Čo vojne predchádzalo Nešlo o prvý konflikt Siouxov s americkou armádou Boje prebiehali vo väčšej alebo menšej miere od roku 1854 Veľkým predpokladom na trvalý mier bola zmluva z pevnosti Laramie (1868) Jej základom bol vznik Veľkej siouxkej rezervácie Príčiny konfliktu Masívna kolonizácia na západ V prvej polovici 70. rokov prebehlo niekoľko výprav na indiánske územie Objavenie zlata v oblasti Snaha o odkúpenie územia nevyšla Zameranie sa na Indiánov mimo rezervácie Bitka pri Powder river Prvá bitka vojny 17.3.1876 Podcenenie počasia a terénu Chabo pripravená operácia Chaotický ústup Pyrhovo víťazstvo kavalérie po všetkých stránkach Bitka pri Rosebude Veľmi komplikovaná a dlhá bitka Do stretu sa dostali Indiáni z osady pri Little Bighorne s vojskom tvoreným okrem kavaleristov aj zo spojeneckých kmeňov Šošonov a Crowov Na utáborené vojsko nečakane zaútočili Siouxovia Siouxovia zvolili netradičný spôsob útoku To vyvolalo zmätok v dôstojníkoch kavalérie Boli vydané rozkazy, ktoré len oslabili americké vojsko Bitka pri Little Bighorn 25.6 – 26.6.1876 Indáni sa dokázali spojiť tak, ako nikdy predtým, ani potom Na pomoc prišli aj Indiáni z rezervácií Celkový počet indiánskych bojovníkov bol cca 2 500 – 3000 Custer nemal poňatia o takomto počte Custer chcel využiť stratégiu kladiva a kovadliny Rozdelil kavalériu na 3 časti Avšak všetky útoky boli prečíslené v pomere 6-10:1 Časť Indiánov bola lepšie vyzbrojená než kavaléria Obrat stratégie Po nečakanej porážke pri Little Bighorne zmenila americká armáda kompletne vojenskú stratégiu 2 mesiace armáda regrutovala a cvičila nových vojakov (cca 2 500) Armáda sa prestala sústrediť na Indiánov ako takých, ale cieľom boli samotné dediny a zásoby Do indiánskych agentúr (centrá v rezerváciách pre jednotlivé kmene) zamierilo množstvo vojakov Indiánom v agentúrach boli skonfiškované zbrane, kone a veľká časť zásob Kongres vydal niekoľko nariadení týkajúcich sa Siouxov Siouxovia mimo rezervácie oficiálne strácali akékoľvek práva Bola prijatá politika „sell or starve“, ktorá by v prípade uplatnenia zamedzila Indiánom loviť a nebola by im poskytnutá žiadna pomoc (finančná ani naturálna) Rovnako bolo koncom roka1876 a začiatkom roka 1877 vysielaných niekoľko diplomatických misií Indiáni sa napriek 2 mesiacom neposilnili, práve naopak, rozdelili sa opätovne na jednotlivé kmene, ktoré sa neskôr už nedokázali spojiť V dôsledku toho boli menšie skupiny jednoduchšie eliminované armádou a dali sa aj Bitka pri Warbonet Creek (17.7.1876) 1 mŕtvy Indián Bitka pri Slim Buttes (9.9.1876) Indiáni: 10 mŕtvych; USA: 3 mŕtvi Bitka pri Cedar Creek (21.10.1876) Indiáni: 6 mŕtvych; USA: 2 mŕtvi Bitka Tupého Noža (25.11.1876) Indiáni: 40 mŕtvych; USA: 7 mŕtvych Bitka pri Vlčej hore (8.1.1877) Indiáni: 3 mŕtvi; USA: 3 mŕtvi Bitka pri Little Muddy Creek (7.5.1877) Indiáni: 15 mŕtvych; USA: 4 mŕtvi Záver a koniec vojny Po udalostiach pri Little Muddy Creeku došlo k rýchlemu vývoju udalostí Väčšina bojovníkov na čele s Divokým koňom sa vzdali Sediaci býk utiekol s niekoľkými stovkami Indiánov do Kanady, ale vrátil sa v roku 1881 Ešte vo februári 1877 vydal Kongres zákon, ktorým bola oficiálne odobraná všetka indiánska zem mimo rezervácie + oblasť Black Hills Významné zmeny sa udiali aj v samotných rezerváciách