Prídavné mená

Pri prídavných menách určujeme:

- druh prídavného mena
- pri akostných stupeň
- gramatické kategórie: rod, číslo, pád (zhoda s podstatným menom)
- vzor
Druh prídavného mena určujeme podľa nasledovného:
I. Vlastnostné: (aký?, aká?, aké?):
a) akostné: napr. vysoký, horúci; stupeň: prvý, druhý, tretí
b) 1. vzťahové: napr.: drevený, obecný, stredajší – nedajú sa stupňovať
c) 2. živočíšne: (druhové), napr.: motýlí, kačacia, pávia
II. Privlastňovacie (čí?, čia?, čie?), napr.: susedov, tetkina, Pejkov...

Vzory prídavných mien:

Vzor pekný, -á, - é je tvrdý vzor pre vlastnostné prídavné mená akostné aj vzťahové tvrdého
zakončenia.
Podľa vzoru pekný, -á, -é sa skloňujú:
- akostné a vzťahové prídavné mená tvrdo zakončené, napr.: dobrý, biely;
- všeobecné podstatné mená s podobou prídavných mien: hlavný, vstupné;
- priezviská s podobou prídavných mien: Veselý, Jesenský...
- zemepisné názvy: Ostrý (vrch), Očová...
- slovanské priezviská: Gorkij, Tolstoj...
- zámená a číslovky: aký, -á, é, ktorý, -á, -é, piaty, -a, -e...
Pri skloňovaní prídavných mien treba dbať na pravidlo o rytmickom krátení, napr.: krásny, krásna,
krásne; múdry, múdra, múdre.

Vzor cudzí, -ia, -ie je mäkký vzor pre vlastnostné prídavné mená akostné aj vzťahové mäkkého
zakončenia.
Podľa vzoru cudzí, -ia, -ie sa skloňujú:
- akostné prídavné mená tvorené od zvieracích podstatných mien zakončené na -ací: husací,
rybací...
- podstatné mená s podobou prídavných mien: Revúca, Starší...
- zámená: čí, čia, ničí...
- číslovky: tretí, tisíci...

Vzor páví, -ia, -ie pre vzťahové prídavné mená utvorené od živočíšnych podstatných mien príponami -
í, -ia, -ie, napr.: motýlí, včelia, slonie... V týchto prídavných menách neplatí pravidlo o rytmickom
krátení, napr.: vtáčí let...

Vzor otcov (matkin)

Podľa vzoru otcov (matkin) sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená:
- zakončené príponami v singulári -ov, -ova, -ovo a v pluráli -ovi, -ove, napr.: brat – bratov, Pejko
– Pejkov, pes – psov...
- zakončené príponami v singulári -in, -ina, -ino a v pluráli -ini, -ine, napr.: Vierka – Vierkin, teta
– tetina, líška – líškin...

Zámená

Delíme ich na šesť druhov:

1. Osobné:
 a) základné: ja, my, ty, vy, on, ona, ono, oni, ony
b) privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
2. Zvratné:
a) základné: sa - seba
b) privlastňovacie: svoj
3. Ukazovacie: ten, tá, to, onen, taký, toľký...
4. Opytovacie: kto, čo, aký, ktorý, čí koľký, kde, kade...
5. Neurčité: dakto, dačo, voľaktorý, voľačí, niektorý...
6. Vymedzovacie: ten istý, tenže, taký istý, iný, inakší, inde, inak, všetok, každý, sám, samý, nikto,
ničí, nijaký...