratislavskho lcea zaujmal sa o kultru, histriu, jazykovedu, nrodopis, zemepis, hospodrstvo, prrodn vedy 1. slovensk vedec, ktor zorganizoval 1. slovensk tm vypracoval vskumn pln, opieral sa o archvne dokumenty prezvali ho perla Uhorska alebo ozdoba Uhorska predchodca osvietenstva, len mnohch uench spolonost na naom zem, ale aj v cudzine

Historick a zemepisn vedomosti o svekom Uhorsku 0- pozostva z poznatkov z niekokch uhorskch stolc: Turianskej, Preporskej, Preovskej, Malohontskej, Zvolenskej, Liptovskej 0- vyzdvihuje tu nadanie a pracovitos slovenskho udu 0- poukazuje na jeho morlno-mravn vlastnosti 0- zobrazuje ak socilne postavenie Slovkov 0- ukazuje na zvyky, obyaje, zvltnosti reginov a hlavne sa sstredil na svadobn a pohrebn zvyky

Daniel Sinapius Horika

Nov trh latinsko-slovensk 0- obrana a chvla slovenskho a slovenskho nroka a jazyka 0- odsudzuje tu odrodilcov, ktorm je bliia latinina ne materinsk jazyk 0- obsahuje vye 500 prslov a porekadiel, zva s z Poska, v malej miere zo Slovenska 0- psal obrany slovenskho nroda 0- historik, prvnik, riadite Viedenskej cisrskej kninice 0- jeho mylienky sa uplatnili v reformch M. Terzie O pvode a stlom pouvan zkonodrnej moci udu 0- podva kritiku zlho postavenia poddanho 0- navrhuje zdanenie cirkvi a achty 0- nklad knh bol zhaban a as bola splen

Adam Frantiek Kollr

43

Jn Baltazr Magin
psal obrany Obrana ... ostr nmietky 0- v tejto obrane odpoved z poverenia trenianskej stolice na spiskho maarskho profesora, ktor psal znevaujco a o Slovkoch, Slovanoch a Trenanoch 0- vychdza z Cyrilometodejskej tradcie, zrovnoprvnenia Slovkov v Uhorsku z obianskych slobd Trenna a

Eurpska klasicistick literatra

0- 17. 18. storoie 0- krza feudalizmu 0- vznikaj absolutistick monarchie, bohat achta ti po dokonalom umen, preto vznik nov umeleck smer klasicizmus 0- pochdza z latininy, doslovn preklad: dokonal, vzorov, vynikajci, prkladn 0- vznikol vo Franczsku za vldy udovta XIV 0- franczske umenie sa stalo vzorom 0- francztina sa stala mdnym jazykom 0- strediskami umenia sa stvaj krovsk dvory a salny bohov 0- vznik svisel so vznikom filozofie - Racionalizmus - racio rozum 0- tto mylienku priniesol Ren Decartes zakladate Cogito ergo sum Myslm, teda som 0- filozofick smer, ktor hlsa poznatenos sveta na zklade rozumu 0- racionalisti popierali zvislos loveka od vle Boha Znaky klasicizmu: 1) jasnos, presnos, zrozumitenos 2) vychdza z antiky, ale na rozdiel od renesancie ju chpe ako nemenn vzor 3) obraz loveka je idelny 4) tento lovek sa pohybuje v trojjednote pravdy, krsy a dobra (kalokagatia) 5) hlavn hrdina podriauje svoje zujmy zujmu ttu a kra 6) konflikt diela sa zobrazuje v oblasti estnos, lska, povinnos 7) postavy s kladn a zporn - ierno-biele videnie 8) jednoduch dej 9) prevauje monolg 10) ako ner sa presadila drma a pri nej sa museli dodra tri jednoty: 1) jednota asu (prbeh sa musel odohra za 24, prpadne za 30 hodn 2) jednota miesta (musel sa odohra na jednom miest - zvyajne neurit palc) 3) jednota deja (zameranie na jeden dej, vyluovalo vedajie motvy) 11)v drme vystupuj rezonry, ktor komentovali dej a vyjadrovali mienku autora 12)nre delme: 1)Vyie: - tragdia, epos, da, elgie pestovala ich aristokracia 2)Niie: - komdia, zbavn a nun pozia, satirick a mravoun pozia pestovalo ich metianstvo

44

FRANCZSKO
vyie nre:

Pierre Corneille
Cid 0000je tu v popred rodov morlka Rodrigo Cid (pn) zabije otca svojej milej Chimeny, ktor urazil jeho otca Chimena, hoci miluje Rodriga, iada jeho smr rozuzlenie je po zsahu kra zmierliv: posiela Rodriga bojova proti Maurom v ndeji, e as vetko zahoj 0- zver hry vybouje s klasicistickch pravidiel, pretoe v nej dolo k prelnaniu nrov 0- mala tragikomick rz

Jean Racine
0- psal psychologick tragdiu, v ktorej dominuj osudov udsk vne, najm bostn, plodia nenvis a rozklad 0- vrcholn dielo Faidra prbeh eny zachvtenej ivelnou zloinnou lskou k nevlastnmu synovi niie nre: Jean de la Fontain - psal bjky 00000najv dramatik tohto obdobia pestoval komdie, vysmieval sa hlposti a obmedzenosti metiactva herec, riadite hereckej koovnej spolonosti nadviazal na stredovek fraku zomrel na javisku pri predstaven svojej poslednej hry Zdrav nemocn

Jean Baptiste Poquelin Molire

Lakomec 0- najvznamnejia hra, do dnes sa hr 0- hlavn postavu Harpagon 0- vdovec, hrozne lakom, bezcitn 0- jeho zmysel ivota je zha peniaze 0- pre peniaze doke urobi vetko 0- m 2 deti: Kleanta a Elizu 0- Harpagon chce vyda Elizu za starho boha Anzelma (m syna Valra, ktorho bi Eliza a dcru Marianu, ktor bi Kleanta) 0- Harpagon si chce kvli peniazom vzia za enu Anzelmovu dcru Marianu 0- mlad pry vyuij skok, ukradn Harpagonovi poklad a ukryj ho v zhrade 0- vrtia ho pod podmienkou, e sa vezm z lsky 0- Molire tu vyuil situan humor a slovn humor Tartuffe dnenho da sa hr 0- do 0- bola zakzan a nesmela sa hra 0- hra odkryla falonos cirkvi a achty 0- hlavn postava Tartuffe vystupuje navonok ako vemi pobon lovek (farizej)

45

- votrie sa do domu bohatho metiaka Orgona. Na Orgona m vek vplyv, e chce prepsa Tartuffeovi vetok majetok. Tartuffovi pokryteck charakter nebrni uchdza sa o priaze Orgonovej manelky. Vetko sa napokon vyriei a Tartuffovi je vina preukzan Metiak achticom - kritizuje snahy metiactva napodobova achtu Mizantrop 0- lovek, ktor nenvid ud 0- vrchol jeho tvorby, hrva sa do dnes 0- hovor o vypotavosti achty Zdrav hr sa dodnes 0- nemocn 0- hra o hypochondrovi, ktorho zneuvaj lekri pre svoje obohatenie 0- vytvoril typy postv a kad tto postava sa stala modelom pre alie literrne diel

46

Osvietenstvo
00000000018. storoie nadvzuje na racionalizmus osvietenci kritizovali absolutistick monarchie osvietenci boli osvieten rozumom zaali hlsa mylienky za slobodu a rovnos otvorili cestu k vekej franczskej buroznej revolcii heslo: slovoda rovnos bratstvo spisovatelia boli zrove vedcami, filozofmi, historikmi, matematici,... najv rozmach dosiahlo vo Franczsku a Anglicku

FRANCZSKO:
0- najvhodnejie podmienky na vznik osvietenstva 0- mylienkovm vodcom osvietenstva sa stal Voltaire 0- filozof, historik, dramatik, bsnik, novinr 0- vek odbor cirky 0- iadal: 1. nboensk znanlivos 2. slobodu slova a tlae 3. pripravi cestu k vekej franczskej buroznej revolcii 0- vynikajci tylista, neprjemn lovek v politike 0- vyuval satiru 0- psal filozofick poviedky: Candide alebo Optimizmus 0- poviedka o hadan udskho astia 0- hrdina putuje so sluhom po svete 0- drmy: Zaira Mohamed - historick spisy: Storoie udovta XIV 0- kritika osvietenstva 0- romn Perzsk listy 0- zobrazil tu mladho Perana, ktor priiel do Eurpy zo vzdelanm 0- mlad osvietenci, boli vo Franczsku 0- vytvorili vek dielo Vek encyklopdia 0- obsahuje 350 zvzkov 0- zaha rzne vedn odbory

Charles de Montesquieu

Encyklopedisti

Denis Diderot
- zaslil sa o vydanie Vekej encyklopdie Mnka romn v listoch nesmel by vydan

47

- skuton prbeh dievaa, ktor muselo vstpi do kltora Jakub fatalista romn spoloenskej morlky 0- hovor o otzkach 0- romn v dialgoch, rozhovor medzi pnom a sluhom

ANGLICKO: Daniel Defoe

Robinson Crusoe 0- dobrodrun romn 0- rozprva o stroskotancovi na pustom ostrove 0- boj loveka s prrodou 0- boj loveka samho so sebou 0- vzah k inorodej prci 0- cez postavu Piatka s tu ukzan medziudsk vzahy

Jonathan Swift
Guliverove cesty 0- filozoficko-satirick romn 0- nesie prvky utpie 0- podva obraz Anglicka 18. storoia, idelnu spolonos, ktor by mala v Anglicku nasta

48

Slovensk klasicizmus
0- 1780 1840 0- Slovensko patr do Raksko-Uhorska 0- politick a spoloensk podmienky v Raksko-Uhorsku: 0- Slovensko patr do Uhorska, ktor je v porovnan s Rakskom zaostalejie: - chba priemysel, problematick ponohospodrstvo a pomaly sa rozvjajci obchod. 0- na trn prichdzaj Mria Terzia a po nej Jozef II osvieten panovnci, ktor pre ekonomick rozvoj vydvaj rzne nariadenia a patenty : 1) zruenie nevonctva v 1781 2) vydanie tolerannho patentu hovor o nboenskej znanlivosti 3) rozpustenie obravch mnskych reh 4) zavedenie povinnej kolskej dochdzky 5) zruenie potu sviatkov 6) zruenie cenzry viedlo k slobode slova a tlae 0- na Slovensku umonilo vznik a rozvoj nrodnho ivota

9.Fza nrodnho obrodenia

II.

0- cieom bolo silie o formovanie slovenskho nroda 0- zemianstvo, metiactvo a achta sa odnroduje a maarizuje, preto sa do popredia dostva inteligencia (uitelia, kazi), ktor sa snaia o vznik jazyka 0- Slovensk inteligencia sa usiluje: 1) obrodi nrod 2) vytvori nrodn jazyk 3) ri medzi udom osvetov innos 0- v tejto fze sa nehovor o socilnom postaven slovenskho udu 0- v Bratislave a v bohatch banskch mestch vznikaj uen spolonosti za elom vydvania knh, asopisov a almanachov. 0- SPOLONOSTI:

SOCIETA SLAVICA (SLOVENSK SPOLONOS) Bansk Bystrica 1785

0000-

prv spolonos zakladate Ondrej Plach zdruovala evanjelikov vydva prv literrny asopis na Slovensku: Star noviny literrneho umnen SLOVENSK UEN TOVARISTVO Trnava 1792 - 1800 0- najdleitejie postavenie 0- zakladate Anton Bernolk a Juraj Fndly 0- najvia spolonos, mala 450 lenov a poboky na celom zem (BA, BB, KE, ...) 0- zdruovala katolkov aj evanjelikov, pre neustle ich nezhody sa nestala celonrodnm spolkom 0- lohy tovaristva: 1) vytvori nrodn jazyk a uvdza ho do ivota 2) vydva knihy a asopisy 3) ri osvetu medzi udom UEN SPOLONOS BANSKHO OKOLIA 1810

49

0- zakladate Bohuslav Tablic 0- zdruovala evanjelikov 0- pokus o vytvorenie celonrodnej spolonosti

UEN SPOLONOS MALOHONSK 0- vydvala roenku Solenia

0- Vznikali asopisy: Preporsk noviny (tefan Leko) hospodrska a nboensk znanlivos Tdennk (Juraj Palkovi) hospodrstvo, prvkrt reklama PREDSTAVITELIA: Anton Bernolk, Juraj Fndly, Jozef Ignc Bajza, Bohuslav Tablic

Anton Bernolk
(1762 Orava-Slanica 1813 Nov Zmky) 0- tudoval teolgiu (katolcky kaz) v Trnave, Viedni a Bratislave 0- ako kaz psobil v Bernolkove, Trnave, Novch Zmkoch 0- prvkrt kodifikoval spisovn sloveninu BERNOLKOVINU: (evanjelici biblick etina) 1) zklad tvorilo zpadoslovensk nreie z okolia Trnavy 2) prebrali jazykov zus vzdelancov trnavskej univerzity 3) pridanie mkkch spoluhlsok a dvojhlsok 0- psali ou len katolci, vydvali v om knihy 0- pravopis bol fonetick
DIELA:

Jazykovednokritick rozprava o slovenskch psmench odvodnil tu zavedenie fonetickho pravopisu Gramatica slavica (Slovensk gramatika) hovor o gramatickej stavbe sloveniny Etymolgia slovenskch slov rozprva o vzniku slovenskch slov, o ich odvodzovan a skladan Slovr slovensk m obrovsk vznam 0- porovnvac slovnk,esko latinsko nemcko uhersk 0- sklad sa zo 6 ast 0- vyiel a po jeho smrti

50

Jozef Ignc Bajza

1755 Predmier pri iline 1836 Bratislava 0- vytudoval za katolckeho kaza, psobil v Dolnom Dubovom, stal sa dekanom, je pochovan v Dme sv. Martina 0- patr do osvieteneckej przy (I. Fza nrodnho obrodenia) 0- pokal sa vytvori spisovn jazyk 0- zo zpadoslovenskho nreia + biblick etina + as prvkov neminy 0- nevyiel, preto ostro vystupuje proti bernolkovcom 0- NAPSAL PRV SLOVENSK ROMN: - pikaresk romn Ren mldenca prhody a sksenosti - vchovno-sentimentlny romn 0- dvojzvzkov romn 0- prv slovensk romn 0- satirick pohad na spoloensk pomery, ktor vldli koncom 18. storoia 0- hl. postava: Ren 0- symbolizuje znovuzrodenie 0- chovanec Dona Barletta I. diel: 0- Ren sa rozhodne s do sveta, aby zistil, ku ktormu spoloenskmu stavu sa m prida 0- na ceste ho sprevdza jeho uite Van Stiphout 0- spolone prevaj rzne dobrodrustv a prechdzaj celou Eurpou 35. diel: 0- Ren sa cez Viede dostva na Slovensko, sprevdza ho postava Tovari cesty 0- ukazuje realistick pohad na Slovensko, kritizuje vetky spoloensk vrstvy a cirkev 0- Tovari cesty sm autor, jeho stami sa dozvedme ako to vyzeralo na Slovensku Slovensk dvojnsobn epigramat 0- satira na slab strnky ud 0- cti v nich vzah k obyajnmu loveku Dva tun leia, obrk a boh. Rozdielu niet, okrem toho, e na bohovi si ervky viacej pochutnaj. - alie dielo: Rozlin vere kniha verov 000000vytudoval za katolckeho kaza ako kaz psobil v Seredi, v Lukovciach, v Nahi zomrel v Ompitli (dnen Doany) najv osvietenec (I. fza) venoval sa udovovchovnej innosti siln zstanca bernolkoviny 0- PRNOS: satirick dialg 0- NADVIAZAL NA: Voltaira 0- 1. DIELO NAPSAN V BERNOLKOVINE: Dviern zmluva medzi mnchem a II (zruenie mnskych obravch reh) 0- rozprva o reformch Jozefa blem 0- hlavn postavy: mnch Atanazius a ert Titinilius 0- mnch je len zruenej rehole a ert je alegorick postava, ktorou mnsi straili veriacich

Juraj Fndly

51

0- sklad sa zo 4 ast: 1. as - mnch narieka za starm ivotom a rozma ako bude i 2. as - Titinius uvdza mnchovi prklady ako mnsi vydierali veriacich ud (predvali zzran obrzky, byliny) 3. as - ukazuje na ak poloenie slovenskho udu, z ktorho vetci ij ale nikto mu nepomha 0- obracia sa na bohatch aby pomohli zmierni jeho utrpenia 0- bohatstvo zruench kltorov navrhuje vyui na vstavbu kl a nemocnc 4. as - zobrazuje zsluhy mnchov o rozvoj vedy 0- autor priniesol v tomto diele satirick dialg a nadviazal na Voltaira 0- prv dve asti cirkev odsdila, alie nedovolila vyda (bol vo vzen) 0- po napsan tchto diel sa venuje prci v tovaristve a cel majetok minul na vydvanie udovovchovnch spisov: Piln domaj a pon hospodr 0- zameriava sa na potreby dedinskho loveka 0- poa ich o domcich prcach, chove dobytka, hydiny, rybrstve, vinohradnctve, chove viel a zjednoduene vysvetuje Kopernkov heliocentrick systm 0- vyuva formu besednice a pounch prhod Zelinkr 0- obsahuje zklady zdravovedy 0- v vode na prkladoch propaguje zber a irok vyuvanie lieivch rastln 0- v alej asti uvdza jednoduch lieky na rozmanit choroby 0- postupuje od hlavy nadol 0- na kad ochorenie uvdza niekoko prkladov 0- venuje vek pozornos toxickm ltkam O horoch a= pda, ktor sa neobrbala 0- hor velch 0- oboznamuje tu ronkov s metdami obrbania pdy, propaguje zemiaky a atelinu 0- kniha nenala pochopenie u ud

POZIA:
0- zana prenika v protiklade s barokom a m rty klasicizmu 00- najprv ako sas Bernolkovch polemk s Bajzom, neskr podobe anakrenskej lyriky oslavujcej vno, zbavu, ivotn pohodu 0- didaktick vere Krtko chvne spevy pre mlde ronckou JURAJ ROHO 0- didakticko reflexvny charakter Pamtn celmu svtu trageodie AUGUSTN DOLEA 0- v diele chcel zmierova nboenstvo a rozum Bohuslav Tablic 0- preloil Umen bsnick od Desprauxa 0- zakladate Uenej spolonosti banskho okolia 0- v jeho pozii sa zanaj krytalizova aj prvky nrodnej lyriky Poezye tyri zvzky 00- kad zvzok obsahuje literrno-historick as a pvodn a preloen bsne
52

II. Fza nrodnho obrodenia (1820-1840)

0- centrom sa stva Budape, vznik tu: 0- Spolok milovnkov rei a literatry slovenskej - 1. celonrodn spolonos zaloili ho katolci 0- filozof Herder predpoved Slovanom vek budcnos 0- evanjelici sa opieraj o mylienku slovenskej vzjomnosti: 0- zakladatelia Pavol Jozef afrik a Jn Kollr 0- rozpracovali tu kultrnu a literrnu spoluprcu 0- P.J.afrik a J. Kollr tvrdili: 1) kad Slovan m ovlda 4 slovansk jazyky: rutina, potina, srbsko-chorvtina (ilrsky jazyk) a etinu. evanjelici naalej boli zstancami slovakizovanej etiny Kollr tvrdil Slovci s vetvou eskho nroda 2) vmena knh 3) vytvorenie nrodnej kultry

Pavol Jozef afrik

0- tudoval za kaza: Roava, Dobin, Kemarok 0- psobil na gymnziu v Novom sade, okolo 30 rokov v Prahe 0- prv vedec, ktor objasnil slovansk minulos a podiel Slovanov na utvran eurpskej kultry Diela: Tatransk mza s lrou slovanskou bsnick zbierka Psne svetsk lidu slovenskho v uhch zbierka udovch piesn Slovansk nrodopis Slovansk staroitnosti Dejiny slovanskej rei a literatry vetkch nre uebnica encyklopedickho charakteru Slovensk staroitnosti dielo 0- najrozsiahlejie 0- sleduje v nich osudy Slovanov do konca 10. storoia, do prijatia kresanstva 0- jeho zmerom bolo dokza, e Slovania maj indoeurpsky pvod, ktor na nae zemie prili p.n.l. a e s tvorcami kultry spolu s Grkmi a Rimanmi 0- uril hranice slovanskho osdlenia a opsal najstarie slovansk dejiny a kultru Dejiny slovenskejprcaaencyklopedickho charakteru 0- uebnica, rei literatry vetkch nre 0- informovala itateov o jazykoch a zvykoch slovanskch nrodov 0- tmto reagoval na podceovanie slovanskch nrodov ich kultry a jazyk 0- samostatn kapitolu venoval slovenine a slovakizovanej literatre

53

Jn Kollr
Moovce 1793 1852 Viede 0- vytudoval gymnzium v Kremnici, Banskej Bystrici a Bratislave, vyie vzdelanie zskal v Nemecku Jena 0- psobil ako evanjelick kaz 30 rokov v Budapeti 0- na sklonku ivota ho menovali za univerzitnho profesora na viedenskej univerzite 0- roku 1904 boli jeho telesn pozostatky prevezen do Prahy - Olany 0- najv vplyv mala na Kollra: 1) Jena zastnil sa oslv 300 vroia reformcii cirkvi 2) osud Luickch Srbov asimilcia 3) lska k Frederike Schmitovej 0- jeho diela delme: 1) teoretick 2) umeleck 0- Teoretick: O literrnej vzjomnosti medzi kmeni a nreiami slvskymi - praktick nvod na uskutonenie mylienky slovanskej vzjomnosti O hlasov potrebie jednoty spisovnho jazyka pro echy, Moravany a Slovky 0- ostro tu vystpil proti uzkoneniu spisovnej sloveniny udovtom trom Nrodn spievanky 0- zozbieral vye 2500 udovch a umelch piesn zo Slovenka, iech a Moravy 0- stali sa vchodiskom pre prcu trovcov 0- Umeleck: Bsne Jna Kollra 0- obsahuje: nrodn, vlasteneck a bostn bsne 0- bostn bsne sa stali zkladom pre napsanie jeho najvznamnejieho dielo:

Slvy dcra
neskr mala predspev a 5 - pvodne malo predspev a 3 spevy: spevov: 1. Sla 1. Sla 2. Labe 2. Labe, Rn, Vltava 3. Dunaj 3. Dunaj 4. Leth (nebo) 5. Achern (peklo) - 4. a 5. as uroben na zklade Boskej komdie Dante Aligiery predspev: Aj, zde le zem ta ped okem mm slzy roncim, nekdy kolbka, nyn nrodu mho rakev Stj, noho! posvtn msta jsou, kamkoli kri, k obloze, Tatry synu, vznes se, vyve pohled, cel ivot ho prepracval a dopal

neb radeji k velikmu pichyl tomu tam se dubisku, jen vzdoruje zhoubnm a dosavde asm.
54

0- napsan asomierou, striedanie krtkej slabiky s prirodzene dlhou 0- napsan elegickm distychonom 0- iali nad asimilciou Luickch Srbov: 0 nekdy kolbka, nin nrodu mho rakev 0- obva sa rovnakho osudu na Slovensku, obracia sa k Slovkom aby obranu hadali v Rusku (dubisko) 0- autor sa obracia na susedov slovenskch nrodov, ktor proti nim viedli vojny vyzva Nemecko: Zardi se, zvistn Teutnie sousedo Slvy. na zver vyslovuje mylienku demokracie: Sm svobody kto hoden, svobodu zn viti kadou, ten kto do pout je m otroky sm je otrok. 1. spev Sla (rieka v Nemecku) 0- bostn dennk, hlavn tma je lska k Mne (F.S.) 0- ospevuje ju, spomna si, zama sa nad lskou a na zver sa li s Mnou a subuje jej vernos: Mlm, vham v tom do hrude ruku vnorm, srdce vyrvem z nej a rozlomm: Berte, vravm. Vlasti pol, pol tebe, Mna. 2. spev Labe, Rn, Vltava 0- putuje v sprievode Milka, ktorho mu dva Mna po polabskch krajoch, pociuje smtok nad ponemenmi Luickmi Srbmi a rozpnavosou Nemcov v echch 0- vyzva Slovanov k inorodej prci pre vlas, zatracuje vojnu a vyzdvihuje mierumilovn ivot Pracuj kad z chuti usilovnou na nrodu roly dedin, cesty mohou bti rozlin, jenom vly vichni mjme rovnou. 3. spev Dunaj 0- prichdza na Slovensko, zobrazuje ho v jeho akch podmienkach 0- zrove rt idel vekej budcnosti Slovanov Co z ns Slv bude o sto rok? Co bude z cel Evropy? 0- podva charakteristiku Slovanov a Slovkov Nrodem ns zvou holubim 0- ke vid, e mu nie je dopriate s Mnou i na Zemi, ti po stretnut s ou vo venosti a ti aby sa doil slvy Slovanov Aneb potom vstanu, jete z hrobu. 4. spev Leth = nebo 0- Mna sa men na vlu a sprevdza autora po slovanskom nebi, kde s vetci o Slovanom priali

55

5. spev Acherondva sem zradcov a odrodilcov nroda 0- = peklo 0- zhrnutie: 0- lyricko-epick skladba 0- 150 zneliek 0- Mna tu vystupuje nie len ako milenka ale ako bjna dcra bohyne Slvy, ktor v sebe spja vlastnosti vetkch slovanskch dievat 0- vyzdvihol tu idel slobody, spravodlivosti, udskosti a mylienku slovanskej vzjomnosti 0- vyuil tu rzne figry a trpy, najm metafory, prirovnania, symboly, synekdoty, epiteton, nepriame pomenovania, ...

56

Jn Holl
000000000pochdza z ronckej rodiny z Borskho Mikula vytudoval za katolckeho kaza 30 rokov psobil v Maduniciach pri Pieanoch pri vyhoren fary v Maduniciach odchdza na Dobr Vodu (tu je aj pochovan) k svojmu priateovi siln zstanec Bernolka predstavuje vrchol slovenskho klasicizmu skr ako zaal tvori, preloil Homra, Verglia a Teokrita vypracoval pravidl asomiernej prozdie psal eposy, selanky, dy, elgie a nboensk piesne

0- Eposy: Svtopluk, Cyrilometodida, Slv 0- Selanky 21 idylickch bsni o prrode 0- Elgie: Narkan Rastislava, Pla matky Slvy nad synmi Svtoplukovmi, Pla matky Slvy nad synmi odrodilmi 0- dy: Psne zbierka

000000-

erp z nmetu z Vekej Moravy skladba m 12 spevov pred kadm spevom je strun obsah Holl dodriava postup antickch autorov epos zana propozciou, pokrauje invokciou a inmediazres napsan v asomiere, vyuit hexameter hl. postava je Svtopluk dal uvzni Nemcami a oslepi Rastislava, neskr ho sami Nemci uvznili 0- vyuit bernolktina, vea zloitch slov 1. spev 0- Svtopluk je vznen u Karolmana a smti vo vznici za slobodou 0- Svtopluk mysl na Slavomra a jeho bojovnkov 0- Boh sa nad nm zmiluje, posiela svojho posla Karolmanovi aby mu vo sne zjavil boiu vu a prikzal oslobodi Svtopluka 0- Karolman Svtopluka oslobod pod podmienkou, e Svtopluk mus spolupracova s Nemcami a aby bol zvzok pevnej m sa oeni s Karolmanovou dcrou 0- Svtopluk shlas, ale Slovci na ele so Slavomrom s neastn, e zradil nrod 2. spev 0- Karolman organizuje na poes Svtopluka rytierske hry a hostinu. Nad vetkch bojovnkov sa vynma Britvald 3. spev 0- z pekiel prichdza pohansk boh ernobog, ktorho modly Svtopluk zakzal uctieva 0- premen sa na kaza Biksu a navdza Slovkov aby op uctievali pohanskho boha 0- ud to vak odmieta, pretoe Cyril a Metod dali Slovanom krst

Svtopluk

0- ernobog sa na zver te, e Svatoplukovi hroz smr, ke sa dozvie, e Karolman usporiadal hostinu na poes Svtopluka, utek za Slavomrom na hrad Devn 4. spev
57

ernobog prichdza na Devn a zoberie na seba podobu Rastislava a zvestuje, e Svtopluk zradil 0- Slavomr posiela svojho zveda na vzvedy k Nemcom 5. spev 0- Slavomr zvolva snem, na ktorom jeho zved potvrd zradu Svtopluka 0- Slavomr sa pta, i si vyber poddanstvo alebo slobodu 0- Slovania si vyber slobodu: Zemrime v il radej ne by sme jak otroci Nemcom slili. 6. spev 0- odohrva sa na hostine u Karolmana 0- Karolman vyzve Svtopluka aby rozprval o pvode svojho nroda 0- Svtopluk tu rozprva o pvode Slovanov, ktor prili do Eurpy z Indie, uli pred povodou a v novej vlasti museli eli mnohm njazdom bojovnch nrodov 0- v zvere svojej rei Svtopluk zhrnie dejiny Slovkov v eurpskej vlasti: ud vemi dobr, mierumilovn, krotk, tich a tedr ku hosom. 7. spev 0- Karolman daruje Svtoplukovi zbroj a pripja sa k nemeckm vojvodom 8. spev 0- ernobog posahuje mran a Morava zaplavuje vodou kraj 0- Svtopluk rozke postavi plte a nastva ak boj 0- Svtopluk s polovicou vojska v tichosti prichdza k Devnu 9. spev 0- Svtopluk sa chyst doby Devn a v poslednej chvli sa rozhodne s za Slavomrom 0- pta sa ho, i Slovci bez boja prmu karolmanov nvrhy 0- lavomr mu sbi krovsk korunu a Svtopluk sa pridva na stranu Slovkov 10. spev 0- boj medzi Slovkmi a Nemcami, Svtopluk odolva Nemcom 11. spev 0- Svtoplukovi pome prhovor Cyrila k Bohu a Boh ernoboga s pomocnkmi vrh do priepasti 12. spev 0- sboj medzi Svtoplukom a Britvaldom, Svtopluk zvaz

Cyrilometodida epos 0- nboensk 0- vystupuje tu Cyril a Metod 0- rozprva sa tu o prchode na Vek Moravu, inkovan na Vekej Morave 0- epos kon bojom Metoda proti franskm kazom, kde Metod vaz 0- napsan je v bernolktine pomoc asomiery Slv 00006 spevov nevychdza z historickch prameov autor si tu vymyslel nrod udov, ktor prili bojova proti Tatrancom (Slovci) na ele Tatrancov stoj Slv, nie je to historick postava, ale tto postava nesie nzory

a mylienky Hollho
58

0- epos je menej znmy itateom 0- m najlepie prepracovan teriu literatry a povauje sa za klenot bernolkovtiny a asomiery Selanky 0- idylick obrzky z prrody a pastierskeho ivota 0- obsahuje 21 ks 0- nadviazal tu na Verglia 0- tmy s rznorod 0- hlavn postavy s pastieri, myslia a konaj ako Slovci 0- najvznamnejie: Vyvolvn jara, ubko, Pasy, Jaroslav, Polislav Elgie: tmy: prbehy a bieda slovenskho nroda, vyjadruj smtok a ia nad 0- vyhynutmi Slovkmi: Narkan Rastislava Pla matky Slvy nad synmi Svtoplukovmi Pla matky Slvy nad synmi odrodilmi dy: zbierka Psne 00- oslvil v nich svojich priateov, znmych, slovensk prrodu a slovensk nrod 0- najznmejie dy: Na slovensk nrok, Na ml

Drma:
0- nepatr do iadnej fzy nrodnho obrodenia 0- mlo rozvinut, vznik a s rozvinutm metiactva 0- v 1830 zaklad v Liptovskom Mikuli GAPAR FEYERPATAKY BELOPOTOCK prv divadeln spolok - bola tu po prv krt uvejernen hra Kocrkovo

59

Jn Chalupka
00000Horn Miin 1791 1871 Brezno star brat Sama Chalupku tudoval na gymnziu v Oanoch, Levoi (teolgia), neskr v Jene (filozofickojazykov tdium) uil na lceu v Kemarku, od roku 1824 bol farrom v Brezne, kde zomrel psal po Nemecky, Maarsky a esky, na sklonku ivota vetky diela prepsal do trovej sloveniny 1. dramatik

Kocrkovo alebozlenast sme v hambe nezostali veselohra 0- sklad sa 3 aby 0- pri tvorbe postv vyuil ierno-biele videnie 0- postavy s zo vetkch spoloenskch vrstiev: 1) predstavitelia feudalizmu Pn z Chudobc 2) predstavitelia malometiactva rodina imra Tesnoila 3) predstavite inteligencie uite Svoboda 1. Pn z Chudobc 0- predstavite zemianstva, polovzdelanec 0- m hrozn medzery vo vzdelan, napriek tomu, e je kolsk a cirkevn inpektor 0- je vdovec, ije zo svojm mentlne postihnutm synom Atilom (ukzal postupn znik zemianstva) 0- je Slovk, ale slepo obdivuje Maarov, sna sa hovori po maarsky hoci po maarsky nevie a alej pouva latininu, ktor taktie neovlda 0- je proti slovenine a nemine 0- ije vo vekej biede, na dvore je neporiadok (okn zahdzan hnojom) 2. Tesnoil 0- na prv miesto nekladie kvalitu svojej prce 0- je chvlenkr, vemi dleit, rd hr karty a pozer sa na dno pohrika, rd pouva maarinu, nem rd Slovkov 0- jeho ena Madlena je vemi bezduch intrignka, had len na blaho rodiny, je nekritick k svojm deom a vemi chce vyda svoju dcru Aniku za uitea 0- jeho dcra Anika je vemi hlpa, neikovn, nevie navari a pobavila cel Kocrkovo ke opekala nevypitvan prasa 0- jeho syn Honzk je leniv, vyznieva najsympatickejie, faj a ma rodiovsk peniaze 3. Uite Sloboda 0- vemi vtipn, ovlda cudzie jazyky 0- uznva potrebu ui deti maarine, pokia to administratva vyaduje, ale odmieta odnrodnenie 0- v 2. dejstve recituje Slvy dcru 0- prv literrna postava, ktor si obhajuje svoj slovansk pvod 0- DEJ: 0- v Kocrkove sa schdza konvent, zhromadenie oprvnench lenov

na vobu novho uitea 0- Tesnoil podporuje susedovho syna Martina, ktor si m zobra za enu jeho dcru Aniku 0- poda vle inpektora pna z Chudobc konvent zvol akhosi Slobodu
60

0- ke prichdza do Kocrkova, Tesnoil si ho usiluje zska pre svoju dcru Aniku 0- TYLISTICK A JAZYKOV PROSTRIEDKY: 0- vyuva latinsk a maarsk vrazy, udov prslovia, porekadl, satiru, humor a irniu

alie hry (veselohry):

Vetko naopak, Trasoritka, Trinsta hodina, Star Plesnivec, Dobrovonci, Huk a Fuk, Juvelr, Hrd pcha skrotla 0- napsal jeden romn Bendegz 0- satirick romn na spsob Dona Kichota 0- napsan po maarsky, vydan po nemecky 0- tma: zosmienenie maarskho ovinizmu 0- obsah: dvaja pomaaren turiansky zemania Bendegz a Kolompos sa vydvaj do sveta hada pravlas Maaro

61

Eurpska preromantick literatra

0- koniec 18.stor. zaiatok 19.stor. 0- vznik okolo roku 1750 0- svis so vznikom metiactva (remeselnci) 0- znaky: 1. 2. 3. 4. 5. 6. tba po ast a idyle do popredia prichdza sen sentimentlnos (prehnan citovos) vysuje a do tragizmu vytvorenie sveta ako rodiny na zklade lsky, cty a porozumenia nezobrazovala sa skutonos, ale minulos hrdina lovek vemi citovo zaloen, trpiaci bu je to sirota, vdova alebo starec 7. vychdzali z udovej slovesnosti

Jean Jacques Rousseau

0000000predstavite preromantizmu pvodne bol hodinrsky tovari vzdelanie zskal ako samouk zistil, e prinou socilnej nerovnosti je skromn vlastnctvo za nositea moci povaoval ud tvrdil, e udsk dua je dobr, ale e ju kaz civilizcia hlsal nvrat k prrode, kde prroda je symbol slobody a harmnie a domnieval sa, e spoloensk problmy mono odstrni vchovou 0- diela: O spoloenskej zmluve Emil Jlia, alebo nov Heloisa Rozprava o nerovnosti Emil vchovn romn 0- zdraznil potrebu vchovu det v prrode a v priamom kontakte det s vecami, o ktorch sa uia Jlia alebo Nov Heloisa - romn eurpskeho preromantizmu 0- poklad sa za vrcholn dielo 0- prbeh lsky achtickho dievaa Jlie a jej uitea, napsan vo forme listov 0- romn zdrazuje istotu citov, vea opisov prrody a vyuil tu kontrasty medzi ivotom v prrode a spolonosti

62

Romantizmus
0- vek vplyv mali spoloensk pomery, anglick priemyseln revolcia vznik manufaktr, revolcia pomohla umoni rozpad feudalizmu a nstup kapitalizmu, vznik parnho stroja 0- lene kapitalizmus neumonil tbu loveka po slobode, po nezvislosti, po porozumen 0a rovnoprvnosti 0- romantizmus bol ovplyvnen filozofiou iracionalizmu filozofick smer v idealistickej filozofii, popierajci vedeck, rozumov a logick poznvanie 0- znaky: 1. v popred je lovek, ktor nie je dokonal 2. hrdina ti po slobode a dostva sa do konfliktu so spolonosou 3. v tomto konflikte je hrdina osamel a nepochopen 4. rozpor medzi snom a skutonosou 5. titanizmus vykonanie mimoriadneho inu 6. koniec je vdy tragick, hrdina zomiera 7. autor sa stotouje s hrdinom autotylizcia 8. hrdina sa bri (revoltuje) 9. vyuitie protikladov, ie kontrastov 10. diela s poznaen pesimizmom, bezndejou, smtkom 11. postavy ij na okraji spolonosti (trestanci, obrci, tulci) 12. literatra je subjektvna 13. nmety z minulosti 14. pestuje sa lyrika, epika, drma menej 15. lyrika splva s epikou = vznik lyricko-epickch diel

00- znechuten z pomerov Anglicka odchdza do cudziny 0- vinu ivota preil v cudzine, sympatizoval s nrodno-oslobodzovacm hnutm eurpskych nrodov 0- zomrel na mor, ke pomhal Grkom v boji proti Turkom 0- tvrdil, e sa m zmeni vzah loveka k loveku, aby sa kad mohol vyvja slobodne 0- ovplyvnil Janka Kra Childe Haroldova p lyricko-epick skladba 0- autobiografia, hovor tu o svojich cestch po Eurpe, spomna na vojnu a na udsk utrpenie 0- hrdina je rozarovan cti sa osamel, ale sastne sa bri proti tvrdeniu a neslobode porobench nrodov 0- alie diela: 0- romantick bsnick poviedky: Daur, Korzr, Manfrd 0- bsnick skladba: Don Juan - je to satira, ostr vsmech anglickej spolonosti Chillonsk vze 0- na hrade Chillon pri enevskom jazere vznia povstalca, ktorho po mnohch

ANGLICK George Gordon Byron pochdza zo starej aristokratickej rodiny

rokoch vyslobodia bernsk povstalci. Nevie si zvykn na slobodu a cnie sa mu za vzenm

63

0000000-

anglick romantik, citovo zaloen nebl sa prejavova svoju nespokojnos za pokrokov nzory ho vylili z univerzity veril, e lska me loveka obrodi tvrdil, e pozia a filozofia prinesie loveku skuton ivotn astie psal lyrick bsne tmy: lovek, svet, ivot, prroda

Percy Bysshe Shelley

Odptan Promteus filozofick verovan drma 0- najvznamnejie dielo 0- nadviazal na antiku 0- hrdina je prikovan ku skale, trp, ale sa nepoddva, podporuj ho mytologick bytosti, ktor nakoniec zosadia Jupitera, ducha zla, a Herkules Prometea oslobod. Nastva obdobie lsky a porozumenia 0- hra je proroctvom o nevyhnutnom pde tyranov a osloboden udstva 0- jeho tvorba predpokladala revolun zmenu sveta

Franczska Viktor Hugo

zakladate franczskeho romantizmu bsnik, dramatik, esejista stpenec monarchie len franczskej akadmie zskal achtick titul pair po revolcii sa stal republiknom po nstupe Napoleona odchdza do exilu, 18. rokov bol mimo Franczska po nvrate do Franczska dostal najvie vyznamenanie, stal sa najslvnejm muom Franczska 0- tvorba: bsnick zbierky: Jesenn lstie Spevy smraku Tresty Legenda vekovdosiahla najv spech 00- sklad sa z 3 ast 0- autor postupne komentuje plynutie asu od Adama ku Kristovi, od antiky a po sasnos, podva vzie novho sveta drma: Predhovor k drme Cromwell stal sa manifestom romantizmu, iadal tu slobodu umenia Hernani (ernani) klasick ukka romantizmu, hlavn postava pre es obetuje lsku aj ivot Ruy Blas verovan drma, v ktorej sa rozprva o lske krovnej ku sluhovi, nesie vetky prvky romantizmu prza romny: Bedri, Robotnci mora, 93, Mu, ktor sa smeje, Chrm Matky boej v Pari ROBOTNCI MORA - romn
64

00000000-

0- chudobn rybr, sm uprostred ocenu zachrni stroj pokodenho parnka, len aby zskal lsku dievaa 0- ke vid, e dieva aj napriek tomu bi inho vol smr 93 0- romn 0- tma Vek franczska revolcia 0- viera v lep ivot BEDRI 0- romn 0- hlavn postava Jean Valjean 0- je to galejnk, ktor sa dostal na Galeje, pretoe ukradol pece chleba 0- vyznauje sa vekou silou Jeanovi sa podar z Galeje utiec, pri teku prenocuje na fare, kde ho kaz uhostil, na tejto hostine vyuil strieborn prbor ten ukradne, zatkne ho polcia, ale kaz potvrd, e mu prbor daroval a e si ete zabudol zobra strieborn svietnik. Tu nastva zlom, z Jean Valjeana sa stva ven oban a stva sa starostom mesta. Na neastie prichdza do mesta policajn radnk (predtm dozorca na Galejach), ktor v starostovi spoznva bvalho Galejnka. Jean Valjean je nten utiec z mesta a zachrauje dcru prostittky, Cossettu, ktor vychovva ako svoju dcru. Utek s ou do Para, v Pari ho naalej prenasleduje tento policajt, ktor povie Cossette pravdu o jej otcovi. Cossetta odmieta Jeana Valjeana, na zver vak Jean zachrauje jej snbenca (VFR) a zomiera v nru svojej dcry. CHRM MATKYromn V PARI 0- historick BOEJ 0- zachytva stredovek Par v 15.stor., klasick romn romantickej svetovej literatry 0- sklad sa z dvoch ast - dejov lnia je preruen opismi a to: Para z vtej perspektvy Katedrla Notterdam 0- odboenia o terii knhtlae, o architektre, cel sta je venovan stredovekmu sdnictvu 0- miesto romn sa odohrva v najbiednejej asti Para dvor divov ij tu obrci, zlodeji, okrem dvora divov opisuje palce, nmestia, kostoly podal tu tzv. Karnevalov obraz Para 0- hlavn postavy Quasimodo, Phoebus, Esmeralda, Frollo Quasimodo - klasick postava uroben v kontraste kared vzor, dobr dua Zrak jej kzal z krivch nh, na hrbat chrbt, z hrbatho chrbta na jedno oko, cel telo sam chlp, nepouje. Nieo stran, ani lovek, ani zviera. 0- ale hlas mal vemi nen 0- Quasimoda njdu eny v kostole, bol znetvoren, kared, e sa nepodobal na loveka. Zutuje sa nad nm kaz Frollo, vychov ho, nau ho psa a ta. V 14 rokoch strat sluch od zvonov. Najradej zo vetkch innost zvon Zvonr u Matky Boej. udia sa ho boja a v Pari ho zvolia za Kra blznov. Je nesmierne oddan Frollovi. Unesie Esmeraldu (krsnu cignku), do ktorej sa kaz Frollo zabil. Za tento pokus je potrestan na verejnom pranieri. Ke mu Esmeralda pod vodu na pranieri, vznikne v om oddan cit ku krsnej cignke. Vie, e ju nezska a pomocou rznych intrg sa Esmeralda ocitne na ibenici. Quasimodo ju unesie a schov ju v Notterdame, kde sa o u star. Ke jej Frollo chce ubli, zhod ho z chrmu. Ke udia dobyj Notterdam, Esmeraldu popravia. O niekoko rokov njdu 2 kostry v objat. Poda kostry zistili, e Quasimodo sa s ou dal zaiva pochova.

65

Esmeralda 0- protiplom Quasimoda, ndhern dieva, je hlboko mravn, i ke ije na dvore divov. Vnivo miluje Phoebusa a kvli lske, by sa vzdala vetkho. Je ako slnen l, ako kvapka rosy, ako vt spev. 0- nepristpi na ponuku Frolla, ani za cenu slobody a neskr ivota. Frollo sa jej protiv, pretoe sa nesprva ako kaz. M vemi neastn osud. Ako 6 mesan ju cigni ukradn a vymenia za znetvoren diea. Viac ako 15 rokov si uchovva rieviku, ktor mala obut pri nose. Cignka jej predpovedala, e ak si zachov nevinnos, njde svoju matku. Nachdza ju tesne pred svojou popravou. Jej lska k Phoebusovi je neastn, pretoe Phoebus ju chce iba na pobavenie. Frollo Phoebusa zran a Esmeralda je odsden za tento in (mala mal dku, ktorou bol Phoebus zranen). Navye je obvinen z bosorctva a jej smr vyznieva tragicky, lebo umiera ako obe. Frollo najrozpornejia postava 00- zvltnosou je, e ako kaz je nositeom zlch vlastnost 0- autor ho zobrazil ako loveka, s ktorm zamval osud, pretoe najprv bol dlho prkladom medzi chudobnmi, ale ve k Esmeralde ho pretvor na netvora. Bol vemi schopn tudent, vynik v mnohch vedch a pozn vea jazykov. Rob pokusy z alchmie a zaujma sa o astrolgiu. Na svoju dobu bol vemi vzdelan. Podozrievali ho, e ovlda prvky mgie. M hrzu z cignok, prenasleduje ich, tuduje sdne spisy z procesov s arodejnicami to znsobuje jeho chorobn prejav k osudnej ene Esmeralde. Tto postava kon smrou a z Notterdamu ho zhod Quasimodo. Phoebus 0- mlad kapitn 0- zachrnil Esmeraldu pred Quasimodom, ahkovny, sebavedom lovek, ktor jej subuje lsku a potom ju nech a nepome jej v nebezpeenstve 0- zvltnosou romnu je stle prtomn postava Pierra Gringoira spisovate bez spechu, bez peaz, bez domova. Nie je to postava z romnu, ktor ovplyvuje dej, ale spolu s rozprvaom ns sprevdza dejom od zaiatku do konca a svojou prtomnosou spja dej a postavy romnu vo vonkajej charakteristike s tu vyuit kontrasty 1. v postavch vo vntornej charakteristike Quasimodo a Esmeralda 2. lska Quasimodo a Esmeralda Q ju miluje a za hrob, E pociuje tos Esmeralda a Frollo E sa ho boj (a nenvid), F lska je ialen Esmeralda a Phoebus E ho miluje primnou, istou lskou, Phoebus ju berie ako zbavu ukka na pranieri udia Quasimoda zbij, opvaj a Esmeralda, ktorej ublil, mu pod vodu

3. situcie

66

0- v tomto obdob v Nemecku vznik hnutie Sturm und Drung (brka a vzdor) 0- prslunci tohto hnutia sa brili proti spolonosti a ich revolta bola iveln 0- postavili sa proti nadvlde rozumu a iadali uplatnenie vetkho, o je v loveku prirodzen (cit, ve, lska, sloboda) 0- mylienku preromantizmu v Nemecku propagoval filozof Herder, ktor zozbieral udov piesne eurpskych nrodov ale najm ho ovplyvnili slovansk piesne -

NEMECK

Johann Wolfgang Goethe

00000Frankfurt nad Mohanom 1749 1832 Veimar vytudoval prvo, viac ho zaujmala literatra vek vplyv mal naho Herder bol poven do achtickho stavu stva sa postupne radcom, neskr ministrom ku koncu ivota sa venuje prrodnm vedm, antike a renesancii

0- jeho tvorbu delme do dvoch ast: 1. as - v popred je cit, ve, lska, sloboda, boj proti spolonosti, revolta, ivelnos Promteus (da oslava loveka, ktor ver vo vlastn sily) Utrpenie mladho Werthera Faust 2. as - nadviazal na antiku a na renesanciu Ifignia v Tauride o zrke barbarskho a antickho sveta Torquato Tasso o ivote talianskeho bsnika Egmont o oslobodzovacch bojoch Holananov proti panielom FAUSTverovan drma s filozofickm podtextom 00- spracoval tu stredovek poves o doktorovi Faustovi, ktor v tbe po poznan upe svoju duu diablovi 0- hlavn postava je star alchymista Faust, ktor ku koncu svojho ivota zaal pochybova 0o udskom poznan a pozemskom ast 0- vtedy sa mu zjav pozemsk diabol Mefistoteles, ktor mu sbi splni vetky priania, vrti mu mlados a ponkne mu vetky krsy ivota. Omladen Faust preva lsku k Margarte, no neprina mu astie. Ani moc, ani bohatstvo ho neuspokoj, ani krsna Helena, za ktorou sa dostane a do podsvetia. Nakoniec svoje astie njde v zmysle ivota, pre prcu a rados inm (zamestn ud, odvodn bainat pdu a zrodn ju) 0- zver Faust sa stva astnm a vtedy, ke urob astnmi inch 0- Faust = symbol udskej aktivity a tvorivej prce 0- Mefistoteles = stelesnenie sebectva, tby po moci 0- znaky romantizmu v tomto diele: 1. nmet erp z minulosti 2. vyuit kontrasty staroba mlados lska sklamanie veda ierna mgia 3. titanizmus Zasli len ten slobodu si s itm, kto denne o ne bojuje.

67

UTRPENIE MLADHO WERTHERA 0- romn v listoch, del sa na 2 knihy 0- text je rozlenen na jednotliv listy dtumovan od 4. mja 1771 a do 20. decembra 1771 0- napsal ho na zklade jeho neastnej lsky k Charlotte Buffovej 0- hlavn postavy s Werther a Lotta Werther autobiografick postava, mlad, vzdelan mu zo strednho stavu. Pred rozumom dva do popredia cit, je citliv, nadchna sa prrodou a umi. Priiel na vidiek zabudn na straten lsku a njde nov osudov lsku, Lottu. Ak nespravodlivos, e Lotta neme patri jemu, hoci by pri om bola astn Lotta krsna mlad dievina, ktor sa star o 8 srodencov, je vyrovnan, priatesk. Werther ju priahuje rovnakmi zvukmi due, ale zostva vern svojmu snbencovi Albertovi. 0- romn m dve roviny: 1. vzah Werthera k Lotte neastn lska, Werther si uvedomuje bezndejnos vzahu, lebo nechce zasiahnu medzi u a Alberta. Ke sa Albert vrti, spriatelia sa, ale priatestvo je len zdanliv. Vedie dlh rozhovory s Lottou a v jednej z nich hovoria 0o samovrade. Albert ju odsudzuje slovami: ahie umrie, ako statone zna ivot pln strast. Werther odpoved: udsk prirodzenos m svoje hranice, me zna rados, bolesti po urit stupe a zomiera. Tu teda nejde o to, i je niekto slab a siln, ale i vlastne doke znies mieru svojho utrpenia. Werther sa rozhodne svoje city vyjadri a nape Lotte bse. Lotta pred nm uteie a Werther sa rozhodne spcha samovradu. 2. vzah Werthera k spolonosti Werther ti po slobode, spoznva pokrytectvo spolonosti, ktor ho obklopuje, ti po postaven, karire. Kritizuje byrokratick apart, spoloensk nerovnos. Spolonos oznauje hveou. Cti sa osamel, nem nikoho, 0o koho by sa mohol oprie a vol smr. Je tu vea vntornch monolgov a dialgov, prroda odra psychiku postavy prrodno-psychologick paralelizmus.

Fridrich Schiller
0- nemeck bsnik a dramatik 0- chcel sa sta kazom, otec mu to nedovolil a na prkaz otca tudoval vojensk akadmiu, po skonen sa stva vojenskm lekrom 0- poas tdia tal franczskych osvietencov, hlavne Voltaira 0- nadchnala ho mylienka slobody 0- zkladn tmy jeho diel: boj o slobodu; tba po krse a dobre; pravda spojen s obalobou achty Zbojnci - drmatu o dvoch znepriatelench bratoch Karol a Franz 0- rozprva 0- hlavn hrdina je Karol (Franz mlad brat) 0- Franz oierni pred otcom Karola, aby zdedil aj jeho majetok a hlavne jeho mil 0- Karol sa stva vodcom zbojnkov, pretoe chce pomsti krivdu: Moje remeslo je odplata, pomsta moja ivnos 0- po otcovej a bratovej smrti sa vydva do rk spravodlivosti a zomiera 0- Karol je typom rebela, ktor nezvldol rozpor medzi skutonosou a svojimi idelmi

klady hra o lske achtica k dcre chudobnho muzikanta 0- a lska - tragdia 0- hlavn tma: vzbura proti achte a jej zasahovanie do osobnho ivota
68

alie hry:Mria Stuartovna Panna Orlenska Don Carlos

William Tell erp z histrie vajiarska 0- nmet 0- boj na oslobodenie s pod nadvldy Habsburgovcov 0- odohrva sa v 14. storo 0- ud v povstan vedie William Tell, pretoe nevzdal ctu vystavenmu klobku, symbolu nadvldy Nemcov. Miestodrite ho printil zostreli jablko z hlavy vlastnho syna, prkaz splnil, ale vrhli ho do vzenie, z ktorho uiel a zabil miestodritea. Zaalo sa povstanie, ud vyhnal Nemcov a vydobyl slobodu

Heinrich Heine
000000najrevolunej nemeck bsnik, prozaik, romantik psal poziu s baladickmi, pochmrnymi prvkami erpal nmety z minulosti, neskr z prtomnosti najvznamnejie bsnick zbierky: Kniha piesn cyklus politickch bsn asov bsne najvznamnejie dielo: Nemecko zimn rozprvka rozprva o nenvisti proti achte a metiactvo 0- zbierka bsn Romancero o pomeroch v Nemecku (vyjadren skepticizmus)

69

0- vznikala vo vemi naptej atmosfre v obdob nevonctva a crizmu 0- v Rusku s rzne povstania (najvznamnejie povstanie Dekabristov 1825) 0- je zameran na boj proti tlaku a bezprviu ako na problmy nrodn

Rusk

Michal Jurjevi Lermontov

0- romantick rusk bsnik 0- za jeho nzory ho cr vypovedal na Kaukaz 0- bol zabit v sboji, ktor vyprovokovala crska polcia DMON 0- verovan skladba 0- pracoval na nej cel ivot 0- hlavn tma - zpas dobra a zla 0- Dmon je pre vzburu proti Bohu odsden k venej samote 0- ti po inorodom ivote a ast, chce sa odklia pomocou lsky k princeznej Tamare, lene t pod vplyvom jeho lsky zomiera, Dmon prehr boj s dobrom a naalej zostva zl MAKARDA drma 0- filozofick 0- hlavn postava je kniea Arbenin, ktor pohda spolonosou a had toisko v lske 0- sm doplat na svoje intrigy, uver klebetm o nevere svojej eny a otrvi ju HRDINA NAEJ DOBY 0- psychologick romn 0- hlavn postava je Peorin typ zbytonho loveka, ktor sa stle nud, je presten ivotom a napokon nezmyselne zomiera -

70

Alexander Sergejevi Pukin

00000pochdza zo achtickej rodiny od mladosti sympatizoval s odporcami crizmu obdivoval dekabristov za politick vere bol vo vyhnanstve bol vyprovokovan k sboju, kde zomrel

0- mnoh jeho diela boli sfilmovan a zhudobnen (ajkovsky) - charakter jeho tvorby: 1. lska k loveku 2. nenvis k dobe v ktorej il napsan poas vyhnanstva - najvznamnejie diela: (zobrazen Kaukazsk zajatec Cigni krsna rusk prroda a vydedenci spol. 0- Bse na Sibr bse vyjadrujca autorove sympatie k dekabristom 0- najvznamnejie diela: Eugen Onegin, Pikov dma, Kapitnov dcra, Boris Gogdunov, Meden jazdec, Povesti Beukina, Poltava EUGEN ONEGIN 0- verovan romn 0- zobrazuje tu typ zbytonho loveka, ktor nedoke urobi astnho seba ani inch Onegin znechuten vyou spolonosou odchdza na vidiek, kde sa bezndejne nud. Tu v sboji zabije svojho priatea Lenskho, odmieta lsku Tatiany a odchdza do sveta. Po nvrate, v Petrohrade stretva Tatianu manelku knieaa, ktor sa stala 1. dmou crskej spolonosti. Onegin jej vyznva lsku, Tatiana ho vak odmieta, pretoe ostva vern svojmu manelovi 0- Tatiana je nositekou najkrajch enskch vlastnost, najm achetnosti a naozajstnho citu KAPITNOVAktor rozprva o Pugaovom povstan 0- poves, DCRA 0- hlavnm hrdinom je Jemejan Pugaov, vodca ronckeho povstania v 18.stor. PIKOV DMA poviedka zo socilnym podtextom 0- romantick 0- hlavn hrdina je Herman, ktor ide cieavedome za materilnym zabezpeenm 0- Herman je vniv hr kariet, dozvie sa, e star grfka Anna Fedorovna pozn 3 karty, ktor prinaj astie. Herman predstiera lsku ku chovanici grfky, pretoe chce zska toto tajomstvo. Ku grfke sa dostane, najprv ju pros, potom sa jej vyhra a star grfka dostane infarkt a zomiera. V nonom zjaven mu grfka prezrad toto tajomstvo, Herman hr u vyhrva obrovsk sumy, ale ke si je u ist svojou vhrou, namiesto tza sa mu zjav pikov dma s tvrou grfky a murkne na neho. Herman zoalie.

71

Posk
spojen je s nrodnm bojom vodca: Adam Mickiewicz

0- poas univerzitnch tdii sa stal lenom tajnho tudentskho spolku, ktorho cieom bola vlasteneck vchova, vzdelvanie, drunos da0- veril, e mlde privedie svet k vzjomnej lske a priatestvu na mlados 0- ovplyvnil trovcov 0- po odhalen spolku bol vyhnan, tu napsal: Konrad Wallenrod historick epos 0- hrdina (len litovskho, porobenho nroda) bojuje proti nepriateovi, tak, e sa pretvaruje a zrad. Nepriatesk vojsk pole do zhuby, kde sm zomiera 0- zkladn mylienka: hrdina preber zodpovednos za osudy vlasti a m prvo poui vetky prostriedky pre zchranu 0- po vyhnanstve emigroval do Franczska, kde napsal: Pn Tade nrodn epos 0- spor dvoch achtickch rodn o star zmok. Roztrku ukon lska medzi Tadeom a Zokou (boj aj proti crskemu vojsku) 0- dielo kon optimisticky prchodom poskej lgie Napoleonskej armdy 0- je tu obraz poskho ivota, mravov a zvykov 0- poas krymskej vojny odiiel do Turecka, zomrel v Carihrade 0- stelesuje mylienku nrodnooslobodzovacieho boja -

Adam Mickiewicz

Maarsk Sndor Petfi

00000jeho matka bola Slovenka obdivoval franczsky ivot udu a inpiroval sa udovou povesou po vypuknut povstania sa stal vodcom mldee psal revolun bsne, bostn, reflexvnu a prrodn lyriku psal revolun bsne Obeste krov!

Vaz Janko verovan rozprvka 0- hrdina preva rzne dobrodrustv, bojuje proti Turkom, putuje rou rozprvok aby naiel svoju mil. Mtvu mil a utran macochu prinavrti k ivotu. Lska a spravodlivos vazia. Apotoldielo je pln dramatickho naptia a kon sa atenttom na kra 0- epick skladba 0- autor vyjadruje nenvis k tyranii a predvda premeny spolonosti 0- trpko sklaman tm, e ud, ktormu dopomohol k slobode sa odvracia 0- zahynul pri potlaen povstania, pochovan je v spolonom hrobe 0- jeho revolun mylienky zapsobili na J. Kra a P.O.Hviezdoslava

72

0000-

zloit situcia hlavnou lohou literatry bolo vychovva k vlastenectvu na mlad generciu zapsobila franczska revolcia a posk povstania do tejto literatry zaraujeme: Josef Kajetn Tyl Karel Hynek Mcha

esk

Jozef Kajtan Tyl

0- psal poviedky a divadeln hry 0- najvznamnejie hry: Fidlovaka po prvkrt tu odznela piese Kde domov mj Strakovick dudk vyzdvihuje tu vernos k domovu

Karel Hynek Mcha

1810 1836 najvznamnej bsnik eskho romantizmu v Prahe tudoval prvo pracoval v divadle ako ochotnk pracoval mlo ako advoktsky praktikant v Litomericch, tu tesne pred svadbou s Lori omhovou, matkou svojho syna, zomrel na nsledky choroby a vyerpania 0- psal poziu a przu 0- najprv psal v etine, neskr v nemine 0- najvznamnejie dielo: 0000MJ vrchol jeho tvorby 0- lyricko-epick bse 0- i ke je to dielo romantizmu, poklad sa za zkladn dielo modernej eskej pozie 0- miesto krajina pod Bezdzem 0- postavy Jarmila a Vilm 0- je tu vea vah o zmysle ivota 0- sklad sa zo 4 spevov a 2 intermez 1. spev: - podva tu obraz mjovej prrody, motv lsky a prvej tragdie: Byl pozdn veer prvn mj veern mj byl lsky as. Hrdliin zval ku lsce hlas kde borov zavnl hj. 0- pri jazere uprostred hr sed Jarmila, ktor spomna na Vilma, ktor neprde, lebo je vo vzen za vradu svojho otca. Jarmila nedoke unies tento ia a utop sa 2. spev: 0- stretvame sa s Vilmom, ktor vo vzen preva posledn noc pred popravou. Pred jeho zrakom sa odvja cel jeho mlad ivot, spomna na detstvo, roky mladosti a po okamik vrady 0- vze si uvedomuje krut pravdu konca. 1. intermezzo: 0- non prroda sa chyst prija odsdenca so svojho lona 3. spev:
73

0- zobrazen krsa mjovej prrody. Je to obraz Vilmovej popravy, rozlka so zemou a vlasou 2. intermezzo: 0- je tu alospev druiny nad mtvym Vilmom 4. spev: 0- najdleitej 0- do deja vstupuje autor, stotouje sa s Vilmovm ivotom a smrou, skladba kon zvolanm: Hynku! Vilme!! Jarmilo!!! obsah: Zobrazil tu osud zbojnka Vilma (prezvka - Stran lesov pn). Vilm zabije zvodcu svojej milej Jarmily, netu, e tm zvodcom je jeho vlastn otec. Vilma popravia a Jarmila sa zo zfalstva utop 0- Vilm individulna obe spolonosti, ktor sa proti nej bri, had udskos, pravdu, zmysel ivota. 0- vyuil tu epitet, metafory, anafory, epizeuxy 0- Mj bol kritikou odmietnut (dodnes patr k najlepm dielam eskej romantickej (literatry) Cikni rozprva o ivote vydedencov, podva tu realistick obraz postv - poviedky: Obrazy zo ivota mjho, Pou Krkonosk, Marinka (podva tu obraz praskej tvrte na Frantiku, kde ij najchudobnej) Kivoklad historick romn

Karel Jaromr Erben

0- romantik zmierenia 0- napsal zbierku bsn - Kytice vychdza tu z dvnych predstv o svete 0- najvznamnejie balady: Polednice, Svatebn koile, Vodnk 0- zobrazuje tu zloitos ivota, udskej due, udskho osudu

Boena Nmcov
Viede 1820 1862 0- mlados preila v Ratiboiciach, kde sa starala o jej vchovu babika 0- vydala sa za Jozefa Nmca, ktorho prekladali z psobiska na psobisko 0- v ase ke pracoval v Balskych armotch spoznala Slovensko, tu zozbierala udov rozprvky (Slovensk pohdky a povsti) a stretvala sa so trovcami Babika podtitul: Obrazy venkovskho ivota 0- m 0- rozsahom sa bli k romnu 0- niet v om konfliktu a deja 0- osudy ud, prbehy a udalosti s vone spojen s postavou babiky 0- babika stelesuje ivotodrnu silu udu, harmonick osobnos, ven idyl

74

slovensk preromantick a romantick literatra

0- viae sa na tretiu fzu nrodnho obrodenia 1830 1850 0- revolun hnutia v Eurpe zasahuj aj zaostal Slovensko 0- na ele hnutia stoj stredn achta a zemianstvo 0- ich lohou bolo: 1. Boj proti Viedni 2. Boj za samostatnos Uhorska 0- viedol ich Lajos Kossuth 0- pod jeho vedenm vznik siln maarsk nacionalizmus, toto sa nepi Slovkom (nechu k tomuto procesu) 0- vznik skupina slovenskch nrodovcov 0- mali program: 1. Boj proti nrodnostnmu tlaku (maarizcia) 2. Boj proti hospodrskej zaostalosti (Raksko) 0- snahy o tieto programy prejavila mlad genercia, tieto problmy sa snaili riei v Bratislave 0- v Bratislave na evanjelickom lceu vznik spolonos: SPOLONOS 0- zakladatelia Karol 1829 Samo Chalpka ESKO-SLOVANSK tr, 0- bol to samovzdelvac spolok 0- jeho lohy: 1. Vzdelvanie v slovenskom jazyku 2. tanie a vklad diel naich a slovanskch spisovateov 3. tdium dejn 4. renie osvety 0- v Bratislave vznik spolok VZJOMNOS0- tajn anarchistick spolok 0- tvrdil, e svet treba zmeni pomocou revolcie 0- predstavite Janko Kr 0- v Levoi vznik spolok MLDE SLOVENSK (Jednota mldee slovenskej) 0- roku 1834 1835 predsedom spolku Spolonos esko-slovensk sa stva udovt tr a podpredsedom profesor Juraj Palkovi 0- po prchode udovta tra sa men programov npl spolku 0- vyhlasuje sa program nrodn a politick, ktor svis s autonmiou Slovenska 0- skupina mladch ud sa tajne stretva 24.4.1836 na Devne. Chceli sa prihlsi k slovanstvu a kad z prtomnch si pripja ku svojmu menu meno slovansk, napr: udovt Velislav tr Jozef Miloslav Hurban 0- po tomto stretnut vlda zakzala vetky stretnutia a spolky 0- roku 1837 zanik Spolonos esko-slovansk. Vedci lenovia zruenej spolonosti zaali pracova na bratislavskom lceu v rmci Katedry rei a literatry esko-slovanskej 0- zstupcom profesora Palkovia na tejto katedre sa stal . tr, ktor prednal v duchu nrodnho vlastenectva a preto ho roku 1843 z katedry odvolvaj a na protest odvolania . tr z Bratislavy odchdza 22 tudentov, 11 z nich do Levoe 0- medzi nimi je aj J. Kr a J. Matuka, ktor na ceste do Levoe napsal text bsne Nad Tatrou sa blzka, hromy divo bij, meldiu preber z udovej pesniky Kopala studienku vznik hymna

75

0- 4. jl 1843 dochdza k uzkoneniu spisovnej sloveniny na fare v Hlbokom, prtomn: . tr, Michal Hoda, Jozef Miloslav Hurban - zkladom sa stva stredoslovensk nreie z okolia Martina, fonetick pravopis 0- roku 1844 vznik prv kniha v trovskej slovenine almanach Nitra 0- roku 1844 zanaj sa vydva prv slovensk noviny Slovensk nrodn noviny s literrnou prlohou Orol tatransk 0- roku 1845 vznik v Liptovskom Mikuli celonrodn spolok pre Slovkov Tatrn Charakteristika slovenskej preromantickej a romantickej literatry - trovci vychdzaj z udovej slovesnosti, z nej vyberaj: 1. tematika proti feudlneho odboja 2. vyuvaj vetky literrne druhy udovej slovesnosti balada 3. vyuvaj silabin prozdiu 4. hlavnm literrnym druhom sa stva lyrika 5. z przy najm historick povesti, kratie przy zo sasnosti zo satirickm podtextom 6. vemi mal vskyt drmy

Karol Kuzmny
1806 1866 - odporca klasicizmu (v teoretickch prcach), v bsnickej tvorbe tvoril v om Bla idylick epos 0- napsan asomierou 0- predstavuje idelny metiacky ivot, opsan jeden de tudentskho majlesu, po ktorom sa zasnbi Bla, dcra uitea, s Milnovom, synom vzdelanho obchodnka (uvedomelho Slovka) asopisvydval ho 3 roky 0- Hronka 0- uverejoval lnky o princpoch romantickej estetiku 0- zdrazoval, e umenie mus prebdza hlb cit 0- romantick ia chpal ako vraz rozporu medzi tbou po idelnej spolonosti a skutonosti Ladislav romn sentimentlna poviedka a cestopis 0- jadro tvor 0- Ladislav, zeman pokrokovch nzorov, sa zabi do Hanky, dcry farra, ale na otcovu radu sa pred svadbou vyberie do Eurpy 0- dennk z cesty tvor vahov as romnu 0- po Ladislavovom nvrate po svadbe Hanka predasne zomrie aj jeho 2 priatelia 0- autor reagoval na sasnos, zamal sa nad otzkami slovenskho nroda 0- bol za slovansk vzjomnos ale obhajoval sloveninu Kto za pravdu hor hymnick piese - pripravovala cestu trovcom romantizmus

76

udovt tr
narodil sa v roku 1815 v Zay Uhrovci (dnes Uhrovec, Zlat Moravce, vtedy bol majiteom grf Zay) 0- narodil sa v rodine uitea, mal 4 srodencov 0- zkladn vzdelanie zskal u svojho otca, neskr tudoval na nemeckom gymnziu v Rbe 0- od roku 1829 na evanjelickom lceu v Bratislave 0- tdi na as preruuje z finannch dvodov a pracuje ako pisr 0- v roku 1835 sa vracia na evanjelick lceum, zapja sa do prce Spolonosti eskoslovanskej, neskr sa stva jej vedcou osobnosou 0- vedie mlde k vej skromnosti, jeho heslo: Menej trovi, viacej tvori. 0- vek vznam pre tra mal pobyt v Halle v rokoch 1840 1842 0- tu sa zoznamuje s filozofiou Herdera a Hegela (zakladate dialektiky, tvrdil, e vetko so vetkm svis) 0- po nvrate z Halle predna o slovanskej udovej pozii a nabda mladch bsnikov, aby tvorili poda udovej piesne 0- 1843 uzkonenie spisovnej sloveniny na fare v Hlbokom poda stredoslovenskho nreia 0- 1844 spolu s Hurbanom a Hodom zaklad v Liptovskom Mikuli spolok Tatrn 0- 1845 zaklad Slovensk nrodn noviny s literrnou prlohou Orol tatransk 0- v nich iadal: - zruenie poddanstva 0- zdanenie achty 0- zveadenie obchodu a priemyslu 0- rozrenie nrodnho kolstva 0- 1847 stva sa poslancom Uhorskho snemu za mesto Zvolen 0- 15. janur 1948 zaznela jeho slvnostn re na Uhorskom sneme, kde vystpil za zruenie poddanstva a za to, aby sa slovenina dostala do kl 0- rok 1948 revolun rok, Kr, Francisci a Hurban chodia po Slovensku a verbuj dobrovonkov, aby sa zastnili revolcie 0- marec 1848 pod tlakom revolcie Uhorsk snem vyhlasuje zruenie poddanstva 0- prichdza k rozporu medzi trom a Krom, pretoe tr upustil od socilnych poiadaviek, Kr neshlas a trovi vyta prlin opatrnos a sstredenie na nrodn otzky 0- mj 1948 v Liptovskom Mikuli sa formuluj iadosti slovenskho nroda: 0- 1.) autonmia Slovenska v rmci Uhorska 0- 2.) slovensk kolstvo 0- nov uhorsk vlda neakceptuje tieto poiadavky a vydva na tra, Hurbana a Hodu zatyka 0- z Liptovskho Mikula odchdza tr do Prahy, kde sa m kona Slovansk zjazd 0- na om chce tr objasni mylienky zo iadost slovenskho nroda 0- z Prahy odchdza do Viedne 0- september 1848 vznik Slovensk nrodn rada na ele so trom, Hurbanom a Hodom 0- tr a Hurban iadaj prijatie u cisra 0- boli prijat, ale poiadavky Slovkov boli odmietnut 0- revolcia v roku 1848 bola potlaen 0- ministrom vntra sa stva Alexander Bach, ktor zavdza tvrd reim, rozpa trovsk spolky 0- tr, Hurban a Hoda sa dostvaj pod policajn dozor 0- tr odchdza do Modry (za vdovou po jeho bratovi Karolovi, spolu s ou sa star o jeho

deti) 0- december 1855 odchdza na poovaku, pri prekraovan jarku si neastnou nhodou prestrel nohu, o niekoko hodn ho naiel horr
77

0- tr dostal otravu krvi 0- zomiera 12. janura 1856 na nsledky zranenia 0- pochovan je v Modre Tvorba: 1. Bsnick tvorba 0- bsnick zbierka DUNKY VEERN 0- napsal ju ako tudent je napsan v etine 0- dleit je bse Rozehnn venoval ju eskej vlastenke Mrii Pospilovej, ktor miloval tto bse je odpoveou na otzku, preo sa nikdy neoenil Zapome, drah, zapome jinocha, nade nm mraky se bouliv shni. Zapome, drah, zapome na hocha, jen ti posl boln rozehnn. On na ve svta zapomene slasti, jen nikdy, jen nikdy o sv vlasti! 0- alia bsnick zbierka SPEVY A PIESNE 0- napsan po slovensky 0- v popred: nrodn minulos Slovkov 2. Jazykovedn innos Nuka0- odvodnenie pouitia stredoslovenskho nreia pre spisovn jazyk rei slovenskej 0- zhrnul tu morfolgiu, pravopis, hlskoslovie a skladbu Nreia slovensk a potreba psania v tomto nre 0- odpove na spis Jna Kollra Hlasov o poteb jednoty spisovnho jazyka pro echy, Moravany a Slovky 0- tr tu dokazoval, e osamostatnenie Slovkov ako nroda neznamen naruenie slovanskej jednoty, pri tom vyuva romantick argumenty, poda ktorch Tatry s srdcom slovanstva a slovenina je najslovanskejou reou 3. Literrnoteoretick tvorba 0O nrodnch psnch a povstech plemen slovanskch - napsan v Modre vydan po esky v Prahe - touto knihou sa zaradil medzi najvznamnejch slavistov toto dielo bolo zkladom jeho prednok na lceu - zachytil tu estetick zsady, ktormi sa trovci riadili pri psan pozie - poziu tr pokladal za najvlastnej spsob vyjadrovania Slovkov, vemi si cenil udov piese 4. Filozofick tvorba Slovanstvo a svet budcnostismrti v rutine knihu napsal po nemecky 0- vychdza a po jeho 0- tr prestva veri, e sa nrod oslobod vlastnmi silami 0- monos oslobodenia vid v crskom Rusku 0- tto kniha sa stala vchodiskom pre prcu trovskej genercie po jeho smrti

78

Samo Chalupka
Horn Lehota 1812 1883 Horn Lehota pochdza z rodiny vzdelancov najlep zo trovskej bsnickej koly tudoval na bratislavskom lceu spoluzakladate Spolonosti esko-slovanskej roku 1830 sa zastnil povstania v Posku, bol tu zranen (poranen oi) a znovu sa vracia k tdiu (pre poranenie sa nezastnil revolcie v roku 1848) 0- tuduje teolgiu vo Viedni 0- po skonen je kazateom v Jelavskej Teplici 0- po smrti otca sa stva farrom v Hornej Lehote, kde psob do smrti 0000000000tvorba sa v prvch poiatkoch pribliuje hrdinskm bsniam Jna Hollho zkladn tma jeho bsn je boj za nrodn slobodu napsal 25 bsn, ktor vyli pod nzvom Svevy Sama Chalpku najprv psal po esky, neskr v trovej slovenine mnoh jeho bsne zudoveli

0- jeho bsne delme poda tm: 1. proti feudlne: Junk, Kroholsk, Likavsk vze 2. proti tureck: Turn Ponian, Boj pri Jelave, Branko 0- z bsne Branko je epitaf na jeho nhrobku: V pravde il som, krivdu bil som a nrod svoj vern bil som. 3. boj za nrodn slobodu 0- nmety erpal: 1. star historick pramene 2. z povest alebo piesn, ktor kolovali medzi udom (takto vznikol Turn Ponian pvodne uspvanka) 0- hrdinovia v chalpkovch bsniach pochdzaj z prostho udu, s to skuton udov hrdinovia, nemaj vzneen pvod, ale ich vzneenos je odvoden z toho, e bojuj za slobodu a pravdu 0- vdy prerozprva nijak prbeh, alebo do niektorch bsn priamo vstupuje 0- bsne s zva kratie, strunejie, bez dlhch opisov 0- dej kadej bsne obsahuje jednu mylienku, ktor krtko ale presne vyslov pri zakonen bsne 0- HLAVN TMY: odsdenie zotroovania a hanobenia malch nrodov, oslava slobodu, rovnos medzi umi a lska k nrodu Mor ho! 0- najvznamnejie dielo 0- lyricko-epick skladba 0- nmet naiel v afrikovch dejinch slovenskej rei a literatry 0- sarmatsk kme - Limigantov, roku 358 napadol rmskeho cisra Kontantna a Samo Chalupka tento kme povaoval za Slovkov 0- nelo mu vbec o zachytenie historickej skutonosti, cieom bolo vyjadri demokratick zmanie, vlasteneck ctene, nrodn hrdos a boj za nrodn slobodu, lsku k vlasti 0- m jednoduch dejov lniu:

1. prchod slovenskej druiny k Dunaju 2. vyjednvanie s cisrom

79

3. boj a smr mladch bojovnkov 0- dejov lniu preruuje opis druiny, lyrick opis slovenskej krajiny, charakteristika Slovkov 0- zvltnosou je poatie druiny, lebo druina tu vystupuje ako jeden celok 0- vetci lenovia tejto druiny oslovuj naraz cra Obsah: 0- Rmsky cr priiel na zemie Slovanov s vbojnmi myslami (podrobi si Slovanov). Slovansk snem poslal za rmskym crom svojich poslov. Slovansk poslovia prinaj boie dary crovi - chlieb a so. Cr tieto dary odmieta so slovami: 0 Ja som pn Rmu a Rm je pn svetu 0- v tchto slovch cr naznail rozpnavos Rma a jeho mysel podrobi Slovanov do otroctva. Hoci slovansk druina je v menine, postav sa proti prevahe rmskych vojsk a hoci 0v boji zvazia rmske vojsk, cr sa nete z vazstva, lebo vie, e nikdy Slovanov (Slovkov) nepodrob. 0- bse sa sklad z vodu, jadra, zveru vod: opisn, statick 00- vyuva tu protiklady 0- postupne zobrazuje: 1) zemie Slovenska 2) opis rmskeho vojska 3) opis slovanskch poslov 0- najprv zana vonkajm opisom, potom prechdza na vntorn charakteristiku: Pobelav kaderie ije im ota, modr ich oi bystro v okolo si pa. Rastom s ako jedle, pevn ani skala: zdalo by sa ti, e ich jedna mater mala. vyjadrenie slovenskej hrdosti: Oni elom nebij, do nh nepadaj, tak otro neznma slovenskmu kraju vyjadrenie mierumilovnosti: Slovan na svojom seje, i ne len na svojom,cudzie neiada. demokratick mylienky: Pna ma je neprvos, a via by pnom. jadro: run epick as 00- dozvedme sa tu o postaven rmskeho cra: Vecte, e som pn Rmu a Rm je pn svetu reakcia slovenskej druiny: A ty, mor ho ! - hoj Mor ho! detvo mjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

a o i tam duu d, v tom boji divokom:

80

mor ty len, a vo neby, ako by otrokom. zver: - rmsky cr sa hanb, nete sa z vazstva, morlnymi vazmi sa stali Slovania: Le ven meno toho nech ven slva, kto seba v obe svt za svoj nrod dva. umeleck a jazykov prostriedky: 0- 12 - slabin ver s prestvkou po 6 - tej slabike 0- epitet, personifikcie, metafory, prirovnania

Andrej Sldkovi
Krupin 1820 1872 vlastnm menom A. Braxatoris patr do III fzy nrodnho obrodenia len trovskej bsnickej koly otec uite, pochdza zo 17 det zkladn vzdelanie zskal doma, tdium na lceu v Banskej tiavnici, Bratislave a Halle v Banskej tiavnici sa orientuje na slovansk literatru, zapja sa do literrnych krkov, zoznamuje sa tu s Mriou Pilovou, ktor ho ovplyvnila, tento vzah neskonil astne, lebo Pilovci printili Mriu vyda za bohatho medovnikra 0- na bratislavskom lceu sa stal lenom Spolonosti esko-slovanskej, navtevuje prednky udovta tra a ovplyvuj ho prednky o udovej slovesnosti 0- v Halle ho ovplyvnila dialektika, zapsobili naho diela nemeckch romantikov Schillera a Heineho, zoznamuje sa tu z dielom A. S. Pukina, vytudoval tu za evanjelickho kaza 0- od roku 1847 psob ako evanjelick farr v Radvani a v Hrochoti 000000TVORBA: 0- v jeho dielach prevlda lska, dobro, spravodlivos a krsa 0- jeho pozia psob dojmom mdrej vyrovnanosti a tvarovej dokonalosti 0- ver v sily udu a ver, e sa svet me zmeni pomocou spravodlivosti, dobra, pravdy a krsy 0- je to bsnik ivotnho kladu 0- jeho tvorba nie je rozsiahla 0- revolciu roku 1848 privtal hymnickou bsou Zaspievam piese o slobodnej vlasti revolcii sa nezastnil, ale kvli tejto piesni sa ocit vo vzen

Marna
000000lyrickoepickoreflexvna bse o lske, mladosti a krse epick prvky sa vyskytuj len v vode podnet z neastnej lsky k Mrii Pospilovej skvost slovenskej bostnej pozie cti tu vplyv Hegela bsnik rozvja svoje vahu po malch celkoch, ktor vdy tvoria niekoko slh - protiklad cit rozum idel skutonos duch hmota subjekt objekt

81

0- najumeleckejia bsnick skladba zo trovskej koly 0- obsahuje 291 desa verovch slh, nie je rozlenen na asti 0- jednotliv tmy rozvja postupne za sebou: 1. TBA PO KRSE: - autor povil kategriu krsy na cie tvorivej innosti bsnika a krsu nachdza v dievine 1. Je sladk tby, tby po krse spievam peknotou naden a v tomto due mojej ohlase svet mj je cel zavren; z vsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohov nebeskch let, ona mi svety pohna, ona mi kva zo sto ivotov. No centrom, ivlom, nebom, jednotou krs mojich moja Marna! 0- v nasledujcich veroch sa bsnik te z krsy, lebo: Krsa je modla 0- alej bsnik tvrd, e ak ho neobklopuje krsa, cti sa ochudobnen 0- krsa sa mus spja s mravnosou a pravdou: Jak je velebeno krsu matkou nazva 2. TMA LSKY: 0- v alch veroch rozvja lsku a nadvzuje na J. Kollra 0- najkrajie svoje cit k ene vyjadril v 41. slohe a povauje sa za najoriginlnejie vyznanie lsky v slovenskej literatre: 41. Mono mi tvojich st sa odrieknu, mono mi ruky nedosta, mono mi v diaky ialne utieknu, mono mi nemilm osta, mono mi stam smdom zomiera, mono mi iali v samote, mono mi ivot v pach zaviera, mono mi nei v ivote, mono mi seba samho zhubi! nemono mi a nebi! 0- po tomto vyznan, lska dvoch mladch ud nenala naplnenie a lyrick hrdina cti, e jej hroz nebezpeenstvo: Svety zvistn medzi ns vstali 72. Slovensko mlad, rodisko moje aj mohyla mojich kost! V tebe mm peknch obrazov dvoje a dvoje vekch bost! Ak je krsna t moja deva, ak k nej bos vo mne horieva: tak ty a k tebe, otina! ako tys` pekn, krajina moja, ako mladistvos mil mi tvoja: tak pekn, mil Marna! 73. Vlas drah bi v peknej Marne, Marnu drah v peknej otine a obe v jednom objma!

82

0- alej bsnik pokrauje a Marna sa men na vlu 0- alej svoju mil nachdza v nadpozemskom svete 0- zver skladby: 3. VCHODISKO NACHDZA V MLADOSTI: 185. A o je mlados? Dvadsap rokov? Ruovch tvr hlad jar? i dov sila? i strmos krokov? Toto sa vetko zastar! Mlados je tba iv po krse. na zvere skladby sa autor vracia k problmom nrodu a akuje tu za lsku 291. Marna moja, tak sme my. Ako tie Boie plamene, ako tie kvety na chladnej zemi, ako tie drah kamene; padaj hviezdy, aj my padneme, vdn tie kvety, aj my zvdneme a klenoty hruda kryje. Ale tie hviezdy predsa svietili a pekn ivot tie kvety ili a diamant v hrude nezhnije! napsan je v 10 verov slohch vyuil bohat trpy a figry, hlavne personifikciu, metaforu, epitet anaforu a bsnick obrazy tr odmietol Marnu a preto sa nesmela vyda po prvkrt ju vydal J.M. Hurban v almanachu Nitra II

0000-

0- po napsan Marny sa jednoznane rozhodol napsa bsnick skladbu, v ktorej by vyzdvihol vlastnosti slovenskho udu, cez tieto vlastnosti chcel pozdvihn nrodn povedomie Slovkov

Detvanlyricko-epick skladba 0-

0- podarilo sa mu plni si zvzok, e po diele Marna sa poksi pozdvihn nrodn povedomie Slovkov 0- dej sa odohrva v 14.stor. v obdob vldy Mateja Korvna 0- sklad sa z 5 spevov: 1. spev Martin 2. spev Druina 3. spev Slatinsk jarmok 4. spev Vohady 5. spev Lapaka 0- pred bsnickou skladbou je zaraden bse VRSTOVNKOM, v ktorej vyzva mladch ud, aby prejavili zujem o Slovensk ud 0- bsnick skladba Detvan m lyrick a epick zloku 1. EPICK ZLOKA - dos nevrazn, tvor ju sbor niekokch dejovch epizd 0- - epizdy: 1. nos Eleny zbojnkmi 2. zabitie krovskho sokola

83

2. LYRICK ZLOKA - krsne opisy kraja pod Poanou a reflexie o vlastnostiach Slovenskho udu a o jeho perspektvach - postavy : Martin Hudcovie 0- netradin romantick postava bez konfliktov a protikladov 0- je to idelny predstavite slovenskho nroda 0- narodil sa v prrode, je s ou zrasten, je estn, staton 0- trest nsilie a nespravodlivos 0- v citoch je priamy, vern je svojej Elene, aj svojmu krovi 0- cti sa slobodn, cen si svoj pvod a v cte m tradcie slovenskho udu Elena menej prepracovan postava 00- predstavuje idel slovenskch dievat a je vern Martinovi Kr Matej 0- zidealizovan historick postava, pretoe Sldkovi dal krovi Matyovi (Matej Korvn) nzory, ktor vyznievali v prospech Slovkov a to najm: 1. zujem o slovensk ud smti nad stratou slovenskho 2. zemia, ktor mu zobrali poas sprisahania 1. spev zana oslavou slovenskej prrody, najm Poany a Detvy 0- (Martin) 0- Martin sa narod v prrode: Stoj vysok, div Poana ma star ohromnch stnov, pod ou dedina Detvou volan, ma bujn vysokch synov: i tch arvancov Detvy ozrutnch Poana na tch prsiach mohutnch nenos a nenadja? Alebo aspo na tie viny nahad dcra tejto rodiny, ke m porodi uhaja? 0- je tu ukzan vonkaj aj vntorn opis Martina 0- Martin zbad sokola, ako to na bezbrannho zajaika. Boj sa mu zd nerovn a preto zasiahne valakou a zabije sokola. Martin tmto preukzal zmysel pre estnos, smelos a spravodlivos 2. spev na Poane pri vatre sed skupina mldencov s baom 0- (Druina) 0- opekaj si barana. Valasi sa medzi sebou rozprvaj o udovom umen, spievaj, hraj na fujare, na gajdy, tancuj udov tance a vyrezvaj. 0- Sldkovi tu vyzva, aby sme sa nepoklonkovali cudzej kultre, ale aby sme uprednostovali svoju nrodn (vahov zloky) 0- epick zloka Martin prizn valachom, e zabil sokola. Zbadaj, e sokol m na nohe krok a zist, e sokol bol krovsk. Rozhodne sa prizna a na ceste domov natraf na zbojnkov, ktor uniesli Elenu. Martin Elenu oslobod.

84

3. spev (Slatinsk jarmok) - kr sa rozhodne s na jarmok - tu sa pred nm zjav Martin a smelo sa mu prizn, e zabil jeho sokola. Taktie sa mu prizn, e oslobodil Elenu a zranil zbojnka, ktor suoval cel kraj. Martin za toto dostane od kra vranho koa a kantr (sedlo) 4. spev (Vohady) - odohrva sa v sobotu veer, ke cel dedina je vyupratovan. Elena sed na priedom a ak na Martina. Vtedy k nej prichdza mlad mu, je obleen v kroji a zane ju zvdza. Elena mu d najavo, e o neho nestoj, lebo m rada svojho Martina. Tmto muom je kr Matej Korvn. Na znak vernosti jej kr daruje prste. V zvere spevu vidme astn obraz Martina a Eleny. Elena hr na drumbli. 5. spev do dediny prichdzaj verbovai 0- (Lapaka) 0- verbuj chlapcov do vojska 0- do rodiny Hudcovch prichdzaj krovsk poslovia a odkazuj Martinovi, aby priiel na zmok. Kr mu oznamuje, e povolva do svojho slvneho ierneho pluku. Martin prisah vernos svojmu krovi, ale iada, aby si mohol necha Elenu, vrkoe, kroj, valaku, fujaru (symboly nrodnej hrdosti) 0 Rod mj, ty b si svojho Detvana, 0v om dua tvoja je zmaovan.
0KOMPOZCIA:

0- jednotliv spevy postupne rozvjaj dej 0- reflexvne asti zdrazuj zmysel deja 0- vyuil tu desa - verov slohy s mnostvom bsnickch figr
0- ALIE DIELA:

0- kratie lyrick bsne: Nehante ud mj, Hoje Boe 0- historick lyricko-epick bsne: Milica, Grf Mikul ubi Zrnsky na Sihoti 0- bsne: Svtomartinida, Lipa cyrilo-metodejsk, o vy za ni nemte ns

85

Janko Kr
00000000000000000001822 1876 patr do trovskej bsnickej koly najrevolunej a najsubjektvnej bsnik narodil sa v Liptovskom Mikuli otec bol msiar volme ho divn Janko, trovci ho prezvali udkom tdia: Kemarok, Levoa, Bratislava v Bratislave sa zoznamuje s udovtom trom po zosaden .tra pravdepodobne odchdza do Levoe v revolcie z 1848-49 sa aktvne zastnil, chodil zo svojm priateom Jnom Rotaridesom po slovenskch dedinch a vyzval ud do boja proti pnom za toto sa dostal na 10 mesiacov do vzenia dostal sa do Zlatch Moraviec tu il ako chudobn advokt zomrel na Tfus nevieme, kde je jeho hrob jedin sa priklal k zpadnmu romantizmu vyskytuj sa uho prvky titanizmu psal lyriku a balady lyrikou poloil zklady modernej politickej a reflexnej lyriku balady vychdzaj z udovej slovesnosti ale nie s typickm prkladom udovej slovesnosti zlo v jeho balade je vdy potrestan ale vloil do balady prvok neshlasu so spolonosou a pritom ukazuje cestu k nprave

BALADY: Zverbovan 0- hrdinom je Janko, je zrasten s udom 0- revoltuje a vchodisko zo vetkho nachdza v boji: i to m vdy tak by ako dosia bolo? Poves - potrestan necta k starobe Skamenel - potrestanie nevery milho Kr a iapka - potrestanie roztopanosti a zneuctenie hrobu Bezbon dievky - potrestan dievat, lebo si arami chceli privbi enchov Pn0- tn v socilna balada 0- hlavn hrdina je pn, ktor vykon zlo, a ktor zoalel z pchania svojho inu 0- tto balada vyznieva ako obaloba pnov, ktor zdieraj ud Kvet - prbeh dievaa, ktor matka nasilu vydala za starho vdovca a od iau umiera

Zakliata panna vo Vhu a divn Janko 0- najvznamnejia balada

0- m tri asti 1. as - vodn
86

lyrick hrdina sa predstavuje v 1. osobe, autor sa s nm stotouje - autotylizcia tto as je lyricko-reflexvna vahy z pocitov ud ijcich v predrevolunch rokoch: pocity nepokoja, nespokojnosti je tu idylick obraz prrody, v protiklade s duevnm stavom lyrickho hrdinu je tu ukzan rodinn pohoda v protiklade s nepokojom hl. postavy je tu vykreslen charakteristika Janka: divn, nikoho si nevi, nem priateov, je nespokojn so spolonosou, v ktorej ije 2. as - samotn udsk balada - Janko sa dozved, e vo Vhu ije dievina, ktor je zakliata (napoly eny, napoly ryba) - me ju oslobodi len smel junk, ktor si obleie aty naopak a o polnoci sko do Vhu Janko sa rozhodne pannu vyslobodi, ale zabudne si prevrti m - vrecko na tabak Janko sa utop - tto as m prvky titanizmu - Janko mus vykona mimoriadny in za cenu ivota - je tu alegria: zakliata panna = Slovensko. Janko = trovsk genercia 3. as - tvor s vodom rmec balady: pastier prina sprvu o smrti divnho Janka LYRIKAzaal psa poas tdia 0- : 0- prv bsne boli zverejnen v almanachu Nitra II Duma bratislavsk - bola napsan na protest odvolania . tra z katedry Orol 0- vykresuje tu mldenca, ktor opa matku a rodn kraj, aby v rom svete bojoval, km nezahynie Orol vtk 0- vyjadren nespokojnos zo spolonosou a tba po slobode Krajinsk piese 0- privtal s ou revolciu r. 1848 Jarn piese 0- najkrajia bse o slobode ahy 0- napsal ju vo vzen v ahch 0- zobrazil tu cel tragick prbeh revolcie Slovo 0- poloil zklad politickej a reflexvnej lyriky 0- apeluje tu na spoluitie medzi nrodmi 0- hlavn mylienka: boj za nrodn slobodu 0- roku 1953 zozbieral profesor Kit roztrsen bsnick tvorbu Janka Kra a vydal ju pod nzvom Drma sveta 0- Janko Kr do popredia dva postavy z histrie, pomocou nich riei vzahy medzi nrodmi, otzky prva, spravodlivosti 0- najvznamnejia bse: Remeselnk, sedliak, oviar 0- zaujmal sa o postavu Jnoka 0- napsal Vlomky z Jnoka 0- najrevolunejie zobrazen Jnok 0- umiestnil ho na Vchodn Slovensko, v ase cholerovho povstania

000000-

87

Jn Botto
Vyn Skalnk 1829 1881 Bansk Bystrica 0- patr do trovskej bsnickej koly 0- tdium: Levoa tu sa zapja do Jednoty mldee slovenskej 0- viedol ju Jn Francisci 0- hrvali divadeln hry 0- tvorili vlastn poziu a povesti 0- z Levoe odiiel tudova zememerastvo do Budapeti, tu preil revolciu 0- nezastnil sa revolcie, ale ako bsnik na u reagoval 0- vek vplyv mal Sandor Petfi 0- ako zememera psobil v Banskej tiavnici a Banskej Bystrici, kde zomrel 0- psal lyriku, bsne a balady BALADY: 0- vychdzaj z udovej slovesnosti 0- stali sa skvostom slovenskej udovej slovesnosti LT ALIA mylienka: poruenie subu manelskej vernosti 0- hlavn 0- hlavn postavy: Evika, Adam 0- balady rozprva star matka svojim vnatm 0- Eva poruila sub vernosti po smrti Adama, lebo za ou chodil pn vo friku, s koptkami - Eva je za neveru potrestan dvojnsobne: 0- 1. svojou vlastnou smrou 0- 2. premenou na aliu, okolo ktorej vyrast MARGITA A BESN tnie 0- prbeh rozprvaj pltnci, ktor splavuj Vh 0- pod hradom Streno sa nachdzali dve skaly, ktor zneprjemovali pltnkom splav 0- skaly sa nazvali Margita a Besn 0- je to prbeh macochy a jej pastorkyne 0- macoch je mlad krsna, ale jej nevlastn dcra je ete krajia 0- macocha vie, e pokia bude Margita v jej dome, nem ancu sa vyda 0- preto sa rozhodne, e sa Margity zbav: zhod ju do Vhu a Margita sa premen na skalu 0- Besn sa vyd, ale trpia ju vitky svedomia, sama sa vrh do Vhu a men sa na skalu CTIBOR 0- prbeh o hrdom pnovi Beckova, ktor zhod zo skaly hradu svojho poddanho, pretoe poddan zabil psa, ktor roztrhal jeho diea 0- poddan pri pde z brala vyslov vetu: Do roka a do da! 0- presne o rok hrdho pna Beckova v spnku utipne zmija a pn sm sko z hradnho brala LYRIKA: Orol bse - ud ak na smelho junka, ktor ho oslobod Mladosti

88

odsudzuje pasivitu slovenskej mldee po revolcii

Tajn uhaj - podal tu obraz romantika, ktor vene ti po nesplnitenom Bj na Dunaji 0- Slovensko tu predstavuje ako zakliatu krajinu a slovensk nrod predstavuje biela hska, ktor plva po Dunaji 0- tto hsku me oslobodi len smel junk, m rty . tra

Smr Jnokova bse 0- lyricko-epick

0- odra : 1. porku revolcie 2. pocity trovskej genercie po revolcii kompozcia: 0- predspev a 9 spevov, ktor nie s pomenovan 0- epick ni je vemi slab, dej je preruovan vahami, prrodnmi obrazmi a spevmi 0- Jnok je v prvch dvoch spevoch predstaviteom protifeudlneho odboja, v tvrtom speve sa men na romantickho hrdinu, v piatom speve vystupuje ako bojovnk za prva slovenskho nroda, v deviatom speve sa stva alegorickou bytosou 0- cel skladba je zaloen na kontrastoch a protikladoch vatra horiaca vatra zhasnut sloboda v prrode pobyt vo vzen noc de skutonos - alegria Predspev - obrana hrnych chlapcov a boj za nr. slobodu 1. spev oslava a Jnoka, jeho druiny, a odboja proti poddanstvu 00- charakteristika Jnoka:erven dolomn, zelen koieka prsny k bohatm, lskav k poddanm - v zvere sa dozvedme o lapen Jnoka 2. spev obraz lapenia Jnoka, ktorho nepreme presila, ale zrada 00- Jnok zostva nezlomen a pta: Zbjal som ja zbjal, sedem rkov v lete, a vy e od kedy ten biedny ud drete? 3. spev zana opisom ierneho mesta, v ktorom je Jnok uvznen 00- do vzenia za nm prichdza v podobe dieviny dua slovenskho udu, ktor sa s nm li krsnou baladou 4. spev je najpochmrnej 00- ukazuje Jnoka v noci vo vzen, ako snva svoj sen o mladosti , slobode, diabol mu pripomenie bliacu sa smr: Zhotuj duu k odchodu, bije tv posledn hodina. 5. spev patr k najkrajm bsniam o slobode 00- Jnok hovor, stami trovcov: 0 No prde i prs mus ten vek de sdu a za stl si zasadne pravda mjho udu. My skoro spa musme, bo sme skoro vstali.
89

0- vyjadruje tu , e nrodu me pomc len siln jednotlivecbohatier bo (prvok mesianizmu) 6. spev 0- Jnok sa cti zodpovedn za osud udu, dej vrchol vtedy, ke kaz ke Jnokovi modli sa pred popravou 0- ten sa odmieta modli za seba, modl sa za ud, ktor je ukzan v pasivite 7. spev - Jnokova poprava, Jnok sa li so Slovenskom 8. spev zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ud rozprva o Jnokovi povesti 00- Jnok sa stva symbolom slobody a boja proti krivde 9. spev alegorick spev 00- Jnok sa en s krovnou vl 0- krovn vl predstavuje slobodu a Jnok sa stva nesmrtenm forma bsnickej 12 -slabin ver s prestvkou po iestej slabike 0- vyuil tu skladby: 0- vyuil tu udov slov, zdrobneliny, metafory

90

trovsk prza
0- je trochu v zad 0- tmy s z minulosti 0- hlavn predstavitelia: Jozef Miloslav Hurban, Jn Kaliniak

Jozef Miloslav Hurban

Beckov 1817 1888 0- otec bol evanjelick kaz 0- tudoval na lceu v Bratislave 0- tu sa stva lenom Spolonosti esko-slovanskej 0- stva sa priateom udovta tra 0- tudoval za kaza 0- po skonen teolgie sa stva kaplnom v Brezovej a neskr farrom v Hlbokom tu psobil a do svojej smrti 0- psobenie: 0- 4. jla 1843 uzkonenie spisovnej sloveniny 0- roku 1844 vychdza prv kniha v trovej slovenine almanach Nitra 0- roku 1846 zana Hurban vydva asopis Slovensk pohady na vedu, literatru a umenie (vychdza dodnes) 0- roku 1848 49 vek organiztor revolcie, zha dobrovonkov 0- mj 1848 zastuje sa na slovanskom zjazde v Prahe 0- september 1848 vo Viedni zaklad prv Slovensk nrodn radu 0- po revolcii je vemi sklaman a po smrti . tra vedie cel trovsk generciu 0- roku 1860 vstupuje do politickho ivota ako aktvny astnk Martinskho memoranda a spoluzakladate Matice slovenskej Tvorba: Nedokonen ivotopis udovta tra Slovensko a jeho ivot literrny poksil sa tu o prehad slovenskej literatry od najstarch ias a po sasnos LYRIKA: Osudov Nitry bsnick zbierka - najvznamnejia bsne: Byl zvon slobody, ujte nrody Prechdzky po povaskom svete - cestopis Korytncke pohriky cestopis pomocou humoru a satiry kritizuje slovensk ivot, najm alkoholizmus PRZA:del sa na 2 asti: 01. historick 2. zo sasnosti 1. historick Svadba kra vekomoravskho Svtopluk nelo mu o histriu ale o vyslovenie aktulnej mylienky

Olejkr historick poves z obdobia Mata ka

91

000000000000-

odohrva sa v Trenne zana opisom tmavej brlivej noci 1299 noc je pln hrzy a tajuplnost vtedy prichdza tajomn postava olejkra Hrabovca k trenianskemu zlatnkovi Hrabovec pripravuje pre zlatnka jedy pomocou ktorch m odstrni Mata ka a jeho prvrencov ich sprisahanie odhal Vt, ktor sa chce pred Hrabovcovou pomstou utiec s milovanou udmilou do iech odhalenm Hrabovca sa odhaluj osudy a tajomstv jednotlivch postv nakoniec sa zist, e Vt a udmila s srodenci zlatnka odsdi Mat k na smr, Hrabovcovi udel milos, Vt vstupuje do sluieb Mata a udmila s matkou vstupuj do kltora Mat k je tu zidealizovan postava, vykreslen je tu ako uvedomel Slovk a Slovan nepridriava sa historickej skutonosti v romne s typick romantick motvy: ve, lska, intrigy, pomsta v kontraste, e dobro mus zvazi

Gottalk 0- historick romn z 11: storoia 0- podva tu obraz pohanskho knieaa Gottalka, ktor chce ri kresanstvo ale jeho skmeovci ho zabij 2. zo sasnosti OD 0- satirick novela SILVESTRA DO TROCH KROV 0- tvorba zo sasnosti 0- odohrva sa poas 6 dn v mesteku Bruchoslavice 0- vyuil tu situan komiku 0- dej sa krti okolo enby bohatho starho mldenca ora uplatu, ktor si had bohat nevestu 0- nakoniec si zoberie svoju star slku Ilonu, pretoe sa dozvie, e vyhrala v lotrii 0- po sobi si pta od slky reb, ktor vyhral. Ilona ho vak nem, pretoe reb predala => lakomos uplatu je potrestan 0- okrem uplatu tu vystupuj postavy advokta Blaka, slovenskho spisovatea Milinskho a dcry uitea - udmila 0- tieto postavy s zidealizovan, predstavuj slovensk inteligenciu, ktor autor zmerne vykreslil v kontraste so uplatom 0- okrem toho, e uplata bol bohat, bol to neuvedomel Slovk => nrodovci s kladn postavy, nevzdelanci zporn postavy 0- po prvkrt je tu vyuit irnia a satira 0- je to jedna z najvznamnejch osobnost zo Slovenska 0- m nesmern vznam pre Slovensko

92

Janko Kaliniak
Zturie pri Martine 1822 1871 Martin otec bol evanjelick farr, matka zemianka patr do trovskch prozaikov, ale jeho tvorba posunula slovensk literatru do realizmu tdium: Gemer, Levoa, lceum v Bratislave osobn priate . tra roku 1843 odchdza do Halle po nvrate psob ako vychovvate, neskr ako riadite gymnzia v Modre priatestvo s . trom nebolo idylick, tr mu vytal, e sa mlo zaujma o nrod a vytal mu bostn pletky 0- napsal bostn bse Mrii 0- povauje sa za najsubjektvnejiu bostn bse trovcov 0- vyjadruje v nej lsku k Mrii Schererovej 0- z Modry musel ods, dostva sa na gymnzium do Tena, neskr odchdza do Martina, kde zomiera 0000000Charakter tvorby:m Kaliniak vlastn nzor, nevychdza z udovej slovesnosti 0- na vetko 0- zkladom jeho tvorby je lska 0- zlo mus zvazi nad dobrom 0- postavy nedel poda nrodnho ka 0- tvrd, e lovek si zapriuje vetky neastia sm a postavy dobr a zl nechva zomrie 0- priblil sa k zpadnmu romantizmu TvorbuPredrevolun (hlavn tma je lska) 1. delme: 2. Porevolun 1. 1 Predrevolun Milkovhistorick poves z ias kra Matia 0- hrob 0- Milko sa zriekne svojej lsky aby zachrnil ilinu pred pomstou svojho soka v lske 0- jeho obe bola mrna, pretoe jeho sok ho d zkerne zavradi a nad jeho hrobom zomiera aj jeho mil Mria Bratova ruka krvn pomsta 0- tma je 0- Mikul Badansk sa oen so enou, na ktorej mus vykona poda prsahy pomstu nad poslednm vagrom sa zutuje a otne mu len ruku 0- ena vak na to prde a Mikul kon na popravisku P0- jeho najkrajia romantick poves lsky 0- dej sa odohrva v ase tureckch vpdov 0- Janko ernoch, pn hradu Bran, chce zska najkrajie dieva Myjavy ofiu 0- jeho protivnkom v lske je aga Osman, ten zajme poas Jankovej svadby Janka a d ho do tureckho zajatia 0- ofia sa rozhodne, e ho vyslobod 0- ke aga Osman vid, e nezska ofiinu lsku, Janka prepa
93

0- obaja sa vracaj domov, s obleen do tureckch iat 0- Janka si sedliaci pomlia s Turkom, tak ho zabij a ofia od iau za niekoko dn zomiera 0- v zvere povesti autor dodva, e k ich hrobu po nociach chod plaka aga Osman Mldenec slovensk na Trenianskom hrade po pde Vekej Moravy 0- dej sa odohrva 0- hlavn postava Stanislav sa stva lenom slovenskho bratstva a previn sa tm, e nech i svojho nepriatea, ktor pri teku z vzenia zavrad jeho priateov 0- poda rady starch ho ak smr 0- tento hrdina ostane naive, pretoe pri pohade na boj vylom mree a postav sa na elo vojska v zvaz 0- vyuil tu alegriu na trovsk druinu a jej problmy 0- dokazuje tu, e lska k ene nie je v rozpore s nrodnmi zujmami Kniea Liptovsk - nevlastn brat Jna Korvna sa zabi do dcry nepriatea Mnch - mnch skamenie, ke chce unies dcru pna Liptovskho zmku Svt duch - z obdobia Rkozyho vojen, zachytva v nej ivot a povahu slovenskch zemanov

Retavrcia 0- povauje sa za jeho vrcholn dielo

0- vykreslen je tu ivot zemanov 0- humoristick prza so astnm koncom 0- signalizuje prechod od romantizmu realizmu 0- sklad sa z 10 kapitol Postavy: ADAMvicipn 0- BEEOVSK 0- syn chudobnch rodiov 0- aby mohol tudova , jeho otec vdy zaloil nejak rou 0- oenil sa s vdovou 0- ije vo vekom dome 0- ku kadmu je mil 0- pouje len to, o treba pou 0- s kad sa sna by zadobre kvli volebnm hlasom 0- nem dobr vzah ku svojmu synovcovi tefanovi Levickmu 0- m dcru Aniku, ktor chce vyda za grfa elinskho ANIKA BEEOVSK 0- mlo vrazn postava 0- m rada tevka Levickho a nechce sa vyda za grfa elinskho TEVKO LEVICK sestry 0- syn Adamovej 0- otec mu zomrel ke mal jeden rok 0- je vemi ikovn a mdry 0- vedie Adamovi Beeovskmu cel agendu 0- organizuje vetky rokovania a hostiny v dome
94

- vaka strkovi Ondrejovi sa stane druhm vicipnom ONDREJ LEVICK 0- tefanov strko 0- nem svoju rodinu 0- advokt 0- bol by rd, keby sa tefan oenil s Anikou 0- pomocou intrg zariadi vetko tak, aby sa tefan stal vicipnom a zobral si Aniku, ktor m vemi rd a dal mu svoj majetok MATI BEEOVSK hlasov pred vobami 0- najv nadha 0- nikdy nem peniaze 0- deti m nezaopatren 0- kadmu di peniaze 0- rob fa volebnho tmu pre Beeovskeho 0- nevha zobra peniaze od Jna Potockho, aby mu tie nadhal voliov JN POTOCKna vicipna 0- kandidt 0- pomocou rodiny Levickch sa nm aj stane 0- nie je rozdiel medzi nm a Adamom Beeovskm, pretoe tak isto had na svoj cie, zru dan slovo, aby zskal hlasy Levickch OBSAH:o prv miesto vicipna sa uchdza Adam Beeovsk aj zeman Potock 00- Beeovsk uraz rodinu Levickch, lebo ich synovi tevkovi odmietne da za enu svoju dcru Aniku. Prehlsi, e d tevkovi svoju dcru iba vtedy, ke sa tevko stane vicipnom 0- tto situciu vyuije Potock, ktor zvbi rodinu Levickch od Beeovskch na svoju stranu s prsubom, e ak bud voli jeho, urob zo tevka II.vicipna 0- nakoniec podvodmi vyhr Potock a tevko sa stane II.vicipnom, zoberie si Aniku za enu 0- je tu dan kritika zemanov 0- zemania s tu vykreslen ako neschopn a vetko robia len pre vlastn uspokojenie Odnauili sa ora a nauili sa pohriky prevraca 0- ku chybm zemanov pristupuje s lskavm humorom 0- vyuil tu porekadl, prslovia, frazeolgiu: neukradnem - nemm, nezabijem - nebudem ma: ipse za nos chy se akaj asu ako hus klasu prvky realizmu: predvolebn kampa, intrigy a podvody pri vsledkoch volieb.

95