Slovenský vojnový štát 1939-1945

● Okolnosti, za ktorých vznikol samostatný Slovenský štát.

- väčšie právomoci pre Slovákov v rámci ČSR už v rokoch 1918-1938 hlavným cieľom HSĽS a SNS (požiadavka autonómie)
- po Mníchovskej dohode ( Mníchovský diktát - 30.9.1938) ČSR prichádza o pohraničné oblasti Čiech a Moravy s nemeckým obyvateľstvom =>
problémy republiky využívajú slovenskí politici, ktorí 6.októbra 1938 v Žiline podpíšu dohodu o vzniku slovenskej autonómie (tzv. Žilinská
dohoda), česko-slovenská vláda dohodu akceptuje , Slováci tým v rámci ČSR získavajú pomerne veľkú samosprávu napr. vzniká 5-členná
slovenská vláda na čele s Jozefom Tisom, neskôr vzniká Slovenský snem (január 1939),...,
- E. Beneš na protest abdikuje na úrad čs. prezidenta, novým čs. prezidentom sa stáva Emil Hácha.
- ďalší vývoj vzťahov Čechov a Slovákov súvisel s A. Hitlerom. Jeho hlavným plánom bolo úplné rozbitie ČSR, slovenské územie bolo preňho
cestou k ovládnutiu Poľska. Preto podnecoval radikálnych slovenských politikov (Tuka, A. Mach, Ďurčanský), aby vyhlásili samostatnosť
Slovenska. Umiernení slov. politici (J.Tiso, Karol Sidor) boli ale proti samostatnosti, boli spokojní s právomocami v rámci autonómie Slovenska.
- v ČSR ale prepukne vnútropolitická kríza : 4. - 6. marca – zasadnutie členov HSĽS, uznesenie: má sa vybudovať samostatný Slovenský štát, ale
postupne => reakcia ústrednej československej vlády (na čele Rudolf Beran) a prezidenta E. Háchu – a, v noci z 9. na 10. marca začala čs.
armáda obsadzovať najdôležitejšie úrady na Slovensku (tzv. „Homolov puč“) – podľa generála Homolu, ktorí postupoval na strednom
Slovensku najráznejšie), z obavy vyhlásenia samostatnosti. - b,
odvolávajú Jozefa Tisa z pozície predsedu slovenskej autonómnej vlády, od 11. marca sa jej novým predsedom stáva Karol Sidor
=> v uliciach Bratislavy dochádza k vojenským stretom medzi Hlinkovou gardou (domobrana) a čs. armádou
- situáciu využíva A.Hitler – vyzval predsedu autonómnej slov. vlády, aby vyhlásil samostatnosť Slovenska – K. Sidor tento nátlak odmieta!!
- obracia sa na odvolaného Jozefa Tisa, pozýva ho na návštevu Berlína, 13. marca 1939 Tiso v Berlíne , tu dáva Hitler Tisovi ultimátum: buď
vyhlási samostatné Slovensko, alebo „bude ponechané vlastnému osudu“ (znamenalo to rozdelenie územia Slovenska medzi Poľsko
a Maďarsko). Tiso namieta, že právomoci vyhlásiť samostatnosť nemá on, len Slovenský snem. Z Berlína podáva info do Prahy a Bratislavy =>
na druhý deň čs. orgány zvolávajú do Bratislavy zasadanie Slovenského snemu.
- 14. marca 1939 - zasadá Slovenský snem, poslanci po Tisovom referáte aklamáciou (povstaním) odhlasujú vznik samostatného
Slovenského štátu , všetkých 57 poslancov bolo za (pochmúrna nálada poslancov, nikto sa netešil) => Slovenský štát vznikol ako dôsledok
nátlaku zo strany Hitlera!
- 15. marca 1939 nemecké vojská vtrhli do Čiech, obsadili úrady, bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava => definitívny rozpad
Československa

Malá vojna – vojna s Maďarskom, marec 1939

23. marca 1939 maďarské vojská bez vyhlásenia vojny vtrhli v troch prúdoch z Podkarpatskej Rusi (ktorú krátko predtým
začali okupovať) na územie Slovenskej republiky. Slovenská vláda ihneď ostro protestovala, do Budapešti zaslala diplomatickú
nótu a obrátila sa na Nemeckú ríšu, aby zasiahla v zmysle ochrannej zmluvy. Postup maďarských vojsk sa podarilo zastaviť
vďaka rýchlej mobilizácii slovenských vojsk, Hlinkovej gardy, ale aj početných dobrovoľníkov z ľudu. Na druhý deň
maďarské letectvo bombardovalo letisko otvoreného mesta Spišská Nová Ves, čím zabilo 13 osôb. Malá vojna si dokopy
vyžiadala asi 36 obetí.
Výsledok konfliktu bol taký, že slovenská vláda bola nútená prijať ultimátum ohľadom „úpravy hraníc“, čím Slovensko stratilo ďalšie
územia s takmer 70 000 obyvateľmi, z ktorých Maďari tvorili len zanedbateľnú menšinu (menej ako 4 000 osôb).

● Charakter Slovenskej vojnovej republiky – označiť pozitíva P resp. negatíva N existencie Slovenskej vojnovej republiky

A, totalitný, autoritatívny a nedemokratický štát – cenzúra v tlači, zakázanie slobody zhromažďovania, práva na štrajk, zakázané všetky
politické strany okrem HSĽS (vláda jednej strany) a okrem politických strán zastupujúcich Nemcov a Maďarov napr. Deutsche Partei na
čele s Franzom Karmasinom. Od vyhlásenia Ústavy z 21. júla 1939 oficiálny názov – Slovenská republika.
Jedinou akou takou opozíciou boli náboženské spolky – Združenie katolíckej mládeže a Združenie evanjelickej mládeže.
B, navonok suverénny štát (vlastná vláda, snem, zákony,...), v skutočnosti štát plne závislý na nacistickom Nemecku – tzv. satelitný štát
Nemecka
C, štát uznaný 27 krajinami sveta (všetky veľmoci okrem USA) – hymna: Hej Slováci, cca 2 250 000 obyvateľov (1940)
D, zaviedli sa prídavky na deti
E, štát so spolitizovaným verejným životom – budovali sa organizácie podriadené HSĽS (Hlinková garda, Hlinková mládež) – členovia
zvýhodňovaní pri obsadzovaní úradov, funkcií;
F, štátna propagácia politického systému v rozhlase
G, vyraďovanie tzv. nepohodlných autorov z knižníc, postihy pre spisovateľov, ktorí kritizovali napadnutie Poľska Nemeckom (napr.
Margita Figuli stratila kvôli tomu zamestnanie)
H, rozvoj slovenskej kultúry, najmä literatúry a filmovej tvorby
I, na stredných školách sa zrušila koedukácia
J, r. 1942 vznikla Slovenská akadémia vied a umení
K, nemecké podniky prebrali kontrolu nad všetkými slovenskými zbrojárskymi, chemickými a strojárskymi fabrikami
L, Nemci nútili Slovákov uzatvárať nevýhodné hospodárske zmluvy, pomer nemeckej marky a slovenskej koruny bol umelo stanovený na
11:1 v prospech marky (reálne bol pomer cca 4:1)
M, v rokoch 1939-1943 vzniklo cca 250 nových priemyselných podnikov
N, Slovensko nebolo až do roku 1944 bombardované (neprebiehal ním vojnovým front), až po vypuknutí SNP
O, štát, v ktorom bola obmedzovaná osobná sloboda jedinca i národnostných skupín - prenasledovanie Židov, Rómov a politických
odporcov.
- Židia v Slovenskom štáte diskriminovaní, ponižovaní a urážaní
1, po Viedenskej arbitráži (2. november 1938) Židia obviňovaní z toho, že majú promaďarské presvedčenie => nemajetní Židia násilne
presťahovaní na pohraničné územie južného Slovenska, ktoré malo po Viedenskej arbitráži pripadnúť Maďarsku.
- po vzniku SR Židia označovaní za prekážku pri budovaní „nového Slovenska“, za politicky nespoľahlivých
2, v júni 1940 vydaný tzv. arizačný zákon, Arizácia – odobratie židovského majetku do rúk „Árijcom“–odňal právo Židom vlastniť živnosti,
niektoré podniky (slovenský film s Jozefom Krónerom – Obchod na korze, r.1965 ocenený Oscarom za najlepší zahraničný film)
3, 9. septembra 1941 (na pamiatku je na Slovensku 9. september pamätným dňom obetí holokaustu) slovenská vláda vydala tzv. Židovský
kódex http://www.upn.gov.sk/data/pdf/vlada_198-1941.pdf t.j. vládne nariadenie o právnom postavení Židov napr. - zakazoval uzatvárať
manželstvo medzi Židmi a nežidmi, Židia po dosiahnutí 6 rokov museli nosiť žltú hviezdu, Ž. nesmeli navštevovať verejné parky, kúpaliská,
kiná, kaviarne, výstavy; Ž. nesmeli vlastniť zbrane, rádia, bicykle, ďalekohľady; nesmeli vykonávať povolanie učiteľa, dôstojníka, redaktora,...
Výnimku z kódexu mohol povoliť len prezident (často to robil, ale väčšinou pre pokrstených Židov)
4, vyvrcholením protižidovských opatrení na Slovensku boli násilné deportácie Židov , ktoré prebiehali od 25.marca 1942 do konca
októbra 1942 (1. vlna)
- deportácie začali nezákonne (bez právneho podkladu, zákona, zákon o  vysťahovaní Židov schválený až 15. mája 1942) protestoval proti
ním aj Vatikán, bezvýsledne. Židia prevážaní v dobytčích vagónoch oficiálne „na prácu“ , v skutočnosti boli presúvaní do koncentračných
táborov v Poľsku (Osvienčim, poľ. Oświęcim, nem. Auschwitz), kde ich čakalo veľké utrpenie a rýchla smrť.
- 1.transport bol vypravený z Popradu, pozostával z 1000 židovských žien a dievčat zo zemplínskej a šarišskej župy.
- v rámci prvej vlny zo Slovenska deportovaných cca 58 tisíc Židov, takmer všetci zahynuli v koncentračných táboroch
- 2. vlna deportácií začala potom na jeseň 1944 po príchode nemeckej armády na územie SVK, deportovaných ďalších cca 13 500 osôb.
Celkove bolo teda zo Slovenska deportovaných vyše 70 tisíc Židov.
- Tvrdý postup aj proti Rómom, r. 1941 úplne zrušili možnosť kočovania, sídla Rómov na odľahlých miestach , boli izolovaní od väčšinového
obyvateľstva, nesmeli navštevovať verejné priestranstvá, veľká časť Rómov v pracovných táboroch, kde museli pracovať bez mzdy a pod.
VIAC K TEJTO PROBLEMATIKE STR. 167, 168 UČEBNICA DEJEPISU – Z HISTORICKÝCH PRAMEŇOV (dobré pre žalobcov ale aj
obhajcov Tisa)
P, štát, ktorý sa po boku Nemecka zapojil do 2. svetovej vojny – Hlinkové gardy bojujú po boku Nemecka pri obsadzovaní Poľska => za
účasť získavajú naspäť časť Oravy, Spiša, Kysúc , stratili ich po Mníchovskej dohode, ináč len pri zabezpečovaní zázemia t. j. zásobovanie,
technické a opevňovacie práce, starostlivosť o ranených,... bojov na frontoch sa Slováci veľmi nezúčastňujú- proti ZSSR len 2 divízie -
prečo? - jednak v Hitlerových očiach Slovania menejcenná rasa, ktorá nemá predpoklady na to, aby vyhrala vojnu, tiež Slováci v  dosť
veľkom počte dezertujú k Rusom – pre Hitlera nespoľahliví
- v decembri 1941 vypovedá Slovenská republika vojnu USA
- oficiálna ideológia vysvetľuje boje proti „bratom Slovanom“ (Poliakom, Rusom) ako boj proti „červenému boľševizmu“, ktorý vnímali
podobne ako Nemci ako „smrteľné nebezpečenstvo, ohrozujúce celú Európu“
R, štát s rastom životnej úrovne obyvateľstva – rast priemyselnej výroby, najmä zbrojárstvo – (výroba zbraní v Považskej Bystrici
a v Dubnici pre Nemecko), rast investícií, zamestnanosti, cestnej a železničnej siete – konkrétne 100 km nových železníc, napr. trať Prešov-
Humenné
S, zásobovacie problémy v rokoch 1940-1941
U, relatívne stabilná slovenská koruna (voľne vymeniteľná), dostala prezývku „dunajský dolár“
V, nízke zárobky obyvateľstva (nízka kúpyschopnosť), napr. denne zarobil robotník max. 20 korún (väčšinou oveľa menej, aj 4 koruny za
deň), maslo stálo 20 korún, chlieb vyše 2 koruny
X, Nemci zaviedli na Slovensku jazdu vozidiel po pravej strane.
Y, takmer nulová nezamestnanosť, zaviedla sa pracovná povinnosť – nezamestnaní, ktorí nenastúpili na štátom určené pracovné miesto,
boli zaradení do vojenskej pracovnej služby (aj v dôsledku toho, že veľká časť Slovákov odchádzala pracovať do nemeckých zbrojárskych
fabrík)

● Pojmy
- Ochranná zmluva alebo aj Zmluva o ochrannom pomere tzv. Schutzvertrag – podpísaná 23. marca 1939 medzi Slovenským štátom
a Nemeckom, - znamenala pre Slovensko stratu suverenity => podľa nej zahraničná politika, verejná bezpečnosť a záležitosti armády sa
mali viesť „v úzkej dohode s nemeckou vládou“ => v slovenskej armáde nemeckí poručíci, Nemci v slovenských úradoch, na polícii a pod.
- Teória „menšieho zla“ – všeobecne zaužívaná teória po vzniku Slovenského štátu, v ktorej oficiálni predstavitelia štátu
ospravedlňovali závislosť na Nemecku slovami, že „inak by bolo horšie... inak by nás obsadili Maďari“
- Salzburské rokovania - leto 1940 – rokovania v Salzburgu – Hitler nadiktoval Tisovi zloženie slovenskej vlády => do čela
slovenskej vlády sa dostávajú radikáli z  HSĽS t. j. predsedom vlády a ministrom zahraničia sa stáva Vojtech Tuka, ministrom vnútra
Alexander Mach, ktorý bol zároveň aj veliteľom Hlinkovej gardy. Zároveň prichádzajú na Slovensko nemeckí poradcovia - beráteri, ktorí
tu kontrolovali a usmerňovali verejno-politický život.

● Hlavní predstavitelia Slovenského štátu

- rozdelenie politických predstaviteľov v SR: umiernení – vyzdvihovali tradičné kresťanské hodnoty, zdôrazňovali priateľstvo s Nemeckom,
no chápali ho ako politickú nevyhnutnosť napr. Tiso, Karol Sidor, Jozef Sivák, Gejza Medrický
radikáli – nekritickí obdivovatelia nacistického Nemecka, chceli pretvoriť SR na obraz
Nemecka napr. Vojtech Tuka, Alexander Mach, Karol Murgaš
Jozef Tiso – katolícky kňaz, prezident Slovenského štátu (Slovenskej republiky), predseda HSĽS, „vodca slovenského národa“
Po 2.svetovej vojne utečie zo Slovenska, Američania ho chytia v kláštore v bavorskom Altöttingu. V rokoch 1946/47 je s ním vedený v ČSR
súdny proces, je obžalovaný z viacerých bodov – zločinov proti ľudskosti za židovské deportácie, z rozbitia Československa a nastolenia
totalitného režimu na Slovensku, za vstup do vojny a spoluprácu s nacistickým režimom, z nepriateľského postoja k SNP a odboju.
Nakoniec je popravený po tom, ako Beneš odmietol žiadosť o milosť.
Vojtech Tuka – od salzburských rokovaní predseda slovenskej vlády a minister zahraničia (slabo rozprával po slovensky, ktosi o ňom
napísal: „Aká gramatika, taká politika“)
Alexander Mach – minister vnútra, veliteľ Hlinkovej gardy
Martin Sokol – predseda slovenského snemu
Ferdinand Čatloš – minister obrany, hlavný veliteľ slovenskej armády
♦♦♦♦♦♦