Príslovky

Adverbiá
- neohybný a plnovýznamový slovný druh
- vetnočlenská platnosť –> príslovkové určenie
- vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti slovesného deja, prídavných mien
alebo iných prísloviek (čítal zreteľne, málo známy, veľmi potichu)

Príslovky delíme:
a) MIESTA (dole, hore, doma, von)
b) ČASU (včera, zajtra, vlani, večer)
c) SPÔSOBU (zle, dobre, horúco, zima, krásne)
d) PRÍČINY (naschvál, zámerne, preto, zato, úmyselne)
Tie príslovky spôsobu, ktoré vznikli z akostných prídavných mien, sa dajú
stupňovať.
Stupňovanie
- pravidelné – pri stupňovaní sa nemení slovotvorný základ, napr. ticho –
tichšie – najtichšie
- nepravidelné – pri stupňovaní sa mení slovotvorný základ (veľa, málo,
pekne, dobre, zle), napr. zle – horšie - najhoršie
Tvorenie prísloviek
1. od prídavných mien príponami –o, -e, -y (múdry → múdro, pekný →
pekne, slovenský → slovensky)
2. zmeravením predložkových pádov (sprava, zľava, dopredu,
donedávna, nadránom)
3. niektoré podstatné mená sú aj príslovkami (zima, ráno, večer)
Pravopis prísloviek
- píšeme spolu alebo oddelene – farby (do biela/dobiela, na
červeno/načerveno) a iné (na nečisto/nanečisto, za
slobodna/zaslobodna)
- píšeme spolu príslovky z predložkového spojenia (navečer, popoludní,
dodnes, odoka, naslepo, postojačky)
- príslovky so spojovníkom (zoči-voči, chtiac-nechtiac, široko-ďaleko, sem-
tam)