Matúš Málik, Katarína Chlebecová

Ohybné slovné
druhy
 Morfologická rovina jazyka Morfológia
• - je vnútorne usporiadaný a organizovaný súbor • - jazyková disciplína zaoberajúca sa gram.formou,
prostriedkov a pravidiel, ktorými sa stvárňujú slová významom, funkciou, tvarmi slov a ich
a výpovede. usporiadaním

• -skúma gramatický tvar slova a slovné druhy

-využívame Morfologický slovník
 Morféma
• - je najmenšia vydeliteľná časť slova alebo
slovného tvaru, ktorá je nositeľom významu alebo
funkcie.
• -časť slova s nejakým významom/funkciou- napr.
roz-von-iav-a-j-ú, dom-ček
Paradigma
• - súbor všetkých tvarov jedného slova (typická
paradigma je vzor)
• súbor všetkých možných foriem jedného slova
pri jeho skloňovaní resp. časovaní (napríklad
slovo „chlap“ má paradigmu s dvanástimi
tvarmi)
 Slovné druhy
- skupiny slov, pri čom každá skupina má spoločné gramatické ale aj lexikálne vlastnosti

1. Sematické hľadisko • 2. Syntaktické hľadisko 3. Morfologické hľadisko

(významové) -podľa vetnočlenskej platnosti

-podľa ohybnosti
-podľa gram. a lex. významu  Majú vetnočlenskú platnosť
(skloňovanie/časovanie)
 Plnovýznamové  Nemajú vetnočlenskú platnosť  Ohybné

 Neplnovýznamové  Neohybné
Gramatické kategórie
Menné- skloňujeme Slovesné- časujeme

- rod (maskulínum, feminínum, neutrum) - osoba(1., 2., 3.,)

- číslo(sing., plural) - číslo (sing., plur.)
- čas(min., prit., bud.)
- pád(N,G,D,A,L,I) - vid (dokon., nedokon.)
- životnosť pri mužskom rode(živ., - spôsob(oznam.,rozkaz., podm.)
neživ.)
- rod(činný, trpný)
- vzor
Menné slovesné kategórie
Určovanie rodu
• Mužský rod – ten (kôš, muž, banán)
Ženský rod - tá (ulica, mikrovlnka)
Stredný rod – to (dieťa, auto)
Určovanie pádu
• nominatív (N)- pýtame sa Kto? Čo?
• genitív (G)- pýtame sa Koho? Čoho?
• datív (D)- pýtame sa Komu? Čomu?
• akuzatív (A)- pýtame sa Koho? Čo?
• vokatív- predstavovalo oslovenie, no neskôr zanikol a jeho funkciu prebral nominatív (napr. mami, oci)
• lokál (L)- pýtame sa (o) Kom? (o) Čom?
• inštrumentál (I)- pýtame sa Kým? Čím?
 Určovanie čísla
Singulár - pomenúvajú jednu vec (strom, dom)
Plurál - pomenúvajú 2 alebo viac vecí (stromy, domy)
Určovanie životnosti
• Určujú sa len pri podst. menách v mužskom rode
-životné - len osoby a zvieratá v sg.
-neživotné - rastliny, veci, zvieratá v pl., vnútorné stavy

- viac definované pri podst. menách

Slovesné gramatické kategórie
Určovanie osoby
1. Osoba – na slovesa sa pýtame čo robím?/čo robíme? - ja/my (Píšem si poznámky)
2. Osoba – na slovesa sa pýtame čo robíš?/čo robíte? - ty/vy (Píšeš si poznámky)
3. Osoba – na slovesa sa pýtame čo robí?/čo robia? - on/ona/ona/oni/ony (Píše si poznámky)
Určovanie čísla
• Singulár - dej vykonáva len jeden činiteľ - (Ja som spal.)
Plurál - dej vykonáva viac ako jeden činiteľ - (Všetci sme spali.)
Určovanie času
minulý- dej sa uskutočnil pred momentom reči (písal)
prítomný- dej prebieha v momente reči (píšem)
budúci- dej bude prebiehať po momente reči (Budem písať)
Určovanie spôsobu
Oznamovací spôsob- tvarmi oznamujeme
Rozkazovací spôsob- tvarmi dávame rozkazy
Podmieňovací spôsob- tvarom vyjadrujeme podmienku, častica by

Neexistuje opytovací spôsob!

Určovanie vidu
1. zo slovesa utvorím NEURČITOK
2. pridám k nemu slovo BUDEM
Ak slovné spojenie dáva význam vid je NEDOKONAVÝ, dej nie je ukončený.
Ak slovné spojenie nedáva význam vid je DOKONAVÝ, dej je ukončený, zväčša ma
predponu

-budem čítať-nedok., budem preplávať-dok.

Určovanie rodu
Trpný rod
-podmet nie je nikdy činiteľom deja a je ním len zasiahnutý. Trpí ním, preto trpný rod. Tento slovesný rod
ukazuje, čo robí niekto iný než podmet.

Činný rod
-vo vete je podmet aktívny a niečo robí
Podstatné mená (substantíva)
kto?, čo?

-pomenúvajú osoby, veci, rastliny, vlastnosti a vnútorné stavy

-určujeme menné gram. kategórie

-delíme ich podľa viacerých faktorov

- Tomáš, ochota, Šimon, strom, pes, karta, netopier, Daniel, hnev

Delenie podstatných mien

Podľa druhu pomenovania

Všeobecné -píšeme ich s malým začiatočným písmenom, pomenúvajú ktorúkoľvek osobu, zviera, vec alebo vnútorný stav
toho istého druhu (pes, auto, mlieko, ceruzka)

Vlastné - píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom, pomenúvajú konkrétnu/jedinečnú osobu, zviera alebo vec (Juraj, Max,
Daniel)
Podľa hmotnej existencie
Konkrétne (hmotné) – pomenúvajú jednotlivé osoby, zvieratá alebo veci, ktoré dokážeme počítať a vnímať našimi zmyslami
(huslista, mama, otec, škola)

Abstraktné (nehmotné) – pomenúvajú vlastnosti, pocity a javy ktoré sa nedokážeme počítať alebo vnímať našimi zmyslami
(hnev, láska, zlosť, chamtivosť)
Delenie podstatných mien

Podľa čísla
Pomnožné - pomenúvajú jednu vec, avšak majú tvar množného čísla (nožnice, nohavice, plavky)

Hromadné - Označujú viac predmetov, ktoré sú považované za jeden celok. Preto majú vždy tvar jednotného čísla.
(obyvateľstvo, ľudstvo, tŕnie)

Látkové - Označujú konkrétny materiál alebo látku. Nedajú sa počítať iba vážiť alebo merať. Spravidla sa vyskytujú vždy v
jednotnom čísle. (zlato, vlna, hlina)
Podľa životnosti (určujú sa len v mužskom rode)
Životné - Pomenúvajú osoby a zvieratá v sg. (pes, Alex, hasič, dedo)

Neživotné - Pomenúvajú všetko ostatné a zvieratá v pl. (psy, kvet, strom)

Vzory pomnožných podst. mien
• Vzor pomnožných podstatných mien určujeme podľa ich zakončení v nominatíve,
datíve a lokáli

• Ak sú zakončené v N pl. na -á/-a a v D pl. na -ám/-am (ústa, vráta) sú s. r., vzor mesto.
• Ak sú zakončené v N pl. na –ia/-a a v D pl. -iam/-am (prsia, pľúca) sú s. r., vzor srdce.
• Ak sú zakončené v N pl. na -y a v D pl. -om (dostihy, hody) sú m. r., vzor dub.
• Ak sú zakončené v N pl. na -y a v D pl. -ám/-am (sánky, hodinky) sú ž. r., vzoru žena.
• Ak sú zakončené v N pl. na -e a v D pl. -om (okuliare) sú m. r., vzor stroj
• Ak sú zakončené v N pl. na -e a v D pl. -iam/-am (sane, husle) sú, ž. r. vzor ulica
Skloňovacie vzory - Mužský rod

Chlap - životné podst. mená, ktoré v základnom tvare končia na tvrdú spoluhlásku alebo na samohlásku -o (dedo, ujo, brat, dobrák)

Hrdina - životné podst. mená, ktoré v základnom tvare končia na samohlásku -a (rozhodca, hokejista)

Dub - neživotné podst. mená, ktoré v základnom tvare končia na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (dom, oblok, stôl)

Stroj - neživotné podst. mená, ktoré v základnom tvare končia na mäkkú spoluhlásku (pomaranč, dĺžeň)

Kuli – podst. mená cudzieho pôvodu ktoré v základnom tvare končia na samohlásky -i/-í/-y/-ô/-ä/-e/-é (grizly)
Zvieracie podstatné mená v m.r.
• Singulár = vždy vzor chlap
• Množné číslo = podľa koncovky
- mäkká spoluhláska (jež) = stroj
- tvrdá alebo obojaká spoluhláska (vták) = dub
• Výnimka = keď je význam prenesený v tom zmysle, že pomenúvame osoby zvieratami tak použijeme vzor
chlap = vlk-vlci , vták-vtáci, pes-psi ( Oni sú len obyčajní psi)
• V prirovnaniach však ostávajú vzory dub a stroj (Sú hladní ako psy.)
Neživotné podst. m. zakončené na -er, -el
• Ak sa samohláska e pri skloňovaní zachováva, v jednotnom čísle sa skloňujú podľa vzoru stroj a v množnom čísle podľa
vzoru dub (kráter, v kráteri, dva krátery)
• Ak samohláska e pri skloňovaní vypadáva, skloňujú sa v jednotnom aj v množnom čísle podľa vzoru stroj. (bicykel, v
bicykli, dva bicykle)
Skloňovacie vzory - ženský rod

• Žena - podst. mená, ktoré končia na samohlásku -a, a pred nimi sa nachádza buď obojaká alebo tvrdá spoluhláska (mena,
váza)
• Ulica – podst. mená, ktoré končia na samohlásku -a a pred nimi sa nachádza mäkká spoluhláska (palica, ruža)
• Dlaň - podst. mená, ktoré sa končia na spoluhlásku. V genitíve singuláru a v nominatíve plurálu sa končia na samohlásku -e
(predpoveď, posteľ)
• Kosť - podst. mená, ktoré sa končia na spoluhlásku. V genitíve singuláru a v nominatíve plúralu sa končia na samohlásku -i
(pomoc, zmes)
• Idea - podst. mená, ktoré sa končia na -ea (Andrea, orchidea)
• Gazdiná - podst. mená, ktoré sa končia na dlhú samohlásku -á (kráľovná, stryná)
Skloňovanie slova pani
• Ak sa slovo pani vzťahuje na iné slovo (Išiel som s pani učiteľkou na nákup.) tak je slovo pani
NESKLONNÉ.
• Ak však stojí samostatne tak má vlastné skloňovanie (Išiel som s paňou na nákup.)
Pravopis slova zver
• V m. r. slovo zver predstavuje zviera, väčšinou dravé. (divé zvery)
V ž. r. slovo zver je hromadné podst. m. a predstavuje skupinu zvierat. (divá zver)
Skloňovacie vzory - stredný rod

• Mesto - podst. Mená, ktoré končia na samohlásku -o (auto, foto)

• Vysvedčenie - podst. Mená, ktoré končia na dvojhlásku -ie ( zdravie, klamanie)
• Srdce – podst. Mená, ktoré končia na spoluhlásku -e (more, plece)
• Dievča - podst. mená, ktoré končia na samohlásky -a/-ä (kura, žriebä)
Nesklonné podstatné mená
• Niektoré slová, ktoré sme prebrali z iných jazykov neskloňujeme a majú rovnaký tvar v každom
páde (alibi, čili)
• Väčšina je stredného rodu ale existujú aj výnimky (jury, whisky)
Pravopis
- Koncovka -y sa nachádza len vo vzore dub a žena
- Podstatné mená v mužskom rode majú v G pl. príponu -ov
- Podstatné mená v ženskom rode majú v I sg. Príponu -ou
Pravopis

• Tieto všetky útvary zaraďujeme do všeobecných podst. Mien, takže začiatočne

písmeno vždy píšeme malé

• 1. Názvy členov skupín (štúrovci, komunisti)

• 2. Názvy jazykov (slovenčina, angličtina)
• 3. Názvy vied a vyučovacích predmetov (matematika, fyzika)
• 4. Názvy náboženstiev (budhizmus, kresťanstvo)
• 5. Odborné názvy rastlín a živočíchov (orol skalný, smrek obyčajný)
• 6. Názvy pádov (nominatív, akuzatív, inštrumentál)
• 7. Názvy inštitúcií bez uvedenia sídla alebo osobnosti (napr. základná škola, mestský úrad)
Pravopis
• Tieto všetky útvary zaraďujeme do vlastných podst. Mien, takže začiatočné
písmeno vždy píšeme veľké

1. mená a priezviská (Michal Pekný, Miška)

2. Názvy príslušníkov národu (Slovák, Maďar)
3. Názvy obyvateľov (Ružomberčan, Detvan)
4. Názvy ulíc, námestí, mostov, kníh, sviatkov atď. (Námestie slobody, Denník odvážneho bojka)
5. V názvoch miest a obcí sa začínajú všetky plnovýznamové slová veľkým písmenom
a neplnovýznamové malým (Nové Mesto nad Váhom)
Prídavné mená (adjektíva)
aký?,aká?,aký?

-pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat a vecí

-určujeme gram. kategórie podľa podst. mena

-mačací, synov, babkin, nádherný, čudnejší

Druh
Akostné(vieme stupňovať + majú opozítum)-aj farby
Vzťahové(dajú sa odvodiť-väčšinou od podst. mena)
Privlastňovacie- individuálne/ druhové

Vzor
Pekný (nominatív plurál í)
Cudzí
Páví-druhové (výnimku z pravidla o rytmickom krátení.)
Matkin-indi.
Otcov-indi.

Stupňovanie (iba akostné)

a )Pozitív
b) Komparatív
c) Superlatív
Akostné
- sú neodvodené slová
- vyjadrujú akosť alebo kvalitu
- dajú sa stupňovať/ možno od nich utvárať antonymá

!!! Poznámka: patria sem aj pomenovania jednotlivých farieb! !!! Poznámka: niektoré sa nestupňujú, pretože
vyjadrujú krajnú vlastnosť napr. slepý, bosý, mŕtvy... !!!
Vzťahové
- sú odvodené slová
- vyjadrujú vzťah, pôvod
- nemožno od nich utvárať antonymá/ stupňujú sa výnimočne napr. láskavý - láskavejší - najláskavejší
Privlastňovacie
- vyjadrujú vlastnosť vecí na základe jej príslušnosti osobe, zvieraťu alebo celému živočíšnemu druhu

Dá sa vyjadriť vzťah k celému rodu, nie len k jednotlivcovi napr. lev – leví, baba – babí/babia/babie, netopier –
netopierí !
Poznámka: nemusia byť odvodené iba od mien zvierat, ale aj osôb a iných bytostí napr. človečí (človek), stridží
(striga), trpasličí (trpaslík), žobračí (žobrák), boží (boh) !!!
Skloňovanie
1.pravidelné stupňovanie
- nemení sa pri stupňovaní tvarotvorný základ
2. nepravidelné stupňovanie
- mení sa pri stupňovaní tvarotvorný základ
pekný

malý

veľký

dobrý

zlý
Pravopis
Zložené prídavné mená
-sa píšu so spojovníkom pri vyjadrení zreteľne vydelených zložiek, ktoré sú v priraďovacom vzťahu
(rovnocenné)
Napr. nemecko-slovenský, výchovno-vzdelávací

-sa píšu spolu ako jedno slovo (bez spojovníka) vtedy, keď vznikli zo slovného spojenia, teda keď sú jednotlivé
zložky v podraďovacom vzťahu (nerovnocenné)

Napr. sýtomodrý, dvojjazyčný

Vzory
Pekný
- akostné a vzťahové prídavné mená zakončené v N sg. pred pádovou príponou na tvrdú alebo obojakú
spoluhlásku
- opytovacie zámená ktorý, koľký, aký a z nich odvodené napr. ktorýsi, akýsi...

Cudzí
- akostné a vzťahové prídavné mená zakončené v N sg. pred pádovou príponou na mäkkú spoluhlásku
- druhý a tretí stupeň prídavných mien
- privlastňovacie prídavné mená utvorené príponou -ací napr. kurací, teľací, rybací...
Matkin/ Otcov
- privlastňovacie adjektíva končiace v N sg. na prípony -ov, -ova, -ovo a -in, -ina, -ino

Páví
- privlastňovacie prídavné mená, ktorými privlastňujeme celému zvieraciemu druhu - zakončené v N
sg. na –í
pri skloňovaní sa porušuje pravidlo o rytmickom krátení!
 Zámená (pronominá)
• Poukazujú na osoby, veci, javy, duševné stavy nepriamo.
• Určujeme pri nich číslo, pád (len pri sklonných), rod (len pri rodových) a vzor.
• Rozdeľujeme ich podľa viacerých faktorov.

• (on, moje, to, taký)

• POZOR!!! - zámena POUKAZUJÚ ale NEPOMENÚVAJÚ
Delenie zámen - podľa významu
• Osobné
a) Základné - pýtame sa ne pádovými otázkami. Spájajú sa slovesom a najčastejšie poukazujú na osobu. (ja,
ti, mi, mne, ty, on, ona)
1. Osoba – ja, my (bezrodové)
2. Osoba – ty, vy (bezrodové)
3. Osoba – on, ona, ono, oni, ony (majú rod)

Majú dlhý a krátky tvar – dlhý tvar sa využíva po predložkách, na začiatku vety alebo ak chceme dať dôraz
na zámeno ( Mne sa to snívalo tiež)
krátky tvar sa využíva vo vnútri vety (Pošli mi tie fotky)

Zámeno on má popri dlhých tvaroch jeho, neho, jemu, nemu aj krátke tvary ho, mu a v genitíve a v akuzatíve sg. aj
stiahnuté tvary -ňho, -ň, ktoré sa nepoužívajú samostatne, ale iba v spojení s predložkami (zaňho, zaň, doňho,
doň).Používanie skrátených tvarov -ňho, -ň v mužskom rode závisí od životnosti.

Išiel som poňho do školy. (po nejakú osobu) - životné

Išiel som poň do školy. (po nejakú vec) - neživotné
Delenie zámen - podľa významu
1. Osobné
Privlastňovacie - pýtame sa ne čí?, čia?, čie? Spájajú sa s podstatným menom.(môj, tvoj, náš, váš, jeho, jej, ich)
vzor môj - môj, tvoj, náš, váš
nesklonné - jeho, jej, ich

(VŽDY JE POTREBNÉ SA PÝTAŤ, napr. slovo jej môže byť aj privlastňovacie aj základne, to už záleží od
kontextu)

Opýtal som sa jej. - jej je osobné základné zámeno

Dala mi jej pero. - jej je osobné privlastňovacie zámeno

Privlastňovacie zámená môj, tvoj náš, váš, svoj… sa v jednotnom čísle v inštrumentáli píšu s dlhým – í (s
mojím, s tvojím, s naším) no v množnom čísle v datíve a inštrumentáli sa píšu s krátkym – i (mojim, tvojim,
našim, mojimi, tvojimi, našimi)
Delenie zámen - podľa významu
• 2. Zvratné
základné - seba/sa
Využívame keď vykonávateľ deja vykonáva dej na sebe
Dlhý a krátky tvar dokážeme zameniť a význam vety sa zanechá. (Umýval sa - Umýval seba)

privlastňovacie - svoj
- skloňujeme podľa vzoru môj
- využíva sa len keď privlastňuje osobe alebo veci, ktorá podmetom vety ( Peťo zabudol svoje okuliare doma)
Delenie zámen - podľa významu

• 3. Opytovacie
-kto, čo, ktorý, aký, kde, kedy, ako, prečo, čí, koľko, koľkonásobný
spravidla vždy obsahujú hlásky k alebo č
zvyčajne stoja na začiatku vety
pýtajú sa na osoby, veci, vlastností, počet, okolnosti

ktorý, aký, koľký - vzor pekný

čí - vzor cudzí
kto, čo - skloňujú podľa pádových otázok

rozdelujú sa na ohybné a neohybné

ohybné - poukazujú na veci, osoby, vlastnosti (koľko, kto, čo, aký)
neohybné - poukazujú na okolnosti (kedy, kde, ako, prečo)
Delenie zámen - podľa významu
• 4. Ukazovacie
- označujú veci, na ktoré dokážeme poukázať prstom
- spravidla obsahujú hlásku t
- ten, tamten, henten, taký, onaký

tiež ich rozdeľujeme na ohybné a neohybné

ohybné - (tá, to, ten, henten, onaký)
neohybné - (tu, tam, tade)

5. Neurčité
- väčšinou sú odvodené od opytovacích zámen predponami
- neurčito odkazujú na osoby, veci, miesta
- niekde, niekto, niektorý, niečo
Delenie zámen

• 6. Vymedzovacie
- pri väčšine dokážeme vytvoriť protikladnú dvojicu
- vyjadrujú totožnosť (taký istý) odlišnosť (iný, inakší) neúplnosť (nikto), úplnosť (každý), výlučnosť (sám,
samý)
- iný, taký istý, iný - vzor pekný
- inakší - vzor cudzí

• 7. Vzťažné
- sú opytovacie zámená, ktoré plnia funkciu spojky vo vete
-kto, čo, ktorý, aký, kde, kedy, ako, prečo, čí, koľko
- Ja viem kto ukradol tie peniaze.
Pravopis
• Zámeno sám, sama, samo má v množnom čísle v mužskom rode životnom tvar sami , v mužskom rode
neživotnom, v ženskom a strednom rode samy. Životnosť sa určuje podľa podst. Mena, s ktorými sa spájajú.
(Ženy ostali samy.) (Muži ostali sami.)

Zámeno samý, samá, samé má v množnom čísle v mužskom rode životnom tvar samí, v mužskom rode
neživotnom, v ženskom a v strednom rode samé. (Všade sú samé ženy.) (Všade su samí muži.)
Číslovky (numerále)
koľko?, koľký?
-pomenúvajú počet osôb, dejov, vecí- ich poradie a členenie

Určujeme iba pri niektorých:

1. rod
2. číslo
3. pád
4. Vzor

-môžu byť každý vetný člen

 Delenie

a) Základné-koľko? a) určité
b) Radové-koľký? b) neurčité
c) Násobné- koľkokrát?, koľko
ráz?, koľkonásobný?
d) Skupinové-koľko?
e) Druhové-koľkoraký?
Základné
-určité: štyri, dvanásť, tridsaťpäť, jeden

-neurčité: mnoho, veľa, málo

Vzory:

a) jeden, dva, tri, štyri= samostatné skloňovanie

b) päť=od 5-99
c) mesto=sto
d) stroj=tisíc
e) dub=milión
f) žena=miliarda, nula
•
pravopis:

spojovník v slovách v číslovke ( 30-ročná vojna, 5-ročné dieťa )

píšeme i
Radové
-určité: prvý, ôsmy,tretí

-neurčité: niekoľký, hocikoľký

Vzory:

a) pekný
b) cudzí- tretí, tisíci

pravopis: píšeme bodku, píšeme y

Násobné
-určité: dvakrát, päť ráz, osemnásobne

-neurčité: niekoľkonásobný, mnohokrát

Pravopis:

-pri ohýbaní neplatí rytmický zákon (stýkrát, viacnásobný)

- ..-krát/-násobný píšeme spolu, ... raz píšeme osobitne

Skupinové
-určité: sedmoro, pätoro, dvoje, troje, jedny

-neurčité: viacero

-nahrádzajú sa predovšetkým pri pomnožných podstatných menách a pri podstatných menách, ktoré existujú v
pároch

Pravopis:

-životnými podstatnými menami mužského rodu podobu jedni s mäkkým i

- pri neživotných podstatných menách mužského rodu a pri podstatných menách ženského a stredného rodu má
podobu jedny s ypsilonom
Druhové
-určité: dvojaký, sedmoraký

-neurčité: niekoľkoraký, mnohoraký

Pravopis písania čísloviek:

1. základné číslovky sa píšu spolu v základnom tvare (tisícpäťstodvanásť)

2. tisícky a stovky sa môžu pre prehľadnosť oddeľovať
3. milióny, miliardy a bilióny sa vždy oddeľujú
4. ak číslovky skloňujeme, oddeľujeme jednotky. Platí to pre číslovky vyššie ako
dvadsaťjeden (dvadsiati piati ľudia, v tisícdeväťstopäťdesiatom ôsmom roku,
s tisíctridsiatimi ôsmimi stĺpmi)
Slovesá (verbá)
Čo robí?, Čo sa deje?

- pomenúvajú/vyjadrujú dej (činnosti/stavy osôb, zvierat, vecí atď.)

- určujeme slovesné gram. Kategórie
- neurčujeme vzory
- rozdeľujú sa podľa viacerých faktorov

(spať, piť, robil, bol by som zaspal)

Rozdelenie slovies - podľa významu
1. Plnovýznamové
- samy o sebe vyjadrujú dej alebo stav (písať, rástol)
- dokážu stáť samostatne a mať rolu vetného člena
- rozdeľujú sa na stavové a činnostné (rozdeľujeme podľa rodu)

- činnostné sa rozdeľujú ďalej na

predmetové - ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu (vlastniť, vziať, stratiť)
bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu (kráčať, cestovať)
Rozdelenie slovies - podľa významu
2. Neplnovýznamové (pomocné)
- nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete sa vždy spájajú s plnovýznamovým slovom (začať,
byť, končiť)

- rozdeľujú sa na 4 druhy
- modálne (spôsobové) - vyjadrujú chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej (smieť, dať)
- limitné - vyjadrujú dej tesne pred ukončením (mál, ísť) - Išlo ma poraziť.
- sponové - fungujú ako spojenie v mennom prísudku, spájajú sa s podst./príd. menom (byť, stať sa) - On
je veľmi šikovný.
- fázové - vyjadrujú fázu, ktorá začína/prebieha/končí (začať, končiť) - Všetci začali písať.
Rozdelenie slovies - podľa zvratnosti
1. Zvratné
- obsahujú tvary sa/si (snažiť sa, smiať sa)
- pozor!! Ak sloveso dokáže stáť bez sa/si vtedy už nie je zvratné sloveso ale stáva sa slovesom v zvratnej
podobe – sloveso + zvratné zámeno (česať sa)

2. Nezvratné
- neobsahujú tvary sa/si (písať, lepiť)
Rozdelenie slovies - podľa určitosti
1. Určité slovesné tvary
slovesné tvary, pri ktorých dokážeme určiť, spôsob, čas, osobu, číslo (písal, robil, budem spať, jem)

2. Neurčité slovesné tvary

slovesné tvary, pri ktorých nedokážeme určiť, spôsob, čas, osobu, číslo (spať, robiť, sediaci)
tieto tvary patria medzi neurčité slovesné tvary:

Neurčitok (infinitív) : základný tvar slovesa, koncovka -ť (čítať, písať, počítať) - nesklonný
Prechodník: koncovka -c (píšuc, lyžujúc) - nesklonný
Činné príčastie prítomné: koncovka -ci/-ca/-ce (píšuci, kráčajúci) - vzor cudzí
Činné príčastie minulé: koncovka -vší (preživší) - nesklonný
Trpné príčastie: koncovky -ený/-ný/-tý (maľovaný, zaliaty) = vzor pekný
Slovesné podstatné meno: koncovka -ie (písanie, šoférovanie) = vzor vysvedčenie
Určovanie slovesného tvaru
Jednoduchý slovesný tvar
- tvorí ho 1 slovo napr. napíše, existujú...
Výnimka: ZVRATNÉ SLOVESÁ
Zložený slovesný tvar
- tvorí ho 2 a viac slov napr. budem písať, rozmýšľal som...
Výnimka: tvary MINULÉHO ČASU V 3. OSOBE
Pravidlá a pravopis vykania
Vykanie je formálne oslovovanie jednej osoby pomocou 2. osoby množného čísla.

Keď vykáme tak určitý slovesný tvar je vždy v množnom čísle.

Ostatné slovné druhy sú v jednotnom čísle.

správne: Boli by ste taký láskavý?

Nesprávne: Boli by ste taký láskaví?

správne: Pomohli by ste mi?

Nesprávne: Pomohla by ste mi?
Pravopis
Prípona slovesných tvarov je vždy -i/-í (okrem trpného príčastia v sg.)

V rozkazovacom spôsobe - vybrané slová (skry, umy) sa končia na –y lebo rozkazovací spôsob
tvoríme podľa slovného základu

záporný tvar slovesa byť sa tvorí pomocou častice "nie", vždy je medzi nimi medzera
(ja nie som zlodej)