Slováci a 

revolučný rok 1848/49

Snemovanie a revolúcia:
- 1847 – v Ba (Prešporok) ďalšie snemové obdobie  Ľ. Štúr – na uhorskom sneme =>
národné a demokratické práva v Uhorsku a výučba v materinskom jazyku...
Jar národov 1848/1849:
- Februárová revolúcia v Paríži  povstala Viedeň aj Pešť...
o  revolucionári žiadali: odstránenie poddanstva, občianske
práva a národné práva pre Maďarov...
o  uhorský snem  zákon o rovnosti obyvateľov pred zákonom
a zrušení poddanstva
Rušné časy:
- Štúrovci pochopili, že nadišiel čas verejne vystúpiť s požiadavkami pre Slovákov:
o  11. máj 1848 – Liptovský sv. Mikuláš – prvý politický program Slovákov = Žiadosti
slovenského národa (Štúr, Hurban a Hodža)  zrovnoprávnenie národov
v Uhrosku; v slovenských stoliciach Slovenčina ako úradný jazyk a vlastný snem
- Uhorská vláda vyhlásila v slovenských stoliciach výnimočný stav a vydala zatykač na Štúra,
Hurbana a Hodžu ( ušli do Čiech)
- V Prahe sa zúčastnili zhromaždenia Slovanov  Slovanského zjazdu
- Situácia v uhorskej časti monarchie – naďalej vyhrotená, panovník odmietol uznať nezávislosť
Uhorska a zasiahol vojensky...
o  dobrovoľnícke vojsko zložené s Čechov, Slovákov, Chorvátov sa pridalo na stranu
Viedne
- September 1848 – Viedeň  prvý nezávislý politický orgán v dejinách Slovákov = Slovenská
národná rada (SNR = Štúr, Hurban, Hodža) => vypovedala poslušnosť uhorskej vláde +
odtrhnutie Slovenska od Uhorska
- Počas revolúcie nastúpil na Habsburský trón mladý 18 r Fratišek Jozef I.  Slováci prišli za
ním s tzv. Prosbopisom
Koniec revolúcie v Uhorsku:
- Revolúciu v Uhorsku sa nedarilo potlačiť a tak rakúsky cisár (František Jozef I.) požiadal
o vojenskú pomoc ruského cára (Mikuláš I.) => uhorskí revolucionári porazení pri meste
Világoš (Világos) v r 1849
- V Habsburskej monarchii nastolený prísny policajný režim