Situácia v Československu

Písal sa rok 1969 a atmosféra vo vtedajšom Československu bola veľmi

ponurá. Rok predtým, 21. augusta 1968 prekročilo naše hranice viac ako pol
milióna vojakov v sprievode asi 6-tisíc tankov. Krajinu obsadili  vojská
Varšavskej zmluvy(operácia Dunaj) s cieľom potlačiť demokratické
reformy komunistického zriadenia a obyvateľstvo nemalo na výber, iba sa
so situáciou vyrovnať.
Táto udalosť ovplyvnila vývoj Česko-Slovenska a život každého jedného
obyvateľa na najbližších 23 rokov. Vpád socialistických vojsk na naše
územie spôsobilo medzi obyvateľmi vlnu odporu. Jeden z nich sa však
navždy zapísal do dejín Česko-Slovenska, ako ikona proti tejto okupácii.

Ján Palach
Jan Palach sa narodil 11. augusta 1948. Vyrastal v stredočeskom mestečku
Všetaty. Po maturite na gymnáziu v Mělníku v roku 1966 úspešne
absolvoval prijímacie pohovory na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.
Vzhľadom na svoj "maloburžoázny" pôvod (pochádzal z rodiny
živnostníka) však nebol prijatý. Rozhodol sa preto študovať na Vysokej
škole ekonomickej, z ktorej sa mu neskôr po uvoľnení pomerov podarilo
prestúpiť na Filozofickú fakultu.
Po okupácii ČSSR v auguste 1968 sa Ján Palach zúčastnil na viacerých
protestných akciách vrátane študentského okupačného štrajku v dňoch 18. -
21. novembra 1968. O to viac bol skľúčený nastupujúcou normalizáciou a
šíriacim sa pocitom beznádeje. Aby vyburcoval verejnosť z letargie,
rozhodol sa obetovať to najcennejšie.
Upálenie a následná smrť
Jeho prvotným plánom bolo násilne obsadiť budovu Československého
rozhlasu a svoje myšlienky chcel pravdepodobne vysielať ľuďom
prostredníctvom rádia. Keď tento plán zlyhal, rozhodol sa pre niečo
radikálnejšie. Vo štvrtok 16.1. 1969 sa Ján Palach okolo 13:30 na rampe
pražského Národného múzea polial benzínom a zapálil. Okoloidúcim sa
podarilo po niekoľkých minútach plamene uhasiť. Ťažko popáleného
študenta previezli do Fakultnej nemocnice na Vinohradoch, kde trpel ďalšie
tri dni. Popáleniny mal na 85% tela, čo nebolo zlučiteľné so životom.
Jeho smrť nastala 19. januára 1969 . Pohreb sa konal 25. januára v Prahe,
na ktorom sa zúčastnili desiatky tisíc ľudí.

Ďalšie obete
Obeť Jana Palacha nezostala jediná. Už 20. januára 1969 sa v Plzni upálil
mladý robotník Josef Hlavatý (zomrel 25.1.1969) a vlna protestných
samovrážd pokračovala až do konca apríla 1969. Podľa dnešných výskumov
si z politických dôvodov siahlo na život 29 československých občanov, z
ktorých sedem zomrelo.

Postoj vlády
Komunistická moc sa pokúšala umlčať všetky spomienky na Jana Palacha.
V roku 1973 boli jeho telesné pozostatky bez súhlasu rodiny spopolnené a
tajne prevezené na cintorín vo Všetatech. Verejnosť však na obeť mladého
študenta nezabudla. Protestné zhromaždenia (tzv. Palachov týždeň), ktoré
sa uskutočnili v Prahe pri príležitosti 20. výročia jeho úmrtia v roku 1989,
boli predzvesťou pádu totalitného režimu. Od 25. októbra 1990 je urna s
popolom Jana Palacha uložená v pôvodnom hrobe na Olšanských
hřbitovech.
Spomienky na Jána Palacha dnes
Odkaz Jana Palacha bol naozaj silný. Jeho upálenie vyvolalo v spoločnosti
novú, avšak miernu vlnu odporu voči okupácii.
Po páde komunizmu v roku 1989 udelil prezident Václav Havel 28. októbra
1991 Janovi Palachovi in memoriam Rad Tomáša Garrigua Masaryka I.
triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
V roku 2013 sa stal v Česku 16. január Dňom Jana Palacha.