LEXIKÁLNA ROVINA JAZYKA

Sylaby: lexikológia, lexikálny a gramatický význam slova, sémantický trojuholník, polysémia,

homonymia, synonymia, antonymia, slovná zásoba (aktívna – pasívna), centrum SZ, okraj SZ,
systém SZ, štýlové rozvrstvenie SZ, obohacovanie SZ, tvorenie slov, odvodzovanie, slovotvorný
základ, slovotvorný formant (prefix, sufix), skladanie, zložené slová, združené pomenovania,
frazeologizmy, multiverbizácia, univerbizácia, skracovanie, preberanie slov, slovníky

Lexikológia – (z gréc. lexis – slovo, logos – reč, učenie) je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá
slovnou zásobou jazyka (lexikou) a vlastnosťami slova

Slovo – lexéma – je základná formálna a významová jednotka jazyka, ustálená skupina hlások
(písmen). Má ustálenú grafickú i zvukovú formu.
- funkcie: a) pomenovacia /význam slova/
b) syntaktická /funkcie VČ vo vete/

Lexikálny a gramatický význam slova

- Slovo má: A. lexikálny význam (niečo pomenúva, označuje)

B. gramatický význam (svojím tvarom vyjadruje vzťahy s inými slovami
vo vete, plní rozličné syntaktické funkcie. Schopnosť
slova vyjadriť gramatické kategórie, napr. rod, číslo,
pád, čas, vzťahy nadradenosti a i.)

lexikálny + gramatický význam slova = úplný význam slova

Slová zaraďujeme do slovných druhov podľa lexikálneho a gramatického významu

Vzťah k objektívnej realite – sémantický trojuholník (človek myslí v pojmoch)

3
pojem (zovšeobecnenie)

(1) vec - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - (2) pomenovanie (slovo)

Pojem –prvok myšlienkovej oblasti

Slovo – jazyková oblasť, formálna stránka
Vec – reálne objekty

„Fázy“ myslenia:
1. podnet z objektívnej skutočnosti (vidíme konkrétny predmet) vidíme psa
2. uvedomenie si toho, čo vidíme – vybavenie najdôležitejších vlastností predmetu
v mysli (definícia) chlpaté zviera so 4 labami, 2 ušami, papuľou...
3. priradenie mena, pomenovanie (v duchu / písomne) – dohodnutý jazykový znak (P
– E – S)
Vzťahy medzi lexikálnymi významami slov:
1. Polysémia (viacvýznamovosť) – jav, pri ktorom sa jedným slovom pomenúvajú viaceré
myšlienkové obsahy. Vzniká prenesením pomenovania na základe vonkajšej podobnosti
javov alebo vecí – metafora (napr.: jazyk na topánke, jazyk v ústach) – alebo na základe ich
vnútornej súvislosti – metonymia (napr.: má dobrú hlavu, je hlavou štátu)
Polysémiu zachytáva Krátky slovník slovenského jazyka.

2. Homonymia (rovnozvučnosť) – jav, keď dve slová rovnako znejú, ale pomenúvajú iné
myšlienkové obsahy (napr. markíza – šľachtičná a markíza – strieška / v hovorenej podobe mi
– osobné zámeno D. sg. a my – osobné zámeno N., pl.)
Homonymiu spracúva Homonymický slovník.

3. Synonymia (významová rovnoznačnosť) – jav, keď sa jedna vec alebo dej pomenúva
viacerými slovami (napr.: obuv, topánky, črievice...) Synonymá vytvárajú synonymické
rady, ktorých členy sú rovnocenné.
Synonymické rady zachytáva Synonymický slovník slovenčiny

4. Antonymia (významová protikladnosť)– jav, pri ktorom sa vytvárajú významovo protikladné

slová/protirečivé dvojice (napr.: špinavý – čistý)

Antonymiu využívajú štylistické figúry: kontrast (starec umiera a synček sa rodí)

Oxymoron (krutá ľúbosť, výrečné ticho)

rozlišujeme: A. antonymá (protirečivé slová) napr.: špinavý – čistý

B. opozitá (protikladné slová) napr.: žena – muž

5. Paronymia (súzvučnosť najmenej dvoch slov) – jav, pri ktorom sa vedľa seba náhodne
ocitnú dve jazykové jednotky, ktoré sú zvukovo i gramaticky podobné. (napr.: des – sed,
hudobný – chudobný) V texte sa vyskytujú náhodne alebo ako prvok na oživenie.
Využívajú sa v umeleckej literatúre ako štylistická figúra s názvom kalambúr (Narodil som
sa v znamení Váh v Žiline, kde tečie rieka Váh. Som vážený človek od Váhu, keď neváham,
mávam odvahu.) V oficiálnej a odbornej komunikácii sú nevhodné.
Paronymiu spracúva Paronymický slovník.

Slovná zásoba národného jazyka

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v jazyku. Je zachytená v slovníkoch.

- obsahuje lexikálne vyjadrovacie prostriedky používané v rôznych komunikačných
sférach, v jazykových prejavoch, ktoré patria do rôznych jazykových štýlov

Časti slovnej zásoby:

1. Centrum (jadro) slovnej zásoby – tvoria ho najpoužívanejšie slová (a, veľký), najstaršie
slová (matka, tri), základové, neodvodené slová (jesť, voda), domáce alebo zdomácnené slová
(noha, škola). Centrum slovnej zásoby je relatívne stále, mení sa oveľa pomalšie ako
periférna časť.
2. Periférna časť slovnej zásoby – je veľmi variabilná, pohyblivá (slová do nej vstupujú alebo
z nej vypadávajú. Patria sem napr. archaizmy, historizmy, neologizmy odborné slová...

- slovná zásoba je živá, je v nej neustály pohyb, ktorý súvisí s hospodárskym, kultúrnym, politickým
vývinom spoločnosti. Niektoré slová prechádzajú z centra do periférnej vrstvy a naopak.
Druhy slovnej zásoby:
1. Individuálna – človek si ju rozvíja čítaním beletrie, vedeckej literatúry, tlače i počúvaním
rozhlasu
aktívna – súhrn slov, ktorým rozumieme a využívame ich v bežnej komunikácii
pasívna – súhrn slov, ktorým rozumieme, ale bežne ich nepoužívame (býva až päťnásobne
bohatšia ako aktívna slovná zásoba)
2. Základná – najčastejšie používané slová v bežnej komunikácii
(Poznámka: slovná zásoba dieťaťa v predškolskom veku je okolo 3 000 slov, prvák na ZŠ ovláda 6
000 slov, 14-ročný 10 000 slov, Shakespeare použil vo svojich dielach 24 000 slov)

SYSTÉM V SLOVNEJ ZÁSOBE

Členenie SZ:

A. Podľa lexikálneho významu

a) jednovýznamové – monosemantické – majú iba jeden základný význam
b) viacvýznamové – polysemantické - okrem základného významu, majú prenesený význam:
1. na základe vonkajšej podobnosti (koza – telocvičné náradie) - metafora
2. na základe vnútorných súvislostí medzi predmetmi – metonymia (číta Hviezdoslava)

B. Podľa vzťahu medzi lexikálnymi významami:

a) homonymá – rovnozvučné slová, ktoré rovnako znejú, majú rovnakú podobu, výslovnosť a
gramatiku, ale odlišný význam (čelo – časť hlavy, čelo – hudobný nástroj)
b) synonymá – rovnoznačné slová, ktoré majú rovnaký význam, obsah, ale majú odlišnú
podobu, výslovnosť a gramatiku (predpoludním - dopoludnia, vrece-mech-vak..)
c) antonymá - slová s protikladným významom (dievča-chlapec, čierny-biely, dobrý-zlý)

C. Podľa zaradenia do jazykových štýlov:

Hovorový štýl – hovorové slová (maturita, zasadačka)

- profesionalizmy (hasák, očiar namiesto očný lekár)
Náučný štýl – odborné názvy, termíny – domáce(kyselina sírová), cudzie (fraktúra),
zmiešané (rezonančná skrinka)
Umelecký štýl – knižné slová – nevšedné slová (bázlivý, žertva, činiť)
- poetizmy – básnické slová (luna, kdes´, vesna, jak)
- biblizmy - (farizej, manna, spasenie)
Administratívny štýl – kancelarizmy (platca, vydokumentovať)

Publicistický štýl – publicizmy, žurnalizmy (politikum, progres ,dementovať, komuniké,

balík opatrení)

Všetky jazykové štýly – neutrálne slová – bez štylistického príznaku (otec, písať, voda)

D. Podľa spisovnosti:
spisovné – slová, ktoré sa v oficiálnych príručkách a slovníkoch za také pokladajú
(zemiaky, riaditeľ)
nespisovné – dialektizmy (nárečové slová, slová z územných nárečí) – krumple,
bandurky, švábka, kartofle
slangové slová – slová zo sociálneho nárečia - slepák, klasák, didžina
argotové slová – slová sociálnej skupiny – asociálov, väzňov, zlodejov...
(tráva, fet, fízel)
E. Podľa citového príznaku:

Neutrálne slová (bez citového zafarbenia – nocionálne slová)- tri, voda, jesť

Expresívne slová (citovo zafarbené)

A. s kladným citovým zafarbením
1. deminutíva - zdrobneniny (rúčka, nôžka)
2. eufemizmy - zjemňujúce slová (zomrel – usnul, skúsený
namiesto starý)
3. detstké slová – (havko, papať)
4. rodinné slová – (mamka, Janíčko)

B. s negatívnym citovým zafarbením

1. pejoratíva - hanlivé slová (chrapúň, darebák)
2. nadávky – dysfemizmy (mamľas)
3. zveličujúce slová (psisko, nosisko)
4. vulgarizmy (žrádlo, grcať)

F. Podľa pôvodu:

domáce slová (dvere, pekný)

zdomácnené slová (omša z lat. missa, škola z greč. schola)
cudzie slová (volejbal, server, skener, knokaut)

G. Podľa dobového výskytu:

archaizmy – predmet ešte existuje, ale vytvorili sme si preň nový výraz (temnica –
väznica, černidlo – atrament, lajblík – vesta)
historizmy – predmet, ktorý slovo pomenúvalo, zanikol (zlatka, groš, dukát, pionier)
zastarané slová – predmet ešte existuje, vytvorili sme si nový výraz, ale malá časť ľudí
ešte používa starý výraz (zomrelý – mŕtvy, knihovňa – knižnica, rínok –
námestie)
neologizmy – nové slová – domáceho pôvodu (výpočtová technika, osobný počítač)
– cudzieho pôvodu (mobil, akcia, UFO, ozónová diera, aviváž)

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby

 Obohacovanie slovnej zásoby

1. Tvorenie slov: A. odvodzovanie

B. skladanie

A. odvodzovanie – najproduktívnejší spôsob tvorenia slov

- odvodené slová sa tvoria zo základových slov pridaním predpony alebo
prípony

slovotvorný základ (SZ)

tá časť odvodeného slova, ktorá je totožná so základovým slovom (tvar - útvar) alebo s
časťou základového slova (slovenčina – slovenský, doba - obdobie).
Slovotvorný základ je nositeľom základného významu odvodeného slova.

slovotvorný formant (SF): a) slovotvorná prípona (sufix) – učiteľ-ka, chod-ec,

vlastn-ík
b) slovotvorná predpona (prefix) – vy-robiť, proti-
hráč, do-dnes
c) kombinácia sufixu a prefixu – napr. bez-charakter-ný

B. skladanie

- o skladaní hovoríme, ak sa spojením dvoch alebo viacerých slovotvorných základov

utvorí nové slovo. Napr. zem-e-trasenie, živ-o-topis, na-moj-pravdu, hor-o-lezec.

- V súčasnej slovenčine pribúda zložených slov, ktoré majú jeden slovotvorný základ
cudzieho pôvodu a druhý má domáci základ, ako napr. auto-0-dielňa, web-0-stránka.
Nachádzame aj slová, ktoré majú oba slovné základy cudzieho pôvodu, napr. inter-0-
net.
- Skladaním sa tvoria predovšetkým mená. Často sú to pôvodne hovorové slová, ktoré sa
vo veľkej miere využívajú na tzv. úsporné vyjadrovanie, a to najmä v náučnom,
administratívnom a publicistickom štýle. Je medzi nimi veľa termínov, napr. nos-o-
hltan, par-o-plavba, zver-o-lekár.
- Existujú však aj hovorové zložené slová, štylisticky emocionálne zafarbené, napr. čert-
vie-prečo, na-moj-veru.
- Za zložené slová sa pokladajú aj také prídavné mená, ktoré sa píšu so spojovníkom (napr.
česko-slovenský).

Veľa slov vzniká aj kombináciou odvodzovania a skladania.

2. Tvorenie viacslovných pomenovaní

A. združené pomenovania – majú základný význam (napr. Slovenská republika, akciová

spoločnosť, prvosienka jarná)
- skladajú sa z viacerých slov, ale pomenúvajú len jeden objekt
(hríb satan, prvosienka jarná)
- viacslovné názvy inštitúcií (Slovenské národné divadlo,
Národná rada Slovenskej republiky)

B. ustálené slovné spojenia – frazelogizmy – majú obrazný, prenesený význam (zub času,
koleso dejín, stojí ako soľný stĺp)
- frazeologickými jednotkami sa zaoberá jazykovedná disciplína – frazeológia
- frazeologizmy spracúva Malý frazeologický slovník
 Frazeologizmy môžu mať niekoľko slov, najmenej dve (za dievčaťa, sladký ako med),
alebo vytvárajú vetu, či súvetie (Komu niet rady, tomu niet pomoci)

Pôvod frazeologizmov:

A. ľudové frazeologizmy:
- porekadlo – komentuje poznatok, čin, skúsenosť (Aká matka, taká Katka.)
- príslovie – vychováva, poúča (Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.)
- pranostika – zahŕňa stáročné skúsenosti ľudu s počasím, ročnými obdobiami i
zdravím (Matej ľady láme. Katarína na ľade, Vianoce na blate)
B. Intelektuálne (knižné) frazeologizmy – hovoríme im aj europeizmy, lebo sa
nachádzajú vo všetkých európskych jazykoch (kocky sú hodené, bojuje proti
veterným mlynom)

3. Tvorenie obrazných pomenovaní

- tvorením obrazných pomenovaní náš jazyk získava poetickosť, umeleckosť, ľahkosť,

vtipnosť
- okrem lexikológie obrazné pomenovania skúma literárnovedná disciplína teória literatúry

- Metafora - prenesenie pomenovania na základe vonkajšej podobnosti s iným predmetom

- básnická, originálna – v umeleckom a publicistickom štýle. Je založená na predstavivosti
- zaužívaná – na jej obraznosť sme si už zvykli (jazyk na topánke –
jazyk v ústach)
- Metonymia – prenesenia pomenovania na základe vnútorných súvislostí medzi dvoma
predmetmi, javmi
vzťah autor – dielo (číta Hviezdoslava)
- celok – časť (zašiť rukáv – dieru na rukáve)
- činnosť a čas činnosti (obdobie žatvy podľa činnosti menom žatva)
- materiál – výrobok (chodí v hodvábe – v šatách z hodvábu)
- Personifikácia – prípad, keď neživá vec vykonáva činnosť ľudskej bytosti (zem spieva, les hovorí)
- Prirovnanie – súvisí s prenášaním vlastností na základe vonkajšej podobnosti (zlý ako čert)
- Synekdocha – druh metonymie, význam slova sa prenáša na základe kvantitatívnych vzťahov: -
namiesto celého predmetu pomenujeme len jeho časť (moja noha tam viac nevkročí - namiesto časti
pomenujeme celok (Slovensko získalo zlatú medailu)

4. Pretváranie slov

- pri pretváraní slov sa vyjadruje ten istý lexikálny význam slova iným spôsobom
- pretváranie slov skúma jazykovedná disciplína slovotvorba

Spôsoby pretvárania slov:

1. univerbizácia – zmena viacslovného pomenovania na jednoslovné (panelový dom –
panelák, triedny učiteľ – triedny)
- zostručňuje a dynamizuje text v bežnej komunikácii/hovorový štýl
2. multiverbizácia – zmena jednoslovného pomenovania na viacslovné (navštíviť –
vykonať návštevu, maturita – maturitná skúška)
- využíva sa v odbornom, publicistickom a hlavne administratívnom

jazykovom štýle/oficiálna komunikácia

3. skracovanie slov – abreviácia

 - nevytvára sa nový lexikálny význam slova, len sa zmení počet hlások v slove alebo
slovnom spojení (napríklad – napr., SND)
- je dôsledok ekonomizácie (zostručnenia) textu
- využíva sa v administratívnej a odbornej komunikácii, ale nájdeme ho aj v bežnej
komunikácii (do práce chodím MHD)

Druhy skrátených slov:

skratka: textová – atď., a pod., t. j.
akademický titul – MUDr.
iniciálová – SR, EÚ, SND
značka: chemická – H, Cu, O
menová jednotka – EUR, Sk/SKK
meracia jednotka – kW, cm
skratkové slovo – SĽUK, TANAP - skratkové slová sa skloňujú podľa príslušných vzorov

5. Preberanie slov (internacionalizácia)

- obohatenie a rozširovanie slovnej zásoby o slová cudzieho pôvodu
- preberanie slov z iných jazykov trvá po celý čas vývoja nášho jazyka
- pôvod slov v národnom jazyku skúma jazykovedná disciplína etymológia (veda
o pôvode slov)
Slovenčina preberá slová z iných jazykov z týchto dôvodov:
1. Chýba domáci výraz (nestihli sme ho vytvoriť) – snoubord, klonovať
2. Domáci výraz je dlhší (náročný na výslovnosť) – programové vybavenie počítača –
softvér, podporovateľ - sponzor
3. Potreba internacionálneho odborného názvu – (v profesionálnom prostredí) –
srdcovnica - aorta
4. Prestížnosť cudzieho výrazu – supermarket, šou, párty, imidž
Pôvod vybraných slov:
(pre zaujímavosť i všeobecný prehľad) anglický jazyk – golf, volejbal, sveter, softvér, džem,
francúzsky – salón, filé, balkón, rúž, rešerš, parfum nemecký – fašiangy, hák, richtár, fara, (firhang v
nárečí) ruský – previerka, blahorodie, beseda český – kľud, snáď, poznatok, blbý (nespisovné)
rumunský – salaš, bryndza, valach, fujara, žinčica taliansky – mramor, pizza, konto, novela, fraška,
somár španielsky – korida, matador, sombrero africké jazyky – zebra, lev, gorila austrálske –
klokan, kivi, bumerang, dingo maďarský – čižmy, husár, guláš grécky a latinský – telegram, omša,
telefón, televízia, sympatia, testament japonský – karate, kimono, kamikadze indiánske jazyky –
mokasína, kakao, čokoláda, totem

Slovníky

- slovná zásoba jazyka je sústredená v slovníkoch

- Lexikografia – vedná disciplína patriaca do lexikológie, zaoberá sa teóriou a praxou zostavovania
slovníkov

Druhy slovníkov: A. knižné

B. elektronické

Knižné slovníky:

- pravopisný slovník – Pravidlá slovenského pravopisu – je kodifikačnou príručkou, okrem

slovníkovej časti prináša aj poučky a pravidlá. Obsahuje aj zoznam slovenských obcí, miest
a príslušné obyvateľské meno.

- výkladový slovník – vysvetľuje význam slov a slovných spojení. Je dôležitý pre ľudí, ktorí
sa zaoberajú štúdiom jazyka.
 - Slovník slovenského jazyka (SSJ) – obsahuje 130 000 slov
- Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ) – okolo 60 000 slov
- nájdeme v ňom najfrekventovanejšie slová súčasnej
slovenčiny. Pri problematických slovách uvádza aj ich
výslovnosť a základné poučenie o gramatike a pravopise.
- slovník cudzích slov – je to druh výkladového slovníka, vysvetľuje význam cudzích slov
a uvádza, z ktorého jazyka slovo pochádza.
- Veľký slovník cudzích slov – obsahuje 140 000 slov – v súčasnosti
najrozsiahlejší slovník cudzích slov v slovanských jazykoch
- ortoepický slovník – slovník spisovnej výslovnosti je rovnako ako pravopisný slovník normatívny
slovník. V abecednom poradí uvádza správnu výslovnosť zapísanú vo fonetickom prepise -
Pravidlá slovenskej výslovnosti

- synonymický slovník- registruje synonymické rady slov- Synonymický slovník slovenčiny

- frazeologický slovník - slovník ustálených a pevných slovných spojení s obrazným

a nerozložiteľným významom). - Malý frazeologický slovník

- historický slovník - slovník spracúvajúci lexiku istého obdobia

- Historický slovník slovenského jazyka

- retrográdny slovník - registruje slová systémom a tergo (odzadu, obrátene), teda podľa
abecedy po písmenách odzadu (134 000 slov)
- Retrográdny slovník slovenčiny

- frekvenčný slovník - slová usporadúva podľa častosti (frekvencie) ich využívania v textoch
- Frekvencia slov v slovenčine

- etymologický slovník - zachytáva slová podľa ich pôvodu

- Etymologický slovník jazyka českého a slovenského (z roku 1957)

- terminologický slovník - zachytáva odbornú terminológiu danej oblasti, vytvárajú ho odborníci v

spolupráci s jazykovedcami
- patria tu aj encyklopedické slovníky
(napr.: Slovník slovenských spisovateľov, Stavebný náučný slovník,...)

- prekladový slovník - registruje slová v dvoch alebo viacerých jazykoch

- paronymický slovník -
- slovník skratiek -
- slovník slangu –

Elektronické slovníky:
- SLEX – elektronická podoba normatívnych slovníkov (PSP, KSSJ, SSS) - www.slex.sk
- on-line slovníky