ZÁKLADNÉ VETNÉ ČLENY

Mgr. Mária Pešková

Základné vetné členy sú slová, ktoré sú vo vete najdôležitejšie – tvoria jej
jadro.
Sú to
a) podmet a prísudok v dvojčlennej
jednoduchej vete
Otec pracuje v automobilke Volkswagen.

b) vetný základ v jednočlennej

jednoduchej vete.
Dnes celý deň pršalo.
Podmet (2)
- základný vetný člen dvojčlennej jednoduchej vety, ktorý vyjadruje
kto? alebo čo? vo vete vykonáva nejakú činnosť, je nositeľom
stavu, vlastnosti – je činiteľom deja, nositeľom stavu alebo
vlastnosti. Je vyjadrený slovom v nominatíve.

Otec pracuje v automobilke Volkswagen.

(Kto pracuje v automobilke?)
Pri okne sedela strakatá mačka. (Kto sedel pri okne?)
Za posteľ mi padla zlatá náušnica. (Čo mi padlo za posteľ?)
Všetci starneme. (Kto starne?)
Janko bol vždy usilovný žiak. (Kto bol vždy usilovný žiak?)
Môže byť vyjadrený (2v) - vtedy hovoríme o jednoduchej
dvojčlennej vete úplnej -

podstatným menom (Prázdniny ubehli veľmi rýchlo.)

zámenom (Bol to on.)
spodstatneným prídavným menom (Ranený bol
prevezený do nemocnice.)
číslovkou (Do cieľa dobehli len štyria.)
neurčitkom slovesa (Tu je fajčiť prísne zakázané!)
Môže byť nevyjadrený (2n)

Domyslíme si ho v podobe osobného zámena z tvaru slovesa.

Takúto vetu potom považujeme za jednoduchú vetu dvojčlennú
neúplnú.

Každému rád pomohol. (Kto každému rád pomohol? On.)

Nehnevaj sa už, prosím, na mňa. (Kto sa nehnevaj na mňa? Ty.)
Čakáte tu už dlho? (Kto čaká už dlho? Vy.)
Dnes ráno sme márne hľadali čelenku do vlasov. Bola spadnutá
za práčkou. (Kto hľadal čelenku? My. Čo bolo spadnuté za
práčkou? Ona.)
Prísudok (1)
- základný vetný člen dvojčlennej jednoduchej vety, ktorý
vyjadruje, čo robí podmet, čo sa s podmetom deje, v akom je
stave - prisudzuje podmetu činnosť alebo stav.

Otec pracuje v automobilke Volkswagen. (Čo otec robí?)

Kvet ruže rýchlo zvädol.
(V akom stave je kvet ruže?)
Môže byť:
slovesný (1S) – tvorený a) jednoduchým alebo zloženým
tvarom plnovýznamového slovesa,
b) určitým tvarom
neplnovýznamového slovesa +
neurčitkom plnovýznamového
slovesa

Pri kontrole zistili závažné nedostatky.

Mamička im to pripomína každý deň.
Bude sa tváriť previnilo.
Len si dobre odpočiň, mama!
Rád by som si ťa vypočul.
Bol by na to aj pristal.
Zrazu zažal nôtiť clivú pieseň.
slovesno – menný (1 SM)

- tvorený tvarom neplnovýznamového slovesa byť, bývať, stať sa,

stávať sa, ostať, ostávať a mennej časti v podobe
podstatného mena, prídavného mena, zámena, číslovky v
nominatíve alebo inštrumentáli.

Som žiačka/žiačkou 6.ročníka.

Milan bol pri učení s mladším bratom dosť trpezlivý.
Kedysi som býval vynikajúcim bežcom.
Od strachu ostali nehybní.
Stal sa z neho odborník na ekonomiku.
To je moje!
Bol si prvý?
Medzi podmetom (2) a prísudkom (1) je zhoda
v osobe, čísle i v rode (v prípade minulého času slovies v
oznamovacom spôsobe, prítomného a minulého času slovies v
podmieňovacom spôsobe).

Mama (ona) varí (3.osoba sg.) chutný obed.

Chlapci (oni) rýchlo bežali (3.osoba pl.) domov.
(vy) Vráťte sa (2.osoba pl.) na zastávku autobusu!
(ony) Budú veľmi vyčerpané (3.osoba pl.).
Ej, ako (my) by sme si zanôtili(1.osoba pl.) !
Medzi podmetom a prísudkom je prisudzovací sklad.

Jeho grafické znázornenie:

2v 1S
Julka práve odpovedá z matematiky.

(ja) 2n 1SM
Na budúci rok budem žiakom 7.ročníka.
Vetný základ (VZ)
Je základný vetný člen jednočlennej jednoduchej vety.

Môže byť:
a) slovesný (vyjadruje prírodné javy, stavy počasia,
duševné a fyzické prejavy a pocity): Hrmí.
Je chladno.
Stáť!
Rozpršalo sa.
Striaslo ho od strachu.
Sedí sa mu pohodlne.
b) neslovesný (tvorený inými slovnými druhmi alebo slovesom v
neurčitku): Slovenská pošta.
Jaj!
Mami!
Áno. Pozor!