3.

fáza slovenského národného hnutia – Štúrovci

o 3. fáza: 1835 – 1848/9
o Štúrovci: Ľudovít Velislav Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Andrej
Sládkovič, Janko Kalinčiak, Samo Chalupka, Ján Botto
o ciele: snaha pozdvihnúť pospolitý ľud, zbaviť ho biedy a alkoholizmu, zabezpečiť kultúrne
a politické práva, spisovný jazyk
o hrozba: maďarizácia v Uhorsku - zosilnený tlak - Lajos Kossuth (vodca maďarského
národného hnutia) presadzuje princíp jedna reč - jeden národ, potreba zjednotiť Slovákov v boji proti
narastajúcej maďarizácii
o 1836 – 16 štúrovcov uskutočnilo výlet na hrad Devín – prísľub, že sa nikdy neoženia, budú sa
venovať len slovenskému národu (potvrdenie prísahy prijatím mena Velislav/ Miloslav)
o 1843 – Štúr, Hurban a Hodža kodifikovali spisovný slovenský jazyk na základe
stredoslovenského nárečia v Hlbokom (ako evanjelici nadviazali na bernolákovcov, Slovákov a Čechov
považovali za dva samostatné národy, Ján Hollý im ich zámer schválil)
o Štúrove diela: Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej
o centrum: Bratislavské (evanjelické) lýceum, kde Štúr ako učiteľ pôsobil a bol zosadený z postu
učiteľa (1844), nútený odísť do Levoče, za ním odišli aj jeho študenti, počas tejto cesty Janko Matuška
zložil slová dnešnej hymny Nad Tatrou sa blýska (na nápev ľudovej piesne Kopala studienku)
o od roku 1845 vychádzali Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský
o zakladali hospodárske a kultúrne spolky
o spolok Tatrín (1844) – spolok na podporu vzdelanosti a šírenia slovenčiny
o nedeľné školy
 prvé dielo v štúrovskej slovenčine: almanach Nitra
 úprava jazyka: Hodžovsko-hatalovská reforma (1852) – znovu sa zaviedol „y“ (používa sa
s obmenami dodnes)
 štúrovci riešili nielen otázky spisovného jazyka, kultúry, ale aj politické práva – program
v revolúcii v rokoch 1848/9 – zrušenie poddanstva, zrovnoprávnenie všetkých národov v Uhorsku,
vlastný snem, slovenčina ako úradný jazyk – zakotvené v dokumente Žiadosti slovenského národa
spísané v Liptovskom sv. Mikuláši 11. mája 1848.