Slovenský a český zahraničný odboj

2 centrá – A) Paríž

- B) USA

A) 1914 z R-U emigroval T. G. Masaryk – profesor Pražskej univerzity. Za pomoci

historika a novinára R. W. Setona Watsona vypracoval plán na vytvorenie česko-
slovenského štátu.

1916 - Československá národná rada (ČsNR) v Paríži - T. G. Masaryk, M. R. Štefánik, E.

Beneš.

Cieľ – 1. presvedčiť Dohodu na súhlas so vznikom Česko - Slovenska

2. organizovať boj Čechov a Slovákov proti Nemecku a R - U

Po vypuknutí vojny začali Slováci a Česi v zahraničí žiadať právo na samourčenie

(samostatnosť, národná sloboda). Túto myšlienku vzniesla Slovenská liga v USA (krajania –
emigranti v USA) a postupne nadobudla podobu boja za spoločný štát Čechov a Slovákov.

USA - Clevelandská dohoda – 1915, Česi a Slováci – dohoda o podpore boja za česko-
slovenský štát, ktorý by mal byť FEDERATÍVNYM zväzkom Č a S ako rovnoprávnych
národov.

USA - Pittsburská dohoda – 30.5.1918 – v novom štáte mali mať Slováci „len“ vlastnú
samosprávu a podrobné ustanovenie o zriadení štátu prenechali Slovákom a Čechom, ktorí žili
doma.

K odboju sa pridávali aj Slováci a Česi žijúci v Rusku, Francúzsku ...

Česko-slovenské vojsko dostalo názov česko-slovenské légie (dobrovoľnícky vojenský zbor).

Bojovali v ňom Slováci i Česi žijúci v zahraničí i zajatci. Významnú zásluhu pri získavaní
vojakov mal Štefánik.

Aj zásluhou aktívneho zahr. odboja vedúce krajiny Dohody uznali Československú národnú
radu za česko-slovenskú vládu. Veľkú zásluhu mal na tom M. R. Štefánik (žil v Paríži, bojoval
za Francúzsko, poznal politikov).

Najvýznamnejším výsledkom Masarykovej činnosti v USA bolo vypracovanie a vyhlásenie

Washingtonskej deklarácie - 18.10.1918 – Masaryk uverejnil vo Washingtone Vyhlásenie
nezávislosti = oznámilo sa vytvorenie nezávislej demokratickej Česko-slovenskej republiky.