SYNTAX

Syntax
- náuka o vete a vetných členoch, ktorá skúma vzťahy medzi slovami vo vete, vetnými členmi a vetami,
základnou jednotkou S je konštrukcia.

Typy konštrukcií
a) syntagma (sklad): píše knihu, čítať zle, múdra žena.
b) veta: Človek je tvor zraniteľný.
c) polovetná konštrukcia: Išiel, pozerajúc sa na rodičov.
d) súvetie: Ak bude pršať, radšej zostanem doma.

Vetné členy
1. podľa funkcie: a) základné (hlavné): podmet, prísudok (2-členná), vetný základ (1-členná)
b) vedľajšie (rozvíjajúce): predmet, prívlastok, prístavok, príslovkové určenie, doplnok
2. podľa rozvitosti: holé (chlapec), rozvité (veselý muž), viacnásobné (chlapec a dievča)

Základné vetné členy

1. podmet (v 2-člennej vete): vyjadrený (mládenci pracujú)
nevyjadrený (/my/ oddychujeme)
genitívny (snehu napadlo)
2. prísudok (v 2-člennej vete): slovesný (sestra číta)
neslovesný (otec je lekár, deti sú unavené, ony sú tri, ženy sú doma)
3. vetný základ (v 1-člennej vete): slovesný (Prší. Hovorí sa. Pichá ma v boku.)
neslovesný (Potraviny, Slovenská republika, Úžasné!)
slovesno-menný (Je mlisto)

Vedľajšie vetné členy

1. predmet: priamy (maľuje obraz) – v A bez predložky
nepriamy (páči sa žene) – v ostatných pádoch
2. príslovkové určenie: miesta (ide do školy)
času (dnes spí)
spôsobu (odpovie správne)
príčiny (umrel na rakovinu)
3. prívlastok: zhodný (láskavý otec) – zhoda v rode, čísle, páde
nezhodný (sud vína) – dá sa zmeniť na zhodný
4. prístavok (oddelený čiarkami, pomlčkami): totožný (BA, hlavné mesto SR, leží na Dunaji.)
vysvetľovací (Janka, krstná mama, veselo spievala.)
zhrnujúci (Jano a Jožo – teda družbovia – sedia vľavo.)
zužovací (Naši susedia, t.j. Novákovci, sú chorí.)
5. doplnok: podmetový – rozvíja podmet + prísudok (Otec prišiel z práce unavený.)
predmetový – rozvíja predmet + prísudok (Psíka našli hladného.)

Vetný sklad
- spojenie 2 a viacerých plnovýznamových slov (vetných členov), rozlišujeme sklady:
1. prisudzovací = podmet + prísudok (muž beží; vietor fúka; /on/ leží)
2. priraďovací = 2 a viac rovnocenných vetných členov (chlapci a dievčatá; smutná i veselá; husi, morky,
kačky)
3. určovací = nadradený + podradený vetný člen
a) prívlastkový – zhodný (dobrá mama) a nezhodný (cesta vlakom)
b) predmetový (čítať noviny, priniesť stoličku)
c) príslovkový – miesta (robiť v záhrade), času (odísť zajtra), spôsobu (žiť veselo), príčiny (neprišiel pre
chorobu)
Veta a druhy viet
- syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá, skladá sa
z vetných členov – tvoria vetné sklady.

1. vety podľa obsahu (modálnosti):

 oznamovacia (Zajtra prídem k vám na návštevu.)
 opytovacia (Prídeš zajtra do parku?)
 rozkazovacia (Zajtra príďte do školy o ôsmej!)
 želacia (Bodaj by/ kiež by/ nech by/ aby neochorela!)
 zvolacia (Hurá! Nech žije sloboda! Skvelé!)

2. vety podľa členitosti:

 jednočlenná (má vetný základ): slovesná (Prší! Hrmí. Ide sa. Škriabe ma v krku.)
neslovesná (Tržnica. Nie. Ach. Žblnk!)
 dvojčlenná (má podmet + prísudok): úplná (Otec kosí.) a neúplná (/On/ Kosí.)

3. vety podľa zloženia:

 jednoduchá = má 1 prisudz. sklad / vetný základ
a) holá (Dieťa tancuje. Blýska sa.)
b) rozvitá (Dieťa tancuje rumbu. Vonku sa blýska.)
c) s viacnásob. vetným členom (Dieťa tancuje a spieva. Vonku sa blýska a prší.)
 súvetie
a) jednoduché = má 2 prisudz. sklady / vet. základy (Muž píše a žena číta. Prší a mrholí.)
b) zložené = má 3 a viac prisudz. skladov / vet. základov (Muž píše, žena číta, dieťa spí. Prší, hrmí,
mrholí).

Súvetie
- spojenie 2 a viacerých viet do 1 celku.
- súvetia podľa zloženia:
1. jednoduché (2 vety): priraďovacie (Najedli sa, ale riad neumyli.): H1 + H2
podraďovacie (Vravel, že zima odíde skoro.) H + V
2. zložené (3 a viac viet):
a) priraďovací vzťah (H1 – H2 – H3...)
b) podraďovací vzťah (H1 – V1 – V2...)
c) kombinovaný vzťah (Hn – Vn...)

Priraďovacie súvetia
- spájajú 2 hlavné vety pomocou priraďovacích spojok alebo bez spojok:
1. zlučovacie (a, i, aj, ani, i - i, aj - aj, najprv - potom, jednak – jednak)
2. stupňovacie (ba, ba aj/dokonca, nielen - ale i/aj, nielen - ba aj)
3. odporovacie (ale, no, lež, a, avšak, ale predsa, jednako, lenže)
4. vylučovacie (alebo, buď, či, buď- buď/alebo, či - či, alebo – alebo)

Podraďovacie súvetia
- spájajú hlavnú a vedľajšiu vetu pomocou podraďovacích spojok a vzťažných zámen:
1. VV predmetová (že, aby, kto, čo, aký)
2. VV prívlastková (aký, ktorý, čo, kde, ako, že, aby, či, keď)
3. VV príslovková – miesta (kde, kam, kade, odkiaľ, kade – tade, pokiaľ)
času (keď, pokým, zakiaľ, len keď, sotva, vždy – keď)
spôsobu (ako, akoby, ako keby, ako čo, ako že, čím – kým)
príčiny (lebo, keď, pretože, preto, preto – lebo, zato – že)
4. VV podmetová (kto, čo, že, aby, či akoby)
5. VV prísudková (aký, ako, že, aby)
6. VV doplnková (že, ako, aby, keď, aký)
Polovetné konštrukcie
- tvoria prechod medzi vetným členom a vetou (zhusťujú text), obsahujú poloprísudok (neurčitý slovesný
tvar) a majú funkciu prívlastku, predmetu, doplnku, príslovkového určenia,
- typy polovetných konštrukcií:
a) s prechodníkom (Hovorili, usmievajúc sa na suseda.)
b) s činným príčastím (Chlapci, ponevierajúci sa po stanici, rozumeli slovám vojakov.)
c) s trpným príčastím (Na večeru boli zemiaky, omastené slaninou.)
d) s neurčitkom (Vídaval som ju prechádzať sa po nábreží.)

Expresívne syntaktické konštrukcie

1. vytýčený VČ – vysunutý na začiatok vety, oddelený čiarkou, pomlčkou (Čokoládovú zmrzlinu, tú mám
rád.)
2. osamostatnený VČ – oddelený od predch. vety bodkou (Mám rád zmrzlinu. Čokoládovú.)
3. pripojený VČ – pripojený na konci vety, oddelený čiarkou, pomlčkou. (Mám rád zmrzlinu, ale len
čokoládovú.) 4. výpustka – vypustí sa určité slovo z textu, nahradí sa pomlčkou, čiarkou (Mladosť –
pochabosť. Dobré ráno!)
5. neukončená výpoveď – označená tromi bodkami (Urobil by som to, ale...)
6. vsuvka – vsunie sa slovo či veta do inej vety, oddeľuje sa čiarkou, pomlčkou, zátvorkami (Jano, ako
tvrdila
matka, bol po otcovi. Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov.)