Slovenské národné hnutie

-formovanie slovenské národného hnutia ovplyvňovalo aj:

a) osvietenstvo=racionalizmus, vedeckosť, vecnosť
b) romantizmus=city, túžby, revolúcie

-koncom 18. storočia sa v celej Európe diskutovalo o národoch

Národné povedomie=uvedomenie si príslušnosti k určitému národu
Národ=je spoločenstvo ľudí so spoločnou históriou, jazykom, kultúrou, spôsobom
života a územím
Znaky národa: 1. ľudová kultúra (folklór)
2. národné zvyky a obyčaje
3. jazyk (Slováci nemali svoj jazyk)

Habsburská monarchia=bola mnohonárodnostným štátom

-priaznivejšie podmienky pre národný vývoj mali Nemci, Maďari
-zložitejšiu situáciu mali Slováci, Česi, Chorváti, Rusíni, Srbi, Slovinci či Rumuni

-veľkou nevýhodou pre Slovákov bolo, že nemali svoj vlastný literárny jazyk, hovorili
rôznymi nárečiami

-rozdeľoval ich aj bohoslužobný jazyk:

1. katolíci: latinčina, ľudový jazyk
2. evanjelici: biblická čeština=poslovenčovaná podoba češtiny

Tri generácie slovenských národovcov:

1.bernolákovska (osvietenská) generácia=zakladanie rôznych vzdelávacích spolkov,
učených spoločností, vzdelávanie ľudu a kultúrnu osvetu -katolíci -Anton Bernolák
2. generácia (Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik)=spolupráca s inými slovanskými národmi
3. generácia=štúrovská (Ľudovít Štúr)=kultúrne-vzdelávacie záujmy, politické záujmy
 Bernolákovská generácia
-katolícki kňazi oboznamovali Slovákov s históriu, dôraz kládli na obdobie Veľkej Moravy
a význam posolstva sv. Cyrila a Metoda
-medzi hlavných predstaviteľov 1.generácie patrili Anton Bernolák (hlavná osobnosť),
Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza
-koncom 18. storočia sa strediskami národných a kultúrnych aktivít stali Bratislava
(generálny seminár=škola pre kňazov=Bratislavský hrad) a Trnava

Jozef Ignác Bajza=neúspešný pokus o vytvorenie spisovnej slovenčiny (jazyku chýbal

pevný gramatický základ)
 napísal román René mládenca príhody a skúsenosti

-pred kodifikáciou spisovnej slovenčiny začali vychádzať- Prešpurské noviny

(slovakizovaná čeština)

Anton Bernolák spolu so svojimi spolupracovníkmi vydal jazykovedné dielo Jazykovedno -

kritická rozprava o slovenských písmenách=====)týmto dielom bola po prvý raz
kodifikovaná spisovná slovenčina (na základe trnavského nárečia)
 gramatika bola vytvorená na základe fonetického princípu: píš ako počuješ
 ďalšie diela: Slovenská gramatika, Etymológia slovanských slov

-o pár rokov neskôr (na konci 18.stor.) v Trnave vzniklo Slovenské učené tovarišstvo:
 spolok mal v novom jazyku vydávať knihy, zvyšovať vzdelanosť a kultivovať
ľud
 malo 400 členov
 Anton Bernolák, Juraj Fándly
 začiatkom 19. storočia zaniklo

Juraj Fándly: -katolícky kňaz

-učil farníkov rozumne hospodáriť a zdravo žiť
-dielo: Zelinkár
Juraj Palkovič: -prvá slovenská biblia v bernolákovčine (preložil ju)

Význam bernolákovcov:
 bernolákovská slovenčina Slovákov napokon v spoločnom jazyku nezjednotila, hoci
bola prijateľná pre veľkú časť obyvateľstva (najmä pre katolíkov)----)evanjelici
naďalej písali biblickou češtinou
 ako prví pokladali Slovákov za samostatný národ-----)vytvorili sa priaznivejšie
podmienky pre ucelenejší a organizovanejší národný pohyb v nasledujúcom
období

Slovanská vzájomnosť (2.generácia Slovenského národného hnutia)

-začiatkom 19.storočia začali dominantné národy presadzovať svoje jazyky-Nemci
nemčinu a Maďari maďarčinu (na úkor iných národov)
-snaha maďarských politikov vytvoriť z Uhorska jednonárodnú krajinu (každý mal
dôkladne ovládať úradný jazyk maďarčinu a hlásiť sa k maďarskému jazyku)
-majetnejší ľudia si zmenili mená na maďarské=pomaďarčili sa

-kvôli vzrastajúcej maďarizácii začali spolupracovať katolícki a evanjelickí vzdelanci

-evanjelici považovali Slovákov za súčasť československého kmeňa (národa)
==obe skupiny sledovali podobné ciele:
1. usilovali sa o zvyšovanie vzdelanostnej a kultúrnej úrovni ľudu
2. zdôrazňovali historické korene Slovanov i veľkomoravskú tradíciu
--)v tomto období sa začala 2.etapa Slovenského národného hnutia, pre ktorú je typická
spolupráca s inými slovanskými národmi

-spoločne vydávali almanach Zora=vydával ho Spolok milovníkov reči a literatúry

slovenskej v Budíne -príspevky v bernolákovskej slovenčine a biblickej češtine
-obe skupiny spájal a inšpiroval svojim dielom Ján Hollý

Centrá 2. fázy SNH boli: 1. Budín--)katolík Martin Hamuljak

2. Pešť---)evanjelik Ján Kollár, spolupráca aj s inými Slovanmi

Slovania sa delia na 3 vetvy:

 1. západná-Slováci, Česi, Poliaci
2. východná-Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
3. južná-Srbi, Chorváti, Slovinci

Ján Kollár:- podporoval ideu slovanskej vzájomnosti

-zástancom slovakizovanej/biblickej češtiny
- idealizoval povahu Slovanov (srdeční, pracovití, pohostinní, štedrí, veselí)
-odmietal úsilie štúrovcov o nový spisovný jazyk
-dielo: Slávy dcéra

Idea slovanskej vzájomnosti: -všetci Slovania sú členmi jedného slovanského národa

-rozvíjanie a upevňovanie vzťahov medzi všetkými národmi
-myšlienka veľkého a silného slovanského národa

Pavol Jozef Šafárik: -bol vedcom

-diela: Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis

-myšlienky o veľkej slovanskej jednote sa rýchlo šírili (Slovania tvorili väčšinu

obyvateľov Uhorska)=nepáčilo sa to predstaviteľom maďarského národného hnutia, ktorí
začali prenasledovať stúpencov idei slovanskej vzájomnosti prenasledovať
=====)obávali sa, že po jazykovej a kultúrnej spolupráci sa Slovania budú snažiť
oddeliť sa a utvoriť vlastný štát
---)obávali sa aj toho, že sa Slovania v habsburskej ríši spoja s Ruskom
-názor o jednom veľkom slovanskom národe a všeslovanská národnosť mali pozdvihnúť
sebavedomie malých slovanských národov

Ján Herkeľ: -pokus o vytvorenie spoločného jazyka pre všetkých Slovanov

-vypracoval všeslovanskú gramatiku

Štúrovská generácia (3.generácia)

-v 30.rokoch 19.stročia sa centrom slovenského národného hnutia stalo evanjelické lýceum v
Bratislave (lýceum=príprava na univerzitné štúdium, dnešné gymnázium):na lýceu sa
venovali štúdiu dejín a jazykov, snažili sa o literárnu tvorbu v materinskom jazyku a
nadväzovali vzťahy s inými Slovanmi
---)spomedzi nich vynikal Ľudovít Štúr

-)výlet na Devín: stretnutie 16 vybraných štúrovcoch, kde sa všetci slávnostne zaviazali, že

všetky svoje sily budú venovať práci pre národ, prijali aj slovanské mená, napr. Štúr:
Velislav, Hurban: Miloslav

-v tomto období v Uhorsku silnela maďarizácia: na jej čele stal Lajos Kossuth, ktorý
presadzoval princíp jeden štát-jeden národ
-výučba maďarského jazyka sa zavádzala do škôl -neúspech národovcov u panovníka
--v roku 1843 sa na Hurbanovej fare v Hlbokom sa stretli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav
Hurban a Michal Miloslav Hodža a kodifikovali nový spisovný jazyk na základe
stredoslovenského nárečia
-prvé dielo v novom jazyku bol almanach Nitra

-Štúrovi bolo neskôr zakázané prednášať na evanjelickom lýceu v Bratislave, dôsledkom

zákazu bol odchod niekoľkých jeho žiakov na evanjelické lýceu v Levoči
-počas cesty do Levoči si žiaci spievali pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorú napísal Janko
Matúška (melódia ľudovej piesne Kopala studienku)

-najznámejšie Štúrove diela:

 Nárečie slovenskuo alebo potrebja pisaňja v tomto nárečí (vysvetľuje potrebu
nového jazyka)
 Náuka reči slovenskej (gramatické pravidlá slovenčiny)
 Slovenskie národnie novini (príloha Orol Tatranský)

Spolok Tatrín: -1. celonárodný kultúrny spolok

-centrum: Liptovský Svätý Martin
-ciele: 1. pozdvihnúť kultúrny život a vzdelávanie
2.šíriť vzdelanosť vo všetkých vrstvách spoločnosti

Štúr sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen (politické aktivity)

Štúrovci podporovali vzdelanosť=zakladali nedeľné školy, kultúrne i hospodárske
spolky, spolky miernosti (proti alkoholizmu)

-nakoniec bernolákovci súhlasili s používaním štúrovskej slovenčiny a stávali sa členmi

Tatrínu

Martin Hattala: reforma slovenského jazyka, pridanie ypsilonu,...