1.

ČSR (1918 - 38)

Vyhlásenie ČSR:
V Prahe – 28.10. 1918 vznikol Národný výbor , prevzal moc, stal sa dočasným parlamentom a vydal zákon o vzniku ČSR,
jediným Slovákom v ňom bol Vavro Šrobár
V Martine – 30.10. 1918, nevediac o udalostiach v Prahe, zvolali slovenskí politici zhromaždenie do Martina do budovy
Tatrabanky a prijali tam Deklaráciu slov. národa /Martinskú deklaráciu/ - ňou sa prihlásili k československému národu a ku
vzniku ČSR, podpísali sa ako Slovenská národná rada, jej predsedom bol Matúš Dula

Utváranie ČSR:
O hraniciach sa rozhodlo na Parížskej mierovej konferencii zmluvami s Rakúskom, Nemeckom a Maďarskom, našu delegáciu
viedli Karel Kramář / budúci premiér/ a Edvard Beneš / budúci minister zahraničných vecí/, zo Slovákov pôsobili v delegácii
napr. Štefan Osuský.
Susedmi ČSR sa stali : Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko - Rumunsko preto, lebo sme získali aj
Podkarpatskú Rus
Problémy:
 robili ich Nemci v Čechách, pretože sa chceli pripojiť k Nemecku, alebo chceli vytvoriť útvar Deutsch-Bohmen,
no táto ich snaha bola čoskoro potlačená
 robili ich Poliaci v oblasti Těšínska na sev. Morave, tento územný spor musela nakoniec rozhodnúť Dohoda v
roku 1920 tak, že Těšín bol rozdelený na poľskú a československú časť a Poliaci dostali aj malé obce na sever.
Spiši a Orave. Spory však narušili československo-poľské vzťahy
 najväčšie problémy boli na Slovensku s Maďarmi, úradníci a polícia sa nechceli podriadiť novému štátu, zostali
verní Budapešti, preto musela zasiahnuť čs. vláda aj naši legionári aj francúzs. a talians. vojská /dohodové/,
do úradov, polície a škôl prišli českí dobrovoľníci.
V roku 1919 bola už moc ČSR na Slovensku reálna, ale:
Na jar 1919 vtrhli na naše územie vojská Maďarskej republiky rád /= vláda komunistov podľa ruského vzoru pod
vedením Bélu Khúna/ a po obsadení južného a východného Slovenska vyhlásili v Prešove v júni 1919
Slovenskú republiku rád, na čele s českým socialistom Antonínom Janouškom, po dvoch týždňoch bola
porazená čs. armádou, no na Slovensku bol do konca roka výnimočný stav
Slováci neprijali tento pokus o soc. štát, pretože:
 ho považovali za pokus obnoviť Uhorsko
 Slováci = prevažne roľníci, preto konzevatívni, neochotní k
novinkám a zmenám
Politický systém
 republika, parlamentná demokracia
 výkonná moc (exekutíva) = vláda na čele s premiérom. Vlády boli koaličné = zložené z viacerých politických
strán, v prvej vláde boli aj socialisti, v neskorších vládach zväčša pravicové strany, prvým Slovákom vo funkcii
premiéra bol od roku 1935 Milan Hodža. V prípade krízy vláda padla a prezident vymenoval tzv. úradnícku vládu,
t.j. zloženú z odborníkov. Predsedom prvej vlády, ktorá vznikla na základe dohôd, bol Karel Kramář. Dodnes sa
budova, kde býva český premiér volá Kramářova vila.
 zákonodárna moc (legislatíva) = parlament s názvom Národné zhromaždenie. Skladal sa dvoch komôr:
snemovňa s 300 poslancami / mohli ste voliť od 21 rokov/ a senát so 150 senátormi / mohli ste voliť od 26
rokov/. Senát mal byť konzervatívnejšou protiváhou snemovne
 na čele štátu bol prezident, prvým bol T.G.M., ktorý pre chorobu a vek odstúpil v roku 1935, druhým sa stal
E. Beneš. Prezident bol volený nepriamo – parlamentom,
Ústava ČSR bola prijatá v roku 1920 podľa franc. a amerického vzoru, na jej tvorbe sa nepodieľali menšiny, pretože v
prvom parlamente neboli zastúpené. V ústave bol zakotvený aj čechoslovakizmus, zaručovala demokratické práva aj
pre ženy, všeobecné volebné právo, právo na 8-hodinový pracovný čas, nezávislé súdy…Neskôr bol prijatý zákon na
ochranu republiky (1923), bol namierený proti extrémistickým názorom a stranám, ktoré hlásali odstránenie demokracie

Na politický systém 1. republiky mali veľký vplyv: 1. politické strany 2. národnosť 3. kultúrna úroveň
Politické strany
1. Agrárna strana /Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu/ - nazývaná aj agrárnici
- bola celoštátna, cenralistická, čechoslovakistická a pravicovo-konzervatívna
- zastupovala záujmy roľníkov a statkárov, od roku 1925 bola najsilnejšou stranou v republike
- na jej čele - M. Hodža, členom bol aj V. Šrobár. Slovenskí agrárnici, hlavne mladší, však postupne dospeli k
myšlienke akejsi samosprávy /nie priamo autonómie/ a postupne sa vzdali idey čechoslovakizmu – patril k nim
aj Hodža. V. Šrobár bol silným zástancom čechoslovakizmu až do smrti
- v priemere dostávali 17 – 20% hlasov
 2. Hlinkova slovenská ľudová strana / do roku 1925 Ľudová strana/
- pôsobila iba na Slovensku,
- opierala sa o kresťanskú (katolícku) ideológiu, bola klerikálna (asi 30% funkcionárov boli kňazi), konzervatívna.
- od polovice 20-tych rokov na prvé miesto v programe stavala autonómiu Slovenska
- najdôležitejšou postavou bol Andrej Hlinka, katolícky kňaz v Ružomberku
- v strane boli aj menšinové prúdy, napr. prouhorský - reprezentovaný Vojtechom Tukom, neskôr sa aj dokázalo, že
pracoval pre maďarskú tajnú službu /maď. špión/
- iný prúd v 30-tych rokoch prejavoval sympatie k talianskemu fašizmu, neskôr aj k nemeckému (Tuka, Mach)
- strana bola najvplynejšia na Slovensku, mávala okolo 30% hlasov, ale v celoštátnom sčítaní, keďže
nekandidovala v Čechách, taký vplyv nemala. Napriek tomu bola v rokoch 1927 –29 vo vláde
3. Slovenská národná strana
- mala najdlhšiu tradíciu, bola to najstaršia politická strana na Slovensku, konzevatívna
- združovala najmä evanjelikov, po vzniku ČSR stratila veľa voličov, pretože dlho nevedela nájsť svoj program
- v 30-tych rokoch sa prihlásila k myšlienke autonómie, dokonca vytvorila s HSĽS pedvolebný autonomistický blok
- hlavnou osobnosťou bol predseda Martin Rázus, spisovateľ a básnik – morálna autorita
- malý politický vplyv
Strany socialistickej orientácie:
4. Československá sociálnodemokratická strana
- vyhrala prvé voľby, postupne slabol jej vplyv, centralistická, čechoslovakistická,
- cieľ: dosiahnuť sociálne spravodlivú spoločnosť, zlepšiť postavenie pracujúcich, najmä robotníkov postupnými
reformami v parlamente, napríklad dostupnosťou vzdelania aj pre chudobných / bojovali za zavedenie bezplatného
vzdelania/, silné postavenie mali v odborovom hnutí,
- zo Slovákov jej významným členom bol Ivan Dérer, / z Čechov Vlastimil Tusar - bol premiérom po Kramářovi/
5. Komunistická strana Československa
- v roku 1921 sa odtrhli radikáli zo sociálnej demokracie a založili radikálnejšiu polit. stranu – komunistickú
- cieľ: dosiahnuť sociálne spravodlivú spoločnosť cestou revolúcie podľa sovietskeho vzoru, zavedením diktatúry
proletariátu a znárodnením súkromného vlastníctva , čiže : odmietali parlamentnú demokraciu
- strana sa zradikalizovala najmä keď sa jej predsedom stal Klement Gottwald, ktorý hlásal boľševizáciu strany,
t.j., že úplne vo všetkom sa treba podriadiť sovietskemu = stalinskému vzoru:
„…a my sa chodíme do Moskvy učiť, ako vám zakrútiť krkom a viete, že ruskí boľševici sú v tom majstri…“ to sú
slová Gottwalda adresované čs. politikom
- ku komunistom patrila aj skupina ľavicovo orientovaných slovenských intelektuálov, ktorí sa nazývali DAV-isti,
napr. Vladimír Clementis, Laco Novomeský a i. /neboli však až takí radikálni – boli to takí salónni komunisti/
Strany národnostných menšín:
6. Sudetonemecká strana, na čele s Konradom Henleinom – postupne na etnickom princípe pohltila ostatné nemecké
strany v republike, na Slovensku mala pobočku – Karpatonemeckú stranu - na čele s Franzom Karmasinom
7. Zjednotená maďarská strana - tiež postupne zjednotila Maďarov na etnickom princípe, na čele János Esterházy
Ostatné politické strany:
Politických strán bolo v ČSR veľmi veľa, ale význam ich malo len 15 – 16, na Slovensku pôsobili aj odnože českých
strán /napr. Národní socialisti blízki E.Benešovi/ - volili ich najmä českí úradníci zamestnaní na Slovensku

Postavenie Slovenska a národnostná otázka

- podľa Pittsburskej dohody malo mať Slovensko autonómiu, ale štát vznikol ako unitárny, centrálne riadený z
Prahy, národ slovenský nebol ako národ uznaný, začal sa používať pojem jednotný československý národ.
- Bolo zriadené Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, na čele bol v rokoch 1919 – 1928 Vavro
Šrobár, sídlilo postupne v Skalici, Žiline a nakoniec v Bratislave, ale v skutočnosti len plnilo príkazy z Prahy.
Ministerstvo bolo zrušené v roku 1928, pretože vtedy sa uskutočnilo nové členenie Československa ,na Slovensku
sa zrušili župy /dedičstvo Uhorska/ a štát bol rozdelený na krajiny – slovenskú, podkarpatskorusínsku, českú a
moravsko-sliezsku. Na čele Slovenska bol krajinský prezident /Janko Jesenský/, ale opäť bol riadený z Prahy.
- napriek tomu sa oproti Uhorsku postavenie Slovenska výrazne zlepšilo, najmä v oblasti školstva, používania
slovenčiny a kultúrnej úrovne
- idea čechoslovakizmu - vznikla pri utváraní ČSR, pretože súčasťou ČSR sa stala aj nemecká menšina /3,5 mil./
iba „zrátaním“ Čechov a Slovákov do jedného národa sa dalo dokázať, že ČSR vzniká ako národný štát. Vtedy
ešte nebola zrelá doba na iný typ štátu , nebola na to zrelá ani nemecká menšina, ktorá ČSR odmietala. Táto idea
hovorí, že Česi a Slováci sú jeden národ, ktorý vinou oddelenej histórie má 2 jazyky a oba jazyky sa môžu
používať. Predpokladalo sa postupné splynutie, čím sa vlastne myslela asimilácia Slovákov. Neskôr sa táto idea
(dobre myslená a prijatá aj Slovenskou národnou radou) zneužila pražským centralizmom a stala sa nástrojom
 na ovládanie Slovenska a - Slovensko sa muselo prispôsobiť a podriadiť vo všetkom Česku. Keďže nemecká
menšina robila problémy stále (v 30-tych rokoch je dokonca posmelená nemeckým fašizmom), priestor na zmenu
unitárneho a centralistického štátu na štát dvoch rovnoprávnych národov tu nebol.
Národnostné zloženie
1. Česi - 51% 4. Maďari – 5 % / asi 600 tisíc/
2. Nemci – 23% / 3,5 milióna/ 5. Rusíni - 3%
3. Slováci – 16% 6. Ukrajinci, Židia, Poliaci a iní….
Národnostné menšimy mali ústavou zaručené práva na školy, kultúrne spolky, dvojjazyčné názvy obcí….
Nemecká menšina na Slovensku (Karpatskí Nemci) žili roztrúsene v Hornej Nitre (Nováky, Handlová/, v oblasti
Bratislavy a na Spiši. Českí Nemci – Sudetskí, žili kompaktne v českom pohraničí.

Zahraničná politika
- orientácia na Dohodu, neskôr po jej rozpade na Francúzsko, podľa jeho vzoru sa budovala aj čs. armáda,
- Franc. = náš najvýznamnejší spojenec, pretože bolo garantom versailleského systému, mali sme s ním dohodu o
pomoci
- Mali sme zlé vzťahy so všetkými susedmi, okrem Rumunska
- Najhoršie vzťahy – s Maďarskom, pretože jeho vlády sa nezmierili s existenciou ČSR, hlásali revizionizmus, t.j.
revíziu, čiže zmenu slovensko – maďarskej hranice. Podobné problémy mali s Maďarskoam aj Juhoslávia a
Rumunsko, preto sme s nimi uzavreli dohody o pomoci / každá krajina mala zmluvu s každou/ a tento systém
zmlúv sa nazýval Malá dohoda,vznikol v roku 1921. Hlavný autor Malej dohody a tvorca čs. zahraničnej
politiky bol minister zahr. vecí E.Beneš.
- Vzťahy so ZSSR boli (podľa želania Francúzska) chladné, neuznali sme ho ako štát a nemali sme s ním
diplomatické styky.
-
Hospodárstvo:
- v rámci Európy - ČSR bolo priemyselný štát, ale s nižšou životnou úrovňou ako v západnej Európe
- východné časti / Slovensko, Podkarpatská Rus/ - málo priemyslu, slabý kapitál, agrárne oblasti
- priemysel: sklársky, textilný, strojársky, obuvnícky / firma Baťa/, ťažký priemysel – železiarne Vítkovice,
Poldina huta v Kladne, Škodove závody v Plzni…
- zasiahli nás 2 svetové hosp. krízy : 1921 – 23, 1929 – 33
- hospodárstvo sa riadilo zásadou tzv. kapitalizmu voľnej súťaže = úplnej slobody podnikania a trhu, kedy štát
do podnikania nezasahuje - preto silnejšie české banky a podniky sa zmocnili väčšiny slovens. podnikov. Buď ich
dotlačili k bankrotu, alebo zariadenie demontovali a odviezli do Čiech. Nazývame to odbúravanie priemyslu na
Slovensku – v 20-tych rokoch. Vtedy vznikali celé hladové doliny /Gemer, Spiš , Pohronie/ a sociálnym
dôsledkom sa stalo masové vysťahovalectvo.
Zmena nastáva v 30-tych rokoch, kedy dochádza k oživeniu priemyslu na Slovensku.
Dôvody oživenia:
o nové nerastné suroviny na Slovensku (magnezit)
o 2. strategický dovod = hrozba útoku z Nemecka po roku 1933, preto sa dôležité zbrojovky budujú
ďaleko od západných hraníc – na Považí / Nová Dubnica, Považská Bystrica, Martin…/
o je tu lacnejšia pracovná sila
o štát začína zasahovať do podnikania

Kultúra, školstvo:
- obrovská zmena, školy – pomoc českých učiteľov a umelcov
 1919 založená 1.slovenská vysoká škola – Univerzita Komenského v Bratislave
 obnovená činnosť Matice Slovenskej
 založené SND – prví herci českí
 vydávanie slov. kníh, novín a časopisov
 od roku 1925 vysiela rozhlas v slovenčine
 rôzne spolky, napr. telovýchovné (Orol, Sokol), skauting.
 v závere republiky(1937) sa začala budovať VŠ technická …Výtvarní umelci – združení od r. 1922 do
Umeleckej besedy…vznikla Hudobná a dramatická akadémia = zárodok umeleckého školstva .
Postupne sa dovzdelala nová početná generácia slovenskej inteligencie - problém: miesta v štátnej správe
obsadené z čias vzniku štátu Čechmi = napätie.
V tejto oblasti = navýraznejšie a najpozitívnejšie zmeny!