4b

Žigmund luxemburský

Narodil sa ako druhý syn českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. 

V roku 1379 Žigmunda v Trnave zasnúbili s Máriou, dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Po

smrti Ľudovíta I. v roku 1382 sa Žigmundova snúbenica Mária stala kráľovnou Uhorska a Poľska, jej
matka Alžbeta ju však zastupovala ako regentka. Na základe toho si Žigmund začal nárokovať uhorský
aj poľský trón, čo však Mária a jej matka Alžbeta odmietla V  lete roku 1385 Žigmund, ktorého Mária
a jej okolie odmietli, napadol Uhorsko a obsadil Bratislavskú a Nitriansku stolicu. Na jeseň 1385
Žigmundovi v Uhorsku dovolili vziať si v Budíne Máriu za manželku. Lenže na scéne sa objavil Karol
Neapolský, ktorého korunovali za uhorského kráľa Karola II Vo februári 1386, so súhlasom Alžbety, jej
dôverník Blažej Forgáč napadol a zranil Karola II., ktorý na následky zranenia o dva týždne zomrel.
Žigmunda korunovali za uhorského kráľa v roku 1387

Žigmundove vojny

Najväčším nepriateľom Žigmunda bola Osmanská ríša na Balkáne. V roku 1396 zorganizoval

poslednú veľkú krížovú výpravu proti Turkom, ktorá sa skončila pri Nikopole porážkou.
V roku 1410 bol Žigmund zvolený rímsko-nemeckým kráľom. V roku 1433 sa stal rímskym cisárom.
Najväčším úspechom bolo ukončenie rozkolu v cirkvi, na čele ktorej stáli naraz až traja súperiaci
pápeži. Do Kostnice zvolal a viedol cirkevný koncil (1414 - 1418) a presadil voľbu nového pápeža
prijateľného pre všetkých.

V roku 1420 sa po smrti svojho brata, Václava IV., snažil stať českým kráľom. V tom čase zúrili
v Čechách husitské vojny. Porazili ho v bitke na hore Vítkov nad Prahou. Na Pražskom hrade sa
narýchlo dal korunovať za českého kráľa, a potom z krajiny odtiahol. Až po definitívnej porážke
husitov pri Lipanoch (1434) bol opäť korunovaný za českého kráľa (1436).

Domáca politika

Vojny stáli Žigmunda množstvo peňazí. Hlavnou vojenskou a hospodárskou oporou kráľa
boli kráľovské mestá. Žigmund obmedzoval v krajine obchod cudzích kupcov, zakazoval vývoz
drahých kovov, rozširoval a obnovoval mestské výsady (Bratislava, Košice, Bardejov). V tomto období
ďalšie slovenské mestá, ležiace na obchodných cestách, dostali od kráľa právo skladu. Zlá finančná
situácia však prinútila kráľa, že mnohé mestá dal do zálohy feudálom – 13 spišských miest dal ako
zálohu za pôžičku od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského. Poddaní boli zdaňovaní a mali
mimoriadne povinnosti.
Dračí rád alebo Uhorský rytiersky dračí rád bol rytiersky rád. Rád založil v roku 1408 Žigmund
Luxemburský spolu s manželkou ako svetský rytiersky Dračí spolok podľa vzoru Rádu svätého Juraja -
Drakobijcu. Poslaním členov rádu bol boj proti Turkom a ochrana kresťanstva. 
 
Matej korzvín

Asi 1440 -1490 uhorský kráľ a od r. 1469 aj českým kráľom. Uspešne bojoval proti Turkom, získal
Moravu, Sliezsko a Lužicu, r. 1485 dobil Viedeň a ovládol dolné Rakúsko. Podporoval vedu a umenie.
V roku 1465 založil Academiu Istropolitanu v Bratislave, prvú univerzitu na území Slovenska a r.
1480 v Pešti Academiu Corvinu.
 Na uhorský trón nastúpil po takmer dvadsať rokov trvajúcej anarchii a zápasoch o uhorský trón.
Matej Hunyady, nazývaný Korvín ,patri k tým málo uhorským panovníkom.

Vnútorná politika

jeho druhou hlavnou úlohou bola likvidácia bratríckych skupín na východnom Slovensku. Mnoho
slovenských hradov a miest bolo ešte stále v rukách Jiskrových hajtmanov a bratrikov. Matej a jemu
verní feudáli sa postupne zmocňovali hradov a táborov bratríkov. Kráľ dal tieto hrady s okolitými
majetkami svojim kapitánom skôr ako ich stihli dobyť.Nakoniec roku 1467 dobyl aj posledný veľký
tábor bratríkov vo Veľkých Kostoľanoch. Vytvoril Čierny pluk, čo bola jeho elitná žoldnierska
jednotka. Najväčšie sprisahanie vzniklo proti nemu roku 1471. Na cel povstalcov, ktorí za uhorského
kráľa pozvali Kazimíra, syna Vladislava Jagelovského,  Poľské vojská v sile vpadli cez Spiš do krajiny,
pokračovali na západ a opevnili sa v Nitre. Napokon plieniac Oravu a Považie odtiahli .Za jeho vlády sa
dovŕšila aj správna a súdna samospráva tzv.zemianskych stolíc. Inak však, najmä v druhej polovici
svojej vlády snemy nezvolával. Vládol absolutisticky. Mesta sa stávali hospodárskymi aj politickými
oporami, preto obnovovali a rozširovali ich privilégia. Roku 1465 bola v Bratislave založená Academia
Istropolitana .Prvá univerzita na slovenskom území. 

Zahraničná politika

Matej Korvín sa angažoval výrazne v zahraničnej politike. Tradične  bojoval proti Turkom. Na začiatku
vlády uskutočnil niekoľko ťažení na Balkán. Dobyl oblasť Bosny a pevnosť Šabac v SrbskuKeďže Matej
Korvín mal už od svojho zvolenia napäté vzťahy s cisárom Fridrichom III. Habsburským, tak sa vo
svojich výbojoch zameral aj na rakúske krajiny. Po niekoľkých ťaženiach Matej Korvín dobyl väčšinu
Dolného Rakúska, časti Štajerska, Korutánska i Kraňska a napokon v roku 1485 obsadil Viedeň, kde
odvtedy najčastejšie žil

Žigmund Luxemburský stará Ľubovňa

V  roku 1412 dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský poľskému panovníkovi Vladislavovi II.
Jagełłovskému za pôžičku 37 000 kôp pražských grošov do zálohu Ľubovniansky hrad a ďalších 16
spišských miest. V rokoch 1412 – 1769 sídlili na hrade poľskí starostovia, spravujúci zálohovanú časť
Spiša.