Prívlastok Prívlastok rozvíja podstatné meno v úlohe akéhokoľvek vetného člena.
Zhodný prívlastok býva vyjadrený:
– prídavným menom (Je to dobrý človek.) – zámenom (Nepoznal som tohto chlapca.) – činným príčastím (vychádzajúce slnko) – trpným príčastím (uvarená mrkva) – číslovkou. (Prvý deň je vždy najťažší.)
Nezhodný prívlastok býva vyjadrený:
– podstatným menom (To je pes nášho suseda.) – príslovkou. ( Čakala nás nebezpečná zákruta vpravo.) Predmet
Predmet dopĺňa, bližšie určuje význam slovesa v prísudku (slovesnom
vetnom základe). Pýtame sa všetkými pádovými otázkami okrem nominatívu.
Býva vyjadrený – podstatným menom ( Maľujem obrázok.)
– zámenom (Nezabudnite na nás!) – spodstatneným prídavným menom (Museli sme zaplatiť parkovné.) - číslovkou (Posledného z nich sa to netýkalo.) Príslovkové určenie
Príslovkové určenie vyjadruje, za akých okolností sa uskutočňuje dej, aké
sú vlastnosti deja. Rozvíja teda sloveso v prísudku (slovesnom vetnom základe).
Príslovkové určenie – miesta (Jurko sa vrátil do Bratislavy.)
– času (Večerali o 11. v noci.) – spôsobu (Krásne sneží.) – príčiny ( Od strachu onemel.) Prístavok
Prístavok vyjadruje význam niektorého vetného člena novým
spôsobom.
Môže byť vo vete kde je – podmet ( Rakúske Alpy, známy raj
lyžiarov, privítali prvých návštevníkov.) – predmet (Susedovho psa, krásneho bernardína, niekto ukradol. – príslovkové určenie. (Vrátili sme sa z Chorvátska, krajiny krásnych ostrovov a pláží.