Professional Documents
Culture Documents
3 - Slovné Druhy
3 - Slovné Druhy
Na úvod zamyslenie...
• slová dobrý, zlý, zelený vyjadrujú vlastnosť a sú to prídavné mená
• ale aj slová dobro, zlo, zeleň vyjadrujú vlastnosť... a nie sú to prídavné
mená
➢ sú to podstatné mená, pretože vyjadrujú kategóriu rodu, čísla a pádu (prídavné
mená dobrý, zlý, zelený iba preberajú tieto kategórie od nadradeného substantíva
v rámci kategórie zhody)
➢ slová dobrý, zlý, zelený odlišuje od slov dobro, zlo, zeleň ich
gramatický tvar (koncovka -ý), ktorým sa zaraďujú medzi adjektíva
➢ pri zaraďovaní slov do slovných druhov si teda iba s jedným
kritériom nevystačíme
➢ používame tri kritériá: lexikálne, morfologické, syntaktické
➢ slovné druhy sú lexikálno-gramatické triedy slov, ktoré sa
vyznačujú spoločnými lexikálnymi (významovými) a gramatickými
vlastnosťami (morfologickými a syntaktickými)
1. Lexikálne kritérium
• slová sa zaraďujú do SD na základe kategoriálneho lexikálneho významu
(je spoločný pre celý SD)
• podstatné mená (substantíva)
➢ slová pomenúvajúce samostatné veci, substancie (škola, matka, úloha, šťastie,
beh, zeleň)
• prídavné mená (adjektíva)
➢ slová pomenúvajúce statické (časovo nezaradené) príznaky (vlastnosti) vecí,
substancií (veľká škola, náročná úloha, veľké šťastie)
• slovesá (verbá)
➢ slová pomenúvajúce dynamické (v čase prebiehajúce) príznaky vecí,
substancií (žiak sa učí, strom rastie...)
• príslovky (adverbiá)
➢ príznaky príznakov – určujú príznaky prídavných mien, slovies aj iných
prísloviek (veľmi vysoký, rýchlo beží, veľmi vysoko)
• základné SD
• zaraďujeme ich do roviny základných kvalitatívnych pomenovaní
1. Lexikálne kritérium
• vzťahy medzi uvedenými 4 SD možno znázorniť schémou:
substantíva verbá
žiak píše...
(samostatné substancie) (dynamické príznaky)
bystrý žiak...
rýchlo beží...
adjektíva adverbiá
veľmi šikovný...
(statické príznaky) (príznaky príznakov)
1. Lexikálne kritérium
• okrem roviny základných kvalitatívnych SD možno vyčleniť tieto
skupiny:
➢ deiktické pomenovania (deixa (gréc.) – ukazovanie): zámená
➢ kvantitatívne pomenovania: číslovky
➢ rovina gramatických výrazov: predložky, spojky, častice
➢ lexikálne nediferencované slová: citoslovcia
➢ z uvedených SD sú plnovýznamové (autosémantické) – majú L aj G
význam:
o podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky
➢ neplnovýznamové SD:
o predložky, spojky, častice
o osobitne stoja citoslovcia (mimojazykovú skutočnosť pomenúvajú
neurčito, nepresne)
2. Syntaktické kritérium
• autosyntagmatické SD – majú vetnočlenskú platnosť
➢ podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky,
slovesá, príslovky
• synsyntagmatické SD – nemajú vetnočlenskú platnosť
• platí vzťah:
➢ autosémantické = autosyntagmatické
• aj tu stoja citoslovcia osobitne:
➢ funkciu vetného člena nemajú (nevytvárajú syntagmatické
vzťahy), ale majú platnosť výpovede (Fuj! – Heš!)
3. Morfologické kritérium
• ohybné SD:
➢skloňujú sa: podstatné mená, prídavné mená,
zámená, číslovky
➢časujú sa: slovesá
• neohybné SD:
➢príslovky, predložky, spojky, častice
➢citoslovcia sú amorfné slová (beztvaré)
4. Komplexná klasifikácia
• pri uplatnení významových, syntaktických a morfologických
kritérií môžeme SD rozdeliť do 3 skupín:
1. slová – vetné členy
➢ autosémantické a autosyntagmatické slová (podstatné mená, prídavné
mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky)
2. slová – vety
➢ citoslovcia
3. slová – morfémy
➢ synsémantické a synsyntagmatické slová (predložky, spojky, častice)