Matičné Obdobie

6. a 7. júna 1861 sa uskutočnilo celonárodné zhromaždenie

ktoré prialo politický program Memorandum slovenského
národa. Žiadali politické aj národné práva, vlastné územie
Slovenska(Autonómia), slovenčinu ako úradný jazyk a miesto
v sneme. Hovorili o vytvorení Matice slovenskej celý návrh
sa posunul k vtedajšiemu cisárovi Františkovi Jozefovi I.

Ten nepovolil autonómiu Slovenskej Republiky ale povolil

otvoriť 3 slovenské gymnáziá (1862-1869) vo Veľkej
Revúcej, Turčianskom Sv. Martine a v Kláštore pod Znievom
s slovenským
vyučovacím jazykom.
4. augusta 1863 sa
podarilo na počesť
tisíc ročného príchodu
Cyrila a Metoda na
Veľkú Moravu založiť
Maticu . Cieľom
Matice slovenskej
bolo rozvíjať
duchovný život, vzdelanie, kultúru, umenie, vedu a literatúru.
Vydávala aj vydáva knihy aj učebnice. Stala sa základmi pre
mnohé vzdelávacie inštitúcie(knižnice, múzeá, archívy). Tieto
inštitúcie viedli k spolupráci slovenských vzdelancov ktorá
však netrvala dlho pretože v roku 1875 boli uhorskou vládou
zrušené
*tá učebnica ktorou si práve pomáham bola taktiež vydaná
Maticou slovenskou

Slováci v Rakúsko-Uhorsku
Slováci v Rakúsko-Uhorsku boli utláčaní Maďarmi ktorým sa
táto príležitosť naskytla v roku 1866 po neúspešnej vojne
s Pruskom. Muselo sa prerokovať vnútorné usporiadanie
krajiny ktoré viedlo k rozdeleniu Rakúsko-Uhorska na dve
časti. Systému dvoch centier moci hovoríme dualizmus.

Nemaďarské národy sa spoliehali jedine na cisársky dvor vo

Viedni napokon sa obrátili na Pešť hlavné mesto Uhorska
ktoré sa od roku 1873 nazýva Budapešť mesto vzniklo
spojením Budína (starého Budína) a Pešti kde medzi týmito
dvoma mestami na symbol ich spojenia postavili most.
Uhorskí politici si v roku 1868 podmanili Uhorsko. Formálne
mali nemaďarské národy svoje práva ale nebolo to
dodržiavané. Najviac si vytrpeli Slováci a Rusíni kvôli
národnosti. Zrušili sa Matica slovenská, všetky slovenské
gymnáziá a učilo sa v maďarských „ľudových“ základných
školách kde sa maďarčina zaviedla ako povinný predmet.
Uhorská vláda finančne podporovala spolky ktoré
maďarizovali celé Uhorsko, čím kazí vzťahy a poburuje
národy.
Slováci boli sami slabí, tak sa spojili s Čechmi. Slovenský
študenti túto myšlienku propagovali v Česku v tom ich
podporoval T.G. Masaryk, ktorý bol v tom čase profesor na
pražskej univerzite. V roku 1896 bola v Prahe založená
Českoslovanská jednota, ktorá finančne aj kultúrne pomáhala
Slovákom. Pri tejto spolupráci sa začala objavovať myšlienka
Československa. Táto myšlienka sa nepáčila SNS, ktorá
pôsobila v Slovenskom Martine v roku 1871, ktorá očakávala
pomoc od Ruska.
Katolíci kritizovali SNS-ku tak v roku 1905 založili
Slovenskú Ľudovú Stranu na jej čele bol Andrej Hlinka.
V Martine aj po zrušení Matice Slovenskej boli Živena-
ženskí spolok, Národná tlačiareň od roku 1895 tu sídli
muzeálna slovenská spoločnosť, na ktorú neskôr nadviazalo
Slovenské Národné Múzeum, zameriavalo sa na prírodné
vedy a etnografiu. Viedol ju rímsko-katolícky kňaz Andrej
Kmeť. V Trnave bol založený spolok sv. Vojtecha
a v Liptovskom sv. Mikuláši Tranoscius.
Po roku 1867 uhorská vláda podporovala industrializáciu
a rozvoj priemyslu, ale aj tak zaostávala za rakúskou vládou.
V Budapešti boli lepšie pracovné podmienky, preto tam
odchádzalo veľa Slovákov. Robotníci v priemysle mali veľmi
ťažké životné podmienky, pracovali 12 až 14 hodín denne.
Majitelia fabrík využívali aj detskú pracovnú silu.
V Bratislave vznikali moderné podniky, ako sú Dynamit
Nobel, Apollo, Matador, Patrónka, Stollwerck(Dnešné
Figaro).