Príslovky

 neohybný slovný druh s vetnočlenskou platnosťou, niektoré sa dajú ohýbať stupňovaním

 v úlohe vetného člena sú príslovkovým určením
Príslovky majú svoj vecný význam:
určujú miesto
určujú čas
určujú spôsob
určujú príčinu – pýtame sa: prečo? pre akú príčinu?, načo?, začo?
napr.: pre chorobu, zato, omylom, nadarmo,
vedome, zámerne,...
Príslovky majú svoj gramatický význam:
 niektoré sa dajú stupňovať - len tie, ktoré vznikli z akostných prídavných mien
 majú úlohu vetného člena:
najčastejšie sú príslovkovým určením miesta, času, spôsobu, príčiny
 napr. dobrý (lepší, najlepší) - dobre (lepšie, najlepšie)
drevený = vzťahové - vytvorené z podst. mena drevo
 druhý význam: metafora - títo chlapi boli drevení, tamtí drevenejší
(nemali pohybové zdatnosti)

Príslovky vznikajú:
z prídavných mien príponami –o, -e, -y:
z predložkových tvarov podstatných mien:
z pamäti – spamäti
Text mi vypadol z pamäti (PM). Báseň sa naučil spamäti (prísl.)
na oko – naoko
Priložím ti obklad na oko (PM). Hneval sa len naoko ( prísl.).
na vlas – navlas
Na vlas (PM) mu sadla lienka. Boli si navlas (prísl.) podobní.
na silu – nasilu
Nespoliehaj sa na silu (PM). Knihu mu vzal nasilu (prísl.)
na vrch ( hory) – navrch (hore)
O hodinu sa dostali na vrch.
Ozdobu polož na vrch stromčeka. Ozdobu polož navrch.
Niekto mal navrch.
z predložkových tvarov zámen:
v tom (zámku/dome) – vtom (zrazu/v tej chvíli) niekto prišiel
Stupňovanie prísloviek
 len príslovky, ktoré vznikli z akostných prídavných mien možno ohýbať – stupňovaním.
 stupňovanie môže byť:

a) pravidelné:
b) nepravidelné
c) opisom:
d) protikladom:
e) osobitné stupňovanie:
ďaleko – ďalej - najďalej
Pravopis prísloviek
 príslovky, ktoré vznikli z predložkových tvarov PM a zámen, píšeme spolu: navlas
 príslovky, ktoré pomenúvajú farby a ich odtiene (a niektoré iné), sa píšu spolu i oddelene:
načerveno/na červeno, nazeleno/na zeleno, dofialova/do fialova, dočista/do čista
 dodržuje sa znelostná asimilácia
napr. v slovách: spamäti, sčasti, sprava, sťažka, splna,
 niektoré príslovky majú variantné zakončenie:
dolu/dole, súvisle/súvislo, plynule/plynulo, isto/iste,náhle/náhlo,
svedomito/svedomite, peši/pešo
 nepoužíva sa tvar “trebalo”