Vety podľa členitosti delíme na:

a) jednočlenné

b) dvojčlenné

Vety podľa zloženia delíme na:

a) jednoduché vety – majú jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ,

b) súvetia – majú dva a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov.

prisudzovací sklad tvorí spojenie prísudku a podmetu napr.: Včera mama

varila obed.

PODMET (hlavný vetný člen)

pýtame sa naň: KTO? ČO?(čiže pádovou otázkou nominatívu)
označenie: 2
Môže byť: vyjadrený
nevyjadrený
Podmet je vždy v nominatíve!

Boli sme u  strýka?

OTÁZKA: (Kto? Čo?) sme boli u strýka?

ODPOVEĎ: my (sme boli u strýka) – podmet je nevyjadrený

Žiaci boli na výlete.

OTÁZKA: (Kto? Čo?) boli na výlete?
ODPOVEĎ: žiaci (boli na výlete) – podmet je vyjadrený

PRÍSUDOK(hlavný vetný člen)

Pýtame sa naň: ČO ROBÍ? (čiže otázkou, ktorou hľadáme slovesá)

Označenie: 1
Môže byť:
 slovesný(sloveso) 1 s
 slovesno-menný(sloveso byť + podstatné alebo prídavné meno) 1sm

Prisudzovací sklad: spojenie podmetu a prísudku. Prisudzovací sklad tvorí jadro

dvojčlennej vety.

Otec uvaril obed.

podmet: otec (kto? čo?)
prísudok(slovesný): uvaril (čo urobil?)
Prisudzovací sklad: Otec uvaril.

Môj otec je lekár.

Podmet: otec ( kto? čo?)
Prísudok: je lekár (čo robí?)
prísudok je slovesno-menný(tvorí ho sloveso byť, ktoré je vyčasované, a podstatné meno)
Prisudzovací sklad: Otec je lekár.

Malé deti sú zvedavé.

Podmet: deti ( kto? čo?)
Prísudok: sú zvedavé
prísudok je slovesno-menný(tvorí ho sloveso byť, ktoré je vyčasované, a prídavné meno)
Prisudzovací sklad: Deti sú zvedavé.
 OPAKOVANIE O JEDNODUCHEJ VETE

Jednoduchá veta má jeden prisudzovací sklad. Tvoria ho hlavné vetné členy (podmet +
prísudok)

Veta s podmetom a prísudkom je DVOJČLENNÁ VETA.

ÚPLNÁ NEÚPLNÁ

(prísudok 1 + podmet 2 ) (prísudok 1 +nevyjadrený 2)

V záhrade rozkvitli kvety. Pracujú. (oni)

1s 2v 1s 2n

Úloha: Vypíš z vety prisudzovací sklad a urč, či je veta úplná/neúplná.

Vzor: Teplý vietor prináša medovú vôňu. ( prisudzovací sklad: Vietor prináša; úplná)

Prináša medovú vôňu. (on, ona, ono) (prisudzovací sklad: (on) prináša; neúplná)

1. Starostliví hospodári myslia na zimu. ( prisudzovací sklad: Hospodári myslia; úplná)

2. Chceli sme preskakovať ohníčky. (prisudzovací sklad: (my) sme chceli preskakovať;
neúplná)

3. Hanbila sa. ( prisudzovací sklad: (ona) sa hanbila; neúplná)

4. Po krátkej chvíli pozrel na chlapca. ( prisudzovací sklad: (on) pozrel; neúplná)

5. Hrubá vrstva piesku pokrývala cestu. ( PS: vrstva pokrývala; úplná)

6. Vrátil sa z cudziny.
7. Janko si sadol za stôl.

8. Hore nad vŕškom sa vypínala budova.

9. Denne čítala sci-fi príbehy.

10. Len po hodnej chvíli prehovoril Vinckov kamarát.

PZ str.43/4,5,6