Raný život

 Narodil sa 12. februára 1809 ako druhé dieťa Thomasa Lincolna a Nancy
Lincolnovej na farme Sinking Spring

•roku 1816 sa rodina presťahovala do Indiany, kde boli pozemkové prieskumy a

vlastnícke práva hodnovernejšie. Indiana bola "slobodným" územím. Lincoln uviedol,
že rodina sa presťahovala do Indiany "čiastočne kvôli otroctvu", ale najmä kvôli
problémom s pozemkovými titulmi.

•Lincoln bol zväčša samouk. Formálne vzdelanie mu poskytli potulní učitelia. V

siedmich rokoch absolvoval dva krátke pobyty v Kentucky, kde sa naučil čítať, ale
pravdepodobne nie písať, a v Indiane, kde chodil do školy sporadicky kvôli
farmárskym prácam, do 15 rokov spolu menej ako 12 mesiacov. Vytrval ako vášnivý
čitateľ a zachoval si celoživotný záujem o vzdelávanie. Napriek tomu, že bol samouk,
neskôr v živote získal čestné tituly vrátane čestného doktorátu práv.

•V mladosti bol aktívnym zápasníkom a trénoval v drsnom štýle catch-as-catch-can

(známom aj ako catch wrestling). Vo veku 21 rokov sa stal okresným šampiónom v
zápasení. Povesť siláka a odvážlivca si získal po víťazstve v zápasení so známym
vodcom zbojníkov známych ako "Clary's Grove Boys".

Začiatky politickej kariéry

 Jeho zmýšľanie sa podobalo k whigom. V rámci strany whigov sa

prejavoval ako šikovný politik, takže nebolo prekvapením, keď sa
čoskoro stal ich vodcom v Illinoise.
 Vo svojom volebnom programe vyzdvihoval zriadenie centrálnej banky,
zavedenie cla, ako i zlepšenie verejných inštitúcií.

Voľby do Kongresu
 V roku 1846 kandidoval Lincoln vo voľbách do Kongresu USA. Počas svojho
pôsobenia v Snemovni reprezentantov vzbudil pozornosť najmä prejavom
proti vojne s Mexikom vo chvíli, keď už prakticky skončila víťazstvom. Táto
opozícia bola tak výrazom jeho odmietania všetkého, čo sa mu zdalo
 nespravodlivé, ako aj jeho nesúhlas s nadmernou koncentráciou moci v rukách
prezidenta, ku ktorej počas vojny došlo.
 Po týchto voľbách do kongresu sa prvý raz od čias „kompromisu roku 1820“ v
Kongrese opäť zvažovala otázka otroctva, a išlo o to, či má byť otroctvo
povolené alebo navždy zakázané. Lincoln hlasoval proti otroctvu. Tento návrh
znepokojil majiteľov otrokov a po dlhých diskusiách nebol spočiatku ani
predložený na hlasovanie.
 Lincoln sa odhodlal k návratu na politickú scénu až v roku 1855, ale jeho pokus
o získanie senátorského kresla sa nepodaril. Zásadne odmietavý postoj k
otroctvu mu vyniesol pozornosť republikánov, a preto vystupoval Lincoln vo
volebnej kampani v roku 1858 proti demokratickému senátorovi Douglasovi

Prezidentské voľby 1860

 Volebný program republikánov sľuboval koniec rozširovania otroctva,
ochranné clá a rýchle udeľovanie občianstva prisťahovalcom, ktorí sa
stali žiadanou pracovnou silou.
 Demokrati boli natoľko rozštiepení, že nominovali dvoch kandidátov
 Lincoln bol inaugurovaný vo februáry 1861

Prezidentovanie (1861 – 1865)

 Extrémisti vyzývali k odtrhnutiu od Únie, hoci Lincoln popieral akýkoľvek
úmysel oslobodiť otrokov. Hlas odporu však silnel. Do čela bojovného tábora
sa postavila Južná Karolína a rozhodla sa v decembri 1860 vystúpiť z Únie,
nasledovaná v priebehu šiestich týždňov aj so štátmi Mississippi, Louisiana,
Alabama, Georgia, Florida a Texas založili „Confederate States of America“
(Konfederáciu amerických štátov) s vlastnou ústavou a ich prezidentom sa stal
Jefferson Davis.
 Keď bola 12. apríla 1861 pri Charlestone bombardovaná federálna pevnosť
Sumter, ležiaca na pobreží Konfederácie, znamenalo to začiatok krvavej
občianskej vojny (Sever proti Juhu). Arkansas, Virgínia, Tennessee a Severná
Karolína sa pripojili ku Konfederácii, ale otrokárske štáty Maryland, Kentucky,
Delaware a Missouri zotrvali naďalej v Únii.

Víťazstvá Konfederácie
 Prvá významná bitka sa odohrala pri rieke Bull Run, kde proti sebe stálo 35 000
mužov Únie a 20 000 Konfederačných. Unionistické oddiely utrpeli bolestnú
porážku. Pre štáty Únie to bol šok, ktorý ich však presvedčil o tom, že Juh sa
nevzdá tak ľahko, ako si mysleli na Severe.
 V dňoch 1. júla – 3. júla 1863 zúrila bitka pri Gettysburgu. Na oboch stranách
stál približne rovnaký počet vojakov (asi 80 000) no jednotky únie vyhrali. Toto
víťazstvo nebolo dôležité z vojenského hľadiska – Lee sa so svojim vojskom
stiahol a všeobecná situácia sa takmer nezmenila, pre Úniu však mala obrovský
morálny význam.
 Súbežne s bojovými akciami ponúkol Lincoln Juhu niekoľko rokovaní o
kompromisnom mieri. Bol ochotný zastaviť boje za podmienky, že sa Južania
vrátia do Únie a uznajú oslobodenie otrokov. Sám Lincoln sa už v tom čase
prikláňal k myšlienke otroctvo úplne zrušiť. Mal na to niekoľko dobrých
dôvodov. Na jednej strane práca otrokov podporovala vojenské úsilie
Konfederácie, na druhej strane upadajúca morálka Severu potrebovala
povzbudiť nejakým vznešeným mravným ideálom.
 Dňa 9. apríla 1865 bol generál Lee donútený pri Appomattox Court House
kapitulovať. So svojimi 600 000 mŕtvymi je to až doteraz najničivejšia vojna v
dejinách USA. 18. decembra 1864 sa schválil 13.ústavný dodatok, ktorým sa
zrušilo otroctvo.
 V prejave, ktorý predniesol pri príležitosti južanskej kapitulácie 11. apríla 1865,
vytýčil základné línie budúcej politiky: ohľaduplnosť voči Juhu, čo možno
najrýchlejšie vytvorenie vlastných vlád v južných štátoch, od ktorých však
očakával jednoznačné prehlásenie lojality, čo možno najrýchlejšie začlenenie
povstalcov do civilného života, spojené s navrátením všetkých občianskych
práv.
 Bohužiaľ, na naplnenie týchto cieľov už nemal dosť času. Dňa 14. apríla 1865,
päť dní po skončení vojny, navštívil Lincoln s manželkou slávnostné
predstavenie vo washingtonskom Fordovom divadle.
 O 22. hodine a 15. minúte jeden z hercov, ktorý bol fanatickým prívržencom
Juhu, z tesnej blízkosti prezidenta strelil dvakrát zozadu do hlavy. V zmätku,
ktorý nastal, potom atentátnik, herec John Wilkes Booth, utiekol. Až o niekoľko
dní ho vojaci chytili a zastrelili. Hoci sa Lincolnovi dostalo všemožnej lekárskej
starostlivosti, nasledujúci deň zomrel.
 Dnes sa Lincolnove narodeniny slávia ako národný sviatok, aby pripomínali
prezidenta, ktorý zachránil jednotu národa a demokraciu.