You are on page 1of 112

Fotografia na obálke:

Ján Pavol II. po prílete


clo Poľska (1979). Zdroj: ČTK

Pamäť národa
03/2011

Redakcia

Šéfredaktor
PhDr. Peter Sokolovič, PhD.

Redaktori
Mgr. Branislav Kinčok
Mgr. Ján Mitáč
Mgr. JergušSivoš, PhD.

Adresa
Ústav pamäti národa
Námestie slobody 6
817 83 Bratislava 15
E-mail: redakcia@upn.gov.sk
www.upn .sk

Redakčná rada

Predseda Redakčnej rady

Vážení čitatelia,
Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.

Členovia Redakčnej rady


PhDr. Igor Baka, PhD.
Doc.ThDr. Jozef Haľko, PhD.
Prof. Dr. phil. Emília Hrabovec
Beáta Katrebová Blehová, PhD. nie je to tak dávno, čo bol Ústav pamäti národa atakovaný za svoje
Prof. PhDr. Milan Katuninec, Phl
Mgr. Norbert Kmeť, CSc.
rozhodnutie vydať denníky významného slovenského politika 20,
PhDr. Mgr. Peter Mulík, PhD. storočia Karola Sidora. Z viacerých strán sa ozývali hlasy, ktoré
PhDr. Michal Pehr, PhD.
Doc. PaedDr, Martin Pekár, PhD
spochybňovali nielen Sidorovo miesto v slovenských dejinách, ale
Ivan A. Petranský, PhD. aj potrebu vydávania diel tohto typu či formu a obsah ich redakč-
Mgr. Ondrej Podolec, PhD.
PhDr. Radoslav Ragač, PhD. ného spracovania. Mnohí v nich hľadali to, čo tam nebolo a opo-
Doc. PhDr. Michal Šmigeľ, PhD.
mínali tie stránky, ktorými Sidorove poznámky prispeli k širšiemu
Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, F
rozhľadu záujemcov o novodobú slovenskú históriu. Práve na tieto
aspekty sa snaží zamerať aj Pamäť národa, ktorá bude aj naďalej
Jazyková úprava prinášať zaujímavé a prínosné štúdie a materiály, ktoré opäť viac
Zora Vanovičová
poodhalia pozadie našich najnovších dejín. Vo svojom úvodníku
z prvého tohtoročného čísla som sa snažil poukázať na to, že Pa-
© Ústav pamäti národa 2011
mäť národa sa bude naďalej profilovať ako periodikum nezaťaže-
Všetky práva vyhradené né žiadnou ideológiou a nebude sa báť otvárať ani citlivé témy. Aj
Objednávky časopisu preto vám v tomto čísle predkladáme dokument, ktorý, podobne
zasielajte na adresu redakcie. ako v prípade Sidorových denníkov, pochádza z pera vrcholového
Ročné predplatné 8.30 €
slovenského politika z rokov 1. Slovenskej republiky. Zápisky Ale-
Sadzba
xandra Macha z leopoldovskej väznice sú zaujímavým retrospek-
Gabriela Smolíková
tívnym zhodnotením udalostí z pozície človeka, ktorý bol jedným
Tlač
Róbert Jurových, Nikara
z ich hlavných hýbateľov v období rokov 1938 - 1945. Môžu po-
Printed in Slovakia dať svedectvo o postojoch hlavného veliteľa Hlinkovej gardy, minis-
Evidenčné číslo tra vnútra a šéfa Úradu propagandy v jednej osobe o období, ktoré
EV 3973/10
ISSN 1336-6297
dodnes v odbornej i laickej obci vyvoláva vášnivé diskusie.
Obsah

Štúdie
Peter Sokolovič 4)
Úloha slovenskej tlače v politickom boji na pozadí procesu
s Jozefom Tisom

Peter Jašek 22)


Činnosť Štátnej bezpečnosti v 2. polovici 80. rokov. Rekon-
štrukcia na príklade Okresnej správy ŠtB Levice

Jozef Haľko 44)


„Nemohol som k vám prísť..." (O pokusoch pozvať pápeža
Jána Pavla II. do komunistického Československa)

Dokumenty
Pri hodnotení Machovej osobnosti iste vyvstanú viaceré otázniky, na Anton Hruboň 50)
ktoré bude ešte treba hľadať odpoveď. S prihliadnutím na všetky tieto Zápisky Alexandra Macha z leopoldovskej väznice (Časť I.)

aspekty jeho snahy o slovenskú štátnosť a jej udržanie, ako aj úlohu


pri zavádzaní nacistických prvkov do spoločnosti alebo kľúčovú rolu Obete
pri tzv. riešení židovskej otázky však treba mať vždy na pamäti, že Ale- Matej Medvecký 74)
Tvrdohlavá socialistka
xander Mach je súčasťou slovenských dejín, podobne ako je ňou Ka-
rol Sidor, ale aj na nasledujúcich stránkach spomínaný Jozef Vávro a
ďalšie, viac či menej významné osobnosti našej histórie. Aj o nich pri- Predstavujeme
Peter Sokolovič 80)
nášala, a som presvedčený, že aj bude prinášať Pamäť národa čo naj
Dr. h. c. Prot. PhDr. Richard Marsina, DrSc.
objektívnejší obraz.

Predkladané číslo nie je samozrejme zamerané len na osobu dlho- Kariéry v ŠtB
ročného hlavného veliteľa HG. Prináša tiež rozhovor s historikom Ri- Jerguš Sivoš 89)
Jozef Vavro
chardom Marsinom, ktorý na základe vlastných skúseností so slo-
venskou marxistickou historiografiou podáva zaujímavé svedectvo
ÚPN interne
o dobe, ktorá v oblasti vedeckej práce dovoľovala len jeden výklad Erik Kližan 97)
historických udalostí. Ako v rozsiahlom rozhovore poukázal, aj výber Ján Manas v Prievidzi
témy v tomto čase dokumentoval príklon autora k marxistickým zá- Stanislav Labjak 98)
sadám. Písať o 1. Slovenskej republike sa tak mohlo len s poukazo- Mons. Rudolf Baláž - pamätáme
vaním na jej vyslovene negatívne stránky či odboj a činnosť komu-
nistickej strany. Je potešiteľné, že dnes, viac ako dvadsať rokov od Apendix
pádu komunizmu, je možné písať a vydávať aj štúdie či dokumen- Martina Fiamová 101)
ty bez takto nanútenej (auto)cenzúry. V tom osobne vidím dôležité NIŽŇANSKÝ, E., HLAVINKA, J.: Pracovný a koncentračný
tábor v Seredi 1941 - 1945
poslanie Ústavu pamäti národa a nášho časopisu, vniesť do výkladu
Ferdinand Vrábel 102)
slovenských novodobých dejín nové impulzy, samozrejme s prihliad- SALLAI, G.: „A határ megindul..." A csehszlovákiai kisebb-
nutím na kvalitu a čo možno najdôkladnejšie redakčné spracovanie. ség és Magyarország kapcsolatai az 1938 - 1939. évi ál-
Myslím si, že v prípade toľko spomínaných zápiskov, ako aj ďalších lamhatár-változások Wkrében. („Hranica sa pohne..." Vzťa-
hy menšiny v Československu a Maďarsku v zrkadle zmien
materiálov a štúdií uverejnených v tomto čísle Pamäti národa je to tá štátnych hraníc v rokoch 1938 - 1939.)
správna cesta.
Tomáš Klubert 109)
SOLONIN, M. S.: 23. červeň aneb opravdový den „M"
Peter Sokolovič
Úloha slovenskej tlače v politickom boji
na pozadí procesu s Jozefom Tisom

PhDr. Peter Sokolovič, Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom lo rozhlasové „živé" vysielanie z procesu za-
Machom a Ferdinandom Ďurčanským bol na krátko pozastavené. Hlavná váha informova-
PhD.
Slovensku najsledovanejším z procesov nia o priebehu rokovania Národného súdu sa
(1981), absolvent Filozofickej
proti exponentom a čelným predstaviteľom tak preniesla na tlač. Tlačové orgány jednotli-
fakulty Univerzity sv. Cyrila
Slovenskej republiky (SR), a to nielen me- vých strán, ako aj navonok nezávislé médiá zá-
a Metoda v Trnave, odbor
dzi obyvateľstvom, ktoré bolo v otázke po- pasili o to, kto prinesie čitateľom čo „najobjek-
história - slovenčina. Pracuje
trestania obžalovaných rozpoltené, ale aj me- tívnejšie" informácie z procesu. Podľa straníc-
v Ústave pamäti národa.
dzi politickými predstaviteľmi, ktorí ho chápa- kej príslušnosti jednotlivé noviny pristupovali aj
li ako súčasť politického boja o moc v povoj- k interpretácii faktografie z procesu, volili svo-
novom období. Obe strany sledovali proces je výrazové prostriedky, ba často selektívne in-
s veľkým záujmom. Z tohto dôvodu bol na je- formovali o skutočnostiach, ktoré na procese
ho priebeh kladený veľký dôraz aj zo strany odzneli. Vyzdvihovali tie, ktoré sa hodili do ich
médií, ktoré prinášali informácie z procesu politickej koncepcie a tie, ktoré by ju narúša-
a venovali mu veľký priestor. Najväčšiu pozor- li, zámerne vynechávali či bagatelizovali, po-
nosť logicky pútal (vzhľadom na bývalú funk- prípade interpretovali ako politicky motivova-
ciu v 1. Slovenskej republike) prezident Jozef né argumenty.
Tiso. Je preto príznačné, že viaceré denníky Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti vní-
prinášali spravodajstvo z jednotlivých fáz pro- mali obe najsilnejšie slovenské politické stra-
cesu pod titulkami typu „proces s Tisom..." ny proces rozdielne. Navonok bol síce pre-
a informácie o priebehu konania s Machom zentovaný ako snaha o Tisovo „spravodlivé"
a Ďurčanským chápali ako súčasť snáh o po- potrestanie, mal však viacero rovín. Prvou bo-
trestanie „Tisovej vlády", resp. na doplnenie lo zaiste reálne potrestanie zločinov, proces
a konfrontáciu Tisových výpovedí. 1 bol ale tiež prostriedkom zúčtovania s pred-
Tlač bola v súvislosti s procesom o to vý- chádzajúcou politickou garnitúrou prostred-
znamnejším masovokomunikačným prostried- níctvom odsúdenia jej symbolov (často bez
kom, nakoľko rozhlas bol už krátko po jeho za- ohľadu na mieru ich reálneho osobného zavi-
čatí obmedzený. 2 Obmedzenie rozhlasového nenia), 3 ktoré v povojnovom období hlásali sí-
vysielania mohlo mať viacero príčin. Politická ce obe strany, pristupovali k nemu ale s odliš-
moc sa obávala postoja verejnosti, ktorá by nou mierou radikalizmu, najmä z dôvodov ak-
sa mohla v prípade živého vysielania ľahšie ceptovania rôznorodosti svojej voličskej zá-
postaviť na Tisovú stranu. Tlačové médiá bo- kladne. Existovala tiež istá (ťažko kvantifikova-
lo možné sledovať a cenzurovať, reagovať na teľná) snaha sympatizantov Jozefa Tisa, resp.
ich štýl písania v ďalších novinách autorský- exponentov bývalej Slovenskej republiky o to,
mi článkami a poukazovať na neobjektívnosť aby sa proces skončil oslobodzujúcim rozsud-
písania, V prípade rozhlasového vysielania si kom, resp. napadla jeho legitimitu ako takú.
ale mohol poslucháč vytvoriť vlastný obraz Táto skupina však nemala na stránkach mé-
bez stranícky ovplyvnených vsuviek, čo mohlo dií možnosť verejne vyjadrovať svoje názory.
mať pre snahy o Tisové „spravodlivé potresta- Tieto prezentovali najmä v poslednej fáze pro-
nie" v rovine reakcií verejnosti neblahé násled- cesu prevažne vo forme anonymov. 4 V nepo-
ky. Toto bola zaiste jedna z príčin, prečo bo- slednom rade bol ale proces tiež prostried-

1 V p o d o b n o m d u c h u sa v i a c e r é m é d i á v y j a d r o v a l i e š t e pred z a č a t í m p r o c e s u . N a p r í k l a d Pravda sa v č l á n k u e š t e z j a n u á r a 1 9 4 6
s p o d t i t u l o m „ Z l o č i n y T i s o v e j v l á d y o p ä ť n a n o r i m b e r s k o m s ú d e " z a o b e r a l a v ý p o v e ď o u W i s l i c e n y h o pred n o r i m b e r s k ý m t r i b u n á -
l o m o ú l o h e s l o v e n s k e j „ T i s o v e j v l á d y " pri p r í p r a v e a r e a l i z á c i i ž i d o v s k ý c h d e p o r t á c i í . Pravda, 6. 1. 1 9 4 6 , s t r a n a (s.) 1. Z l o č i n y Ti-
sovej v l á d y opäť na norimberskom súde.
2 Čas, 2 0 . 12. 1 9 4 6 . Dr. T i s o p o p i e r a k r a c h s v o j h o r e ž i m u .
3 O b ž a l o b a m a l a v i a c e r é o k r u h y . T i s o bol s ú d e n ý n a p r í k l a d za z l o č i n y proti ľ u d s k o s t i , ale aj z r a d u na p o v s t a n í , k o l a b o r á c i u s n a c i s -
t a m i , ú t o k n a Z S S R a iné. M n o h ý c h s k u t k o v s a z a i s t e o s o b n e n e d o p u s t i l , n o o b ž a l o b a h o v n í m a l a a k o s y m b o l r e ž i m u , j e h o h l a v n é -
ho p r e d s t a v i t e ľ a , k t o r é m u boli z t o h t o d ô v o d u p r i p i s o v a n é aj činy, s k t o r ý c h r e a l i z á c i o u o s o b n e n e m u s e l m a ť nič s p o l o č n é .
4 S O K O L O V I Č , P.: L i s t y E d v a r d o v i B e n e š o v i v s ú v i s l o s t i s r o z s u d k o m n a d J o z e f o m T i s o m , in: Pamäť národa, r o č n í k (roč.) V I I , 2 0 1 1 ,
číslo (č.) 1, s. 46 - 58.
J. Tiso vypovedá pred
Národným súdom.
Zdroj: AMSNP

kom propagandy, z ktorej chceli politické stra- vé zavŕšenie boja proti bývalému režimu a je-
ny vyťažiť čo najviac politického kapitálu. ho praktikám. Komunistická strana bola sku-
Proces sa stal tromfom najmä v rukách točne v období Slovenskej republiky zaká-
Komunistickej strany Slovenska (KSS), kto- zaná,' mnohí komunisti boli v rokoch 1938
rá ho hodlala použiť na svoje politické ciele - 1945 prenasledovaní, nemohli vyvíjať ak-
v boji proti Demokratickej strane (DS). Práve tívnu činnosť, 8 preto im nový režim po ro-
tá bola na Slovensku najvýznamnejším poli- ku 1945 priniesol možnosti na realizáciu a aj
tickým protivníkom KSS. Po roku 1945 fun- na kritiku predchádzajúceho politického sys-
govali na Slovensku len dve strany, ktoré tvo- tému. Vymedzenie voči nemu sa stalo jed-
rili slovenskú časť Národného frontu a mohli nou z najvýraznejších čŕt KSS v povojnovom
bojovať o priazeň slovenského voliča. 5 V po- období. V súvislosti s procesom s Jozefom
litickom boji oboch najvýznamnejších sloven- Tisom však tento aspekt prevýšila účelová
ských strán tak mal proces s Tisom významné snaha o zdiskreditovanie Demokratickej stra-
postavenie. Komunistická strana Slovenska sa ny. Akcentovaním tvrdej línie boja proti býva-
totiž po neúspešných voľbách v roku 1946, lému zriadeniu tak komunistická strana moh-
v ktorých na Slovensku vyhrala s takmer 62 la zaútočiť aj na politického protivníka. Proces
percentami voličských hlasov Demokratická tak v týchto intenciách nemožno chápať ako
strana, 6 rozhodla vyjsť do protiútoku. príčinu, ale prostriedok. Bol v prvom rade
Navonok sa potrestanie Jozefa Tisa zo prostriedkom politického boja a diskreditácie
strany komunistov považovalo za spravodli- protivníka. Jeho obsah - konkrétna vina ob-

5 O k r e m K S S a DS na S l o v e n s k u v z n i k l i e š t e d v e s t r a n y s m e n š í m v p l y v o m , a v š a k až v r o k u 1 9 4 6 - S t r a n a s l o b o d y a S t r a n a práce.
Č e s k ú č a s ť t v o r i l i š t y r i s t r a n y . Pozri napr. B A R N O V S K Ý , M.: N á r o d n ý f r o n t na S l o v e n s k u v r o k o c h 1 9 4 5 - 1 9 4 8 . In: I V A N I Č K O V Á , E.
a kol.: Z dejín demokratických a totalitných režimov na Slovensku a v Československu v 20. storočí. Historik Ivan Kamenec 70-roč-
ný. B r a t i s l a v a 2 0 0 8 , s. 2 3 3 .
6 K S S d o s t a l a na S l o v e n s k u J e n " n e c e l ý c h 31 p e r c e n t h l a s o v . B i i ž š i e p o z r i L E T Z , R.: Slovensko v rokoch 1945- 1948. Na ceste ku
komunistickej totalite. B r a t i s l a v a 1 9 9 4 , s. 3 9 .
7 O s t a t n é s t r a n y s a n e s k ô r z l ú č i l i d o H S Ľ S - S t r a n y s l o v e n s k e j n á r o d n e j j e d n o t y . B A K A , I.: H S Ľ S o d 6 . o k t ó b r a 1 9 3 8 d o s a l z b u r s k ý c h
r o k o v a n í v lete 1 9 4 0 . In: L A C K O , M. (zost.): Slovenská republika očami mladých historikov II. B r a t i s l a v a 2 0 0 3 , s. 12. P o z r i aj R 0 -
G U Ľ 0 V Á , L.: L i k v i d á c i a S l o v e n s k e j n á r o d n e j s t r a n y . In: C S É F A L V A Y . F., P Ú Č I K , M. (zost.): Slovensko a druhá svetová vojna. Brati-
s l a v a 2 0 0 0 , s. 96 - 104...
8 S Y R N Ý , M.: K p r o b l e m a t i k e r e p r e s i í v o č i s l o v e n s k ý m k o m u n i s t o m v r o k o c h 1 9 3 9 - 1 9 4 3 . In: S O K O L O V I Č , P. (zost.): Perzekúcie na
Slovensku v rokoch 1938 - 1945. Slovenská republika očami mladých historikov VII. B r a t i s l a v a 2 0 0 8 , s. 55 - 7 9 .
žalovaných a priebeh jej dokazovania - sa vy- dúci činitelia KSČ a KSS sa domnievali, že
užil práve na tento cieľ a za účelom prezentá- Tisová smrť povedie k rozpadu DS podľa
cie pred verejnosťou. Bol oboma stranami ši- konfesionálnej príslušnosti".15 Na rozpolte-
roko rozoberaný a interpretovaný, čím získaval nosť Demokratickej strany poukázali už via-
čoraz väčší záujem verejnosti. cerí autori. Historik Marek Syrný v doteraz naj-
KSS zintenzívnila svoj boj voči DS pouka- významnejšej monografii venovanej dejinám
zovaním na dohodu s bývalými ľudákmi, na zá- Demokratickej strany na Slovensku správne
klade ktorej Demokratická strana získala vo skonštatoval, že „komunisti prisúdili proce-
voľbách aj hlasy slovenských katolíckych voli- su nemalú úlohu vo svojom predvolebnom
čov, ktorí ešte pred voľbami uvažovali nad vy- ťažení proti DS". Vychádzali podľa neho to-
tvorením vlastnej katolíckej strany. 9 Dohodou tiž z tézy, že „predstavitelia politického kato-
s katolíckymi predstaviteľmi známou pod ná- licizmu od vedenia DS očakávali presadenie
zvom Aprílová dohoda 1 0 si Demokratická stra- mierneho rozsudku nad Jozefom Tisom".'16
na skutočne zabezpečila aj hlasy tých voličov, Uvedené snahy však boli súčasťou politické-
ktorí sa po zániku Slovenskej republiky cítili ho boja (ak samozrejme neprekročili primera-
byť v otázke zastupovania ich záujmov zo stra- nú mieru) a DS si musela byť vedomá, že ko-
ny konkrétnej politickej strany ukrátení. 11 Jej munistická strana proces využije vo svoj pro-
negatívom pre DS však bolo, že sa tým de fac- spech aj z tohto hľadiska. Tlač ako najvýznam-
to upísala hájeniu záujmov skupiny katolíckych nejšie médium v sledovanom období sa stala
predstaviteľov, ktorá si želala spravodlivý pro- miestom, kde prebiehal zápas o politické bo-
ces s Jozefom Tisom. 1 2 DS sa tak ocitla v roz- dy aj v tejto oblasti. V tomto období totiž nebo-
pore - na jednej strane ako „povstalecká stra- la finančne závislá natoľko od reklamy či bul-
na" niesla v sebe prirodzený odpor voči ľudác- várnych správ. Nebola primárne zárobkovým
kemu režimu, 1 3 na druhej strane závislosť od podnikom, ale prostriedkom na prezentáciu
ľudáckych voličov determinovala jej postup, politickej línie svojich vlastníkov, ktorými boli
čo KSS aj využívala cielenou propagandou vo najmä politické strany.
svoj prospech. Po podpísaní Aprílovej doho- Odlišnosti dvoch najsilnejších politických
dy si síce zabezpečili voličskú základňu, v prí- strán v postoji k procesu boli najmä v miere
pade procesu s Tisom však museli (iste mno- kritickosti. Čas ako periodikum Demokratickej
hí aj v rozpore so svojím presvedčením) robiť strany zohrával v tomto smere úlohu politické-
ústupky „katolíckej zložke" vo vnútri vlastnej ho tribúna názorových myšlienok jej čelných
strany, čím sa strana dostala do trvalo neudr- predstaviteľov, ktorí si (reflektujúc želania ne-
žateľnej situácie, najmä v prípade predpokla- zanedbateľnej časti svojej členskej základne)
danej Tisovej popravy. 1 4 neželali predpokladaný tvrdý trest pre prezi-
Komunistickí predstavitelia sa po pred- denta Tisa. 1 Demokratická strana aj z tohto
chádzajúcich snahách o destabilizáciu DS dôvodu zaujala nie natoľko radikálne stano-
podporou vytvorenia katolíckej strany, resp, visko, ktoré sa samozrejme odzrkadlilo aj na
po krachu tejto myšlienky, rozhodli z tých- tom, ako reagoval Čas na priebeh a výsled-
to príčin využiť proces primárne na rozbitie ky procesu. V snahe o destabilizáciu DS hľa-
DS. Ako poukázal historik Róbert Letz, „ve- dali komunisti v procese s Tisom možné zdro-

9 L.ETZ, R.: Slovensko v rokoch 1945 - 1948, s. 28 - 37,


10 P o z r i n a p r . P R E Č A N , V.: Slovenský katolicizmus pred Februárom 1948. B r a t i s l a v a 1 9 6 1 , s. 2 4 2 - 247.
11 S l o v e n s k ý p o l i t i c k ý k a t o l i c i z m u s bol p o z á n i k u S l o v e n s k e j r e p u b l i k y o b v i ň o v a n ý o k r e m i n é h o a j z a r e ž i m v r o k o c h 1 9 3 8 - 1 9 4 5 ,
č í m m a l i k a t o l í c i p o r o k u 1 9 4 5 s ť a ž e n ú p o z í c i u . Pozri napr. M U L Í K , P : K a t o l i c i z m u s v p o l i t i c k o m m y s l e n í p r e d s t a v i t e ľ o v D e m o k r a t i c -
k e j s t r a n y v r o k o c h 1 9 4 5 - 1 9 4 8 . In: Slovensko na križovatke európskych dejín po skončení Druhej svetovej vojny. B r a t i s l a v a 1 9 9 7
s. 11, P o r o v n a j S Y R N Ý , M.: V z ť a h k o m u n i s t i c k e j s t r a n y S l o v e n s k a a p o l i t i c k é h o k a t o l i c i z m u na S l o v e n s k u v r o k o c h 1 9 4 5 - 1947.
In: Š U O H O V Á , X. ( z o s t ): Ľudáci a komunisti: Súperi? Spojenci? Protivníci? B r a t i s l a v a 2 0 0 6 , s. 1 3 7
12 K u v e d e n e j p r o b l e m a t i k e p o z r i aj B A R N O V S K Ý , M Na ceste k monopolu moci. B r a t i s l a v a 1 9 9 3 .
13 Viacerí v y s o k í stranícki predstavitelia, ako aj radoví členovia strany stáli v období Slovenskej republiky v opozícii voči vtedajšej
v l á d n e j m o c i , z a p o j i l i s a d o p r í p r a v P o v s t a n i a , č o d e t e r m i n o v a l o a j ich p o h ľ a d n a o d s ú d e n i e J o z e f a T i s a a k o s y m b o l u r e ž i m u .
14 B A R N O V S K Ý , M.: Na ceste k monopolu moci, s. 2 8 1
15 L.ETZ, R.: Slovensko v rokoch 1945 - 1948, s. 47
16 S Y R N Ý , M.: Slovenskí demokrati '44 - 48. B a n s k á B y s t r i c a 2 0 1 0 , s. 2 7 9 .
17 S i g n a t á r i A p r í l o v e j d o h o d y h o v o r i l i v s ú v i s l o s t i s p r o c e s o m s J. T i s o m v š e o b e c n e a k n i č o m u sa n e z a v i a z a l i . K o m u n i s t i n a p r i e k
t o m u po v o ľ b á c h o b v i n i l i lživo DS z t a j n e j k l a u z u l y d o h o d y , v k t o r e j sa o k r e m i n é h o m a l o s p o m e n ú ť aj m i e r n e p o j e d n á v a n i e s T -
s o m . L . E T Z , R.: Slovensko v rokoch 1945 - 1948, s. 3 6 .
je napätia vo vnútri strany. Správne predpokla- si boli vedomí rozkolu v strane, ktorý by im vý-
dali, že aj v radoch Demokratickej strany, ba razne nahral do karát. Rozhodli sa preto nepo-
dokonca aj v jej vedení sa nájdu ľudia, ktorí si nechať nič na náhodu a okrem politických cie-
želali pre Jozefa Tisa prísnejšie potrestanie. 1 8 ľov si stanovili aj ciele a úlohy v oblasti tlače
Odsúdenie Jozefa Tisa by sa tak podľa ich kal- V bode d, dokumentu sa uzniesli na tom, aby
kulácií stalo príčinou vnútorného rozštiepenia tlač čo najrýchlejšie zverejnila obžalobný spis.
D S , 1 9 ktoré aj na stránkach tlače živili pouka- Ešte výrečnejší je bod b, v ktorom za zhodli,
zovaním na napojenie DS na „ľudácke podze- že bude potrebné „urobiť všetky opatrenia,
mie". Na druhej strane denník Pravda ako pe- aby tlačou, rozhlasom a inými prostriedka-
riodikum Komunistickej strany Slovenska zau- mi bola verejná mienka správne ovplyvne-
jal opačné názorové postoje, resp. radikálne ná".23 V straníckom slovníku správne ovplyv-
vystupoval v intenciách Tisovho, podľa jeho nenie znamenalo aj zdeformovanie faktov,
mienky spravodlivého, odsúdenia. resp. ich „správna interpretácia" v prospech
Pozadie tlačových sporov v rámci procesu straníckej politickej línie, podobne ako tomu
sa síce spája poväčšine s animozitou redakcií bolo pri ďalších, aj neskorších politických pro-
denníkov Čas a Pravda (poprípade Rudé prá- cesoch. 2 4 Podľa dokumentu mali stranícke or-
vo ako jej český pendant), 2 0 veľkú pozornosť gány tiež sledovať pozorne všetku tlač, „naj-
mu ale venovali aj ďalšie denníky či týždenní- mä tlač DS, a v prípade pokusov ovplyvniť
ky, napríklad aj komunistom blízky Partizán, verejnosť v prospech Tisu a spol. okamži-
ktorý ako tlačový orgán Sväzu slovenských te zasiahnuť".26 Demokratická strana si bo-
partizánov zaujal zásadne tvrdé stanovisko za la podobne tiež vedomá, že proces s Jozefom
rýchle a jednoznačné potrestanie bývalého Tisom by v prípade jeho odsúdenia mohol
prezidenta, ale aj Hlas práce, tlačový orgán znamenať v jej fungovaní významný medzník.
sociálnych demokratov či Sloboda, ústredný Aj jej predstavitelia sa preto snažili na pôde
orgán Strany slobody a mnohé iné. Predsa len tlače urobiť maximum na ovplyvnenie verej-
Pravda a Čas ako dva najvýznamnejšie denní- nej mienky, aj keď zo spomenutých príčin ne-
ky dvoch najväčších strán na Slovensku s naj- skízli na pole priamej obhajoby bývalého pre-
širšou voličskou základňou, teda i s možnos- zidenta - jednak pre snahy nerozhádať si istú
ťou oslovenia čo najväčšieho počtu čitateľov časť vlastných straníkov, ktorí mali voči Tisovi
boli dôležitým formovateľom verejnej mienky vyhranenejší postoj a jednak pre snahu nedať
obyvateľstva. 21 Obe periodiká na seba v nad- komunistickej tlači príležitosť na útoky. Tá sa
väznosti na proces a informovanie o ňom čas- však napriek tomu chytila každej aj sebamen-
to útočili a okrem svojich vlastných postre- šej príležitosti na diskreditáciu DS.
hov viackrát prinášali poukazovanie na pod- Pravda v týchto intenciách ešte pred za-
ľa nich nepravdivé a tendenčné formy ovplyv- čiatkom procesu privítala jeho konanie a za-
ňovania verejnosti zo strany svojho najväčšie- útočila na tých, ktorí mali na proces a je-
ho konkurenta. ho predpokladaný výsledok podľa jej mien-
2. decembra 1946, v deň otvorenia pro- ky odlišné názory. Redaktor Vladimír Inovský
cesu proti Jozefovi Tisovi sa stretli na spoloč- v nadväznosti na rozdielne chápanie proce-
nej schôdzke predsedníctva Ústredného vý- su u oboch najsilnejších slovenských strán (v
boru Komunistickej strany Československa skrytej forme, bez menovania konkrétnej stra-
(ÚV KSČ) a ÚV KSS, ktoré vypracovali spo- ny) zaútočil na tých, ktorí podľa neho spo-
ločný dokument vyjadrujúci ich postoje k situ- chybňovali obžalobu: „Propaganda jeho prí-
ácii na Slovensku v súvislosti s procesom pro- vržencov na Slovensku z radov Hlinkovej
ti Jozefovi Tisovi. 2 2 V prípade jeho potrestania ľudovej strany i Hlinkovej gardy - vedome

18 V tejto s ú v i s l o s t i sa s p o m í n a napr. Dr. L e t t r i c h , a l e aj ď a l š í . P o z r i napr. Partizán, 27. 4. 1947, s. 1. S t a n o v i s k o K o o r d i n a č n é h o v ý b o -


ru o d b o j o v ý c h z l o ž i e k k p o s l e d n ý m u d a l o s t i a m
19 B A R N O V S K Ý , S . : P o l i t i c k é s ú v i s l o s t i s ú d n e h o p r o c e s u s Dr. J. T i s o m a s p o t In: Historický časopis, roč. 4 0 , 1 9 9 2 , č. 4, s. 4 6 2 .
20 Tamže.
21 Pozri aj K U Z M O V Á , D.: ' r a v d a a Č a s o v ý p o v e d i a c h J o z e f a T i s u pred N á r o d n ý m s ú d o m . In: P E K Á R , M. - P A V L O V I Č , R. (zost.): Slo-
vensko medzi 14. marcom a salzburskými rokovaniami. P r e š o v 2 0 0 7 , s. 1 9 5 - 2 0 3 .
22 Ď U R I C A , M. S.: Jozef Tiso 1887 - 1947. Životopisný profil, s. 4 8 7 - 4 8 8 . P o r o v n a j B A R N O V S K Ý , M.: P o l i t i c k é s ú v i s l o s t i s ú d n e h o
p r o c e s u s Dr. J. T i s o m a s p o t , s. 4 6 2 .
23 T a m ž e . P o r o v n a j L E T Z , R.: Slovensko v rokoch 1945 - 1948, s. 4 6 .
24 P o z r i napr. P E Š E K , J.: Slovensko na prelome 50. a 60. rokov, S O K O L O V I Č , P: P r o c e s s č l e n m i P o h o t o v o s t n ý c h o d d i e l o v H l i n k o v e j
g a r d y v r o k u 1 9 5 8 . In: Pamäť národa, roč. V I , 2 0 1 0 , č. 3, s. 36 a iné.
25 Ď U R I C A , M. S: Jozef Tiso 1887- 1947. Životopisný profil, s. 4 8 8 .
Dobová karikatura
znázorňujúca Tisa ako
služobníka nacistov. Zdroj:
Rudé právo

a úmyselne zdôrazňuje, že idú súdiť kňaza stupujúcimi v podobe starých pobožných ba-
a o tom, že Tiso bol medziiným aj najvyšším bičiek sa snažila Pravda ukázať, že potresta-
veliteľom vraždiacej Hlinkovej gardy a armá- nie prezidenta Slovenskej republiky bude aj
dy, ktorá mala bojovať proti SSSR, Anglicku bojom proti jeho (podľa denníka deklarova-
a Amerike - o tom mlčia."26 Vo svojej úva- ným) kresťanským zásadám. V podobnom du-
he ďalej zašiel k analyzovaniu Tisovho kňaz- chu ako Pravda sa vyjadrovali viaceré periodi-
ského života s poukázaním, že od roku 1925 ká. Partizán napríklad poukázal na to, že „na
Tiso nenapredoval v kňazských funkciách, ale mnohých miestach Slovenska sfašizovaní
po svojom vstupe do „veľkej politiky" sa stal kňazi, ktorým nie je dostačujúce prehláse-
prijatím záväzkov plynúcich z politickej funk- nie Vatikánu, ktorý odsúdil svojim postojom
cie svetskou osobou. Národný súd podľa Dr. Tisu, vyzývali deti i starších, aby sa mod-
Pravdy preto nesúdil Tisa ako kňaza, nezao- lili za Tisu a stali sa i prípady, že aj sami slú-
beral sa jeho kňazským životom, ale jeho po- žili za neho omše"28 Poukazovanie na napo-
litickým fungovaním v období po roku 1938. jenie režimu SR na katolicizmus malo v inten-
V tradične religióznom slovenskom prostredí, ciách politiky komunistickej strany aj ďalší mo-
v ktorom bol útok na predstaviteľov cirkvi cit- ment. Podobne ako v otázke obsahu procesu
livo vnímaný, zaujala Pravda zásadné stano- bolo aj uvedené napojenie a jeho široká me-
visko vo viacerých článkoch. Vedenie denní- dializácia spojené najmä so snahou o vnútor-
ka si bolo vedomé, že práve súdenie kňaza vy- né rozbitie Demokratickej strany prostredníc-
volá u časti populácie negatívne emócie, kto- tvom využitia viackrát spomínanej Aprílovej do-
ré sa snažilo využiť vo svoj prospech. V člán- hody.
ku „Dr. Tiso a mesiac" zo začiatku decembra Aj z tohto dôvodu okrem obligátnych for-
poukázala Pravda na to, že utrpenie „pána de- muliek a slovných spojení takzvaný sloven-
kana" vnímali citlivo najmä slovenské pobož- ský štát, či používaním úvodzoviek pri ozna-
né „babičky": „V nedeľu bolo zatmenie me- čení Tisa ako prezidenta, poprípade s prívlast-
siaca ... [učení hvezdári] ... prišli na to, pre- kom „samozvaný" 2 9 vo viacerých článkoch
čo je úplná temnota nemožná, ale istotne „komunistických" periodík zaujme najmä viac
nepočítali s tým, že je temnota predsa len či menej skryté prirovnanie DS k ľudovej stra-
možná v hlavách babičiek, ktoré tu i tam eš- ne. V spomínanom príspevku z pera Vladimíra
te vzdychajú, pretože „pán dekan nevinne Inovského na uvedené skutočnosti pouka-
trpľ'.27 Aj zosmiešnením „tmárstva" a spoje- zovala Pravda ešte pred začatím procesu.
ním Tisovej obhajoby so starými mravmi, vy- Hoci adresátmi útokov boli bývalí ľudáci, pred-

26 Pravda, 1 . 1 2 . 1 9 4 6 , s. 1. 0 T i s o v í - k j e h o p r o c e s u .
27 T a m ž e , 1 1 . 1 2 . 1 9 4 6 , s. 2. Dr. T i s o a m e s i a c .
28 Partizán. N o v ý r o k 1 9 4 7 , s . 3 . T i s o pred N á r o d n ý m s ú d o m .
29 T a m ž e , s . 5 . N e p o d a r e n ý T i s o v o r g a n i s t a g e n e r á l Hfiffie.
sa len autor článku mal pri spomenutí obhaj- Napriek tomu boli redaktori Času prak-
cov Tisovej politiky a jeho odkazu na mys- ticky od začiatku, najmä zo strany Pravdy
li Demokratickú stranu a jej domnelé či sku- a Rudého práva obviňovaní za to, že o proce-
točné napojenie na personálne či ideové zlož- se píšu neobjektívne a tendenčne. Odpoveď
ky HSI1S. Táto rétorika nebola ničím novým, tribúna Demokratickej strany na seba nene-
proces s J. Tisom ju však posunul do kva- chala dlho čakať. Podľa redakcie denníka sa
litatívne vyššej roviny. Ústredný orgán KSČ v Rudom práve redaktori „uchyľujú k slov-
Rudé právo vo svojom úvodníku z 1. decem- ným prekrúcačkám a tvrdia, že naše refero-
bra 1946 zaútočil na Demokratickú stranu po- ván i e o procese je vraj „opravdu vrcholně
ukázaním na jej spojenie s „ludáckym podze- povážlivé a dokazuje, jak se tento tisk snaží
mím".30 Čas podľa úvodníka z pera šéfredak- neurazit ľudáckych členů a voličů své stra-
tora Rudého práva písal v štýle Slováka,3'* čí m ny"35 Redaktori Rudého práva mali ale sčas-
potvrdzoval priamu nadväznosť DS na po- ti pravdu. Čas skutočne o procese s Tisom
litiku ľudovej strany, a tým aj ideológiu 1. zväčša len referoval objektívne spravodajstvo,
Slovenskej republiky. 3 2 Čas pritom v obdo- čím sa iste snažil o to, aby nemohol byť zo
bí začiatku procesu vo svojich príspevkoch strany komunistickej strany obviňovaný z na-
zväčša neprekročil líniu faktografického infor- dŕžania bývalému prezidentovi. Na druhej stra-
movania o procese. Deň pred začatím proce- ne v rámci politického boja si KSČ, resp. KSS
su v článku „Pred procesom s Dr. Tisom" len hľadala umelé zádrapky na to, aby mohla po-
stručne informoval o právnych a faktografic- ukázať na napojenie DS na štruktúry bývalej
kých častiach. 3 3 V ďalšom článku sa veno- HSĽS. Aj zdanlivá politicky motivovaná nečin-
val obsahu obžalobného spisu a politicky mo- nosť Času sa tak dala interpretovať ako neo-
tivovaným reakciám sa vyvaroval. 3 4 Príznačné chota naštrbiť vzťahy s ..ľudáckym podzemím".
pre politický štýl denníka však bolo, že ne- Čas vo svojom článku reagoval aj na tieto ob-
písal o procese s „prezidentom" tzv. sloven- vinenia. Podľa neho „referáty z Tisovho pro-
ského štátu, ale o procese s prezidentom cesu majú na starosti dvaja jej [redakcie]
Dr. Tisom... Štylistické, zdanlivo malé a bez- členovia, jeden z nich povstalecký redaktor
významné „nuansy", ako používanie úvodzo- „Času" a väzeň Gestapa a druhý člen našej
viek pri označení Tisa ako prezidenta, pou- zahraničnej armády a že ani jeden z nich
žívanie prívlastku takzvaný pri písaní o slo- nemá podobné úmysly, ako by „Rudé prá-
venskom štáte, poprípade jeho vynechávaní vo" chcelo „Času" imputovať. Referujú ob-
a častom nahrádzaní slova štát slovom republi- jektívne a vecne o tom, čo sa v súdnej sie-
ka, sa stali súčasťou štýlu písania jednotlivých ni deje" 36 Práve objektívnosť a vecnosť mala
periodík, ktorým dávali na známosť svoju ide- byt' najväčším tromfom novín vo vzťahu k ostat-
ologickú a v neposlednom rade stranícku prí- ným médiám. Redakcia preto obvinila Rudé
slušnosť. Politické články Času prišli neskôr právo z tendenčnosti vo vzťahu k DS a snahy
- či už v podobe reakcií na formu písania, ba o zachovanie si „dôvery ulice", pričom skon-
často očierňovania DS od „konkurencie", ale- štatovala, že „toto je dôvod, prečo treba zotr-
bo v podobe autorských komentárov k prie- vať na vecných referátoch o politických pro-
behu procesu. Redaktori Času si však boli is- cesoch a konečné slovo neslobodno pone-
te vedomí, že radikálnejšie vystúpenie v pro- chať nálade ulice - ale súdu" 37
spech prezidenta Slovenskej republiky (resp.
Čas zďaleka nebol otvoreným tribúnom
v prospech „spravodlivého" a nie ideologicky
sympatizantov Jozefa Tisa, skôr zaujal neu-
ovplyvneného procesu) by mohlo pre nich sa-
trálny postoj a snažil sa najmä o zabezpeče-
motných znamenať problémy (nehľadiac na to,
nie objektívneho procesu a referátov z neho.
že ani samotné členstvo DS nebolo úplne ho-
V priebehu procesu zaujal voči Tisovi a jeho
mogénne v otázke Tisovho potrestania), preto
činnosti viackrát aj odmietavejšie stanovisko
aj ich články nemali natoľko ostrý podtón ako
Redaktor Času pri analyzovaní Tisovej činnos-
články Pravdy, Partizána, Rudého práva či
ti po vypuknutí Povstania si neodpustil naprí-
ďalších denníkov a týždenníkov.
klad rozsiahlejší autorský komentár, v ktorom

30 Rudé právo, 1 . 12. 1 9 4 6 , s . 1 . K a m m á n a m í ř e n o s l o v e n s k á D e m o k r a t i c k á s t r a n a ?


31 D e n n í k (resp. a j t ý ž d e n n í k ) H l i n k o v e j s l o v e n s k e j ľ u d o v e j s t r a n y - H S Ľ S .
32 Rudé právo, 1. 12. 1 9 4 6 , s. 1. K a m má n a m í ř e n o s l o v e n s k á D e m o k r a t i c k á s t r a n a ?
33 Čas, 1. 12. 1 9 4 6 , s. 1.
34 T a m ž e , s. 2. O b s a h ž a l o b n é h o s p i s u proti Dr. T i s o v i a spol.
35 T a m ž e , 11. 12. 1 9 4 6 , s . 3 . U m e l é z á d r a p k y .
36 Tamže.
105 Tamže.
zaznela mierna kritika nielen Tisovej činnosti Komunistické noviny prinášali častejšie ziste-
v období Slovenskej republiky, ale aj jeho vy- nia z napojenia DS na ľudácke kruhy, ktoré
stupovania pred Národným súdom: „Dr. Tiso podporovali v priebehu procesu novými ziste-
odmieta prevziať osobnú zodpovednosť za niami, ktoré vyplynuli z jeho priebehu.
výčiny vlády na povstalcoch. Popiera vedo- Aktivity komunistickej strany na politickom
mosť o veciach, ktoré boli známe každé- a mediálnom poli sa, podobne ako v prípade
mu človeku na Slovensku (...) Poslucháči DS, prelínali. Keďže vtlači aj na politickom po-
v súdnej sieni pýtajú sa s podivom, prečo li sa KSS snažila DS zdiskreditovať v súvislos-
nie je priebeh procesu vysielaný rozhlasom. ti s procesom s prezidentom Tisom a spoje-
Ak sú ešte na Slovensku ľudia, ktorí pripisu- ním s katolíkmi ako stranu, ktorá hodlá naštrbiť
jú Dr. Tisovi akú-takú záslužnú činnosť, ale- česko-slovenský pomer, Čas na útoky reago-
bo omluviteľnosť jeho krokov, poprípade ve- val vo viacerých článkoch. Priniesol napríklad
ria v mužný postoj Dr. Tisu, presvedčili by sa „dôkazy", ktoré poukazovali nato, že komunis-
pri priamom prenášaní celého rokovania, že tická strana chápala proces s Jozefom Tisom
tomu tak nie je: Dr. Tiso zásadne odmieta ako zámienku proti DS. V článku „Odpoveď
osobnú zodpovednosť, nepamätá sa, alebo na útoky" priniesol denník znenie letáku, ktorý
sa nechce pamätať."38 Demokratická strana zvolenský sekretariát KSS rozširoval koncom
a jej tlačový tribún si iste nechceli rozhádať vo novembra, teda ešte pred začatím procesu.
vnútrostraníckom boji katolíckych voličov, ne- Stálo v ňom: „Vážení súdruhovia! Dňa 2. no-
mohli ale prehliadnuť ani svoju pôvodnú vo- vembra sa začne proces proti Tisovi. Tento
ličskú (vo veľkej miere evanjelickú) základ- proces má pre nás komunistov a sloven-
ňu, ktorá podľa všetkého zaujala voči Tisovi ský národ mimoriadny význam a to preto, že
a režimu Slovenskej republiky, aj keď nie ta- v osobe Tisovej bude súdená slovenská re-
ký radikálny ako KSS, ale predsa len v mno- akcia. Na Slovensku reakcia má mimoriad-
hých bodoch odmietavý postoj. 3 9 Čas svo- ne dobrú pôdu, a to preto, že sa kryje rúš-
jimi vyjadreniami kopíroval praktickú politiku kom klerikalistickým. Nám záleží na tom, aby
DS. Výstižne to na svojich stránkach postihol Tiso bol odsúdený a s ním bude odsúdená
Partizán, ktorý skonštatoval, že „prezieravejší ostatná reakcia a to predovšetkým tá časť
meštiacki politikovia nestavajú sa otvorene reakcie, ktorá sa schovala do Demokratickej
za Dr. Tisu, ale len tajne po kútoch žiadajú strany. Odsúdením Tisu v DS bezpodmie-
do Národného súdu odborníkov, ktorí by to nečne musí nastať rozkol a my musíme byť
azda nejak vykrútili, aby záväzky, dané pod- v pohotovosti, aby sme tento rozkol mohli
zemiu 6. apríla minulého roku, boli nejak spl- usmerniť."42 Tým sa snažil poukázať práve na
nené. Pritom vedia, že nie je rentabilné sta- vopred pripravený plán komunistov na očier-
vať sa za Tisu dnes, keďže dúfajú, že budú nenie Demokratickej strany.
v budúcnosti potrební pre akciu väčšiu a vý-
So zaujímavým vykreslením stavu, aký
znamnejšiu".40 Táto rozpoltenosť, ako bo-
v DS panoval, prišiel vo svojej analýze Hlas
lo poukázané už v úvode, bola jedným z naj-
práce. Ten 2. februára 1947 uverejnil článok
väčších vnútorných problémov Demokratickej
z pera Jána Čaploviča, v ktorom hodnotil úro-
strany a tým aj referovania Času, ktorý sa-
veň slovenskej politickej scény na pozadí pro-
mozrejme KSS a redaktori Pravdy veľmi radi
cesu s Jozefom Tisom. Podľa jeho slov pano-
využívali. Obvinenia z prítomnosti ľudáckych
vala v slovenskej politike kríza, ktorá „vlečie
živlov v DS sa postupom procesu v komunis-
sa vlastne už od volieb, ktorých výsledok na-
tických či „partizánskych" periodikách zosil-
ložil na Demokratickú stranu príliš veľkú, až
nili. 41 Nestali sa len súčasťou prestrelky me-
neúnosnú zodpovednosť. Skoro dvojtretino-
dzi Pravdou či Rudým právom na strane jed-
vá väčšina, ktorú získala DS, bola Pyrrhovým
nej a Časom na druhej strane, ale tiež od-
víťazstvom. Nebola to väčšina zjednotená
razom politickej klímy v povojnovom období.
na jednom programe, ale držal ju doved-

38 T a m ž e , 2 0 . 12. 1 9 4 6 . Dr. T i s o p o p i e r a k r a c h s v o j h o r e ž i m u .
39 0 e v a n j e l i k o c h v S l o v e n s k e j r e p u b l i k e a ich p o l i t i c k e j č i n n o s t i pozri r o z s i a h l u n e m e c k ú s p r á v u : S U Š K O , L. (zost.): Das Deutsche
Reich und die Slowakische Republik 1938 - 1945. Dokumente. Band I. Von München bis Salzburg 1938 - 1940. Dokumente
und Essay. 2. Buch Slovensko v jeseni 1944. D o k u m e n t 1 2 3 - S, s. 1 7 9 - 1 8 0 . S p r á v a S S - h a u p t s t u r m f i i h r e r a B a i d e r a pre SS S t a n -
d a r t e n f ü h r e r C h l i e b a z 2 5 . 9. 1 9 4 4 , p o d p í s a n á W i t i s k o m . 0 z a p o j e n í e v a n j e l i k o v do P o v s t a n i a p o z r i aj O S U S K Ý , S. Š.: Služba ná-
rodu. B r a t i s l a v a 1 9 4 7 , s . 3 3 7
40 Partizán, N o v ý rok 1947, s . 3 . T i s o pred N á r o d n ý m s ú d o m .
41 Pozri napr. T a m ž e , 12. 1. 1947, s. 3. S t a r é b a h n o v N o v ý c h p r ú d o c h .
42 Čas, 14. 12. 1 9 4 6 , s. 2. O d p o v e ď na ú t o k y .
na skôr len spoločný odpor".43 Autor po- pozície ochrancu čistoty a politickej kultúry,
kračoval konštatovaním, že vo vnútri DS priš- Demokratickú stranu naopak ako stranu, kto-
lo k mnohým otrasom, ktoré na miestnej úrov- rá sa „svojou ostudnou a pred dejinami ťaž-
ni dokonca znamenali v mnohých prípadoch ko ospravedlniteľnou politikou spolupráce
skrytú revoltu: „Dnes už na slovenskom vi- s nositeľmi protištátnej novoľudáckej ideo-
dieku niekde aj samotní demokrati majú sta- lógie dostala v posledných týždňoch - ako
rosti z toho, ako tam pracujú rozvratné ľu- sa to dalo ostatne už dávno predvídať - do
dácke živly. Niekde už aj demokrati hľada- závozu" 4í Podobne sa na svojich stránkach
jú spoluprácu s ostatnými stranami v rámci vyjadrovali aj ďalšie periodiká. Partizán na
Národného frontu, lebo ich znepokojuje vý- margo spojenia DS s „ľudáckym podzemím"
voj, ktorého sú svedkami."44 napísal niekoľko článkov. V jednom z nich re-
Demokratická strana na postupnú eska- agoval aj na formu písania demokratických no-
láciu útokov voči nej reagovala ako na poli- vín, ktorú ostro skritizoval: „Čo robilo podze-
tickom poli, tak aj na stránkach tlače, kto- mie a jeho legálni exponenti? Oficiálne tlač,
rá častejšie prinášala vyjadrenia predstavi- reprezentujúca odumierajúci kapitál a pro-
teľov strany k aktuálnej situácii. Čas tiež pri- tipokrokové sily, prináša o procese popis-
niesol reč poslanca za DS Štefana Kočvaru, né správy, bez akýchkoľvek komentárov, tak
ktorý na margo očierňovania strany vyhlásil, akoby sa ich proces netýkal. Demokratický
že „DS túto takmer dvojtretinovú väčšinu týždenník priniesol nadpis takéhoto znenia:
Slovenska viedla a i v budúcnosti povedie Súdia hlavu slovenského štátu. Táto ofici-
po ceste budovania našej spoločnej, našej álna a vedomá ľahostajnosť k procesu da-
jedinej, našej neoddeliteľnej vlasti česko- la viac odvahy otvorenejším zástancom Dr.
slovenskej" 45 Práve údajné protičeské štva- Tisu..."48
nie bolo okrem napojenia na ľudácke kruhy Čas aj z tohto dôvodu musel lavírovať
jedným z hlavných tromfov komunistov v sna- a nepodľahnúť radikálnejšiemu štýlu písania,
hách o rozkol v DS. Demokratická strana sa čo sa mu najmä pri podávaní správ z pro-
snažila na útoky na stránkach tlače reagovať cesu vcelku darilo. 4 9 Vo viacerých prípa-
nielen polemickými článkami, ale aj tým, že, doch, ako to bolo spomenuté už vyššie, na-
ako to bolo načrtnuté už skôr, v rámci proce- dôvažok paradoxne zaujal sčasti podobný,
su s Tisom sa zameriavala najmä na objektív- aj keď nie natoľko emočne vyhrotený postoj
ne spravodajstvo. O tom, že politika sa formo- ako Pravda. Reakciami na útoky komunistic-
vala aj na stránkach tlače, svedčí aj to, že sa kých novín a politikov však nešetril. O podob-
formovala nielen na pôde parlamentu, ale aj né objektívne ladené spravodajstvo sa pokú-
slovenských denníkov, cez ktoré si politickí šali viaceré periodiká. Veľkú pozornosť veno-
predstavitelia prihrávali voličské body. O tom, vala procesu Sloboda, ktorá prinášala vskut-
že zintenzívnenie útokov voči DS a postup- ku rozsiahly faktografický materiál pre svojich
né odhaľovanie jej napojenia na „novoľudác- čitateľov. Ani ona sa však, najmä v poslednej
ku ideológiu" či „gardistické podzemie", ako fáze, nevyhla komentovaniu niektorých uda-
to vyjadril v Pravde poslanec za KSS a od au- lostí, 5 0 prinášala však svojim čitateľom po-
gusta 1945 generálny tajomník strany Štefan väčšine relatívne bohatý spravodajský servis
Bašťovanský, 4 6 bolo priamo spojené s proce- z jednotlivých fáz procesu bez prílišného po-
som proti Jozefovi Tisovi a spol. niet pochýb. litizovania. To bolo o to viac prítomné okrem
V snahe o vytvorenie rozkolu v DS a zneiste- Pravdy či Partizána na stránkach Hlasu prá-
nie voličov Demokratickej strany Pravda svo- ce, ústredného orgánu sociálnej demokra-
je útoky voči DS čoraz viac zintenzívňovala. cie na Slovensku. Nadpisy k článkom re-
Bašťovanského prejav v Pravde, ktorý zaujal ferujúcim o priebehu procesu mali v mno-
veľkú časť prvej stránky výtlačku novín z 10. hom charakter vopred myslenej předpojatos-
decembra, sa vskutku snažil postaviť KSS do ti, 5 1 neboli však využívané do takej miery ako

43 Hlas práce, 2. 2. 1 9 4 7 , s. 1, 0 s l o v e n s k e j p o l i t i c k e j k r í z e
44 Tamže.
45 Čas, 14. 12. 1 9 4 6 , s. 1. O d p o v e ď na ú t o k y .
46 Pravda, 10. 12. 1 9 4 6 . Za j a s n ú a č e s t n ú p o l i t i k u .
47 Tamže.
48 Partizán, N o v ý rok 1947, s . 3 . T i s o pred N á r o d n ý m s ú d o m .
49 K U Z M O V Á , D,: P r a v d a a Č a s o v ý p o v e d i a c h J o z e f a T i s u pred N á r o d n ý m s ú d o m , s. 197.
50 P o z r i napr. Sloboda, 2 0 . 3. 1947, s. 3. P o s l e d n é dni T i s o v h o p r o c e s u .
51 Hlas práce, 2 9 . 1. 1 9 4 7 . S i d o r o „ s m r a d e pod m ú r m i V a t i k á n u " . Ľ u d á c k o - g a r d i s t i c k í e m i g r a n t i b e d á k a j ú n a d o p u s t e n o s ť o u . . .
v Pravde. Podobne možno hodnotiť aj výrazo- „Politikou zrady k rozbitiu Č S R " , 5 3 „Tiso v pó-
Zdroj: Pravda
vé prostriedky typu „takzvaný slovenský štát" ze nevedomca", 5 4 „Národ súdi zradcov", 5 5
či „prezident" Jozef Tiso..., ktoré denník pou- „Tiso propagoval Hitlerovho ducha" 5 6 a mno-
žíval v oveľa menšej miere. Aj články namiere- hé iné. Aj podnadpisy boli vyberané zvlášť cit-
né voči Demokratickej strane, hoci sa v novi- livo za účelom čo možno najviac očierniť bý-
nách nachádzali, neboli natoľko časté a ostré. valého prezidenta „slovenského štátu" - te-
Okrem reakcií na formu a obsah písania da štátneho útvaru, ktorý takmer bezvýhrad-
opozičných novín a autorských komentárov ne písali v úvodzovkách, resp. s přímením
je pre formu písania o procese v jednotlivých tzv. („Slovenský štát" - vazal Tretej ríše"). 5 7
denníkoch príznačný výber nadpisov a pod- Za všetky hovoria napríklad „Nesmierne ško-
nadpisov v správach z procesu či miera autor- dy utrpel slovenský národ počas fašistickej
ských zásahov do textu, ktorý sa venoval pria- okupácie - druhá časť obžaloby proti Tisovi
mo tomu, čo sa na procese odohralo. Kým a spol." 5 8 , „Zákerné prepadnutie Sovietskeho
Čas sa zo spomenutých príčin snažil do textu zväzu", 5 9 „Tisová starosť o vojsko v nepro-
nevnášať autorské komentáre, ktoré by mohli spech Slovákov" 6 0 ... Samozrejme nemožno
byť neskôr použité na diskreditáciu novín tvrdiť, že by si Pravda fakty z procesu vymýš-
a Demokratickej strany, Pravda sa podobným ľala, zväčša písala o procese z hľadiska obsa-
formuláciám nepotrebovala vyvarovať, nakoľ- hu podobne ako Čas, aj keď najmä v neskor-
ko jej stanovisko bolo relatívne jednoznačné a šej fáze obhajoby obžalovaných zámerne vy-
čitateľné. Vo svojich referátoch z procesu ich nechávala niektoré pasáže, resp. ich využíva-
pisatelia často podsúvali čitateľovi svoje autor- la na očiernenie obžalovaných. Miera zaanga-
ské vsuvky priamo v texte, 5 2 Podobne sa sna- žovanosti, autorských komentárov a selekcie
žili na svoje videnie veci poukázať aj využitím však bola oveľa rozšírenejšia. Aj počet člán-
dalších prostriedkov. Nadpisy mali v mnohých kov, ktoré sa priamo nevenovali priebehu pro-
prípadoch prvoplánový charakter zaujatos- cesu, ale z politického hľadiska analyzovali je-
ti voči Jozefovi Tisovi, resp. k spoluobžalova- ho konkrétne časti, bol oproti demokratickým
ným. Z mnohých možno spomenúť napríklad novinám oveľa väčší. Samozrejme, množstvo

52 P o r o v n a j K U Z M O V Á , D.: P r a v d a a Čas o v ý p o v e d i a c h J o z e f a T i s u p r e d N á r o d n ý m s ú d o m , s. 197.


53 Pravda, 3. 12. 1 9 4 6 , s. 2
54 T a m ž e , 4. 12. 1 9 4 6 , s. 1.
55 Pravda Obrázková príloha. 8. 12. 1 9 4 6 .
56 Pravda, 2 3 . 1. 1947, s. 2.
57 Pravda, s. 3.
58 T a m ž e , s. 3. T i s o , Ď u r č a n s k ý a s p o l . v boji proti Č S R i po o s l o b o d e n í .
59 Tamže.
60 Pravda, 16. 1. 1947, s. 2.
politicky ladených komentárov k procesu bo- republiky. K výberu zdrojov však pristupova-
lo možno nájsť tiež na stránkach Partizána, la nanajvýš selektívne. Všímala si najmä tú
ten však nebol natoľko mienkotvorným perio- zahraničnú tlač a jej články, v ktorých zauja-
dikom ako Pravda, aj keď zasahoval určité li k Tisovi vlažný či odmietavý postoj. Veľkú
spektrum obyvateľov Slovenska, ktoré si náro- pozornosť venoval komunistický denník naj-
kovalo na väčšie právomoci v štáte. 6 1 Navyše mä anglickému Catholic Herald, ktorý „zau-
bol týždenníkom, takže čerstvé správy z pro- jíma k osobe Dr. Tisu odmietavý postoj".64
cesu a jeho priebehu v ňom zväčša absento- Podľa Pravdy „úvodníky britskej tlače, ktoré
vali. Zameral sa z tohto dôvodu najmä na je- sa zaoberajú procesom s Dr. Tisom, sú veľ-
ho komentovanie a využitie z jeho politickej lí- mi opatrne štylizované. Je zrejmé, že katolíc-
nie najpodstatnejších momentov, čím sa prak- ke kruhy chcú oddeliť cirkev od Tisovej poli-
ticky stal najradikálnejším periodikom píšucim tiky".65 Catholic Herald vo svojom článku pri-
o procese. Za všetky len jedna citácia, kto- niesol viaceré postrehy z procesu, z ktorých si
rá objasňuje postoj redakcie k Tisovmu po- Pravda vybrala tie, ktoré sa jej najviac hodili do
trestaniu: „Proces s Dr. Tisom nadobúda jas- politickej koncepcie. Poukázala najmä na to,
ných foriem. Čím ďalej, tým viac možno vi- že anglický časopis sa postavil za to, že Tisa
dieť, že akákoľvek obrana nemôže vyvážiť súdia nie ako cirkevného hodnostára, ale ako
zločiny jeho vlády, ktorá sa ako celok zara- politika za jeho politickú činnosť. Bližšie tiež
dila do zotročujúcej akcie medzinárodné- priniesla vysvetlenie Catholic Herald o tom,
ho sprisahania proti mieru (...) Bohužiaľ, eš- že Tiso nemal nárok na titul monsignora a že
te stále sa nájdu medzi nami a vo svete ľu- Vatikánska diplomacia k nemu vždy „zacho-
dia, ktorí sa snažia omlúvať slovenský fašiz- vala istú rezervu, pokiaľ išlo o Tisovú čin-
mus ako jediné východisko z vojnovej situá- nosť" 66 Pravda vo svojej analýze zahranič-
cie. Dokumenty z koncentračných táborov, nej tlače priniesla aj správy z Francúzska či
milióny zavraždených, spálených a vyhlado- Švajčiarska, samozrejme s podobným tónom
vaných nie sú pre nich presvedčivým dôka- ako v prípade anglickej tlače. Aj neskôr, po
zom. Vo svojej krátkozrakosti, ktorú považu- vynesení rozsudku citovala Pravda selektív-
jú skôr za trestuhodnú ako za nevedomú, ne médiá, resp. tých novinárov a redaktorov
nechcú vedieť o miliónoch mŕtvych v tejto zahraničnej tlače, ktorí poukazovali na to, že
vojne, ktorých životy boli vykosené nezmy- proces s Jozefom Tisom prebehol objektívne
selne pre šialené plány štátne organizova- bez ovplyvňovania, čím podložila svoje autor-
ných banditov túžiacich po svetovláde."62 ské články o spravodlivom procese a rozsud-
Vyjadrenia Partizána a jeho reakčnosť bo- ku v mene slovenského národa. 6 7
li motivované ako politicky, tak aj ideologicky.
Stanovisko vatikánskej diplomacie k pro-
Partizáni sami seba chápali ako jednu z najdô-
cesu s Tisom bolo pre Pravdu zdrojom via-
ležitejších skupín, ktorá mala „na svedomí" boj
cerých článkov. Pritom je zaujímavé, že sprá-
proti nenávidenému slovenskému štátu a jeho
vy o stave a postojoch vatikánskej diplomacie
čelným predstaviteľom. O Slovenskej republi-
nepreberala priamo od zdroja - teda z denní-
ke sa vyjadrovali nanajvýš nepriateľsky. Podľa
ka Osservatore Romano - ale z iných zdro-
nich sa slovenský štát stal „eldoradom bez-
jov, najmä z tých, ktoré sa hodili do jej politic-
právia, hnojiskom špiny, do ktorého chceli
kej línie. Prevzala napríklad správu z agentúry
zaviesť celý národ" 63
United Press, ktorá priniesla „stanovisko va-
O postoji jednotlivých denníkov k proce- tikánskych kruhov k procesu proti Tisovi". 6 8
su veľavravne napovedá aj výber komentárov V správe sa uvádza, že „vatikánske kruhy sí-
zahraničnej tlače. Pravda sa snažila na svo- ce odmietli komentovať proces, no súčas-
jich stránkach prinášať aj „objektívne" spra- ne poukazujú na to, že Svätá stolica va-
vodajstvo zo zahraničia, ktoré taktiež vnímalo rovala Tisa, aby sa nezaoberal politikou.
a hodnotilo proces s prezidentom Slovenskej Vatikánske kruhy rozlišujú medzi procesom

61 L A C K O , M. N a j h o r l i v e j š í p o m o c n í c i k o m u n i s t o v . ( S v ä z s l o v e n s k ý c h p a r t i z á n o v a u d a l o s t i na S l o v e n s k u v r o k o c h 1 9 4 5 - 1 9 4 8 ) . In:
P O D O L E C , 0. (zost.): Február 1948. B r a t i s l a v a 2 0 0 8 , s. 5 1 9 - 5 5 6 .
62 Partizán, 12. ' 1947, s. 3. T i s o pred n á r o d n ý m s ú d o r r
63 T a m ž e . 2. 3. 1947, s. 3. T i s o pred N á r o d n ý m s ú d o m .
64 Pravda, 17. 12. 1 9 4 6 , s. 1. S v e t o v á t l a č k o m e n t u j e p r o c e s s T i s o m .
65 Tamže.
66 Tamže.
67 Pravda, 10. 4. 1 9 4 7 , s. 1. S v e t o v á v e r e j n o s ť v i d í T i s o v p r o c e s o b j e k t í v n e .
68 T a m ž e . 7. 12. 1 9 4 6 , s. 1. V a t i k á n p o s u d z u j e T i s u a k o p o l i t i k a .
proti Dr. Tisovi a nedávnym procesom pro- ho postu. 7 3 Pravda však v tejto otázke zauja-
ti arcibiskupovi Stepinacovi, lebo kým v ar- la radikálnejší postoj a využila ju pri každej prí-
cibiskupovi Stepinacovi vidia duchovného ležitosti na Tisovú diskreditáciu a poukázanie
vodcu Slovincov, zatiaľ na Tisu sa dívajú na to, že sa vzpriečil aj svojim katolíckym zá-
ako na prezidenta Slovenského štátu a ak- sadám a v mnohých prípadoch šiel proti cir-
tívneho politika".69 Podobné vyjadrenia prišli kevnej vrchnosti. Kým napríklad Čas v prípa-
komunistickému denníku vhod a často ich vo de Machových výpovedí o účasti Slovákov vo
svojich článkoch využíval. Vzťahy Slovenskej vojne po boku Nemecka použil nadpis „Mach
republiky a Vatikánu však boli zložitejšie ako a účasť slovenského štátu na vojnách po boku
ich Pravda načrtla. 7 0 Poukazovala poväčšine Nemcov" 7 4 , Pravda pri tej istej príležitosti pou-
na vzťah Vatikánu k Tisovi z tej pozície, ako- žila nadpis „Na rozkaz Tisov proti katolíckemu
by Vatikán každú politickú činnosť Tisa odmie- Poľsku" s podtitulom „Pápež proti vojne, Tiso
tal, čo však nemožno s určitosťou tvrdiť v ta- za vojnu". 7 5 Poukazovanie na Tisové údajné
kom rozsahu, ako to denník prezentoval pred protikatolícke postoje mali nahrávať snahám
svojimi čitateľmi. Práve tí však boli pre redak- o vykreslenie Tisa ako človeka, ktorému viac
ciu denníka bernou mincou, prihovárala sa ako jeho kňazské povolanie bola dôležitejšia
im rečou možno štylizovanou a ochudobne- politická funkcia a tým odobriť v mienke čita-
nou o istú časť faktografie, avšak rečou, kto- teľov spravodlivosť jeho potrestania napriek
rá bola zrozumiteľná a priamočiara. Pravda tomu, ako Pravda viackrát zdôrazňovala, že v
totiž zotrvala počas celého procesu na plat- „neuvedomelej" spoločnosti boli snahy niekto-
forme potrestania Tisovej viny a poukazova- rých ľudí v súvislosti so súdením „pána deka-
nia na „zverstvá fašistického režimu", ktoré na" o zmiernenie Tisovho procesu. Podobné
mali za cieľ Tisovú osobu a jeho režim uká- porovnania nadpisov Pravdy a Času pouka-
zať v čo najčiernejšom svetle. V prípade vzťa- zujú na to, že každý pristupoval k získaným
hov Tisa s Vatikánom a jeho kňazskej činnos- informáciám a ich interpretácii inak. Snahou
ti to bolo podobné - snažila sa poukázať na o vypichnutie emocionálne vyhrotenejších
Tisov rozpor s kresťanskými zásadami, ba aj či politicky motivovaných informácií použi-
s Vatikánom ako najvyššou inštanciou, čím sa tých v nadpisoch oplývala oveľa viac Pravda.
prihovárala aj kresťanským čitateľom s ideou Kým napríklad Čas v prípade Machových vy-
Tisovej nedokonalosti v tejto oblasti. hlásení o slovensko-nemeckom pomere po-
užil ako nadpis Machové slová „Priateľstvo
19. decembra, keď Tiso vypovedal o zlo-
s Nemcami, o ktorom sme nahlas hovorili, bol
činoch proti ľudskosti, Pravda napríklad, ho-
len každodenný boj", 7 6 Pravda použila po-
ci priebeh procesu bol najmä o zločinoch, vy-
dobne jeho výrok „Nemci lúpili Slovensko"."
brala na úvodnú stranu veľký titulok „Tiso ne-
Podobných príkladov bolo viacero.
dbal na protest Vatikánu". 7 1 V článku rozo-
berá Tisovú zjavnú nervozitu a podráždenie Niektoré slovenské médiá sa však nepo-
z otázok smerujúcich k protestom Svätej sto- týkali vo svojej práci pri referovaní z proce-
lice: „Dnes zodpovedal sa Tiso za zločiny su len s ideologickými problémami. So za-
proti ľudskosti, proti ktorým mu poslala pro- ujímavým hodnotením práce médií a vzťahu
test úradnou cestou aj Svätá stolica. Tisová spravodajskej agentúry Slovenska k proce-
nervozita sa pri tomto konštatovaní stupňu- su a informovaniu o ňom prišiel vo svojom
je do tej miery, že pôsobí dojmom veľmi po- krátkom komentári denník Sloboda, ktorý
dráždeného človeka"72 Čas, hoci v tom- sa zamýšľal najmä nad neskorým dodávaním
to prípade volil miernejšie formulácie, podob- niektorých pasáží z procesu tlačovým médi-
ne poukázal na to, že Tiso sa napriek žiados- ám : „Náhlivá robota nie je dobrá, hovorí na-
tiam biskupov, resp. arcibiskupa Kmeťka ne- še slovenské porekadlo. Tohto hesla drža-
vzdal po vypuknutí Povstania prezidentské- la sa v posledných dňoch pravdepodobne

69 Tamže.
70 P o z r i n a p r . K A M E N E C , I. - P R E Č A N , V . : Vatikán a Slovensko, H O F F M A N N , G„ H O F F M A N N , L.: Katolícka cirkev a tragédia sloven-
ských Židov v dokumentoch. P a r t i z á n s k e 1 9 9 4 a iné.
71 Pravda, 2 0 . 12. 1 9 4 6 . T i s o n e d b a l n a p r o t e s t V a t i k á n u .
72 Tamže.
73 Čas, 20. 12. 1 9 4 6 . Dr. T i s o p o p i e r a k r a c h s v o j h o r e ž i m u .
74 T a m ž e , 14. 12. 1 9 4 6 , s. 1. M a c h a ú č a s ť s l o v e n s k é h o š t á t u na v o j n á c h po b o k u N e m c o v .
75 Pravda, 13. 12. 1 9 4 6 , s, 3. Na r o z k a z T i s o v proti k a t o l í c k e m u P o ľ s k u . .
76 Čas, 13. 12. 1 9 4 6 , s. 1. P r i a t e ľ s t v o s N e m c a m i , o k t o r o m s m e n a h l a s h o v o r i l i , bol len k a ž d o d e n n ý boj.
77 Pravda, 12. 2. 1 9 4 6 , s. 3. N e m c i lúpili S l o v e n s k o .
aj Spravodajská agentúra Slovenska pri vy- leniu procesu s Dr. Tisom možno vykresliť
dávaní úradných správ zo súdneho pokra- na viacerých príkladoch. Ako už bolo spo-
čovania pred Národným súdom. Dokiaľ išlo menuté, Čas zaujal v prípade informovania
o reči obžaloby, dostávali redakcie denníkov o priebehu procesu zväčša neutrálne sta-
úradné správy a texty reči vždy presne a na- novisko, ktorého sa pridržiaval aj v závereč-
čas." Prax pri vydávaní reči obhajoby však bo- nej fáze procesu. Rozdiel medzi informá-
la zo strany spravodajskej agentúry zjavne od- ciami podávanými v Čase a Pravde bol veľ-
lišná, čím sa stávalo, že nahromadením roz- ký a badateľný pri záverečných rečiach ob-
siahlych rečí obhajcov museli denníky, v tomto hajcov a Tisovej a Machovej obhajobnej re-
prípade Sloboda, uverejňovať obhajobné reči či. Kým Čas zotrval na platforme - ak to bo-
„v posledné dni tohto historického procesu" lo možné - objektívneho informovania o pro-
s dvoj až trojdňovým oneskorením. 7 8 Na dru- cese, Pravda propagandisticky vnášala autor-
hej strane Pravda selektovala medzi obhajob- ské komentáre aj do Tisovej obhajobnej re-
nými a obžalobnými informáciami prvopiáno- či. V rozsiahlych článkoch „Tiso obhajuje se-
vo. Ako poukázal historik Marek Syrný, najmä ba i svoj režim", 8 4 či „Mach na adresu pomý-
v poslednej fáze procesu bolo „badateľné aj lených Slovákov" stavia Tisa, ako aj Macha do
väčšie úsilie KSS o neobjektívne informova- pozície hlavných strojcov režimu. Niektoré re-
nie o procese v záujme dokázania Tisovej či obhajcov Macha a Ďurčanského označu-
viny" 79 Poľahčujúce dôkazy, ktoré prinášali je doslova prívlastkami ako „škandalózne" či
obhajcovia Jozefa Tisa, Pravda poväčšine ig- demagogické". 8 5 Keď sa napríklad obhaj-
norovala, poprípade poukazovala na ich sna- ca A. Macha Dr. Kšiňan ohradil voči proce-
hu o obhájenie neobhájiteľného a reči žalob- su ako „aktu pomsty", Pravda priniesla k je-
cov, ktoré mali poukázať na Tisovú vinu na- ho slovám v zátvorke svoj vlastný komentár:
opak využívala do značnej miery, aby čitate- „{ktorá sa prevádza, pravda, len v jeho fan-
ľom dokázala čo možno najsugestívnejšími prí- tázií)".86 Podobných príkladov možno nájsť
kladmi nevyhnutnosť „spravodlivého potresta- oveľa viac. Veľkú pozornosť venovala Pravda
nia". 8 0 Reči obžalobou plk. Rašlu sa venova- najmä Machovej záverečnej reči, v ktorej vy-
la aj v nasledujúcich číslach novín. Ako nad- zdvihla Machovu snahu o uznanie chýb, kto-
pis uvedenia rozsiahleho výňatku si Pravda rých sa v rokoch 1938 - 1945 dopustil,
vybrala Rašlovu vetu „Za zločinnú politiku ne- v snahe ukázať Machovo kajúcnictvo v kon-
ch pykajú jej strojcovia a dirigenti". 81 V t o m is- frontácii s Tisovým neustálym „obhajovaním
tom čísle sa však venovala aj obhajobe, ktorú neobhájiteľného". Opačne sa k záverečnej
ale v krátkom článku vydanom pod titulom „ne- fáze procesu postavil Čas, ktorý sa snažil o
presvedčivá obhajoba Dr. Tisu" ostro skritizo- spravodajstvo s menším počtom autorských
vala. 8 2 Ďalšie články v nasledujúcich číslach komentárov. Tým sa však nedá povedať, že
ako „obhajoba neodpovedala na vývody obža- svoj postoj nevyjadrila redakcia čiastočne aj
Sobcov"83 zjavne ukazovali na předpojatost' re- inými spôsobmi. Napríklad výberom nadpisov
daktorov Pravdy k hodnoteniu obhajoby, resp. a podnadpisov s Pravdou v tomto čase ostro
k celému procesu. kontrastoval uvedomujúc si dôležitosť blížia-
ceho sa konca procesu pre DS. Obhajobe
Záverečná fáza procesu, v ktorej prišlo ku
Jozefa Tisa venoval tiež oveľa viac miesta ako
konfrontácii obžaloby a obhajoby, znamenala
komunistický denník. 8 7 Príznačný pre poli-
pre slovenské tlačové médiá zdroj inšpirácie
tickú líniu Času je napríklad titulok rozsiah-
pri koncipovaní svojich čísel. Prístup oboch
leho článku z 19. 3. 1947 „Dr. Tiso sa do-
najsilnejších slovenských denníkov k vykres-

78 Sloboda. 2 0 . 3. 1 9 4 7 , s. 3. P o s l e d n é dni T i s o v h o p r o c e s u .
79 S Y R N Ý . M.: Demokratická strana '44 - 48, s. 2 8 1 .
80 Pozri napr. P r a ľ r f a . 1 3 . 3 . 1947, s. 1, 2. O b ž a l o b a n a v r h u j e t r e s t s m r t i s p o d t i t u l o m „ p r e s v e d č i v á a r g u m e n t á c i a o b ž a l o b o u plk. Dr
R a š l u " . R a š l o v e j reči v e n o v a l a Pravda n e p o m e r n e v i a c m i e s t a a k o r e č i a m o b h a j c o v , u k t o r ý c h len s t r u č n e i n f o r m o v a l a o o b s a h u ich
reči.
81 Pravda, 16. 3. 1947. s. 3. Za z l o č i n n ú p o l i t i k u n e c h p y k a j ú jej s t r o j c o v i a a d i r i g e n t i .
82 T a m ž e , s. 1. N e p r e s v e d č i v á o b h a j o b a Dr. T i s u
83 Pravda, 18. 3 . 1947. s . 3 . O b h a j o b a n e o d p o v e d a l a n a v ý v o d y o b ž a l o b c o v .
84 T a m ž e , 19. 3. 1947. s. 1. T i s o o b h a j u j e s e b a i s v o j režim.
85 T a m ž e , s . 1 . V u v e d e n o m č l á n k u p o u ž í v a j ú s l o v n é s p o j e n i a a k o napr. „ Š k a n d a l ó z n a reč M a c h o v h o o b h a j c u " , resp. ..túto d e m a g ó g i u
vyvracajú..."
86 Tamže.
87 Čas, 18. 3. 1947. s. 2. O b h a j o b a ž i a d a o s l o b o d e n i e Dr. T i s u .
by. Jeho význam na formovanie verejnej mien-
ky bol však do značnej miery obmedzený.
„Prestrelka" medzi Pravdou a Časom ne-
utíchla ani po tom, ako predseda Národného
súdu ukončil pojednávanie na neurčito až do
vynesenia rozsudku. V nadväznosti na Tisov
proces sa totiž v Piešťanoch konala demon-
štrácia, na ktorej zväčša ženské osadenstvo
žiadalo prepustenie Jozefa Tisa. Ako Čas,
tak aj Pravda prišli pri analýze demonštrácie
k vlastným záverom, obviňujúc svojich poli-
tických oponentov. Kým však Komunistickej
strane nemohli piešťanské udalosti radikál-
nejšie poškodiť, Demokratická strana sa ich
prostredníctvom opätovne dostala na pretras
v súvislosti s prítomnosťou katolíkov či býva-
lých ľudákov, ktorí vstúpili do strany na zá-
klade Aprílovej dohody. DS si toho bola ve-
domá, preto cestou svojho tlačového orgá-
nu sa rozhodla apelovať na katolíkov v stra-
J. Tiso a A. Mach na voláva súdu celého národa". 8 8 Podnadpismi ne poukazovaním na potrebu nepodľahnu-
lavici obžalovaných. Zdroj: v texte, ako napr. „Obhájci Dr. Ďurčanského tia emóciám. V čísle z 1. apríla venoval den-
AMSNP a A. Macha žiadajú spravodlivý rozsudok" či ník na 1. strane veľký priestor reakcii kano-
„obžaloba prevážila obhajobu", pod ktorým nika Andreja Cvinčeka 9 0 na piešťanské uda-
prináša Tisovú výhradu o tom, že obžaloba losti. Pod titulom „Slovenským katolíkom dob-
mala k dispozícii nepomerne viac materiálu rej vôle" apeloval Cvinček na to, aby sa ne-
ako obhajoba, Čas skryte vyjadril svoj postoj dali „použiť a zneužiť proti svojim vlastným
k priebehu a plánovanému výsledku procesu. záujmom, proti záujmom slovenského ná-
Redakcia Pravdy si nenechala ujsť vhodnú prí- roda a katolíckej cirkvi".91 Dovetok piešťan-
ležitosť, aby za spôsob písania napadla svoj- ských udalostí chápal ako zakončenie ťaženia
ho najväčšieho konkurenta: „Je známe na- proti Demokratickej strane zo strany komunis-
šej verejnosti, ako referoval ústredný orgán tov: „Keď už všetky pokusy zdiskreditovať
Demokratickej (!) strany o procese proti Dr. a kompromitovať DS a v nej najmä sloven-
Tisovi a spol. že totiž využíval všetky mož- ských katolíkov zlyhali, ako posledný tromf,
né príležitosti aby robil narážky proti predse- na ktorý sa už divnejšie spoliehali, má byť
dovi Národného súdu Dr. Daxnerovi, akoby koniec Tisovho procesu. Ten istotne neskla-
Tiso a spol. boli pri tomto procese vedľajší- me."92 Kým Čas chápal udalosti ako zinsce-
mi. Takéto informovanie o procese vyvrcho- nované divadlo, dôsledok snahy neprajníkov o
lilo pri záverečných rečiach obžalovaných. našívanie „niekoľko krátkozrakých mladíkov"
„Čas" nieže by objektívne informoval verej- a použitie niekoľkých „pobožných paničiek",
nosť o tom, čo hovoril na svoju obranu ob- čím sa snažil bagatelizovať ich dosah, Pravda
žalovaný Dr. Tiso, ktorý zotrvával zatvrdilo vo sa chopila príležitosti a zostra sa pustila do
svojich zločinoch, ale titulkami a medzititul- Demokratickej strany. Podľa denníka „Výčiny
kami vlastne komentoval v kladnom zmysle podzemných organizátorov piešťanskej de-
Tisovú obranu, ktorá sa niesla v duchu „slo- monštrácie nezostanú bez odpovede štát-
venského štátu" a jeho režimu, teda proti nych orgánov a nemôže ostať bez odpove-
ČSR."89 Relatívne veľkou dávkou objektívnosti de zdravých a demokratických síl národa.
a faktografickým nasýtením disponoval denník Protištátni provokatéri v Piešťanoch zneužili
Sloboda, ktorý na pokračovanie uverejňoval aj jednoduché dedinské ženičky, ktorým na-
rozsiahle pasáže ako obžaloby, tak aj obhajo- hovárajú, že sa zavďačia Bohu, keď sa bu-

88 T a m ž e , 19. 3. 1947, s. 3. Dr. T i s o sa d o v o l á v a s ú d u c e l é h o n á r o d a .


89 Pravda, 21. 3. 1 9 4 7 , s. 2. C h a r a k t e r i s t i c k é pre „Čas"...
90 A. C v i n č e k bol p o d p r e d s e d o m D o č a s n é h o národného z h r o m a ž d e n i a , v marci 1 9 4 6 bol p o v e r e n ý v y j e d n á v a n í m o v y t v o r e n í novej katolíc-
kej s t r a n y v N á r o d n o m fronte. Po prijatí A p r í l o v e j d o h o d y sa stal p o d p r e d s e d o m DS. L E T Z , R.: Slovensko v rokoch 1945- 1948, s. 3 5 .
91 Čas, 1. 4. 1947, s. 1. S l o v e n s k ý m k a t o l í k o m dobrej v ô l e ,
dú modliť za toho, koho sa však v skutoč- oproti DS minimálny. To ale neznamená, že by
nosti Vatikán vzdal...".93 Čas, resp. vedenie v Demokratickej strane vopred rezignovali jej
DS si boli vedomí, že na obvinenia museli dô- predstavitelia na „boj" voči KSS na stránkach
razne reagovať. Piešťanským udalostiam preto médií - práve naopak. V mimoriadnom vyda-
venovali viacero článkov a komentárov. Okrem ní z 15. apríla priniesol denník DS Čas správu
Cvinčekovho prejavu ku katolíkom apelovali, o odsúdení Tisa a Ďurčanského na trest smr-
aby z piešťanských udalostí nevytíkala komu- ti, resp. sa venoval najmä rozsudku, ktorý bol
nistická strana politický kapitál. O komunistic- „vynesený za úplného ticha všetkých prítom-
kej forme interpretácie faktov sa pohŕdavo vy- ných, len hukot filmovacích aparátov a cva-
jadril Čas v článku „Nevytíkať stranícky kapi- kanie fotografických spúšťačov toto ticho
tál z piešťanských udalostí". Podľa denníka sa prerušovali. Dr. Jozef Tiso pri rozsudku sa
komunisti v Pravde „nesnažia ísť na koreň ur- vôbec nepohol".97 Konštatovaním rozsudku
čitých politických úkazov na Slovensku, ale a tlačou mimoriadneho vydania Čas neprekro-
uspokojujúc sa s povrchným pohľadom na čil líniu faktografického informovania o proce-
udalosti, vyvodzujú z veci pochybné uzáve- se, čo sa však o niekoľko dní vydaním článku
ry, pričom falšujú skutočnosti, skresľujú ich „Ako to v skutočnosti bolo" zmenilo, ,
a prifarbujú i pristrihujú podľa svojej partaj- Pravda na vynesenie rozsudku - trestu
nej potreby" .94 smrti obesením pre Tisa a Ďurčanského zare-
Obe periodiká na seba v nadväznosti na agovala podobne tlačou zvláštneho vydania,
Tisov proces a piešťanské udalosti reagovali ktoré bolo venované výlučne procesu s Tisom
ešte v niekoľkých článkoch. Piešťanské inter- a spol. Vynesenie rozsudku jednoznačne,
mezzo tak naplnilo „hluché obdobie" takmer idúc v línii svojho predchádzajúceho písania,
mesiaca medzi odložením pojednávania a vy- privítala. V úvodnom článku sa redaktor zamýš-
nesením rozsudku. Piešťanské udalosti sa sta- ľal nad „dejinnou podmienenosťou" a spra-
li jednou z tém aj v ďalších periodikách. Ohlas vodlivosťou vyneseného rozsudku: „Dnes pa-
vzbudili aj v Čechách, najmä v súvislosti s otáz- dol rozsudok nad Dr. Jozefom Tisom a Dr.
kou ďalšieho smerovania slovenských kato- Ferdinandom Ďurčanským. Obaja boli odsú-
líkov a ich možnej spolupráce s Čechmi. 9 5 dení na trest smrti povrazom. Tento rozsu-
To sa však už blížil 15. apríl, deň, v kto- dok si vyžiadala dejinná spravodlivosť. V me-
rom mal byť vynesený rozsudok nad Jozefom ne republiky a slovenského národa bola od-
Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom súdená hlava toho štátu, ktorého režim hnal
Ďurčanským. Najväčší záujem médií a reak- náš národ do katastrofy. Z celej činnosti bý-
cie vyvolal práve rozsudok nad obžalovanými, valého prezidenta tzv. slovenského štátu bo-
ktorý bol posledným väčším medialnym sús- lo jasné, že pred Nár. súdom nestál kňaz,
tom pre tlač v procese s Tisom a spol., v kto- ale predstaviteľ zradcovskej koncepcie ľu-
rom si mohli strany na pôde svojich tlačových dáckeho režimu. A pojednávanie pred NS,
tribúnov vytĺcť politické body. Demokratická ako aj chovanie sa Dr. Tisu, najmä jeho zá-
strana bola v tomto boji, aj vzhľadom na pred- verečná reč toto len potvrdila. Národný súd
pokladaný rozsudok v oveľa zložitejšej situá- odsúdil teda zločiny proti Republike, náro-
cii. Svojou rétorikou na stránkach tlače sa sí- du a proti ľudskosti. A odsúdil ich spravod-
ce snažila o napravenie svojej povesti, najmä livo."98 V ďalších článkoch zvláštneho vyda-
u katolíckeho voličstva, čo sa nie vždy stre- nia Pravda priniesla stručný výťah z rozsud-
tlo s úspechom. Jedinou „útechou" pre stra- ku a najdôležitejšie informácie. Podobne ako
nu mohlo byť azda to, že na slovenskej poli- Pravda priniesli zvláštne vydania viaceré den-
tickej scéne nemala ani v prípade predpokla- níky. Tie sa predbiehali v tom, kto ako prvý
danej Tisovej popravy adekvátneho konkuren- bude informovať o vynesení rozsudku. Práca
ta, ktorý by bol schopný pojať katolíckych vo- však bola v tejto snahe natoľko „horlivá", že už
ličov, ktorí by boli nespokojní s rozsudkom vopred pripravila postup pre prípad vynesenia
a mohli uvažovať o odchode z DS. Istou alter- rozsudku. Aby o ňom informovala čo najskôr,
natívou sa síce zdala byt' Strana slobody, kto- použila viac ako dva mesiace starú fotografiu
rá sa na svojich stránkach viackrát prihová- z procesu, s podtitulom „predseda NS pri číta-
rala katolíckym voličom, 9 6 jej vplyv však bol ní dôvodov rozsudku", za čo bola konkurenta-

93 Pravda, 2 2 . 3. 1 9 4 7 , s. 3. Na p o u č e n i e i v ý s t r a h u .
94 Čas, 2 0 . 3. 1947, s. 3. N e v y t í k a ť s t r a n í c k y k a p i t á l z p i e š ť a n s k ý c h u d a l o s t í .
95 Lidová demokracie, 2 6 . 3. 1 9 4 7 , s. 1. P o r o v n a j Hlas práce, 2 9 . 3. 1 9 4 7 , s. 1. 0 p o l i t i c k e j c e s t e s l o v e n s k ý c h k a t o l í k o v .
96 Sloboda, 2 0 . 3. 1 9 4 7 , s. 1. Š t á t o t v o r n o s ť s l o v e n s k é h o k a t o l i c i z m u .
97 Čas, m i m o r i a d n e v y d a n i e , 15. 4. 1947, s. 1. Dl T i s o a Ď u r č a n s k ý o d s ú d e n í na s m r ť .
98 Pravda, z v l á š t n e v y d a n i e , 1 5 . 4 . 1947, s . 1 . T i s o a Ď u r č a n s k ý o d s ú d e n í n a t r e s t s m r t i p o v r a z o m .
Zdroj: Pravda

mi na mediálnom poli, aj keď úsmevne, skriti- všetky noviny. Napriek tomu v radoch niekto-
zovaná. Rozsudku sa venovala Pravda zoširo- rých čitateľov Času bolo „ticho" zo strany no-
ka aj v pravidelnom vydaní zo 17. apríla. V nad- vín pri pochovaní bývalého prezidenta a nedo-
pise úvodného článku skonštatoval, že sa danie autorského komentára kritizované, na
skončil „najväčšíproces v dejinách ČSR"." čo poukázala redakcia, že šlo o text povere-
Podobne ako v zvláštnom čísle redaktori priví- níctva, nie „súkromnú správu" Času. Oveľa
tali spravodlivý rozsudok a informovali o prie- väčší ohlas malo vydanie denníka z 23. aprí-
behu posledných udalostí. la 1947, v ktorom Čas ostro zareagoval na
Rozsudok Národného súdu zamestnal aj útoky voči Demokratickej strane a rozhodol
redaktorov denníka Čas. Ten ako periodikum sa ponúknuť čitateľom svoju verziu o Tisovej
Demokratickej strany musel zaujať k vynese- poprave v nadväznosti na snahy o diskredi-
niu rozsudku zásadné stanovisko. Vedenie táciu DS. Predmetom sporov sa stali najmä
denníka totiž, napriek predchádzajúcej politi- snahy niektorých členov Demokratickej stra-
ke snáh o objektívne informovanie, bolo si is- ny o udelenie milosti pre Jozefa Tisa. Postup
te vedomé, že odsúdenie a následná poprava DS bol v niektorých novinách ostro kritizova-
prezidenta Slovenskej republiky bude mať za ný, na čo sa Čas rozhodol reagovať v rozsiah-
následok pnutie v Demokratickej strane, kto- lom úvodníku s nadpisom „Ako to v skutoč-
ré pomôže jej odporcom, teda najmä KSS. Po nosti bolo?" 1 0 3 : „Keďže určité kruhy a noviny
vynesení rozsudku a vytlačení mimoriadneho ako „Právo lidu" či „Práca" a iné vyrukova-
vydania priniesol Čas zo 17. apríla síce obšír- li na verejnosť s tendenčnými a zlomyseľný-
ny, no v podstate ešte stále nie útočný článok, mi informáciami, ktoré skutkový stav skres-
v ktorom ako vo vydaní z 15. apríla a podob- ľujú, a to s priehľadnou snahou zdiskredito-
ne ako ostatné periodiká informoval o ude- vať vedenie Demokratickej strany v očiach
lení trestu smrti povrazom pre Dr. Tisa a Dr. jej členstva, nám iné ako odraziť útoky, ve-
Ďurčanského. 1 0 0 Zároveň priniesol odôvod- ci uviesť na pravú mieru a slovenskú verej-
nenie rozsudku. 1 0 1 Podobne krátkym ozná- nosť pravdivé informovať, ako to v skutoč-
mením Čas reagoval na Tisovú popravu v krát- nosti bolo v otázke milosti pre Tisu."'104 Ako
kom informatívnom článku „Dr. Tiso poprave- ďalej pokračoval, „to je súčasne naša odpo-
ný" vo vydaní z 20. apríla. 1 0 2 Táto krátka sprá- veď na nezodpovedné upodozrievanie pred-
va však bola, podobne ako článok o Tisovom sedníctva SNR i predsedu SNR a DS Dr.
pochovaní, len znením tlačovej správy, ktorú Jozefa Lettricha".105 Práve ten bol už viackrát
vydalo Povereníctvo vnútra a ktorú uverejnili predtým hodnotený ako zástanca línie potres-

99 Pravda. 17. 4 . 1 9 4 7 , s. 1. T i s o v i a Ď u r č a n s k é m u t r e s t s m r t i p o v r a z o m .
1 0 0 Čas, 17. 4. 1947, s. 1. N a j v y š š í v ý m e r t r e s t u Dr. T i s o v i a Ď u r č a n s k é m u .
101 T a m ž e , s. 2. O d ô v o d n e n i e r o z s u d k u proti T i s o v i a Ď u r č a n s k é m u .
1 0 2 T a m ž e , 2 0 . 4. 1947, s. 1. Dr. T i s o p o p r a v e n ý .
103 Tamže, 23. 4 . 1 9 4 7 . A k o to v skutočnosti bolo?
104 Tamže.
105 Tamže.
tania Jozefa Tisa a mal byt' tým, kto de facto lická cirkev,108 Naproti tomu predstavitelia Zdroj: Čas
Tisovú popravu svojím postupom umožnil. 1 0 6 KSS boli bezpodmienečne za výkon tres-
Čas v článku obhajoval postup DS pri ude- tu na T/sov/. 1 0 9 " 1 1 0 Čas analyzoval najmä po-
lení milosti (ktorý však bol v skutočnosti pod- stoj Predsedníctva SNR k podaniu žiadosti
ľa niektorých autorov skôr alibistický v sna- o milosť, ktorú podal povereník spravodlivos-
he nestratiť katolíckeho voliča a neúčinný ti. 1 1 1 Trval tiež na tom, že Demokratická strana
v snahe o vymoženie zrušenia trestu smrti). 1 0 7 urobila všetko pre Tisovú záchranu: „Keď sa
Viackrát pritom pripomenul, že Demokratická členovia vedenia DS v Bratislave dozvede-
strana síce nebola zástancom Tisovej poli- li o stave veci, predseda DS Jozef Lettrich
tiky, avšak nemohla akceptovať ani rozsu- v stredu večer dňa 16. apríla t. r. päť ráz súr-
dok Národného súdu: „Hoci Demokratická ne telefonicky volal prezidenta Republiky,
strana od prvého dňa svojho vzniku zrozu- aby mu mohol tlmočiť stanovisko DS vo ve-
miteľne a bezvýhradne odmietala politiku ci a jeho dôvody.,."112 Úvodník ako taký bol
Tisovú, hoci uznávala jeho vinu a ponechá- určený najmä katolíkom v radoch DS, kto-
vala Národnému súdu, aby on objektívne ur- rí si želali udelenie milosti Benešom a kto-
čil spravodlivý trest, predsa sa DS stavala rí boli zo strany komunistických a DS opozič-
proti jeho poprave. Týmto svojim stanovis- ných novín atakovaní v snahe o vnútorné roz-
kom sa nestotožňovala v žiadnom smere ani bitie Demokratickej strany. Ako poukázal je-
s politikou Tisovou, ani nebrala do ochra- ho pisateľ, „Takto a nie ináč to bolo s otáz-
ny samého Tisu. Naopak, došlo k nemu kou udelenia milosti odsúdenému Tisovi.
po starostlivom uvážení záujmov Republiky, Nechceli sme to ešte verejnosti oznamo-
slovenských potrieb po konsolidovaní po- vať. Rozbíjačské snahy odporcov a nepria-
merov, snahy hladko a bez otrasov splniť teľov DS nás prinútili, aby sme vyšli s prav-
dvojročný plán a pripraviť návrh novej ústa- dou von. Nielen kvôli nej samej, ale i pre za-
vy. Videla, že by popravou mohli byť tieto chovanie týchto skutočností pre históriu".113
dôležité verejné záujmy poškodené. Tento Zostáva už len dodať, že i pre zamedzenie roz-
náhľad zdieľalo i mnoho vážnych nepoli- kolu v strane. DS sa prostredníctvom Času
tických činiteľov, napr. i katolícka, i evanje- snažila zamedziť odlivu členstva aj vytlačením

1 0 6 V N U K , F.: Slovensko v rokoch 1945 - 48. II. diel. T o r o n t o 1 9 9 5 , s. 2 2 . P o r o v n a j S 0 K 0 L 0 V I Č , P.: L i s t y E d v a r d o v i B e n e š o v i v s ú v i s -


losti s r o z s u d k o m n a d J o z e f o m T i s o m
1 0 7 Ď U R I C A , M . S . : Jozef Tiso 1887 - 1947. Životopisný profil, s. 5 0 5 .
1 0 8 Čas, 23. 4. 1947, s. 1. A k o to v s k u t o č n o s t i b o l o ?
1 0 9 S 0 K 0 L 0 V I Č , P.: L i s t y E d v a r d o v i B e n e š o v i v s ú v i s l o s t í s r o z s u d k o m n a d J o z e f o m T i s o m .
1 1 0 Čas, 23. 4. 1947, s. 1. A k o to v s k u t o č n o s t i b o l o ?
111 N á r o d n ý a r c h í v Č e s k e j r e p u b l i k y P r a h a , f . Ú P V t a j n á s p i s o v n a , L i s t p r e d s e d u S N R L e t t r i c h a P r e d s e d n í c t v u v l á d y z 16. 4 . 1947, In-
formácia Gustáva Husáka Predsedníctvu vlády.
112 Čas, 23. 4. 1947, s. 1. A k o to v s k u t o č n o s t i b o l o ?
105 Tamže.
uvedeného článku, čo sa jej však úplne nepo- signifikantná neskoršia stručná analýza situ-
darilo. Za krátky čas napríklad zrušilo predplat- ácie na Slovensku, podľa ktorej „rozsudok
né denníka okolo 40 tisíc predplatiteľov. 114 nad Tisom prijalo Slovensko i zahraničie po-
Za uvedený článok bol celý náklad novín kojne. Odbojové zložky i osadenstvo mno-
zhabaný. Vydavateľ síce podal proti zhabaniu hých závodov vyjadrili svoje zadosťučinenie
rekurz, no náhradné číslo už nevydal pre údaj- nad spravodlivo vyneseným rozsudkom".'120
ný nedostatok papiera. 1 1 5 Na uvedenie člán- Denník pritom nebral do úvahy veľký počet žia-
ku „Ako to v skutočnosti bolo?" reagovali via- dostí o milosť Tisovi a nesúhlasných listov v sú-
ceré periodiká. Partizán priniesol na úvodnej vislosti s jeho popravou, ktoré počtom takmer
strane text „Stanoviska Koordinačného výboru dvojnásobne prevyšovali žiadosti o vykonanie
odborových zložiek k posledným udalostiam", rozsudku, resp. listy odobrujúce rozsudok. 1 2 1
v ktorom výbor skonštatoval: „Odmietame dô- Podobne ako v prípade referovania o Tisovom
razne článok v Čase dňa 23. 4. 1947 a ne- procese nezabudla poukázať na to, ako rea-
môžeme uveriť, že takýto text bol uverejne- goval na Tisovú popravu Vatikán. Zacitovala
ný so súhlasom a vedomím skutočných de- opäť správu z agentúry United Press, podľa
mokratov, ktorí bojovali s nami ruka v ruke ktorej prijal síce Vatikán Tisovú popravu ako
v zahraničnej čs. armáde, v partizánskych vojnového zločinca s poľutovaním, na druhej
jednotkách, v 1. čsl. armáde na Slovensku strane ale „Svätá stolica nepodnikne nija-
a v ilegálnom odboji. Článkom v Čase sme kú akciu, aby trest smrti zmiernili, a to z to-
boli hrubým a neslušným spôsobom napad- ho dôvodu, že Dr. Tiso prijal politický úrad.
nutí a obvinení z nátlaku na Predsedníctvo V správe sa hovorí: Tu opäť má cirkev prav-
SNR, aby spravodlivý rozsudok nad J. Tisom du, keď odporúča kňazom, aby neprijíma-
bol vykonaný,"116 Partizán ďalej poukazu- li politický úrad".122 Podobné správy prinies-
je na to, že Lettrichovi ako predsedovi SNR li po vykonaní popravy viaceré médiá, avšak
ponúkla deputácia partizánov pomocnú ru- bez výrazného akcentovania Tisovho rozporu
ku pred tlakom z ľudáckeho podzemia, ktorú s Vatikánom. Sloboda si všimla na rozdiel od
neodmietol. Poukázali tiež na to, že Lettrich Pravdy spôsob, akým o Tisovej poprave pí-
bol zástancom Tisovho potrestania a pravde- sal oficiálny Vatikánsky časopis Osservatore
podobne podľahol tlaku zo strany „ľudáckeho Romano. Podľa komentára v uvedenom pe-
krídla v DS". 1 1 7 Uvedený článok bol podľa sta- riodiku šlo o čin, ktorý „kompromituje vzác-
noviska uverejneného v Partizánovi zákerný nu možnosť upokojenia myslí v ČSR. Nech
a perfídny. Jeho členovia sa teda pýtali: „ 1. Či už poprava bola spravodlivým potrestaním
vedenie DS stojí za obsahom tohto článku? zločinu, ako tvrdí jedna strana, alebo politic-
2. Či vedenie DS súhlasí s vetou, že vykona- kou pomstou, ako hovorí strana druhá, jed-
nie rozsudku nad J. Tisom je „priehľadnou na vec je istá: milosť Dr. Tisovi by mohla veľ-
snahou kompromitovať vedenie DS v očiach mi prospieť k utuženiu duchovnej jednoty
jej členstva"? 3. Či sa chcú partajné záujmy medzi Čechmi a Slovákmi. Skutočnosť, že
presadzovať aj za cenu Republiky?"'1'18 nebola prejavená úcta k duchovnému po-
staveniu obžalovaného, ktoré je vždy po-
Po poprave Jozefa Tisa okrem prestrelky
svätné, i v tom človekovi, ktorého vina bo-
medzi Časom a Pravdou zaujímala médiá si-
la dokázaná, môže vyvolať len hlbokú bo-
tuácia na Slovensku, ako aj reakcie jednotli-
lesť u všetkých veriacich (...) Je to smut-
vých krajín či tlače. Pravda v rozsiahlom člán-
ná vec - plodnosť k nenávisti - prejavená
ku „Po Tisovej poprave" poukázala na to, že
tým, že ten, kto sa cíti byť urazeným, oby-
na Slovensku napriek tomu, že „isté kruhy ve-
čajne odpláca tým, že rozmnožuje zlo, kto-
rejnosti už dobre známe, šírili všelijaké reči,
ré bolo na ňom spáchané".123 Hoci bol den-
že poprava spôsobí na Slovensku nepoko-
ník Osservatore Romano významným ofici-
je",119 panoval až na menšie incidenty pokoj.
álnym vatikánskym periodikom, ktoré odráža-
V tomto smere je pre spôsob písania Pravdy

114 V N U K , F.: Slovensko v rokoch 1945-48. II. diel. s. 2 4 .


115 Čas, 24. 4. 1947. s. 1. „ Č a s " z h a b a n ý .
116 Partizán. 27. 4. 1947, s. 1. s t a n o v i s k o k o o r d i n a č n é h o v ý b o r u o d b o r o v ý c h z l o ž i e k k p o s l e d n ý m u d a l o s t i a m .
117 T a m ž e .
118 T a m ž e .
119 Pravda, 2 2 . 4. 1 9 4 7 . s. 2. Po T i s o v e j p o p r a v e .
1 2 0 T a m ž e , 2 0 . 4. 1947, s. 4. Z d o m o v a .
121 S O K O L O V I Č , P: L i s t y E d v a r d o v i B e n e š o v i v s ú v i s l o s t i s r o z s u d k o m nad J o z e f o m T i s o m .
1 2 2 Pravda, 2 2 . 4. 1 9 4 7 . s. 2. Po T i s o v e j p o p r a v e .
1 2 3 Sloboda. 2 3 . 4. 1947, s. 2. O s s e r v a t o r e R o m a n o k v y k o n a n i u r o z s u d k u n a d Dr. J o z e f o m T i s o m . P o r o v n a j V N U K . F.: Slovensko v ro-
koch 1945 - 48. II. diel, s. 2 5 .
lo postoje Vatikánu v rozličných otázkach, na je ako k procesu samotnému, tak v nadväz-
stránkach Pravdy by sme uvedený citát hľada- nosti naň aj k smerovaniu slovenskej politiky.
li márne. Opäť jeden z mnohých dôkazov se- Stránky slovenskej tlače v sledovanom období
lektívnej politiky denníka KSS k informovaniu sú dôkazom, že proces s Jozefom Tisom bol
o procese s Jozefom Tisom. politicky využívaným v straníckom súboji, kto-
Pravdu však situácia na Slovensku zaujíma- rý v slovenskej spoločnosti prebiehal po voľ-
la tiež okrem iného najmä z hľadiska možností bách v roku 1946. Komunistická strana svo-
jej využitia vo svojej kampani proti demokratic- jím ťažením proti demokracii využila proces
kej strane. V citovanom článku venovala pozor- na upevňovanie svojich pozícií a treba skon-
nosť situácii v DS, ktorá „sa pred voľbami za- štatovať, že z neho vyšla tak na stránkach tla-
viazala a svojim ľudáckym voličom sľúbila, že če, ako aj v politickej (ak už nie v morálnej) ro-
Tiso popravený nebude". Podľa denníka totiž vine víťazne.
„už počas celého procesu kríza v DS trvala Otázka úlohy médií v procese s Jozefom
aj po poslednej schôdzke predsedníctva, na Tisom a spol. zďaleka nie je týmto príspevkom
ktorej sa údajne dohodli udržať jednotu stra- vyčerpaná. V rovine analýzy konkrétnych po-
ny, nemožno tvrdiť, že by táto kríza bola úpl- stojov tlačových médií k jednotlivým otázkam
ne likvidovaná".124 Kríza v Demokratickej stra- procesu sa akiste núkajú mnohé porovnania
ne skutočne existovala, ako počas procesu, no foriem reakcií straníckych novín na samostat-
najmä po ňom, stranu ako takú ale nepoložila né body obžaloby, ktoré už boli niektorými au-
na kolená a ani nerozštiepila na dve časti pod- tormi načrtnuté. 1 2 6 Tento aspekt je zaiste ne-
ľa želania KSS. Napriek tomu Tisová poprava smierne zaujímavý, svojim rozsahom by však
znamenala pre Demokratickú stranu istý, aj keď presiahol rámec jednej štúdie. Predkladaný
nie rozhodujúci zásah. 1 2 5 Väz jej však zlomil až príspevok sa aj preto zameriava najmä na úlo-
február 1948. hy tlače v straníckom boji dvoch najvýznam-
Slovenské politické strany v tomto boji sle- nejších slovenských politických strán, snaží
dovali vlastné politické ciele. Ako bolo vidieť sa vyvodiť závery, ktoré by objasnili konkrétnu
na predložených dokumentoch, proces ne- úlohu straníckych tlačových tribúnov pri ana-
bol ani tak príčinou, ktorá podnietila ich aktivi- lýze jedného z najvýznamnejších (ak nie naj-
ty, ako skôr prostriedkom na diskreditáciu po- významnejšieho) retribučných procesov po-
litického protivníka. Na stránkach svojich tla- vojnového obdobia.
čových orgánov preto formulovali svoje posto-

Peter Sokolovič: The Role of the Slovak Press in the Political Struggle In the
Context of the Trial of Jozef Tiso

The trial of Jozef Tiso represented more than indicting his person; the newly established ruling power aimed to
put on trial also the regime, and its symbol. This way it availed itself of the opportunity to deal not only with this
figure but for the most part also with the preceding political system once and for all. The political aspect of Tiso's
"just" punishment entailed yet another and perhaps a more notable facet. Namely, it became the bargaining chip
the Communist Party of Slovakia set out to use for its political gains in the struggle for power with the Democratic
Party. In the role of the medium which exerted most influence at the time, the press turned into an arena where
political points were to be scored. The press bodies of the political parties and the seemingly independent media
alike engaged iri a race to bring the "most objective" coverage of the trial. W h e n one analyzes the periodic press,
it becomes obvious, that it was the press that became a highly effective instrument of the political propaganda
which could lavishly exploit the fertile ground the Jozef Tiso trial afforded. The various newspapers interpreted the
factual information presented during the trial to suit their respective political affiliation. They would fit the means of
expression; they even often informed on facts which were presented in the course of the trial in a selective mode.
Since the press disputes during the trial tied iri mostly with the animosity coming from the Čas and Pravda daily
newspapers, it is logical, the study has focused foremost on analyzing these periodicals and their view of the trial.

1 2 4 Pravda, 2 2 . 4. 1 9 4 7 , s. 2. Po T i s o v e j p o p r a v e .
1 2 5 P o r o v n a j L E T Z , R.: Slovensko v rokoch 1945 - 1948, s. 4 9 , S Y R N Ý , M.: Slovenskí demokrati '44 - 48, s. 2 8 6 .
1 2 6 K U Z M O V Á , D.: P r a v d a a Č a s o v ý p o v e d i a c h J o z e f a T i s u pred N á r o d n ý m s ú d o m .
Štátna bezpečnosť v druhej polovici
80. rokov 20. storočia
Rekonštrukcia na príklade činnosti Oddelenia (Odboru) ŠtB Okresnej správy
ZNB Levice1

Mgr. Peter Jašek, PhD. Druhá polovica 80. rokov 20. storočia pri- pádu režimu mala v predsedníctve Ústredné-
(1983), absolvent Trnavskej niesla zásadnú zmenu v postavení komunis- ho výboru Komunistickej strany Českosloven-
univerzity v Trnave, študijný tického Československa. Spoločenská atmo- ska (ÚV KSČ) prevahu tá časť funkcionárov,
odbor história. Pracuje sféra, poznačená až deformovaná normalizač- ktorí boli zásadne proti revízii hodnotenia uda-
v Ústave pamäti národa. ným režimom nastoleným v 70. rokoch, sa za- lostí 21. augusta 1968, pretože od toho závi-
čala meniť a obyvateľstvo čoraz viac prejavo- sela ich politická existencia. 2 Neboli schop-
valo nespokojnosť s panujúcim režimom, kto- ní nastoliť túto otázku počas oficiálnych náv-
rý svoju legitimitu opieral predovšetkým o so- štev Sovietskeho zväzu dokonca ani v roku
vietsku okupačnú armádu, ktorá jeho predsta- 1989, keď im sovietske vedenie jasne pove-
viteľov dosadila k moci v rokoch 1968 - 1970. dalo, že otázka prehodnotenia týchto udalos-
Dôsledky zásadných zmien v Sovietskom zvä- tí je na československom straníckom vedení.
ze, ktorý po nástupe Michaila Gorbačova na Práve naopak, žiadali, aby Sovieti svoje sta-
pozíciu generálneho tajomníka Ústredného novisko k okupácii nemenili! 3 To bolo jedným
výboru Komunistickej strany Sovietskeho zvä- z hlavných limitov realizácie politiky prestav-
zu (ÚV KSSZ) v marci 1985 nastúpil na ces- by do praxe.
tu perestrojky a glasnosti a v zahraničnej po- Stranícke vedenie bolo zvyknuté preberať
litike vymenil pod vplyvom viacerých faktorov vzory zo Sovietskeho zväzu, a preto nemohlo
konfrontačný tón za úsilie o zmiernenie napä- celkom odmietnuť ani perestrojku, ktorá sa do
tia vo veľmocenských vzťahoch a neangažova- povedomia verejnosti dostala ako prestavba.
nie sa do vnútorných záležitostí spriatelených Širšia verejnosť ju jednoznačne vítala a očaká-
štátov, sa nemohli neprejaviť ani v ďalších ko- vania sa spájali už so XVII. zjazdom KSČ, kto-
munistických štátoch, i keď rýchlosť ich preni- rý sa konal v dňoch 24. - 28. marca 1986.
kania bola rôzna. Verilo sa, že zjazd bude reflektovať myšlienky
Normalizačné Československo patrilo me- a východiská novej politiky, ako ich formuloval
dzi tie štáty, ktorých reakcia na zmeny v So- XXVII, zjazd Komunistickej strany Sovietskeho
vietskom zväze bola veľmi pomalá. Jeho po- zväzu (25. februára - 6. marca 1986) kladúci
litické vedenie sa na situáciu pozeralo podo- dôraz na perestrojku. Závery XVII. zjazdu KSČ
zrievavo, keďže politika perestrojky a glas- však perestrojkové myšlienky ignorovali. Práve
nosti bola podobná reformnému procesu ro- naopak, z jedenástich novozvolených členov
ku 1968, ktorý potlačili sovietske tanky, v dô- predsedníctva ÚV KSČ boli až desiati členmi
sledku čoho sa normalizačné vedenie de fac- predsedníctva už od roku 1971. Navyše všetci
to dostalo k moci. Otázka prehodnotenia so- boli v dôchodkovom veku. 4
vietskej intervencie, ktorú popri všeobecnom Hoci sa stalo faktickou módou verbálne sa
uvoľnení pomerov očakávali občania, bola pre prihlasovať k myšlienkam prestavby, aplikácia
normalizačných politikov horúcim zemiakom, sa nemala uskutočniť slepým kopírovaním, ale
ktorej sa skôr obávali a miesto aby ju nastoli- „so zohľadnením vlastných špecifík".5 Svo-
li, vyhýbali sa jej ako sa dalo. Prakticky až do jím dogmatickým postojom vedenie KSČ pre-

1 K o m p l e x n á r e k o n š t r u k c i a činnosti j e d n o t l i v ý c h K r a j s k ý c h a O k r e s n ý c h s p r á v Štátnej b e z p e č n o s t i (ŠtB) sa robí m i m o r i a d n e ť a ž k o „vďa-


ka" rozsiahlej skartácii. Z p ô v o d n ý c h m a t e r i á l o v iba torzo, n a v y š e nie v š e t k y m a t e r i á l y sú s p r a c o v a n é a sprístupnené. Medzi jednotli-
v ý m i o k r e s n ý m i s p r á v a m i je v e ľ k ý rozdiel v k v a i i t e aj k v a n t i t e z a c h o v a n é h o materiálu. V prípade Oddelenia ŠtB Okresnej s p r á v y Zbo-
ru národnej b e z p e č n o s t i (0 ŠtB OS Z N B ) L e v i c e je z a c h o v a n o s ť a r c h í v n e h o materiálu na p o m e r n e dobrej úrovni, čo bol j e d e n z dôvo-
dov, prečo s m e za príklad r e k o n š t r u k c i e činnosti ŠtB zvolili práve o k r e s Levice.
2 P L E V Z A , V.: Vzostupy a pády. Gustáv Husák prehovoril. B r a t i s l a v a 1 9 9 1 , s t r a n a (s.) 1 4 8 .
3 K A T R E B 0 V Á - B L . E H 0 V Á , B.: Michail G o r b a č o v a k o n i e c k o m u n i s t i c k é h o r e ž i m u v Č e s k o s l o v e n s k u . In: Pamäť národa, ročník (roč.) 4,
2 0 0 8 , číslo (č.) 1, s. 3 0 ; L O R E N C , Ä . : Ministerstvo strachu? Neskartované spomienky generála Lorenca. B r a t i s l a v a 1 9 9 2 , s. 1 6 0 - 1 6 1 .
4 K O U D E L K A , F.: H u s á k ů v pád 1987. D o k u m e n t y k oddelení f u n k c í prezidenta Č S S R a generálního t a j e m n í k a KSČ a k n á s t u p u M i l o š e
J a k e š e do č e l a KSČ. In: Soudobé dejiny, roč. 7, 2 0 0 0 , č. 3, s. 4 7 7 - 4 7 8 .
5 K A T R E B 0 V Á - B L . E H 0 V Á , B.: Michail G o r b a č o v , s. 24,
hlbovalo a eskalovalo spoločenskú krízu, do ré sa mali stať základom ekonomickej pre-
ktorej normalizačný režim privádzal spoloč- stavby a utvárali legislatívny rámec pre potreb-
nosť v druhej polovici 80. rokov. Tá bola spre- né zmeny v mechanizme riadenia ekonomiky,
vádzaná aj viditeľným hospodárskym a tech- ktorá mala od 1. januára 1990 prejsť na nový
nologickým zaostávaním za demokratickými ekonomický mechanizmus. 8 V apríli sa vytvo-
západnými štátmi. Nová zásada sovietskej za- rila komisia pre prípravu novej českosloven-
hraničnej politiky vo vzťahu k spriateleným so- skej Ústavy, ktorá mala reflektovať novú poli-
cialistickým štátom - nemiešať sa do ich vnút- tiku. V júni 1988 bol Ján Sokol vymenovaný
ropolitických záležitostí - sa tak paradoxne za apoštolského administrátora Trnavskej ar-
v tomto prípade obrátila proti želaniu väčšiny cidiecézy, čo bola vzhľadom na predchádza-
čs. obyvateľstva, čoho viditeľným dôkazom júce obštrukcie štátnej moci pri menovaní bis-
bola návšteva Gorbačova v Československu kupov pozitívna zmena. 16. decembra 1988
roku 1987 a následné sklamanie, keďže po- prestalo Československo rušiť rozhlasové vy-
čas nej neurobil nič, čo by zmenilo vnútropoli- sielanie stanice Slobodná Európa. Zjedno-
tický status quo v Československu. dušilo sa aj cestovanie do kapitalistických štá-
Prejavom dogmatizmu boli personálne vý- tov. To však už bol spoločenský pohyb v stave,
meny v čele KSČ v rokoch 1987 - 1988, keď KSČ pomaly ale isto strácala iniciatívu.
keď prišlo k obmene straníckych funkcioná- Navyše pre vládnucu garnitúru bolo zachova-
rov, ktorej najviditeľnejšou zmenou bola tá na nie politického monopolu moci hlavnou pod-
kľúčovej pozícii generálneho tajomníka ÚV mienkou prestavby, ktorej sa nebola ochotná
KSČ. V tejto pozícii vystriedal Gustáva Husáka vzdať za žiadnu cenu. Sviečková manifestácia
Miloš Jakeš, ktorý bol ešte konzervatívnejším veriacich 25. marca 1988 v Bratislave a výro-
politikom ako Husák. Bol kompromisným kan- čie okupácie v auguste 1988 v Prahe prinies-
didátom, od ktorého sa na jednej strane oča- li masové protirežimové vystúpenia signalizu-
kávala vernosť starým postulátom a na druhej júce, že ľudia sa prestávajú báť verejne anga-
strane prestavba. 6 Podobne aj ďalšie perso- žovať, no na druhej strane ukázali, že štátna
nálne zmeny vyzneli skôr ako podpora dog- moc neváha v prípade hoci aj pokojných vy-
matických síl vo vnútri KSČ. Po personálnych stúpení občanov použiť násilie. Nastalo kvali-
zmenách, realizovaných na plenárnom zasad- tatívne nové obdobie, v ktorom rástla angažo-
nutí ÚV KSČ 8. - 9. apríla 1988, obsadili všet- vanosť dovtedy indiferentných ľudí, počet ma-
ky kľúčové pozície v KSČ dogmatickí politici. 7 sových protirežimových vystúpení a nezávis-
Ako príklad môžeme spomenúť výmeny na lých iniciatív. Udalosti, stimulované vývojom
Slovensku, kde v apríli 1988 nahradil I. tajom- v susedných socialistických štátoch a prehl-
níka Ústredného výboru Komunistickej strany bujúcou sa vnútropolitickou a hospodárskou
Slovenska (ÚV KSS) Jozefa Lenárta Ignác Ja- krízou, smerovali ku konfrontácii, ktorá vyvr-
nák a na poste ideologického tajomníka ÚV cholila v novembri 1989 Nežnou revolúciou
KSS nahradil lludovíka Pezlára Gejza Šlapka. a pádom komunistického režimu v Českoslo-
Aj zo štátneho aparátu odišli dvaja významní vensku.
politici, ktorých mená sa spájali s prestavbou
Na pozícii predsedu federálnej vlády vystriedal I. Oddelenie (Odbor) ŠtB Okresnej
Ľubomíra Štrougala Ladislav Adamec a na naj- správy ZNB Levice
citlivejšom mieste vo vláde, na pozícii federál-
neho ministra vnútra, vystriedal Vratislava Vaj- Kedže normalizačný režim nemohol po-
nara František Kincl. čítať s podporou obyvateľstva, musel svo-
Normalizačné Československo patrilo kon- ju mocenskú hegemóniu zabezpečovať iný-
com 80. rokov medzi konzervatívnejšie ko- mi prostriedkami. Jedným z hlavných pomoc-
munistické režimy a markantnejšie zmeny níkov bola Štátna bezpečnosť, komunistická
smerujúce k liberalizácii prichádzali postup- tajná polícia, ktorá realizovala plošnú kontrolu
ne vo všetkých oblastiach až v rokoch 1988 spoločenských aktivít, intenzívnu cielenú kon-
- 1989. Koncom marca 1988 prijala česko- trolu protirežimových aktivistov a pomáhala lik-
slovenská vláda zákony o štátnom podniku vidovať protikomunistické aktivity odporcov re-
a o poľnohospodárskom družstevníctve, kto- žimu, Napriek politike prestavby bolo hlavnou

6 L O R E N C , A.: Ministerstvo strachu?..., s. 1 3 9 .


7 K A T R E B O V Á - B L E H O V Á , B : Michail Gorbačov..., s. 3 0 ,
8 Tamže, s. 26 a 57.
úlohou ŠtB zabezpečiť včasnú a presnú infor- rý bol dôsledkom politických základov štátu. 1 2
movanosť politických miest o procesoch, kto- Princíp vedúcej úlohy KSČ bol pevne zakot-
ré v spoločnosti prebiehali, aby si KSČ pone- vený do všetkých základných noriem činnos-
chala pre seba rozhodujúcu úlohu v politic- ti. Medzi funkcionármi ZNB a vedúcimi činiteľ-
kom dianí. 9 mi KSČ na celoštátnej, ale aj krajskej a okres-
Na pôsobení ŠtB sa proces prestavby pre- nej úrovni bol vzťah určitej neformálnej podria-
javil postupnou zmenou metód práce, keď denosti. Najvýraznejšie sa systém riadenia mi-
sa kontrola a ovplyvňovanie opozície mali za- nisterstva komunistickou stranou prejavoval na
bezpečovať novými formami, ktoré boli cha- federálnom ministerstve vnútra, pretože minis-
rakterizované ústupom od policajných metód ter bol fakticky priamo podriadený generálne-
a nástupom operatívnych foriem práce. 1 0 Na- mu tajomníkovi ÚV KSČ, pričom vláda a parla-
priek tomu, že vyššie uvedené bolo aplikova- ment do činnosti rezortu nezasahovali. Osobu
né do praxe, nie vždy zostalo výlučne pri tých- ministra vnútra vyberal vždy generálny tajom-
to metódach. O pokračovaní policajných me- ník a všetky zásadné koncepčné, plánovacie
tód práce svedčia o. i. prípad smrti kňaza Šte- a hodnotiace dokumenty o činnosti ŠtB pre-
fana Poláka z Boroviec v roku 1987, zatknutie rokúvalo predsedníctvo ÚV K S Č . 1 3
a odsúdenie Romana Polanského v júni 1988 Organizačne boli kľúčové časti kontraroz-
či väznenie viacerých disidentov v období viedky rozdelené podľa rozkazu ministra vnút-
pred pádom režimu, napr. Jána Čarnogurské- ra č. 15 z 20. mája 1974 na Správu kontraroz-
ho a Miroslava Kusého, ktorí boli ako členovia viedky pre boj proti vonkajšiemu nepriateľovi
Bratislavskej päťky uväznení v auguste 1989. (krycie meno II. správa FMV 1 4 ), Správu kontra-
Tieto názorné prípady potvrdzujú politický cha- rozviedky pre boj proti vnútornému nepriateľo-
rakter Štátnej bezpečnosti.
vi (X, správa FMV), Správu kontrarozviedky pre
Všetky útvary kontrarozviedky boli závis- ochranu ekonomiky (XI. správa FMV) a na Slo-
lé od príkazov politického vedenia, ktoré sa vensku pôsobila Správa kontrarozviedky v Bra-
zdôrazňovali v každoročných plánoch činnos- tislave (XII. správa FMV). Hlavná organizácia
ti floskulami tipu „vychádzajúc z rozpracova- FMV zostala v tejto podobe až do roku 1988,
ných záverov XVII. zjazdu KSČ, vytýčeného keď prišlo k zmene, pretože najvyššie vedenie
zamerania v práci zložiek ZNB Federálnym ŠtB považovalo výsledky práce kontrarozvied-
ministerstvom vnútra ako i z vývoja politicko- ky za nedostatočné, nakoľko sa prelínali kom-
bezpečnostnej situácie zameranie práce vy- petencie jednotlivých správ. Príčinou, ale záro-
žaduje (...) v súlade s líniou strany čeliť čin- veň aj cieľom reorganizácie bolo „prohloube-
nosti vnútorných nepriateľov i naďalej, pre- ní účinnosti kontrarozvědné práce, její přiz-
dovšetkým politickými prostriedkami, dis- působení současným formám a metodám
kreditáciou ich činnosti a zámerov v očiach nepřátelské činnosti a skvalitnení centrálne-
obyvateľstva".11 V rozkazoch sa vždy ochra- ho řízení".15 Reforma súvisela aj s nariadením
na straníckych záujmov písala pred ochra- federálnej vlády o znižovaní počtu pracovníkov
nou štátnych záujmov, a hoci KSČ ako štá- ústredných orgánov, na základe ktorého sa mal
tostrana považovala oboje za totožné, nešlo počet pracovníkov riadiaceho aparátu minister-
len o slovičkárenie, ale o definovanie priority
stiev znížiť o 30 percent zároveň s redukciou
práce ŠtB.
počtu námestníkov. V pozadí reorganizácie stá-
Činnosť ZNB (ktorej bola ŠtB integrálnou la aj skutočnosť, že dovtedajší model ŠtB sí-
súčasťou) bola organizovaná a uskutočňova- ce postačoval v boji proti „vnútornému nepria-
ná tak, aby čo najviac zabezpečovala ochra- teľovi" a domácej opozícii, ale pri ochrane ko-
nu politických záujmov štátu a v praxi bola za- munistického modelu ekonomiky, a najmä proti
istená triednym a straníckym princípom, kto- činnosti spravodajských služieb západných štá-

9 L O R E N C , A . : Ministerstvo strachu?..., s. 1 2 2 .
10 B A L U N , P : Š t á t n o - b e z p e č n o s t n á s i t u á c i a na S l o v e n s k u v r o k u 1 9 8 8 . In: B A L U N , P: 1988. Rok pred zmenou. Zborník a dokumenty.
B r a t i s l a v a 2 0 0 9 , s. 11.
11 A r c h í v Ú s t a v u p a m ä t i národa (ďalej iba A ÚPN), fond (ďalej iba f.) O k r e s n á s p r á v a Z b o r u národnej b e z p e č n o s t i v L e v i c i a c h - S p r á v a
Štátnej b e z p e č n o s t i 1 9 8 1 - 1 9 9 0 (ďalej iba OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 ) , i n v e n t á r n e číslo (ďalej inv. č.) 10, číslo jednacie
(ďalej iba č. j.) 0 0 9 5 / 8 7 , Z á k l a d n é z a m e r a n i e k o n t r a r o z v i e d n e j činnosti na rok 1987, s. 1.
12 L O R E N C , A . : Ministerstvo strachu?..., s. 6 5 .
13 Tamže, s. 67.
14 Federálne m i n i s t e r s t v o v n ú t r a .
15 S I V 0 Š , J.: R e f o r m a Štátnej b e z p e č n o s t i v p r e d v e č e r p á d u k o m u n i s t i c k é h o režimu. In: B A L U N , P: 1988. Rok pred zmenou, s. 7 0 .
tov na území Československa bol nedostačujú-
ci. 1 6 Po reorganizácii vznikli popri ďalších sprá-
vach Hlavná správa rozviedky (I. správa ZNB)
určená na boj proti „vonkajšiemu nepriateľovi"
a na poli boja proti „vnútornému nepriateľovi"
predovšetkým Hlavná správa kontrarozviedky
(II. správa ZNB), ktorá zlúčila II., X, aXI. správu.
XII. správa ako Správa kontrarozviedky na Slo-
vensku bola ponechaná. 1.
Popri týchto centrálnych orgánoch fungo-
vali Krajské správy ŠtB, fungujúce ako súčasť
Krajských správ ZNB. Na Slovensku pôsobi-
li v 80. rokoch tri - Krajská správa ZNB Brati-
slava, Krajská správa ZNB Banská Bystrica a
Krajská správa ZNB Košice. Najnižšou čiast-
kou organizačnej štruktúry ŠtB boli okres-
né oddelenia a odbory, ktoré (analogicky ako
Krajské správy ŠtB) pôsobili pri každom okres-
nom veliteľstve ZNB. Oddelenie ŠtB Okresnej
správy ZNB (ďalej O ŠtB OS ZNB) Levice bolo
podriadené Správe ŠtB hlavného mesta Brati-
slavy a Západoslovenského kraja.
Okresné správy ZNB boli zriadené spoloč-
ným rozkazom federálneho a republikových
ministrov vnútra č. 8 z 21. septembra 1977. 1 8
Členili sa na funkčné útvary (vnútorné oddele-
nie a hospodársku skupinu) a výkonné útvary,
medzi ktoré malo patriť oddelenie Štátnej bez-
pečnosti, odbor Verejnej bezpečnosti, odde-
lenie vyšetrovania Verejnej bezpečnosti a od-
delenie pasov a víz. Hlavnou úlohou OS ZNB
bolo „dôsledne realizovať bezpečnostnú po-
litiku strany a štátu v podmienkach ZNB pri
plnom rešpektovaní a praktickom uplatňova-
ní vedúcej úlohy KSČ".19 Reorganizácia útva-
rov kontrarozviedky v roku 1988 sa dotkla aj
štruktúr krajských a okresných správ ZNB, na cii, aktívnych členov bývalých „buržoáznych" Zloženie a počty odboru
ktoré sa mala preniesť časť operatívnej práce strán a „fašistických" organizácií, „sionistov" ŠtB OS ZNB Levice.
a činnosti, ktoré nebolo treba zabezpečovať a ukrajinských nacionalistov. Nemenej dôle- Zdroj: AÚPN

centrálnymi útvarmi. žitou úlohou bolo realizovať opatrenia na od-


Pre oddelenia ŠtB boli zákonom dané halenie pravicovo orientovaných spisovateľov,
pisateľov „protisocialistických" a „protispolo-
hlavné problematiky, ktoré malo rozpracová-
čenských" písomností a ich šíriteľov, ako aj
vat'. Na úseku vnútorného spravodajstva ma-
realizovať opatrenia proti zneužitiu kultúrnych
li okresné oddelenia ŠtB za hlavnú úlohu od-
akcií a masových oznamovacích prostriedkov
haľovať protisocialistickú činnosť predstavi- k „protisocialistickej" činnosti. Osobitná po-
teľov „pravice" (čiže komunistov vylúčených zornosť bola venovaná problematike mláde-
z KSČ v rokoch 1968 - 1970 - pozn. P. J.), že, kde sa mali odhaľovať nositelia „nepria-
bývalých príslušníkov ZNB a armády prepuste- teľských ideológií" a v spolupráci so štátnymi
ných za „protisocialistickú" činnosť, bývalých a školskými orgánmi sa malo zabraňovať ne-
fi inlrrinnćirn\/ L-nntrarownli rtrnariivá-

16 Ž Á Č E K , P.: ŠtB na Slovensku za „normalizácie". Agónia komunistickej moci vzvodkách tajnej polície B r a t i s l a v a 2 0 0 2 , s. 7 0 .
17 S I V 0 Š , J.: R e f o r m a Štátnej bezpečnosti..., s. 76 - 77.
18 D o s t u p n é na U R L < h t t p : / / w w w . u p n . g o v . s k / o b d o b i e - 1 9 4 5 - 1 9 8 9 / r o z k a z y - m i n i s t r o v - v n u t r a - 1 9 4 8 - 1 9 8 9 > R o z k a z m i n i s t r a v n ú t r a č. 8
z 21. s e p t e m b r a 1977, s. 1.
19 h t t p : / / w w w . u p n . g o v . s k / o b d o b i e - 1 9 4 5 - 1 9 8 9 / r o z k a z y - m i n i s t r o v - v n u t r a - 1 9 4 8 - 1 9 8 9 R o z k a z ministra v n ú t r a č. 8 z 21. septembra 1977, s. 3.
Rozkaz o zriadení odboru priateľskému ovplyvňovaniu mládeže na vyso- sieť tajných spolupracovníkov a dôverníkov. 21
ŠtB Levice. Zdroj: AÚPN kých a stredných školách a v neorganizova- Náčelníkom O ŠtB OS ZNB Levice bol v obdo-
ných skupinách. Oddelenia ŠtB mali tiež úlo- bí rokov 1982 - 1989 kpt. JUDr. Ján Michlo. 2 2
hu uskutočňovať opatrenia proti „zneužitiu" Prípad levickej OS ZNB a jej oddelenia
cirkví a siekt k protisocialistickej a nedovole- ŠtB bol špecifický. Ako oddelenie fungovalo
nej náboženskej činnosti, a tiež zabezpečovať od roku 1980, predtým bolo vysunutým pra-
evidenciu a kontrolu nepriateľských osôb. 2 0 coviskom s jedným prílušníkom. Na základe
Na čele okresných správ ZNB stál náčel- rozkazu ministra vnútra č. 20 z 2. decembra
ník, ktorý bol podriadený náčelníkovi príslušnej 1987 boli zriadené odbory ŠtB pri OS ZNB
Krajskej správy ZNB, do ktorej teritória spadal. České Budějovice, Třebíč, Trnava a Levice,
Náčelník OS ZNB mal troch zástupcov. Zástup- nakoľko v teritóriu týchto okresov sa nachá-
ca pre Štátnu bezpečnosť bol zároveň náčelní- dzali objekty zvláštnej dôležitosti, konkrétne
kom oddelenia ŠtB. Zodpovedal za štátnobez- atómové elektrárne. 2 3 Tým bol v prípade OS
pečnostnú situáciu v okrese a organizoval pl- ZNB Levice k 1. januáru 1988 zrušený útvar
nenie úloh pri ochrane socialistického štátne- ZNB EMO Mochovce, ktorý sa ako oddelenie
ho zriadenia. Zároveň spracovával informácie stal súčasťou odboru.
o štátnobezpečnostnej situácii v okrese, tie-
to vyhodnocoval a predkladal príslušným funk- II. Celoštátne akcie
cionárom FMV a miestnym straníckym a štát-
nym orgánom. Popri týchto kompetenciách ria- Politickému zameraniu zodpovedal aj ob-
dil činnosť príslušníkov oddelenia ŠtB a riadil sah práce jednotlivých okresných oddelení

20 D o s t u p n é na U R L < h t t p : / / w w w . u p n . g o v . s k / o b d o b i e - 1 9 4 5 - 1 9 8 9 / r o z k a z y - m i n i s t r o v - v n u t r a - 1 9 4 8 - 1 9 8 9 > R o z k a z ministra v n ú t r a č. 8


z 21. s e p t e m b r a 1977, s. 8 - 9.
21 D o s t u p n é na U R L < h t t p : / / w w w . u p n . g o v . s k / o b d o b i e - 1 9 4 5 - 1 9 8 9 / r o z k a z y - m i n i s t r o v - v n u t r a - 1 9 4 8 - 1 9 8 9 > R o z k a z ministra v n ú t r a č. 8
z 21. s e p t e m b r a 1977, s. 6.
22 Ján M I C H L O (1941), p ô v o d n ý m p o v o l a n í m r a d i o m e c h a n i k , d o služieb Z N B v s t ú p i l v roku 1 9 6 5 a k o technik s p o j o v a c e j s k u p i n y 0 0 M V
Levice, od 1. 10. 1 9 7 7 inštruktor bojovej p r í p r a v y a o b r a n y v n ú t o r n é h o o d d e l e n i a OS Z N B Levice. 1. 9. 1 9 7 9 nastúpi! a k o referent od-
delenia h o s p o d á r s k e j k r i m i n a l i s t i k y na oddelenie VB pri OS Z N B Levice, od 1. 9. 1 9 8 1 do 31. 8. 1 9 8 2 p o v e r e n ý z a s t u p o v a n í m vo funk-
cii z á s t u p c u n á č e l n í k a odb. VB pri OPS Z N B Levice. Od 1. 9. 1 9 8 2 do 15. 1. 1 9 9 0 pracoval a k o z á s t u p c a n á č e l n í k a OS Z N B L e v i c e
pre ŠtB.
23 Ž Á Č E K , P: ŠtB na Slovensku za „normalizácie", s. 8 4 .
ŠtB, z ktorých ani O ŠtB OS ZNB Levice ne- lom nových opatrení bolo „včasné odhaľo-
bolo výnimkou. Týkalo sa to predovšetkým vanie negatívnych javov i snáh vonkajšieho
problematiky boja proti tzv. „vnútornému ne- aj vnútorného protivníka o narušovanie eko-
priateľovi", ktorý bol zameraný na protikomu- nomického rozvoja, predchádzanie a zabra-
nistické aktivity. V období prestavby v ňom ňovanie poškodzovania čsl. ekonomiky ako
hrali dôležitú úlohu celoštátne akcie, vyhla- celku. Prioritnou úlohou je nepripustiť čin-
sované X. a (od roku 1988) II. správou ZNB. nosť nepriateľsky zameraných osôb a sku-
Väčšina z nich bola zameraná na preventív- pín v ekonomických objektoch". Po prehod-
nu činnosť a rozbíjanie protirežimových aktivít. notení navrhla O ŠtB OS ZNB Levice zaradiť
Z viacerých spomeňme tie, ktoré boli realizo- do akcie KRUH vo svojom teritóriu 3 objekty:
vané aj O ŠtB OS ZNB Levice a o ktorých sa S E S 2 6 Tlmače, atómovú elektráreň Mochovce
zachovali materiály. a Č S A D 2 7 Levice. 2 8
Akcia KRUH bola celoštátnou akciou za- V akcii PAVÚK išlo o sledovanie osôb ži-
meranou na ochranu chodu hospodárstva dovského pôvodu a ich podielu na riadiacich
pred politicky motivovanými akciami, ktoré funkciách v hospodárstve. 16. decembra
by mohli ohroziť výrobu. Pre každý význam- 1986 prišiel pokyn, aby O ŠtB OS ZNB Levice
nejší podnik bol vypracovaný plán na získa- spracovalo správu o priebehu akcie, kde mali
vanie informácií a pôsobenie agentúrnej sie- informovať o aktualizácii báz, rozvrstvení v jed-
te na paralyzovanie pokusov o politickú kon- notlivých sférach spoločenského života či roz-
frontáciu. 2 4 O ŠtB OS ZNB Levice pravidelne sahu „prosionistickej" činnosti a kontaktov na
dvakrát ročne vyhodnocovala celoštátnu akciu kapitalistické zahraničie. Následne O ŠtB OS
KRUH, ktorej cieľom bola ochrana ekonomic- ZNB Levice zmonitorovala osoby židovského
kých objektov a robotníkov pred organizátormi pôvodu v okrese a vykonala opatrenia vyžado-
nepriateľských a protištátnych prejavov a hro- vané metodickými pokynmi, medzi ktoré patri-
madných protisocialistických vystúpení. V dru- lo napr. zisťovanie vierovyznania u osôb ozna-
hej polovici 80. rokov O ŠtB OS ZNB Levi- čených ŠtB za nepriateľské. 2 9
ce postupne dopĺňala evidenciu osôb v akcii V akcii REŽIM bolo cieľom kontrarozvied-
KRUH, pričom v roku 1985 boli do nej zahr- ne zabezpečiť stranícke akcie, predovšetkým
nuté 4 osoby. rozmnožovaciu techniku. V roku 1986 sa akcia
V súvislosti s aktivizáciou agentúrnych REŽIM týkala zabezpečenia XVII. zjazdu KSČ,
prostriedkov zo dňa 3. februára 1989 vyplynu- zjazdu KSS a krajskej a mestskej konferenciu
la úloha aktualizovať vypracované plány v akcii KSČ. Pokyn na realizovanie akcie REŽIM prišiel
KRUH. V zmysle rozkazov bola vykonaná akti- z Prahy 24. januára 1986. Cieľom bolo preve-
vizácia agentúrno-dôverníckej siete, prehod- riť zabezpečenie a zabrániť zneužitiu prostried-
Náčelník 0 ŠtB OS ZNB
notená operatívna situácia a vo vybraných ob- kov reprografickej a rozmnožovacej techniky
Levice Ján Michlo. Zdroj:
jektoch doplnená agentúrno-dôvernícka sieť. v období pred konaním okresných konferencií
AÚPN
Jednotlivé operatívne bázy boli prehodnotené a krajskej konferencie KSS (15. - 16. februára
a doplnené o osoby vylúčené alebo vyškrtnu- 1986), zjazdu ÚV KSS (13. - 15. marca), XVII.
té z KSČ a emigrantov. 2 5 V marci 1989 vydal zjazdu KSČ (24. - 28. marca), májových uda-
náčelník II. správy ZNB nový metodický pokyn lostí (1. a 9. mája) a pred voľbami do zastupi-
na zabezpečenie akcie KRUH, podľa ktorého teľských zborov ČSSR. Akcia sa týkala vyčle-
bolo potrebné do 1. októbra 1989 aktualizovať nených dôležitých objektov, organizácií a inšti-
existujúce plány vybraných ekonomických ob- túcií podľa zváženia jednotlivých pobočiek ŠtB
jektov a spracovať charakteristiky novozave- a celkovej bezpečnostnej situácie. Pri poky-
dených objektov. Túto potrebu si vyžiadal pro- noch k akcii REŽIM bolo nariadené aj zvýšenie
ces prestavby hospodárskeho mechanizmu a agentúrno-operatívnej a preventívnej činnos-
s ním spojené demokratizačné, politicko-eko- ti, 3 0 ako aj vyhlásenie mimoriadnych bezpeč-
nomické a sociálne procesy. Hlavným zmys- nostných opatrení.

24 L O R E N C , A . : Ministerstvo strachu?..., s. 9 6 .
25 A r c h í v Ú s t a v u p a m ä t i n á r o d a B r a t i s l a v a ( A Ú P N ) . fond (f.) OS Z N B L e v i c e - S Š t B 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , i n v e n t á r n e číslo (inv. č.) 12, číslo jed-
nacie (č. j.) 0 0 1 2 3 / 8 9 . A k t i v i z á c i a agentúrno-dôverníckej siete v akcii KRUH, s. 1 - 2.
26 S l o v e n s k é energetické strojárne.
27 Československá autobusová doprava.
28 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S Š t B 1 9 8 1 - 1 9 9 0 . inv. č. 12, č. j. 0 0 2 2 0 / 8 9 . M e t o d i c k ý p o k y n k z a b e z p e č e n i u akcie KRUH.
29 Tamže, i n v č. 9, č. j. 0 0 3 4 / 8 6 , A k c i a P A V Ú K , z a s l a n i e s p r á v y .
30 Tamže, č. j. 0 0 5 4 / 8 6 , Z á v e r y a ú l o h y z m e s a č n e j o p e r a t í v n e j p o r a d y zo 4. 3. 1 9 8 6 , s. 1.
3. marca 1986 poslalo O ŠtB OS ZNB tým do akcie, pridaný aj Okresný národný vý-
Levice správu o vykonaní opatrení na okres- bor Levice. Zachoval sa aj konkrétny záznam
nú a krajskú konferenciu KSS. Skontrolova- priebehu akcie REŽIM z LEVITEX-u Levice.
né boli tri vyčlenené objekty, avšak bez zis- Kontrolou sa zistilo, že všetka reprografická
tenia akýchkoľvek nedostatkov. S blížiacim technika je sústredená na 1. poschodí admi-
sa termínom XVII. zjazdu KSČ boli vykonané nistratívnej budovy v jednej miestnosti, ktorá
kontroly zabezpečenia rozmnožovacej techni- bola po odchode personálu zamknutá a pe-
ky v troch objektoch, pričom predtým prísluš- čatená, pričom kľúče sa ukladali na vrátnici.
níci O ŠtB OS ZNB Levice skontrolovali naj- Preto bolo možné konštatovať, že „ochrana je
väčšie podniky SES S M K 3 1 Tlmače a LEVI- dodržiavaná v zmysle vydaných režimových
TEX v Leviciach. 3 2 Súčasťou kontrarozvied- opatrenľ.37
nej ochrany straníckych podujatí bolo aj vy- Ďalšou celoštátnou akciou, ktorú O ŠtB
konanie preventívno-výchovných a preventív- OS ZNB Levice realizovala, bola akcia DELTA,
no-rozkladných opatrení voči vybraným oso- v druhej polovici 80. rokov zameraná na za-
bám z báz vnútorného aj vonkajšieho protiv- bezpečenie prepravy rádioaktívnych materiá-
níka. Problematika kontrarozviednej ochra- lov a bývala vyhlásená niekoľkokrát do roka. 3 8
ny zjazdu KSS a XVII. zjazdu KSČ bola dôle- Táto akcia prebiehala až do roku 1989 a tý-
žitou aj preto, že ŠtB očakávala v súvislosti so kala sa prepravy jadrového paliva (čerstvého
zjazdmi zvýšenú aktivitu disidentov v zahraničí aj vyhoretého) z jednotlivých atómových elek-
a možnosť provokácií skupín mládeže ovplyv- trární v Československu do Sovietskeho zvä-
nenej undergroundovými smermi. Tiež O ŠtB zu a naopak.
OS ZNB Levice dostala v rámci akcie rozkaz Cieľom ďalšej celoštátnej akcie TRASA bo-
na zaistenie kontroly cirkevného prostredia lo v okrese vykonávať kontrolu pracovníkov za-
s cieľom zabrániť prípadným „protispoločen- stupiteľských úradov kapitalistických a rozvo-
ským" vystúpeniam tajnej cirkvi a laikov pri ma- jových štátov, u ktorých bol predpoklad ne-
sových zhromaždeniach veriacich počas Veľ- priateľskej činnosti proti Č S S R . 3 9 O tom, aké
konočných sviatkov. 3 3 konkrétne opatrenia v jej priebehu prijímala
S výsledkom vykonaných opatrení bola O ŠtB OS ZNB Levice, sa však nezachova-
spokojnosť, celkové hodnotenie uvádzalo: „V li informácie.
rámci MBO v dobe konania zjazdu KSS ani Významnou akciou ŠtB v boji s protireži-
v priebehu XVII. zjazdu KSČ neboli zazna- movými aktivistami bola akcia KLIN. Jej úlo-
menané žiadne podstatnejšie negatívne ja- hou bolo izolovať politické konfrontačné prú-
vy" 34 Po pokojnom priebehu zjazdu dostali dy v opozičných zoskupeniach a diferencovať
jednotlivé oddelenia ŠtB za úlohu „poskytnúť ich. Bola reakciou ŠtB na proces zjednocova-
maximálnu pomoc predsedom ZO KSS pri nia opozície, ktorý akceleroval od roku 1986.
rozpracovávaní záverov XVII. zjazdu KSČ".35 Hlavným cieľom akcie bolo izolovať a fragmen-
V roku 1988 bola akcia REŽIM vyhlásená tarizovať opozíciu na skupinky. 4 0 Podstatou
na výročia tzv. víťazného februára, májových boli opatrenia zamerané na likvidovanie čin-
osláv, zasadnutia výkonného výboru RVHP nosti Charty 77. Práve táto akcia mala byť jed-
v Prahe v júli, výročia „internacionálnej pomo- nou z nových foriem práce ŠtB v snahe o uml-
ci" v auguste a výročia vzniku Českosloven- čanie protirežimových aktivít. Nemenej dôleži-
ska v októbri a týkala sa podnikov SES Tlma- tým cieľom akcie bolo zabrániť spolitizovaniu
če a Atómovej elektrárne Mochovce. opäť ale novovznikajúcich protirežimových zoskupení.
neboli zistené nijaké problémy, iba drobné ne- V súvislosti s 20. výročím „internacionál-
dostatky, ktoré sa podarilo odstrániť na mies- nej pomoci" v auguste 1988 bola vyhláse-
t e . 3 6 Podobne to bolo aj roku 1989, keď bol ná celoštátna akcia OCHRANA 88, zameraná
k dvom vyššie uvedeným podnikom, zahrnu- na zabránenie vzniku „mimoriadnych udalostí"

31 S. M. Kirova.
32 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 9, č. j. 0 0 4 0 / 8 6 , A k c i i R E Ž I M , s p r á v a , zaslanie.
33 J A Š E K , P.: M o z a i k a činnosti, dok. č. 2.
34 AÚPN, í. OS Z N B Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 9, č. j. 0 0 5 4 / 8 6 . Z á v e r y a úlohy z mesačnej operatívnej porady zo 27. 3. 1986, s. '
35 Tamže. Z á v e r y a ú l o h y z m e s a č n e j operatívnej p o r a d y zo 28. 4. 1 9 8 6 , s. 2.
36 Tamže, inv. č. 11, č. j. 0 0 1 0 6 / 8 8 . A k c i a R E Ž I M .
37 Tamže, inv. č. 12, č, j. 0 0 1 9 6 / 8 9 . A k c i a R E Ž I M .
38 Tamže, inv. č. 11, č. j. 0 0 4 3 / 8 8 . A k c i a D E L T A . Pritom pod t e r m í n o m A k c i a D E L T A sa z a č i a t k o m 8 0 . r o k o v s k r ý v a l i v i a c e r é akcie, či už
hraničné kontroly a habanie „protištátnej" literatúry, d o v á ž a n e j zo zahraničia, alebo p r í p r a v a procesu proti d i s i d e n t o m (pozri M L Y N Á -
ŘÍK, J.: A k c i a „Delta" - p r í p r a v a procesu proti 14 i n t e l e k t u á l o m . In; Slovenské rozhľady ( P r a h a ) 9, 2 0 0 5 , č. 14, s. 1 2 7 - 2 0 5 ) .
39 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1987, s. 7.
40 L O R E N C , A : Ministerstvo strachu?..., s . 101.
v kľúčových objektoch a odvetviach hospodár- Armády sa dotýkala aj akcia TAJFÚN.
stva. Cieľom bolo zvýšenou kontrarozviednou V dňoch 15. - 25. mája a 20. - 24. júna
aktivitou zabrániť možnej príprave a páchaniu 1989 sa realizoval čiastočný odsun soviet-
sabotážnej a záškodníckej činnosti. Pozornosť skych vojsk z územia Československa. Na
sa venovala objektom riešiacim kľúčové úlohy kontrarozviedne zabezpečenie presunov so-
národného hospodárstva s náročnou technoló- vietskych vojsk bolo potrebné zabezpečiť kon-
giou výroby. V rámci O ŠtB OS ZNB Levice boli trolu osôb podozrivých z páchania politickej
v tejto akcii celkovo vyčlenené 4 objekty, z toho trestnej činnosti, úkolovat' agentúrno-dôver-
dva zo sektoru palivovo-energetickej základne, nícku sieť, monitorovať ohlasy občanov na so-
jeden v strojárenstve a jeden v chémii. 41 Pokyn vietske presuny a denne prehodnocovať prí-
na realizáciu tejto celoštátnej akcie bol daný aj jazdy vízových cudzincov. 4 4
v období 13. - 25. januára 1989, keď pripa- Okrem týchto vojenských akcií, ktoré sa
dlo 20. výročie upálenia sa Jana Palacha. V ro- dotýkali okresu Levice, muselo O ŠtB OS
ku 1989 bola v levickom okrese vykonaná ak- ZNB Levice prijať kontrarozviedne opatre-
cia OCHRANA aj v dňoch 27. apríla - 10. má- nia pri všetkých vojenských cvičeniach, kto-
ja. Príslušníci O ŠtB OS ZNB Levice v rámci ak- ré vojská Varšavskej zmluvy uskutočnili. Opat-
cie zvýšili schôdzkovú činnosť s agentúrno-dô- renia zahŕňali zvýšenú kontrolu preverovaných Zdroj: AÚPN
verníckou sieťou. 4 2
O ŠtB OS ZNB Levice sa podieľalo na via-
cerých akciách dotýkajúcich sa armády. Veľ-
kou akciou bolo vojenské cvičenie vojsk Var-
šavskej zmluvy DUNAJ 86, ktoré sa malo usku-
točniť v dňoch 26. januára - 17. februára 1986
na území Maďarska a zúčastnili sa ho aj vojaci
z vojenského útvaru Levice. O ŠtB OS ZNB Le-
vice dostalo za úlohu (v súčinnosti s vojenskou
kontrarozviedkou) túto akciu kontrarozviedne
zabezpečiť, v dôsledku čoho vykonalo zvýše-
nú kontrolu preverovaných osôb a osôb štát-
no-bezpečnostného záujmu, aktivizovalo agen-
túrno-dôvernícku sieť s cieľom signalizovať zá-
ujem osôb o vojenskú problematiku a venova-
lo zvýšenú pozornosť príjazdom cudzincov do
okresu a miesta sústredenia vojsk. Súčinnosť
s vojenskou kontrarozviedkou zahŕňala stano-
venie konkrétnych úloh kontrarozviedneho za-
bezpečenie cvičenia DUNAJ 86 a ochranu voj-
skovej činnosti. Levické oddelenie ŠtB bolo ná-
pomocné pri previerkach a lustráciách stiah-
nutých záloh v rámci cvičenia, vyhodnocova-
lo a odovzdávalo vojenskej kontrarozviedke po-
znatky o výskyte záujmových osôb a vozidiel a
podchytávalo výskyt cudzích motorových vozi-
diel v miestach sústredenia vojsk. V spoluprá-
ci s Verejnou bezpečnosťou zaistilo O ŠtB OS
ZNB Levice nepravidelnú hliadkovaciu činnosť
počas nakladania a vykladania vojenského ma-
teriálu v danej oblasti a v širšom okolí, a tiež za-
bezpečovalo operatívnu hliadku na zachytáva-
nie záujmu o vojenskú činnosť. 4 3

41 A Ú P N , f. OS Z N B Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 11, č. j. 0 0 3 5 0 / 8 8 . V y h o d n o t e n i e preventívno-bezpečnostnej akcie O C H R A N A 8 8 .


42 T a m ž e , inv. č. 12, č. j. 0 0 1 8 9 / 8 9 . P r e v e n t í v n o - b e z p e č n o s t n é opatrenie O c h r a n a 8 9 .
43 T a m ž e , inv. č. 9, č. j. 0 0 3 7 / 8 6 . Plán k o n t r a r o z v i e d n e h o z a b e z p e č e n i a v o j e n s k é h o c v i č e n i a D U N A J 8 6 , s. 2.
44 T a m ž e , inv. č. 12, ö. j. 0 0 2 1 2 / 8 9 . A k c i a T A J F Ú N .
a rozpracovávaných osôb, aktivizáciu agentúr- níka si navzájom odovzdávať a prípadné opatre-
no-dôverníckej siete na získavanie poznatkov nia konzultovať.
o výskyte vízových cudzincov a zahraničných Na úseku vyhľadávacej činnosti sa obe zlož-
diplomatov a v neposlednom rade získavanie ky dohodli na pomoci pri operatívnej kontrole
ohlasov k uskutočnenému cvičeniu. 4 5 záujmových osôb spomedzi navrátilcov, emig-
Pri realizovaní akcie ČIERNE MORE išlo rantov a osôb udržujúcich styk s kapitalistický-
o kontrolu osôb cestujúcich prostredníctvom mi štátmi. Pri vyhlásení mimoriadnych bezpeč-
cestovných kancelárií na letnú dovolenku do nostných opatrení sa mali vzájomne informovať
Bulharska. V levickom okrese pracovali tri ces- o operatívnej situácii a prijímať spoločné opat-
tovné kancelárie, tie však vlastných delegátov renia. Vzájomnú súčinnosť mali zlepšovať pravi-
do Bulharska neposielali. O ŠtB OS ZNB Levi- delné schôdzky náčelníkov oboch útvarov kaž-
ce tak mohla poskytnúť iba zoznam podnikov, dé tri mesiace, na ktorých sa mala vyhodnoco-
ktoré plánovali zájazdy do Bulharska a približ- vať štátnobezpečnostnú situácia. 4/
ný počet cestujúcich. Kedže z levického okre- Pre okresné pobočky ŠtB bola mimoriad-
su nemali vycestovať ani záujmové osoby, ani ne dôležitá aj súčinnosť s Verejnou bezpeč-
agenti a dôverníci, tak v správe náčelník levic- nosťou, ktorá vychádzala z rozkazu náčelníka
kej ŠtB skonštatoval, že neuplatňuje nijaké po- Správy ZNB č. 40/78, v ktorom boli rozpra-
žiadavky do akcie ČIERNE MORE 8 6 . 4 6 cované konkrétne úlohy pre ŠtB a VB v okre-
Zabezpečovanie celoštátnych akcií bolo se Levice. Spolupráca sa prejavovala predo-
nemennou úlohou prakticky počas každého všetkým pri zabezpečovaní „poriadku" pri vý-
roku v období 1985 - 1989. Vyššie sme popí- znamných politických a spoločenských akci-
sali priebeh tých, ku ktorým sa zachovali pra- ách v okrese, keď boli príslušníci ŠtB vtelení
menné materiály. do operatívnych hliadok spolu s príslušníkmi
VB. Obe zložky si odovzdávali poznatky o kri-
III. Súčinnosť s ďalšími útvarmi ZNB minálnej trestnej činnosti a činnosti štátnobez-
pečnostného charakteru. V konkrétnom prípa-
Oddelenia ŠtB na jednotlivých okresoch ne- de roku 1986 útvary VB v Leviciach odovzda-
mohli existovať bez súčinnosti s ďalšími útvarmi li poznatky v problematikách pohybu motoro-
ZNB. Jednou zo starostí O ŠtB OS ZNB Levi- vých vozidiel z demokratických štátov, emig-
ce bolo spolupracovať s útvarmi Ochrany štát- rácie občanov a činnosti cirkvi a Svedkov Je-
nych hraníc (OŠH), konkrétne v prípade Levíc hovových. Naopak, levická ŠtB odovzdala Ve-
išlo o Úsekové oddelenie Ipeľský Sokolec. Na rejnej bezpečnosti (VB) 8 poznatkov o pá-
porade náčelníka O ŠtB OS ZNB Levice kpt. chaní kriminálnej trestnej činností. 4 8 Realizá-
JUDr. Jána Michla s náčelníkom ÚO OŠH Ipeľ- cia niektorých celoštátnych akcií sa tiež usku-
ský Sokolec kpt. Ľudovítom Horňákom, ktorá točňovala v spolupráci s VB, napr. akcie DEL-
sa konala 9. októbra 1984, sa obaja dohod- TA. Spolupráca medzi oboma zložkami ZNB
li na pláne spolupráce medzi oboma zložkami. v okrese Levice bola hodnotená ako dobrá
Podľa vzájomnej dohody O ŠtB OS ZNB Le- najmä pri zabezpečovaní spoločenských pod-
vice monitorovalo vízových cudzincov a diplo- ujatí a niektorých (bližšie nešpecifikovaných
matov prichádzajúcich do priestoru OŠH. Vý- - pozn. P. J.) akcií. ŠtB však požadovala, aby
znamné bolo, že obe zložky sa mali informovať VB zlepšila poznatkovú základňu o činnosti ka-
o osobách podozrivých z príprav na emigráciu. tolíckej cirkvi a Svedkov Jehovových. Za hlav-
OŠH sa zaviazalo informovať o pokusoch pre- ný nedostatok považoval náčelník O ŠtB OS
chodu štátnej hranice, kým O ŠtB OS ZNB Le- ZNB Levice skutočnosť, že poznatky podá-
vice sľúbila informovať OŠH o cestách obča- vané Verejnou bezpečnosťou neboli na kvali-
nov do Juhoslávie a kapitalistického zahraničia. tatívnej úrovni a nevystihovali protištátnu čin-
Na úseku agentúrno-operatívnej činnosti sa nosť. 4 9 O ŠtB OS ZNB Levice mala záujem aj
obe strany dohodli využívať k rozpracovaným o informácie týkajúce sa dopravných nehôd
osobám vzájomné poznatky a získané agentúr- vízových cudzincov alebo diplomatických zá-
ne informácie o prenikaní tajných služieb protiv- stupcov cudzích štátov. 5 0

45 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 1 1 4 / 8 6 . V o j e n s k é cvičenie G R A N I T 8 6 .


46 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 1 0 6 / 8 6 . A k c i a Č I E R N E M O R E . s p r á v a .
47 Tamže, inv. č. 7. č. j. 0 0 3 4 6 / 8 4
48 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 4 5 / 8 6 . S ú č i n n o s ť medzi ŠtB a VB OS Z N B Levice, s. 1 - 2.
49 Tamže, č. j. 0 0 2 7 1 / 8 6 . Plnenie úloh v s ú č i n n o s t i m e d z i ŠtB a V B . s. 2.
50 Tamže, inv. č. 10, č. j. 0 0 8 9 / 8 7 . Hlásenie o s ú č i n n o s t i ŠtB a VB za i š t v r ť r o k 1 9 8 7
V hodnotení za rok 1988 sa konštatovalo, Podobné porady nastoľovali zakaždým aj
že došlo k zvýšeniu nielen počtu odstúpených otázku určitých priorít na jednotlivé mesiace.
poznatkov, ale aj k ich vyššej kvalite. ŠtB v Le-
viciach vyčlenila 6 osôb z databázy nepriateľ- IV. Činnosť O ŠtB OS ZNB Levice
ských osôb pre VB a tá o nich podávala raz za proti „vnútornému nepriateľovi".
polroka informácie. 51 Tiež informovala O ŠtB Charta 77, maďarský nacionalizmus,
OS ZNB Levice o pohyboch vízových cudzin- „závadová" mládež
cov po okrese. Za rok 1988 bola súčinnosť pri
zabezpečovaní mnohých opatrení najmä po Vzhľadom na viackrát spomínanú politickú
problematike vnútorného nepriateľa hodnote- prevíazanosť medzi ŠtB a KSČ venovala ŠtB
ná ako kladná, avšak očakávalo sa zlepšenie najväčšiu pozornosť problematike tzv. vnútor-
na poli ochrany ekonomiky. 5 2 ného nepriateľa. Nie je cieľom štúdie popísať
V rámci súčinnosti sa konali pravidelné po- a analyzovať všetky protirežimové prúdy, ktoré
rady zložiek v intervale približne jedného me- sa v Československu v období prestavby vy-
siaca, na ktorých sa vyhodnocovala štátno- skytli. Spomenieme iba tie, ktoré aktívne roz-
bezpečnostná situácia a jej vývoj a kontrolo- pracúvalo O ŠtB OS ZNB Levice. Išlo najmä
valo sa plnenie úloh v súlade s plánom práce. o problematiku rímskokatolíckej cirkvi, sektu
Na poradách sa zúčastňovali zástupcovia ná- Svedkovia Jehovovi, maďarský „buržoázny na-
čelníkov O ŠtB OS ZNB Levice a útvaru ZNB cionalizmus" a mládež. S ohľadom na rozsah
EBO Mochovce pre ŠtB. Prebrala sa štát- štúdie sa neporovnateľne menšia pozornosť
nobezpečnostná situácia v okrese, plnenie venuje boju proti „vonkajšiemu nepriateľovi"
úloh vyplývajúce z ročného plánu, informácie a ochrane ekonomiky, aj to však boli oblasti,
o kádrovej situácii a stanovili sa opatrenia. 5 3 v ktorých sa O ŠtB OS ZNB Levice angažova-
Hodnotil sa aj morálny stav príslušníkov Okres- la. Z priestorových dôvodov im však budeme
ných správ ŠtB. V správe za január 1985 bol venovať skôr epizodickú pozornosť.
tento stav vyhodnotený ako „dobrý, bez pod- Všeobecne bola štátnobezpečnostná si-
statnejších negatívnych javov".54 tuácia v okrese Levice v roku 1985 a v prvej
Správa ŠtB Bratislava ako nadriadená polovici roku 1986 hodnotená ako priaznivá
jednotka kritizovala tok informácií, pretože a „protispoločenská" trestná činnosť štátno-
„niektoré nové signály a závažné získané bezpečnostného charakteru nebola zazname-
poznatky sú zaslané oneskorene"55 Prá- naná. 5 7 Jedna osoba bola rozpracovaná na
ve požiadavka na skvalitnenie toku informá- trestné stíhanie podľa § 105 tr. z . 5 8 v operácii
cií zo strany O ŠtB OS ZNB Levice tak, aby K O N D O R . 5 9 V rámci akcie bolo prijaté denné
všetky získané závažné poznatky a signály bo- a priebežné podrobné využitie STÚ Prestav-
li čo najrýchlejšie zasielané na jednotlivé ope- ba (telefonické odpočúvanie) popri monitoro-
ratívne odbory Správy ŠtB aj s návrhmi prija- vaní agentúrnou sieťou. Zároveň sa vykoná-
tých opatrení, bolo hlavnou povinnosťou pre valo podchytávanie pohybu a výskytu v mies-
jednotlivé Oddelenia ŠtB. Na zlepšenie práce te bydliska. 6 0
s agentúrnou a dôverníčkou sieťou v proble- „Protištátne" letáky či vyhrážky komunis-
matike zastupiteľských úradov prišli dokonca tickým funkcionárom sa v okrese vyskytovali
metodické pokyny na realizovanie spravodaj- iba ojedinele. Na základe toho vidno, že pro-
ských pohovorov v roku 1985. Spravodajská tirežimové aktivity boli z pohľadu štátnej mo-
centrála totiž vyhodnocovala, že „výsledky po- ci pod kontrolou, minimálne v teritóriu západ-
hovorov a úkolovanie a vyt'ažovanie A-D sie- ného Slovenska. Aj to bola iste jedna z prí-
te k pôsobeniu na KZÚ nie sú na požado- čin, prečo v máji 1985 bolo viacero príslušní-
vanej kvalitatívnej úrovni a ich využívanie je kov ZNB v Leviciach pri príležitosti 40. výročia
málo efektívne a ofenzívne".56 vzniku ZNB vyznamenaných a finančne odme-

51 Tamže, inv. č. 12, č. j. 0 0 9 9 / 8 9 . Z h o d n o t e n i e doterajších s k ú s e n o s t í zo s ú č i n n o s t i ú t v a r o v VB a ŠtB, s


52 Tamže, s. 2.
53 Tamže, inv. č. 8, č. j. OS 0 0 5 / 8 5 , s. 1.
54 Tamže. Z á v e r y a úlohy z p o r a d y v Bratislave 3 1 . 1 . 1 9 8 5 , s. 2.
55 Tamže.
56 Tamže, inv. č. 8, č. j. 0 0 3 6 / 8 5 , M e t o d i c k é p o k y n y k p r e v á d z a n i u s p r a v o d a j s k ý c h p o h o v o r o v so s t y k o v o u bázou K Z Ú
57 Tamže, č. j, OS 0 0 1 6 2 / 8 5 . Rozbor ŠtB situácie, s
58 Trestného z á k o n a .
59 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 8, č. j. OS 0 0 1 6 2 / 8 5 , Rozbor ŠtB situácie, s. 3.
60 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 3 7 / 8 6 . V o j e n s k é cvičenie D U N A J 86, v y k o n a n i e opatrení, s. 1.
tívnej situácie po všetkých štátno-bezpeč-
nostných problematikách, aby vyhľadávacia
činnosť príslušníkov ŠtB nadobúdala kvalit-
ný rast."62
Preventívna činnosť O ŠtB OS ZNB Levice
bola zameraná na významné celospoločenské
akcie. Vo februári 1985 sa zamerala na prí-
pravy a priebeh XII. svetového festivalu mláde-
že v Moskve s cieľom získavať poznatky k te-
roristickej a nepriateľskej činnosti. 6 3 V mesia-
coch apríl - máj sa zvýšila agentúrno-operatív-
na činnosť s cieľom dôsledného zabezpeče-
nia osláv 40. výročia oslobodenia Českoslo-
venska a osláv 1. a 9. mája. O ŠtB OS ZNB
Levice preto aktivizovala preventívnu činnosť
na predchádzanie výskytu protispoločenských
javov a mimoriadnych udalostí. 6 4 V máji sa po-
zornosť sústredila na zabezpečenie neruše-
ného priebehu spartakiády. V júli 1985 zabez-
pečilo O ŠtB OS ZNB Levice opatrenia agen-
túrno-operatívneho, kontrolného a preventív-
neho charakteru na nerušený priebeh výro-
čia „internacionálnej pomoci" a osláv SNP. 6 5
Dlhodobou úlohou náčelníka O ŠtB OS ZNB
Levice bolo analyzovať bázy vnútorného pro-
tivníka v okrese a navrhovať operatívne a kád-
rové opatrenia. 6 6

ŠtB aktívne pracovala aj na problematike


navrátilcov, teda tých občanov, ktorí sa vráti-
li z emigrácie v zahraničí. V septembri 1985
vydala S ZNB hl. mesta Bratislavy a zsl. kraja
pokyn na zabezpečenie kontroly a evidencie
zmien u navrátilcov. Na základe tohto poky-
nu O ŠtB OS ZNB Levice určila vybrané oso-
Zdroj: AÚPN nených za iniciatívne plnenie služobno-politic- by z radov navrátilcov na kontrolu. Spolu bolo
kých úloh. 6 1 v levickom okrese vyčlenených spomedzi na-
Hodnotiaca správa o činnosti O ŠtB OS vrátilcov 23 osôb. 6 7 V januári 1986 bolo hlav-
ZNB Levice za rok 1986 konštatovala: „Prá- nou úlohou O ŠtB OS ZNB Levice prijať účin-
ca bola zameraná do problematík a oblastí, né organizačné a previerkové opatrenia na za-
ktoré umožnili odborne poznať štb. situáciu bránenie nežiadúcej emigrácie čs. občanov
v okrese. (...) nedošlo k žiadnemu otvore- do zahraničia, pričom na ovplyvňovaní emigrá-
nému protispoločenskému vystúpeniu, ne- cie sa mali podieľať všetky zložky ZNB. Oso-
boli zaznamenané protispoločenské nápisy bitná pozornosť sa venovala posudzovaniu
a letáky a nedošlo k mimoriadnej udalosti krátkodobých výjazdov a zájazdov. 6 8 Cieľom
vo vyčlenených objektoch ku kontrarozvied- akcie bolo obmedzenie emigrácie čsl. Obča-
nej ochrane." V hodnotení sa ďalej pokraču- nov, a to najmä tých, ktorých odchod mohol
je: „Práca príslušníkov ŠtB bola v roku 1986 vážne ohroziť politické, vojenské a hospodár-
zameraná na prehlbovanie poznania opera- ske záujmy štátu. 6 9

61 T a m ž e , inv. č. 8, č. j. OS 0 0 5 / 8 5 . Z á v e r y a ú l o h y z p o r a d y v Bratislave 2 5 . 4. 1 9 8 5 , s. 2.
62 T a m ž e , inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é úlohy z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1 9 8 7 , s. 2.
63 T a m ž e , inv. č. 8, č. j. OS 0 0 5 / 8 5 . Z á v e r y a ú l o h y z p o r a d y v Bratislave 2 8 . 2. 1 9 8 5 , s. 1 - 2.
64 Tamže. Z á v e r y a ú l o h y z p o r a d y v Bratislave 2 5 . 4. 1 9 8 5 , s. 2.
65 S l o v e n s k é národné povstanie.
66 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S Š t B 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 8, č. j. 0 0 5 / 8 5 . Z á v e r y a úlohy z p o r a d y v Bratislave 30. 3. 1 9 8 5 , s. 2.
67 T a m ž e , inv. č. 9, č. j. 0 0 6 1 / 8 6 . Z a b e z p e č o v a n i e kontroly a e v i d e n c i e z m i e n u navrátilcov, s. 1.
68 T a m ž e , č. j. 0 0 5 4 / 8 6 . Z á v e r y a úlohy z m e s a č n e j p o r a d y zo 4 . 2 . 1 9 8 6 , s. 2.
69 T a m ž e , inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1 9 8 7 , s. 3 - 4.
Závažnou prácou O ŠtB OS ZNB Levice konala 218 previerok na 538 osôb. Aj z toho
bolo vykonávanie štátno-bezpečnostných pre- dôvodu, ako aj z očakávaného nárastu poč-
vierok osôb, ktoré si nadriadené útvary ŠtB vy- tu obyvateľov v súvislosti s výstavbou atómo-
berali na realizáciu jednotlivých prípadov a ak- vej elektrárne Mochovce, bol schválený návrh,
cií. Pri štátnobezpečnostnej previerke sa skú- aby boli pri OS ZNB Levice ponechaní vysunu-
mala politická angažovanosť, členstvo v KSČ, tí operatívni pracovníci ŠtB. 7 6
„protištátna" a „protispoločenská" činnosť, Z plánu na rok 1986 vyplývala snaha
postoje v rokoch 1968/69, náboženské pre- o prehlbovanie poznatkov v nosných proble-
svedčenie či kontakty osoby a jej rodiny na ka- matikách stanovených na porade s náčelní-
pitalistické zahraničie. 7 0 Tiež sa skúmali sty- kom Správy ŠtB Bratislava. Plánovaná agen-
ky s emigráciou, vzťah k socialistickému zria- túra sa mala rozmiestniť do problematík urče-
deniu a Sovietskemu zväzu, styky na pochyb- ných k prvoradému rozpracovaniu. Jednotlivé
né osoby a povesť na pracovisku. 7 1 Prevere- spisy preverovaných osôb a nepriateľské oso-
ná bola aj najbližšia rodina. by boli pravidelne vyhodnocované a kandidáti
Medzi pravidelne preverované osoby patri- tajnej spolupráce neustále preverovaní. 77 Veľ-
li mladí študenti, ktorí sa rozhodli pre štúdium kú pozornosť O ŠtB OS ZNB Levice venova-
v socialistických krajinách. Na základe pre- la vykonávaniu aktívnych opatrení na zabez-
vierok boli spomedzi nich vytipovaní na jed- pečenie verejného poriadku pri významných
nej strane potenciálni odporcovia režimu, na politických a spoločenských udalostiach v ro-
druhej strane prípadní budúci spolupracovní- ku 1986. Počas výročí mali byť pod dôslednú
ci ŠtB. Previerka slúžila na to, aby „bol zais- kontrolu vyčlenené osoby z jednotlivých báz s
tený správny kádrový výber uchádzačov" 72 cieľom zabrániť im v páchaní „nepriateľskej"
O ŠtB OS ZNB Levice preverilo v roku 1986 činnosti, 7 8 čo len potvrdzuje dôraz na preven-
10 študentov, z ktorých neboli „negatívne štát- tívnu činnosť.
no-bezpečnostné poznatky" zistené k žiadne- S vykonávanou prácou O ŠtB OS ZNB Le-
mu a jeden bol navrhnutý ako možný budú- vice (avšak aj ďalších okresných oddelení) ne-
ci spolupracovník. Spomenuté štátnobezpeč- bola v Bratislave spokojnosť. Rozbor agentúr-
nostné posudky obsahovali aj odporúčanie, či nych poznatkov ukázal, že sa nedarilo odha-
je daný uchádzač vhodný na štúdium v socia- ľovať zámery po línii „vnútorného" nepriate-
listických krajinách. 7 3 ľa. Výhrady boli voči poklesu informácií o vply-
Ešte prísnejšími previerkami prechádzali tí ve Vatikánu a ďalších cirkevných organizácií
študenti, ktorí sa uchádzali o prijatie na Cyri- v zahraničí a aj absencia poznatkov o prenika-
lometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. ní sionistických organizácií, ich záujmov a cie-
Keď sa jednotliví uchádzači začínali hlásiť na ľov pôsobenia. 7 9 V správe sa konštatovalo, že
fakultu, vydala ŠtB pokyn na vykonanie ich dô- jednotlivé Okresné oddelenia ŠtB zameriava-
kladnej štátno-bezpečnostnej previerky, do kto- jú svoju hlavnú pozornosť na odhaľovanie ne-
rej mala byť zapojená aj agentúrna sieť. 74 V ro- priateľských tendencií v problematike rímsko-
ku 1986 podstúpila takúto kontrolu v levickom katolíckej cirkvi, siekt a maďarského nacio-
okrese jedna osoba a v roku 1987 dvaja uchá- nalizmu, ale aj v týchto problematikách sú po-
dzači, pričom neboli zistené negatívne štátno- znatky okrajové, nedotiahnuté do konca a chý-
bezpečnostné poznatky. 75 Veľa času venova- ba im štátnobezpečnostný charakter. Čísel-
la O ŠtB Levice aj lustrácii brancov pre armádu. ným vyjadrením nespokojnosti bol údaj, podľa
Čo sa týka konkrétnej činnosti, v priebehu ktorého v roku 1986 z celkového počtu 1 122
roka 1984 zaevidovala ŠtB Levice 413 PT spi- poznatkov bolo použiteľných 592 a z toho iba
sov a 183 tajných a obyčajných spisov a vy- 149 podali Okresné oddelenia ŠtB. 8 0 Ako

70 Pozri napr. Tamže, č. j. 0 0 4 6 / 8 6 , V i š ň o v á M á r i a a Kútik Ján, š t á t n o - b e z p e č n o s t n á previerka.


71 A ÚPN, f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 12, č. j, 0 0 1 1 0 / 8 9 . Z a j a k o v á Helena, žiadosť o previerku.
72 Tamže, inv. č. 8, č. j, 0 0 1 1 2 / 8 5 . P r í p r a v a čs. š t u d e n t o v pre š t ú d i u m v s o c i a l i s t i c k ý c h š t á t o c h na rok 1 9 8 5 ,
73 Tamže, inv. č. 10, č. j. 0 0 1 1 3 / 8 7 . Prehľad u c h á d z a č o v n a v r h n u t ý c h pre š t ú d i u m VŠ v soc. krajinách.
74 Tamže, inv. č. 9, č. j, 0 0 8 5 / 8 6 , Z i s t e n i e p r e h ľ a d o v z á u j e m c o v o š t ú d i u m teológie na C M B F v Bratislave
75 Tamže, inv. č. 10, č. j. 0 0 1 0 6 / 8 7 , P r e v i e r k a u c h á d z a č o v o š t ú d i u m na C M B F
76 Tamže, inv. č. 8, č. j, OS 0 0 1 6 2 / 8 5 . Rozbor ŠtB situácie, s. 4
77 Tamže, č. j, OS 0 0 2 8 4 / 8 5 . H l a v n é ciele pre v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB z ročného plánu OS Z N B L e v i c e na rok 1 9 8 6 , s. 1.
78 Tamže, s. 8.
79 Tamže, inv. č. 10, č. j. 0 0 1 1 8 / 8 7 . Rozbor a g e n t ú r n y c h správ.
80 Tamže, č. j. 0 0 1 1 8 / 8 7 , Rozbor a g e n t ú r n y c h správ.
zlepšenie navrhla S ŠtB Bratislava prehodno- V januári 1986 dostala levická ŠtB rozkaz
tiť kvalitu, spoľahlivosť a rozmiestnenie agen- vykonať opatrenia s cieľom zabrániť nepriateľ-
túrno-dôverníckej siete, zlepšiť jej zameranie skej činnosti výboru zrušenej Jazzovej sekcie.
na úseku ukrajinského nacionalizmu, zvýšiť Napriek tomu, že O ŠtB OS ZNB Levice neza-
kvalitu agentúry cestujúcej do prostredia cir- znamenala nijaké tlačoviny Jazzovej sekcie ani
kevnej emigrácie a Vatikánu s cieľom odha- jej členov, realizovala opatrenia vyplývajúce
ľovať ich kanály spojenia s cirkevnou hierar- z rozkazov centrálnych útvarov. Agentúrna sieť
chiou v Československu a s predstaviteľmi taj- v okrese bola úkolovaná, aby včas informova-
nej cirkvi a laickým apoštolátom. 8 1 la o pokynoch bývalého vedenia Jazzovej sek-
V problematike „Navrátilci" sa pozornosť za- cie, o výskyte listov alebo tlačovín bývalej Jaz-
merala na agentúrno-operatívne rozpracova- zovej sekcie a prostredníctvom agentov získa-
nie s cieľom zisťovať a odhaľovať agentov ne- vať informácie o stykoch členov Jazzovej sek-
priateľských rozviedok z radov čs. štátnych prí- cie so signatármi Charty, nepriateľsky zame-
slušníkov z dôvodu podozrenia, že sa vrátili iba ranými osobami, pracovníkmi zastupiteľských
preto, aby pracovali v prospech cudzích rozvie- úradov kapitalistických štátov a s medziná-
dok. 8 2 Cieľom na rok 1986 bolo aj zlepšiť vy- rodnými organizáciami, ako napr. UNESCO či
hľadávanie nepriateľskej činnosti po všetkých medzinárodná jazzová sekcia. 8 7
problematikách. Kontrarozviedne opatrenia Ďalšou problematikou, ktorou sa O ŠtB
mali byť v súlade s dobovou politickou líniou, OS ZNB Levice zaoberala, bola problemati-
zákonmi socialistického zriadenia a záujmami ka „protištátnych" písomností, ktoré sa pravi-
svetovej socialistickej sústavy. Vybrané osoby delne vyskytovali s rôznymi motívmi a rôznym
sa mali kontrolovať aktívne a v prípade O ŠtB textom. Väčšina z nich bola hodnotená ako
OS ZNB Levice patrili medzi ne: Ivan Kadlečík „nižšej spoločenskej dôležitosti", obsahova-
(nepriateľská osoba 8 3 SPISOVATEL), ktorý bý- li väčšinou heslá proti KSČ. Podobne sledo-
val v Pukanci; Blažej Obadał (preverovaná oso- vala aj problematiku nedovoleného ozbrojova-
ba VÄLENT), obaja v kategórii pravicoví oportu-
nia obyvateľstva. Keď sa chystala v roku 1987
nisti, Ottó Vass (preverovaná osoba BANDY),
z Rakúska letáková akcia proti výstavbe vod-
v problematike maďarský buržoázny nacionaliz-
ného diela Gabčíkovo Nagymaros, upozorňu-
mus, Ján Budinský (preverovaná osoba LUBO)
júc na niektoré ekologické problémy súvisia-
v problematike emigrácia a Tamara FUSKOVÁ
ce s touto výstavbou, nariadila ŠtB tieto letá-
(preverovaná osoba TÁŇA), podozrivá z emig-
ky v prípade výskytu zhabať a zabrániť ich roz-
rácie. 8 4 Práve NO SPISOVATEL bol objektom
množovaniu. 8 8
záujmu ŠtB po celé obdobie záveru 80. ro-
V priebehu leta 1986 dostali zainteresova-
kov. V roku 1989 sa O ŠtB OS ZNB Levice po-
né Okresné oddelenia ŠtB (Komárno, Dunaj-
darilo v súčinnosti s XII. správou ZNB a s vyu-
ská Streda, Nové Zámky, Nitra, Galanta a Le-
žitím agentúrnej siete aj technických prostried-
vice) pokyn, aby zhodnotili operatívnu situáciu
kov realizovať dôslednú kontrolu tejto osoby a
v problematike tzv. madárského nacionalizmu.
kontrolou jeho korešpondencie s Milanom Ši-
Dôraz sa kládol na prehĺbenie poznania v tejto
mečkom či Ludvíkom Vaculíkom zabránila jeho
problematike s cieľom rozkladať pokusy o vy-
účasti na fóre Obrody v Prahe. 8 5
tvorenie jednotného opozičného zoskupenia
V prípade šíriteľov protisocialistických ten- v teritóriu okresu a ich spojenia s opozičnými
dencií sa mala zabezpečiť ich aktívna agen- silami v Maďarsku. 8 9 V 1. štvrťroku 1989 za-
túrno-operatívna kontrola, prehlbovať ich spo- znamenalo O ŠtB OS ZNB Levice akciu na
ločenská izolovanosť a ich odhaľovanie ako zbierku finančnej podpory pre maďarskú men-
platených rozvratníkov nepriateľských ideodi- šinu žijúcu v Rumunsku, čo sa vyhodnocova-
verzných centier. 8 6 lo ako prejav rastúcej aktivity maďarskej men-

81 Tamže.
82 Tamže, inv. č. 8, č. j. OS 0 0 2 8 4 / 8 5 . H l a v n é ciele pre v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB z ročného plánu OS Z N B L e v i c e na rok 1 9 8 6 , s. 10.
8 3 NO.
84 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 8, č. j. OS 0 0 2 8 4 / 8 5 . H l a v n é ciele pre v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB z ročného plá-
nu OS Z N B L e v i c e na rok 1 9 8 6 , s. 11 - 12.
85 Tamže, inv. č. 12, č. j. 0 0 4 0 / 8 9 .
86 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1987, s. 9 - 1 0 .
87 Tamže, č. j. 0 0 3 1 / 8 6 . Opatrenia k z a m e d z e n i u nepriateľskej činnosti členov JS z 15. 1. 1 9 8 6 .
88 Tamže, inv. č. 10, č. j. 0 0 4 6 / 8 7 . Informácia o o r g a n i z o v a n í letákovej akcie.
89 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1987, s. 3.
šiny. V 2. štvrťroku bola jej aktivizácia v okre-
se ešte väčšia, najmä niektorých predstavite-
ľov kultúrnej organizácie CSEMADOK, ako aj
rôznych osôb madärskej národnosti žijúcich
v levickom okrese. ŠtB to pripisovala vysiela-
niu maďarskej televízie, ktorá reflektovala po-
litický vývoj v Madärsku. Na levickom cintorí-
ne došlo k zhromaždeniu osôb maďarskej ná-
rodnosti a kladeniu vencov k pamätníku ma-
ďarských bojovníkov z revolúcie 1848/49 za
účasti asi 250 osôb. Na kladení vencov bol
prednesený verejný prejav o utláčaní madár-
skej menšiny s prísľubom obrany jej práv súvi-
siacich s „novým vetrom" z Maďarska. 9 0 Nie-
koľko aktivistov maďarskej menšiny z levické-
ho okresu sa zúčastnilo aj slávnostného poh-
rebu Imreho Nagyav Madärsku.
Na úseku kontrarozviednej ochrany mláde-
že sa mali v spolupráci s VB kontrolovať lokali-
ty, kde sa stretávala „závadová mládež" s cie-
ľom odhaľovať a predchádzať páchaniu pro-
tispoločenskej a trestnej činnosti. 9 1
Dôležitou súčasťou práce O ŠtB OS ZNB
Levice bola práca s agentúrnou sieťou, kto-
rá bola hlavným zdrojom poznatkov o sledova-
ných problematikách. Dvakrát do roka O ŠtB
OS ZNB Levice predkladala informácie o
opatreniach na zlepšenie práce v agentúrnej
oblasti. 9 2 Napríklad v apríli 1986 skonštato-
vala v správach spokojnosť s vývojom štátno-
bezpečnostnej situácie, zároveň však ako ne-
dostatok vyčítala „fluktuáciu schôdzkovej čin-
nosti s agentúrou".93 Nedostatky sa konšta-
tovali „vo vyhľadávacej činnosti, v práci na Ďalšou problematikou kontrarozviednej Zdroj: AÚPN
prípadoch a v rozširovaní agentúrno-dôver- ochrany sa stalo zabezpečenie športových
níckej siete".94 Po operatívnej porade 26. au- podujatí. Na základe rozkazu ministra vnútra
gusta 1986 náčelník S ŠtB Bratislavy nariadil bola počas konania XIII. svetovej zimnej uni-
vykonať prehodnotenie kandidátov tajnej spo- verziády vo Vysokých Tatrách vyhlásená mi-
lupráce, získaných pred rokom 1986, či sú moriadna bezpečnostná akcia na zaistenie
vhodní na spravodajské využitie a prijať opatre- bezpečnosti, pokoja a verejného poriadku na
nia k prevereniu stavu K T S . 9 5 V práci s agen- dni 18. februára - 2. marca 1987. Jednot-
túrou sa za hlavný cieľ považovalo rozšíriť livé okresné oddelenia ŠtB mali zabezpečiť
agentúrny aparát o kvalitných tajných spolu- spravodajské opatrenia na ochranu ekonomi-
pracovníkov a prehodnocovať agentúru vychá- ky pred mimoriadnymi udalosťami (najmä zá-
dzajúc z jej možností a schopností. Pri hodno- škodníctvom), zneužitiu reprografickej techni-
tení podriadených príslušníkov mali byť zásad- ky k rozmnožovaniu nezákonných písomností
ným kritériom konkrétne spravodajské výsled- a ďalšiu nepriateľskú činnosť. Zvláštna pozor-
ky a efektívnosť riadenej agentúry. 9 6 nosť sa mala venovať ochrane skladov zbraní,

90 T a m ž e , inv. č. 12, č. j. 0 0 4 0 / 8 9 , D o k l a d zást. n á č e l n í k a OS Z N B pre S ŠtB L e v i c e za 2. š t v r ť r o k 1 9 8 9 , s. 1.


91 T a m ž e , inv. č. 10, č. j. 0 0 9 5 / 8 7 . Z á k l a d n é z a m e r a n i e k o n t r a r o z v i e d n e j činnosti na rok 1 9 8 7 , s. 5.
92 T a m ž e , inv. č. 9, č. j. 0 0 5 4 / 8 6 . Z á v e r y a ú l o h y z m e s a č n e j operatívnej porady zo 27. 3 . 1 9 8 6 , s. 2.
93 T a m ž e . Z á v e r y a ú l o h y z m e s a č n e j operatívnej porady zo 2 8 . 4. 1 9 8 6 , s. 1.
94 T a m ž e . Z á v e r y a ú l o h y z m e s a č n e j operatívnej porady zo 7. 7 . 1 9 8 6 , s. 2.
95 T a m ž e . V ý p i s úloh z o p e r a t í v n e j porady NS ŠtB z 2 6 . 8 . 1 9 8 6 .
96 T a m ž e , inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB Levice na rok 1 9 8 7 , s. 4.
streliva, výbušnín, jedov a iných prostriedkov kami zabrániť ich príchodu do Prahy v období
hromadnej účinnosti, dopravy a spojov. 9 7 Po- 15. - 17. januára 1 9 8 8 . 1 0 1
dobne sa venovala ŠtB aj cyklistickým Prete- Pri tej príležitosti sa malo v Prahe uskutoč-
kom mieru, ktorých etapy prechádzali územím niť 17. januára 1988 aj tzv. 3. politické fórum
levického okresu. 9 8 Charty 77, na ktorom sa malo diskutovať o po-
Rok 1987 už bol rokom, v ktorom sa viac litickej situácii a možnosti jej zlepšenia, o poli-
ako v predchádzajúcom období aktivizovali tickom systéme v Československu, jeho zme-
aj itr®režimové skupiny. V máji 1987 dosta- ne a prípadne akú úlohu v ňom môže zohrať
li Okresné oddelenia ŠtB smernicu, v ktorej sa Charta či iné nezávislé skupiny. FMV dalo po-
konštatovala zvýšená aktivizácia bývalých expo- kyn zabrániť jeho konaniu a pri predpoklada-
nentov „pravice" v pražskom, brnenskom a bra- ných účastníkoch z radov signatárov Charty či
tislavskom prostredí. ŠtB získala poznatky, že osôb s ňou sympatizujúcich malo O ŠtB OS
tieto zoskupenia aktivizujú aj ďalších bývalých ZNB Levice zabezpečiť v dňoch 15. - 17. ja-
vedúcich štátnych a straníckych funkcionárov nuára 1988 ich aktívnu kontrolu a nepripustiť
v rámci celej republiky. Preto bol vydaný pokyn, ich odchod do Prahy. 1 0 2 Opatrenia boli vyko-
aby bola zaistená dôsledná agentúrno-operatív- nané v zmysle pokynov a previerka zistila, že
na kontrola spomínaných „pravicových oportu- v levickom okrese neboli evidovaní signatári
nistov", ktorí bývali v jednotlivých okresoch. 9 9 Charty alebo sympatizanti. 1 0 3

Aktivizáciu činnosti signalizovali aj najrôz- Zo získaných poznatkov O ŠtB OS ZNB


nejšie zoskupenia disidentov. Pri príležitosti Levice za rok 1988 ich 5 bolo po línii „vonkaj-
10. výročia svojho založenia Charta 77 vydala šieho" protivníka, 10 po línii „vnútorného" pro-
v cudzine poštové známky, ktoré chceli pou- tivníka a 72 po línii ochrany ekonomiky. Záro-
žiť v bežnom poštovom styku s cieľom propa- veň sa konštatovalo, že hoci sa počet správ
gácie Charty. O ŠtB OS ZNB Levice mala za- zaslaných do toku informácií zvýšil, stále pre-
brániť používaniu týchto známok vo svojom te- trvával ich nižší štátno-bezpečnostný význam.
ritóriu a dokumentovať jednotlivé prípady tak, Za rok 1988 bolo O ŠtB vykonaných 10 pre-
aby ich bolo možné použiť na daktyloskopic- ventívno-výchovných opatrení, ktorých výsle-
ký, biologický alebo grafologický posudok. 1 0 0 dok jej príslušníci ohodnotili „s kladným účin-
Koncom roka 1987 sa Charta 77 rozho- kom". Správa však konštatovala, že napriek
dla zorganizovať demonštráciu za ľudské prá- prijatým opatreniam sa po troch rokoch vidi-
va v Prahe. O ŠtB OS ZNB Levice dostala roz- teľne zvýšila emigrácia osôb do demokratic-
kaz, aby na území okresu zabránila možnosti kých štátov, pričom z okresu emigrovalo 28
výjazdu osôb, ktoré by boli ochotné sa takejto osôb, čo bolo až o 15 viac ako v roku 1986.
akcie zúčastniť. Očakávalo sa, že v spolupráci Alarmujúce tiež bolo, že 4 z nich boli organi-
so zamestnávateľom uvedených osôb zabrá- zovaní v KSČ. Pozornosť ŠtB pútal fakt, že sa
ni možnosti výjazdu do Prahy v dobe od 7. do stali prípady emigrácie celých rodín aj s malý-
104
15. decembra 1987 tým spôsobom, že im ne- mi deťmi cez územie Juhoslávie.
udelí dovolenku, resp. náhradné voľno. Ani rok 1989 nepriniesol podstatnú zmenu
Dňa 16. januára 1988 pripadlo 19. výročie v metódach práce ŠtB, ktorá aktivizovala pre-
upálenia bývalého študenta FF UK Jana Pa- ventívno-bezpečnostné opatrenia pri každej
lacha. Vytipovaným osobám z teritória O ŠtB významnejšej príležitosti. Takou bolo výročie
OS ZNB Levice, ktoré sa zúčastnili akýchkoľ- upálenia sa Jana Palacha v januári 1989, po-
vek „protispoločenských" akcií alebo k nim čas ktorého prišlo k viacerým protirežimovým
boli poznatky o „protisocialistickej" orientá- vystúpeniam. Popri tradičných bezpečnost-
cii, sa malo všetkými dostupnými prostried- ných opatreniach stojí za pozornosť spome-

97 Tamže, inv. č. 10, č. j. 0 0 4 9 / 8 7 . V y h l á s e n i e m i m o r i a d n e j b e z p e č n o s t n e j situácie.


98 P o d r o b n e j š i e pozri J A Š E K , P: M o z a i k a d o k u m e n t o v , dok. č. 12. In: Pamäť národa, č. 2, 2 0 1 1 , v tlači.
99 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 10, č. j. 0 0 1 2 7 / 8 7 . A k t i v i z á c i a b ý v a l ý c h e x p o n e n t o v pravice.
100 Tamže, č. j. 0 0 1 5 4 / 8 7 . P o š t o v é z n á m k y a n á l e p k y Charty.
101 J A Š E K , P.: M o z a i k a d o k u m e n t o v , dok. č. 9.
102 Tamže, dok. č. 10.
1 0 3 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 11, č. j. 0 0 2 3 / 8 8 . Opatrenia k z a m e d z e n i u účasti protisocialisticky orientova-
n ý c h osôb na p o l i t i c k o m fóre C h a r t y v Prahe.
1 0 4 Tamže, inv. č. 11, č. j. 0 0 4 5 / 8 8 . S p r á v a o plnení úloh po línii ŠtB za rok 1 9 8 7 , s. 2.
núť, že ŠtB mala realizovať opatrenia na zaiste- tických rozborov stavu a vývoja operatívnej si-
nie páchateľov anonymných výhražných tele- tuácie vo vybraných problematikách v jednot-
fonátov a listov. 1 0 5 V 3. štvrťroku 1989 veno- livých teritóriách. Denná situačná správa ma-
vala levická ŠtB veľkú pozornosť výskytu výzvy ša obsahovať poznatky o závažnej „nepriateľ-
„Niekoľko viet", ktorá sa šírila medzi obyvateľ- skej" činnosti a zámeroch „vonkajšieho a vnú-
stvom. Dokonca jeden pracovník SES Tlma- torného" protivníka či o prípadoch závažných
če, ktorý výzvu odsúdil v straníckom denníku „protištátnych" akcií podľa vopred stanove-
Pravda, dostal anonymný výhražný list. nej štruktúry, ktorá obsahovala správy o akti-
Aktivizáciu „vnútorného protivníka" v roku vitách cirkvi, negatívnych javoch v hospodár-
1989 skonštatovala aj ŠtB, zdôrazňujúc orien- stve, ako aj názory a nálady obyvateľstva. Te-
táciu jeho činnosti na otvorenú konfrontáciu matické rozbory obsahovali analýzu vývoja
so štátnou mocou. Ako vlastnú reakciu vide- bezpečnostnej situácie v konkrétnej oblasti,
la ŠtB potrebu maximálne urýchliť informačný zhodnotenie taktiky, metód a foriem „podvrat-
tok k pohotovému a objektívnemu informova- nej činnosti vonkajšieho a vnútorného pro-
niu najvyšších straníckych a štátnych orgánov tivníka", účinnosť vykonaných opatrení a ná-
a vedúcich funkcionárov FMV, aby mohli prijať vrhy na ďalší postup. Z toho vyplynula pre ná-
účinné politické a bezpečnostné opatrenia. čelníkov okresných správ povinnosť posielať
3. februára 1989 dostala O ŠtB OS ZNB Le- denne náčelníkovi Organizačného a analytic-
vice rozkaz, aby „akékoľvek závažné poznat- kého odboru Správy ŠtB dennú situačnú sprá-
ky štátno-bezpečnostného charakteru bo- vu, ako aj zaistiť objektívnosť hlásenia. Na po-
li zasielané organizačno-operatívnemu od- žiadanie Analytického odboru sa mali hlásenia
boru S ZNB ihneď po ich zistení'.'106 Týka- bezodkladne doplniť alebo spresniť. V prípade
lo sa to poznatkov o príprave závažných proti- výskytu mimoriadnych udalostí sa mali hláse-
štátnych akcii či odhalenia „nepriateľskej" čin- nia posielať šifrou a pri zistení závažných po-
nosti. Okamžite sa mali hlásiť aj informácie o znatkov charakteru, o ktorých je potrebné in-
zámeroch „antisocialistických" a „pravicovo-o- formovať neodkladne nadriadené orgány, ich
portunistických" živlov, situácie v protirežimo- bolo treba poslať ihneď. 1 0 9
vých zoskupeniach ako Charta 77, V O N S , 1 0 7 V máji 1989 O ŠtB OS ZNB Levice pre-
Demokratická iniciatíva, Hnutie za občiansku hodnocovalo analytickú činnosť. Zo správy vy-
slobodu, Nezávislé mierové združenie, Spo- plynulo, že analytickú činnosť riadil náčelník
lok priateľov USA a ďalších nezávislých inicia- odboru ŠtB spolu so svojím zástupcom a ná-
tív. Podobne sa mala pozornosť okresných od- čelníkmi jednotlivých oddelení a bola zame-
delení ŠtB venovať príprave, vzniku a činnos- raná na riadiacu a kontrolnú činnosť náčelní-
ti novovytvorených tzv. nezávislých iniciatív, or- kov jednotlivých stupňov odboru ŠtB, na ob-
ganizáciám hromadných protispoločenských lasť vyhľadávacej činnosti so zameraním na
vystúpení vrátane prípravy štrajkov, pasívnej konkrétne prípady a vyčlenené spisy prevero-
rezistencie, rôznych petícií a nátlakových ak- vaných osôb a na oblasť práce s agentúrnou
cií, súčinnosti a spojeniu „antisocialistických sieťou. Konštatovalo sa, že analýza priebež-
živlov" s emigrantskými centrami a zastupiteľ- ne získaných poznatkov je vykonávaná včas,
skými úradmi kapitalistických štátov v Prahe, ale prijímané opatrenia nie sú vždy dôsledne
činnosti a zámerom nepriateľsky zameraných plnené. 1 1 0
duchovných rímskokatolíckej a nekatolíckych
O aktivizácii obyvateľstva svedčí aj skutoč-
cirkví, najmä „reakčnej" cirkevnej hierarchii,
nosť, že koncom mája 1989 O ŠtB OS ZNB
činnosti tzv. tajnej cirkvi, laického apoštolátu
Levice prijala doplnenie k ročnému plánu na
a tajných siekt, ale aj ďalších oblastí, v ktorých
rok 1989, v ktorom sa odporúčalo zamerať vy-
sa mobilizovali protirežimovi aktivisti. 1 0 8
hľadávaciu činnosť príslušníkov ŠtB a agentúr-
Na pokyn federálneho ministra vnútra sa no-dôvernícku sieť na zisťovanie vznikajúcich
pristúpilo v rámci informačného toku na spra- zoskupení opozície a v prípade zistenia opozič-
covávanie denných situačných správ a tema- ného zoskupenia urýchlene budovať vplyvovú

105 Tamže, inv. č. 12, č. j 0 0 1 9 / 8 9 . Opatrenia k z a i s t e n i u k ľ u d u a v e r e j n é h o poriadku.


106 Tamže, č. j. 0 0 6 4 / 8 9 . A k t i v i z á c i a i n f o r m a č n é h o toku.
107 V ý b o r n a ochranu n e s p r a v o d l i v o s t í h a n ý c h .
1 0 8 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 12, č. j. 0 0 6 4 / 8 9 . A k t i v i z á c i a i n f o r m a č n é h o toku.
1 0 9 Tamže, č. j. 0 0 1 3 3 / 8 9 . Z a b e z p e č e n i e v ý s t u p n ý c h informácií FMV, s. 3.
110 Tamže, č. j. 0 0 2 5 6 / 8 9 . Prehodnotenie a n a l y t i c k e j činnosti na 0 ŠtB Levice.
agentúru s cieľom ovplyvňovania, rozkladu, ako túrno-dôvernícku sieť. Na základe vyhodnote-
aj internacionalizácie takéhoto hnutia. 111 ných poznatkov bolo cieľom realizovať podsta-
Veľké protirežimové vystúpenie sa očaká- vy do jednotlivých štrajkových výborov a získať
valo v súvislosti s 21. augustom 1989 a vý- novú agentúru schopnú s predstihom signa-
ročím okupácie. Podľa rozkazov sa mali na lizovať pripravované akcie a vplyvovo pôsobiť
zabezpečenie verejného poriadku realizovať v záujmovom prostredí. Všetky sily a prostried-
opatrenia voči mládeži a prijať opatrenia za- ky sa v tomto smere mali využívať na znemož-
merané proti využitiu sirén, zvonov, miestnych ňovanie štrajkov, najmä generálneho štrajku
a závodných rozhlasov. V spolupráci s Národ- plánovaného na 27. november a rozširovanie
nými výbormi malo O ŠtB OS ZNB Levice za- vplyvu medzi doteraz kolísajúcu časť verejnos-
bezpečiť ich podiel pri ochrane sledovaných ti. ŠtB považovala za potrebné zabezpečovať
akcií, dôsledne posudzovať povolené kultúr- agentúmo-operativnu kontrolu hlavných orga-
ne programy, zabezpečovať dôslednú kon- nizátorov nátlakových akcií, prijímať ich opat-
trolu exponentov pravice, Charty 77, laické- renia na zabránenie ich koordinácie so štraj-
ho apoštolátu a tajnej cirkvi a „závadovej" mlá- kovými výbormi, zneužívanie rozmnožovacej
deže, ako aj dôsledne zabezpečiť plnenie a výpočtovej techniky a pod. V záujme ŠtB bo-
úloh podľa spracovaných plánov mimoriad- lo aj kontrolovať a znemožňovať osobné, tele-
nych bezpečnostných udalostí. 1 1 2 Príslušní- fonické a ďalekopisné spojenie členov štrajko-
ci O ŠtB OS ZNB Levice si rozdelili aj služby, vých výborov a organizátorov nátlakových akcií
ktoré mali počas 20. a 21. augusta 1989 vy- do Prahy a iných miest.
konávať aj v nočných hodinách. Dôležité tiež bolo zamerať pozornosť na
Ani takáto aktivizácia však nemohla za- získavanie poznatkov kompromitujúcich ne-
brániť zvyšovaniu všeobecnej nespokojnos- priateľsky zamerané osoby, vhodné na zverej-
ti. 17. novembra sa začali udalosti známe ako nenie v hromadných oznamovacích prostried-
Nežná revolúcia, ktoré odštartovali proces pá- koch, ako aj dokumentáciu trestnej protispolo-
du komunizmu. Operatívna činnosť ŠtB však čenskej činnosti hlavných organizátorov s cie-
neskončila 17. novembra 1989, ale po vypuk- ľom ich prípadného neskoršieho trestno-práv-
nutí masových demonštrácií sa jej útvary sú- neho využitia. 1 1 4 Išlo však už o pokyny, kto-
stredili na udržiavanie informačného toku pre ré sa nerealizovali, resp. o ich realizácii nie je
vedenie FMV a KSČ, hoci už o 10 dní sa Hlav- nič známe.
ná správa kontrarozviedky snažila dištancovať
od politiky ÚV K S Č . 1 1 3 V. Cirkvi a náboženské spoločnosti
Napriek tomu na O ŠtB OS ZNB Levi-
ce prišiel od S ŠtB Bratislava ešte 24. no- Skrytá cirkev bola ŠtB na Slovensku po-
vembra rozkaz na zabezpečenie rozpracova- važovaná za jedného z hlavných nepriateľov
nia a kontroly štrajkových výborov, V rozkaze a ŠtB venovala jej aktivitám veľkú pozornosť,
sa konštatovalo, že na základe „radikalizácie" najmä keď v druhej polovici 80. rokov tieto
v spoločnosti je nevyhnutné pristúpiť k reali- aktivity prerástli do viacerých masových pútí
zácii aktívnych opatrení zabezpečujúcich ma- s niekoľkotisícovou účasťou, ktoré boli de fac-
povanie činnosti jednotlivých štrajkových vý- to proti režimovým i vystúpeniami. O tom, akú
borov, odhaľovanie ich štruktúr a väzieb do pozornosť venovala ŠtB problematike cirkví,
prostredia opozície na jednotlivých teritóri- svedčia aj písomnosti a aktivity O ŠtB OS ZNB
ách, a najmä bezprostredných akcií pripravo- Levice, vykonávané s pomocou štátnych cir-
vaných proti straníckym a bezpečnostným or- kevných orgánov.
gánom. V rámci týchto opatrení bolo potrebné Národná púť na Velehrade v júli 1985, kto-
zisťovať poznatky k jednotlivým členom štraj- rej sa zúčastnilo asi 200 000 veriacich, bola
kových výborov z hľadiska ich politických ná- prvou veľkou akciou, ktorá ukázala silu skrytej
zorov, charakterových a morálnych vlastností, cirkvi. Ako reakciu štátnej moci na území levic-
sociálneho pôvodu, vzájomných väzieb a ŠPZ kého okresu dostal náčelník O ŠtB OS ZNB
používaných vozidiel, vrátane stykov na agen- Levice rozkaz spracovať materiál o výsledkoch

111 Tamže, č. j. 0 0 2 6 0 / 8 9 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y k doplneniu ročného plánu.


112 Tamže, č. j. 0 0 3 6 1 / 8 9 . Úlohy MBO.
113 Ž Á Č E K , P.: ŠtB na Slovensku za „normalizácie", s. 74.
114 A Ú P N . f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 . inv. č. 12, č. j. 0 0 6 0 4 / 8 9 . M e t o d i c k ý p o k y n k z a b e z p e č e n i u úloh po línii rozpracova-
nia a kontroly š t r a j k o v ý c h v ý b o r o v
opatrení prijatých voči majiteľom a prevádzko- púte v Levoči a Šaštíne s cieľom „zabezpe-
vateľom autobusov, ktoré sa zúčastnili cirkev- čiť a realizovať v praktickom výkone opat-
ných osláv na Velehrade. V októbri dostali jed- renia k púti v Maria n ke a v Šaštíne; (...) po-
notliví náčelníci úlohu rozmnožiť fotodokumen- znatky zasielať predbežne (...) už v štádiu
táciu ďalšej púte v Šaštíne, ktorá sa odoslala príprav týchto pútí".119 Všetky púte ako najvý-
na okresy s cieľom zistiť totožnosť osôb, kto- raznejšie prejavy nesúhlasu s vládnucim reži-
rých na púti odfotografovali príslušníci a agen- mom boli monitorované tajnými spolupracov-
ti ŠtB. 1 1 5 Hoci to pri mnohotisícových návšte- níkmi. Kontrarozviedne opatrenia boli reali-
vách pútí môže znieť iluzórne, príslušníci ŠtB zované proti púti v Šaštíne konanej 14. - 15.
sa snažili zisťovať ich účastníkov a najvýznam- septembra 1986. Agenti a príslušníci ŠtB fo-
nejších aktivistov. Počas pútí konaných v sep- tografovali účastníkov tejto púte, a potom bola
tembri 1986 v Žarošiciach, Starých Horách fotodokumentácia posielaná všetkým útvarom
a v Banskej Štiavnici fotografovali príslušní- ŠtB vrátane okresných pobočiek, kde ma-
ci O ŠtB OS ZNB Levice štátne poznávacie li byť jednotliví účastníci na fotografiách iden-
značky áut a autobusov, ktoré sa na púti zú- tifikovaní. 1 2 0
častnili. Na dokumente s touto informáciou je Z konkrétnych akcií, ktoré O ŠtB OS ZNB
rukou dopísané: „Boli vykonané opatrenia za Levice na poli boja proti rímskokatolíckej cirkvi
účelom ďalšieho zamedzenia účasti na pú- vykonalo, spomeňme akciu PACISTA, ktorej
ťach. Boli zmapovaný laický apoštolát ."116 cieľom bolo pátranie po pisateľoch anonym-
Plán činnosti na rok 1986 počítal s opat- ných listov zasielaným funkcionárom a členom
reniami proti cirkvám. Terminológiou ŠtB sa Združenia katolíckych duchovných Pacem in
malo v boji proti vnútornému nepriateľovi za- Terris s cieľom odradiť ich od členstva v tomto
bezpečiť „obmedzovanie reakčného a ne- združení. ŠtB sústredila vzorky strojového pís-
gatívneho vplyvu cirkevnej hierarchie a ne- ma od popredných predstaviteľov „reakčného
žiaducu cirkevnú činnosť laikov, zintenzívniť duchovenstva". Levické oddelenie ŠtB získalo
činnosť k prenikaniu do štruktúr nelegálnej takéto vzorky od piatich kňazov považovaných
cirkvi a siekt, realizovať v tomto smere účin- za „reakčných". 1 2 1
né preventívno-výchovné a rozkladné opat- Cieľom preventívnych akcií bolo minima-
renia tak, aby bol obmedzený ich vplyv na lizovať účasť ľudí na púťach. Opatrenia pred
pracujúcich a mladú generáciu".11ľ Na úse- púťami v Marianke a Šaštíne v roku 1986 za-
ku cirkví a siekt bolo hlavným cieľom zabrániť hŕňali zisťovanie snáh o organizovanie hro-
organizovaniu „nepriateľskej činnosti" a naru- madnej účasti veriacich s cieľom zisťovať prí-
šovaniu realizácie cieľov štátnej cirkevnej po- pravy na zneužitie prostriedkov hromadnej do-
litiky. Aktívne mali byť rozpracovaní siedmi ľu- pravy, patriacim jednotlivým podnikom, a pri-
dia vrátane členov sekty Svedkovia Jehovovi, jímať adekvátne opatrenia na ich zabránenie.
„sionistov", kňazov vystupujúcich proti združe- ŠtB operatívnymi prostriedkami a oficiálnymi
niu Pacem in Terris a osôb udržujúcich kon- stykmi zisťovala poznatky smerujúce k „zne-
takty na „reakčných duchovných". Jednotlivé užitiu" pútí v Šaštíne a Marianke zo strany
preventívno-výchovné opatrenia sa mali vyko- exponentov laického apoštolátu a nelegálnej
návať v spolupráci so štátnymi orgánmi a or- cirkvi, ktorí pôsobili v minulosti na Velehra-
ganizáciami. 1 1 8 de alebo v Šaštíne. Pod vhodnou legendou
Púte v roku 1985 boli pre štátnu moc po- prevádzala s vytipovanými osobami pohovo-
učením a tak sa v ďalších rokoch preventív- ry s cieľom zabrániť ich organizačnej činnos-
na činnosť ŠtB rozbehla na plné obrátky. V jú- ti medzi veriacimi. 1 2 2 O rok neskôr sa pri prí-
li 1986 sa opäť venovala problematike skrytej ležitosti konania týchto pútí zopakovali také is-
cirkvi a angažovaným laikom. Poznatky o ich té pokyny s tým, že opatrenia na zabránenie
činnosti sa vopred signalizovali a jednotlivé účasti na púťach sa mali realizovať v spolu-
okresné oddelenia ŠtB sa mali pripravovať na práci s Okresnými národnými výbormi (ONV)

115 Tamže, inv. č. 8, č. j, OS 0 0 5 / 8 5 , Z á v e r y a ú l o h y z porady v Bratislave 2 6 . 10. 1 9 8 5 , s. 2.


116 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 2 7 3 / 8 6 , Ú č a s ť osôb z V á š h o okresu na c i r k e v n ý c h púťach.
117 Tamže, inv. č. 8, č. j, OS 0 0 2 8 4 / 8 5 , H l a v n é ciele pre v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB z ročného plánu OS Z N B L e v i c e na rok 1 9 8 6 , s. 1.
118 Tamže, s. 13.
119 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 5 4 / 8 6 . Z á v e r y a ú l o h y z m e s a č n e j operatívnej p o r a d y zo 3. 9. 1 9 8 6 , s. 2.
1 2 0 Tamže, č. j. 0 0 3 3 / 8 6 . Fotografie z akcie P Ú Ť - zaslanie.
121 Tamže, č. j. 0 0 6 0 / 8 6 . A k c i a P A C I S T A , z a s l a n i e s p r á v y ,
122 J A Š E K , P: M o z a i k a d o k u m e n t o v . .. dok. č. 3.
a OV KSS. Pozornosť sa mala tiež zamerať ní a aktívni členovia laického apoštolátu, kto-
na odhaľovanie a likvidovanie podpisových ak- rí sa už predtým podieľali na podpisovej ak-
cií a propagáciu samizdatov a letákov zamera- cii za príchod pápeža Jána Pavla II. do Čes-
ných na aktivizáciu veriacich pred púťami. 1 2 3 koslovenska. O ŠtB OS ZNB Levice vykonalo
Podobné pokyny chodili v súvislosti so agentúrno-operatívne opatrenia zamerané na
všetkými väčšími púťami, ktoré sa koncom 80. získanie signálu a poznatkov o šírení podpiso-
rokov konali. Dokumenty zachytávajú zväč- vých hárkov. 1 2 8
ša rozkazy a iba pri málo dokumentoch sa za- V marci 1986 prišli od X. správy ZNB aj
chovali aj konkrétne opatrenia, ktoré okresné pokyny, aby boli za účelom dálšieho rozpraco-
oddelenia ŠtB realizovali. Ako príklad ale mô- vania mužských rehoľných spoločností v Čes-
žeme uviesť opatrenia k púťam v Levoči a na koslovensku spracované zoznamy jednotli-
Velehrade v roku 1987, realizované O ŠtB OS vých rádov, novicov a aktívnych priaznivcov
ZNB Levice. 1 2 4 Patrilo medzi ne aktivizovanie mužských reholí na teritóriu jednotlivých okre-
agentúrno-dôvernickej siete s cieľom získavať sov. O ŠtB Levice vykonalo opatrenia na zis-
poznatky o záujme kléru a laikov a o ich vy- tenie situácie okolo rádov a výsledkom bola
cestovanie na uvedené púte, vykonanie opat- správa, že v levickom okrese neboli ani rády,
rení na zabránenie zneužitia hromadných do- novici ani priaznivci mužských reholí. 1 2 9
pravných prostriedkov cez ČSAD, Jednotné Koncom roka 1987 začala skrytá cirkev
roľnícke družstvo (JRD) a Telocvičné jednoty organizovať podpisovú petíciu „Podnety kato-
(TJ) na miesto konania pútí a kontrola rozmno- líkov k riešeniu situácie veriacich v ČSSR".
žovacích strojov, aby nemohli rozširovať letá- ktorá výzva bola poslaná aj popredným poli-
ky a propagačné materiály. Príslušníci O ŠtB tikom v Československu. Išlo o známu výzvu
OS ZNB Levice mali vykonať stretnutia s ak- moravského katolíka Antonína Navrátila, ob-
tívnymi členmi laického apoštolátu a organizá- sahujúcu požiadavky na uvoľnenie nábožen-
tormi s cieľom zabrániť výskytu „nežiaducich" ského života v Československu, sformulova-
javov v priebehu púte. 1 2 5 Na týchto opatre- nú do 31 bodov. ŠtB tiež získala poznatky, že
niach spolupracovala aj VB. Pozornosť sa ma- sa organizuje petícia (v reči ŠtB nátlaková ak-
Náčelník Okresnej správy la venovať aj mapovaniu jednotlivých spevo- cia) na riešenie otázky obsadenia biskupských
ZNB Levice Ján Huna. kolov pôsobiacich pri jednotlivých farských stolcov na Slovensku s tým, aby boli schvále-
Zdroj: AÚPN úradoch, ktorých počty mali byť zmapované ní kandidáti navrhnutí pápežom Jánom Pavlom
a mala sa na ne zamerať aj agentúrna pozor- II. Hlavnými organizátormi akcie boli podľa zis-
nosť, keďže aktívne vystupovali na púťach. 1 2 6 tení ŠtB vikár Štefan Onderko a kňazi Bartolo-
ŠtB sledovala náboženské akcie aj v su- mej Urbanec, Ignác Ďuriš a Stanislav Stolárik.
sedných štátoch a pri konaní významnejších Podľa zistení ŠtB podpísalo dokument 98 „re-
okamžite aktivizovala protiopatrenia. V augus- akčných" kňazov. Reakcia ŠtB na obe výzvy
te 1986 rozbehla akcie na zabránenie účas- bola jasná. Okresné oddelenia ŠtB mali uve-
ti slovenských veriacich na veľkej púti v poľ- deným poznatkom venovať agentúrno-opera-
skej Czenstochowej, ktorá sa tam mala konať tivnu pozornosť s cieľom „utlmiť túto nežiadu-
15. - 17. augusta 1986. Pri návšteve pápe- cu aktivitu smerujúcu k narušeniu koncep-
ža Jána Pavla II. v Poľsku v júni 1987 dostali cie štátnej cirkevnej politiky pred druhým
O ŠtB pokyn prijať opatrenia zamerané na za- kolom rokovaní štátnych zástupcov s Vati-
medzenie hromadného vycestovania veriacich kánom. Treba prijať vlastné opatrenia s cie-
prostriedkami hromadnej dopravy alebo súk- ľom odhaliť organizátorov prípadných pod-
romnými motorovými vozidlami. 1 2 7 pisových akcií zo strany reakčne orientova-
ných duchovných pôsobiacich na teritóriu
Skrytá cirkev sa aktivizovala aj na poli rôz-
zsl. kraja"130
nych podpisových akcií. Jednou z takých bo-
la príprava protestnej podpisovej akcie proti Podobne monitorovala ŠtB aj situáciu
uzákoneniu interrupcie. Podľa zistení ŠtB bo- okolo blahorečenia Anežky Českej, ktoré ma-
la podpisová akcia plánovaná na 1. september lo byť v roku 1988, čiže už v období nastu-
1986 a rozhodujúcu úlohu v nej mali hrať re- pujúcej konfrontácie medzi režimom a obyva-
hoľné zoskupenia, „reakční" katolícki duchov- teľmi. Počítalo sa s aktivizáciou tajnej cirkvi

123 A Ú PN, f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 . inv. č. 10, č. j. 0 0 1 3 3 / 8 7 . N á b o ž e n s k á púť v e r i a c i c h v Š a š t í n e a v Marianke.


124 P l á n o v a n é opatrenia pozri J A Š E K , R: M o z a i k a dokumentov.... dok. č. 7.
125 A Ú P N . f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 . inv. č. 10, č. j. 0 0 1 6 2 / 8 7 . A k c i a O R E L 87, D R O Z D 87.
126 Tamže, inv. č. 11, č. j. 0 0 3 6 5 / 8 8 . O s o b y z prostredia rím.-kat. cirkvi a ich štb. previerka.
127 J A Š E K . P.: M o z a i k a dokumentov... dok. č. 6.
1 2 8 A Ú P N . f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 . inv. č. 9, č. j. 0 0 2 1 6 / 8 6 . Príprava protestnej podpisovej akcie k u z á k o n e n i u interrupcie.
1 2 9 Tamže, č. j. 0 0 1 0 5 / 8 6 . S p r a c o v a n i e z o z n a m o v členov radov.
1 3 0 Tamže, inv. č. 10, č. j. 0 0 2 9 7 / 8 7 . O r g a n i z o v a n i e p o d p i s o v ý c h akcií.
a katolíckeho krídla Charty, ktoré mali zor- jazde osôb na manifestáciu do Bratislavy. Vy-
ganizovať veľké akcie. Popri aktivitách, kto- konali sa aj opatrenia na ČSAD Levice, Zvä-
ré realizovala na vytesnenie tejto akcie štát- ze družstevných roľníkov a ONV Levice, aby
na správa, vlastné opatrenia prijala aj ŠtB, v deň konania manifestácie neboli poskytnuté
zamerané tak ako v predchádzajúcich prípa- dopravné prostriedky na cestu do Bratislavy
doch na úkolovanie agentúrnej siete, preven- a okolia. 1 3 3 Totožné opatrenia boli vykonané
tívno-rozkladné opatrenia s použitím vplyvo- aj pred plánovanými púťami v Šaštíne a Ma-
vej agentúry, zamerané proti hlavným organi- rianke v roku 1988, vrátane spolupráce s VB
zátorom a aktivistom. 1 3 1 s cieľom zabrániť účasti kriminálno-závado-
Najväčšou akciou veriacich proti reži- vým osobám. 1 3 4
mu bola Sviečková manifestácia v Bratislave Aj slávnostná konsekrácia Jána Sokola za
25. marca 1988, ktorá predstavovala dôleži- apoštolského administrátora trnavskej arcidie-
té protirežimové vystúpenie, ukončujúce „vek cézy pútala pozornosť ŠtB, kedže sa predpo-
nehybnosti" na Slovensku. 1 3 2 ŠtB mala o jej kladala účasť predstaviteľov Vatikánu a domá-
uskutočnení informácie a úkolovala Okres- cej cirkevnej hierarchie, ako aj aktivizácia veria-
né oddelenia ŠtB, aby realizovali opatrenia na cich. Preto mala aj O ŠtB OS ZNB Levice pri-
zabránenie účasti ľudí. V prípade Sviečkovej jať opatrenia na zabránenie účasti veriacich a
manifestácie vykonala O ŠtB OS ZNB Levice získavanie poznatkov o konsekrácii. 1 3 5 Z levic-
bezpečnostné opatrenia, aktivizovala agentúr- kého okresu napokon boli zistené tri autobu-
no-dôvernicku sieť v okrese, vykonala kontro- sy, ktorých ŠPZ si ŠtB zaznamenala, pričom
lu osôb z nelegálnej cirkvi a laického apoš- dva z nich patrili miestnej ČSAD a jedna levic-
tolátu, cez agentúru vykonala dištancovanie kému JRD. Až pád režimu a nástup pluralitné-
sa oficiálnych cirkevných štruktúr a veriacich ho systému ukončil tieto policajné metódy prá-
od manifestácie, pričom počas vykonaných ce proti veriacim a aktivistom cirkví a nábožen-
opatrení neboli zaznamenané poznatky o vý- ských siekt.

Prílohy

Tabuľka č. 1

Agentúrno-dôvernícka sieť O ŠtB Levice v roku 1985. Zdroj: AÚPN, f. OS ZNB Levice -
S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 8, č. j. OS 00162/85, Rozbor ŠtB situácie.

131 Tamže, inv. č. 11, č. j. 0 0 1 0 9 / 8 8 . Príprava celonárodnej púte k b l a h o s l a v e n e j A n e ž k e v Prahe.


1 3 2 V i a c k S v i e č k o v e j m a n i f e s t á c i i pozri D U B O V S K Ý , P: S v i e č k o v á d e m o n š t r á c i a . In: Pamäť národa, roč. 4, 2 0 0 8 , č. 1, s. 35 - 51; tiež
T A T R A N , R. V . ( K O R E C , J. Ch. a kol.): Bratislavský Veľký piatok. Zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. mar-
ca 1988. V i e d e ň 1 9 8 8 .
1 3 3 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1990, inv. č. 11, č. j. 0 0 1 4 0 / 8 8 . M a n i f e s t á c i a r. k. veriacich.
1 3 4 Tamže, č. 0 0 2 3 2 / 8 8 . N á b o ž e n s k á púť v e r i a c i c h v Š a š t í n e a Marianke.
1 3 5 Tamže, č . 0 0 2 7 2 / 8 8 . S l á v n o s t n á k o n s e k r á c i a b i s k u p a t r n a v s k e j arcidiecézy.
Tabuľka č. 2

Schôdzky príslušníkov O ŠtB Levice s TS v prvom polroku 1985 po línii II. odboru.
(Zdroj: AÚPN, f. OS ZNB Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 8, č. j. SO 001/85)

Tabuľka č. 3

Činnosť O ŠtB Levice v roku 1986 na základe zachovaných dokumentov. Zdroj: AÚPN
f. OS ZNB Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 9, č. j. 00110/86.
Tabuľka č. 4 a 5

Využitie získaných informácií. Zdroj: AÚPN, f. OS ZNB Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv.
č. 11, č. j. 0 0 3 9 / 8 8 . Zhodnotenie výslednosti práce s agentúrou, využitie informácií pre vlastnú
kontrarozviednu činnosť za rok 1986.

Tabuľka č. 6
Aktivita O ŠtB Levice v roku 1989 na základe štvrťročných správ. Zdroj: AÚPN, f. OS
ZNB Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 12, č. j. 0 0 4 0 / 8 9 .

Peter Jašek: State Security Activity in the Second Haif of the 1980s.
Reconstituting the Period Landscape on the Case of the District Directorate of the
State Security Levice

The second half of the 1980s brought about a fundamental shift in the situation of the communist Czechoslovakia.
The social air affected or rather deformed by the normalization regime that was established in the 1970s started
changing and the general population ever increasingly demonstrated malcontent with the incumbent regime.
Normalized Czechoslovakia was one of the states which reacted to the changes in the Soviet Union very slowly.
Since the normalization regime could not count on the wide support in society, it had to secure its hegemonic power
by using other means. One of the key players was the State Security, the secret communist police, which ran a high-
charged screening campaign targeted on the anti-regime activists and also facilitated the eradication of the anti-
communist activities of the dissidents. The District Directorate of the National Security Corpse in Levice and its
State Security department made for a specific case especially in terms of the influence they exerted over a nuclear
power plant. Its activity provides for a plastic rendition of the state security operation in general in the latter half of
the 1980s when the communist regime was phasing out of existence.
„Nemohol som k vám prísť../'
(O pokusoch pozvať pápeža Jána Pavla II. do komunistického Československa)

Doc. ThDr. Keď v pondelok 16. októbra roku 1978 mohli dopustiť, aby za pápeža zvolili ob-
večer zazvonil prvému tajomníkovi poľskej ko- čana socialistickej krajiny". Neskôr dostal
Jozef Haľko, PhD.
munistickej strany Edvardovi Gierekovi tele- Andropov na stôl analýzu Wojtylovho zvolenia,
(1964), absolvent
fón, nemohol tušiť, že mu idú oznámiť azda ktorá v duchu príslovečnej sprisahaneckej fó-
Vysokej školy
najprekvapujúcejšiu správu jeho života. Na bie konštatuje, že táto pápežská voľba cieli na
ekonomickej v Bratislave
linke bol člen politbyra Stanislaw Kania, kto- destabilizáciu Poľska a s ňou celej Varšavskej
a Univerzity Svätého
kríža v Ríme.
rý predsedovi strany zreferoval najnovšiu in- zmluvy. Lebo v jej členských krajinách bude
Rímskokatolícky kňaz, formáciu agentúry Reuters: z konkláve, ktoré teraz Vatikán ešte naliehavejšie žiadať nábo-
v súčasnosti prednáša v Ríme volilo hlavu Katolíckej cirkvi, už vzišiel ženskú slobodu, nehovoriac o problematic-
na Katedre cirkevných nový pápež: krakovský kardinál Karol Wojtyła! kej konštelácii v Litve, Bielorusku a Ukrajine,
dejín Rímskokatolíckej Kania v slúchadle započul iba Gierekovo krát- ku ktorým má nový pápež nebezpečne úzke
Cyrilometodskej ke: „ó, rany boskie", niečo ako slovenské „pre väzby. 4
bohosloveckej fakulty Kristove rany\"1 Tento povzdych neprekva- Aj slovenskí disidenti si boli vedomí zlo-
Univerzity Komenského puje, veď Gierek zrejme aspoň rámcovo po- mu, ktorý nastal zvolením slovanského pá-
v Bratislave. znal doterajšie zistenia poľskej tajnej služby: peža z komunistickej krajiny. Keď si členovia
Wojtylu kedysi mali zatknúť, zvažoval to poľ- a spolupracovníci sekulárneho inštitútu Fatima
ský generálny prokurátor už v prvej polovici František Mikloško a tajne vysvätený kňaz
sedemdesiatych rokov a neuskutočnil ho len Vladimír Jukl onoho 16. októbra z vatikánske-
zo strachu pred reakciou verejnosti, pre kto-
ho rozhlasu spoločne vypočuli slávnostné „ha-
rú bol váženou morálnou autoritou. Okrem to-
bemus papam", Jukl po vyslovení Wojtylovho
ho mal menovaný kontakty na rôzne opozič-
mena začal všetkých nadšene objímať so slo-
né skupiny, pričom aj on sám kázňami, naj-
vami: „neviete si predstaviť, čo to bude pre
mä v roku 1973, otvorene kritizoval poľský re-
nás znamenať!".5 „Čo to bude znamenať" za-
žim. Napriek všetkým obštrukciám ateizátorov
ujímalo aj vedenie štátu vrátane českosloven-
konsekroval v roku 1977 na krakovskom pred-
ského prezidenta Gustáva Husáka, ktorému
mestí Nowa Huta za prítomnosti dvadsaťtisíco-
čoskoro predložili „kádrový posudok" nového
vého zástupu nový kostol. 2
pápeža: ide o človeka, ktorý - to je podtrhnu-
Čo Giereka hnevalo či prekvapovalo, to té červenou, možno Husákovou fixkou - „ote-
pre veľkú časť poľskej society znamenalo ob- vřeně vystupoval proti vedeckému světo-
rovskú vzpruhu uprostred bezútešnej letar- vému názoru, a nazýval marxistické učení
gie. „Nikto si nevedel predstaviť, že jedného o Církvi antikatechismem světského světa".
dňa už v Poľsku nebude reálny socializmus Už na Druhom vatikánskom koncile vystupoval
a my sa budeme môcť vzoprieť príkazom ako „najlepší znalec marxizmu medzi poľský-
z Moskvy" - napísal jeden z poľských kňazov mi biskupmi", nešlo mu o odsúdenie marxis-
- „lenže toho 16. októbra 1978 sme zrazu tov, ale o bratské volanie k nim i všetkým ľu-
pocítili, že náš svet by sa predsa len mohol ďom. Bol to Wojtyła, kto sa vyjadroval aj k psy-
vybrať iným smerom, pretože už nemusel chologickému založeniu ateistu, ktorého treba
byť spútaný mechanizmom, ktorý nás vie- posudzovať vo svetle viery ako predmet spás-
dol len do zúfalstva a absurdity".3 Možnosť nej Božej vôle. Skúmal aj vzťah medzi kolekti-
„vzoprieť sa Moskve" registrovala aj sovietska vizmom a ateizmom, či kolektivizmus podmie-
tajná služba KGB, ktorej šéf Jurij Andropov ňuje ateizmus alebo naopak. Z hľadiska pas-
svojim agentom v zahraničí ihneď vyčítal, „ako toračných priorít sa doterajší krakovský kar-

1 D M I T R O W I C Z , P.: H a b e m u s p a p a m w o c z a c h bezpieki - rozhovor s Dr. M a r e k o m L a s o t o m , in: h t t p : / / w w w . p o l s k i e r a d i o . p l / 7 7 / 9 3 4 / A r -


t y k u l / 3 1 3 1 8 8 , H a b e m u s - p a p a m - w - o c z a c h , 17. apríla 2011.
2 C H R I S T O P H E R , A - M I T R O C H I N , V.: Neznáme špionážní operace KGB - Mitrochinův archiv. P r a h a 2 0 0 1 , s t r a n a (s.) 5 0 8
3 O D E R , S. - G A E T A , S.: Prečo svätp B r a t i s l a v a , s. 8 3 .
4 W E I G E L , G.: Svedok nádeje. B r a t i s l a v a 2 0 0 0 , z v ä z o k (zv.) 1, s. 2 6 3 - 2 6 4 ,
5 M I K L O Š K O , F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť. B r a t i s l a v a 1 9 9 1 , s. 1 2 5 .
dinál špecializoval na mládež aj
ako člen vatikánskej Kongregácie
pre výchovu, preto na posled-
nej Biskupskej synode „odvážne
a bezohľadne" skritizoval progra-
movú ateizáciu na školách. Aktívne
sa podieľal aj na pastierskom lis-
te poľského episkopátu zo 17. ok-
tóbra 1978, žiadajúcom slobodu
prejavu a poľavenie cenzúry. „Lze
očekávat," - končila komunistická
charakteristika nového pontifexa -
„že nový papež Jan Pavel II. bude
orientovat Katolickou církev v du-
chu zásad mírového soužití, a že
nová vatikánska politika bude po-
litikou mírových činů tak, jak je to
zakotveno v helsinské deklaraci
- věc míru je blahodárná všem".G
Pokiaľ však ide o Wojtylov vzťah
konkrétne ku Slovensku, podľa ko-
munistov „ešte ako arcibiskup v
Krakove vyhlasoval, že za pomo-

ci poľskej cirkvi treba robiť misij- A tak sa postava Karola Wojtylu na čele Ján Pavol II.
nú činnosť v ČSSR" 7 Z toho plynula logická Katolíckej cirkvi javila pre sovietsky blok čím
otázka: ak takto vnímal Slovensko z perspektí- ďalej ako veľké nebezpečenstvo. Poukazovali
vy biskupa susediacej diecézy, prečo by sa je- na to aj diplomatické depeše českosloven-
ho postoj menil po nastúpení na Petrov sto- ských diplomatov na celom svete, naprí-
lec. Krátko po zvolení nitrianskemu biskupo- klad hneď ďalšie ráno po konkláve referova-
vi Pásztorovi pripomenul „zväzky, čo spája- li z viedenského veľvyslanectva, že podľa ta-
li milovanú Krakovskú diecézu s diecézou mojších „odborníkov na východnú Európu"
Nitrianskou". „Táto milá spomienka," dodal dôjde k „rastu pozícií cirkvi a národnej hr-
Ján Pavol II., „nech uistí Vás i všetkých ve- dosti v PĽR" a v oblasti cirkevnej k „návra-
riacich na Slovensku o mojej láske, o mojej tu k niektorým dog mám a mysticizmu" 10
starostlivosti o vás, o mojej modlitbe za vás. Z Londýna citovali obavy labouristického po-
Pápež vás miluje, buďte o tom istý! Pápež sa slanca Petra Bottomleya, že Poľsku hrozí si-
modlí za vás, trpíš vami, dúfa spolu s vami."8 tuácia podobná československým udalostiam
S týmito slovami, adresovanými na Slovensko, v roku 1968. 1 1 Rumunskí diplomati hovorili o
zvláštne rezonovala aj odpoveď jednému z ve- „protipoľskej voľbe" na oživenie klerikalizmu
riacich v meste Assisi, kde na pápeža ktosi zvo- a riešenie krízy v samotnej Cirkvi, ktorá určite
zvýši svoju medzinárodnú angažovanosť v zá-
lal „nezabúdajte na umlčanú cirkev". „Odteraz
ujme ľudských práv. 1 2 Podľa ďalších názorov
nie je umlčaná" - znela odpoveď - „pretože
vplývali na voľbu najmä medzinárodné antiko-
bude hovoriť mojím hlasom".9

6 N á r o d n ý a r c h í v Č e s k e j r e p u b l i k y P r a h a ( N A Č R ) , f o n d (f.) A ÚV K S Č - G u s t á v H u s á k , š k a t u ľ a ( š k . ) V a t i k á n . D o k u m e n t Katolická cír-


kev má nového papeže, n e d a t o v a n é .
7 S l o v e n s k ý n á r o d n ý a r c h í v B r a t i s l a v a ( S N A ) , f. ÚV K S S - p r e d s . , š k . 1 6 3 1 . I n f o r m á c i a o p o b y t e b i s k u p o v z Č S S R vo V a t i k á n e „ a d li-
mina" v dňoch 8 . - 1 9 . marca 1982, o s ú č a s n ý c h stanoviskách Vatikánu a návrh na náš ďalší postup zo 6. apríla 1982.
8 „ P á p e ž v á s m i l u j e , b u ď t e o t o m istý." List J á n a P a v l a II. b i s k u p o v i J á n o v i P á s z t o r o v i z 24. m á j a 1 9 8 0 . In: Slovenské hlasy z Ríma, roč-
n í k (roč.) 29, číslo (č.) 10 z o k t ó b r a 1 9 8 0 , s. 1 - 4.
9 Karol W o j t y ł a - A n n u n c i a t a la data delia beatificazione di G i o v a n n i Paolo II: s a r á ii p r i m o m a g g i o 2011. In: http://www.ilfoglio.it/ritrat-
t i / 9 7 8 , 25. m á j a 2011.
10 A r c h i v M i n i s t e r s t v a z a h r a n i č í - P r a h a ( A M Z P ) , T e l e g r a m y p r i j a t é od. 1 6 . 1 0 . d o 2 3 . 1 0 . 1 9 7 8 , zv. 41. T e l e g r a m z V i e d n e z o 17. ok-
tóbra 1978.
11 A M Z P , T e l e g r a m y p r i j a t é od. 16. 10. do 2 3 . 10. 1 9 7 8 , z v . 41. T e l e g r a m z L o n d ý n a z 2 3 . o k t ó b r a 1 9 7 8 .
105 Tamže.
munistické a protisocialistické kruhy v snahe miery boli teda sympatie poľských súdruhov
zmeniť rozložením svetovej socialistickej sú- voči Wojtylovi naozaj iba „vynúteným taktic-
stavy pomer síl vo svete. 1 3 Takto Západ zís- kým postupom"?17 Veď toľká pozornosť mé-
kal - za pravdepodobnej spolupráce Königa dií môže vo vysoko religióznom Poľsku vyústiť
a Brzezinského - cenného spojenca proti so- do „nebezpečného zhoršenia vnútropolitic-
cialistickej sústave, preto je zvolenie nové- kej situácie". Navyše, tento proces by mohli
ho pápeža problém porovnateľný s miliardou vystupňovať aj pápežove prípadné návštevy
protisocialistických Číňanov. Lebo pápežom v jeho vlasti. 1 8
sa stal - písali diplomati z Varšavy - „najväč- Formulácia o „prípadných návštevách"
ší poľský reakcionár", ba „antikomunistické akoby predpokladala čosi iba veľmi teoretic-
dvojča Brzezinského".14 ké kdesi v nedohľadne. No príchod pápeža
Nálady medzi poľskými komunistami Gierekov režim odobril už pri stretnutí s kar-
opisoval varšavský veľvyslanec parafrázu- dinálom Agostinom Casarolim v marci roku
júc námestníka ministra zahraničia Mariana 1979. Ján Pavol II. totiž v Poľsku chcel osláviť
Dmochowskeho: áno, táto voľba - nepredpo- na máj pripadajúcu deväťstoročnicu umuče-
kladaná ani v najteoretickejších úvahách - ich nia svätého Stanislava ako „patróna mravné-
zastihla absolútne nepripravených. Hoci sú ho poriadku v krajine". No tohto svätca, ako
Wojtylove postoje „jasne a výrazne antikomu- príliš aktuálny symbol občianskej statočnos-
nistické'", aj tak je zvolenie muža poľskej ná- ti a morálnej nepoddajnosti, označili komunis-
rodnosti udalosťou veľmi významnou. Pritom ti za „protiľudového sprisahanca" v službách
chce v kontinuite so svojimi predchodcami, diktátorského Gregora VII. Preto Ján Pavol
z ktorých mien si vytvoril svoje Ján Pavol, po- II. do vlasti smel prísť až v júni, no s kompro-
kračovať v službe všeľudským cieľom. 1 5 Táto misným predĺžením jeho pobytu z pôvodných
priam pozitívna formulácia, ako to diplomatom dvoch na sedem dní. 1 9 Tomu sa pokúsil zo
socialistických krajín neskôr vysvetlil hlavný všetkých síl a osobne zabrániť ešte aj prvý ta-
stranícky propagandista Jerzy Łukaszewicz, jomník ÚV K S S Z , 2 0 Leonid Brežnev. „Povedz
bol argumentačný úskok smerom k verejnos- pápežovi," - telefonoval Gierekovi - „veď
ti: poľskí komunisti sa totiž uzhodli nerozchá- je to múdry muž: že by mohol verejne pre-
dzať s cítením väčšiny národa a nastaviť ve- hlásiť, že nemôže prísť, lebo ochorel". Keď
ci tak, aby „vietor vial do ich plachiet". Preto Gierek protirečil, že vo väčšinovo katolíckom
Wojtylovo zvolenie radšej prezentovali ako po- Poľsku si odmietnuť pápeža nemôže dovoliť,
tvrdenie medzinárodnej autority socialistické- Brežnev mu vyčítal, že je oveľa horší ako jeho
ho Poľska, ako vyzdvihnutie mierovej spolu- predchodca Wtadystav Gomułka: ten pápeža
práce. Interne, pravdaže, „mierovej spoluprá- Pavla VI. prijať odmietol „a nič hrozného sa
ci" neverili v obave pred intenzifikáciou kleri- nestalo". „Taksi teda rob, čo chceš," - ukon-
kalizmu, útokmi na pokrokových duchovných, čil Brežnev - „len aby si to ty spolu s tvojou
požiadavkami uvoľniť cenzúru a stavať nové stranou neskôr neľutoval".2'1
kostoly. 16 Brežnevove rozpaky iste zdieľali aj dal-
Československí komunisti však odmieta- ší predstavitelia komunistických režimov.
niu pápeža zo strany poľských súdruhov ne- Napríklad albánski ateisti kritizovali „ideolo-
veľmi verili a kritizovali ich, že týmto vzniknu- gickú degeneráciu východnej Európy" a pá-
tým ideologickým hrozbám nečelia s dostatoč- pežovu snahu vkliniť sa medzi Moskvu a vý-
nou razanciou, ba že ich vlastenecky podfar- chodoeurópskych revizionistov. Šéf ukrajin-
bené reakcie „prekračujú únosné hranice", ských komunistov Vladimír Ščerbickyj inicio-
napríklad v oblasti médií vykazujúcich nedo- val propagandistickú kampaň o „ideologic-
statok „nutného triedneho pohľadu". Do akej kej diverzii" pápeža ako fašizujúceho vojnové-

13 T a m ž e , T e l e g r a m y prijaté od. 16. 10. do 23. 10. 1 9 7 8 , zv. 41. T e l e g r a m z L o n d ý n a z 19. o k t ó b r a 1 9 7 8 .


14 Tamže.
15 T a m ž e . T e l e g r a m z V a r š a v y zo 17. o k t ó b r a 1 9 7 8 .
16 Tamže. Telegram z V a r š a v y z 20. októbra 1978.
17 T a m ž e . T e l e g r a m z V a r š a v y z 19. o k t ó b r a 1 9 7 8 .
18 Tamže.
19 L U X M 0 0 R E , J. - B A B I U C H O V Á , J.: Vatikán a rudý prapor. P r a h a 2 0 0 3 , s. 3 0 4 - 3 0 5 .
20 Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
21 C H R I S T O P H E R . A. - M I T R 0 C H I N , V.: Neznáme špionážní operace KGB - Mitrochinuv archiv, s. 511.
ho štváča. Litovských komunistov školili rea- tívni cestou taktická opatrení k maximální-
govať na otázky o „reakčnom pápežovi", kto- mu zamezení hromadních cest do PLR".
rého predsa vpustili do socialistickej krajiny. Hanuliak ihneď konkretizoval aj žiaduci po-
Sovietsky minister zahraničia Gromyko ubez- stup: dopravné oddelenia Krajských národ-
pečoval čitateľov Pravdy, že „Poľsko naďalej ných výborov (KNV) nesmú poskytovať auto-
zostáva pevnou súčasťou spoločenstva so- busy; treba rozširovať odrádzajúce dezinfor-
cialistických štátov". Medzitým Gierek cesto- mácie o nedostatku jedla, ubytovania a po-
val do Moskvy, Prahy i Budapešti osobne zdô- honných hmôt pre pútnikov; do Poľska má
vodňovať súhlas s Wojtylovým príchodom. 2 2 byť vysadené obmedzené množstvo agentov
Zrejme argumentoval podobne ako pred dip- s priamym kontaktom na pápežov sprievod,
lomatmi komunistických krajín vo Varšave mi- resp. tamojšiu hierarchiu; o všetkých udalos-
nister zahraničia Emil Wojtaszek a tajomník tiach nech sa podávajú priame informácie na
ústredného výboru strany, profesora Ryszard príslušné orgány Ministerstva vnútra. 2 6 Aj na
Frelek: po Veľkej októbrovej socialistickej re- území Slovenska sa aktivizovala nielen sieť dô-
volúcii vstúpi pápež do socialistickej krajiny verníkov, ale aj odpočúvanie a odchytávanie
celkom prvýkrát, pričom však nejde o štát- pošty, všetko v záujme zisťovania nálad v spo-
nu, ale iba cirkevnú návštevu, potvrdzujúcu ločnosti i činnosti konkrétnych už „rozpraco-
a rozvíjajúcu „vzťah pápeža i Vatikánu k mie- vávaných osôb", „či sa nebudú snažiť zne-
ru a ozbrojeniu". No isteže, vzťahy k Vatikánu užiť návštevu pápeža v PĽR k rôznym orga-
sa nijako nemenia, nejde ani o nijaký ideolo- nizovaným akciám protispoločenského za-
gický ústupok, veď sa predsa zintenzívni ideo- merania pod rúškom dožadovania sa nábo-
logická práca medzi mládežou. 2 3 Je kurióz- ženskej slobody v ČSSR".27
ne, že pomocou skoro totožných pojmov zdô-
Podľa širokého monitoringu opozične na-
vodňovali na poľsko-slovenskom hraničnom
ladených osôb niektorí očakávali zvýšenú ini-
prechode Suchá Hora predstavitelia Wojska
ciatívu pápeža v záujme náboženskej slobo-
Ochrony Pogranicza svojim slovenským kole-
dy v ostatných socialistických krajinách. Iní
gom, že „návšteva pápeža sa nedala odriek-
dokonca očakávali nielen priame premietnu-
nuť, nakoľko sa jedná o občana PĽR, ktoré-
tie poľskej situácie do diania na Slovensku,
mu vláda umožnila navštíviť svoju vlasť", pri-
ale aj pápežov osobný príchod kvôli dorieše-
čom „pápež bojuje za mier, proti fašizmu; tá-
niu cirkevných otázok. Takto ŠtB skladala stá-
to návšteva podporí mierovú politiku".24
le podrobnejšiu mozaiku názorov odchytených
No pre československých komunistov bol z rozmanitých prostredí od konkrétnych osôb
Ján Pavol II. nie mierotvorca, ale ideologický rozličných profesií. Napríklad podľa vedec-
útočník snažiaci sa aj počas cesty po Poľsku kých pracovníkov Ústavu normálnej a patolo-
„v maximálnej miere ovplyvniť myslenie na- gickej fyziológie dr. Vladimíra Smieška a dr
šich občanov" 25 Tomu mal v susednom Vladimíra Levického pápež za dva krátke dni
Československu od polovice mája zabrániť rozbil tridsaťročné ateizačné úsilie poľských
celoplošný súbor bezpečnostných opatrení komunistov. Alexander Dubček pranieroval
pod krycím názvom „Akcia Stanislav". Už v po- nízku autoritu poľských straníckych a štát-
lovici mája 1979 telegrafoval námestník minis- nych orgánov, ak nedokázali zamedziť pápe-
tra vnútra ČSSR generálmajor Ján Hanuliak žovu cestu. Podľa zahraničnopolitického roz-
všetkým krajským správam Zboru národnej hlasového komentátora Svetozára Štúra bude
bezpečnosti (ZNB), aby „prijímali konšpira- poľské vedenie maximálne obmedzovať kon-

22 L U X M O O R E , J. - B A B I U C H O V Á , J.: Vatikán a rudý prapor, s. 3 0 6 , 3 1 4 - 3 1 5 .


23 A M Z P , T e l e g r a m y prijaté od 1. 6. do 11. 6 . 1 9 7 9 , zv. 2 2 . T e l e g r a m z V a r š a v y z 2. 6. 1 9 7 9 ,
24 A r c h í v Ú s t a v u p a m ä t i n á r o d a B r a t i s l a v a ( A Ú P N ) , f . K r a j s k á s p r á v a Z b o r u n á r o d n e j b e z p e č n o s t i , S p r á v a Š t B (KS Z N B , S - Š t B ) B a n -
s k á B y s t r i c a , i n v e n t a r i z a č n á j e d n o t k a (i. j.) 211. H l á s e n i e O p e r a č n é m u s t r e d i s k u M i n i s t e r s t v a v n ú t r a S l o v e n s k e j s o c i a l i s t i c k e j re-
publiky ( M V SSR) z 30. 3. 1979
25 A Ú P N , f . K S Z N B - S p r á v a Š t B K o š i c e , a r c h í v n a j e d n o t k a (a. j.) 1757. Z á p i s n i c a z o p e r a t í v n e j p o r a d y n á č e l n í k a s p r á v y Š t B k o n a n e j
d ň a 11. 7. 1 9 7 9 .
26 A Ú P N , f , K S Z N B , S - Š t B B a n s k á B y s t r i c a , í . j . 211. T e l e g r a m g e n m j r . J á n a H a n u l i a k a v š e t k ý m K S Z N B v Č S S R z 15. m á j a 1 9 7 9 .
27 T a m ž e . V ý p i s z p l á n u o p a t r e n í do a k c i e „ S t a n i s l a v " z 10. m á j a 1 9 7 9 .
takt Poliakov s pápežom. Miroslav Kusý a je- ty našich občanov do PĽR obmedzené, ale-
ho manželka pripisovali návšteve ďalekosiahly bo sa tam vôbec nebudú púšťať" 33 Zájazdy
politický dosah vrátane oživenia náboženské- organizoval aj giraltovský farár Michal Džatko,
ho života. 2 8 Bývalí politickí exponenti Gejza tiež viacerí laici v kraji stredoslovenskom, naj-
Medrický, Ján Balko a Ján Roháček predpo- mä v Dolnom Kubíne. 3 4
kladali pápežovu maximálnu opatrnosť v záuj- Na Orave bol v tom čase najsledovanej-
me riešenia náboženských problémov v dal- ším duchovným nesporne bývalý politický vä-
ších socialistických krajinách. 2 9 zeň Viktor Trstenský, kňaz komunistami dlho-
Špehovanie „rizikových osôb" bolo zvlášť dobo vyradený z pastorácie. Ešte aj dolnoku-
akútne v severoslovenských regiónoch bez- bínskemu komunistickému tajomníkovi refero-
prostredne susediacich s Poľskom. Dokonca vali o jeho názoroch, že „ľudia oddaní cirkvi
priamo z hornooravského hraničného precho- nedostanú do PĽR doklady a ani Štátna ban-
du Suchá Hora počas pápežskej návštevy pre- ka neuvoľní v tomto čase žiadne fondy...".35
miestnili colníka Alojza Bednára za jeho údaj- Ďalším sledovaním a odpočúvaním jeho bytu
ný „náboženský fanatizmus".30 Tajná služba v Trstenej sa zistili nielen mená a štátne po-
zostavila ešte niekoľko dalších zoznamov „ná- znávacie značky jeho návštevníkov, ale aj ob-
boženských fanatikov" vlastniacich cestov- sah ich komentárov pri sledovaní pápeža v
ný pas, ktorí by „výjazdy do PĽR mohli zne- poľskej televízii. VTrstenského byte napríklad
užiť". Popri čiernej listine dvadsiatich ružom- už počas priameho prenosu z uvítacieho cere-
berských „fanatikov" 3 1 existoval aj menoslov moniálu viacerí „rekční kňazi" pranierovali roz-
tridsiatich piatich oravských katolíkov ako po- diel medzi porušovaním - ústavou garantova-
tenciálnych importérov „nedovolenej literatú- ných - náboženských práv v Československu
a postojom veriacich i politických predstavite-
ry". Figurovali v ňom okrem niekoľkých „býva-
ľov v Poľsku, kde hlavu Cirkvi uvítali veľmi dôs-
lých mníšok", stredoškolákov a robotníkov aj
tojne. 3 6
mená ôsmich kňazov. 3 2
O kňazoch všeobecne Štátna bezpečnosť Kým Viktor Trstenský musel návštevu pá-
hlásila „enormný záujem reakčného rímsko- peža sledovať v televízii, viacerým veriacim
katolíckeho a gréckokatolíckeho kléru". Šlo sa za Svätým otcom podarilo vycestovať. No
o viac ako teoretický záujem, lebo sa konkre- v dôsledku obmedzujúcich opatrení a zastra-
tizoval v pokusoch vycestovať na stretnutia s šujúcich dezinformácií prešlo napríklad trs-
Jánom Pavlom II. Ako organizátorov hromad- tenskou colnicou v týždni od 2. do 10. jú-
ných zájazdov tajní agenti identifikovali grécko- na iba 612 občanov, z ktorých 195-ti sa pre-
katolíckych kňazov Mariána Potáša z Vyšného viezli na 11 autobusoch, 421-ti na 153 osob-
Orlíka a Jozefa Šoltýsa z Orlova. A tiež rím- ných autách a zvyšok prešiel najmä pešo, ale-
skokatolíckeho farára Rudolfa Čontofalského bo na bicykli. 3 7 V jenom z osobných áut se-
z Kamenice nad Torysou, ktorý dokonca už deli aj dvaja - za obyčajných turistov do rif-
objednal tridsať nocľahov na obdobie pápe- lí a károvaných košieľ prezlečení - kňazi Ján
žovej prítomnosti. Čontofalský všetko organi- Orosch a Zoltán Pintér, ktorých prepustili na
zoval s predstihom v presvedčení, že česko- základe zlotých, získaných prostredníctvom
slovenské orgány si nedovolia výjazdom cel- známostí v banke. No polnočný návrat domov
kom zabrániť, aby predišli obvineniam z po- už nebol taký bezproblémový, lebo na hrani-
ci Oroschovi a jeho spoločníkovi do najmen-
rušovania ľudských práv. Peniaze však pred-
šieho detailu prekutrali skoro celkom rozobra-
sa len vymenil skoršie v predtuche, že „po-
té vozidlo, pričom im zabavili obrázky s pápe-
čas návštevy Jána Pavla II. v PĽR budú ces-

28 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a S N B , š k . 3 8 . Z á v e r e č n á i n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II., ne-
datované.
29 Tamže. I n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II. v P Ľ R , n e d a t o v a n é .
30 A Ú P N , f. KS Z N B , S - Š t B B a n s k á B y s t r i c a , i. j. 211. Plán o p a t r e n í do a k c i e „ S t a n i s l a v " zo 4. m á j a 1 9 7 9 .
31 T a m ž e . A k c i a „ S t a n i s l a v " - z o z n a m o s ô b z r a d o v z n á m y c h n á b o ž e n s k ý c h f a n a t i k o v z 18. m á j a 1 9 7 9 .
32 T a m ž e . A k c i a „ S t a n i s l a v " - z o z n a m o s ô b p o d o z r i v ý c h z p r e n á š a n i a z á v a d n e j l i t e r a t ú r y z o 16. m á j a 1 9 7 9 .
33 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a SNB, š k . 3 8 . I n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II. v P Ľ R , n e d a t o -
vané.
34 T a m ž e . Z á v e r e č n á i n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II., n e d a t o v a n é .
35 A Ú P N , f . K S Z N B , S - Š t B B a n s k á B y s t r i c a , i . j . 211. H l á s e n i e k n á v š t e v e p á p e ž a v P o ľ s k u z 31. m á j a 1 9 7 9 ; V y h o d n o t e n i e n á v š t e v y
p á p e ž a v P Ľ R z 13. j ú n a 1 9 7 9 .
36 T a m ž e . H l á s e n i e o n á v š t e v e p á p e ž a v P Ľ R zo 4. j ú l a 1 9 7 9 .
37 T a m ž e . V y h o d n o t e n i e n á v š t e v y p á p e ž a v P Ľ R z 13. j ú n a 1 9 7 9 .
žom i platne s jeho príhovormi. O bušinskom
farárovi Jánovi Oroschovi - dnes už pomoc-
nom biskupovi Trnavskej arcidiecézy - ne-
skôr agenti „Redaktor" a „Igor" udali, že ho
v Poľsku osobne prijal pápež, ktorému odo-
vzdal nejaké prehlásenie od duchovných a ve-
riacich z Veľkého Krtíša, po čom nechal pá-
pež pozdravovať veriacich v Československu
s povzbudením konať podľa svedomia a po-
kynov Cirkvi. No konkrétnejší obsah rozhovo-
ru Oroscha s Jánom Pavlom II. sa ani cirkev-
nému tajomníkovi ani tajným spolupracovní-
kom ŠtB zistiť nepodarilo. 3 8 Oroschovi a jeho
spoločníkovi sa v stredu 6. júna večer naozaj
podarilo dostať do Krakova na stretnutie poľ-
ských kňazov s pápežom vo Wawelskej kated-
rále. Tam ich ako kňazov zo Slovenska, kto-
rým sa prekonaním hranice podaril husársky
kúsok, usadili do prvej rady blízko k Jánovi
Pavlovi II. Počas následného asi päťminú-
tového rozhovoru Orosch Svätému Otcovi
skutočne odovzdal písomnú zdravicu kňazov
svojho dekanátu a referoval mu o situácii na
Slovensku, načo Ján Pavol II. opätoval srdeč-
né pozdravy a požehnania Oroschovým spo-
lubratom. 3 9 Komunisti, neznalí celkom pro-
zaických okolností stretnutia, si zo svojich ku-
sých informácií domýšľali akési supertajné
sprisahanecké kolokvium, na základe ktoré-
ho začali Oroscha podozrievať, že veru nemô-
že byť len taký „obyčajný duchovný, ale asi
zastáva nejakú význačnú funkciu v tzv. ne-
legálnej cirkvi". A tak zvažovali nielen odňa-
tie Oroschovho cestovného dokladu, ale aj je-
ho presunutie do inej farnosti, či dokonca je-
ho úplné vyradenie z pastorácie. 4 0

Sankcie za výjazd do Poľska hrozili aj


jedinému vycestovanému slovenskému or- či západná propaganda?! Homola sa napokon Ján Pavol II. na Waweli (1979).

dinárovi, - spišskému kapitulnemu vikárovi Garaja pokúsil zneistiť tvrdením, že to všetko


Štefanovi Garajovi - ktorý i bez oficiálnej po- naňho pred Zborom ordinárov vrhá zlé svet-
zvánky a proti vôli štátnej správy šiel za pápe- lo, „akoby sa týmto cez poľské duchoven-
žom do Nowého Targu, kde mu tiež ponúk- stvo vnucoval k pápežovi, aby sa stal bisku-
li čestné miesto. No po návrate ho predvo- pom".41 Mimochodom, ďalšiemu výhražnému
lali do Bratislavy na Ministerstvo kultúry, kde pohovoru vystavili Garaja po tom, ako pápež
mu jeho počínanie ostro vytkli. Súdruh Karol v januári roku 1984 povýšil pútnický chrám na
Homola ho ako generálny riaditeľ Sekretariátu levočskej Mariánskej hore na baziliku minor.
pre veci cirkevné naliehavo karhal, že pre- Piati súdruhovia - z KNV jeho podpredseda
čo tam išiel nerešpektujúc požiadavky štátnej Jozef Dobšinský a cirkevný tajomník Michal
správy?! Požiadavku odrádzať od cesty za pá- Sičák, tiež okresný cirkevný tajomník Jozef
pežom tak veriacich ako i duchovenstvo kvô- Orenič a dvaja košickí príslušníci ŠtB - ho šty-
li nebezpečenstvu, že ich zneužije emigrácia ri a pol hodiny presviedčali a napokon sa mu

38 T a m ž e . Z á z n a m č . 1 0 / 7 9 z o 6 . j ú n a 1 9 7 9 ; Z á z n a m z 10. j ú l a 1 9 7 9 , S ú h r n n á s p r á v a o „ A k c i i S t a n i s l a v " z o 14. a u g u s t a 1 9 7 9 .


39 O s o b n é s v e d e c t v o M ö n s . J á n a O r o s c h a . V K r e m n i c k ý c h B a n i a c h 31. m á j a 2 0 1 1 .
40 T a m ž e . Z á z n a m č . 1 0 / 7 9 z o 6 . j ú n a 1 9 7 9 ; Z á z n a m z 10. j ú l a 1 9 7 9 . S ú h r n n á s p r á v a o „ A k c i i S t a n i s l a v " z o 14. a u g u s t a 1 9 7 9 .
41 A r c h í v R í m s k o k a t o l í c k e h o b i s k u p s k é h o ú r a d u v Nitre ( A R K B Ú N ) , f . S L 0 V Ú C , š k . 27. Z á z n a m n a p í s a n ý z p r e v e d e n é h o r o z h o v o r u
s k a p i t u l n ý m v i k á r o m Š t e f a n o m G a r a j o m n a S R V C M K S S R v B r a t i s l a v e d ň a 10. a u g u s t a 1 9 7 9 .
vyhrážali, že po zverejnení pápežského bre- V dôsledku všetkých týchto obmedzova-
ve ho okamžite zbavia funkcie. No Garaj na cích opatrení prešlo napokon východosloven-
Mariánskej hore aj tak oznámil, že Ján Pavol II. skými hraničnými prechodmi omnoho menej
zvláštneho popudu tento pútnický chrám poc- ľudí, menej občanov ako bol bežný priemer:
til hodnosťou baziliky menšej, preto „sme do- kde bola týždenná frekvencia do 8 000 pre-
jatí náklonnosťou Svätého Otca Jána Pavla chádzajúcich, v čase pápežskej návštevy sa
II., vieme, že tento dar je odmenou pútnic- za hranicu dostalo iba poldruha tisíca obča-
kému kostolu za významný zástoj pri udržia- nov. Pokusov ilegálne preniknúť do Poľska
vaní viery a náboženstva slovenského ľudu cez hranice Východoslovenského kraja bolo
a zároveň výzvou na plnšie úsilie o kresťan- za prvý polrok 1979 celkom 14, ztoho sedem
ský štýl života."42 „Chcem vyjadriť veľkú túž- kvôli „ilegálnym spoločenským stykom".46
bu," - povedal Garaj neskôr pred 250 OOO „Opatrenia, ktoré bolo nutné prijať" - hod-
pútnikmi - „aby Svätý Otec Ján Pavol II. mo- notil veliteľ Krajskej správy košickej ŠtB Ján
hol navštíviť aj našu vlasť a zavítať aj tu do Haščák - „mali dobrý dopad a boli realizova-
Levoče."43 né tak, že počet návštevníkov z nášho kraja
Garajovo výjazd v roku 1979 je o to kurióz- bol minimálny, ba možno povedať, že zane-
nější, že aj vo Východoslovenskom kraji vte- dbateľný". Komunista Haščák neváhal tiež kri-
dy radikálne minimalizovali vycestovanie osôb tizovať pápežovo „nekňazské" správanie, jeho
i prenášanie „závadovej literatúry". V spolu- vystupovanie vraj „vysoko politické, ultima-
práci s národnými výbormi a spoločenskými tívne, nanášajúce požiadavky a kritiku reži-
organizáciami sa malo znemožniť použitie do- mu". Wojtylova údajná teatrálnosť mala veria-
pravných prostriedkov na zájazdy k severným cich maximálne ovplyvniť, a to nie iba Poliakov.
susedom, pričom osoby podozrivé z prená- „Nás musí zaujímať aj následok jeho návšte-
šania literatúry mali byť v tom čase počas pa- vy" - dôvodil Haščák - „dopad na myslenie
sovej kontroly jednorazovo blokované a texty a konanie niektorých našich kňazov a veria-
im mali byt' zabavené. O situácii mali byť per- cich, na činnosť nasledujúcu v budúcnos-
manentne informované najvyššie stranícke or- ti ako dopad činnosti pápeža v Poľsku" 41
gány. Zintenzívniť sa mala aj celková kontro- Inak to videli pracovníci XII. správy ŠtB, kto-
la kňazov, ktorých kádrové zaradenie - či sú rí nijaký dlhodobý účinok pápežskej cesty ne-
lojálni alebo reakční - sa malo prehodnotiť predpokladali. Bude síce „nejaký čas pred-
a každý reakčný duchovný mal byť pod inten- metom úvah, (...) no s istotou možno pove-
zívnym dohľadom. 4 4 V rámci tejto kontroly ŠtB dať, že sa ťažisko úvah skončením návštevy
napríklad zistila, že krakovskí jezuiti písomne dostane postupne do roviny akademických
pozvali na uvítací ceremoniál svojich sloven- debát, časom zoslabne, až úplne zanikne vo
ských spolubratov, menovite Jozefa Daniša; víre domácich i svetových udalostí'48
iným veriacim a kňazom zasa ktosi zaslal 14 Úvahy o pápežovi na Slovensku zanik-
exemplárov katolíckeho týždenníka Za i prze- núť ani zoslabnúť nemohli, lebo jeho aktivi-
ciw o pápežovej návšteve. Viacerí veriaci pí- ta vzbudzovala rovnako pozornosť Cirkvi ako
sali do Vatikánu o svojich modlitbách za hlad- ideologickú bdelosť jej nepriateľov. Tí v do-
ký a duchovne plodný priebeh pápežovej ces- kumente z leta roku 1982 rekapitulovali je-
ty, v stredoslovenskom kraji zasa koloval leták ho niekoľkoročné „agresívne" pôsobenie vo-
s poľskou básňou Júliusa Slowackého, ktorý či Československu: už počas prvého pobytu
ešte v roku 1848 predpovedal Slovana na pá- v Poľsku „několikrát veřejně přislíbil pomoc
pežskom stolci. 4 5 katolicizmu v Československu" a krátko na

42 D L U G O Š , F ; V y h l á s e n i e b a z i l i k y v L e v o č i chceli k o m u n i s t i z a k á z a ť . In: h t t p : / / w w w . k a t o l i c k e n o v i n y . s k / o n l i n e / c l a n o k . p h p ? i d _ c l = 9 0 0 3 ,
11. j ú n a 2011.
43 D L U G O Š , F.: Dejiny Mariánskej hory v Levoči. L e v o č a 2 0 0 0 , s. 182 - 1 8 3 .
44 A Ú P N , f. KS Z N B - S p r á v a Š t B K o š i c e , a. j. 1757. Z á v e r z p o r a d y o c i r k v i a s e k t á c h , k o n a n e j 7. m a r c a 1 9 7 9 na S - Š t B K o š i c e .
45 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a SNB, š k . 3 8 . Z á v e r e č n á i n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II., ne-
datované.
46 A Ú P N , f. S p r á v a o c h r a n y š t á t n y c h h r a n í c - K o š i c e , f a s c i k e l . 16. S p r á v a o o p e r a t í v n e j s i t u á c i i na š t á t n e j h r a n i c i Č S S R - P Ľ R na úse-
ku N o v y S a c z a V ý c h o d o s l o v e n s k é h o k r a j a za d o b u od 1. 1. 1 9 7 9 do 3 0 . 6. 1 9 7 9 .
47 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a SNB, š k . 3 8 . Z á v e r e č n á i n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II., ne-
datované.
105 Tamže.
to počas návštevy Slovenského ústavu svä-
tých Cyrila a Metoda „kromě obvyklých poli-
tických výpadů (...) vysoce ocenil politickou
aktivitu emigrantů (...), extrémistických pro-
vatikánských elementů". V duchu „agresiv-
ního kursu papeže" bol formulovaný jeho kri-
tický list prezidentovi Husákovi s požiadavka-
mi zjednať nápravu v otázke počtu prijímaných
kňazov. Aj biskupskú konsekráciu Slováka
Jozefa Tomku komunisti vnímali ako vyzdvihnu-
tie československej emigrácie v Ríme na úkor
oficiálnych predstaviteľov Rímskokatolíckej
cirkvi na Slovensku. 4 9 V roku 1980 česko-
slovenských ateizátorov podráždilo vyhláse-
nie svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov
Európy, kvalifikované ako snaha pápeža „oži-
vovať nacionalistické a klerikálne deformo-
vané cyrilo-metodské tradície". Nepríjemný Potom sa už pápež javil ako azda najnebez-
bol pre komunistov aj tieň prirodzeného podo- pečnejší protivník režimu, ako proti socializ-
zrenia voči nim po vražednom pokuse turecké- mu zameraná „ťažisková osobnosť dlhodo-
ho teroristu Mehmeta Ali-Agcu zabiť pápeža, bej a cieľavedomej ofenzívy".52 Súčasťou
po čom ŠtB zablokovala päť súvisiacich pošto- tejto ofenzivy bolo aj príležitostné zasielanie
vých zásielok: dve želania skorého uzdravenia cielených posolstiev, ktorými pápež „nepřímo
zo Slovenska do Ríma, tiež tri fotografie pápe- nabáda nepřihlížet k zákonným normám" a
ža od Štefana Fáberu s textom, že atentát je ktoré sú vlastne „návody s jasným politickým
vrcholným zločinom spomedzi zločinov, „kto- kontextem". Nehovoriac o jeho striktnom zá-
rými je zaplavený materializmom skorumpo- kaze biskupom zúčastniť sa nenáboženského
vaný svet".50 kongresu v Moskve. 5 3
Najcitlivejšie však československí komu- Iste nie náhodou práve v tejto cirkevno-po-
nisti reagovali na také opatrenia Vatikánu, kto- litickej konštelácii schválilo Predsedníctvo ÚV
ré priamo spochybňovali oprávnenosť ich do- KSS „Dlhodobý postup v oblasti cirkevnej po-
hľadu nad Katolíckou cirkvou. V januári ro- litiky a vedecko-ateistickej výchovy". Na zákla-
ku 1981 ich podráždil prípis trnavského bis- de „zosilnenia tlaku Vatikánu, poľského epis-
kupa Júliusa Gábriša: s odvolaním sa na po- kopátu a extrémnych klerikálnych síl" sa naj-
stoj Vatikánu informoval dekanov diecézy, že vyššie komunistické vedenie uznieslo nedo-
„cirkevní tajomníci sa nemajú zúčastňovať pustiť „zosilňovanie cirkevnej štruktúry a po-
kňazských rekolekcií". Komunisti kritizova- litických ambícií' a teda nedovoliť realizáciu
li Gábrišovo „svojvoľné" počínanie a minis- akýchkoľvek pápežských dokumentov a akej-
ter kultúry naliehavo žiadal záruky, že rekolek- koľvek „legendy a glorioly okolo osobnos-
cie nebudú „zneužité".51 V nasledujúcom ro- ti pápeža".54 No kým pre československých
ku 1982 nasledoval pre ateizátorov najprovo- komunistov bol pápež stále viac persona non
katívnejší počin Jána Pavla II., ktorý dekré- grata číslo jeden, ich poľskí súdruhovia sa
tom Quidam Episcopi zakázal mierové združe- v jubilejnom roku 1983 chystali svojho rodá-
nie zavádzajúco titulované „Pacem in Terris". ka uvítať znova. Pápež vtedy na Slovensko taj-

49 A Ú P N , í. B 8 / I I , š k . 13, a. j. 2 8 3 . S p r á v a o š t á t o b e z p e č n o s t n e j s i t u á c i i v Z á p a d o s l o v e n s k o m kraji za 3. š t v r ť r o k 1 9 7 9 z 2 8 . s e p t e m -
bra 1979.
50 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a S N B , š k . 4 0 . T ý ž d e n n á i n f o r m á c i a č. 2 3 / S o š t b . s i t u á c i i v r á m c i S S R za o b d o b i e od 8. 6. do 15. 6. 1 9 8 1 .
51 A R K B Ú N . f . S L O V Ú C , š k . 2 5 . V ý p i s z listu A r c i b i s k u p s k é h o ú r a d u v T r n a v e v o v e c i „ r e k o l e k c i e " a d r e s o v a n ý n a o k r e s n é a o b v o d n é
d e k a n s k é ú r a d y z o d ň a 12. j a n u á r a 1 9 8 2 ; T a m ž e , š k . 4 7 N á v r h n a u s k u t o č n e n i e p o h o v o r u s t r n a v s k ý m b i s k u p o m G á b r i š o m z 26.
a u g u s t a 1981; Z á z n a m z r o k o v a n i a m i n i s t r a k u l t ú r y S S R s b i s k u p m i a o r d i n á r m i zo 16. f e b r u á r a 1981.
52 S N A , f. ÚV K S S - preds., š k . 1631. I n f o r m á c i a o p o b y t e b i s k u p o v z Č S S R vo V a t i k á n e " a d l i m i n a " v d ň o c h 8 . - 1 9 . m a r c a 1 9 8 2 , o sú-
časných s t a n o v i s k á c h Vatikánu a návrh na náš ďalší postup zo 6. apríla 1982.
53 A R K B Ú N , í. S L O V Ú C , šk. 48. Z p r á v a o n o v ý c h j e v e c h v politice V a t i k á n u v ů č i Č S S R v s o u v i s l o s t i s n á v š t e v o u b i s k u p ů v Ř í m ě a n á v r h
na další postup, n e d a t o v a n é .
54 L E T Z , R.: P r e n a s l e d o v a n i e k r e s ť a n o v na S l o v e n s k u v r o k o c h 1 9 4 8 - 1 9 8 9 . In: M I K L 0 Š K 0 , F. - S M O L Í K O V Á , G. - S M O L Í K , P.: Zločiny
komunizmu na Slovensku 1948 - 1989. 1. diel. B r a t i s l a v a 2 0 0 1 , s. 3 1 4 - 3 1 5 .
ne odkázal, aby sa katolícki aktivisti Silvester centrálou ŠtB. Všetko malo jediný cieľ: „ne-
Krčméry a Vladimír Jukl zo sekulárneho in- připustit, aby návštevy papeže v PLR nebylo
štitútu Fatima snažili dostať do Poľska obno- zneužito k protispolečenskému ovlivňování
viť staré kontakty, ktoré najmä Krčméry osob- a aktivizaci československých věřících"58
ne niekoľko krát nadviazal s krakovským arci- Na základe tohto Wiederlechnerovho projek-
biskupom ešte začiatkom sedemdesiatych ro- tu bol vypracovaný podrobný vykonávací plán,
kov. Teraz sa však kvôli sústavnému dohľadu ktorý počítal s mimoriadnou intenzifikáciou
bezpečnosti takáto cesta javila celkom nereál- agentúrnej práce: centrálne schválení agen-
na. 5 5 Na Slovensku sa totiž kontrola Cirkvi ra- ti vysadení do Poľska mali pokrývať zóny veľ-
dikálne priostrila, o akýchkoľvek pohyboch na kých stretnutí; v dobe návštevy sa mala zhus-
cirkevnom poli musel byť stranícky aparát na tiť frekvencia stretnutí s tajnými spolupracov-
všetkých úrovniach informovaný, pričom naj- níkmi a dôverníkmi ŠtB najmä v prihraničných
vyššie orgány rozhodli bezpodmienečne za- okresoch, aby ich úkolovali na konkrétne „re-
medziť akémukoľvek hromadnému cestova- akčné živly" z radov duchovenstva a laické-
niu do okolitých štátov. 5 6 Dôvod: pápež „po- ho apoštolátu. Najmä bolo nevyhnutné preka-
vyšoval náboženské práva a náboženskú ziť výjazdy, napríklad účelovým a presne termí-
slobodu na oficiálnu politiku s cieľom aktivi- novaným predvolaním na technickú kontrolu s
zovať hierarchiu, duchovenstvo a veriacich následným odňatím technického osvedčenia.
k tomu, aby sa postavili proti socialistické- Vybavovanie cestovných dokladov sa malo
mu zriadeniu a nepodporovali jeho politic- umelo preťahovať až do pápežovho odchodu,
kú orientáciu". A to nielen v Poľsku, veď „Ján no záujemcov i poľských pozývateľov prísne
Pavol II. zintenzívňoval svoju činnosť proti evidovali. Sprísnené kontroly sa nemali vyhnúť
ČSSR, dával priame pokyny biskupom, ako ani západným diplomatom, ani poľským ro-
obchádzať zákonné ustanovenia upravujú- botníkom a študentom. Na samotnej hranič-
ce vzťah štátu k cirkvi a náboženským spo- nej čiare sa tiež predpokladal mimoriadny re-
ločnostiam" 57 žim: zhustenie hraničiarov, napríklad v kritickej
Šesť týždňov po tejto charakteristike za- lokalite Brýzgalky v okrese Čadca; sprísne-
hájila ŠtB dálšiu veľkoplošnú operáciu nazva- nie pasovej kontroly v oboch smeroch so za-
nú „AKCIA PAVEL", podobnú „Akcii Stanislav" meraním na ideodiverznú spisbu, podávanie
spred štyroch rokov. Zameraná bola opäť na denných hlásení o situácii na štátnej hranici
„eliminaci negativního dopadu cesty pape- - všetko, samozrejme, v súčinnosti s poľský-
že do PLR na československou církevné-po- mi súdruhmi. Na cirkevných podujatiach do-
litickou situaci". Pretovstredu 11. mája 1983 stali okresní cirkevní tajomníci za úlohu nedo-
popoludní náčelník kontrarozviedky zameranej voliť ich „zneužitie" na propagáciu pápežskej
na boj proti vnútornému nepriateľovi plukovník návštevy či kritiku štátnej správy. V čase po-
Zdeněk Wiederlechner telegrafoval všetkým bytu pápeža mal tieto protiopatrenia koordino-
krajským správam ŠtB rozsiahle pokyny na vať v stredoslovenskom kraji špeciálny osem-
rozbehnutie „akcie". Wiederlechner nariaďo- členný štáb pod velením náčelníka okresnej
val identifikovať a cieľavedome zamedziť vy- správy ZNB majora JUDr. Jozefa Fujaka, ktorý
cestovanie „záujmových osôb", a to buď v in- v záujme väčšej operatívnosti dostal k dispo-
dividuálnych prípadoch odňatím technické- zícii väčší počet motorových vozidiel. Všetky
ho osvedčenia, alebo v prípadoch skupinové- štáby museli situáciu pravidelne vyhodnoco-
ho záujmu blokovaním zájazdov cez cestovné vať a denne o 10.00 hodine o nej predkladať
kancelárie a vlastníkov prostriedkov hromad- situačné hlásenie 2. odboru správy ŠtB. 5 9 Iné
nej dopravy. Vycestovať mohla iba špeciálna hlásenia, mimochodom, obsahovali aj názory
agentúrna sieť osôb špeciálne schválených mienkotvorných osobností. Napríklad o spiso-

55 M I K L O Š K O , F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť. B r a t i s l a v a 1 9 9 1 , s. 1 2 6 .


56 S N A , f. M i n i s t e r s t v o k u l t ú r y - S P V C , š k . 7. P o l i t i c k o - o r g a n i z a č n é o p a t r e n i a v s ú v i s l o s t i s l á v e n i a „ j u b i l e j n é h o r o k u " r í m s k o k a t o l í c -
kej c i r k v i v r o k u 1 9 8 3 - 1 9 8 4 z 2 3 . m a r c a 1 9 8 3 .
57 S N A , M i n i s t e r s t v o k u l t ú r y - S P V C , š k . 7. S p r á v a o p r i j a t i a c h b i s k u p o v a k ň a z o v a o s ú č a s n e j m e d z i n á r o d n e j a v n ú t r o p o l i t i c k e j si-
t u á c i i z 29. m a r c a 1 9 8 3 .
58 A Ú P N , í . K r a j s k á s p r á v a S N B - B a n s k á B y s t r i c a , f a s c i k e l „ A k c i a P a v e l " . T e l e g r a m plk. W i e d e r l e c h n e r a v š e t k ý m n á č e l n í k o m kraj-
s k ý c h s p r á v Š t B v Č S S R z 12. m á j a 1 9 8 3 .
59 T a m ž e . P l á n a g e n t ú r n o - o p e r a t í v n y c h o p a t r e n í v a k c i i „ P a v e l " z 12. m á j a 1 9 8 3 .
vateľke a signatárke Charty 77 Hane Ponickej
agent „Žiaran" referoval, že podľa nej je pápež
veľkou autoritou aj v očiach mnohých západ-
ných štátnikov a jeho návšteva silne zarezo-
nuje aj v krajinách sovietskeho bloku. Do vlas-
ti ide pápež upokojiť všeobecný chaos, jednať
s vládou o zásobovaní obyvateľstva, v ktorom
utuží náboženské i národné cítenie možno aj
pripomienkou starých príkorí od Rusov po ro-
ku 1 9 4 5 . 6 0
V inkriminovanom čase návštevy Jána
Pavla II. v jeho vlasti - v dňoch 16. až 22. jú-
na 1983 - boli slovensko-poľské hranice
ostro strážené. Nasvedčujú tomu aj trápne
scény ilustrujúce mieru nasadenia pohranič-
níkov na celej hraničnej čiare. Keď napríklad
dôverník s krycím menom „Hlavný" udal inva-
lidného dôchodcu Jozefa Goreka z Lieseku, ďarskí veriaci vracali domov cez trstenskú col- Príslušníci poľskej
že sa chystá ilegálne prekročiť hranicu, pred- nicu autami prizdobenými pápežskými zástav- pohraničnej stráže.
volali ho na liesecký Miestny národný výbor. kami, s odvolaním na vyhlášku č. 100/80 im
Tam s ním „previedli pohovor" náčelník miest- prikázali výzdobu počas tranzitu odstrániť. 6 5
nej Ochrany štátnej hranice spolu s tajomní- Aj takéto zádrapčivé šikanovanie vyjadro-
kom MNV, ktorý si od jeho sestry vynútili prí- valo pretrvávajúce obavy režimu zo „zvýšenej
sľub, že na neho dá pozor, resp. ho pri dlh- aktivity extrémnych cirkevných síl v SSR".
šej neprítomnosti oznámi na trstenskej colnici. Potenciálne „extrémnou cirkevnou silou" boli
No aj tak na Goreka nasadili príslušné „spra- najmä kňazi, o ktorých priazeň komunisti zápa-
vodajské prostriedky",61 Pozornosti bezpeč- sili v súvzťažnosti k čerstvo zakázanej mierovej
nostných orgánov neunikli ani tri nič netušia- organizácii Pacem in Terris. Všetkých predvola-
ce postaršie Američanky, hoci sa iba prišli po- li na príslušné okresné národné výbory, kde sa
kochať krásou zubereckých scenérií. Aj tak im vyhrážali sankciami za „hrubé porušovanie
o nich putovala dlhšia správa na Operačný zloženého sľubu verností', v dôsledku ktoré-
štáb Krajskej správy ZNB v Banskej Bystrici. 6 2 ho môžu „prestať platiť základné podmienky
Oveľa viac, až 1600 bolo účastníkov zrazu vy- ich duchovenskej činností'. Lenže z predvo-
sokohorských turistov v dobe ukončenia pá- laných duchovných sa skoro dvesto nedostavi-
pežovho pobytu. Opäť boli prijaté „opatrenia", lo, ba piati odmietli explicitne, no ani s došlými
aby akcia prebehla „bez rušivých javov".63 840 kňazmi neboli komunisti spokojní. Veď na-
„Rušivým javom" bolo vlastne čokoľvek, čo príklad duchovní Topoľčianskeho okresu si ka-
pripomínalo Vatikán či Jána Pavla II. Keď na- tegoricky vyhradili, že pri načatí problematiky
príklad pri návrate cez hranicu u českého kňa- Pacem in Terris jednoducho odídu. Isteže, cel-
za Josefa Pastuszana colníci našli 36 odzná- kovo boli ochotní zápasiť za mier, no iba pod ve-
čikov „s náboženským motívom", okrem šty- dením pápeža. „Málo duchovných" - konšta-
roch „pre osobnú potrebu" mu všetky zhaba- tuje správa zo stretnutí - „hovorilo o ich anga-
li. Pri vypočúvaní sa od Pastuszana okrem iné- žovanosti za mier prostredníctvom Združenia
ho dozvedeli, že na krakovskom stretnutí ne- katolíckych duchovných Pacem in Terris, (...)
chýbal ani transparent „slovenský národ víta jednoznačne obhajujú pápeža za jeho miero-
pápeža".64 Nielen transparenty, ale aj men- vé aktivitý'. Mnohí kňazi - nakoľko „pre nich
šie žlto-biele pápežské vlajky sa bezpečnost- je záväzné rozhodnutie kongregácie" - navr-
ným orgánom javili neprijateľné: keď sa ma- hovali rokovať o Pacem in Terris s Vatikánom. 6 6

60 T a m ž e . P r i p r a v o v a n á n á v š t e v a p á p e ž a J á n a P a v l a II. v P Ľ R - n á z o r y H a n y P o n i c k e j k c i e ľ u n á v š t e v y z 3 0 . m á j a 1 9 8 3 .
61 T a m ž e . S p r á v a a p o z n a t k y k „ A k c i i P a v e l " zo 17. j ú n a 1 9 8 3 .
62 T a m ž e . Z a s l a n i e p o z n a t k u v , . A k c i i M i e r " z 18. j ú n a 1 9 8 3 .
63 Tamže. „ A k c i a Pavel", informácia z 23. júna 1983.
64 Tamže. „ A k c i a Pavel", informácia z 28. júna 1983.
65 Tamže. Hlásenie o poznatkoch k „ A k c i a Pavol" z 22. júna 1983.
66 S N A , f. M i n i s t e r s t v o k u l t ú r y - S P V C , š k . 7. I n f o r m á c i a o p r i j a t i a c h r í m s k o k a t o l í c k e h o d u c h o v e n s t v a u p r e d s e d o v O N V od d e c e m b r a
1 9 8 2 d o f e b r u á r a 1 9 8 3 z 15. m a r c a 1 9 8 3 .
No nielen kňazi, ale dokonca ani straníc- kardinála Františka Tomáška, ktorý však - ako
ke rady sa neubránili náboženskej aktivizá- neskôr priznal - „na to delší dobu nereago-
cii. Iba za rok 1983 vylúčili z KSČ za „nábo- val",71
ženské predsudky a malomeštiacke návy- Neskôr však reagoval vidiac výsledky pod-
ky" 162 osôb, ďalších 96 postihol straníc- pisovej záštity pozvaniu Svätého Otca na
ky trest. 6 7 Podľa jednej „kontrolnej správy" o Velehrad. Samozrejme, pozberateľoch podpi-
ateizácii z jari roku 1984 bol v religióznějších sov ŠtB vytrvalo pátrala a „vinníkov" tvrdo po-
okresoch „stále pomerne vysoký" počet ve- stihovala. Aj vo vyššie spomínanom Hruštíne,
riacich komunistov, ba počet pokrstených de- kde sa našlo až 1 203 signatárov, udal jeden
tí straníkov „v poslednom roku dokonca stú- miestny komunista ako organizátora podpiso-
pol". A to kvôli mylnému presvedčeniu, že vania žeriavnika Martina Stieranku: na dlhé,
„stanovy strany nezakazujú chodiť do kosto- niekedy až osemhodinové výsluchy ho potom
la". Vrcholom takejto „svetonázorovej neujas- viackrát eskortovali vyčerpaného z práce, na-
nenosti" bolo, keď sa členovia strany „zmani- priek chorobe ho držali v chladnej pivnici dol-
pulovaní klerikálnymi silami" proti záujmom nokubínskej policajnej stanice, a v takom sta-
strany a socializmu podpísali za návštevu pá- ve ho vystavovali psychickému a fyzickému
peža v ČSSR. Najalarmujúcejší príklad regis- násiliu vrátane bitia po pätách. Výsluch ab-
troval Ústredný výbor KSS v obci Hruštín na solvovala aj jeho manželka Margita, dcéru vy-
Orave, kde až sedemnásť komunistov svo- trestali znemožnením štúdia na strednej škole.
jím podpisom podporilo pozvanie pápeža do Takéto šikanovanie a zastrašovanie trvalo dlhé
Československa! 6 8 mesiace a dotklo sa aj samotnej farnosti, kto-
„Pozývanie pápeža" nebola čisto lokál- rej záujemcov o bohoslovie systematicky od-
na improvizácia, ale celoplošné podpisové mietali prijať do seminára. 7 2
podujatie organizované od konca roku 1983 Čosi podobné sa odohrávalo aj na opač-
z Bratislavy sekulárnym inštitútom Fatima, nom konci Slovenska, v obci Kmeťovo neďa-
ktoré reprezentovali predovšetkým Vladimír leko Nových Zámkov. Tam - opäť na podnet
Jukl, Silvester Krčméry a ich spolupracovník Františka Mikloška - iniciatívu prevzal študent
František Mikloško. Už na septembrovej šaš- bratislavskej elektrotechnickej fakulty Jozef
tínskej púti rozšírili medzi veriacimi text s po- Sádovský. Spomína, že vo vtedajšej atmosfére
vzbudením k dennej modlitbe za zasvätenie vrcholiacej normalizácie i nástupu Jána Pavla II.
Slovenska Panne Márii, ktoré by vykonal Ján prirodzene dozrela túžba vidieť ho aj u nás do-
Pavol II. pri návšteve Československa v rám- ma. A s ňou aj rozhodnutie zorganizovať pod-
ci cyrilo-metodského jubilea v roku 1 9 8 5 . 6 9 pisovku za jeho pozvanie, ktorá prebehla naj-
Rovnaké letáčiky koncom októbra odchy- mä počas marca roku 1984. Dvojice zbera-
tila ŠtB aj v bratislavskom Blumentálskom teľov chodili po Kmeťove z domu do domu,
kostole. 7 0 Túžba po uvítaní pápeža na úze- okrem bytov rizikových osôb ako boli komunis-
mí Československa dostala ešte konkrétnej- ti či tajní. No dvojice povzbudené rýchlym zís-
šiu podobu na jednom stretnutí v bratislavskej kaním stoviek podpisov upustili od pôvodnej
Univerzitnej knižnici, kde Jukl prekvapené- obozretnosti a zaklopali aj do domov pôvod-
mu Mikloškovi nadiktoval odkaz na doručenie ne neplánovaných. Samozrejmým dôsledkom
Svätému otcovi: „V duchu slov Pána Ježiša bolo udanie na ŠtB, ktorá zasiahla našťastie
a ty Peter, keď sa obrátiš, posilňuj svojich až v čase, keď Sádovský už stovky podpisov
bratov Vás pozývame do Československa!" doručil Františkovi Mikloškovi. „Uvedený po-
Súčasne s takýmto pozvaním sa Silvester čet podpisov ma dodnes udivuje" - spomí-
Krčméry pokúsil získať podporu pražského na Sádovský - „a napĺňa aj hrdosťou za de-

67 S N A ; f . Ú V K S S - preds., š k . 1 6 8 4 . D ô v o d y u l o ž e n ý c h s t r a n í c k y c h t r e s t o v a u k o n č e n i a č l e n s t v a K S Č ( b e z ú m r t i a ) v r o k u 1 9 8 3 z a
v y b r a n é s o c i á l n e s k u p i n y z 24. a p r í l a 1 9 8 4
68 T a m ž e , š k . 1614. K o n t r o l n á s p r á v a o p l n e n í d o k u m e n t u " D l h o d o b ý p o s t u p v o b l a s t i c i r k e v n e j p o l i t i k y a v e d e c k o - a t e i s t i c k e j v ý c h o -
vy po X V I . zjazde KSČ a zjazde KSS z mája 1983.
69 M I K L O Š K O , F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť, s. 1 2 6 .
70 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a S N E , i i 42. I n f o r m á c i a č. 3 o štb. s i t u á c i i v r á m c i X I I . s p r á v y Z N B B r a t i s l a v a za o b d o b i e od 1. n o v e m b r a 1 9 8 3
do 15. n o v e m b r a 1 9 8 3 .
71 M I K L O Š K O , F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť, s. 126; A R K B Ú N , f. S L O V Ú C , š k . 27. P r í p i s k a r d i n á l a T o m á š k a Ú r a d u P r e d s e d n í c t v a
v l á d y Č S S R z 11. a p r í l a 1 9 8 4 .
72 Osobná (telefonická) v ý p o v e ď bývalého hruštínskeho farára Marcela Martinka; Osobná v ý p o v e ď brata Martina Stieranku Jána
z 2 3 . m á j a 2 0 1 1 ; O s o b n á v ý p o v e ď m a n ž e l k y M a r t i n a S t i e r a n k u M a r g i t y z 24. m á j a 2 0 1 1 .
dinu, ktorá prispela 560 podpismi k celko-
vému počtu podpisov, čím sa veľmi spon-
tánne prihlásila k Svätému Otcovi Jánovi
Pavlovi".73 Táto vernosť hlave Cirkvi však bo-
la vykúpená šikanovaním zo strany bezpeč-
nostných orgánov, viachodinovým vypočúva-
ním nielen Sádovského, ale aj zberateľov, tri-
dsaťročného Ota Šveca a dvadsaťtriročné-
ho Jozefa Jurkáčka. Policajti si od nich chce-
li vynútiť nielen listiny, ale aj identitu hlavné-
ho koordinátora akcie. „Policie použila při vý-
slechu fyzického násilí," - hlásil disidentský
Výbor na ochranu nespravodlivo stíhaných
- „Ota Švec byl jedenkrát udeřen do obliče-
je, Jozef Sádovský byl průběžně od 18. do
22. hodin bit. Fyzického násilí se dopustili
mjr. SNB Bence, poručík SNB Szabo a poru-
čík SNB Toman"74
Nadporučík Toman z novozámockej ŠtB
uštedril zaucho aj osemnásťročnému matu-
rantovi Jurajovi Hlavačkovi. Tento gymnazista
sa o potrebe zháňať signatárov dozvedel me-
dzi členmi mládežníckeho krúžku kmeťovskej
farnosti a rozhodol sa hárky predložiť aj svojim
rodákom v neďalekom Mojzesove. Úspešne
oslovil sto až dvesto ľudí, ktorých mená s dô-
verou odovzdal miestnemu farárovi. „V pon-
delok prišla do školy Štátna bezpečnosť,"
- spomína Hlavačka - „ktorá ma odviedla na menoslovy zničil. A ako sa malo s podpismi Pohraničná hliadka
výsluch do akejsi malej miestnosti: tam mi naložiť? Nevie, lebo so spomínanými osobami na poľsko-československej
uniformovaný policajt vylepil zaucho, druhé sa už do styku nedostal. Napokon Hlavačka hranici.
som dostal od ďalšieho. Potom ma zobra- vyznal, že by veru aj on pápeža rád videl osob-
li k tajným a začal sa výsluch s vyhrážka- ne. Možno aj pre túto úprimnosť sa ŠtB rozho-
mi či viem, že nemusím zmaturovať, kam dla držať ho pod kontrolou „s cieľom zame-
chcem ísť do školy?!" No Hlavačka po- dzenia jeho ďalšej protispoločenskej čin-
čas výsluchu neprezradil ani spoločenstvo nosti" v laickom apoštoláte. 7 5
v Kmeťove, ani odovzdanie hárkov miestne- V priebehu celej podpisovky sa komunis-
mu farárovi. Vyšetrovateľom tvrdil, že ho akísi tom podarilo zhabať súhrnne iba 19 podpi-
„neznámi mladíci" pred šurianskym kostolom sových hárkov s 1250 menami. 7 6 Cirkevní ta-
„bez predstavenia" požiadali spísať podporo- jomníci identifikovali len málo konkrétnych lo-
vateľov pápežskej návštevy v Československu, kalít zbierania podpisov, aj to zväčša iba do-
na čo pred mojzesovským kostolom nazbieral datočne. Okrem spomínaného Hruštína ma-
okolo dvesto mien prevažne starších občanov. li indície - bez bližšej identifikácie „pácha-
A že kde sú hárky? Najprv ich opatroval doma teľov" - najmä v okrese Liptovský Mikuláš,
čakajúc na možnosť odovzdať ich neznámym kde počas druhého aprílového týždňa hár-
mužom, no po informácii „neznámeho diev- ky kolovali v obciach Liesková, Černová,
čaťa" o neaktuálnosti ďalšieho podpisovania Hubová, Liptovské Revúce a Valaská Dubová.

73 O s o b n é s v e d e c t v o J o z e f a S á d e c k é h o . V B r a t i s l a v e 18. a p r í l a 2 0 1 1 .
74 S d ě l e n í V O N S č. 3 6 4 „ P o l i c e j n í z á s a h proti t ř e m s l o v e n s k ý m k a t o l í k ů m " z 5. a p r í l a 1 9 8 4 . In: informace o Chartě 7 7 z apríla 1984,
www.vons.cz/data/pdf/infoch/INFOCH_04_1984.pdf, 31. mája 1984.
75 A Ú P N . í . K S Z N B - S - Š t B B r a t i s l a v a . A n a l y t i c k á s k u p i n a P T 1 9 8 4 . 0 0 3 / A N - 8 4 , č . 1-99, 1 0 3 - 2 0 0 . Z á z n a m číslo 4 9 / 8 4 z 10. m á j a
1 9 8 4 : P í s o m n é s v e d e c t v o J u r a j a H l a v a č k u z a s l a n é a u t o r o v i z o 14. m á j a 2 0 1 1 .
76 I n f o r m a c e o b e z p e č n o s t n í s i t u a c i v Č S S R pre P r e d s e d n í c t v o ÚV K S Č z 12. m á j a 1 9 8 4 . In: www.szcpv.org/pdf/uvksc.pdf, 31. m á j a
2011.
V Západoslovenskom kraji sa okrem Kmeťova kou dobu ukázalo, že je to přání nejen jed-
a Mojzesova zistili nerealizované pokusy notlivců, ale spontánní projev našeho věří-
v Topoľčiankach a Bánovciach nad Bebravou, cího lidu". A Svätému Otcovi navrhol „použít
kde túto akciu miestni dekani nedovolili - po- své očekávané návštěvy v Jugoslávii v roce
dobne ako správcovia farností Blumentál a 1985 k tomu, aby u příležitosti našeho veli-
Kalvária.''' O Kalvárii agent s krycím menom kého jubilea aspoň na jeden den nás nav-
„Záhorský" referoval, že pred tamojším kos- štívil na Velehradě".81
tolom zbieral podpisy šesťdesiatročný Pavol Keď Tomáškov pozývací list zverejnili zá-
Gazdík a ďalšia neznáma žena, no väčšina padně rozhlasové stanice, ateizátori prešli do
oslovených nepodpísala. 7 8 dezinformačnej protikampane v podobe tvr-
V čase väčšiny hore uvedených zistení už dení, že kardinálov počin je čisto osobná ini-
hárky tajne presúvali do Prahy, kde sa postup- ciativa nekonzultovaná s ktorýmkoľvek ordi-
ne zhromaždilo súhrnne 17 000 podpisov, närem. Práve ordinári by sa mali podľa ko-
z ktorých 15 000 pochádzalo Slovenska. 7 9 munistov od Tomáška dištancovať, najlepšie
V priebehu podpisovania prevážal napríklad pred kňazmi na Zelený štvrtok s poukazom na
katolícky aktivista Martin Lauko kapsy s hárka- nebezpečenstvo konfrontácie medzi Cirkvou
mi - prevzaté konšpiratívne pri spovedniciach a štátom. 8 2
kapucínskeho kostola - do Prahy, kde ich ŠtB ostro sledovala ďalší vývoj udalostí:
odovzdával otcovi súčasného pražského po- koncom mája 1984 jej dôverník „Tono" po-
mocného biskupa, vtedy mladého kňaza bez tvrdil existenciu listu kardinála Tomáška bis-
štátneho súhlasu v zaradení kuriča a signatá- kupským úradom, že pápež pozvanie srdeč-
ra Charty 77 Václava Malého. Václav Malý ich ne prijíma. 8 3 V auguste bezpečnosť už ve-
potom prenášal ku katolíckemu kňazovi a bý- dela o druhom čísle samizdatu Náboženstvo
valému politickému väzňovi Otovi Mádrovi. a súčasnosť z roku 1984 s úplným sloven-
U Mádra osobne prítomný František Mikloško ským textom „Odpovede Svätého Otca na
spomína na poslednú fázu podpisovej akcie: pozvanie do ČSSR", zaslaného Tomáškom
ako Václav Malý od svojho otca „priniesol rá- všetkým ordinárom Slovenska. 8 4 Napokon na
no pod košeľou vyše 15 tisíc slovenských jeseň agent Kastelán predložil kópiu ďalšie-
podpisov"; ako ďalší bývalý politický väzeň ho Tomáškovho listu slovenským ordinárom,
a katolícky aktivista Václav Vaško sumarizoval podľa ktorého pápež pri osobnom stretnutí vy-
počet signatárov; ako Mádr hárky usporadú- jadril „veľkú ľútosť nad tým, že sa nebude
val a ukladal na kôpky. Následne Mádr zaria- môcť osobne zúčastniť veľkého jubilea v ro-
dil diplomatickými cestami doručenie podpi- ku 1985 v ČSSR", no má nádej, že „niekedy
sov priamo Svätému Otcovi, ktorý v nich po- ČSSR predsa navštívi".85
tom osobne listoval dojatý touto iniciatívou, 8 0 No slovo Velehrad - či to niekto chcel,
Podpisovanie sa ukončilo na žiadosť do- alebo nie - sa aj tak stalo synonymom náde-
teraz váhavého kardinála Tomáška, ktorý sa je či beznádeje na stretnutie s Jánom Pavlom
však v polovici apríla roku 1984 konečne roz- II. Tým intenzívnejšie rozpracovávala ŠtB or-
hodol takému veľkému počtu signatárov vy- ganizátorov chystaného cyrilometodského ju-
hovieť. Predsedníctvu vlády aj sekretariátom bilea na Morave. V rámci protiopatření sa
pre veci cirkevné kardinál písomne oznámil, Sekretariát ÚV KSČ uzniesol kombinovať ad-
že „pozvaní Svatému Otci poslal", preto- ministratívne opatrenia s obsahovou infiltrá-
že množstvo zozbieraných podpisov „za krát- ciou slávenia použitím prorežimne propagan-

77 A R K B Ú N , f . S L O V Ú C , š k . 51. I n f o r m á c i a o p o d p i s o v e j a k c i i n a p o d p o r u p r í c h o d u p á p e ž a v r o k u 1 9 8 5 d o Č S S R , n e d a t o v a n é ; Doda-
tok k i n f o r m á c i i o p o d p i s o v e j a k c i i na p o d p o r u p r í c h o d u p á p e ž a J á n a P a v l a II. do Č S S R v r o k u 1 9 8 5 zo 16. a p r í l a 1 9 8 4 ; N á v r h na
o p a t r e n i a z o 16. a p r í l a 1 9 8 4
78 A Ú P N , f. K r a j s k á s p r á v a S N B - A n a l y t i c k á s k u p i n a , š k . P T - 1 9 8 4 , 1-99, 103. Z á z n a m č. 2 / 8 4 z 13. m a r c a 1 9 8 4 .
79 P o z v a n í p a p e ž e J a n a P a v l a II. do Č e s k o s l o v e n s k a . In: Informace o Chartě 77 z apríla 1984, www.vons.cz/data/pdf/infoch/IN-
FOCH_04_1984.pdf, 31. m á j a 1 9 8 4 .
80 M I K L O Š K O , F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť, s. 1 2 6 - 127; O s o b n é s v e d e c t v o F r a n t i š k a M i k l o š k a , v B r a t i s l a v e 4. j ú n a 2 0 1 1 ; O s o b -
né s v e d e c t v o M a r t i n a L a u k a , v B r a t i s l a v e 5. j ú n a 2 0 1 1 .
81 A R K B Ú N , f . S L O V Ú C , š k . 27. P r í p i s k a r d i n á l a T o m á š k a Ú r a d u P r e d s e d n í c t v a v l á d y Č S S R z 11. a p r í l a 1 9 8 4 .
82 T a m ž e , š k . 51. N á v r h n a o p a t r e n i a z o 16. a p r í l a 1 9 8 4 .
83 A Ú P N , t . K r a j s k á s p r á v a S N B - A n a l y t i c k á s k u p i n a , š k . P T - 1 9 8 4 , 1-99, 103. Z á z n a m z 20. m á j a 1 9 8 4
84 Tamže. Z á z n a m z 23. augusta 1984.
85 T a m ž e , 6 0 1 - 6 9 8 . Z á z n a m z 15. n o v e m b r a 1 9 8 4 .
distickej terminológie. 8 6 No ako od účas- neskôr Františkovi Tomáškovi zveril, že až na
ti odradiť stále aktívnejších členov „nelegál- Velehrade si uvedomil mimoriadne ťažkú situá-
nej cirkvi" a „laického apoštolátu"? No pred- ciu Cirkvi v Československu. 9 1 A práve v tejto
sa zvesťami o organizačnej spolupráci „pokro- situácii sa nepripustený pápež stal paradoxne
kových" členov Pacem in Terris. 8 7 A skutoč- akosi ešte intenzívnejšie prítomný: cez túžbu
ne, podľa agenta „Veterinára" takúto púť orga- veriacich či ignorovanie ateizátorov; cez kar-
nizovanú mierovým hnutím chceli mnohí kňa- dinála Agostina Casaroliho i ním prečítané po-
zi odignorovať netušiac, že doslova toto bolo solstvo Svätého Otca.
cieľom ŠtB: „dezinformačnými opatreniami Nálady z Velehradu sa preniesli aj na je-
odradiť túto časť duchovenstva od účasti na sennú púť na sviatok Sedembolestnej Panny
púti".ee Je vskutku zvláštne, čudovali sa po- Márie v Šaštíne, ktorú bezpečnostné orgány
dozrievavo mnohí kňazi, že doteraz štát nepo- do detailu monitorovali. Konštatovali stoper-
voľoval cirkevné slávnosti, teraz určite pôjde centný nárast účastníkov oproti májovej pú-
o propagáciu mierového združenia o to viac, ti v počte asi 8 000 osôb so 60% prevahou
že práve musí čeliť kritike Vatikánu. 8 9 Nuž na- mládeže. Zistili prítomnosť 1 000 áut najmä z
ozaj paradoxné, že komunistom sa zrazu hodil Trnavy, ale aj z okresov Bytča, Poprad, Vranov
nízky kredit „mierového duchovenstva", použi- nad Topľou, Dolný Kubín, Košice, Čadca. No
tého teraz na pomyselné odpudenie oponen-
najmä si všimli, že mládež prejavovala ako
tov režimu. Podľa tejto logiky bola podobnou
nikdy doteraz sympatie k pápežovi, už pri prí-
dezinformáciou aj fáma o účasti moskovského
chode trnavského biskupa Júliusa Gábriša
patriarchu Pimena, ktorého prítomnosť by vy-
stovka mladých okrem „nech žije otec bis-
znela nanajvýš provokatívne v súvislosti s ne-
kup" skandovala aj „nech žije Svätý Otec".
připuštěním rímskeho pontifexa. 9 0
Podľa hlásenia okresného cirkevného tajom-
Velehradské zhromaždenie sa napokon níka „doteraz v Šaštíne takýto spôsob vykri-
uskutočnilo cez víkend 6. a 7. júla 1985, a to kovania a tlieskania nikdy nebol", ba v kos-
pod sústavným dohľadom ateizačného reži- tole dokonca „mával jeden mládenec žlto-
mu: všade policajti, stále nočné výzvy miest- bielou pápežskou zástavou". A to ešte sú-
neho rozhlasu opustiť priestor Baziliky, množ- druh tajomník nepochopil, že aj heslo Totus
stvo tajných blýskajúcich fotoaparátmi, neho- Tuus s polystyrénovou majuskulou M je pá-
voriac o škandalóznom nepripustení kardinála pežské heslo, ktoré on interpretoval ako „ce-
Tomáška, protestujúceho proti opatreniam ko- lí tvoji", možno „úplne tvoji", pričom písme-
munistov. No ani tak nezabránili príchodu 200 no M „mohlo asi znamenať Mládež". Nočný
až 250 tisíc veriacich, z ktorých vyše polovicu program, mimochodom, chcel tajomník saboto-
tvorili mladí do 25 rokov. Najmä vzhľadom na vať pod zámienkou ochrany kultúrnych pamiatok
nich sa pokus o ideologizáciu zhromaždenia a prostredníctvom farára Jána Baša chcel dať vy-
komunistom nevyplatil. Prítomní vypískali už pratať a zavrieť kostol. No farár ochranou kultúr-
prvé slová predsedu Okresného národného nych pamiatok poveril kostolných zamestnancov
výboru v Uherskom Hradišti Zdenka Lapčíka, tvrdiac, že chrám sa mu zavrieť nepodarilo, dal
ktorý začal provokatívnym uvítaním na tejto iba zavrieť bočné dvere. 9 2
„mierovej slávnosti". Nasledoval minister kul- Vzdor komunistov voči Jánovi Pavlovi II.
túry Klusák, od ktorého zasa razantne žiada- neprestával ani v druhej polovici osemdesia-
li nevynechávať pred Metodovým menom titul tych rokov, stále najmä v súvislosti s jeho ne-
„svätý". Skandované „my chceme Svätého súhlasným stanoviskom voči mierovému zdru-
Otca" striedal jasavý potlesk počas pozdrav- ženiu Pacem in Terris. ŠtB sa hotovala „zo-
ného listu Jána Pavla II., prečítaného kardiná- silniť dezintegračné a dezinformačné opat-
lom Tomáškom. Vrúcneho prijatia sa dostalo renia voči Vatikánu".93 Vlastne išlo o zápas,
aj kardinálovi Agostinovi Casarolimu, ktorý sa v ktorom sa o lojalitu kňazov uchádzal ateizač-

86 M I K L O Š K O , F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť, s. 1 2 8 .


87 A Ú P N , f. Krajská s p r á v a SNB - A n a l y t i c k á skupina, šk. PT-1984, 6 0 1 - 6 9 8 . Z á z n a m č. 2 / 8 5 z 25. februára 1985
88 Tamže. Z á z n a m z 26. marca 1985.
89 Tamže. Z á z n a m č. 1/85 zo 4. marca 1985.
90 Tamže. Z á z n a m č. z 25. februára 1985.
91 H A M Š Í K O V Á , J.: V e l e h r a d s k á p o u ť 1 9 8 5 . In: G e t s e m a n y , b ř e z e n 2 0 0 3 , h t t p : / , / w w w . g e t s e m a n y . c z / n o d e / 5 0 4 , 2 5 . m á j a 2 0 1 1 ;
Z á z n a m z 15. a p r í l a 1 9 8 5 .
92 Š t á t n y a r c h í v ( Š A ) B r a t i s l a v a , f. K N V - cirk., š k . 1. I n f o r m á c i a O C T o púti v Š a š t í n e - S t r á ž o c h d ň a 15. s e p t e m b r a 1 9 8 5 .
93 A Ú P N , K S Z N B - S Š t B , P T 1 9 8 5 , š k . 2 3 . R o z p r a c o v a n i e úloh S p r á v y Š t B B r a t i s l a v a p o línii v n ú t o r n é h o s p r a v o d a j s t v a n a rok 1 9 8 5
z 10. d e c e m b r a 1 9 8 4 .
ný režim mimoriadne žiarlivý na akékoľvek pre- Kritiku Jurkovský odrazil vskutku pozoruhod-
javy vernosti voči rímskemu biskupovi, ktorého ným tvrdením, že štát Združenie neodpísal,
disciplinárny počin vnímali ako „nástup otvo- ale zároveň ho „nepotrebuje ako nástroj na
reného politického útoku proti ČSSR" ako rozbíjanie jednoty cirkvi" 96 Týmto tvrdením -
„útok na Pacem in Terris". „Združenie kato- naformulovaným desať týždňov pred vypuknu-
líckych duchovných Pacem in Terris nemož- tím Nežnej revolúcie v roku 1989 - Jurkovský
no podriadiť hierarchii," - dôvodil príznačne od základu poprel ideové východiská združe-
minister kultúry Miroslav Válek - „bol by to pr- nia explicitne zriadeného na rozbíjanie cirkev-
vý krok k jeho likvidácii alebo jeho premene nej jednoty.
na nástroj Vatikánu voči ČSSR".94 No aj tak Možno Jurkovský ako predstaviteľ ateizač-
bol Vincent Máčovskýzo Sekretariátu pre veci nej cirkevnej politiky už šípil, že hodiny komu-
cirkevné nútený nepriamo konštatovať, že na- nistickej nadvlády sú zrátané. No iste sa neod-
priek všetkému zostáva pápežova autorita ne- vážil ani len predpokladať, že muž, proti ktoré-
otrasená a po vydaní zakazujúceho dekrétu sa mu režim toľko brojil, zakrátko pobozká zem
napríklad v Bratislavskom kraji mierové zdru- tejto krajiny a bude sa modliť s jej obyvateľ-
ženie „prakticky rozpadlo"95. A „rozpadáva- mi. Stalo s a t a k v nedeľu 22. apríla roku 1990
lo" sa stále viac aj v dôsledku diplomatických na Vajnorskom letisku pri Bratislave. Hneď v
rokovaní československých orgánov s vati- úvodnom prívete i následnej kázni Svätý Otec
kánskou delegáciou v druhej polovici osem- explicitne pripomenul dlhoročné obštrukcie
desiatych rokov: mieroví kňazi tak stratili sta- proti jeho príchodu: „Dlhý čas pápež nachá-
tus výlučných a bezkonkurenčných partne- dzal zatvorené hranice, ale konečne prišiel
rov dialógu so štátom. Prorežimné duchoven- deň, keď sa splnili naše spoločné túžby, na-
stvo sa cítilo zradené samotným režimom, ako še dôverné očakávanie. (...) V minulých ro-
to bez obalu vyčítalo vedúcemu oddelenia pre koch, hoci som veľmi chcel, nemohol som
Katolícku cirkev na Ministerstve kultúry Pavlovi k vám prísť, nebolo to možné. Nemožné sa
Jurkovskému: že štát už Pacem in Terris ne- stalo možným až teraz, keď vám po štyrid-
potrebuje, a preto ho odpísal a jeho členov saťročnom putovaní púšťou a po toľkých
hodil cez palubu, štát jednoducho zapredal Veľkých piatkoch svitlo Veľkonočné ráno
združenie za výsledky rokovania s Vatikánom! s radostným Aleluja."97

Jozef Haľko: "I Could Not Come to Visit You..." (On Attempts to Invite Pope John
Paul II.'s to the Communist Czechoslovakia)

The study presents a compelling backstage perspective on the ecclesiastical affairs in the communist
Czechoslovakia, W h e n Karol Wojtyła was appointed pope in 1973, the Slovak believers sensed the opportune
time to reinstate the church rights of Czechoslovak citizens arrived. Slovak dissidents alike recognized the turning
point which was the election of a Slav from a communist country to the pontificate. Regardless of the negative
reverberations from the Soviet bloc John Paul II. visited the native Poland in June of 1979 and as a result prompted
many Slovak believers to close ranks. It however also energized the communist party and the State Security to start
a close monitoring of the church affairs and the ambition of the Slovak faithful to invite the pope to Czechoslovakia.
A large-scale petition to do so did not bear fruit, also due to the State Security leverage, and John Paul II. came to
visit them only after the communist regime collapsed.

94 S N A , f. ÚV K S S - precis., š k . 1 6 3 1 . I n f o r m á c i a o p o b y t e b i s k u p o v z Č S S R vo V a t i k á n e „ a d l i m i n a " v d ň o c h 8. - 19. m a r c a 1 9 8 2 , o


s ú č a s n ý c h s t a n o v i s k á c h V a t i k á n u a návrh na náš ďalší postup zo 6. apríla 1982.
95 S N A , f. S P V C - M K , š k . 1. R u k o p i s n é p o z n á m k y z p r a c o v n e j p o r a d y c i r k e v n ý c h t a j o m n í k o v z 2 9 . d e c e m b r a 1 9 8 2 .
96 S N A , f. S P V C - M K , š k . 56. I n f o r m á c i a P a v l a J u r k o v s k é h o z 1. s e p t e m b r a 1 9 8 9 .
97 P r í h o v o r S v ä t é h o O t c a n a ú v o d s v ä t e j o m š e a h o m i l i a S v ä t é h o O t c a n a V a j n o r s k o m l e t i s k u v B r a t i s l a v e 2 2 . a p r í l a 1 9 9 0 . In: http://
w w w . k b s . s k / ? c i d = 1 1 1 7 2 7 9 9 7 0 , 14. j ú n a 2 0 1 1 .
Záp sky Alexandra Macha
z leopoldovskej väznice
(Časť I.)
Osobnosť Alexandra Macha zrejme netre- ricky hodnotné svedectvo o každodennom ži- Be. Anton Hruboň
ba priaznivcom histórie druhej svetovej vojny vote autora za múrmi leopoldovskej väznice, (1989), študent histórie
bližšie predstavovať. Dlhoročný profesionálny jeho politických a osobných postojoch, myš- na Fakulte humanitných
novinár, stúpenec radikálneho krídla Hlinkovej lienkových pochodoch či vzájomných vzťa- vied Univerzity Mateja
slovenskej ľudovej strany, šéf Úradu propa- hoch odsúdencov (vrátane ďalších popred- Bela v Banskej Bystrici
gandy (1938 - 1940), hlavný veliteľ Hlinkovej ných činiteľov 1. Slovenskej republiky). Všetky a šéfredaktor odborného
gardy (1939 - 1944), 1 minister vnútra (1940 prezentované zápisky, pochádzajúce z fon- internetového časopisu
- 1944) a podpredseda vlády Slovenskej re- dov Slovenského národného archívu (nespra- www.druhasvetova.sk.
publiky (1940 - 1944) sa po vojne ako čel- covaný fond Alexander Mach), sú pre auten-
ný protagonista ľudáckeho režimu spoločne tickosť publikované v pôvodnom znení, bez
s Jozefom Tisom a Ferdinandom Ďurčanským akýchkoľvek gramatických či štylistických ko-
(v neprítomnosti) dostal na lavicu obžalova- rektúr editora.
ných pred bratislavským Národným súdom.
Senát najvyššej inštancie retribučného súd-
nictva na Slovensku mu po trojmesačnom ko-
naní dňa 15. mája 1947 v odročenom pojed-
návaní udelil trest odňatia slobody vo výške
30 rokov. 2 Z vyrubeného trestu, ktorý bol ne-
skôr znížený o päť rokov, si A. Mach napokon
odsedel bezmála celých 23 rokov. Na slobo-
du sa dostal zásluhou prezidentskej amnestie
9. mája 1968.
A. Mach si všetky udalosti súvisiace s pro-
cesom a pobytom vo väzení podľa daných
možností dôsledne zaznamenával. V nepria-
mej nadväznosti na dávnejšie publikované
materiály 3 sa k čitateľovi dostáva séria je-
ho dosiaľ nezverejnených unikátnych zápis-
kov, časovo začínajúcich koncom leta 1947.
Predkladané dokumenty majú síce na rozdiel
od dochovaných denníkov z predchádzajúce-
ho obdobia 4 skôr len fragmentárnu podobu,
no napriek tomu vydávajú veľavravné a histo-

Alexander Mach pri


prejave. Zdroj: AMSNP

1 S k r á t k o u p r e s t á v k o u od m á j a do j ú l a 1 9 4 0 .
2 J e s t v u j e v i a c e r o teórií, p r e č o m a l o b y ť v y n e s e n i e o r t i e ľ u v M a c h o v o m p r í p a d e o d l o ž e n é a p r e č o A. M a c h o v i n e b o l u l o ž e n ý na roz-
diel od s p o l u o b ž a l o v a n é h o J. T i s u a F. Ď u r č a n s k é h o h r d e l n ý trest. P o d ľ a j e d n e j v e r z i e k t o m u prispeli j e h o d o b r é (v n i e k t o r ý c h prí-
p a d o c h d o k o n c a p r i a t e ľ s k é ) s t y k y s k o m u n i s t a m i , k t o r ý c h a j a k o m i n i s t e r v n ú t r a p o č a s 1 . S l o v e n s k e j r e p u b l i k y (SR) k r y l , z a b r a ň o -
v a l ich o s t r e j š e j p e r z e k ú c i i a d l h o d o b e j š i e m u v ä z n e n i u . A . M a c h o v i m a l a pred s ú d o m p o m ô c ť tiež p o z i t í v n a s v e d e c k á v ý p o v e ď La-
dislava Novomeského, a v š a k podľa slov prokurátora A n t o n a Rašlu rozhodnutie súdu zásadnejšie neovplyvnila. Preloženie vyhláse-
n i a r o z s u d k u p o d z á m i e n k o u h o s p i t a l i z á c i e A . M a c h a pre c h o r o b u ú d a j n e z a r i a d i l o n s á m s p o l o č n e s p r e d s e d o m N á r o d n é h o s ú d u
I g o r o m D a x n e r o m a M i c h a l o m G e r ô m , H l a v n ý m d ô v o d o m ich r o z h o d n u t i a boli p o d ľ a A . R a š l u j e h o k a j ú c n e p o s t o j e , k t o r é v ý r a z n e
k o n t r a s t o v a l i s o s u v e r é n n o u o b h a j o b o u b ý v a l é h o p r e z i d e n t a . K tejto p r o b l e m a t i k e b l i ž š i e pozri: R A Š L A , A . : A k o t o bolo s t r e s t o m
pre M a c h a . In: R A Š L A , A - Ž A B K A Y , E ..Proces s dr. J. Tisom. B r a t i s l a v a 1 9 9 0 , s t r a n a (s.) 51 - 5 9 ; K A M E N E C , I.: S v e d e c t v o L a d i -
s l a v a N o v o m e s k é h o v p r o c e s e s A l e x a n d r o m M a c h o m pred N á r o d n ý m s ú d o m v B r a t i s l a v e z r o k u 1 9 4 6 . In: Historický časopis, roč-
n í k (roč.) 4 2 , 1 9 9 4 , s. 5 5 3 - 5 6 2 .
3 R Y C H L Í K , J.: Z n e z n á m y c h z á p i s k o v A l e x a n d r a M a c h a . In: Historický časopis, roč. 4 5 , 1 9 9 7 , číslo (č.) 2, s. 3 1 7 - 3 3 5 ; L E T Z , R.: Z á -
p i s k y A l e x a n d r a M a c h a . In: Historický zborník, roč. 12, 2 0 0 2 , č. 1 - 2, s. 6 5 - 8 1 ; H R U B O Ň , A ' o h ľ a d y A l e x a n d r a M a c h a na uda-
l o s t i a f e n o m é n y r o k o v 1 9 3 8 - 1 9 4 5 v o p t i k e j e h o r u k o p i s n e j p o z o s t a l o s t i . In: S Y R N Ý , M. a kol.: Kolaborácia a odbojná Slovensku
a v krajinách nemeckej sféry vplyvu v rokoch 1938 - 1945. B a n s k á B y s t r i c a 2 0 0 9 , s. 4 0 1 - 4 0 6 ; M A C H , A . : Z ďalekých ciest. M a r -
tin 2 0 0 8 .
4 D e n n í k y a z á p i s k y A. M a c h a z o b d o b i a m á j 1 9 4 5 - m a r e c 1 9 4 7 sa m o m e n t á l n e p r i p r a v u j ú do t l a č e v s a m o s t a t n o m v y d a n í .
Dokument č. 1 a každému slušnému človeku nielen prijateľ-
Úvaha Alexandra Macha ná, lež jedine správna. Možno preto mi Boh
z 22. augusta 1947 zachránil život, 9 aby som očistil, čo sa za-
špinilo aj mojim pričinením a aby raz mohol
Zapisujem si 22. august [19]47 umierať s pocitom nezakaleným a nerozdele-
v Leopoldove: Rozsudok má 144 strán. Sú ným v myšlienke na 14. marec, na Slovenský
v ňom prekvapujúce veci. Napr.[íklad] že som štát, na ľudský pomer k židom, ale najmä
sa akoby na celej čiare kajúcne doznal a všet- na dobrý, srdečný a opravdu bratský pomer
ko ľutoval, ba i odvolával. V skutočnosti ja k Čechom, no aj ostatným národom menovi-
som sa nie priznal, ale prihlásil k všetkému, te pokiaľ ide o susedov.
čo som urobil, menovite čo som urobil za štát, Hneď prvý deň, v prvú hodinu som tu vy-
za 14. marec 5 a toto nielen že som neoľuto- badal, aké reči a názory boly medzi našimi ro-
val, ale vyzdvihol ako svoju povinnosť vykona- dobrancami 1 0 o tom, že som zostal nažive.
nú - sebavedome a s nadšením nie z donúte- Bol by som každému milší a slávnejší, keby
nia, lež z presvedčenia. Ľutoval som a vyslo- ma boli popravili. Jucha z Detvy, ktorý ma holil
vil som bolesť len pokiaľ ide o židovskú vec 6 (a ktorý je tu už vari 20 rokov) keď videl ako sr-
a o vraždenia za povstania, 7 nad tým, že sme dečne a dojímavé ma vítajú a ako pekne a od-
sa takto mýlili a sklamali v Nemcoch, poťažne dane sa ku mne chovajú všetci politickí bez vý-
že z našej spolupráce s nimi prišli k tak straš- nimky, povedal im do očú: „No ako sa mu te-
ným veciam. raz líškate, ale ako ste mu nadávali, že aj je-
Keby som bol býval zomrel, bolo by to ho neobesili." Nuž nebolo tomu tak ako Jucha
hrozné len s toho ohľadu, že by som nebol povedal, ale predsa tu len verili, že som sa
zomrel v povedomí, že umieram za vec, kto- stal komunistom a že ani neprijdem do trest-
rá je na celej čiare a v každom smere čis- nice. Akonáhle ma tu uvideli, dokonca poču-
tá. Pokiaľ išlo o štát, je a zostane vecou čis- li, že sa ide na mňa prísne ba až zostra, že ma
tou, čo som robil. 8 Ale pokiaľ ide napr. o žid. viedli v železiach, že budem na samoväzbe
[ovskú] otázku a v tejto súvislosti o spolu- a že pre náhodilé stretnutie sa jedného väzňa
prácu s Nemcami, ktorí vyvraždili miliony ži- so mnou bolo celé vyšetrovanie, odrazu som
dov - rozhodne je to vec hrozná a nechcel sa stal zase milým a temer slávnym. Len sa
by som, aby moja smrť alebo môj život bol [im] nepáči, keď nesúhlasím s nadávkami na
spiatý s ňou, že by to malo zostať nerozluč- Židov a na Čechov a keď naznačujem, že štát
ne a navždy spojené s myšlienkou štátu. Ak a národ bude treba stavať do najlepšieho po-
ešte budem môcť pracovať, prípadne ak mi meru i k Čechom i ku každému a nesmie byť
přijde po vyrovnaní sa so sebou, s trestom, reči o nejakom takom riešení, ktoré by vychá-
ktorý mám v sebe samým sebou uložený, ak dzalo z pomsty a z pomýlených názorov na ži-
mi po tom přijde ešte slúžiť myšlienke štátu, dov, na Maďarov atď.
chcem jej slúžiť tak, aby škvrna bola navždy Ale postupne uznávajú moje argumenty
odstránená, vec štátu na všetky strany čistá a začínajú sa meniť.

5 A . M a c h patril k m a l e j č a s t i s l o v e n s k ý c h p o l i t i k o v , k t o r í u ž k r á t k o p o v y h l á s e n í s l o v e n s k e j a u t o n ó m i e 6 . o k t ó b r a 1 9 3 8 a g i t o v a l i z a
čo n a j r ý c h l e j š i e d o b u d o v a n i e ú p l n e j š t á t n e j s a m o s t a t n o s t i , čo bolo v r o z p o r e s t z v . e v o l u č n o u k o n c e p c i o u k o n z e r v a t í v n e h o k r í d l a
H l i n k o v e j s l o v e n s k e j ľ u d o v e j s t r a n y ( H S Ľ S ) . O d d e c e m b r a toho i s t é h o r o k u z a t e n t o c i e ľ v i e d o l h o r ú č k o v i t ú k a m p a ň n a v e r e j n ý c h
z h r o m a ž d e n i a c h , v t l a č i i v p o l i t i c k ý c h k r u h o c h . P o v e s t n e z n á m y m sa s t a l o j e h o h e s l o „Maťsvoj štát znamená život..." v y s l o v e n é
na m a n i f e s t á c i i v R i š ň o v c i a c h vo f e b r u á r i 1 9 3 9 .
6 A . M a c h n a r á ž a n a t r a g i c k é „ r i e š e n i e " ž i d o v s k e j o t á z k y , n a k t o r o m m á v ý r a z n ý diel s p o l u z o d p o v e d n o s t i . V r o k u 1 9 4 2 bolo z o Slo-
v e n s k a do koncentračných táborov v y v e z e n ý c h takmer 58 0 0 0 Židov. Po obnovení transportov na jeseň 1944 sa do Poľska dosta-
lo ď a l š í c h p r i b l i ž n e 13 0 0 0 o b č a n o v . H o l o k a u s t p r e ž i l o len n i e k o ľ k o s t o v i e k z nich. B l i ž š i e pozri: K A M E N E C , f: Po stopách tragédie.
Bratislava 1991.
7 V o k u p a č n o m o b d o b í z a v r a ž d i l i n e m e c k é r e p r e s í v n e o r g á n y za p r í l e ž i t o s t n e j a s i s t e n c i e d o m á c i c h o z b r o j e n ý c h z l o ž i e k do 4 0 0 0 ci-
v i l i s t o v . K o n k r é t n e p r í p a d y p o z r i v p u b l i k á c i i : H A L A J , D.: Fašistické represálie na Slovensku. B a n s k á B y s t r i c a 1 9 9 0 . N a j č a s t e j š i e
išlo o p o p r a v y o b y v a t e ľ s t v a pre p o d o z r e n i e z ú č a s t i v P o v s t a n í či p o d p o r y j e h o ú č a s t n í k o v , na n i e k t o r ý c h m i e s t a c h m a l i e x e k ú c i e
charakter odvety za predošlé v y v r a ž d e n i e miestnych karpatských N e m c o v partizánmi.
8 Tento n á z o r A . M a c h z a s t á v a l a ž d o s v o j e j s m r t i . 14. m a r e c 1 9 3 9 d o k o n c a o z n a č i l z a n a j š ť a s t n e j š í deň ž i v o t a .
9 A . M a c h bol h l b o k o v e r i a c i m č l o v e k o m . P o s k o n č e n í g y m n á z i a v N o v ý c h Z á m k o c h š t u d o v a l n a b o h o s l o v e c k o m s e m i n á r i v Ostriho-
m e a n e s k ô r p o p r e v r a t e r o k u 1 9 1 8 k r á t k o v T r n a v e , š t ú d i á v š a k n a p o k o n pre z d r a v o t n é p r o b l é m y z a n e c h a l .
10 Rodobranci - príslušníci organizácie Rodobrana, polovojenskej zložky HSĽS pôsobiacej v rokoch 1923 - 1929 (dočasne obnovená
1 9 3 8 - 1 9 4 0 ) . A . M a c h v š a k u v e d e n ý t e r m í n m ô ž e m y s l i e ť a j v š i r š o m k o n t e x t e pre p o m e n o v a n i e „ s t a r ý c h k a m a r á t o v " z č i a s boja
za autonómiu v období medzivojnového Československa.
Počul som, že Jednota v Amerike 1 1 vyzdvi- mietol tak hovoriť a odpovedal som: „nie bý-
huje ako Tuka, 1 2 Kubala 1 3 atď. pracovali pro- valý prezident ale nebohý prezident Slov.[en-
ti prezidentovi, znevažuje a uráža mrtvých, aby skej] republiky".
dokazovala nevinu Tisovú. Vraj dokazuje i to, Držím sa v otázke štátu, prezidenta atď.
že Tiso 1 4 nebol za štát a pod. Nuž je to pomý- až do podrobností v každej zásadnej vete dô-
lené, ak je pravdou, že takto píšu v Amerike. sledne toho, čo som povedal o 14. marci i na
Skutočne T.[iso] nebol za štát pred 14. mar- začiatku i na konci môjho procesu hoci mi iš-
com, 1 5 čo som ja dokazoval pred súdom, aby lo o život. Môžu ma osobne znevažovať, ho-
som tým pomohol Tisovi, hoci som tým kopal ci ja som ani v najhoršej situácii, keď od ta-
proti sebe, avšak dnes nie je nijako štátnic- kých mojich slov závisel život moj, nepovedal
ké, keď už T.[iso] zomrel, dokazovať že nebol ani len slova na svoju obranu, ak by som tým
za štát a že Tuka atď. sú vinníci, lebo boli pro- uškodil iným, ba aj za veci druhých, s ktorými
ti Tisovi. Rozhodne sa tým neposlúži myšlien- som svojho času nesúhlasil, ktoré som zarazil
ke, ktorá má byť Slovákom svätou. alebo odmietol, dnes bral som zodpovednosť
Som rád, že som napr. i teraz, keď som na seba, ale i napriek tomu všetkému keď ma
stal vo veci Dr Danihela pred súdom odmie- znevažujú, to by nevadilo, môžu ma i na po-
tol urážlivé výroky a tvrdenia o Kubalovi a vy- smech obracať, no len po hranice, za ktorý-
hlásil, že to bol Slovák a muž čestný. I vo ve- mi by už takéto kúsky neboly len mne, ale ve-
ci prezidentovej - keď predseda Nar.[odného] ci našej na škodu, len potiaľ, a nie ďalej. To by
súdu Bedrna 1 6 ma opravil, aby som nehovoril som rád odkázať i do Ameriky, i každému, ko-
„prezident", ale „bývalý prezident", ja som od- mu záleží na veci štátu!

11 P r v á s l o v e n s k á k a t o l í c k a j e d n o t a ( F i r s t S l o v a k C a t h o l i c Union), o r g a n i z á c i a z d r u ž u j ú c a s l o v e n s k ý c h k a t o l í k o v v U S A z a l o ž e n á Šte-
f a n o m F u r d e k o m v C l e v e l a n d e r o k u 1 8 9 0 . Jej h l a v n ý m c i e ľ o m bola v z á j o m n á p o m o c m e d z i s l o v e n s k ý m i v y s ť a h o v a l c a m i k a t o l í c -
keho vierovyznania v Severnej Amerike.
12 V o j t e c h T u k a ( 1 8 8 0 - 1 9 4 6 ) , p r á v n i k a p o l i t i k , v o b d o b í pred r o k o m 1 9 1 8 p e d a g ó g na p r á v n i c k e j a k a d é m i i v Pécsi a K r á ľ o v s k e j
u n i v e r z i t e S v. A l ž b e t y v B u d a p e š t i , člen s l o v e n s k e j s e k c i e K r a j i n s k e j k r e s ť a n s k o - s o c i a l i s t i c k e j s t r a n y . Po p r e v r a t e a k o i n t e l e k t u á l -
n a k a p a c i t a p r i j a t ý d o s l u ž i e b H S Ľ S , š é f r e d a k t o r s t r a n í c k e h o d e n n í k a Slovák, z a k l a d a t e ľ a o r g a n i z á t o r R o d o b r a n y . v r o k o c h 1 9 2 5
- 1 9 2 9 p o s l a n e c N á r o d n é h o z h r o m a ž d e n i a v P r a h e . V r o k u 1 9 2 9 o d s ú d e n ý za š p i o n á ž v p r o s p e c h M a ď a r s k a na 15 r o k o v . R o k u
1 9 3 7 p r e p u s t e n ý do d o m á c e h o v ä z e n i a v Plzni. Na S l o v e n s k o sa v r á t i l po v y h l á s e n í a u t o n ó m i e a s p o l o č n e s A. M a c h o m a ď a l š í m i
s p o l u p r a c o v n í k m i v y v í j a l p o l i t i c k é úsilie o o d t r h n u t i e S l o v e n s k a o d č e s k ý c h krajín. P o 14. m a r c i 1 9 3 9 p o d p r e d s e d a v l á d y SR. o d
o k t ó b r a 1 9 3 9 d o s e p t e m b r a 1 9 4 4 p r e d s e d a , p o s a l z b u r s k ý c h r o k o v a n i a c h a j m i n i s t e r z a h r a n i č n ý c h v e c í . Patril k h l a v n ý m s t r o j c o m
p r o t i ž i d o v s k e j p o l i t i k y a z a v á d z a n i a s y s t é m u tzv, s l o v e n s k é h o n á r o d n é h o s o c i a l i z m u . Po v o j n e o d s ú d e n ý na t r e s t s m r t i a v a u g u s -
te 1946 popravený obesením.
13 O t o m a r K u b a l a ( 1 9 0 6 - 1 9 4 6 ) , p o v o l a n í m učiteľ, p ô s o b i l v S m o l e n i c i a c h . K ú t o c h a U h o r s k e j N o v e j V s i , v r o k u 1 9 3 4 sa s t a l riadite-
ľ o m š k o l y v o V a r í n e , O d n o v e m b r a 1 9 3 8 člen H l i n k o v e j g a r d y ( H G ) a n e s k ô r m i e s t n y v e l i t e ľ . O d r o k u 1 9 3 9 r i a d i t e ľ š k o l y v Rači. pra-
c o v n í k H l a v n é h o v e l i t e ľ s t v a HG. P o s a l z b u r s k ý c h r o k o v a n i a c h s a s t a l z á s t u p c o m h l a v n é h o v e l i t e ľ a H G a s ú č a s n e n á č e l n í k o m š t á -
b u H l a v n é h o v e l i t e ľ s t v a H l i n k o v e j g a r d y ( H V H G ) . Z a r y t ý s t ú p e n e c n á r o d n é h o s o c i a l i z m u a ú z k e j g e r m a n o f i l s k e j o r i e n t á c i e , pre s v o -
je postoje o d v o l a n ý a 20. 5. 1942 vo funkcii nahradený umiernenejším Karolom Danihelom. Po P o v s t a n í reaktivovaný, 7, 9. 1 9 4 4
v y m e n o v a n ý o p ä ť z a n á č e l n í k a š t á b u H V H G s k o m p e t e n c i a m i h l a v n é h o v e l i t e ľ a HG, k t o r é h o m i e s t o z o s t a l o p o M a c h o v e j a b d i k á -
cii n e o b s a d e n é . O d 1 i . 10. 1 9 4 4 v e d ú c i o d b o r u b e z p e č n o s t i M i n i s t e r s t v a v n ú t r a , o k r e m v y t v o r e n ý c h p o h o t o v o s t n ý c h o d d i e l o v H G
s p a d a l i pod j e h o p r á v o m o c i D o m o b r a n a . Ú s t r e d ň a š t á t n e j b e z p e č n o s t i (ÚŠB), ž a n d á r s t v o a f i n a n č n á s t r á ž . T e s n e s p o l u p r a c o v a l
s n e m e c k ý m i o k u p a č n ý m i o r g á n m i , n e s i e s p o l u z o d p o v e d n o s ť za p r e n a s l e d o v a n i e a r e p r e s á l i e p o v s t a l c o v a c i v i l n é h o o b y v a t e ľ s t v a
v r o k o c h 1 9 4 4 - 1 9 4 5 . Po v o j n e o d s ú d e n ý na t r e s t s m r t i a v a u g u s t e 1 9 4 6 p o p r a v e n ý z a s t r e l e n í m .
14 J o z e f T i s o ( 1 8 8 7 - 1 9 4 7 ) , k a t o l í c k y k ň a z a politik, z a U h o r s k a k a p l á n v O š č a d n i c i . Rajci a B á n o v c i a c h n a d B e b r a v o u , s l ú ž i l a k o poľ-
ný k u r á t v t r e n č i a n s k o m v 71. p e š o m p l u k u p o č a s j e h o v o j n o v é h o n a s a d e n i a , od r o k u 1 9 1 5 r e k t o r t e o l o g i c k é h o s e m i n á r a a u č i t e ľ
p i a r i s t i c k é h o g y m n á z i a v Nitre. Po v z n i k u Č e s k o s l o v e n s k e j r e p u b l i k y ( Č S R ) b i s k u p s k ý t a j o m n í k a p e d a g ó g v b o h o s l o v e c k o m s e m i -
nári v Nitre a od r o k u 1 9 2 4 f a r á r a d e k a n v B á n o v c i a c h n a d B e b r a v o u . A k t i v i z o v a l sa v H S Ľ S . v r o k o c h 1 9 2 5 - 1 9 3 9 p o s l a n e c Ná-
rodného zhromaždenia, počas krátkeho pôsobenia ľudákov vo vláde (1927 - 1929) minister t e l o v ý c h o v y a športu. Od roku 1930
p o d p r e d s e d a , od 1. 10. 1 9 3 9 p r e d s e d a H S Ľ S . Od 7. 10. 1 9 3 8 p r e m i é r a u t o n ó m n e j v l á d y , m i n i s t e r v n ú t r a v 1. k a b i n e t e , od d e c e m -
bra aj minister sociálnej starostlivosti a verejného zdravotníctva. 9. 3. 1 9 3 9 počas marcovej krízy zosadený prezidentom E m i l o m
H á c h o m . Po v z n i k u S l o v e n s k é h o š t á t u opäť p r e m i é r a od o k t ó b r a 1 9 3 9 p r e z i d e n t SR. Po v o j n e o d s ú d e n ý na t r e s t s m r t i a v apríli
1947 popravený obesením.
15 A . M a c h v o s v o j i c h z á p i s k o c h i k o n c e p t o c h m e m o á r o v z a s t á v a názor, ž e J o z e f T i s o patril k s t ú p e n c o m i d e y š t á t n e j s a m o s t a t n o s t i ,
podobne ako Vojtech Tuka, Karol Murgaš či Ferdinand Ďurčanský, už počas autonómie, a v š a k vo sfére agitácie za ňu zaujal pasív-
n y p o s t o j a p o č í t a l s jej p o s t u p n ý m d o b u d o v a n í m a k o p r i r o d z e n ý m v y v r c h o l e n í m n á r o d n o - e m a n c i p a č n é h o p r o c e s u S l o v á k o v .
16 Karel Bedrna (1901 - 1959), právnik, počas ČSR s ú d n y čakateľ v Prahe, o k r e s n ý s u d c a v Spišskej Sobote a predseda okresného
s ú d u v o S v i d n í k u , v r o k o c h 1 9 3 7 - 1 9 4 4 p r e d s e d a s e n á t u k r a j s k é h o s ú d u . Ú č a s t n í k p r o t i f a š i s t i c k é h o o d b o j a , z á s t u p c a v e l i t e ľ a le-
v o č s k é h o partizánskeho oddielu, náčelník štábu a komisár, neskôr veliteľ z v y š k u roty pôsobiacej v rámci diverznej partizánskej
s k u p i n y K l e m e n t G o t t w a l d . P o v o j n e p r e d s e d a k r a j s k é h o a o k r e s n é h o s ú d u v L e v o č i , p r e d s e d a t a m o j š i e h o O k r e s n é h o v ý b o r u Ko-
m u n i s t i c k e j s t r a n y S l o v e n s k a ( 0 V K S S ) a U N V , v r o k o c h 1 9 4 6 - 1 9 4 7 p o d p r e d s e d a N á r o d n é h o s ú d u , v r o k o c h 1 9 4 7 - 1 9 4 8 pred-
seda Hlavného súdu. A k o podpredseda celoštátnej kodifikačnej komisie sa už za vlády komunistického režimu podieľal na príprave
n o v é h o k ó d e x u o b č i a n s k e h o s ú d n e h o p o r i a d k u , s ú č a s n e bol i p r e d s e d o m k o m i s i e P o v e r e n í c t v a s p r a v o d l i v o s t i pre c i v i l n é k o n a n i a ,
v r o k o c h 1 9 4 8 - 1 9 5 2 v i c e p r e z i d e n t Š t á t n e h o s ú d u . V 50. r o k o c h p ô s o b i l tiež v p e d a g o g i c k e j o b l a s t i na P r á v n i c k e j f a k u l t e U n i v e r -
zity Komenského (UK) a na sklonku života ako ministerský námestník.
Je smiešne, ak mi z Ameriky údajne za- lostiach v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku -
zlievajú, že som povedal slovo o tom ako som s vládami a činiteľmi, ktorí neboli v takom úz-
mile prekvapený pomermi a spôsobmi na po- kom spojení s Nemcami, v akom sme museli
jednávaní. Nuž ja som skutočne bol prekva- byt' my, aj nás čaká osud podobný. No a pre-
pený. A veru aj prezident. Keď sme čakali na šiel rok a nič sa nestalo - nuž nemohol som
Pankráci, 1 7 prezident povedal: „po tom, čo ro- nepovedať na otázku o tejto veci a to bez roz-
bili s nami Američania, nerobme si nijaké ilú- mýšľania, že som mile prekvapený.
zie, čo budú robiť bolševici naši s nami". 1 8 Ja Zazlieva sa mi aj to, že som mal styky
som videl bitky, dolámané rebrá, do naha vy- s Lacom Novomeským 2 0 a že tento i Smrek 2 1
zliekané a pokorené ženy v amer.[ickom] tá- vydali mi pekné svedectvo ako človekovi. 2 2
bore. Práve včera mi rozprával posl.[anec] Keby také svedectvo dostal ktokoľvek z tých,
Surovjak, 1 9 čo robili s nimi Američania. Sú to čo stáli pred súdom a nečakala ich smrť iba
veci úžasné, až neuveriteľné. A raz darmo, nejakých 5 - 1 0 rokov, vítal by to a bolo by to
od chvíle, čo sme prišli do Bratislavy, nikto sa celkom prirodzené. Mne to vytýka - ale prav-
Zláva: F. Schlieper, H. E.
Luciin, A. Mach, Ingelmann
nás rukou nedotkol. Prezidenta zbili v amer. da nie do očú. A najmä kritizujú tí, ktorí boli
a J. Slivka. tábore, ale nikto sa ani jeho ani mňa nedotkol alebo sú za vetrom, nikdy nič nereskírovali, 2 3
Zdroj: Archív autora v Bratislave. Bol som presvedčený, že po uda- ani neobetovali a ktorí by ani len jeden prst ne-
dali „na oltár vlasti", i keby tým prstom vykúpili
splnenie všetkých ideálov, čo o nich tak nad-
šene rečnia a v mene ktorých chceli by mať
ešte o jednu šibenicu viac.
Nechcem nikoho súdiť, lebo viem, ako je
nebezpečné posudzovať iných, keď do nich
nevidím. Ale práve preto ma nebolí nijaký po-
sudok iných o mne, lebo viem keby videli do
mňa, ináč by o mne súdili.
Vôbec tu v trestnici som sa už mnoho na-
učil. Nielen politickí, ale aj obyčajní trestanci,
ba najmä títo bývajú posudzovaní temer vždy
asi tak ako posudzuje človek pohyby tancu-
júcich, ktorých vidí zďaleka a nepočuje hud-
bu, čo im hrá. Vidí iba pohyby, výsledok, i ten
len povrchne ani v jeho plnosti, no nevidí po-
hnútky, tú hudbu citov a myšlienok, úmyslov
a komplexu príčin, z ktorých vyšiel skutok ale-
bo výsledok tak ľahkomyselne a s vysokého
sedla posudzovaný.

17 Z n á m a p r a ž s k á v ä z n i c a , v k t o r e j boii p r e d s t a v i t e l i a r e ž i m u 1. SR d o č a s n e i n t e r n o v a n í pri p r e v o z e na S l o v e n s k o v o k t ó b r i 1 9 4 5 .
18 A k o d o k a z u j ú v i a c e r é s p o m i e n k o v é práce, A m e r i č a n i a s a k j . T i s o v i p o č a s j e h o i n t e r n á c i e s p r á v a l i v e ľ m i h r u b o . V ý n i m k o u n e b o l o
a n i t e l e s n é t r ý z n e n i e . L E T Z , R.: Z á p i s k y A l e x a n d r a M a c h a , s . 6 9 .
19 Š t e f a n S u r o v j a k ( 1 8 9 2 - 1 9 5 0 ) , v e r e j n ý činiteľ, r e d a k t o r a ú r a d n í k , v r o k o c h 1 9 2 1 - 1 9 3 8 s e k r e t á r p r e d n o s t u D o p r a v n é h o ú r a d u
v Ž i l i n e . S p o l u z a k l a d a t e ľ , t a j o m n í k a ú s t r e d n ý p r e d s e d a Z v ä z u s l o v e n s k ý c h ž e l e z n i č i a r o v , z o d p o v e d n ý r e d a k t o r č a s o p i s u Hlas slo-
venských železničiarov, po 14. m a r c i 1 9 3 9 p o s l a n e c S n e m u S l o v e n s k e j r e p u b l i k y , o d b o r á r s k y f u n k c i o n á r a p r a c o v n í k d v o j t ý ž d e n -
n í k a Verejné právo, v r o k o c h 1 9 4 4 - 1 9 4 5 z o d p o v e d n ý r e d a k t o r Hlasu dopravy. Po v o j n e o d s ú d e n ý na 8 r o k o v .
20 L a d i s l a v N o v o m e s k ý ( 1 9 0 4 - 1 9 7 6 ) , s p i s o v a t e ľ a politik, p ô v o d n e u č i t e ľ , o d r o k u 1 9 2 5 č l e n k o m u n i s t i c k e j s t r a n y , r e d a k t o r n o v í n
Pravda chudoby a Rudé právo a ď a l š í c h p e r i o d í k ľ a v i c o v e j o r i e n t á c i e , č l e n a v a n t g a r d n e j s k u p i n y D A V . R o k u 1 9 3 9 sa p r e s ť a h o v a l
z Čiech n a S l o v e n s k o , k d e s a z a p o j i l d o o p o z i č n e j č i n n o s t i . P o č a s v o j n o v ý c h r o k o v p r a c o v a l a k o ú r a d n í k Obiinej s p o l o č n o s t i pre
S l o v e n s k o a r e d a k t o r h o s p o d á r s k e h o č a s o p i s u Budovateľ. S p o l o č n e s G u s t á v o m H u s á k o m a K a r o l o m Š m i d k e m bol č l e n o m V. ile-
g á l n e h o v e d e n i a K S S , s p o l u t v o r c a V i a n o č n e j d o h o d y . P o č a s P o v s t a n i a p o d p r e d s e d a p o v s t a l e c k e j S l o v e n s k e j n á r o d n e j rady. V ro-
k o c h 1 9 4 5 - 1 9 5 0 p o d p r e d s e d a S l o v e n s k e j n á r o d n e j r a d y (SNR), p o v e r e n í k pre š k o l s t v o a o s v e t u a p r e d s e d a M a t i c e s l o v e n s k e j ,
od a u g u s t a 1 9 5 0 p r e d s e d a S l o v e n s k e j a k a d é m i e v i e d . V r o k u 1 9 5 2 o b v i n e n ý z tzv. b u r ž o á z n e h o n a c i o n a l i z m u , v p o l i t i c k o m proce-
s e r o k u 1 9 5 4 o d s ú d e n ý n a 1 0 r o k o v , o rok p o d m i e n e č n e p r e p u s t e n ý . V 6 0 . r o k o c h r e h a b i l i t o v a n ý , p ô s o b i l a k o v e d e c k ý p r a c o v n í k
Ú s t a v u s l o v e n s k e j l i t e r a t ú r y S A V . P o o k u p á c i i v o j s k a m i V a r š a v s k e j z m l u v y s p o l u b u d o v a l h u s á k o v s k ý n o r m a l i z a č n ý s y s t é m , v ro-
koch 1 9 6 8 - 1971 opäť predseda Matice, v rokoch 1973 - 1976 predseda Spolku s l o v e n s k ý c h spisovateľov.
21 J á n S m r e k ( 1 8 9 8 - 1 9 8 2 ) , s p i s o v a t e ľ , r e d a k t o r a k u l t ú r n y p r a c o v n í k , v 2 0 . r o k o c h r e d a k t o r Slovenského denníka a Národných no-
vín. V r o k u 1 9 3 0 s a p r e s ť a h o v a l d o P r a h y , kde v y d á v a l l i t e r á r n y č a s o p i s Elán. V o j n o v é r o k y prežil n a S l o v e n s k u . Bol s i g n a t á r o m
L o m n i c k é h o manifestu kultúrnych p r a c o v n í k o v z augusta 1940, k t o r ý m sa prihlásil k programu s l o v e n s k é h o národného socializ-
m u . V r o k o c h 1 9 4 5 - 1 9 4 8 p r e d n o s t a k u l t ú r n e h o o d b o r u n a P o v e r e n í c t v e i n f o r m á c i í . P o k o m u n i s t i c k o m p r e v r a t e m a l z á k a z písať,
v e n o v a l sa prekladateľskej činnosti.
22 V i ď p o z n . 2.
23 R e s k í r o v a ť (zast.) - o d v á ž i ť sa.
Koľkoráz závidia človeku vec, ktorú by mali v čižmách alebo botách. Nočné stráže majú
ľutovať a ľutujú, keď by mali závidieť. Obyčajne papuče. Nepočuť, iba cítiť, kedy sú pri dve-
práve túto podstatnú príčinu nevidia. Mňa ľuto- rách. Otváranie okienočka, cvaknutie vypína-
vali a rozhorčovali sa, že ma dali do želiez, keď ča susednej cely počujem temer vždy a tak už
ma viedli z Bratislavy - a ja im nechcem hovo- minutou vopred viem, že teraz mne zažne na
riť o tom, ako som rád ba hrdý niesol tie železá dve - tri sekundy svetlo, aby videl, či je všet-
na rukách. Rád preto, že som nešiel len sved- ko v poriadku. To býva štyri - päť ráz, niekedy
čiť, ale najmä vidieť mojich, ženu, deti, že som I viac ráz za noc, neviem presne.
išiel s nádejou uvidieť Ťa, drahá Moja. 2 4 A hr- O šiestej zvonenie. Rychle vstanem lebo
dý na to, že chodím so železami na rukách za niet času. Len čo sa umyjem, pomodlím, po-
vec a s cieľom, ktorý mi je svätý. Lebo ja ani zametám celu a upravím postel, už sú raňajky
nie tak preto sa cítim trestancom, čo som uro- medzi dverami: čierna káva a chlieb - teraz už
bil, ale vykupujem si právo na to, čo ešte uro- len štvrťka chleba. Zachvíľu trúbenie: do prá-
biť pokladám si za povinnosť: a teda preto ho- ce. To rychle uložím šálku a ponáhľam sa na-
vorím nielen o príčine a minulosti, lež i o cie- stúpiť. Medzitým musia byť vyložené „kanóny"
ľoch a budúcnosti. - (kýble), kanvy návodu a šálka. Chodbári sa
majú postarať o ďalšie, no vodu si vždy sám
Dokument č. 2 zaobstarám, i špinavú sám zanesiem.
Každodenný život v leopoldovskej O siedmej už stojím s ostatnými zo samo-
väznici očami Alexandra Macha väzby dolu na chodbe. Ja som totiž hore na
poschodí, vystupuje sa sem ako do veže to-
Už som v samoväzbe. Prvý deň na zá- čitými úzkymi schodami. Okolo zábradlie.
padnej strane, ale teraz som už na východ- Zvláštny obraz, keď sa zdola pozrie človek po
nej, vlastne na juhovýchodnej. Č.[íslo] 66. Päť celej dĺžke chodby.
krokov dĺžka a tri kroky šírka - no tým väčšia Do práce ideme cez dvor. To aspoň pár
je výška, ako to už v starých budovách býva. minút čerstvého vzduchu. No ja si - len čo
Múry skutočne väzeňské, šírka, dôkladnosť vstanem, otvorím okno cely - a i pred spaním
ako sa na trestnicu patrí. M reže zasadené ako- si vždy dobre vyvetrám čo by aká zima bola.
by pred sto rokmi. Dobré je, že dlážka je z do- A preto asi tak dobre spím. Od deviatej tak do
sák. Veľká výhoda v zime, no v lete nevýhoda. piatej, ba niekedy i do šiestej.
Posteľ skladacia, železná, slamník pevný. Cez Knihárňa je na druhej strane tejto istej bu-
deň posteľ je stolom. Rozložiť sa smie len po dovy, ktorá je stavaná ako trapéz. 2 5 Cestou na
večernom zvonení o pol deviatej. O deviatej už schodoch, chodbách alebo na dvore stretáva-
spať. Zvonka zhasnú svetlo a ticho, ešte väč- me sa s trestancami, ktorí z oddielov (tam sú
šie než je obyčajné ticho trestnice. V noci ob- spoločné veľké izby pre 15 - 20 - 30 osôb)
čas počujem príchod nových alebo odchod idú do práce. Obyčajne s Medrickým 2 6 a Šte-
eskort, prípadne idúcich na slobodu. To sú fanom Tisom 2 7 idú do koberčárne, Huťka 2 8
potom myšlienky! do práčovne, Pružinský 2 9 do obálkárne (sáč-
Okolo piatej každé ráno chodbou na prí- karňa), Lednár 3 0 do hračkárne - ten práve od-
zemí prechádza výmena stráže. Silné kroky chádza.

24 Uvedeným oslovením A. Mach označuje svoju manželku Alžbetu Machovú.


25 Lichoběžník.
26 G e j z a M e d r i c k ý ( 1 9 0 1 - 1 9 8 9 ) , p u b l i c i s t a , p o l i t i k a n á r o d o h o s p o d á r , p o č a s Č S R r e d a k t o r č a s o p i s o v Slovenský národ a Slovák, od
r o k u 1 9 3 5 člen K r a j i n s k é h o z a s t u p i t e ľ s t v a S l o v e n s k e j k r a j i n y a K r a j i n s k é h o v ý b o r u . S t á l pri z r o d e N á r o h o h o s p o d á r s k e h o ú s t a v u
S l o v e n s k a a P o d k a r p a t s k e j Rusi. V r o k o c h 1 9 3 9 - 1 9 4 5 m i n i s t e r h o s p o d á r s t v a 1. SR, č l e n tzv. K o m i t é t u h o s p o d á r s k y c h m i n i s t r o v ,
p o s l a n e c S n e m u SR a v r o k o c h 1 9 4 1 - 1 9 4 2 g e n e r á l n y t a j o m n í k H S Ľ S . Po v o j n e o d s ú d e n ý na 7 r o k o v .
27 Š t e f a n T i s o ( 1 8 9 7 - 1959), p r á v n i k a p o l i t i k , ú č a s t n í k b o j o v p r v e j s v e t o v e j v o j n y , p o z a j a t í v s t ú p i l d o č e s k o s l o v e n s k ý c h légií
v R u s k u . V o b d o b í Č S R p ô s o b i l a k o s u d c a v T r e n č í n e , r o k u 1 9 3 8 m e n o v a n ý za k r a j s k é h o s u d c u . V s e p t e m b r i 1 9 3 9 p r e l o ž e n ý do
Bratislavy, kde sa stal predsedom Najvyššieho súdu. V septembri 1944 v y m e n o v a n ý za ministerského predsedu poslednej ľudác-
kej v l á d y , z á r o v e ň v y k o n á v a l a v i e d o l i r e z o r t z a h r a n i č n ý c h v e c í a p r a v o s ú d i a . Po v o j n e o d s ú d e n ý na 30 rokov.
28 M a t e j H u ť k a ( 1 9 0 4 - 1 9 7 9 ) , p r á v n i k a p o l i t i k , v r o k o c h 1 9 3 0 - 1 9 3 9 a d v o k á t , p o s l a n e c k r a j i n s k é h o z a s t u p i t e ľ s t v a , p o č a s 1. SR v e -
r e j n ý n o t á r v M i c h a l o v c i a c h a p o s l a n e c S n e m u SR, p r e d s e d a ž u p n e j o r g a n i z á c i e H S Ľ S v Š a r i š s k o - z e m p l í n s k e j ž u p e . Po v o j n e o d s ú -
dený na 20 rokov.
29 M i k u l á š P r u ž i n s k ý ( 1 8 8 6 - 1 9 5 3 ) , v e ľ k o s t a t k á r a politik, v r o k u 1 9 2 1 m i e s t o p r e d s e d a o k r e s n e j o r g a n i z á c i e H S Ľ S v R u ž o m b e r k u ,
r o k u 1 9 2 3 člen z a s t u p i t e ľ s t v a P o h r o n s k e j ž u p y , n e s k ô r člen o k r e s n é h o z a s t u p i t e ľ s t v a a v ý b o r u v R u ž o m b e r k u . O d r o k u 1 9 2 9 po-
slanec Národného zhromaždenia za HSĽS. Poslanec slovenského autonómneho snemu, od januára do marca 1939 minister hospo-
d á r s t v a S l o v e n s k e j k r a j i n y , p o 14. m a r c i 1 9 3 9 m i n i s t e r f i n a n c i í SR. P r e d s e d a a p o d p r e d s e d a v i a c e r ý c h h o s p o d á r s k y c h z d r u ž e n í . P o
v o j n e o d s ú d e n ý na 6 rokov.
30 Ľ u d o v í t L e d n á r ( 1 9 1 1 - 1 9 6 9 ) , p r á v n i k a p o l i t i k , v r o k o c h 1 9 3 6 - 1 9 4 0 p r a c o v n í k Č e s k o s l o v e n s k ý c h dráh ( Č S D ) a S l o v e n s k ý c h že-
l e z n í c v Nitre, p o č a s Č S R a k t i v i s t a r e g i o n a l i s t i c k y o r i e n t o v a n e j a g r á r n e j m l á d e ž e , z a 1 . S R p r e d s e d a S l o v e n s k é h o k i n e m a t o g r a f i e -
Od siedmej do pol dvanástej práca. V kni- dalo nepozorovane, keď dozorca odišiel ale-
hami je dosť dobre. Čas ide rychle. Vedľa mňa bo keď bol niečim zamestnaný. A táto vedľaj-
pracuje Opluštil. 3 1 Oproti bol Hudec z Lovče, šia práca stala sa hlavnou, až náruživou. Ved-
odišiel asi pred dvoma týždňami do prac.lov- ľa mňa Opluštil robil obťah na zrkadielko pre
ného] tábora. ženu. Vidím: dáva zlaté litery Š. O. Štefánia
Teraz je mi oproti statkár Kežmarský. Je to Opluštilová - zrejme. A usmieva sa tichým mi-
Nemec, zo Spiša, hoci meno má slovenské. lým úsmevom, oči zasnene. Zlatý človek v tej-
Za mnou je Imro Vašina, 3 2 ktorý robí tašky pre to zlatej chvíli. Je už celkom biely, vlas strie-
školské deti. Vedľa neho Bakič z Račištorfu. borné, tvár samá vráska, oči upadnuté, hlbo-
Neviem, začo tu je, akiste zabitie alebo vražda kým kruhom podtiahnuté, ale dušou je mladý,
v rodine. Oproti neho Redeky (?), ktorý je mi optimistický a statočný.
tu v „starej samoväzbe" (tak sa volá táto časť Máme v dielni aj z Oravy väzňa. Volá sa
trestnice, je totiž asi najstarší, aj Tuka kedysi Čajka. Ešte si nenapíšem, čím sa mi vidí. Je
sedel v takzv.[anej] „Novej samoväzbe", kde ochotný, dobrý - ale zdá sa, že nie celkom
sú teraz vojenskí trestanci úplne oddelení od čistý človek. Mne veľmi pomáha, je srdečný,
nás, len v kostole sme súčasne susedom. Je no myslím, to len pre cigarety alebo preto, že
to azda najpyšnejí človek akého som videl, ale som bol minister a že je tu v móde byť ku mne
znamenitý knihväzač. Sedí pre akúsi krádež. slušným a úctivým. Robil som zápisník - pre
Je mi nesympatický a chová sa priam surovo, Romka 3 3 - a keď som ho už sošil, zaglejil - vi-
práve preto si ukladám za povinnosť chovať sa dím, že je hodne rozheganý. Pridal sa Čajka
k nemu přívětivě, osloviť ho občas, ponúknuť a dokončil ho, boky priglejil dnu, kým ja som
niečim. No, nejde mi to ľahko, lebo je hrozne vyložil litery a urobil zlato. - To s Pálkovým 3 4
pyšný - až smiešny a odporný. Ináč však zdá to bolo zase opačne. Ešte Hudec začal robiť
sa mi „čestným" - už v smysle fachu, do kto- knihu, ale len začal a zostala na mňa. Ja som
rého patrí. ju teraz vzal, dal jej boky, silné, zaglejil chrbát,
Za ním v knihárni je Hrušecký alebo po- obtiahol lepenkové boky plátnom cez chrbát,
dobne, zo Starej Turej, veliteľ Gardy. Potom je urobil kapitálky a rožky, skašíroval čírizom, vy-
oddelenie čiapkarov: Kviatkowsky - Nemec, gulatil kladivom, sprešoval, potom zlato a litery
ktorý je samotár, stačí si, ale viac si neodvá- na chrbát - a nie na bok ako Romkovi - a ska-
žim zaznačiť. Ešte ho neviem odhadnúť, ako šírovanú dal do prešu. Toto všetko tajne a s ta-
väčšinu trestancov. Prvý dojem u mnohých bol kou chuťou!
nesprávny, to vidím teraz. Majster našej diel- Medzitým prišiel holič. Holí nás radom a od-
ne menuje sa Ježko, strážmajster štábny. Ti- razu počúvam, že je odborníkom, až umelcom
chý a veľmi dobrý človek, no presný a drží vo figurálnych hračkách z chlebového ces-
predpis. V dielni je ovzdušie celkom srdečné, ta. O chvíľu už sme boli dohodnutí. Pre Darin-
priateľské a občas počuť žarty, naťahovania. k u 3 5 a Vojtka. 3 6 Uvidím, či sa podarí. Cestou na
Zvláštny zjav: starí, alebo už povedzme tak: obed zastavil ma na chodbe. Už mal myšlienku.
chlapi v najlepšom veku - a sú ako deti ob- Bude to trpaslík v papučke pre Vojtka a pre Da-
čas. Potrebujú toho. Zasmiať sa, zabudnúť sa. rinku kostolík alebo srdiečko. Len chleba niet.
Z práce si urobiť aspoň občas zábavu alebo Nuž zorganizujem. Tak mi bolo teplo v duši -
umenie, hračku - a nie povinnosť predpísanú. a povedal som si: drahušká.
Najmä teraz pred sviatkami: každý si robil Totiž aj iná starosť srdca bola. Z izby do
nejakú vedľajšiu - súkromnú vec, keď sa to izby putoval Pamätník pre Moju a Martušku. 3 7

k é h o z v ä z u , h o s p o d á r s k e h o a f i l m o v é h o o d d e l e n i a H l a v n é h o v e l i t e ľ s t v a HG, g e n e r á l n y t a j o m n í k Z d r u ž e n i a š t á t n y c h a v e r e j n ý c h za-
mestnancov. Spočiatku mal blízko k opozičnej s k u p i n e okolo J á n a Lichnera. V rokoch 1 9 4 4 - 1 9 4 5 minister d o p r a v y a v e r e j n ý c h
prác, po v o j n e o d s ú d e n ý na 4 r o k y .
31 Pavol Opluštil ( 1 8 9 5 - 1978), zverolekár a politik, riaditeľ m e s t s k é h o bitúnku a predseda z v e r o z d r a v o t n í c k e h o oddelenia magis-
t r á t u v B r a t i s l a v e , p r i s p i e v a t e ľ o d b o r n ý c h č a s o p i s o v , v r o k o c h 1 9 3 9 - 1 9 4 5 p o d p r e d s e d a S n e m u SR, p r e d s e d a ž u p n e j o r g a n i z á c i e
HSĽS, od októbra 1 9 4 4 generálny tajomník HSĽS. Po vojne odsúdený na 8 rokov.
32 I m r i c h V a š i n a ( 1 8 9 7 - ?), p ô v o d n e p o v o l a n í m s k l a d n í k v B r a t i s l a v e , n e s k ô r p r e d n o s t a s o c i á l n e h o o d d e l e n i a H V H G . A k t í v n e s a po-
dieľal na perzekúcii ž i d o v s k é h o o b y v a t e ľ s t v a , organizátor a p r v ý veliteľ koncentračného tábora na Patrónke, od n o v e m b r a 1 9 4 2 do
a p r í l a 1 9 4 4 v e l i t e ľ t á b o r a v Seredi. K o n c o m v o j n y p o v e r e n e c s l o v e n s k e j v l á d y pre p r a c o v n é n a s a d e n i e n a b u d o v a n i e o p e v n e n í pre
n e m e c k ú brannú moc. Po v o j n e odsúdený na 30 rokov.
33 Roman Mach, syn Alexandra Macha.
34 Pavol Mach, syn Alexandra Macha.
35 D a r i n a K u b í k o v á , rod. M a c h o v á , d c é r a A l e x a n d r a M a c h a .
36 Vojtech Mach, syn Alexandra Macha.
37 M a r t a B i š ť a n o v á , rod. M a c h o v á , d c é r a A l e x a n d r a M a c h a .
- V domácej písárni Vojto Horák 3 8 ho mal ných prácach. Urobil „Vieru, nádej a lásku"
na starosti. Keď sa podpísali, išiel do strojo- Mojej pod stromček a na 20. výročie, i na pa-
vej pisárne. Tam Klinovský 3 9 a Aladár Kočiš 4 0 miatku nášho 1947. roku. Nastupujúc do prá-
s Danihelom. Odtiaľ k susedom, kde sa pod- ce alebo na prechádzku zavše som odbehol
písal Štefan Tiso, ktorý ho rychle dal do ďal- k ich dverám - celu majú na kraji pri schodiš-
ších susedov, kde je Medrický, potom mi ho ti - pozrieť si postup práce.
doniesli, totiž pre Opluštila. A len čo sa podpí- O pol dvanástej z práce do cely. Obed už
sal, mal ísť ďalej. No o tom - potom. čaká. Slušný, najmä keď polievke urobím novú
Prácu od pol ôsmej do pol deviatej preru- chuť z cibule, cesnaku a trochou korenia ale-
ším. Mám totiž povolenú mimor.[iadnu] pre- bo papriky. Po obede si niečo prečítam - po-
chádzku. To idem spolu s „pisármi", ktorí majú stojačky, alebo sa prechádzam. Krásne sú
pravidelne dve prechádzky denne. U nich sa chvíle s ružencom v ruke. Sem z tajomstiev ru-
totiž práca neráta za pohyb, kým v ostatných žencových neraz prejdem k Mojej - a akoby
dielňach ano. Ale vzhľadom na glej, číňz u nás som s ňou hovoril o deťoch, o našich veciach,
a moje zdravie - lekár povolil na 14 dní pre- ktoré patria len nám - a čo by boly bývaly aké,
chádzku aj mne, ktorú možno každých 14 dní v modlitbe sa stávajú čistými, očistenými.
predĺži. Je to výborná chvíľa. Čerstvá, šťast- O jednej do práce. Pozrel som si tabul-
ná. Chodíme títo: Kočiš, Horák, Klinovský, ky nad celami. „Vražda a lúpež" - má jeden,
Paškay, Chrenko (z Holiča, veliteľ HG), Dani- druhý: lúpež, tretí: vražda, iný zločin krádeže.
hel, Ambra, 4 1 Galo a ešte asi traja - štyria. Ešte vždy je pod dojmom súdu. Hnevá sa na
Mená všetkých nepoznám, nechcem sa zby- predsedu súdu, nadáva, i o svojom otcovi, ním
točne zaťažovať menami a ani by nebolo vkus- zabitom, hovorí strašne. Vzal som si ho na vec.
né byť zvedavým v trestnici. Sú tu mne zvlášť Má 22 rokov. Vidím, všetko vyšlo z korheľstva.
blízki - okrem spomínaných - „traja na jed- Otec pil, všetko márnil - no nesmiem uveriť
notke": Fiala, 4 2 Javor, 4 3 Kváššay. Prví dvaja všetko, ale po prvom návale - viem zo skúse-
z Bystrice Pov.[ažskej], tretí z Dubnice. Sú na nosti - přijde k jadru. Dostal 12 rokov. - Tu je
st.[arej] samovázbe, ale traja spolu. Javor má už i Husák, 4 4 ktorý vyše roka na smrť odsúde-
na starosti bielizeň. Robievame si vtipy, bol to- ný čakal milosť. Dostal ju. Počúvam, že Milo
tiž kapitánom Gardy. Fiala je odborník v ruč- Urban 4 5 bol odsúdený na ver.[ejné] pokarha-

38 V o j t e c h H o r á k ( 1 8 9 4 - 1 9 6 5 ) , p o v o l a n í m u č i t e ľ , p e d a g o g i c k y p ô s o b i l v o V y s o k e j n a d M o r a v o u , v S t a r e j Turej a Pate, z a Č S R krát-


k o r i a d i t e ľ š k o l y v o V a j n o r o c h a n e s k ô r š k o l s k ý i n š p e k t o r . P r e d s e d a Ú s t r e d i a s l o v e n s k é h o k a t o l í c k e h o š t u d e n t s t v a , o k r e s n e j orga-
n i z á c i e H S Ľ S B r a t i s l a v a - v i d i e k , p o r o k u 1 9 3 8 v ý r a z n e a k t í v n y v š t r u k t ú r a c h HG, P ô s o b i l n a H V H G , v r o k o c h 1 9 3 8 - 1 9 3 9 posla-
n e c a u t o n ó m n e h o S n e m u , p o 14. m a r c i 1 9 3 9 p o s l a n e c S n e m u S R a p r e d s e d a b r a n n é h o v ý b o r u . P o v o j n e o d s ú d e n ý n a 2 0 rokov.
39 K a r o l K l i n o v s k ý ( 1 9 0 8 - 1 9 8 0 ) , p r á v n i k a politik, v r o k o c h 1 9 3 2 - 1 9 3 8 referent, h l a v n ý k o m i s á r a p r e d n o s t a p r á v n e h o a s p r á v n e -
ho o d d e l e n i a m a g i s t r á t u a m e s t s k ý s u d c a , v r o k o c h 1 9 3 8 - 1 9 3 9 p r e d n o s t a š t á t n o b e z p e č n o s t n é h o o d d e l e n i a M i n i s t e r s t v a v n ú t -
ra v B r a t i s l a v e , za 1. SR c h a r g é d ' a f f a i r e s v P o ľ s k u , v r o k o c h 1 9 3 9 - 1 9 4 1 š é f p r e z í d i a M i n i s t e r s t v a z a h r a n i č n ý c h v e c í , v r o k o c h
1 9 4 1 - 1 9 4 5 p r e d s e d a Š t á t n e h o p o z e m k o v é h o úradu. P o v o j n e o d s ú d e n ý n a 1 0 r o k o v .
40 A l a d á r K o č i š ( 1 9 0 7 - 1 9 8 4 ) , p r á v n i k , r e d a k t o r a p o l i t i k , r e d a k t o r Rozvoja, Slováka, Slovenskej pravdy, Slovenskej politiky, Organi-
začných zvestí HSĽS a Slovenskej obrody. V r o k o c h 1 9 4 2 - 1 9 4 4 g e n e r á l n y t a j o m n í k H S Ľ S , od s e p t e m b r a 1 9 4 4 m i n i s t e r š k o l s t v a
a n á r o d n e j o s v e t y . Po v o j n e o d s ú d e n ý na 6 r o k o v .
41 J á n A m b r a ( 1 9 0 6 - ?), p o č a s Č S R r a d c a v e r e j n e j s p r á v y v n ú t o r n e j , o d r o k u 1 9 3 9 p o r a d c a o k r e s n é h o v e l i t e ľ a H G v Žiline, n e s k ô r
p r v ý p o b o č n í k ž u p n é h o v e l i t e ľ a HG, o d f e b r u á r a 1 9 4 0 r e f e r e n t s p r a v o d a j s k é h o o d d e l e n i a H V H G . V r o k o c h 1 9 4 0 - 1 9 4 1 p r e d n o s t a
Ústredne štátnej bezpečnosti. Po vojne o d s ú d e n ý na 12 rokov.
42 Ľ u d o v í t F i a l a ( 1 8 9 7 - ?), p o v o l a n í m učiteľ, p ô s o b i l tiež a k o ú r a d n í k , a k t í v n y v o r g a n i z á c i i HG v P o v a ž s k e j B y s t r i c i , v e l i t e ľ P o h o t o -
v o s t n é h o o d d i e l u H l i n k o v e j g a r d y ( P 0 H G ) , P o v o j n e o d s ú d e n ý n a 2 0 rokov,
43 Tichomír Javor (1913 - 2 0 0 5 ) , povolaním technický úradník. V ý c v i k o v ý referent HG v Považskej Bystrici, od roku 1942 pobočník
o k r e s n é h o v e l i t e ľ a , n a j e s e ň 1 9 4 4 v e l i t e ľ P 0 H G , a k o v e l i t e ľ r o t y 1 . p o ľ n é h o p r á p o r u H G s a z ú č a s t n i l a k c i í n a línii P o v a ž s k á B y s t r i -
ca - T u r č i a n s k y Sv. M a r t i n - R u ž o m b e r o k a b o j o v na H o r n o m L i p t o v e proti p o v s t a l c o m . Po v o j n e o d s ú d e n ý na 12 r o k o v .
44 G u s t á v H u s á k ( 1 9 1 3 - 1 9 9 1 ) , p o l i t i k a p r á v n i k , o d r o k u 1 9 3 3 člen KSČ, p o č a s Č S R p r a c o v a l a k o ú r a d n í k . P o v z n i k u S l o v e n s k é -
h o š t á t u s a z a p o j i l d o p o d z e m n e j č i n n o s t i , člen v e d e n i a i l e g á l n e j m e s t s k e j o r g a n i z á c i e K S S v B r a t i s l a v e , p r e n a s l e d o v a n ý a k r á t k o
v ä z n e n ý v Have. Člen V . i l e g á l n e h o v e d e n i a K S S . O d s e p t e m b r a 1 9 4 4 p o d p r e d s e d a p o v s t a l e c k e j S N R a p o v e r e n í k v n ú t r a . P o v o j n e
p r e d s e d a Z b o r u p o v e r e n í k o v , v ý r a z n e s a pričinil o l i k v i d á c i u p o s l e d n ý c h z v y š k o v „ r e g u l o v a n e j d e m o k r a c i e " a o n a s t o l e n i e k o m u -
n i s t i c k é h o r e ž i m u . V 50. r o k o c h o b v i n e n ý z b u r ž o á z n e h o n a c i o n a l i z m u , v r o k u 1 9 5 4 o d s ú d e n ý na d o ž i v o t n é v ä z e n i e . V r o k u 1 9 6 0
p r e p u s t e n ý a z a k r á t k o r e h a b i l i t o v a n ý , v o b d o b í p o l i t i c k é h o o d m ä k u p o d p o r o v a t e ľ D u b č e k o v h o r e f o r m n é h o p r ú d u v r á m c i KSČ. Od
apríla 1 9 6 8 podpredseda československej vlády, jeden z hlavných iniciátorov ústavného z á k o n a o federalizácii republiky. Po mos-
k o v s k ý c h rokovaniach v auguste 1 9 6 8 sa stal B r e ž n e v o v ý m s p o j e n c o m a h l a v n ý m p r e d s t a v i t e ľ o m normalizácie na Slovensku. Od
r o k u 1 9 6 9 d o m á j a 1 9 7 1 p r v ý t a j o m n í k K o m u n i s t i c k e j s t r a n y Č e s k o s l o v e n s k a (KSČ), v ď a l š o m o b d o b í a ž d o r o k u 1 9 8 7 g e n e r á l n y
tajomník, v rokoch 1 9 7 5 - 1 9 8 9 prezident Č e s k o s l o v e n s k e j socialistickej republiky (ČSSR).
45 Milo U r b a n ( 1 9 0 4 - 1 9 8 2 ) , s p i s o v a t e ľ a r e d a k t o r , p o p r e d n á o s o b n o s ť s l o v e n s k e j l i t e r a t ú r y 20. s t o r o č i a . P o č a s Č S R p o m o c n ý re-
d a k t o r Slováka a p o m o c n ý ú r a d n í k S p o l k u S v ä t é h o V o j t e c h a , k r á t k o r e d a k t o r Slovenského národa. Po z á n i k u n o v í n sa v e n o v a l li-
t e r á r n e j č i n n o s t i , p ô s o b i l aj a k o ú r a d n í k na n o t á r s k o m ú r a d e v B r a t i s l a v e , V r o k o c h 1 9 2 8 - 1 9 4 0 r e p o r t é r a r e d a k t o r k u l t ú r n e j rub-
r i k y Slováka, v r o k o c h 1 9 4 0 - 1 9 4 5 š é f r e d a k t o r č a s o p i s u Gardista. Po v o j n e o d s ú d e n ý na v e r e j n é p o k a r h a n i e .
A. Mach v konfrontácii
s L. Novomeským pred
Národným súdom
v Bratislave. Zdroj: AMSNP

nie a že je na slobode. Ak je to pravda, mal by ľudským, spravodlivým i keď chce mať predpi-
som z toho veľmi radosť. Dúfam, že Urbanovi sy a poriadok vzorne dodržaný. Alebo vysvět-
to nikto nezávidí. Väčšine „menej trestaných" loval som, že dozorci si musia dať pozor, sú
totiž každý závidí. Minister! Lednár, Medrický nútení dodržať predpis, veď často od väzňa
atď. boli priam bombardovaní, že atď Pre- mu hrozí udanie - ak inému niečo uzná, dovo-
čo som ja dostal 1 0 - 1 5 - 2 0 rokov, keď lí, čo by bolo proti predpisom.
páni dostali po 3 - 5 - 8 rokoch?" Najhoršie Musím si dávať pozor na takéto moje reči,
reči idú proti Lednárovi. Údajne pri odchode lebo si ešte budú namýšľať, že mám nejaké
z trestnice chválil pomery tunajšie pred úrad- výhody alebo ubezpečenie. No len pár - vari
níkmi a dozorcami na správe. „To je sanató- traja - štyria trestanci sú trochu závistliví voči
rium, zaobchádza veľmi pekne, lepšie to byt' nám, ktorí sa nedržíme toho, že každý sudca,
nemôže, poviem všade, ako ľudsky pokraču- čo nás súdil, je čert a že my odsúdení sme an-
jú, nikto sa nemôže sťažovať"... Údajne takto jeli. Ku mne sú ináč temer všetci trestanci i do-
hovoril. Nuž zle - nedobre na neho. Vraj ľah- zorci až veľmi dobrí. Niekedy si robím z toho
ko mu, keď prišiel iba na mesiac i to nie celý. starosti. Ako sa ja odmením za toľké menšie
Takému každý deň je krajší ako kratší než iné- - väčšie dobroty. Nesmiem nadhodit' cibuľu
mu, čo má roky To by som si odsedel na sa- alebo hocčo iné, lebo zachvíľu mám všetké-
motke alebo aj v tmavej a na tvrdom" - hovo- ho. Včera som opomenul jeden odkaz domov,
ril mi I. na prechádzke. Darmo som dokazoval, aby mi cibuľu atď - A dnes mám cibule plno.
že Lednar to asi nepovedal tak - a potom ko- Začali nám dávať zmenšené porcie chleba,
nečne je pravda, že slušne, ľudsky sa tu za- nuž kto dostane balík alebo prídel z vonkajších
obchodí s nami. Márne, ľudia tu žijú - aspoň dielní - núka mi a musím prijať. Chodbárom je
niektorí - zaťažení závisťou, trpkosťou a preto tu istý Pelo - banderovec. 4 6 Všetko mi urobí,
sú stále čierni. Povedal som jednému z našich vydrhne, kybluje za mňa, keďby na mne bol
v reči o Lednárovi, že nevidím u neho tú zlo- rad, keď mu ponúkam zajesť: Nie, to vy potre-
myselnosťa nenávisť, ktorú mu pripisujú, ja ho bujete či temer ma kontroluje, prečo som ne-
pokladám za gentlemana, ktorý sa usiluje byť zjedol obed. Zbadal, že v okne a na polici už

46 B a n d e r o v e c - p r í s l u š n í k U k r a j i n s k e j p o v s t a l e c k e j a r m á d y (UPA), ozbrojenej z l o ž k y O r g a n i z á c i e u k r a j i n s k ý c h n a c i o n a l i s t o v bojujúcej z a


n e z á v i s l o s ť U k r a j i n y . P o č a s druhej s v e t o v e j v o j n y U P A o p e r o v a l a p r e d o v š e t k ý m v oblasti V o l y n ě a Haliče, po jej s k o n č e n í bola postup-
ne l i k v i d o v a n á p o ľ s k ý m i a s o v i e t s k y m i o z b r o j e n ý m i z l o ž k a m i . Oddiely b a n d e r o v c o v v s n a h e d o s t a ť sa cez s t r e d n ú E u r ó p u na z á p a d po
r o k u 1 9 4 5 p ô s o b i l i aj na S l o v e n s k u . B l i ž š i e k ich č i n n o s t i pozri: Š M I G E Ľ . M.: Banderovcina Slovensku (1945 - 1947). B a n s k á B y s t r i -
ca 2 0 0 8 ; Š M I G E Ľ , M. (zost.): Letopis UPA. Tomus48:UPA vo svetle slovenských a českých dokumentov (1945 - 1946). Kniha 1. Rej-
dy UPA v dokumentoch vojenských a bezpečnostných štruktúr ČSR (1945 - 1946). T o r o n t o - Ľ v o v 2 0 1 0 .
nemám nič alebo málo - i prišiel, že mi musi tole. „O Pane, o Pane, nie som hoden..." vždy
niečo „zorganizovať". A přišly buchty, makov- vyššie a znovu i znovu.
ník, orechovník, cesnak - lebo sa dozvedeli, [...]
že to rád. - Denne mi posielajú čaj z nem.[oc- Niektorý býva tu večne čierny. Napr.[íklad]
nice] To nikomu, len mne. Je to veľká vec, že môj sused nač. 67. [ , . . ] , 4 8 j e t o a s i Maďar, ale
mi to nik nezávidí. Ba ešte mi radia ako by som vystupuje akoby šovinistický Slovák. Ostatne,
si ho mohol zostriť - a to tuhé že už oni zaob- ktovie, lebo nikdy neviem, či hovorí pravdu ale-
starajú - no to som odmietol. bo to má byť aristokratický žart. Totiž žart - ale
Temer každý deň přijde niektorý, že mal ladový, studený. Je to najlepší umelec v knihár-
návštevu a priniesli mi pozdravy od tých a tých. stve, no tuším i najnenávidenejší azda každým.
A hovorí o svojich deťoch, starostiach - rados- Ja som si uložil pokutu byť k nemu milý, no ťaž-
tiach ako najbližšiemu, hoci sme sa predtým ko to ide. Sú ľudia, ktorí si myslia, že každé ich
nepoznali, poťažne ja som ho nepoznal. Po- slovo je groš a múdrosť sama, ale aj ich ml-
čúvam niekedy aj smutné veci, o tom, že ho čanie je pyšné, hlasné akoby hovorilo hovoria-
žena necháva. Pre ťažkosti, vyhodili by ju vraj cemu „čo ty vieš, aleja..." Strašný svet a hlúpy
z úradu ale iné je vo veci. Zahovorí to však a až musí byť ten, v ktorom títo žijú. Zamračení, od-
na druhý tretí deň ho čosi núti pokračovať. Ja meraní... Myslíš si, že to iste grófi alebo gene-
sa v takých chvíľach zavieram Moja do tichých ráli, ktorým sa stala krivda - a ono drobný zlo-
slov - drahá, drahušká - poviem si a som dej z biednej chalupy. Najlepšie je, že keď má
šťastný. A tým väčšmi ľutujem nešťastie, o kto- známeho, tak to aspoň statkár, keď priateľa,
rom práve počúvam. Od duchovného správ- to generál. A číta len filozofov i to najťažších.
cu sme minule na náboženstve počuli, že prí- Smutní ľudia. Asi nešťastní? No na každý pád
liš mnoho je rozvodov ako to vidí z listov, kto- nebezpeční sebe aj iným.
ré cenzuruje, poťažne vo veciach nových musí Smútok je dobrý, keď je ako dážď alebo
zakročovať, aby sa len nejako prekazil rozvod. ako pohreb, idúcich na spoveď a podobne.
No v mnohých prípadoch sa už nič nedá robiť. Ale stály smútok je pýcha. A pýcha je peklo,
Náboženstvo máme - každú sobotu od zima. Opak kresťanstva je smútok. Byť člove-
pol 10 - do pol 12 hod. Pred prvou nedeľou kom a byť kresťanom je mladosť, je stále mladá
v mesiaci býva spoveď. Ide nás vari 150. Na radosť. Všetko ostatné je bezzubá pýcha. [...]
druhý deň potom je krásny obraz a silné doj- Advent. Večný príchod a trojaký Spasite-
my z neho i kostolíka. Teraz sme mali vianoč- ľov. I nášho života. Je v tom veľké vysvetlenie,
nú spoveď a ráno na druhý deň - 10-ho potom v tom, čo nám dáva advent. Vlani som čakal
sv. prijímanie. V trojstupe. Ešte za tmy. V šere. príchod konca, ale s vierou, že to je začiatok.
Stráže s oboch strán ide dlhý rad. Vo filme to Rozchod, lúčenie od najmilších, ale s tým, že
vidieť - poviem: „hrozné". Na pohľad ako idú- vlastne nič nie je stratené. Ako keby som bol
ci na smrť alebo z prehratej bitky, ale v nás ho- starý otec a hovoril vnukovi. Tak som hovoril
reli iné ohne. Života - víťazstva. Ešte vidím ten s ľuďmi, ktorí mali zostať tu. A s Mojou a s deť-
obraz a už nedeľa 21ho. Pomaly sa pohybu- mi? Ja odídem, ale i vy přijdete za mnou, to je
jem bližšie k oltáru, okolo mňa možno pre zlo- všetko. Ano, byť kresťanom, mať vieru - po-
dejstvo, pre vraždu, pre lúpež trestaný a medzi tom všetko je také jasné ako povedať, že vy
nimi ministri, poslanci, doktori Medrický, Huť- přijdete za mnou. Advent..
ka, Pružinský, Kočiš, Lednár, Klinovský, Ho-
rák, Surovjak, Tiso, Paškay, ktorý je organis- Dokument č. 3
tom, iný ho zastupuje, kým ide k oltáru, kapi- Torzo z denníka Alexandra Macha
táni Javor, Golský,4'" Okenka, profesori, inži- (21. október - 3. november 1947)
nieri, nemeckí dvaja a či traja... S dvoch strán
pri bočných oltároch tvárou k nám a chrbtom
21. okt.
k hlavnému oltáru stoja dvaja dozorci, bokom
Včera nečakane Mojka. Nečakane? Veď
nás tiež a za nami - a pred bránou kostola vo-
vlastne celé väzenie je čakanie. A to presne ta-
jak s automatom... V tomto prostredí sa sunie,
ké, aké sa mi splnilo včera. Rozšírilo sa, že som
posunuje klbko chlapov ako v dedinskom kos-
ušiel.

47 J o z e f G o l s k ý (1911 - ?), ú r a d n í k a f u n k c i o n á r HG, za 1. SR č i n n ý v o r g a n i z á c i i HG v P r e š o v e , od j e s e n e 1 9 4 4 v e l i t e ľ p o h o t o v o s t n é -


ho o d d i e l u a p o ľ n e j r o t y HG P r e š o v , od m a r c a 1 9 4 5 v e l i t e ľ p o ľ n é h o p r á p o r u HG.
48 Nečitateľné meno.
Čo by z toho bolo? Zostrenie proti všetkým Napr.[íklad] takéto zápisky alebo intímne ve-
politickým väzňom, ako to býva po každom ci rodiny nevybavovať cez tretie osoby a naj-
úteku. Dostal by som do falošného svetla ce- mä vnútorné veci dvoch ľudí. Potom veci týka-
lú v e c 4 9 - i seba. A čo rodina? Z čoho by žili, júce sa výchovy detí, výchovy v duchu katolíc-
ako by to vydržali? Ináč úteky odtiaľto majú za- kom a slovenskom. Tieto sú vyššie než nepo-
ujímavú históriu. Raz ju spracujem, ak ma pri- kúsiť sa, aby im človek našiel spôsob len pre
pustia k prameňom. predpis.
Všetci, čo ušli, okrem dvoch, boli chytení.
Tí dvaja boli Klevec a ešte chýrnejší llko Lepej. 24, okt.
Oboch zastrelili v podkarpatských horách. Všetko tu žije v očakávaní amnestie. Len
Nedávno ušlý Kazimír už je chytený. Je tu. vari dvaja sú, čo nemajú žiadosť o milosť,
Cestou z práce pošťastilo sa mi pozrieť sa cez ale majú v behu obnovu. Murajda odišiel do
očko do jeho cely. Je v korekcii. Z tvári mu Ružomberku na pojednávanie obnovy. Zajtra
až kričí strach a hrôza. Za železnými mrežami Darinky.
v klietke vidieť človeka, vidieť mu oči, prosia-
ce o milosrdenstvo - a on nevie, kto sa na ne- 25. okt.
ho pozerá. Odskočil som a dlho som videl len Krvavá senzácia. Cigán Jožko Mikuła,
úžasný obraz. ktorý každému hovorí „Jožko", í mne, odre-
zal Námestnému nos. Pohádali sa, tresta-
22. okt. nec Námestný stále zapáral do Mikulu, kto-
Dr Medvecký, Tatarko, 5 0 inž. Fickuljak, rý je ináč tichý, dobrý, ale zrejme abnormál-
Priehradník, Mituch atď. sú tu už tretí týždeň. ny - i vyčkal chvíľu a dnes cestou do práce
Z nich najcennejší je Medvecký. Lidová de- odzadu šibol nožom tvárou Námestného. Ten
mokrace o jeho obhajobe napísala, že je to zprvu myslel, že ho iba udrel ktosi - až keď
úroveň i právne í ideologicky vysoká, stojí na sa z neho na všetky strany liala krv... Mikulu
svojom, má logiku. Dozvedel som sa, myslím, dali do korekcie a Námestného zaviezli do
všetko o celej ich veci. Keď mi o nej Obuch Piešťan. Toto by nebolo nič zvláštneho, ale
rozprával, bolo mi to nejasné. Zdá sa, že úzadie celého prípadu - to je hotový román.
Ursíny skutočne je skalným Čechoslovákom I jeden i druhý má za sebou vraždu. Mikuła je
v t o m starom smysle aj nadálej. z moldavských „ľudožrútov". Ja som sa s ním
často prechádzal, je na samoväzbe totiž. Stále
23. okt. sa usmieva, je úctivý, pozorný, len nerád hovo-
Občas tu príde situácia, že človek ne- rí k iným. Ale tým viac so sebou. Kráčam ce-
vie, ako odpovedať, aby spolutrestancom ne- lú hodinu dookola pri ňom a počúvam, ako si
škodil a pri tom povedal pravdu. Ťažko je to. dáva otázky a odpovede. Nedávno si hovo-
Prišiel som na spôsob, ktorý pokladám za je- rí: Mám sa oženiť? Ožeň sa. Akú si vezmeš,
dine správny a vážny. Keď viem o veci alebo Jožko? Dáva si ďalšiu otázku. Takú tučnú
osobe, ale nebolo by ľudské prezradiť ju, lebo a červenú. A usmeje sa, že si takto odpove-
veď následok by bol azda ťažké tresty, zaraze- dal. A tak je to stále. Beda však, keby som sa
nie výhod, vtedy nepoviem, že neviem o nej: mu zasmial alebo dokonca dobiedzal do ne-
to by bola nepravda, ale poviem: Viem o tom, ho. Neukáže, že sa nahneval, ale nezabud-
ale nemôžem to povedať, robte so mnou, ako ne. Tak to bolo i s Námestným. Pri škriabaní
myslíte. Výsledok je, že slušný predstavený zemiakov pred niekoľkými dňami si uťahoval z
uzná správnosť takéhoto postoja, nevynucu- „Jožka" - a teraz mu musia v Piešťanoch pri-
je ďalej, aby som sa stal udavačom a vec je šívať vlastný nos.
vybavená. Dnes bolo Darinky. Meditoval som o nej.
Niekedy nie je možné dodržať predpis. Je samá nežnosť. Bude asi povahy Romkovej.
A bolo by priam proti jeho duchu, keby sa Vojtko bude zase druhý Paľko. A tak je to dob-
všetko dodržalo podľa litery. A potom sú ve- re. Len aby boly zdravé. Darinka trochu afek-
ci, ktoré človeka vnútorne oslobodzujú s ohľa- tuje - no výjde to z nej, ale poviem Mojej,
du na vyššie záujmy dodržiavať nižšie zábrany. i starším deťom, aby ju odvykali od „upejpa-

49 A M a c h t e r m í n o m „ v e c " p o m e n ú v a ideu s l o v e n s k e j s a m o s t a t n o s t i .
50 Š t e f a n T a t a r k o ( 1 9 0 4 - 1 9 7 7 ) , š t u d o v a l na V o j e n s k e j a k a d é m i i v H r a n i c i a c h a na V y s o k e j š k o l e v o j e n s k e j v P r a h e . P o č a s Č S R pô-
s o b i l a k o d ô s t o j n í k z p o v o l a n i a , z a 1 . S R bol b l í z k y m s p o l u p r a c o v n í k o m m i n i s t r a n á r o d n e j o b r a n y gen. F e r d i n a n d a Č a t l o š a . O d r o k u
1 9 4 3 p l u k o v n í k g e n e r á l n e h o š t á b u a n á č e l n í k š t á b u M i n i s t e r s t v a n á r o d n e j o b r a n y (MNO). V č a s e P o v s t a n i a v y k o n á v a l f u n k c i u ná-
č e l n í k a C i v i l n e j p r o t i l e t e c k e j o b r a n y a b r a n n e j v ý c h o v y v B a n s k e j B y s t r i c i . Po v o j n e p r e p u s t e n ý z a r m á d y , d e g r a d o v a n ý a s t í h a n ý .
vosti". - Žije mi tu i ona i Vojtko ako mi spie- Včera to nebol Kazimír, ale iný trestanec:
valy na Vianoce, ktoré som prežíval ako svoje Čajka. Chytený Kazimír, ako to pri zlodejoch
posledné. 5 1 Pamätám sa na ich verše, pies- býva (hoci Kazimír je okrem toho i lúpežný
ne, tance, na smiešne, milé a tak chutne zá- vrah) pri tvrdom výsluchu v strachu pred bitkou
bavné poskoky Vojtkové. Tak mi budú žiť zais- povyzrádzal, i to vedel o úteku, kto mu pomá-
te ešte dlho v mysli. hal atď. Potom berú rad radom udaných. Udali
i Čajku. Údajne on prepašoval pilku a dohovo-
26. okt. rili sa Polák, Kazimír a Čajka, že utečú. Čajka
Je asi pól ôsmej. Ticho. Len kde - tu dá- sa hlásil do nemocnice - a skutočne mal na
•ské odozvy vonkajšieho života. Pred chvíľou druhý deň prísť, lenže deň predtým Polák
počul som letieť divé husy. Už tretí deň tiahnú. s Kazimírom ušli pomocou pilky Čajkovej, ale
Pozerať sa na ich kŕdle vojenské, vyrovnané bez Čajku. Teraz Čajka znáša následky, a tie
z okna zamrežovaného v takéto pekné jesen- sú strašné. Dali ho do želiez. To značí, že mu
né dni - to hrozne volá, tlačí. Alebo vlak. Čo na nohy a ruky založili okovy, ktoré kováč zni-
je to pre človeka, ako ja - vlak, pohyb, život, toval ohňom, takže nie zámok, ale zase len
cesta - a nemôcť sa pohnúť. No - ma i tento kladivo a nástroje kováčske, oheň atď ich
môj terajší život svoje krásy a iste hlbšie než môžu po 8 - 12 atď. dňoch sňať. Čajka je bez-
ten rýchlikový, rušný. Obmedzenie prehlbuje, tak slabý, nuž je to úžasné pre neho. V nich
upevňuje a učí i núti rásť do výšky i do hĺbky. musí byť stále, vo dne v noci, či spí alebo je
Mne rozhodne neškodí. Ale nie je maličkos- Okrem toho ležať na tvrdom atď. Ale najstraš-
ťou takto žiť. nejšia vec je bitka. Úradne sa o tom vraj nevie.
Z úvahy vytrhne ma odrazu čosi príšerné- No - zaumienil som si, ak raz budem môcť pí-
ho. Zavíjanie, plač, rev, akási škreklavá reč sať alebo mať vplyv: zrušiť, znemožniť, aby ľudí
kohosi. Potom rinčanie retazí alebo kľúčových bili. Nielen na papieri! Snáď ani poprava nie je
sväzkov. Možno údery. Zaiste Kazimír, ktorého taká úžasná vec ako biť človeka. To včerajšie
vypočúvali. Príšerný pocit. Človek človeka... príšerné zavýjanie, plač - a minule tie oči pre-
strašeného Kazimíra - to nezabudnem dlho
Kto bije, ale i kto je bitý ako by prestával
Kazimíra sice nedali do želiez, má ísť „na tvár
byť človekom i jeden i druhý.
miesta", vezmú si ho žandári, až potom prídu
Na dnešný večer dlho nezabudnem. A daj
na neho tresty: kazematá 5 2 atď. tuná.
Bože, aby som nezabudol.
Myslel som na moje deti. Len aby nikdy ich Kazimír má beštiálnu vraždu, zavraždil die-
nikto neudrel a najmä, aby si nezaslúžily, aby ťa a má lúpeže, teda je to človek schop-
pre nich niekto musel vystúpiť zo svojho člove- ný všetkého zlého. I teraz pri eskorte vysko-
čenstva a stať sa zverom. čil z vlaku a či z auta. Ale sú spôsoby trestu
í okrem bitky! Veď ja neraz si myslím, že keby
27. okt. to nebolo tak upozorňujúce, keby išlo len o te-
Prezeral som sošit. Pred rokom som začal lesnú útrapu veru vďačne by som strpel bit-
denník. Prvé slová: „Z nemocnice späť do sta- ku i železa, keby za taký deň bitky a kazema-
rej samoväzby. Zaradený do knihárne". V tom ty dostal som deň pre rodinu úplne voľný. No
čase pred rokom bol som často ako svedok bitka - i keď ide o zver, a tobôž o človeka, je
v Bratislave. Zaujímavé, nezabudnuteľné doj- najhorší úpadok.
my „generálneho svedka vecí a ľudí Slov.[en-
ského] štátu", ako sa vtedy hovorilo. Niektoré 28. okt.
dni boly suché, iné vzrušené, rapsodické, Včera tri roky z Natternbergu: 5 3 Praha -
často som musel byť ako vyschnutý, inoke- Pankrác. Dnes dva roky v tieni očakávania po-
dy samý život a šťava. Stačí riadok - a po ro- sledných vecí. Vtedy som deťom písaval dosť
ku viem, aký to bol deň, s kým som čo hovo- často a čo som im napísal, to by som rád opa-
ril, čo bolo udalosťou svetovou, čo leopoldov- kovať stále. Len či nezabúdajú. Ich modlit-
skou a najmä čo hýbalo srdcom i dušou. Aj te- by, ich sebazapieravé dobré skutky, statoč-
raz tieto riadky si vypisujem akoby na margo, nosť, usilovnosť v škole - to všetko boly obe-
vlastne z okraja denníka. Nie je to spis, ale ty, ktoré najviac přispěly, ktoré najviac přispě-
pri prečítaní zápisníka píšem o inej veci, ktorá ly - a cítim to - že som zostal nažive. No, či
však vychádza zo zapísanej toho ktorého dňa. nezabúdajú. Veď ešte stále nie som mimo

51 A . M a c h t u n a r á ž a n a V i a n o c e 1 9 4 6 , k e ď žil v o č a k á v a n í h r d e l n é h o r o z s u d k u .
52 K a z e m a t y - h r a d n é , resp. p e v n o s t n é p o d z e m n é m i e s t n o s t i , v m i n u l o s t i v y u ž í v a n é a k o v ä z e n i e pre n a j ť a ž š í c h z l o č i n c o v .
53 A m e r i c k ý i n t e r n a č n ý t á b o r v N e m e c k u , kde bol A , M a c h s č a s ť o u s l o v e n s k e j v l á d y z a d r ž i a v a n ý v r o k u 1 9 4 5 .
nebezpečenstva. šedom budete Vy, lebo Vy ste boli preziden-
Počul som práve tom" a posadil Tisu na akýsi starý divan. Vedel
dnes o čiernej lis- som vo sne, a všetci sme vedeli, že sú mŕtvi,
tine, ak sa začne no rokovali sme akoby žili. Len nad ránom mu-
vojna. 5 4 No, ja ne- seli odísť, lebo prišla ich hodina. Anjel čakal
verím, že by sa za- na prezidenta atď. Mne s úsmevom a priateľ-
čala. Vojna taká, sky povedal prez.pdent] žeby ešte zostal, ale
aké boly a aké si však vidím, že musí. Nuž takéto sny mávam.
my predstavujeme, Hovorili sme o tom s Tidom Gašparom, 5 7
taká nikdy viac ne- Medveckým atď. na prechádzke. A zaujíma-
bude, lebo nemô- vá myšlienka sa zrodila z toho. Nemôžem o ta-
že byt'. Teda nebáť kých veciach písať - hoci je to nič ináč pre te-
sa čiernych listin. rajších - ale ja nezabudnem.
Ale zase i nebyť Dnes sme boli v kostole a potom v škole
ľahkomyselným. počúvať vysielanie. No nedočkali sme ani re-
Sme v rukách bo- či a tak oficiálnej slávnosti. Odchádzajúc po-
žích rozhodne myslel som si: Najmúdrejší režim bude, ktorý
viac, než bol prelát v deň svojho štátneho sviatku dá pokoj svojim
Šrámek 5 5 keď mal občanom. Nech si oddýchnu, nech si vyjdú
sadnúť do lietadla. s deťmi, nech sa tešia súkromným radostiam.
Povedal: „jsem sí- Najlepší štát je ten, ktorý najmenej cíti človek.
ce kněz, ale ne- Taký, ktorý sa mu nemieša do všetkého (po-
chci být príliš v ru- kiaľ si to nevynúti nejakou nemravnosťou ale-
kou božích" a ne- bo hlúposťou).
sadol do neho. My
Murajda sa vrátil z obnovy. Odpustili mu
A. Mach s P. Čarnogurským sme tu všetci ako by v letiacej pevnosti. No celých 20 rokov, zostalo mu z 25 len 5 - a tak
pred budovou Slovenského hlavne, aby sme každý jeden v svojej duši, o mesiac ide na slobodu na podmienku.
snemu (14. 3. 1979). Zdroj: v svojom svedomí boli pevnosťou. Potom sa Dni sú daždivé, ale prijemné. No suchá zi-
Archív Karola Kubíka nemôže stať nič podstatne zlého ani nám tu ma bude zdravšia.
ani deťom naším: raz sa na konci vecí sídeme. V noci býva mokré chladno. Avšak viem si
Ale rád by som pripomenúť nejakým spô- poradiť. Urobím si „vrece", kde sú nohy, tam
sobom deťom modlitbu z výlevov, ktorú sa od ešte i vestu natiahnem na vrece z pokrovcov,
tých dní v očakávaní smrti modlievam den- kabát položím na pokrovce, jeden pokrovec
ne obetujúc toto väzenie a všetko čo ešte má pod seba, lebo nemám slamník, ale „drevník",
prísť, na ne, ako ony svoje statočné práce, namiesto slamy hobliny a triesky mám pod se-
učenie, poslušnosť, čistotu a modlitby obetu- bou, časom to stvrdne, zhúžvie, ale je to as-
jú za svojich rodičov. poň chlapská a nie [...] 5 8 ufňukaná posteľ.
V týchto dňoch opätovne sa mi sníva- Prišiel som na rôzne vynálezy. Prílišné zaba-
lo s Hlinkom, 5 6 Tisom a vyslancami Slov.[en- bušovanie tela nie je dobre. A viem si urobiť
skej] republiky, vlastne iných štátov u nás. pancier tepla okolo tela práve tým, že som
Vo sne bol som na zasedaní, ktoré sa zača- voľnejší a nie úzko a pevne, nie tuho poviaza-
lo presne o pol noci. Hlinka a prezident prišli ný v pokrovcoch. Napr[íklad]: nohy som nikdy
v reverendách ale v bielych. Hlinka viedol v re- nemal tak zdravé ako teraz. Mám veľké ba-
čiach, no hneď na počiatku povedal: „pred- kanče, v nich je noha voľná a vytvorí si teplo,

54 P r a v d e p o d o b n e má na myslí v o j n u medzi U S A a S o v i e t s k y m z v ä z o m , ktorej v y p u k n u t i e hrozilo už krátko po s k o n č e n í n a j v ä č š i e h o


konfliktu v ľudských dejinách.
55 J a n Š r á m e k ( 1 8 7 0 - 1 9 5 6 ) , k a t o l í c k y k ň a z a p o l i t i k , z a k l a d a t e ľ a p r e d s e d a Č e s k o s l o v e n s k e j s t r a n y lidověj. V r o k o c h 1 9 2 1 - 1 9 3 9
minister vo v š e t k ý c h vládach. Počas v o j n o v é h o obdobia pôsobil v exile a k o predseda Benešovej exilovej v l á d y v Londýne. V roku
1945 sa stal n á m e s t n í k o m predsedu vlády v o b n o v e n o m Československu, po komunistickom prevrate internovaný.
56 A n d r e j Hlinka (1864 - 1938), katolícky k ň a z a politik. Za U h o r s k a kaplán v Z á k a m e n n o m , L i p t o v s k ý c h Sliačoch a Tvrdošíne, k ň a z
v T r o c h S l i a č o c h a od r o k u 1 9 0 5 v R u ž o m b e r k u . S p o č i a t k u p o d p o r o v a t e ľ a k a n d i d á t k a t o l í c k e j ľ u d o v e j s t r a n y N é p p á r t , n e s k ô r s p o -
l u z a k l a d a t e ľ a o d r o k u 1 9 1 3 d o ž i v o t n ý p r e d s e d a S l o v e n s k e j ľ u d o v e j s t r a n y ( o b n o v e n á č i n n o s ť r o k u 1918, o d roku 1 9 2 5 s p r í v l a s t -
k o m Hlinková). Počas existencie monarchie i po vzniku ČSR krátko väznený. Od roku 1920 predseda Spolku Svätého Vojtecha,
o d r o k u 1 9 2 4 p á p e ž s k ý k o m o r n í k a n e s k ô r a p o š t o l s k ý p r o n o t á r . V m e d z i v o j n o v o m o b d o b í bol p o s l a n c o m p r a ž s k é h o p a r l a m e n t u
(1918 - 1938) a vedúcou osobnosťou autonomistického hnutia.
57 T i d o J . G a š p a r ( 1 8 9 3 - 1 9 7 2 ) , s p i s o v a t e ľ , n o v i n á r a politik. P ô v o d n e n á m o r n í k , p o č a s Č S R ž u p n ý t a j o m n í k v T u r č i a n s k o m Sv. Mar-
t i n e , o d roku 1 9 2 2 referent n a t l a č o v o m o d b o r e M i n i s t e r s t v a s p l n o u m o c o u pre s p r á v u S l o v e n s k a , n e s k ô r n a K r a j i n s k o m ú r a d e .
V y k o n á v a l p o s t d r a m a t u r g a v S l o v e n s k o m n á r o d n o m d i v a d l e , bol l i t e r á r n e č i n n ý . V r o k o c h 1 9 4 0 - 1 9 4 1 s l o v e n s k ý c h a r g é d ' a f f a i -
res v o Š v a j č i a r s k u , o d roku 1 9 4 1 šéf Ú r a d u p r o p a g a n d y . P ô s o b i l tiež a k o p o s l a n e c S n e m u S R a p o d p r e d s e d a S l o v e n s k o - n e m e c k e ]
s p o l o č n o s t i . P o v o j n e o d s ú d e n ý n a 3 0 rokov.
58 Nečitateľné slovo.
ktoré ju chráni ako pancier. Keby som mal sil- né. Najsmiešnejšie - a priam nesnesitelné je
né punčochy alebo dokonca dvoje, ktoré by počúvať človeka, ktorý celkom vážne hovorí
úplne vyplnily botu, viac by ma ozábalo, nohy 0 sebe, že je martýrom, hrdinom.
by boly v studenom. Takto sú stále v zdravom „Som hrdina" - no úžas! A sú ľudia, čo ve-
teple i vo dne i v noci. Šaty, boty atď. vždy rad- dia vypovedať takúto príšernú vetu - alebo:
šej o číslo, dve väčšie, voľnejšie - a to je i pre „ja ako martýr, budem mať právo potom atď.".
zdravie i pre vkus i pre pohodlie najlepšie. No, hrozné. Keby to o ňom iný povedal. Ale
darmo. Slabosti!
29. okt.
Denne dostávam Pravdu a týždenne 31. okt.
Nové slovo a Katol.[ícke] noviny. Pravdu si Nedeľa Krista - Kráľa. Pri sv. prijímaní.
prebehnem cez obed, na večer ju dávam Z omylu ma volali k návšteve. Aké teplo,
Tidovi G.[ašparovi] a jeho dvom spolubývajú- ako zelektrizovaný.
cim: Murajda a Klumecký. Teraz píšu, že 28. Dobrý pocit myslieť na to, že nie je rozdie-
okt.[óber] 5 9 je dielom Soviet.[skeho] sväzu lu medzi tým, čo [...] 6 2 veria a čo konajú: Ich
atď., kým záp.[adné] štáty boly za záchranu skvelý postoj napr. pri voľbách. Byť na stano-
Rakúsko-Uhorska. - Večer po šiestej dobre visku Krista - Kráľa. A teda podľa evanjelia do
oblečený si sadnem za stôl a čítam... dôsledkov.
Keď o pol deviatej zvonia vždy je mi ľú-
to, že sa končí deň. No o chvíľu už zase je mi 1. nov.
dobre. Prechádzam sa potme - a teda vystu- Mesiac Mojej. Keby sa jej tak podarilo, aby
pujem z cely do diaľav a šírav a vejem kade som ju mohol pozdraviť 18-ho alebo 19-ho.
sa mi chce. Prechádzam sa dejinami, litera- Dnes nová senzácia. Útek. A to bravúr-
túrami, problémami vo svetle tajomstiev, kto- ny. Darmo, trestnica je trestnica. Kto ju žije
ré len pokora a viera vie lúštiť. Končí sa ok- tu dnu, kto ju nevidí cez vonkajšie sady - to-
tóber ružencový. Ešte dva dni. A potom ešte mu každá myšlienka ukazuje, vyhľadáva ces-
dva a príde. 8 0 ty von odtiaľto. Môžu trestať potom, trýzniť,
ale keď len na mesiac... A t e n , čo dnes ušiel,
30. okt. mal už len pol roka. Nejaký Kuss, brat známe-
Takýto býval dakedy koniec septembra. ho zápasníka. Obsluhoval u kurzistov, vyčkal
Taký petôfiovský. Na ružokeroch nové puky vhodnú chvíľu, keď kurzisti odišli na dvadsiat-
a súčasne plno žltých listov pod ošklbanými ky, otvoril ktorémusi skryňu, obliekol si unifor-
stromami. Šípové, čajové ruže a nové klinčo- mu s vysokou šaržou, vyskočil s niakeho okna
ky. Kvaššay, skvelý náš, ktorý je tu záhradní- (v tej budove nie sú reže) a vyšiel. Možno eš-
kom, hovorí mi, že zajtra budú na oltári chry- te ho i zdravili pri bráne, lebo vrátnici sotva po-
zantémy, ktoré „tak a tak" dostal. Jeden pred znajú všetkých kurzistov - inšpektorov z celé-
obrazom sv. Terezky a jeden pred ruženco- ho Slovenska přišlých. A možno, vyšiel v uni-
vou sochou. forme vojenskej, lebo i stráž vojenská má tam
Dnes zpráva, že 50 Slovákov amnestoval ubikácie a šaty.
prezident. 6 1 Z nich ôsmi sú tu, ale nevedia, No určite ho časom chytia - a potom be-
koľko im odpustili. Veľké sklamanie, splas- da mu. Tretinu trestu, ktorú ináč podmienečne
nutie medzi ostatnými. Prirodzená vec: kaž- odpúšťajú, musí odsedieť - a k tomu discipli-
dý dúfal a každý by rád na slobodu. Je hlú- nárny trest, kazemata, korekcia, železá - a to
pe tajiť takéto samozrejmosti. No ešte smieš- najhoršie: bitka. Politickí doteraz ani v jednom
nejšie vyznieva, keď niekto napíše najponí- prípade neušli. Len nejaký Greguš, ale to je
ženejšiu žiadosť o milosť, sľubuje hory - do- 1 trestný prípad - a nenormálny človek. I to-
ly robiť za socialistickú ľudovodemokratickú ho chytili - ešte pred dvoma rokmi sa to stalo
vlasť - a pritom v rečiach má samé nadáv- Martin Sokol 6 3 bol na „výstupnom rapor-
ky proti nej. Keby mlčal - to by bolo rozum- te". To značí, že tretinu mu odpúšťajú. O dva

59 28. október 1918 - dátum v z n i k u Československej republiky.


60 A. Mach hovorí o očakávanej návšteve manželky Alžbety.
61 Edvard Beneš.
62 Nečitateľné slovo
63 M a r t i n S o k o l ( 1 9 0 1 - 1 9 5 7 ) , politik a p r á v n i k , od r o k u 1 9 2 7 ú s t r e d n ý , v r o k o c h 1 9 2 9 - 1 9 3 8 g e n e r á l n y t a j o m n í k H S Ľ S . Od r o k u
1935 poslanec Národného zhromaždenia, tajomník poslaneckého klubu HSĽS. Od januára 1939 predseda autonómneho Snemu,
m i n i s t e r v n ú t r a v p o s l e d n e j a u t o n ó m n e j v l á d e K a r o l a S i d o r a v m a r c i 1 9 3 9 . P o v y h l á s e n í s a m o s t a t n é h o š t á t u p r e d s e d a S n e m u SR.
podpredseda HSĽS, predseda stáleho v ý b o r u s n e m u , člen Štátnej rady a predseda S l o v e n s k é h o červeného kríža. Po vojne odsú-
d e n ý na 5 r o k o v .
mesiace ide na slobodu. A takých, je tu asi päť noc je akosi tmavšia, ťažšia, ešte i sny sú mu-
- šesť: Vančo, 6 4 Kvaššay atď. Sokolovi ozná- čivé - všetko je vyhodené z kolaji a popletené.
mili pri raporte, že mu správa odporúča od- Poriadok: od toho závisí úspech v učení, v prá-
pustenie tretiny pre dobré chovanie sa. ci, chuť k jedlu, zdravie a radosť zo života.
Dnes popołudni pri sviečke. Kým horela
prvú polovicu v duchu som chodil po cintorí- 3. nov.
noch, prečítal som si pohrebné obrady, odba- Návšteva. Aspoň dúfam. A tak ju čakám,
vil pobožnosť dušičkovú - a potom pri druhej že ju moje čakanie priam pritiahne. Najväčší
polovici písal. Taksom bol s mojimi. sviatok každého trestanca. Ale u mňa okrem
toho ešte i čosi viac, čo neviem správne zapí-
2. nov. sať. Vždy by som chcel deťom poslať fúru od-
Dnes voľby v Amerike. kazov, rady a toľko toľko otázok mám k nim.
V trestnici reči o Kussovom úteku. A o sta- Ale potom nenájdem vhodnej príležitosti. Totiž
rých útekoch. Keď sa útek podarí, obdivujú ovzdušie, tá sieť - to všetko ruší. A sú to ve-
hrdinu, keď nie, smejú sa mu. Trestanci ma- ci vždy delikátne, milé a posvätné natoľko, že
jú osobitnú logiku - ale koniec koncov pocho- ich nechcem ani nadhodit'v takom prostredí.
piteľnú. Čudoval som sa, že z bitky a zo želiez Teraz v sobotu pri spovedi pozrel som sa
si nerobia nič, keď sa to týka iného. Pokladajú na stenu, kde býval kríž. Už tam nebol. A od-
to za samozrejme. A hrozné je, že pri výsluchu vtedy uvažujem o deťoch, o ich výchove. Ony
veľmi ľahko udávajú, svaľujú vinu na iných, ni- sa vlastne same vychovávajú. No kde - tu by
koho neľutujú, zapríčinia i najlepšiemu „kama- som im rád povedať svoje postrehy. Veď i ja
rátovi" škodu, nešťastie - a potom ako by sa sám mám denne problémy. Ako teraz s tým
nič nestalo. Myslia si, že konali správne, ani premiestnením kríža na bočnú stenu v škole.
len na um im nepríde hanbiť sa za to. To je I keď je Kristus dávaný na vedľajšie miesto,
ostatne vlastnosťou aj mnohých politických. ba i keby vyhodili Jeho kríž, i vtedy učí: Miluj
A to je najhoršia vlastnosť. blížneho... ba „Milujte i vašich nepriateľov" -
V týchto dňoch si myslím, že najdôležitejší a učí i to, že každá vláda je od Boha. Len tre-
je zo všetkých údov ľavý palec a to pravý kraj ba nájsť správny pomer k veciam, k ľuďom
nechta. Minule som si pri rýchlom strojovom, a k programom. Plniť každý rozkaz, každý zá-
teda bezmyšlienkovitom skladaní postele za- kon štátu, predstavených svetských, ale len
vadil nehet do háka, natrhol - a teraz je citli- potiaľ, pokiaľ by nešli proti zákonom božím,
vý. Čoho sa len dotknem, všetko mi akoby ťa- proti zákonu prirodzenému: prirodzené prá-
hal len palec. Ranené miesto je vždy magne- vo človeka, národa na vlastný slobodný život!
tom. Mám poučenie - nerobiť nič, ani tú naj- Po spovedi vedel som sa pomodliť i za
všednejšiu prácu strojové, bezmyšlienkovite. tých, ktorí sú protivníkmi - ale i za vec, ktorá je
I keď mám ráno vyrátanú každú minutu, aby mi svätou. A bolo mi dobre v srdci. Myslel som
som bol načas pri nástupe do práce, pri dob- i vtedy a často myslím, ako správne a mravne
rom zadelení a najmä pri pozornosti na všetko konala Mojka a Marta. Iní nadávajú na ľudí, na
mi stači hodina. Umývanie, cvičenie, modlit- pomery, ale ich volia a podporujú až tak, ako
ba, úvaha o tom, čo urobiť mimoriadne, čoho si to ani oni neželajú. Nenadávať, uznať a pri-
sa zdržať, čo sa naučiť, čo si zapísať, aký deň jať čo dobrého robí hoc aj protivník, byt' vždy
je dnes v liturgii, v kalendári, utorok je Paľkov. na inteligentnom stanovisku, objektívne, kritic-
teda... Zajtra je streda, Romkov deň - a prí- ky uvážiť všetko - a keď nemám inej možnos-
chod Mojej. Čo povedať, čo pripraviť. Na všet- ti napraviť - tak radšej mlčím a plním svoju po-
ko stačím, keď mám poriadok v myšlienkach, vinnosť podľa evanjelia.
keď myslím. Slovom myslieť na to, čo robím Dnes ráno poplach: Vojto Horák a Mituch
a neporaním si palec. odchádzajú do llavy. Tu budú ako trestanci je-
Brať do dôsledkov slová napr.[íklad] i z ru- den organistom a druhý kňazom - duchov-
žencovej prosby „Ktorý nech usporaduje myš- ným. Už sme všetci o tom vedeli a Horák ani
lienky naše - slová - skutky." tušenia nemal. Takto to býva, nepríjemnú vec
Keď raz vynechám večerné cvičenie ale- nikto nerád hovorí tomu, koho sa týka. A je
bo ružencovú prechádzku, po cele potom celá to nesprávne. Lepšie by mu poslúžil, keby

64 Miloš V a n č o ( 1 8 8 4 - 1970), právnik, politik a kultúrny pracovník. Počas ČSR advokát, poslanec Krajinského z a s t u p i t e ľ s t v a Sloven-
skej krajiny, Národného zhromaždenia, v rokoch 1938 - 1 9 3 9 minister spravodlivosti v autonómnej vláde. V rokoch 1 9 3 9 - 1 9 4 5
p o s l a n e c , p r e d s e d a z a h r a n i č n é h o , p o d p r e d s e d a ú s t a v n o p r á v n e h o a člen s t á l e h o v ý b o r u S n e m u SR. P r e d s t a v i t e ľ p r o č e s k o s l o v e n -
s k y o r i e n t o v a n e j línie, o d j e s e n e 1 9 4 4 s a p r e s t a l a n g a ž o v a ť v š t r u k t ú r a c h ľ u d á c k e h o r e ž i m u . P o v o j n e o d s ú d e n ý n a 2 r o k y .
ho správne a súčastne zavčasu informoval. Medveckému som povedal, že môj postoj
Ostatne Mituch ide rád, tam je lepšie viac náv- vychádzal ani nie tak z politickej úvahy ako
štev, väčšia voľnosť. Ale Horák ide nerád. Bol z mojej vnútornej duševnej potreby. Počúvam,
tu zvyklý, oboznámený - a hlavne čakal, že že seriózni ľudia a vlastne všetci informova-
každý deň ide domov. ní nielen súhlasia so mnou, ale moje formulá-
Medrického matka je chorá. Posiela od- cie si osvojili. Medvecký osobne celé hymny
kaz, aby mu týždenne písali kartu. [...] 6 5 mi spieval o tom.
Zariaďuje sa tu materský ústav pre tábo- Nuž - beriem všetko odosobnene. Aspoň
ry. Odtiaľto budú posielať brigády. Tu povedú sa o to usilujem. Iste som nepovedal všet-
evidenciu, dajú číslo, odfotografujú, dajú do- ko najšťastlivejšimi výrazmi a kde - tu som sa
zor - a budú posielať podľa potreby „brigádni- potkol. No - cítim, že v podstatných veciach
kov" po celom Slovensku. Je to celkom múd- ani dnes by som nevedel konať a povedať iné,
re. Ináč zásadu prebrali od nás. I dobré i zlé ako čo som povedal. Ak to aj iní pokladajú za
veci preberajú - a my za ne sedíme. správne - to je mi milé - ale keby to poklada-
Výborne sa majú tí, čo niečo vedia okrem li za nesprávne, ani to by ma nemýlilo: „V otáz-
školských vedomostí. Štefan Tiso má byť da- ke štátu: kladne, i keby som zostal sám, vždy
ný za fotografa - to je výhodné - vie fotografo- a do dôsledkov, budem na stanovisku priro-
vať. Opluštil pôjde za ošetrovateľa - asistenta: dzeného práva. 2.) V otázke židovskej: podľa
rozumie sa tomu, Horák ide za organistu, naj- duševnej potreby - a teda i v tom vytrvám (?).
lepšie pochodiatí, čo vedia šoférovať, montér- 3.) V otázke pomeru ku komunistom (a ku kaž-
ske práce a rozumejú sa strojom. dému protivníkovi): slušne, ľudsky, bez pom-
Medvecký mi rozpovedal, ako sa pozera- stychtivosti, bez hnevu, s úctou k človekovi,
li na náš proces. Moje vyhlásenia, formulácie ale pevne proti všetkému, čo je s kresťanské-
pokladali za platné a vystihujúce správny po- ho stanoviska neprijateľné a pevne na stano-
stoj, aký má zaujať každý i vo veci prirodze- visku slovenskom.
ného práva i s ohľadu ľudského vo veci židov- Rád mlčím, keď je tu reč o týchto veciach.
skej. Keď ich vypočúvali, ba aj na pojednáva- A myslím si, prečo chce klamať človek člove-
ní Rašla 6 6 , Bedrna poukazovali na môj postoj ka, prečo klame i seba samého. Vidíme jeden
(totiž keď niektorý tvrdil, že nemal a nemá nič druhému do špikov a predsa hovoríme ako by
so Slov.[enským] štátom): „nikto nechcel a ne- môj poslucháč spadol s mesiaca. Ťažko je mi
chce Slov.[enský] štát, nikto okrem Macha," neraz spať tak, aby slnko nezapadlo nad mo-
povedal vraj na pojednávaní Bedrna. Rašla za- jim hnevom. No - slabí sme. Ale práve preto
se: „Mach sa priznal, že bol za štát, nezvaľoval treba sa denne vyrovnávať so sebou, zapierať
nič na iných - a tým len získal. Dnes - zajtra sa - a nikdy neposudzovať iných.
môže byť slobodný".

Anton Hruboň: Alexander Mach's Notes from the Leopoldovo Prison (Part I)

To the W W I I history fans, Alexander Mach requires no special introduction. He was a prominent figure of the Slovak
Republic who w a s sentenced to 35 years in prison by the National Court. Here he wrote about his jail experience
and reminisced on the period between 1939 and 1945. Loosely linked to a previously published material, a unique
series of notes dating back to the late summer of 1947 has been publicized for the first time. In contrast to the
preserved journals of Mach from the preceding period, the presented documents are rather fragmentary in form,
yet they still impart an expressive and historically valuable testimony of the day-to-day life of the author behind
prison walls, his political and personal stances, thought processes or interpersonal relationships between the
inmates, including other prominent personalities of the First Slovak Republic.

65 Nečitateľné.
66 A n t o n R a š l a (1911 - 2 0 0 7 ) , p r á v n i k , v o j e n s k ý p r o k u r á t o r , z a 1 . S R v y š e t r u j ú c i s u d c a b r a t i s l a v s k é h o v o j e n s k é h o s ú d u , ú č a s t n í k
p o ľ n ý c h ť a ž e n í slovenskej armády, prívrženec komunistickej opozície, h l a v n ý p o ľ n ý prokurátor povstaleckej a r m á d y a člen SNR,
P o v o j n e p r o k u r á t o r N á r o d n é h o s ú d u a ď a l š í c h p o l i t i c k ý c h p r o c e s o v p o f e b r u á r i 1 9 4 8 . R o k u 1 9 5 4 bol s á m o d s ú d e n ý n a d o ž i v o t
ný žalár, o s e d e m r o k o v ho v š a k r e h a b i l i t o v a l i . Po p r e p u s t e n í sa v e n o v a l p e d a g o g i c k e j č i n n o s t i na u n i v e r z i t á c h v B r a t i s l a v e a K o š :
ciach.
Tvrdohlavá socialistka
Život v nedemokratických režimoch dolie- ky 1939 - 1945 uskutočnil. Viacerí obvinení
Mgr. Matej Medvecký,
ha nielen na dané ľudské spoločenstvo, ale zo skupiny Stanislav Mareš a spol. sa podie-
PhD. samozrejme najmä na jednotlivcov, ktorí ho ľali na prevádzaní českých vojakov a dôstojní-
(1977), absolvent
tvoria. Je preto pochopiteľné, že práve počas kov z Protektorátu cez Slovensko a Maďarsko
Filozofickej fakulty Univerzity
takýchto temnejších období dejín vždy vystu- do Francúzska, kde sa títo pridávali do for-
Komenského, študijný odbor
pujú do popredia charakterové vlastnosti ľudí. mujúcich sa československých jednotiek. Do
história - angličtina. Pracuje
Jedni sú tvárni a prispôsobiví, iní prejavujú bo- tejto činnosti sa zapojili aj viacerí angažova-
v Ústave pamäti národa.
jovnosť a odhodlanie čeliť systému, ktorý v ich ní sociálni demokrati (pripomeňme, že tá-
očiach predstavuje zlo. to strana bola na Slovensku rozpustená a za-
Za takéhoto človeka, aj napriek nebezpe- kázaná ešte v roku 1938), ktorí sa usilova-
čenstvu odhodlaného čeliť systému, považu- li aj po oficiálnom zákaze činnosti tejto stra-
jem aj Dr. Zdenku Fenclovú, jednu z takmer ny na Slovensku udržiavať stranícke štruktú-
úplne zabudnutých postáv slovenských de- ry aj v ilegalite. Fenclová strávila za mrežami
jín. Zabudnutú podľa môjho názoru neopráv- niekoľko mesiacov. Ani po prepustení z väze-
nene. Zdenka Fenclová vo svojom živote pre- nia však neprestala pokúšať osud - Zdenka
javila viac odvahy ako väčšina iných ľudí - po- Fenclová sa zaradila medzi dobrodincov, ktorí
stavila sa dvom neľudským režimom, ktoré sa snažili zbierať podpory pre politických väz-
sa Slovenskom v minulom storočí prehna- ňov a ich rodiny.
li - najprv ľudáckemu, a potom aj komunistic- Skončenie 2, svetovej vojny a obnovenie
kému. Kým pre ľudácky režim bola neprijateľ- Československa v roku 1945 znamenal zá-
ná nielen ako angažovaná sociálna demokrat- važnú politickú zmenu, ktorá ovplyvnila živo-
ka, ale aj ako Češka, komunistom „stačil" na- ty mnohých angažovaných ľudí. Pre Zdenku
hlas prejavovaný nesúhlas so zlúčením soci- Fenclovú znamenal návrat k pôvodnému po-
álnej demokracie s komunistami, ktorý sa na volaniu sudcu. Do tejto funkcie nastúpila na
Slovensku uskutočnil už v roku 1944. Krajskom súde v Bratislave 1. júla 1945. V ro-
Zdenka Fenclová vyštudovala Právnickú ku 1946 bola dr. Zdenka Fenclová povýšená
fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na súdneho radcu, 21. júna 1946 bola vyme-
a promovaná na doktorku práv bola v roku novaná do funkcie námestníka predsedu se-
1934, sudcovskú skúšku absolvovala v roku nátu Okresného ľudového súdu v Šamoríne a
1937. Výnosom ministra spravodlivosti Ivana 11. apríla 1947 sa stala námestníčkou pred-
Dérera zo dňa 7. decembra 1937 jej bol pre- sedu senátu Okresného ľudového súdu v
požičaný úradný titul "Sudca" a až do roku Bratislave. Jej práca na súde bola hodnote-
1939 pôsobila na Krajskom súde v Bratislave. ná kladne. Teda z politicky nespoľahlivej oso-
Etablovanie sa ľudáckeho režimu a vznik by sa dostala do opačnej pozície, keď ma-
Slovenského štátu sa prejavil aj v jej osobnom la rozhodovať o vine a nevine predstaviteľov
živote. Ako Češka, a teda osoba apriori ne- ľudáckeho režimu a dalších osôb, súdených
spoľahlivá, bola dňa 8. apríla 1939 Fenclová za kolaborantstvo. V tejto súvislosti si neod-
justičnou správou prepustená zo súdnych pustím istú odbočku - aj o svojom pôsobení
služieb Slovenského štátu a daná k dispozí- na Okresnom ľudovom súde v Bratislave, kto-
cii do Protektorátu Čechy a Morava. Tu bo- rý bol v podstate po Národnom súde druhým
la 16. apríla 1939 prevzatá „mimo syst, stav najvýznamnejším miestom konania retribuč-
do stavu súdnych úradníkov v obvode v. s. v ných procesov na Slovensku, sa Dr. Fenclová
Brne".1 Dňa 30. septembra 1939 bola zbave- obšírne zmieňuje vo svojich mimoriadne zau-
ná služby a vrátila sa na Slovensko za svojím jímavých spomienkach, ktoré som publikoval
manželom Jozefom Fenclom. v roku 2 0 0 6 . 2 Aj napriek skutočnosti, že tieto
spomienky zjavne vznikli vo väzení a na popud
Ale pokoj so štátnymi úradmi nevydržal dl-
Štátnej bezpečnosti, ide svojou otvorenos-
ho. Meno Zdenky Fenclovej nachádzame me-
ťou zrejme o ojedinelú sondu pod kožu nielen
dzi obžalovanými už v prvom politickom pro-
retribučnému súdnictvu na Slovensku, ale aj
cese, ktorý sa v období Slovenskej republi-

1 S l o v e n s k ý n á r o d n ý a r c h í v B r a t i s l a v a ( S N A ) . O s o b n ý s p i s dr. Z d e n k y F e n c l o v e j
2 Pozri M E D V E C K Ý , M.: S p o m i e n k y s u d k y n e a o d b o j á r k y Dr. Z d e n k y F e n c l o v e j . In: M E D V E C K Ý , M. (zost.): Posledné a prvé slobodné
(?) voľby 1946, 1990. B r a t i s l a v a 2 0 0 6 , s t r a n a (s.) 1 6 7 - 2 1 8 .
Zdenka Fenolová.
Zdroj: ABS

celému slovenskému justičnému aparátu v ro- ci komunistami sa Fenclová dostala pod do-
koch 1945 - 1947. hľad Štátnej bezpečnosti, pretože počas spo-
Spomínal som, že Fenolová sa už pred ločenského posedenia vyhlásila, že „si viacej
2. svetovou vojnou angažovala v sociálno- váži Maďara Tekela /pravdepodobne mysle-
demokratickej strane. Na politickú anga- la Tökölyho - pozn. M. M./ ako Beneša, lebo
žovanosť nerezignovala ani po obnovení robi vraj kompromisnú politiku. (...) Keď bola
Československa a už začiatkom roku 1946 spolusediacimi taktne upozornená, aby tak
vstúpila do novovzniknutej Strany práce, kto- nehovorila vyhekla ,To ja viem, že ma zavrú,
rá na Slovensku mala ambíciu nahrádzať soci- či to bude o týždeň alebo za tri, na veci ne-
álnu demokraciu, zlúčenú počas Slovenského mení' ". 4 Dôležitý je tiež fakt, že sa Fenclová
národného povstania s Komunistickou stra- aj po februárovom prevrate, podobne ako to-
nou Slovenska. Členkou tejto strany bola mu bolo aj po nastolení ľudáckeho režimu, za-
až do roku 1948, keď stranu opätovne po- čala angažovať v dobročinnej práci a zbiera-
hltili komunisti. V rokoch 1946 - 1947 bo- ní materiálnej pomoci pre rodiny väznených.
la Zdenka Fenolová členkou Ústredného vý- Napríklad pre rodinu zatknutého popredného
konného výboru Strany práce, podpredsed- funkcionára Strany práce Dr. Jozefa Mrázka
níčkou ženského odboru a členkou finanč- žiadala pomoc od jeho spoločného známeho
nej a hospodárskej komisie strany. Okrem Štefana Rybariča, ktorý následne rodine po-
toho v tomto období bola tiež členkou pred- mohol potravinami a peniazmi. 5 Mrázkovi či
sedníctiev Spolku protifašistických politic- bývalému riaditeľovi Sedliackej banky Jánovi
kých väzňov, Zväzu slovenských žien, členkou Havlíkovi 6 dokonca pomohla pri organizova-
Živeny a viacerých ďalších spolkov. 3 V rám- ní úteku do zahraničia. 7 V prípade Havlíka
ci angažovanosti v Strane práce dokonca do- útek sprostredkoval bývalý člen S N R 8 Teofil
stala v záujme posilnenia pozícií Strany prá- Homér, rodák z Uhorskej Vsi, ktorého bratra-
ce na Povereníctve pravosúdia od povere- nec býval na rakúskej strane hraníc.
níka Andreja Búzu ponuku nastúpiť uvede-
Predchádzajúca politická angažovanosť
né povereníctvo. Túto ponuku však pre útok
a ani vyššie spomenuté dobročinné aktivi-
na svoju osobu, ktorú uverejnil v službách
ty nemohli ostať bez odozvy štátnej moci.
Komunistickej strany Slovenska (KSS) sto-
Už necelý rok po uchopení moci komunista-
jaci časopis Nové slovo v článku nazvanom
mi bola dr. Zdenka Fenclová dňa 1. februára
„Špión", odmietla.
1949 preložená z Krajského súdu v Bratislave
Opätovné problémy Z. Fenclovej so štát- na Okresný súd, teda súd nižšieho stup-
nou mocou začali krátko po februárovom pre- ňa. Koncom mája toho istého roku bola v
vrate roku 1948. Už mesiac po uchopení mo- dôsledku zaistenia Národnou bezpečnosťou

3 A r c h i v bezpečnostrních složek Praha (ABS), V - 6 0 2 . Protokol o v ý p o v ě d i obviněné JUDr. F E N C L O V Á , Z d e n k a , 6. 2. 1953.


4 A r c h í v Ú s t a v u p a m ä t i n á r o d a B r a t i s l a v a ( A Ú P N ) , f o n d (f.) K r a j s k á s p r á v a Z N B S p r á v a Š t B B r a t i s l a v a (KS Z N B S Š t B B A ) , V -
1 0 0 8 / 1 5 . T ú t o s p r á v u z a s l a l o V e l i t e ľ s t v o 4 . o b l a s t i pod č í s l o m j e d n a c í m (č. j.) 1 6 0 5 - D Ô V . - 1 9 4 8 V I I . o d b o r u p o v e r e n í c t v a v n ú t r a z a
účelom zahájenia šetrenia.
5 A B S , V-602. Protokol o v ý p o v e d i svědka: R Y B A R I Č , Stefan.
6 H a v l í k s a v š a k z o s l o b o d y t e š i l len n i e k o ľ k o r o k o v . P r í s l u š n í c i Š t á t n e j b e z p e č n o s t i (ŠtB) h o k o n c o m 50. r o k o v 2 0 . s t o r o č i a u n i e s l i
zo z á p a d n é h o B e r l í n a . Z o m r e l vo v ä z e n í n á s l e d k o m z a n e d b a n i a l e k á r s k e j s t a r o s t l i v o s t i . Pozri: Š P E T K O , J.: Líšky kontra ježe. Slo-
venská politická emigrácia 1948 - 1989. Analýza a dokumenty. B r a t i s l a v a 2 0 0 2 , s. 8 4 .
7 A B S , V - 6 0 2 . Protokol o v ý p o v ě d i obviněné JUDr. F E N C L O V Á , Z d e n k a , 1 1 . 5 . 1 9 5 3 .
8 S l o v e n s k á n á r o d n á rada.
dňa 17. mája 1949 suspendovaná. Z rozka- lo čiastočne v novom duchu - už sa nekládol
zu prednostu odboru BA Povereníctva vnútra dôraz len na politické postoje, teda organizo-
Viktora Sedmíka bola však už 1. júna prepus- vanie ilegálnej sociálnodemokratickej strany,
tená na slobodu. 9 Toto zaistenie súviselo so ale na napojenie a spoluprácu údajnej skupiny
záťahom ŠtB proti rodine Viestovcov, pričom s britskou spravodajskou službou, ktorej pred-
Z. Fenclová mala byť súdená v rámci tejto sku- staviteľom mal byť emigrant František Hlubík.
piny. Bola však pre nedostatok dôkazov pre- Fenclová poskytla Hlubíkovi pri jeho ilegál-
pustená. Okrem toho už od roku 1949 na ňu nych návštevách Československa prístre-
bola nasadená agentka Štátnej bezpečnosti šok a sprostredkovala mu tiež kontakt s bý-
Zora Adamcová, ktorá mala v rámci spoločen- valým spravodajským dôstojníkom Antonom
ských stykov získavať informácie o Fenclovej Tomečkom, takisto bývalým členom Strany
protištátnej činnosti. 1 0 práce. 1 4 Vo svojich výpovediach Fenclová ob-
Aj ked" sa z Fenclovej ešte stále nestal po- šírne objasňovala svoju pomoc Hlubíkovi pri
litický'väzeň, zaistenie jej prinieslo symbolické údajnom budovaní spravodajskej siete, pod
vyzlečenie z talára. V lete roku 1949 totiž na značným fyzickým a psychickým tlakom zo
Povereníctve spravodlivosti padlo rozhodnutie strany príslušníkov bezpečnosti priznala spoje-
o ukončení pracovného pomeru s Fenolovou nie s ďalšími ľuďmi. Veľká časť jej výpovedí sa
a o tom, že nemá ďalej pôsobiť v súdnych tiež vzťahovala k obdobiu rokov 1949 - 1950,
službách: „Súdny radca na Okresnom súde v keď dokonca inšpirovaní Jozefom Mrázkom
Bratislave dr. Zdenka Fenclová bola určená spolu s Teofilom Homérom uvažovali o tom,
pre uvoľnenie do výroby. Z uvedeného dôvo- ako nadviazať kontakt s rakúskymi sociálny-
du menovanú uvoľnite pre výrobu, len čo o mi demokratmi, od ktorých si sľubovali pomoc
to Okresný úrad ochrany práce požiada."'1'1 pre „zlúčených" socialistov v Československu.
Definitívne bola Zdenka Fenclová prepustená V jednom z výsluchových protokolov sa do-
z justície k 1. januáru 1950. konca zmieňuje o podmienkach, ktoré by ta-
kúto pomoc z Rakúska umožňovali - muse-
Rok 1950 Zdenke Fenclovej priniesol aj
li sa angažovať bývalí členovia vrcholných or-
dálšie neblahé udalosti. Najdôležitejšou z nich
gánov sociálno-demokratickej strany z celej
bolo druhé zaistenie, keď na ňu Krajské veliteľ-
Československej republiky (ČSR), na iné pod-
stvo ŠtB podalo trestné oznámenie za neozná-
mienky si však nevedela spomenúť. 1 5 Celá
menie trestného činu. 1 2 Fenclovú vtedy pravde-
vec je otázna, môže však naznačovať, že také-
podobne zamýšľali zaradiť do skupiny bývalého
to kontakty skutočne existovali.
veliteľa II. Stalinovej partizánskej brigády Jozefa
Brunovského, ktorá bola súdená Štátnym sú- Ďalší člen skupiny, Jozef Folta, bol takisto
dom v roku 1951. To sa však neuskutočnilo. sociálny demokrat ešte z čias medzivojnovej
Je zaujímavé, že v súvislosti s touto skupinou ČSR. Podľa vlastnej výpovede však akcepto-
sa objavujú aj dálšie dve mená z neskoršieho val zlúčenie s komunistami v roku 1944 a v ro-
procesu so Zdenkou Fenolovou, a to vtedy eš- ku 1946 sa členom Strany práce stal skôr pre-
te aktívneho pracovníka bratislavskej ŠtB Jána to, aby pozoroval dianie v strane a informoval
Lucbauera a bývalého spravodajského dôstoj- o ňom komunistov. Neskôr sa stal podpred-
níka Antona Tomečka. Bezpečnosť nakoniec sedom Akčného výboru Strany práce a aktív-
rozhodla, že Zdenka Fenclová bude súdená ne sa pričinil o jej zlúčenie s komunistami. 1 6
v iných súvislostiach. So Zdenkou Fenolovou mal skôr spoločen-
Dňa 7. augusta 1952 bola Fenclová v ský styk, politické debaty či dokonca ilegálnu
Mělníku na príkaz Povereníctva pravosúdia činnosť pomerne dlho zapieral, prvé prizna-
opäť zaistená 1 3 a daná do väzby Krajského nie v tomto duchu je až z marca 1953, pričom
súdu v Bratislave. Po dvoch mesiacoch ju ďalšie priznania sú datované až augustom to-
prevzalo do svojej väzby Krajské veliteľstvo ho roku - je teda možné, že bezpečnosť využi-
Štátnej bezpečnosti v Bratislave, odkiaľ bola la oných niekoľko mesiacov na „spracovanie"
po mesiaci prevezená do väznice ŠtB v Prahe väzňa. Ako však vyplýva z protokolov, nebo-
na Ruzyni. Toto vyšetrovanie sa už nies- lo celkom úspešné, Folta sa odmietal priznať

9 AÚPN, f. KS Z N B S ŠtB BA, V- 1008/15.


10 A B S , V - 6 0 2 , Z á p i s o v ý p o v ě d i . Č e r m á k / P O R G E S / Š i m o n . 27. 10. 1 9 5 2 .
11 S N A . O s o b n ý s p i s dr. Z d e n k y F e n c l o v e j . O d p i s v ý n o s u P o v e r e n í c t v a s p r a v o d l i v o s t i zo d ň a 29. 6. 1 9 4 9 č. j. 5 3 9 8 / 1 9 4 9 - 1 / 2 .
12 A Ú P N , f. KS Z N B S Š t B B A . V - 1 0 0 8 / 1 5 , T r e s t n é o z n á m e n i e K r a j s k é h o v e l i t e ľ s t v a Š t B z 13. 11 1950.
13 Podľa v y š e t r o v a c i e h o z v ä z k u to malo byť 30. 7. 1952, návrh na zatknutie pracovník ŠtB v y p r a c o v a l 8. 9. 1952.
14 A B S , V-602. Protokol o v ý p o v e d i obvinené JUDr. F E N C L O V Á . Zdenka, 9. 2. 1953.
15 T a m ž e . P r o t o k o l o v ý p o v e d i o b v i n e n é J U D r . F E N C L O V Á . Z d e n k a . 14. 5. 1 9 5 3 .
16 T a m ž e . P r o t o k o l o v ý p o v e d i o b v i n e n é h o F O L T A . J o s e f , 21. 9. 1 9 5 2 .
Jozef Folta. Zdroj: ABS

tak, ako to vyšetrovateľ žiadal. V konečnom skej IS získala Fenclová, s ktorou (spolu s ďal-
dôsledku priznal len protištátne reči a uvažo- šími osobami, napr. bývalou tajomníčkou Jána
vanie o emigrácii. Lichnera, už spomínanou Zorou Adamcovou,
Aj ďalší z členov súdenej skupiny, Anton s ktorou sa Zdenka Fenclová dobre poznala)
Tomeček, mal za sebou pestrú minulosť. Z to- udržoval spoločenský styk. Tomeček síce po-
ho zaujímavejšieho spomeňme aspoň, že is- dozrieval Hlubíka, ktorého poznal pod krycím
tý čas pracoval na spravodajskom oddele- menom „Novák", z amaterizmu, napriek to-
ní ministerstva národnej obrany, kde sa do- mu prejavil ochotu získať pre neho informácie
stal do víru udalostí okolo memoranda minis- a vybudoval tiež tri mŕtve schránky na rôznych
tra Ferdinanda Čatloša a známych odletov lie- miestach Bratislavy. Do nich mal dostať potre-
tadiel do Sovietskeho zväzu zo začiatku au- by na vyvolávanie tajného písma a tu mal aj raz
gusta 1944. Je zaujímavé, že počas služby do mesiaca zanechávať správy.
pod kpt. Jánom Stanekom sa aktívne zúčast- Zrejme vďaka Tomečkovi sa do prípadu
nil neúspešného pokusu ministra F. Čatloša „dostal" aj ďalší člen skupiny, Ján Lucbauer.
o nadviazanie rádiového spojenia s Moskvou Obaja muži sa zoznámili v roku 1945, keď
prostredníctvom ruského parašutistu Geriča. 1 7 Tomeček vykonával funkciu veliteľa vojen-
Aktívne sa zúčastnil Slovenského národné- skej posádky v Malackách. Lucbauer tu vyko-
ho povstania, koncom vojny bol veliteľom vo- nával svoju prezenčnú službu a Tomeček ho
jenskej správy v Leviciach. V tomto období na základe osobnej známosti pridelil k tunaj-
si aj podal prihlášku do Komunistickej strany šej jednotke OBZ, pričom po skončení vojen-
Slovenska. Armádu opustil až v roku 1946, po skej služby ho ako schopného vojaka odporu-
roztržke s vtedy veľmi mocným a nebezpeč- čil do zamestnania na VII. odbor Povereníctva
ným šéfom Obranného spravodajstva (OBZ) vnútra. 1 9 Lucbauer neskôr pracoval ako refe-
Bedŕichom Reicinom. 1 8 Stranu musel opustiť rent na 1. oddelení Krajského veliteľstva ŠtB
po previerkach v roku 1948. Podľa Tomečka v Bratislave, 2 0 kde mal v referáte ochranu
ho pre spravodajskú činnosť v prospech brit- hraníc. Lucbauer dal podľa svojho doznania

Anton Tomeček.
Zdroj: ABS

17 Tamže. Zápis o v ý p o v e d i A n t o n a T o m e č k a , 1, 9 . 1 9 5 2 .
18 Tamže. Protokol o v ý p o v ě d i obviněného T O M E Č E K , Anton, 20. 9 . 1 9 5 2 .
19 Tamže.
20 V s ú v i s l o s t i s v y š e t r o v a n í m L u c b a u e r a s a v p r o t o k o l e s v e d k a J o z e f a I m r i c h a (tiež b ý v a l é h o p r a c o v n í k a K r a j s k é h o v e l i t e ľ s t v a Š t B
Ján Lucbauer. Zdroj: ABS

Tomečkovi niekoľko správ, ktoré obsahova- profesora Zdeňka Pešku,23 prostredníctvom


li „závažné štátne tajomstvá", ktoré Tomeček Františka Hlubíka, nateraz agenta anglickej
uložil do mŕtvych schránok. V skutočnosti však spravodajskej služby IS, nadviazala spojenie
išlo o veci buď všeobecne známe (politický s rakúskou sociálnodemokratickou stranou,
pád Štefana Bašťovanského), alebo o klebe- aby jednak cieľom koordinovania rozvratnej
ty z prostredia bratislavského Krajského veli- činnosti sa napojili na zradnú zahraničnú
teľstva ŠtB, pričom však niektoré z nich nepo- emigráciu a jednak aby zo zahraničia získa-
chybne mali spravodajskú hodnotu. li hmotnú podporu pre protištátnu činnosť v
Posledným členom tejto skupinky bol Ján ČSR" 24 Ďalej Zdenka Fenclová: dohodla
Kosorinsky, ktorého mal pre spoluprácu získať sa s viacerými bývalými funkcionármi soci-
tiež A. Tomeček. 2 1 Jeho úlohou malo byť zís- álnodemokratickej strany resp. Strany prá-
kavanie informácií hospodárskeho charakte- ce, okrem iného s dr. Jozefom Mrázekom,
ru. Tu je zaujímavé, že Kosorinsky sa pri výslu- Štefanom Hlubíkom a Frant. Hlubíkom, že
chu bránil tým, že sa chcel o prípade dozve- pre ďalšiu rozvratnú činnosť treba získať
dieť viac, nakoľko bol spolupracovníkom ŠtB všetkých pravicových sociálnych demokra-
z oddelenia v Trnave. 2 2 Podobnými argument- tov. (...) Táto ilegálna organizácia prevádza-
mi, teda že ako bývalý orgán chcel Tomečka la rozvratnú činnosť do marca 1949, kedy
a dalších nahlásiť, sa hájil aj Lucbauer. čiastočne bola odhalená a niektorí členo-
V januári 1954 bola Zdenka Fenclová via tejto boli zaistení a Štátnym súdom od-
opäť prevezená späť do väznice Krajského děl. v Bratislave odsúdení a niektorým čle-
súdu v Bratislave. Dňa 9. februára 1954 po- nom medziiným dr. Mrázekovi a Františkovi
dal krajský prokurátor Eduard Srnček žalobu Hlubíkovi sa podarilo ujsť do nepriateľské-
na skupinu Zdenka Fenclová a spol. Zdenka ho zahraničia" 25 Ďalej sa mala podľa pro-
Fenclová bola obvinená, že „ako bývalá funk- kurátora dopustiť trestných činov tým, že po-
cionárka sociálnodemokratickej strany, mohla emigrovať Havlíkovi a organizovala útek
resp. Strany práce na Slovensku, nesúhlasi- Búzu. Anton Tomeček bol obvinený z toho,
la so zlúčením soc. dem. strany s KSČ po ví- že je agentom britskej Inteligence Service, a
ťazstve pracujúceho ľudu v ČSR vo februári práve on mal získať pre spoluprácu proti ČSR
1948. Preto v druhej polovici roku 1948 spo- Kosorínskeho a Lucbauera, ktorý, podľa žalo-
lu s ďalšími páchateľmi, bývalými funkcio- by, Tomečkovi vyzradil, že Štátna bezpečnosť
nármi sociálnodemokratickej strany v úmys- odhalila protištátnu skupinu skladajúcu sa zo
le uchovať sociálnodemokratickú stranu v sociálnych demokratov. 2 6
ilegalite, aby pomocou tejto mohli rozvra- Dňa 4. mája 1954 vyniesol Krajský súd
cať ľudovodemokratické zriadenie republi- v Bratislave za predsedníctva rýchlokvasené-
ky (...) Podľa pokynov už odsúdeného pra- ho právnika (teda absolventa neslávne známej
vicového socialistu bývalého univerzitného Právnickej školy pracujúcich) Juraja Uhrína roz-

B r a t i s l a v a ) o b j a v i l a a j z m i e n k a o t o m , ž e n a b r a t i s l a v s k o m v e l i t e ľ s t v e Š t B p o u ž í v a l i pri v ý s l u c h o c h o m a m n é l á t k y : „ P o t é m ě LUC-
BAUER požádal o předání zprávy pro MNB o pl. HILLAROVI, ktorý má vyrábět omamné jedy, které špt. ČERMÁK z KS-Stb v Brati-
slavě využívá při výsluchu vyšetřován c ů." T a m ž e . P r o t o k o l o v ý p o v ě d i se s v ě d k e m : J o z e f I M R I C H , 13. 4. 1 9 5 3 .
21 T a m ž e . P r o t o k o l o v ý p o v ě d i s o b v i n ě n ý m s J á n e m K O S O R I N S K Ý M , 30. 9. 1 9 5 2 .
22 T a m ž e . P r o t o k o l o v ý p o v ě d i s o b v i n ě n ý m s J á n e m K O S O R I N S K Ý M , 13. 7. 1 9 5 3 .
23 B ý v a l ý p r o f e s o r P r á v n i c k e j f a k u l t y U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e Z d e n ě k P e š k a bol p o k o m u n i s t i c k o m p r e v r a t e v r o k u 1 9 4 8
v r á m c i p r o c e s u s M i l a d o u H o r á k o v o u a spol. o d s ú d e n ý na 25 r o k o v v ä z e n i a .
24 Archív Krajského súdu v Bratislave, 1 T 15/54.
25 Tamže.
26 Tamže.
Ján Kosorínsky. Zdroj: ABS

súdok, ktorým bola Zdenka Fenclová odsúde- údajne nevedela, a keď sa po zverejnení tzv.
ná na doživotie. Podľa rozsudku: „Tento trestný Cibulkových zoznamov o tejto skutočnosti do-
prípad patrí medzi málo podobných prípadov, zvedela, bola veľmi prekvapená.
kde protištátna trestná činnosť bola pácha- Dr. Zdenka Fenclová bola z väzenia pre-
ná v tom zmysle, že zakladanie ilegálnej so- pustená na amnestiu, vyhlásenú preziden-
ciálnej demokracie bolo spojené s prevádza- tom ČSR Antonínom Novotným, dňa 10. má-
ním vyzvedačstva. (...) Ich (obvinených - pozn. ja 1960. Žiadosť o rehabilitáciu podala 28.
M. M.) úlohou bolo rozbiť jednotu robotníckej júla 1969, v nej spomenula aj vyšetrovanie:
triedy, namiesto triedneho boja uplatňovať po- „Velezrady som sa nedopustila a námiet-
litiku triedneho mieru a spojenectva s buržoá- ky proti formulácii zápisníc boli referentom
ziou, lepšie povedané ich úlohou bolo vždy a odrazené výrokom ,že mi nebude protoko-
za každých okolností verne slúžiť najreakčnej- lovať moje sociálne-demokratické vykrú-
šej buržoázii."27 Ani ostatných neminuli značné cačky'."29 Rehabilitácia však nebola úspeš-
tresty odňatia slobody. ná: „Vzhľadom na vzniknutú politickú situá-
Najvyšší súd trest potvrdil a Fenclová si ciu a z toho vyplývajúce neúmerné dlhé ad-
ho odpykávala v Ženskom nápravnom tábo- ministratívne prieťahy som žiadosť dňa 14.
re v Pardubiciach. Tu sa snažila zlepšiť posta- 4. 1975 stiahla."30 Opätovnú žiadosť o reha-
venie väzenkýň, v mene ktorých počas vzbu- bilitáciu podala dr. Zdenka Fenclová 23. júla
ry v tomto väzení jednala s vedením väznice. 1990 a podľa zákona 119/90 Zb. bola rehabi-
Dokonca si dokázala získať sympatie aj aso- litovaná. Zomrela v Bratislave roku 1994, krát-
ciálnejších spoluväzenkýň. 28 Z tohto obdobia ko pred svojimi 85. narodeninami.
sa zachoval aj jej záznam v registračných pro- Život Zdenky Fenclovej je príbehom člove-
tokoloch Štátnej bezpečnosti, kde bola evido- ka, ktorý veril svojej pravde a o ňu sa aj usilo-
vaná v kategórii agent. Zväzok zaregistrova- val. Nazdávam sa, že nikdy nie je ľahké nájsť
li na NTP Pardubice v roku 1960, archivova- odvahu a postaviť sa proti režimu, keď človek
ný bol o deväť rokov neskôr, skartovaný v roku čelí hrozivému riziku odhalenia a väznenia. Ona
1985. Pretože sa spis nezachoval, nedá sa zis- to však dokázala, dokonca opakovane. Môže
tiť miera spolupráce s bezpečnosťou, predpo- teda byt' považovaná za sociálnu demokratku,
kladám však, že evidovanie priamo súvisí s už ktorá vnímala ako dôležitú nielen sociálnu časť
spomínanými spomienkami. Ona sama o tom programu tejto strany, ale aj demokratickú.

Matej Medvecký: A Head-Strong Socialist

Zdenka Fenclová evinced more courage than most people - she opposed the two inhuman regimes which blew
over Slovakia in the previous century - first, the nationalist rule and then the communist one. While to the former
she was equally intolerable by being an engaged social democrat and being Czech; to the communists it sufficed
that she did not concur with the merge of the social democratic party with the communist one which occurred
in Slovakia as early as 1944. Her life tells a story of a person who believed in her truth and strove for it. On May
4, 1954 the Regional Court in Bratislava presided by the too-readily-made lawyer Juraj Uhrin sentenced Zdenka
Fenclová to a life imprisonment. Even though Dr. Fenclová was released when the general amnesty for prisoners
was issued in 1960, she was not rehabilitated until after the communist regime collapsed.

27 Tamže,
28 Z a p o s k y t n u t i e t e j t o i n f o r m á c i e ď a k u j e m Dr. V o j t e c h o v i Č e l k o v i .
29 A r c h í v Krajského súdu v Bratislave, 1 T 15/54.
105 Tamže.
Dr. h. c. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc.
(nar. 4. 5, 1923 v Šahách)

PhDr. Peter Sokolovič, ce 20. storočia, o ktorej v predkladanom roz-


PhD. hovore podal zaujímavé svedectvo. Krátko bol
(1981), absolvent Filozofickej zástupcom riaditeľa Historického ústavu SAV,
fakulty Univerzity si/. Cyrila potom vedeckým tajomníkom a neskôr vedú-
a Metoda v Trnave, odbor cim oddelenia najstarších dejín (do roku 1980).
história - slovenčina. Pracuje Bol tiež predsedom Vedeckého kolégia pre
v Ústave pamäti národa. historické vedy a súčasne členom Slovenskej
komisie pre vedecké hodnosti, podpredse-
dom a predsedom Slovenskej historickej spo-
ločnosti (1990 - 1996), je dopisujúcim čle-
nom prezídia Monumenta Germaniae histo-
rica v Mníchove a členom Commission inter-
Richard Marsina.
nationale pour ľhistoire des villes pri CISH.
Zdroj: Archív R. Maminu
Angažoval sa aj pri formovaní vzťahov slo-
Prof. Marsina patrí medzi zakladateľov moder- venskej a maďarskej historiografie a hľa-
nej slovenskej historiografie, archívnictva a daní spoločných styčných bodov. Bol admi-
pomocných vied historických. Hlavnú vedec- nistratívnym vedúcim Výskumného pracovis-
kú aktivitu vyvíjal na príprave vydávania stre- ka v Budapešti, tajomníkom česko-slovenskej
dovekých historických prameňov. Je autorom sekcie zmiešanej Česko-slovensko-madärskej
najzákladnejších syntetických dejín Slovenska historickej komisie a členom zboru expertov
v stredoveku, ako aj edícií prameňov k nim. pri Komisii na vzájomnú výmenu kultúrneho
Medzi jeho najvýznamnejšie práce možno dedičstva s Maďarskou ľudovou republikou.
zaradiť dva zväzky Slovenského diploma- Bohatá je aj jeho učiteľská činnosť. Prednášal
tára, ktorý obsahuje texty listinných písom- externe na Filozofickej fakulte v Bratislave
ných prameňov k dejinám Slovenska do roku (1961 - 1980), po obnovení Trnavskej univer-
1260. K tomu publikoval dva zväzky prísluš- zity v roku 1992 sa stal vedúcim katedry histó-
ných štúdií. Spracoval tiež slovacikálny ma- rie a predsedom Akademického senátu Fakulty
teriál z celouhorského hľadiska, kde porov- humanistiky. Profesor Richard Marsina je nosi-
nával celouhorský listinný materiál. Pracoval teľom viacerých štátnych a vedeckých vyzna-
na mnohých syntézach dejín Slovenska a slo- menaní. Napriek svojej rozsiahlej činnosti nikdy
venských dejín, spracúval problematiku dejín nebol členom komunistickej (ani inej) strany.
mnohých stredovekých miest na Slovensku Rozhovor autorizoval 26. júna 2011.
a v Uhorskom kráľovstve. Je tiež zostavovate-
ľom viacerých zborníkov a syntetických prác. Pán profesor, pri hodnotení slovenskej
Prof. Marsina sa svojou rozsiahlou činnos- marxistickej historiografie sa nevdojak na-
ťou radí medzi najvýznamnejších súčasných tíska otázka porovnania v oblasti možnos-
slovenských historikov venujúcich sa obdobiu tí uplatnenia vlastného vedeckého mysle-
stredovekých dejín. Napriek jeho špecializácii nia či kvality s predchádzajúcim obdobím.
na stredoveké dejiny však reflexiou slovenskej V ktorom sa kládol väčší dôraz na ideologi-
historiografie rokov 1945 - 1989 môže podať záciu, čo najviac ovplyvnilo autorskú prácu?
zaujímavé svedectvo o jej stave a špecifikách.
V jej začiatkoch ešte ako študent, neskôr ako Z autopsie na to nemôžem odpovedať, na-
človek, ktorý stál pri jej vývoji. V rokoch 1947 koľko za 1. Slovenskej republiky som bol štu-
- 1950 pracoval v Archíve mesta Bratislavy, dent - gymnazista a začínajúci vysokoškolák.
od roku 1950 v Pôdohospodárskom archíve Môžem usudzovať len na základe historiogra-
a neskôr v Štátnom slovenskom ústrednom ar- fie z tohto obdobia, že istá kontinuita od čias 1.
chíve. Od roku 1960 pracoval v Historickom republiky jestvovala až do oficiálneho nástupu
ústave SAV, bol v 60. rokoch vedúcim doku- marxistickej historiografie, lebo ako hlavní ak-
mentačného oddelenia a potom pôsobil vo via- téri vystupovali tí istí historici. Boli to páni profe-
cerých funkciách. Práve prostredníctvom nich sori Daniel Rapant, Branislav Varsik, Alexander
stál priamo pri viacerých historických medzní- Húščava, ktorí boli našimi prvými slovenský-
koch v slovenskej historiografii druhej polovi- mi profesionálnymi historikmi, pôsobiacimi na
univerzite v Bratislave. No a tí vystupovali až do poslucháči dávali také otáz-
roku 1948 - 1949. Od roku 1943 vzniklo no- ky, z ktorých mal vyplynúť
vé pracovisko - Historický ústav Slovenskej váš postoj k novému režimu,
akadémie vied a umení (SAVU), ktorého hlav- ako ste orientovaný v histó-
ným vedúcim ako predseda Historického od- rii, aké máte názory. Mne
boru SAVU bol prof. Branislav Varsik a predse- dával otázky môj spolužiak
dom Historického odboru Matice slovenskej sa Ján Sirácky, v komisii bol
po Františkovi Hrušovskom stal Daniel Rapant. aj PhDr. Jaroslav Dubnický,
Historicky publikačné boli činní aj niektorí ar- predtým asistent na deji-
chivári, najmä pani Mária Opočenská-Jeršová nách umenia. Pýtali sa ma
a historici na oboch teologických fakultách. napríklad, či na mňa zhub-
Po vojne sa postupne začal uplatňovať Archív ne nevplývali názory profe-
mesta Bratislavy (Darina Lehotská), ktorý vy- sora Rapanta, dostávali ste
dával Slovanskú Bratislavu. Vtedajší mladí his- aj otázky, či uznávate mate-
torici boli žiakmi spomínaných pánov profeso- rializmus, hoci bolo v ústave
rov. Po Februári 1948 došlo postupne k zme- deklarované (a v tomto čase
ne, čo sa však konkrétnejšie prejavilo až v ro- aj komunistickou stranou zdôrazňované) slo- Maturitná fotografia
koch 1949 - 1950. Treba povedať, že všet- bodné vyznávanie náboženstva, dávali sa aj R. Marsinu.
ko, o čom sa tu hovorí, je môj pohľad na per- Zdroj: Archív R. Marsinu
otázky z tejto sféry.
traktované javy, ako som to videl, počul a zapa-
mätal si. O všetkom by sa dalo hovoriť omnoho
Ako sa dostali ľudia do týchto komisií?
obšírnejšie a podrobnejšie. Je tu mnoho nedo-
povedaného.
Na to celkom konkrétne a presne neviem
odpovedať. Chápali sme to, ako že to vedie
Bolo obdobie medzi zánikom 1. SR komunistická strana, ktorá už vtedy mala na
a konštituovaním marxistickej historiogra- fakulte svoju organizáciu, neviem, či sa to ur-
fie voľnejšie v porovnaní s oboma režima- čovalo na zasadnutiach výboru alebo na ple-
mi, alebo malo tiež svoje metódy ovplyvňo- nárnych zasadnutiach, lebo komunistov nebo-
vania? Doznievali ešte charakteristické čr- lo mnoho; spolupôsobilo pritom SSM, v kto-
ty predchádzajúceho obdobia, alebo sa po- rom vedúce funkcie mali straníci. Fungovalo
stupne prechádzalo k neskoršej marxistic- popri sebe viacero komisií, normálny študent,
kej historiografii? ktorý nebol členom strany ani SSM o tom veľ-
mi prehľad nemohol mať; ja som nebol ani čle-
Ako som už povedal, na Filozofickej fakul- nom strany, ani SSM. Kladný postoj k ľudo-
te Slovenskej univerzity v Bratislave pôsobili na vodemokratickému zriadeniu sa posudzoval
odbore história v rokoch 1939 - 1945 aj 1945 aj podľa účasti na Trati mládeže, na ktorú sa
- 1949 tí istí profesori, ktorí neboli marxista- z obáv pred represiami prihlásilo veľmi mno-
mi. Na rozdiel od českých zemí a Madárska, ho študentov. R. Marsina s rodinou
na Slovensku do roku 1948 prakticky v odbor- (1957). Zdroj: Archív
nej sfére marxistická historiografia nejestvova- Vráťme sa k tým previerkam... R. Marsinu
la. Marxistická historiografia fakticky nenastú-
pila ani v roku 1948, bola len proklamovaná.
Fakticky sa to začalo uplatňovať až v školskom
roku 1949 - 1950. Previerky boli až na kon-
ci letného semestra 1948, teda niekoľko me-
siacov po februári. Pre učiteľov (profesorov) sa
konali marxistické semináre a školenia, na kto-
rých prednášali marxisti - členovia komunistic-
kej strany zväčša z iných odborov filozofickej fa-
kulty, pretože na histórii z profesorov ani jeden
nebol ani len ľavicovo orientovaný, členom stra-
ny bol len jeden asistent.

Spomenuli ste previerky. Ako prebiehali?

Previerky sa vtedy nazývali demokratizá-


ciou. V komisiách boli členovia strany ale-
bo SSM (Slovenský sväz mládeže), učitelia aj
Pri previerkach sa už vtedy zohľadňovali aj nádenníka pri murároch. Vyhodili ho aj preto,
posudky, ktoré posielali (asi) miestne organi- že potrebovali voľné miesto pre asistenta, aby
zácie strany (ak v príslušnej obci boli). Mnohí tam mohli dosadiť komunistu.
ľudia boli vylúčení zo štúdia, ba mali prikázané
odísť do výroby. Postihlo to najmä tých, kto- Mal „demokratizačný proces" vplyv na
rí predtým nahlas zdôrazňovali svoj protiko- kvalitu a úroveň vedy či školstva?
munistický postoj alebo boli publikačné činní.
Pamätám sa na dve kolegyne, ktoré pred do- Iste, najmä tým, že ľudia s nižšou kvalifi-
končením štúdia boli vyhodené len preto, že káciou sa dostali na miesta, pre ktoré ju ne-
na nich z obce prišlo udanie, že boli zadobre mali. Dovtedy smeli prednášať len profeso-
s p. kaplánom. Ani neviem, či potom neskôr ri a docenti. Kto nebol docent, mohol byť len
mali možnosť dokončiť štúdium. Jeden kolega lektorom. Asistenti sa starali o knižnicu, po-
z môjho ročníka bol vyhodený zo štúdia len za máhali profesorom na seminároch, zaobsta-
svoj (všeobecne) protikomunistický a katolícky rávali na ne potrebné pomôcky a mali byť na
postoj. Až do roku 1968 pracoval potom ako nich osobne prítomní. Potom sa zmenila situ-
stavebný robotník. „Vydemokratizovaný" bol aj ácia tak, že keď sa propagovala výmena kád-
asistent Janko Smatana, ktorý občas prispie- rov a sa aj uskutočnila, asistenti sa stali pred-
val do Verbumu a Novej práce (najmä recen- nášateľmi. Hlavné bolo vyznávanie marxistic-
zie) a málokto o ňom vedel. Naproti tomu iný kých názorov (aj to niekedy len proklamova-
asistent v Jazykovednom seminári J. B. bol né) ako odborná erudícia. Pamätám, že na
prevažne v katolíckych periodikách veľmi an- konci školského roka 1948 - 1949 mi je-
gažovaný a bolo to o ňom všeobecne známe, den vtedy z prvého ročníka kolega, ktorý pra-
takže ho pri preverovaní napadli za prispieva- coval vo výbore SSM povedal: „my sme tu
nie do „nevhodných časopisov", na čo on po- na to, aby sme vás všetkých nahradili". V pr-
vedal, že prečo mu to vyčítajú, veď tam pí- vých rokoch sa stávalo, že neraz prednášal
Prof. Dr. Horst Glassl, še aj J. Smatana, asistent Historického se- „asistent", ktorý ešte nemal ani absolvova-
ft Marsina a PhDr. Pavol minára. Vyhodili oboch. J. B. mal ale pokro- né štúdium. Úroveň sa rozhodne znížila. V ro-
Horváth v Brne (1966). kovú manželku. Asi o dva roky sa dostal na ku 1952 na rigorózu (PhDr.) ma skúšal filozo-
Zdroj: Archív ft Marsinu Pedagogickú fakultu. Smatana 12 rokov robil fiu (čiže vtedy už vlastne marxizmus) maturant
z Obchodnej akadémie, vtedy redaktor denní-
ka Pravda a na Filozofickej fakulte (vtedy eš-
te stále Slovenskej univerzity) začal študovať,
keď som už bol po prvej štátnici.

A čo konkrétne história?

Ako som už povedal, na histórii nebol ani


jeden profesor straník, ani ľavicovo orientova-
ný; zo šiestich profesorských stolíc boli vtedy
obsadené len štyri: staroveké dejiny - Vojtech
Ondrouch, všeobecné dejiny novoveku prof.
Varsik, slovenské dejiny prof. Rapant a po-
mocné vedy historické Alexander Húščava;
Jevgenij Julianovič Perfeckij, profesor slovan-
ských dejín zomrel v auguste 1947 a stredo-
veké všeobecné dejiny neboli dlho obsade-
né. Jediný straník na histórii bol vtedy asis-
tent Peter Ratkoš. Pre profesorov (aj z iných
odborov) sa organizovali školenia z marxizmu,
na ktorých prednášali (vtedy) docent Andrej
Sirácky, prof. Igor Hrušovský, PhDr. Jaroslav
Dubnický, no najväčším radikálom bol profe-
sor Mikuláš Bakoš, ktorý súčasne bol aj ge-
nerálnym tajomníkom SAVU. Profesori histó-
rie sa museli prispôsobovať novej situácii, len
profesor Rapant sa odvážil oponovať. Údajne
na jednom školení sa mal vyjadriť, že on tiež
študoval marxizmus a dodal: Uisťujem vás, že
keby som na tom marxizme niečo našiel, aj ja
by som sa stal marxistom. On bol jediný, kto-
rého potom pre protimarxistický postoj vyho-
dili. Kým bol povereníkom školstva Ladislav
Novomeský, Rapant síce nemohol prednášať,
ale dostával profesorský plat a mal pracovňu
v budove SAVU na Štúrovej ulici. Až keď za-
čali procesy s buržoáznymi nacionalistami a
Ladislav Novomeský bol zatvorený, poverení-
kom sa stal Pavlík, potom bol Rapant, vtedy už
asi 55-ročný, oddisponovaný za radového za-
mestnanca Univerzitnej knižnice (s malým pla-
tom), kde pôsobil až do dôchodku.

Zo začiatku bolo voľnejšie to obdobie?

Je otázne, či možno hovoriť o voľnejšom


období, skôr sa to nedalo všetko hneď a na-
raz rýchlo pretransformovať, lebo by došlo ku či dozvedeli, že ich prácu nebude posudzovať PhDr. Ľubomír Juck,
kolapsu, k zániku odborov. Na transformáciu profesor, so súhlasom ktorého na nej pracova- R. Marsina a PhDr. Július
bolo treba rok - dva. V Maďarsku napríklad li. Aj mne sa to stalo. Prácu z filozofie som mal Sopko, CSc. v roku 1969.
Zdroj: Archív R. Marsinu
nehovorili, ako sa u nás hovorí, o februáro- u profesora Svätopluka Štúra a potom ju mal
vom prevrate, ale o celom prevratovom roku. dostať na posudzovanie marxista Sirácky, tak-
Február bol formálny medzník. Zmenili sa len že som musel prácu upraviť, aby bola prijatá.
politickí funkcionári. Nemohlo sa naraz zmeniť Absolvoval som filozofickú fakultu v školskom
všetko vo verejnom živote. Ale aj oni mali „pri- roku 1948 - 1949 a v decembri som obhá-
ority" a vytipované osobnosti, ktoré chceli od- jil druhú štátnu skúšku z obidvoch predmetov.
strániť skôr. Trvalo to rok, možno aj dva. Ale Dizertačnú prácu Žilina a žilinské právo do ro-
napr. prof. Rapant bol predsedom Slovenskej ku 1379 som podal v apríli 1950, ked som bol
historickej spoločnosti a už 23. marca 1948 už zamestnancom Pôdohospodárskeho archí-
vznikol Akčný výbor, ktorý ho v ten istý deň vu. Pretože už vtedy bolo rozhodnuté o odňa-
odvolal z funkcie predsedu. V jeseni 1948 bol tí práva prednášania prof. Rapantovi (čo som
v Košiciach za predsedu zvolený prof. Varsik. dopredu nevedel), dostal moju prácu na po-
Ten bol potom tiež predsedom len asi nece- sudzovanie až v septembri 1950 (vtedajší už
lý rok, lebo aj on bol neúnosný v tejto funkcii menovaný) docent Jaroslav Dubnický, nástup-
ako nestraník. Tak sa predsedom stal dovte- ca prof. Rapanta na stolici slovenských de-
dajší pokladník SHS (predseda Akčného vý- jín, ktorý však údajne nemal čas na jej posú-
boru SHS) Július Barták. denie a urobil to až na začiatku roku 1952.
Na rigorózu ma potom skúšal aj Lev Hanzel.
Ako sa po Februári zmenila výučba a té- Najslabší som bol práve u neho, lebo mi dá-
my? val otázky, čo som na prednáškach nepočul
a nevedel som celkom primerane (už marxis-
V letnom semestri 1948, teda už po ticky) odpovedať.
Februári, sa nezmenilo v tomto smere takmer
nič, ani v prednášaní, ani pri vypracúvaní zá- Vráťme sa k Dubnickému. Vadili ste mu
verečných štátnych prác. Štúdium bolo v zá- ako osoba, či mu bola proti srsti vaša téma?
sade dvoj predmetové v najrozličnejších kom-
bináciách až tak, že napríklad na kombinácii Téma mu nemohla vadiť, bola o Žiline,
dejepis - zemepis sa študoval jeden predmet z dejín miest. Asi si myslel, že mne ako nemar-
na filozofickej a druhý na prírodovedeckej fa- xistovi nemali dať doktorát, lebo v tom čase sa
kulte. Témy prác sa volili po dohode s profe- titul PhDr. dosahoval - udeľoval jeden ročne.
sorom, u ktorého sa práca pripravovala a po- O desať rokov neskôr, keď ma vlastne prideli-
tom podávala. Pracovalo sa spravidla samo- li z archívu do Historického ústavu Slovenskej
statne, konzultácie boli spravidla jedna - dve. akadémie vied (HÚ SAV), stal sa J. D. pred-
Odhliadnuc od spomenutých previerok sa to- sedom československo-maďarskej historickej
ho ani v zimnom semestri 1948 - 1949 mno- komisie ako predstaviteľ univerzity. Z akadé-
ho nezmenilo. No už v letnom semestri, keď mie bol tajomník komisie, ktorým som sa stal
sa podávali štátne práce, sa odrazu posluchá- ja, lebo som vedel po maďarsky a nikto ex-
ponovariý z HÚ SAV nemal o túto funkciu zá- dzali dve historické periodiká. Historica slo-
ujem, lebo sa pokladala za rizikovú. Tak sme vaca v akadémii a Historický zborník v Matici
spolu dokonca spolupracovali. On bol inak slovenskej (MS). Boli to síce ročenky, ale kaž-
veľmi nesamostatný predseda, s každou ma- dý rok z nich vyšiel jeden 400 - 500 stra-
ličkosťou sa chodil radiť na ÚV KSS, aby sa nový zväzok. Prvým krokom bolo zrušenie
neprehrešil proti strane... Historického odboru MS aj historického pra-
coviska v Martine, ktoré bolo zjednotené so
Takže strana potrebovala dosadiť na uni- SAVU. Existoval potom len Historický ústav
verzity svoje kádre. SAVU. Historický zborník MS prestal vychá-
dzať a Historica Slovaca vydávané v SAVU za-
Áno, to sa postupne doplňovalo jednak čali vychádzať pod názvom Historický zborník,
z jestvujúcich straníkov a členov Slovenského ktorý v číslovaní pokračoval podľa Historica
sväzu mládeže, tak na histórii, ako aj na iných Slovaca. V roku 1950 napríklad vyšiel ročník
odboroch, najmä na filozofii, ktorá sa stala VIII. Bola to brožúra o 111 stranách, lebo ne-
marxistickou. Zaujímavý prípad bol už spomí- bolo príspevkov, ľudia ešte nevedeli marxis-
naný Lev Hanzel. Mal Obchodnú akadémiu, ticky písať. Aj IX. ročník (1951) mal len 165
bol údajne drevokupcom a potom sa z neho strán a jeho hlavným redaktorom bol Miloš
Gosiorovský. Po kvantitatívnej stránke sa si-
stal veľký marxista, redaktor Pravdy a filozof.
tuácia zmenila už v rokoch 1952 - 1953, no
S jeho marxizmom to však tiež bolo zaujíma-
aj vtedy v takmer každom čísle (od 1953 už
vé. Na univerzite pôsobil aj istý - potom pro-
Historického časopisu) boli preklady z ruštiny
fesor - Szántó, pôvodne učiteľ na meštian-
alebo maďarčiny, či český príspevok, hoci mal
skej škole, starý marxista. Ten si z neho robil
ústav už viac ako 20 pracovníkov.
posmech aj pred študentmi, ako ovláda mar-
xizmus, ako sa vraj usiluje už v nadpisoch svo-
jich prác napodobňovať súdruha Stalina atď. A čo neskôr? Takýto stav predsa nemo-
Inak kádre na univerzite sa posilňovali aj väč- hol trvať donekonečna.
šou spoluprácou s Čechmi, čo bolo nieke-
dy východisko z núdze. Napríklad, predná- Po tejto stránke sa situácia ustálila od po-
šať z Brna slovanské dejiny prišiel prof. Josef lovice 50. rokov. 60. roky už boli z tohto hľa-
Macůrek, ktorý bol ináč dobrým odborníkom. diska oveľa lepšie. Do Historického časopisu
Na právnickú fakultu chodil prednášať dejiny mohol v prvých rokoch písať len ten, kto pí-
prvý laureát ceny Klementa Gottwalda, vtedy sal marxisticky, v strane nemusel byť. V dru-
docent František Graus z Prahy, lebo vtedaj- hej polovici 50. rokov začali však vychá-
ší marxistickí predstavitelia právnickej fakulty dzať ešte Historické štúdie, najprv ako prílo-
nenašli vhodného slovenského historika, kto- ha Historického časopisu. Tam mohli vychá-
rý by bol v stave u nich prednášať stručný pre- dzať tzv. materiálové štúdie, kde sa autori mohli
hľad dejín podľa marxistických zásad. viac opierať o pramene. No, pravda, aj tam sa
mala (nie už v takej miere) zohľadňovať mar-
Spomenuli ste marxistické zásady. Čo si xistická historiografia alebo citovať nejakého
pod tým máme predstaviť? klasika. Ale bolo to voľnejšie, vecnejšie. V 60.
rokoch to bolo možné už aj v Historickom ča-
Najdôležitejšie v počiatočnom období sopise. Ani tu však nemožno hovoriť, najmä
bolo, aby sa citovala marxistická literatúra. na Slovensku, o plošnom príklone k marxistic-
Slovenskej marxistickej literatúry nebolo, tak- kej ideológii. Na Slovensku sa marxisti rozde-
že sa citovali klasici, pokiaľ z nich existovali lili (rozštiepili) najmä po procesoch s buržoáz-
preklady. To boli ale pritom stále tie isté citáty. nymi nacionalistami, lebo aj tí, čo v strane zo-
Keď niekto písal o starších dejinách, tak tam stali, to chápali ako krivdu. Obvinenia z buržo-
bolo možno použiť citátyz Engelsovho Pôvodu ázneho nacionalizmu boli zveličené, išlo pri-
rodiny, súkromného vlastníctva a štátu. Potom tom o úplné potlačenie či i len pokusu o tzv.
neskôr pribudli aj citáty z Leninových prác slovenskú politiku. Z toho potom pramenilo
(ktorými sa dalo dokázať „všetko"). Na začiat- v 60. rokoch v rámci strany hnutie, ktoré vie-
ku však bola aj literatúra tzv. klasikov marxiz- dlo k udalostiam v roku 1968.
mu nie vždy prístupná. Pre začiatok bolo toto
najdôležitejšie. Spočiatku sa nevedelo marxis- Existovala pri písaní nejaká cenzúra po-
ticky písať, neovládali to celkom ani tí, čo bo- dobná tej v literatúre?
li ochotní pretransformovať sa. Ľahko sa dá
zistiť, že ohromne poklesla produkcia histo- Existovala Ideologická komisia na
rických prác. Až do roku 1947/1948 vychá- Ústrednom výbore Komunistickej strany
Slovenska (ÚV KSS), za historikov tam bo- kať do strany, museli ste opatrne odpove-
li členovia Holotík a Gosiorovský. Cez šéfre- dať, odkladať to. Mňa chceli získať okolo ro-
daktorov sa to iste dialo, ale že by bol osobit- ku 1958, keď som pracoval v Štátnom sloven-
ný cenzúrny orgán na historické práce nemys- skom ústrednom archíve.
lím. Šéfredaktorom Historického časopisu sa
stal v tomto období Ľudovít Holotík, výkonný Ako ste odolali?
redaktor Historických štúdií bol Pavel Horváth
Nad ním musel byt' zaiste nejaký straník. Vtedy sa medzi nestraníkmi hovorilo, že
Príklon k marxizmu sa dokumentoval aj tým, že by bolo možno dobré, ak by sa dostali do
sa vybrala určitá, z marxistického hľadiska že- strany nejakí slušní ľudia, že by mohli kon-
lateľná téma. Pre staršie dejiny napríklad taká, krétnejšie a vecnejšie vystupovať a informo-
čo dokumentovala triedny boj. Spracovali sa vať na straníckych schôdzach o konkrétnej
úteky poddaných na Uhroveckom panstve - práci. Bola to nedomyslená trúfalosť. Ja som
dokumentoval sa tým útlak poddaných... Ináč mal byť jedným z tých, ktorých osobní priate-
podozrivým ako nemarxista ste sa mohli stať lia vplyvných členov strany odporúčali na pri-
aj tým, že ste sa venovali starším dejinám, čo jatie. Usiloval som sa to odkladať a odmie-
sa chápalo ako (v mojom prípade v roku 1954) tať. Dostal som už aj prihlášku, ale som ju ce-
únik od vtedy ľudovodemokratickej budovateľ-
lé mesiace nevyplnil. Išiel som na archívny vý-
skej skutočnosti, a ako sa k nej dospelo, že
skum do Maďarska. Povedal som, že si to roz-
sa o tom nechcelo písať atď. Niektorí tzv. ľavi-
myslím, potom dám vedieť. Potom našťastie
čiari pokladali staršie dejiny za niečo, čím sa
vyšlo nariadenie, že v strane je príliš veľa inteli-
marxistický historik nemá zaoberať.
gentov a treba posilniť robotnícke kádre, takže
sa zastavilo prijímanie inteligentov. Dodnes ne-
Ako museli autori postupovať pri uplat- viem, či to zo strany niektorých kolegov bola
ňovaní historického materializmu v oblasti akoby nezištná snaha alebo zlomyseľnosť vo-
výberu tém? či mne. Neprimeraný „hrdinský" postoj z mojej
strany mohol znamenať aj stratu zamestnania
Začínalo sa to, ako som už povedal, pri Celkove bolo vtedy veľmi dôležité, akých ste
výbere témy. Ale napríklad náboženská te- mali priamych nadriadených, aké dávali o vás
matika (v širšom slova zmysle) úplne vymiz- posudky. Keď ste mali nadriadeného priveľmi
la z tzv. svetskej histórie. Mohlo sa o tom pí- ľavého či ortodoxného straníka, boli ste v ťaž-
sať len tak, ak sa cirkev a náboženstvo po- kej situácii. Niekedy posudky od národného
kladali za negatívne javy. Pri písaní Štúdií výboru, najmä na dedinách, už od roku 1948
k Slovenskému diplomatáru sa aj zaoberanie zohrávali negatívnu úlohu. Keď z obce napísali
kritikou listín stredovekých cirkevných inštitú- niečo negatívne, napríklad že chodíte do kos-
cií pokladalo za nenáležité. Napríklad druhá tola alebo že ste bolí v Hlinkovej mládeži, otec
časť Štúdie o Zoborských listinách nemohla bol členom ľudovej strany alebo HG, malo to
vyjsť v Historických štúdiách, lebo nejaký re- negatívne následky, hoci ste sám nemuseli nič
ferent na ÚV KSS uviedol, že sa tam nemá pí- urobiť... Rozhodujúce to bolo aj pri prijímaní
sať o kláštoroch. Jestvoval Ústav ateizmu, kto- na vysokú školu.
rý sa venoval nie výskumu tejto problematiky,
ale proticirkevnej propagande. A pritom bývalých gardistov bolo v ko-
munistickej strane požehnane.
A vy? Čo vy a strana?
Povedal by som, že ešte viac ako v de-
Do strany so mnou nepočítali, lebo ma- mokratickej. No súviselo to aj s tzv. robotníc-
li o mne svoju predstavu o mojich názoroch kym pôvodom. Aj po roku 1989 to bolo po-
Do HÚ SAV som bol prijatý v Historickom ústa- dobné, keď sa vytvorilo tzv. národné a koz-
ve, na konkrétnu tému vydávania stredove- mopolitné zoskupenie. Hlavní predstavitelia
kých historických prameňov. Mal som ponuky Historického ústavu boli z Ú DESKU (Ústav
na vstup do strany počas vojenskej služby, le- dejín európskych socialistických krajín), kto-
bo chceli mať v strane inteligenta. Prirodzene rý bol prevažne propagandistickým ústavom
som to odmietol. Druhý raz to bolo vážnejšie. (aj podľa vtedajších kritérií). Časť straníckych
Ja totiž neverím nikomu, keď vám dnes po- funkcionárov z čias, keď ma dávali do pred-
vie, že keď ho chceli získať do strany, pove- časného dôchodku, je v Historickom ústave
dal, „prepáčte, kašlem vám na to" atď., ako SAV vo funkciách dodnes.
to niektorí hrdinovia teraz hovoria. To bola vte-
dy existenčná záležitosť. Keď vás chceli zís- V šesťdesiatych rokoch nastalo v spo-
lo vtedy zhadzujúce pomenovanie), „že sa vrá-
ti do politiky".

Po „oteplení" nastala normalizácia. Aký


mala vplyv na historiografiu?

Stranícke previerky postihli v HÚ SAV vyše


20 členov strany, ktorí boli vyškrtnutí alebo vy-
lúčení. Všetci sa odvolali, ale rozhodnutie bolo
zmenené len asi v dvoch prípadoch. Najprv sa
hovorilo, že je to čisto stranícka záležitosť, že
to na pracovný pomer nemá mať vplyv. Potom
ale museli skoro všetci postupne odísť z ústa-
vu. Najviac boli postihnuté najnovšie dejiny.
Riaditeľ ÚDESK-u Jozef Hrozienčík, v t o m ča-
se celoakademický predseda strany nalie-
hal na nového riaditeľa HÚ SAV, aby prepus-
R. Marsina pri podpisovaní ločnosti isté „oteplenie". Dotklo sa aj histo- til aj mňa (hoci mňa ako nestraníka sa straníc-
svojej knihy. Zdroj: Archív riografie? ke previerky netýkali). Našťastie som ani nič
R. Marsinu protimarxistické nepublikoval, lebo môj refe-
Iste. Prejavilo sa to všeobecne v menšej rát prednesený v Smoleniciach nebol publi-
kontrole a v širších možnostiach výberu tém. kovaný. S tou istou témou som vystúpil aj na
Aj vďaka tomu v 2. polovici 60. rokov došlo zjazde Slovenskej historickej spoločnosti v jú-
k pomerne veľkému rozrastú historiografie, li v Martine, no tam som to ani nemohol pred-
najmä v akadémii. Na fakulte to mali stále prís- niesť, lebo mi tam predsedajúci Anton Špiesz
nejšie, zhodou okolností bol najvyšší stranícky odobral slovo, údajne pre nedostatok času.
funkcionár na univerzite historik, ktorý bol pre- Potom chodil za mnou jeden známy redaktor,
svedčeným ortodoxným marxistom. aby som mu to dal na publikovanie, no na svo-
je šťastie som to neurobil, takže nič rukolapné
A čo v ústave? proti mne nemali.

Tam bol v 60. rokoch, vedeckým tajom- Spomíname samé negatíva, skúsme sa
níkom straník (J. Sirácky), ktorý bol predtým preto na vec pozrieť aj z druhej strany. Malo
uväznený a odsúdený za údajné sympatie obdobie marxistickej historiografie aj svo-
k Titovi. Vtedy bol už rehabilitovaný. Po ňom je pozitíva? V čom spočívali v oblasti vedy
bol vedeckým tajomníkom Lubomír Lipták, či školstva?
ktorý bol autorom knihy Slovensko v 20. sto-
ročí, pokladanej v prvých rokoch normalizácie Nemožno to jednoznačne poprieť, po-
za zradu marxizmu. Začiatkom roka 1968 bola zitíva boli. Napr. Historický ústav. Postupne
veľká konferencia v Smoleniciach, kde sa už sa z malého pracoviska s niekoľkými pracov-
hovorilo veľmi otvorene a kriticky o dovtedaj- níkmi po februári 1948 stal veľkým ústavom,
šej práci a marxistickej historiografii. Vystúpil v ktorom bolo okolo 50 - 60 pracovníkov,
som tam s témou „Československé či sloven- z toho asi polovica vedeckých. V 2. polovi-
ské dejiny", kde som v podstate hovoril o kon- ci 60. rokov vydával štyri periodiká, štyrikrát
cepcii slovenských dejín (vychádzajúc z názo- do roka Historický časopis, jedenkrát do ro-
rov svojho učiteľa Daniela Rapanta). Ukázal ka Historické štúdie a cudzojazyčný časopis
som, že termín československé dejiny sa ofi- Historica Slovaca. Okrem toho vychádzal eš-
ciálne opäť zaviedol až po procesoch s bur- te aj Zborník pre dejiny vedy a techniky. Takže
žoáznymi nacionalistami, ktoré sa vtedy už od- sa slovenská historiografia veľmi posilnila, ho-
sudzovali. Do Historického ústavu už predtým ci najmä dejiny 20. storočia sa spracovávali
prišli bývalí poprední odsúdení „buržoázni na- z hľadiska požiadaviek strany. Je pravda, že z
cionalisti" Samuel Falťan, Edo Friš, Ladislav pôvodne plánovanej štvorzväzkovej marxistic-
Holdoš, Juraj Fabián, Ladislav Lipscher a aj kej syntézy vyšli len dva zväzky (do roku 1848
Gustáv Husák, ktorý svoje Dejiny SNP obha- a 1848 - 1900), pretože Ľudovít Holotík svo-
joval ako kandidátsku prácu na histórii, hoci je obdobie 1901 - 1918 nespracoval a ďalšie
pracoval v Ústave štátu a práva. V roku 1968 dva zväzky sa nespracovali vôbec.
sa vrátil do politiky, hoci Dubček sa vyjadro-
val, že „nech si pán doktor nemysli (a pán bo- A čo úroveň školstva?
Úroveň školstva - hovorím o svojom odbo- prečo? Matula išiel na ročný pobyt do Moskvy
re - najprv klesala, potom postupne pomaly a zástupcom riaditeľa sa mal stať J. J. Matula
stúpala. Závisela od viacerých vecí. Do škol- sa bál, že keď sa stane J. J. ako straník zá-
stva prišli stranícke kádre. Mnohí z nich vy- stupcom riaditeľa, tak keď sa vráti, nedostane
padli pre neschopnosť, ale časť (možno väč- späť to miesto. V mojom prípade mu také ne-
šina) ostala, z nich časť sa aj odborne uplatni- bezpečenstvo nehrozilo.
la. Postupne sa zvýšila aj úroveň poslucháčov,
lebo sa prestal klásť taký veľký dôraz na tried- Dotklo sa vás toto obdobie ešte nejakým
ny pôvod. Naproti tomu pri prijímaní aj zná- iným spôsobom?
mosti hrali vždy istú rolu, nemožno to však ge-
neralizovať. Po odchode M. Kropiláka do dôchodku
(asi r. 1980) sa stal riaditeľom HÚ SAV prof.
Dotkla sa normalizácia niektorých his- Samuel Cambel, absolvent Vysokej školy po-
torikov? litickej ÚV KSČ a pôvodne stranícky aparátnik
(kolektivizácia pôdohospodárstva), ktorý mal
Áno, viacerých, najmä tých, čo sa za- povesť nekompromisného ortodoxného mar-
oberali najnovšími dejinami, hoci nemožno xistu. V jeho vedení sa vedeckým tajomníkom
o nich povedať, že by sa aj po roku 1989 bo- stal presvedčený marxista Michal Barnovský,
li všetci odpútali od marxizmu. Po odchode absolvent Kyjevskej univerzity. Ja som sa stal
z Historického ústavu SAV išli na miesta ani nakrátko vedúcim oddelenia stredovekých de-
nie s polovičným platom a mali zákaz publi- jín. Nepochybne ma ponechali aj preto, le-
kovania, ba nesmeli sa citovať ani ich staršie bo hlavnou úlohou S. Cambela bolo dokončiť
práce. V tom čase vyšla syntéza Slovensko 1. 6-zväzkovú syntézu dejín Slovenska a ja som
Dejiny, v ktorej časť o 20. storočí písal vylúče- bol redaktorom či zostavovateľom 1. dielu do
ný straník II. Lipták. Jeho text tam síce ostal, toku 1526. Vedúcim som nebol dlho, lebo pr-
ale v zozname autorov figuroval len jeho pseu- vé a druhé oddelenie boli spojené a ich vedú-
donym Michalec. Niekedy sa pri citovaní star- cim sa stal Vladimír Matula, ktorý pôvodne aš-
piroval na miesto riaditeľa. Už v pláne Krajskej
ších prác takýchto potrestaných autorov cito-
správy ŠtB v Bratislave na rok 1982 som bol
val len názov ich štúdie a meno sa vynecha-
v rámci Ústavov spoločenských vied SAV ve-
lo. Vylúčenými straníkmi boli okrem už pred-
dený, že treba na mňa dávať pozor z ideolo-
tým spomínaných „buržoáznych nacionalistov"
gického hľadiska. Z tých, čo sú tam vyme-
aj Július Mesároš, ktorý v tzv. dubčekovskom
novaní, postihlo to následne len mňa a môj-
medziobdobí v SAV (15. 2. 1969 - 17. 9.
ho spolupracovníka Lubomíra Jucka tým, že
1970) bol riaditeľom Historického ústavu SAV.
ma dali do predčasného dôchodku, hoci dok-
tori vied sa dávali v akadémii do dôchodku až
Mali niektorí problém zamestnať sa?
v sedemdesiatke. Dodnes sa mi za to z HÚ
SAV nikto neospravedlnil. A pritom chceli odo
Mnohí z nich, najmä tí, čo pôvodne bo-
mňa ešte prácu. Do dôchodku som bol daný
li ÚV KSS pridelení do HÚ SAV a potom
od 1. januára 1985 a pritom som bol vedený
sa zúčastnili na dubčekovskom obrodnom
ako hlavný redaktor Dejín Slovenska I. ktoré
procese strany. Napríklad Edo Friš, Samuel
vyšli až v roku 1986 a druhý diel Slovenského
Falťan, Ladislav Lipscher, Ladislav Holdoš,
diplomatára až v roku 1987. Pritom mi ešte
Juraj Fabián... Bývalým aktívnym historikom
posunuli termín dokončenia Dejín Slovenska
boli pridelené miesta, najmä v SNM (Lipták,
I. o rok skôr, asi mi chcel Michal Barnovský
Július Mesároš, Ľudovít Haraksim). ukázať, že som neschopný a nedokážem spl-
niť termíny. Druhý diel Slovenského diplomatá-
Ako ste fungovali potom? ra mi údajne pre nedostatok kapacity a financií
nemohlo vydať Vydavateľstvo VEDA ani počas
Potom sa stal riaditeľom Miroslav Kropilák šiestich rokov po jeho dokončení (predsedami
a jeho zástupcom Vladimír Matula, ktorý bol Edičnej rady SAV boli v tom čase Jozef Vladár
v čase „dubčekiády" na dlhodobom študijnom a V. Matula). Vyšiel potom v rámci publikácií
pobyte v Moskve. A mňa si potom - vedeli, že vydaných Archívom hlavného mesta (vtedy)
ako bývalý archivár mám zmysel pre organi- SSR Bratislavy.
začnú a úradnícku prácu - zobrali za vedec-
kého tajomníka a robil som všetku administra-
tívu. No a potom, keď Matula odišiel opäť do Spomenuli sme viaceré mená, z ktorých
Moskvy na dlhodobý pobyt, som sa dokon- mnohé fungujú dodnes. Natíska sa preto
ca stal zastupujúcim zástupcom riaditeľa. Ale otázka, aké zmeny nastali v slovenskej his-
toriografii po roku 1989? Existovali či exis- miestach, iní ich získali a vychovali si „dôstoj-
tujú dodnes ešte rezíduá marxistickej histo- ných" nástupcov, prezentujúcich tzv. občian-
riografie či už vo výbere tém, alebo v metó- sku spoločnosť. Veď aj posledná fáza či ver-
dach práce? zia historického materializmu, vyprodukova-
ná v ZSSR, nemala hlavného nepriateľa v ka-
V mnohých inštitúciách sú iste dodnes via- pitalistoch ale v nacionalistoch. Azda význam-
cerí bývalí exponovaní komunisti a marxisti, a ná časť našej historiografie, najmä v novších
v týchto časoch opúšťajú postupne (z veko- a najnovších dejinách má postkomunistický
vých dôvodov) vedúce miesta. Nemohli pred- charakter, lebo ľudia vychovaní a vyškolení
sa len tak prestať tvoriť, ba mnohým sa (na- v prostredí (marxistického) mimopramenného
priek prvotným obavám, lebo si boli vedomí, poznania nemôžu prekročiť svoj tieň.
ako sa správali) podarilo zostať na vedúcich

Peter Sokolovič: Richard Marsina


Richard Marsina was a pioneer promoter of the modern Slovak historiography, archival and auxiliary sciences of
history. He was actively engaged in several roles that directly involved him in several historical watershed moments
in the Slovak historiography of the second half of the 2 0 t h century which the presented interview substantiates.
He was awarded multiple state and scientific honors. He is member to many scientific societies. Despite his ample
work experience he was never affiliated with the communist or any other political party.

ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA A EURÓPSKA SIEŤ PAMÄŤ A SOLIDARITA


v spolupráci so zahraničnými partnermi (ÚSTAV P R E Š T Ú D I U M
T O T A L I T N Ý C H R E Ž I M O V , Česko; ÚSTAV N Á R O D N E J PAMÄTI, Poľsko
a INŠTITÚT P R E D E J I N Y M A Ď A R S K E J R E V O L Ú C I E 1956, Maďarsko)
a s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu
usporiadajú medzinárodnú vedeckú konferenciu

PROTIKOMUNISTICKÝ ODBOJ
V KRAJINÁCH STREDNEJ A VÝCHODNEJ
EURÓPY,
ktorá sa uskutoční
v Bratislave v dňoch 14.-16. novembra 2011.

Cieľom konferencie bude prezentovať najnovšie výsledky výskumu vedcov


z humanitných odborov na tému protikomunistického odboja v krajinách stred-
nej a východnej Európy, ktoré sa po II. svetovej vojne stali súčasťou soviet-
skeho bloku a bol v nich nastolený komunistický režim. Podujatie chce priblí-
žiť čo najširšie spektrum občianskych aktivít proti totalitnému režimu vrátane
otvorených povstaní proti komunistickým vládam. Zároveň chce analyzovať aj
rôzne formy perzekučných opatrení komunistických vlád voči svojim oponen-
tom. Prítomnosť výskumníkov z viacerých krajín bývalého východného bloku
umožní komparatívnym pohľadom poukázať na spoločné črty i osobitosti pro-
tikomunistického odboja v jednotlivých štátoch strednej a východnej Európy.
Jozef Vavro

Jozef Vavro sa narodil 24. apríla 1926 1950, keď zo železníc odišiel a vstúpil do slu- Mgr. Jerguš Siwi,
v Hlohovci ako najmladšie zo siedmich detí že- žieb Zboru národnej bezpečnosti. Takmer šty-
PhD.
lezničiara a ženy v domácnosti. V roku 1930 ri roky v železničnom podniku boli pre mladé-
(1979), absolvent
sa rodina presťahovala do obce Chrenovec ho Vavra pomerne pokojným obdobím. V ro-
Pedagogickej fakulty
v prievidzskom okrese, kde o dva roky neskôr ku 1948 absolvoval večerný kurz na I. stred-
Univerzity Komenského
začal navštevovať ľudovú školu. Po ukončení nej škole v Košiciach, v roku 1946 sa stal čle-
v Bratislave, študijný
päťročnej školy pokračoval v štúdiu na meš- nom Revolučného odborového hnutia, v roku
odbor dejepis -
tianskej škole v Handlovej. Po rozvode rodi- 1949 členom Zväzu československo-soviet-
občianska náuka a etika.
čov odišiel roku 1937 s matkou do výcho- skeho priateľstva a Československého zvä-
Pracuje v Ústave pamäti
doslovenskej obce Petrovany a v nedälekom zu mládeže. Zostával nepartajný a veriaci.
národa.
Prešove začal navštevovať meštiansku školu. Aj preto by bolo zaujímavé poznať dôvod,
Odlúčenie od otca a súrodencov poznačilo aj prečo 27. júla 1950 požiadal „Štátnu taj-
ich vzájomné kontakty a vzťahy v neskoršom nú bezpečnosť v Košiciach" o pri-
období. Meštiansku školu kvôli zlej finančnej jatie do služieb Štátnej bezpečnos-
situácii nedokončil a začiatkom septembra ti (ŠtB). Motivovala ho snaha za-
1941 nastúpil ako elév útvaru vojenskej hudby bezpečiť životné istoty mladej ro-
pešieho pluku 6 v Prešove. Po vojenskej pre- dine (v roku 1950 sa Vavro oženil
zentácii v polovici apríla 1943 pôsobil pri útva- s Máriou Vasilovou a v priebehu na-
re ako vojak. sledujúcich piatich rokov sa im naro-
Udalosti druhej polovice roku 1944, ktoré dili tri deti),1 priatelia, či len túžba po
prežil ako osemnásťročný mladík, opisuje vo dobrodružstve?
vlastnoručne písaných životopisoch zo začiat- Previerku žiadateľa vykonávala
ku 50. rokov. Podľa nich odišiel 25. augus- stanica Zboru národnej bezpečnosti
ta 1944 od posádky a prešiel k povstaleckým (ZNB) Košice prostredníctvom staníc
jednotkám na Orave. Pri prestrelke s Nemcami ZNB v Hlohovci a Prešove. Veliteľ
bol 13. septembra 1944 zranený a po niekoľ- stanice, vrchný strážmajster Ondrej
kotýždňovom liečení v ružomberskej nemoc- Baďo 2 ukončil „podanie o uchádza-
nici sa vrátil domov. Za účasť v povstaní do- čovi" s tým, že „tunajšia stanica
stal roku 1946 Rad Slovenského národné- SNB nemá žiadnych námietok proti
ho povstania. jeho prijatiu do služieb ŠB".3
Po prechode frontu nastúpil v máji Prednosta odboru BA povereníctva vnút-
1945 vojenskú službu pri pešom pluku 32 ra pplk, Teodor Baláž vydal 27. júla 1950 v me-
„Gardskom" v Košiciach, odkiaľ koncom jú- ne ministra národnej bezpečnosti rozhodnutie
la 1946 odišiel do civilu v hodnosti čatá- o prijatí Jozefa Vavra ku krajskému veliteľstvu
ra. Nasledujúce mesiace pracoval príležitost- ŠtB Košice ako „čakateľa SNB v osobnom sta-
ne u firmy Zacharovič pri nakladaní železnič- ve strážmajstrov Sboru národnej bezpečnosti
ných podvalov a 20. októbra 1946 nastú- na skúšobnú dobu dvoch rokov".
pil v podniku Československé štátne dráhy Krátko po nástupe k útvaru ŠtB v Košiciach
(ČSD) ako pomocná sila na železničnej vý- absolvoval Vavro trojmesačnú školu ZNB I.
hrevní v Košiciach. Neskôr sa stal členom zá- stupňa v Brne. Vedúci kádrového oddele-
vodnej hudby. Kvôli účasti na nácvikoch a vy- nia krajského veliteľstva ŠtB v Košiciach kpt.
stúpeniach ho preložili na Riaditeľstvo ČSD Vladimír Žalman 4 hodnotil nového príslušníka
v Košiciach. Tu pôsobil až do polovice roku ŠtB po necelých dvoch mesiacoch ako veľ-

1 N a j s t a r š í s y n Peter V a v r o ( 1 9 5 1 , K o š i c e ) p ô s o b i l v z l o ž k á c h Š t B v r o k o c h 1 9 7 2 - 1 9 9 0 . P r a c o v a l na o d b o r e s l e d o v a n i a K r a j s k e j
s p r á v y (KS) Z N B s p r á v y ŠtB Bratislava a neskôr Xli. s p r á v y Federálneho ministerstva vnútra (FMV). V roku 1979 ukončil štvorroč-
n é š t ú d i u m n a f a k u l t e Š t B V y s o k e j š k o l y Z N B a n a s t ú p i l d o čs. r o z v i e d k y , k d e p o u ž í v a l k r y c i e m e n o P O L I Č K Y . O d s e p t e m b r a 1 9 8 3
do apríla 1987 pôsobil ako sledovač na rezidentúre rozviedky v Bonne.
2 Ondrej B a ď o ( 1 9 1 9 , L i p t o v s k ý K r í ž ) p ô s o b i l a k o v e l i t e ľ s t a n i c e NB v K o š i c i a c h od 1. 12. 1 9 5 0 do 8. 1 1 . 1 9 5 1 .
3 A r c h i v b e z p e č n o s t n í c h s l o ž e k ( A B S ) K a n i c e , f o n d (f.) p e r s o n á l n í s p i s y m i n i s t e r s t v a v n i t r a , i n v e n t á r n a j e d n o t k a (inv. j.) 5 1 1 0 / 2 6 . Po-
danie o uchádzačovi k národnej bezpečnosti z roku 1950.
4 V l a d i m í r Ž a l m a n ( 1 9 1 9 , B e l á , okr. M a r t i n ) p ô s o b i l o d r o k u 1 9 4 5 n a š t á t n o - b e z p e č n o s t n o m o d b o r e p o v e r e n í c t v a v n ú t r a v B r a t i s l a -
v e . P o z r u š e n í o d b o r u h o prevelili n a k r a j s k é v e l i t e ľ s t v o Š t B v K o š i c i a c h , k d e o d 10. 8 . 1 9 5 0 d o j a r i 1 9 5 1 z a s t á v a l f u n k c i u v e l i t e -
ľa k á d r o v é h o oddelenia. K o n c o m júla 1951 ho na v l a s t n ú žiadosť prepustili. A B S Kanice, f, osobní e v i d e n č n í k a r t y příslušníků MV,
Vladimír Žalman.
(KSČ). Rozkazom námestníka ministra národ-
nej bezpečnosti číslo (č.) 157/1952 bol za-
čiatkom mája 1952 povýšený do hodnosti
strážmajstra. 6
Začiatkom júla 1952 sa uskutočnila reorga-
nizácia teritoriálnych útvarov ŠtB. Krajské veli-
teľstva ŠtB nahradili krajské správy ŠtB. Vavro
zostával aj naďalej pôsobiť na odbore zamera-
nom proti rozviedkam zahraničných spravodaj-
ských služieb ako referent 1. oddelenia. '' O ne-
celé dva týždne, 12. júla 1952, mu bolo roz-
kazom náčelníka krajskej správy ŠtB Jozefa
Baloga 8 udelené pochvalné uznanie.
Nadriadení z I. odboru hodnotili kladne je-
ho odborný rast, politickú vyspelosť, vojen-
ské vystupovanie a priateľskú povahu. V slu-
žobnom posudku z februára 1953 uviedli, že
„po stránke odbornej sa hodne zlepšil a vi-
dieť u neho rast. V menej dôležitých prípa-
doch vie samostatne rozhodovať a správne
si počína.... potrebuje usmernenia po strán-
ke agentúrnej ,..".9
V rámci odborného a politického rastu vy-
slali nadriadení Vavra začiatkom júla 1953 na
sedemmesačný operatívny kurz ŠtB na praž-
ské učilište F. E. Dzeržinského. Aj tu jeho vý-
sledky hodnotili rezortní pedagógovia veľmi
kladne: „Po nástupu do kursu jevil se seržant
Vavro jako príslušník s dosti dobrými prak-
tickými znalostmi státobezpečnostní proble-
matiky. Výuka z katedry státobezpečnostní
mu nedělala potíží a na tuto byl vždy dobře
připraven. Po theoretické stránce problema-
mi šikovného, iniciatívneho, disciplinovaného tiku zvládl dobře. Při řešení praktických pří-
a perspektívneho. „Politicky a ideologicky je kladů tyto řešil správně, ale bylo mu třeba
priemerne vyspelý a svoje teoretické vedo- při těžších problémech pomoci. Jeho nedo-
mosti si aj sám prehlbuje. Je predpoklad, statkem bylo, že se projevoval málo aktivně,
že po odbornom preškolení stane sa s ne- i když problémům rozuměl a znal je. V ka-
ho dobrý orgán, prípadne aj veliteľ."5 V tom- tedře marx-leninismu řešil problémy dobře
to období stále nepartajný Vavro vstúpil do a projevil se v jeho znalostech značný růst.
Sokola, no už v januári 1952 požiadal o člen- Má dobrou paměť. ... Ve výuce z katedry
stvo v Komunistickej strane Československa právní se jevil jako průměrný frekventant."10

5 A B S K a n i c e , f. p e r s o n á l n í s p i s y m i n i s t e r s t v a v n i t r a , inv. j. 5 1 1 0 / 2 6 . K á d r o v ý p o s u d o k zo 17. 9. 1 9 5 0 .
6 O k r e m V a v r a m e n o v a l n á m e s t n í k m i n i s t r a n á r o d n e j b e z p e č n o s t i S t a n i s l a v B a u d y š d o h o d n o s t i s t r á ž m a j s t r a a j ď a l š í c h 1 0 prísluš-
n í k o v k r a j s k é h o v e l i t e ľ s t v a Š t B v K o š i c i a c h . Ž i a d n y n e u r o b i l t a k ú k a r i é r u v Š t B a k o J o z e f V a v r o . Z a z m i e n k u a z d a s t o j í len J á n Ho-
v a n e c ( 1 9 2 5 , V e ľ a t y , okr. T r e b i š o v ) , k t o r ý o d a u g u s t a 1 9 5 3 d o d e c e m b r a 1 9 5 4 p ô s o b i l a k o z á s t u p c a n á č e l n í k a o d d e l e n i a Š t B (od
1. 4. 1954 okresného oddelenia M V ) v Kežmarku, od septembra 1 9 5 9 do marca 1 9 6 0 dočasne ako náčelník okresného oddelenia
M V S t a r ý S m o k o v e c a n a s k l o n k u k a r i é r y , o d a p r í l a 1 9 7 6 d o k o n c a m á j a 1 9 8 0 , a k o n á č e l n í k o d d e l e n i a l e t i s k o v e j k o n t r o l y v Popra-
de
7 I. o d b o r sa v t o m č a s e s k l a d a l z v e d e n i a a 1. o d d e l e n i a a t v o r i l o ho 19 p r í s l u š n í k o v . Na čele o d b o r u s t á l až do k o n c a m a r c a 1 9 5 4
Peter G a v u l a . J e d i n é o d d e l e n i e o d b o r u (do 31. 8 . 1 9 5 3 n á č e l n í k J á n V ý r o s t k o ) t v o r i l o 7 r e f e r á t o v , k t o r é m a l i n a s l e d o v n é z a m e r a -
nie: 1. r e f e r á t - A m e r i k a , s t a r é siete, a g e n t i c h o d c i ; 2. r e f e r á t - A n g l i c k o , K a n a d a , s t a r é siete, a g e n t i chodci; 3. r e f e r á t - F r a n c ú z -
sko, B e n e l u x , s t a r é siete, a g e n t i c h o d c i ; 4. r e f e r á t - J u h o s l á v i a , Izrael; 5. r e f e r á t - l o d n á , ž e l e z n i č n á a l e t e c k á d o p r a v a , p r e v e n t í v n e
rozpracovanie rodinných príbuzných utečencov; 7. referát - Š k a n d i n á v i a , Švajčiarsko, Taliansko, Stredný v ý c h o d , L a t i n s k á Ameri-
ka; 8 . r e f e r á t - N e m e c k o , R a k ú s k o , s t a r é siete, a g e n t i c h o d c i , A B S K a n i c e , n e s p r a c o v a n ý m a t e r i á l . O r g a n i s a c e k r a j s k é s p r á v y S t b
K o š i c e k 1. 7. 1 9 5 2 .
8 J o z e f B a l o g ( 1 9 0 2 , U ž h o r o d ) , b r a t k r a j s k é h o v e l i t e ľ a Z N B v B r a t i s l a v e V o j t e c h a B o r o v s k é h o , p ô s o b i l v o f u n k c i i n á č e l n í k a Š t B v Ko-
š i c i a c h od 1. 8. 1 9 5 0 do 4 3. 1 9 5 3 .
9 A B S K a n i c e , f. p e r s o n á l n í s p i s y m i n i s t e r s t v a v n i t r a , inv. j. 5 1 1 0 / 2 6 . S l u ž o b n ý p o s u d o k z 11. 2. 1 9 5 3 .
10 T a m ž e , Š k o l s k ý s l u ž e b n í p o s u d e k z 19. 2. 1 9 5 4 .
Počas štúdia operatívneho kurzu povýši- svazu mládeže (ČSM) a agitátor 1. straníckej
li Vavra začiatkom januára 1954 do hodnosti skupiny 1. útvarovej organizácie Komunistickej
seržanta, no už v polovici februára, po ukon- strany Slovenska (KSS).
čení kurzu s výborným prospechom, ho mi- Činnosť mladého príslušníka ŠtB ne-
nister vnútra Rudolf Barák povýšil do hodnos- ušla pozornosti náčelníka krajskej správy MV
ti podporučíka. v Košiciach Martinovi Benčekovi, 1 2 ktorý ho
Ešte v priebehu roka 1953 vystúpil Vavro koncom júla 1954 navrhol do funkcie zástupcu
z cirkvi a koncom apríla 1954 sa stal členom náčelníka okresného oddelenia MV v Moldave
Komunistickej strany Československa. nad Bodvou. Do funkcie nastúpil Vavro 10. au-
Začiatkom roku 1954 sa uskutočnila ďal- gusta 1954. Začiatkom decembra 1954 bol
šia reorganizácia teritoriálnych útvarov ŠtB. povýšený do hodnosti poručíka a k 1. januáru
Krajské správy ŠtB sa spolu s útvarmi Verejnej 1955 prevzal funkciu náčelníka okresného od-
bezpečnosti a Nápravných zariadení začle- delenia MV Moldava nad Bodvou. Pozornosť
nili do krajských správ ministerstva vnútra. oddelenia sa sústredila najmä na madárskú
Pomenovanie „Štátna bezpečnosť" sa z ofici- otázku a poľnohospodárstvo.
álnej terminológie čs. bezpečnosti vytratilo, na- V novom pôsobisku sa Vavro rýchlo udo-
hradili ho výrazy „operatívna skupina", „opera- mácnil. Pôsobil ako člen miestnej útvarovej or-
tívne útvary". Teritoriálne štátnobezpečnostné ganizácie KSS, aj ako člen byra okresného vý-
útvary boli zakonšpirované v štruktúre krajskej boru KSS. V roku 1955 získal troch informá-
správy MV ako jej odbory a oddelenia. 11 torov, troch agentov a dva konšpiračné byty.
V rámci reorganizácie bol dovtedajší I. od- V rámci agentúrno-operatívnej práce sa za je-
bor přečíslovaný na II. odbor a z jeho sied- ho najväčší úspech považovalo odhalenie „ne-
mich referátov vznikli 2. oddelenia. Jozef priateľských elementov z radov rehoľníc"
Vavro pôsobil od apríla 1954 ako starší refe- sústredených v jasovskom kláštore. 1 3 Za dob-
rent 2. oddelenia II. odboru. Problematika, ré pracovné výsledky mu bolo udelené vyzna-
ktorej sa venoval, zostala nezmenená. menanie „Za službu vlasti".
V tomto období pôsobil Vavro aktívne aj Od začiatku septembra 1956 pôsobil
v straníckych a politických organizáciách - ako Vavro ako zástupca náčelníka (IV.) odboru
člen útvarovej organizácie Československého hospodárskeho spravodajstva krajskej správy

Osobná evidenčná karta


J. Vavra. Zdroj: ABS

11 Pozri: S I V O Š , J. - K I N Č O K , B.: O r g a n i z a č n á š t r u k t ú r a a p e r s o n á l n e o b s a d e n i e K r a j s k e j s p r á v y m i n i s t e r s t v a v n ú t r a B r a t i s l a v a v ro-


k o c h 1 9 5 4 - 1 9 6 6 . In: Pamäť národa, V I , 2 0 1 0 , č. 3, s t r a n a (s.) 4 0 .
12 Martin Benček (1923, L i p t o v s k á K o k a v a - 2 0 0 3 , Bratislava) pôsobil ako náčelník krajskej s p r á v y MV ( p r e d t ý m ŠtB) v Košiciach
od 8. 7. 1 9 5 3 do 2 8 . 2. 1 9 6 3 . N e s k ô r až do a u g u s t a 1 9 6 5 riadil k r a j s k ú s p r á v u MV v B a n s k e j B y s t r i c i . V i a c pozri: S I V O Š , J.: Karié-
ry v s l u ž b á c h Š t B . M a r t i n B e n č e k . In: Pamäť národa, V I , 2 0 1 0 , č. 1, s. 69 - 7 8 .
13 A B S K a n i c e , f. p e r s o n á l n í s p i s y m i n i s t e r s t v a v n i t r a , inv. j. 5 1 1 0 / 2 6 . S l u ž e b n í h o d n o c e n í za d o b u od 1. 1. 1 9 5 4 do 21. 12. 1 9 5 5 .
MV v Košiciach a začiatkom decembra bol na Benček predložil, po súhlase krajskej a útva-
návrh náčelníka odboru Jozefa Danáka 1 4 po- rovej organizácie KSS, správe kádrov minis-
výšený do hodnosti nadporučíka. V roku 1957 terstva vnútra návrh na jeho vyslanie do roč-
rozpracovával dva prípady, riadil dvoch infor- nej operatívnej školy KGB v Moskve. Vedenie
mátorov a jedného agenta. ministerstva návrh schválilo a v septem-
V septembri 1959 prešiel Vavro ako star- bri 1960 nastúpil Vavro na štúdium v ZSSR.
ší referent na I. odbor krajskej správy MV Záverečné skúšky z Dejín Komunistickej stra-
v Košiciach a po troch mesiacoch prevzal ny Sovietskeho zväzu, Kriminalistiky a dvoch
funkciu zástupcu náčelníka rozviedneho od- odborných predmetov absolvoval s vyzname-
boru Jána Bajtoša. 1 5 Odbor zabezpečoval vý- naním a po návrate prevzal začiatkom augus-
ber a vysielanie agentúry do tzv. kapitalistic- ta 1961 funkciu zástupcu náčelníka II. odboru
kých štátov, vytváral nelegálne kanály na vysie- krajskej správy MV v Košiciach. Počas štúdia
lanie agentúry do zahraničia, realizoval spra- v Moskve bol k 1. februáru 1961 povýšený do
vodajské kombinácie s cieľom odhalenia, lik- hodnosti kapitána.
vidácie a kontroly kanálov cudzích rozviedok Začiatkom roku 1963 dostal medailu „Za
v Československu a plnil aj ďalšie úlohy podľa zásluhy o obranu vlasti". V tomto období pô-
pokynov I. správy. 1 6 Vavro spracovával prob- sobil ako predseda útvarovej organizácie KSS
lematiku 16. odboru rozviedky a viedol sedem a začal štúdium dvojročného kurzu pre prí-
akcií. Na krajskej správe MV v Košiciach záro- pravu vojakov z povolania na externú maturit-
veň pôsobil ako predseda dôstojníckeho čest- nú skúšku na Strednej škole pre pracujúcich
ného súdu. v Košiciach. Štúdium ukončil maturitnou skúš-
kou 11. júna 1965.
V septembri 1963 prevzal Vavro vedenie II.
odboru krajskej správy MV v Košiciach, no už
v apríli 1964, po reorganizácii štátno-bezpeč-
nostných útvarov a vytvorení jednotnej kontra-
rozviedky, sa stal jedným z dvoch zástupcov ná-
čelníka (II.) kontrarozviedneho odboru so zod-
povednosťou za riadenie 1 . - 4 . oddelenia. 17
O rok neskôr, v apríli 1965, mu prezident
republiky prepožičal Rád červenej hviezdy a vo
februári 1966 ho povýšili do hodnosti majora.
V polovici roku 1966 sa uskutočnila reor-
ganizácia teritoriálnych bezpečnostných útva-
rov. Krajské správy MV nahradili krajské sprá-
vy ZNB. Zmena sa Jozefa Vavra nedotkla a aj
naďalej pôsobil vo funkcii zástupcu náčelníka
II. odboru pre kontrarozviedku. 18
V augustových dňoch roku 1968 stál
Vavro, podobne ako košická ŠtB pod vedením
Štúdium v Moskve Po reorganizácii teritoriálnych bezpečnost- Ondreja Dovinu, na strane konzervatívneho
absolvoval ných útvarov, ktorá sa uskutočnila v dôsledku krídla v Komunistickej strane Československa
s vyznamenaním. územno-správneho členenia Československa, (KSČ). Zabezpečoval opatrenia v objektoch
Zdroj: ABS sa Vavro začiatkom apríla 1960 stal náčelní- čs. televízie Košice a na pracoviskách rušiacej
kom 3. oddelenia IV. odboru krajskej správy stanice v Košiciach (tzv. Haringeš), aby sa ne-
MV v Košiciach. Ani v tejto funkcii však dlho mohli využívať na „vytváranie nežiadúcej psy-
nezotrval. Už začiatkom januára 1960 totiž ná- chózy", a neskôr ich odovzdali príslušníkom
čelník krajskej správy MV v Košiciach Martin Sovietskej armády. Vavro tiež úzko spolupra-

14 J o z e f D a n á k ( 1 9 2 1 , D o l n é V e s t e n i c e ) p ô s o b i l v o f u n k c i i n á č e l n í k a IV. o d b o r u k r a j s k e j s p r á v y M V v K o š i c i a c h o d 1 . 4 . 1 9 5 4 d o 2 8 .
2. 1957.
15 J á n B a j f o š ( 1 9 2 4 ) p ô s o b i l v o f u n k c i i n á č e l n í k a r o z v i e d n e h o o d b o r u k r a j s k e j s p r á v y M V v K o š i c i a c h o d 1 , 2 . 1 9 5 8 d o 31. 3 . 1 9 6 0 .
16 Pozri: S I V O Š , J. - K I N Č O K , B.: O r g a n i z a č n á š t r u k t ú r a a p e r s o n á l n e o b s a d e n i e K r a j s k e j s p r á v y m i n i s t e r s t v a v n ú t r a B r a t i s l a v a v ro-
k o c h 1 9 5 4 - 1 9 6 6 . In: Pamäť národa, V I , 2 0 1 0 , č. 3, s. 4 4 ,
17 Od 1. a p r í l a 1 9 6 4 s p r a c o v á v a l i tieto o d d e l e n i a n a s l e d o v n ú p r o b l e m a t i k u : 1. o d d e l e n i e - U S A , N T S , Izrael; 2. o d d e l e n i e - A n g l i c -
ko, K a n a d a , F r a n c ú z s k o , o s t a t n é k a p i t a l i s t i c k é š t á t y ; 3. o d d e l e n i e - v í z o v í c u d z i n c i , v a l u t o v é m a c h i n á c i e ; 4. o d d e l e n i e - N S R , Ra-
kúsko.
18 N á č e l n í k o m k o n t r a r o z v i e d n e h o o d b o r u bol od 1. 6 . 1 9 6 6 J á n H a n u l i a k , v r o k o c h 1 9 7 1 - 1 9 7 9 n á m e s t n í k f e d e r á l n e h o m i n i s t r a v n ú t -
ra, a z á s t u p c o m n á č e l n í k a pre v n ú t o r n é s p r a v o d a j s t v o G u s t á v T ô k ô l y , k t o r ý v r o k o c h 1 9 6 9 - 1 9 7 5 p ô s o b i l a k o z á s t u p c a n á č e l n í -
ka s p r á v y Š t B v K o š i c i a c h .
coval s dôstojníkmi KGB a Sovietskej armády. ly), odbor sledovania a odbor evidencie a šta-
Jasný postoj pracovníkov košickej ŠtB v au- tistiky. 2 0 Pôsobil aj ako člen štábu náčelníka
gustových dňoch priniesol viacerým z nich Hlavnej správy ŠtB MV SSR.
vyššie funkcie. V októbri 1969 zriadil náčelník sloven-
Náčelníkom formujúcej sa slovenskej cen- skej centrály ŠtB Ondrej Dovina trojčlen-
trály ŠtB sa na jeseň roku 1968 stal Ján nú komisiu pre vyjasňovanie a riešenie ne-
Pobehá, pôvodom Stredoslovák, ktorého po správnych postojov príslušníkov ŠtB v rokoch
odhalení odpočúvacích zariadení v Národnom 1968 - 1969. Vedením komisie poveril Jozefa
dome v Banskej Bystrici odvelili v polovici ro- Vavra. Komisia mala sústrediť a prehodno-
ku 1960 do Košíc. Keď sa v januári 1969 tiť objektívnosť materiálov súvisiacich s pod-
Jozef Vavro. Zdroj: ABS
stal Pobehá zástupcom náčelníka čs. roz- písaním vyhlásenia náčelníkov správy ŠtB
viedky, nastúpil na jeho miesto náčelník ŠtB Bratislava z 26. augusta 1968, ako aj poznat-
v Košiciach Ondrej Dovina. Ten do Bratislavy kov k niektorým príslušníkom Hlavnej správy
dotiahol aj Vavra. Vo februári 1969 mu po sú- ŠtB MV SSR. 2 1
hlase straníckych orgánov zveril funkciu náčel- Koncom apríla 1970 dostal rozhodnutím
níka l. odboru kontrarozviedky Hlavnej sprá- prezidenta republiky striebornú medailu „Za
vy ŠtB Ministerstva vnútra SSR, ktorý sa za- upevňovanie priateľstva v zbrani". Pri príleži-
meriaval na rozviedku USA. Pôsobil aj v komi- tosti 25. výročia ukončenia II. svetovej vojny
sii pre zhodnotenie situácie v zložke ŠtB v ro- ho povýšili do hodnosti podplukovníka, hoci
ku 1968, v komisii pre riešenie organizačnej nespĺňal požadované kritériá, ani dobu výslu-
Návrh na udelenie medai-
štruktúry ŠtB a Hlavnej správy ŠtB MV SSR, hy v hodnosti.
le „Za upevňovanie priateľ-
v komisii na úpravu činnosti ŠtB v práci do za- Koncom júna 1970 ukončil trojročný stva v zbrani" (apríl 1970).
hraničia a pri ochrane objektov Sovietskej ar- právnický kurz MV, organizovaný minister- Zdroj: ABS
mády. stvom vnútra v spolupráci s Právnickou fakul-
Pri hľadaní vhodného kandidáta do funkcie tou Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý
jedného z dvoch zástupcov náčelníka Hlavnej
správy ŠtB MV SSR narazil náčelník správy
Ondrej Dovina na zamietavé stanovisko ko-
légia MV SSR, Bohuš Vavro, bývalý náčel-
ník krajskej správy MV v Žiline a v Banskej
Bystrici, ktorého pre „nedostatky v nároč-
nosti k podriadeným a vo výslednosti práce"
v roku 1963 preradili na nižšiu funkciu náčel-
níka Strednej odbornej školy MV v Žiline, sa
členom kolégia nepozdával a odporučili nájsť
pre neho v rámci správy iné „vhodné" zarade-
nie. 1 9 Bohuš Vavro mal však dlhoročné skúse-
nosti s riadiacou prácou, navyše v roku 1955
ako jeden z prvých Slovákov absolvoval roč-
nú operatívnu školu sovietskej tajnej služby
v Moskve. Predstavoval tak vhodného kandi-
dáta na náčelnícku funkciu. Po dohode s or-
gánmi komunistickej strany a po súhlase ko~
légia MV SSR napokon obsadil funkciu ná-
čelníka L odboru kontrarozviedky, teda funk-
ciu, ktorú dovtedy zastával práve Jozef Vavro.
Jeho tento presun vyniesol ešte vyššie a v má-
ji 1969 sa stal zástupcom náčelníka Hlavnej
správy ŠtB MV SSR.

V tejto funkcii riadil I., III. a IV. odbor kontra-


rozviedky (problematiky: USA - Veľká Británia,
Francúzsko, ostatné kapitalistické štáty - vízo-
ví cudzinci, riadenie oddelení pasovej kontro-

19 V i a c pozri: G R E G O R , M. - S I V O Š , J.: K a r i é r y v s l u ž b á c h ŠtB. B o h u š V a v r o . In: Pamäť národa, V, 2 0 0 9 , č, 3, s. 94 - 1 0 2 .


20 A Ú P N , f. A 2 9 , inv. j. 17. O r g a n i z a č n á š t r u k t ú r a Š t B MV S S R .
21 A Ú P N , f . A 2 9 , inv. j . 139. R o z k a z n á č e l n í k a H S - Š t B M V S S R č . 5 / 1 9 6 9 z o 6 . 10. 1 9 6 9 „ U s t a n o v e n i e č l e n o v k o m i s i e n á č e l n í k a H S -
ŠtB MV SSR k prešetreniu obvinenia niektorých funkcionárov Štátnej bezpečnosti v a u g u s t o v ý c h udalostiach 1968".
v rámci rezortu vnútra nahrádzal vysokoškol- riadi; venovať väčšiu pozornosť činnosti odbo-
ské právnické vzdelanie. ru spravodajskej techniky, zvyšovať odbornosť
Po vzniku reorganizácie čs. kontrarozvied- pracovníkov a konšpiráciu práce; v určených
ky v polovici roku 1974 a vytvorení XII. správy problematikách zlepšovať koordináciu s fede-
ZNB sa Vavro stal zástupcom náčelníka sprá- rálnymi útvarmi ZNB v Bratislave; venovať po-
vy Jána Kováča, so zodpovednosťou za riade- zornosť výchove mladých príslušníkov Z N B . 2 4
nie (II.) odboru boja proti vnútornému nepria- Koncom roku 1978 kládla stranícka rezortná
teľovi a (VI.) odboru spravodajskej techniky. komisia dôraz na zlepšenie činnosti proti vnú-
Na II. odbore už v roku 1975 vznikla samostat- tornému nepriateľovi, najmä v problematikách
ná operatívna skupina a o rok neskôr zvlášt- katolícka cirkev, organizácie ukrajinských na-
ne oddelenie, ktoré monitorovalo Alexandra cionalistov a protikomunistickej organizácie
Dubčeka. Práve za akciu „KATALYZATOR" do- NTS (Narodno-trudovoj sojuz rossijskich so-
stal v rokoch 1975 a 1976 finančnú odmenu lidaristov, Národný robotnícky zväz), a v rám-
a vecný dar, spolu v hodnote 6 500,- Kčs. 2 2 ci kontrarozviednej práce venovať pozornosť
Vysoké finančné odmeny dostal v roku 1976 preventívno-výchovnej práci. 2 5
aj za plnenie úloh pri príprave a konaní vo- V prvej polovici roku 1979 sa pripravova-
lieb do zastupiteľských orgánov a za osob- la výmena na poste I. námestníka federálne-
ný podiel pri vypátraní a zaistení historických ho ministra vnútra. Tento post vzhľadom na
obrazov, ktoré boli ukradnuté v roku 1972 národnostné rozdelenie funkcií v bezpečnost-
z Národnej galérie v Prahe. Podieľal sa tiež nom aparáte patril Slovákom. Dovtedajší ná-
na opatreniach proti predstaviteľom opozí- mestník Ján Hanuliak 2 6 odchádzal z funkcie
cie - od druhej polovice 70. rokov najmä pro- po viac ako ôsmich rokoch a mal prevziať ria-
ti predstaviteľom Charty 77, a na realizácii ak- denie skupiny FMV v Moskve. Funkciu I. ná-
cií zameraných na rozbitie opozičných sku- mestníka federálneho ministra vnútra mal ob-
pín, najmä „ZEMETRASENIE", „ROZPTYL" sadiť náčelník XII. správy FMV Ján Kováč
a „ASANÁCIA". a funkciu náčelníka Správy kontrarozviedky
Začiatkom mája 1975 ho minister vnút- v Bratislave Jozef Vavro. Tento zámer predstavil
ra Jaromír Obzina povýšil do hodnosti plu- 25. apríla 1979 Vávrovi minister vnútra ČSSR
kovníka. Jaromír Obzina 2 7 a náčelník kádrovej správy
Nadriadení služobní funkcionári hodnoti- FMV Josef Soukup. 2 8 Vzhľadom na jeho vek
li Jozefa Vavra po stránke politickej, pracov- sa počítalo s tým, že vo funkcii zostane najbliž-
nej a charakterovej veľmi pozitívne a počíta- šie tri roky. Vavro s menovaním do funkcie sú-
li do budúcnosti aj s jeho zaradením na vyš- hlasil v prípade, že bude do funkcie schválený
šiu riadiacu funkciu. Od roku 1972 bol Vavro príslušným straníckym orgánom. 2 9 Funkciu ná-
zaradený do kádrových rezerv FMV pre no- čelníka XII. správy FMV prevzal 1. júna 1979.
menklatúru Ústredného výboru (ÚV) KSČ V priamej podriadenosti si ponechal odbor boja
Stranícka rezortná komisia, ktorá preverova- proti vnútornému nepriateľovi, vnútorný odbor,
la jeho služobné hodnotenie, mu v roku 1974 inšpekciu náčelníka, kádrové a školské odde-
uložila zvýšiť náročnosť na podriadených ná- lenie a skupinu ochrannej prípravy a obrany.
čelníkov, zabezpečovať ich odborný a politic- V apríli 1981 dosiahol dôchodkový
ký rast a absolvovať stran ícko-politické vzde- vek, a preto požiadal ministra vnútra ČSSR
lávanie. 2 3 O dva roky neskôr komisia zhodno- Jaromíra Obzinu o ponechanie v služobnom
tila, že závery z roku 1974 splnil a odporuči- pomere. V liste uviedol: „Môj zdravotný stav
la mu dôsledne plniť a zabezpečovať rozpra- v súčasnej dobe je dobrý a umožňuje mi
covávanie záverov XV. zjazdu na úseku, ktorý zodpovedne plniť úlohy príslušníka Zboru

22 Korún československých.
23 A B S K a n i c e , í . p e r s o n á l n í s p i s y m i n i s t e r s t v a v n i t r a , inv. j . 5 1 1 0 / 2 6 . Z á z n a m z p r e j e d n a n i a k o m p l e x n é h o h o d n o t e n i a z 2 0 . 8 . 1974.
K o m i s i a r o k o v a l a v z l o ž e n í : M i c h a l K o l b a s a - p r a c o v n í k o d d e l e n i a š t á t n e j a d m i n i s t r a t í v y Ú V KSČ, L a d i s l a v S á d o v s k ý - v e d ú c i od-
d e l e n i a š t á t n e j a d m i n i s t r a t í v y Ú V K S S , A l b e r t M a j l á t h - z á s t u p c a v e d ú c e h o o d d e l e n i a š t á t n e j a d m i n i s t r a t í v y Ú V K S S a J á n Ko-
váč - náčelník XII. s p r á v y FMV.
24 T a m ž e . Z á z n a m z p r e r o k o v a n i a k o m p l e x n é h o h o d n o t e n i a z 13. 10. 1 9 7 6 .
25 Tamže. Z á z n a m o prevedenej kontrole plnenia úloh z k o m p l e x n é h o hodnotenia v roku 1976.
26 J á n H a n u l i a k ( 1 9 2 1 , T e r c h o v á - 2 0 0 0 , C h ř i b s k á , okr. D ě č í n ) p ô s o b i l v o f u n k c i i n á m e s t n í k a , resp. I . n á m e s t n í k a m i n i s t r a v n ú t r a
Č S S R od 15. 1. 1 9 7 1 do 1. 6. 1 9 7 9 . V i a c pozri: S I V 0 Š , J K a r i é r y v s l u ž b á c h ŠtB. J á n H a n u l i a k . In: Pamäť národa, V, 2 0 0 9 , č. 4,
s. 73 - 7 9 : Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra v letech 1948 - 1989. Ministri a jejich náměstci. P r a h a 2 0 0 9 , s.
60 - 63.
27 J a r o m í r O b z i n a ( 1 9 2 9 , B r ó d e k u P ř e r o v a - 2 0 0 3 , P r a h a ) bol m i n i s t r o m v n ú t r a Č S S R o d 3 0 . 3 . 1 9 7 3 d o 2 0 . 6 . 1 9 8 3 .
28 J o s e f S o u k u p (1927, P r e d n í Z a b ě h l á ) , v r o k o c h 1 9 7 3 - 1 9 7 7 n á č e l n í k s e k r e t a r i á t u n á m e s t n í k a M V K a r i a K r o p á č k a , p ô s o b i i v o funk-
cii n á č e l n í k a k á d r o v e j s p r á v y MV od 1. 5. 1 9 7 7 do 31. 5. 1 9 8 3 .
29 T a m ž e . Z á z n a m z 2 5 . 4. 1 9 7 9 .
národnej bezpečnosti. Z kontrarozviednej
práce mám určité praktické skúsenosti i te-
oretické vedomosti, a tieto chcem aj na-
ďalej v praxi využiť pri plnení úloh, ktoré
vyplývajú pre Zbor národnej bezpečnos-
ti a príslušníkov ZNB zo záverov XVI. zjazdu
Komunistickej strany Československa".30
Minister jeho žiadosti vyhovel.
Vavrova kariéra v komunistickom Zbore ná-
rodnej bezpečnosti bola priam vzorová - po-
stupne smeroval na najvyššie posty v ŠtB
a zotrval na nich v podstate bez väčšej kritiky
rezortných a straníckych funkcionárov, neude-
lili mu nijaké disciplinárne tresty, naopak, len
v rokoch 1975 - 1986 dostal za pracovné vý-
kony a rôzne jubileá odmeny (finančné a vec-
né) v hodnote 146 614,- Kčs. 3 1
V apríli 1981 však anonym upozornil naj- pr. pri riešení dopravnej nehody, ktorú spôso- Príslušníci ŠtB v Tatrách,
vyššie straníckej orgány na zneužívanie funk- bil náčelník vnútorného odboru správy Štefan Vavro v strede s fotoapará-
cie náčelníka správy zo strany Jozefa Vavra. Matlák pod vplyvom alkoholu). tom. Zdroj: Archív autora
Sťažnosť potichu uzavreli, no aktuálnou sa Z poverenia federálneho ministra vnútra
opäť stala v januári 1986, niekoľko mesia- Vratislava Vajnara 3 3 preverovali uvedené in-
cov po odchode Jána Kováča z funkcie ná- formácie v polovici februára 1986 pracovní-
mestníka ministra vnútra ČSSR, ktorý vraj dr- ci inšpekcie ministra vnútra. Tí v závere sprá-
žal nad Vavrom „ochrannú ruku". 3 2 Minister vy pre ministra uviedli, že „z provedeného še-
vnútra ČSSR a oddelenia štátnej administra- tření a zjištěných skutečností lze tedy uči-
tívy ÚV KSS a ÚV KSČ dostali v priebehu nie- nit závěr, že některé skutečnosti uvedené
koľkých dní dva anonymné listy, v ktorých pi- v anonymních dopisech byly již při tomto še-
satelia upozorňovali na stavbu veľkého rodin- tření prokázány, a je tedy nutno tyto dopi-
ného domu náčelníkom správy, prácu prísluš- sy hodnotit jako opodstatněné" 34 Minister
níkov správy na stavbe domu v pracovnom ča- Vajnar napokon rozhodol o uskutočnení kom-
se („často sa stávalo, že v akcii sa nemohla plexnej previerky na XII. správe ZNB, vrátane
použiť pomoc 4. odboru XII. S-ZNB (t. j. sie- kontroly hospodárenia zo zvláštnymi finančný-
tí ovačky, pozn. J. S.), lebo jeho orgáni sta- mi prostriedkami, v priebehu II. polroka 1986.
vali Vavrov dom"), zabezpečovanie „brigád- Jozef Vavro sa snažil svoje konanie vo
nikov" zo strany náčelníkov odborov a ná- funkcii náčelníka Správy kontrarozviedky
sledné finančné odmeny, resp. povýšenia v Bratislave obhájiť. Okolnosti mu však už ne-
Upozorňovali tiež na blízky vzťah Vavra so sek- priali, a t a k po dohode svedením ministerstva
retárkou a jej neprimerané finančné odmeňo- vnútra požiadal koncom apríla 1986, po dovŕ-
vanie, „orgie" vo vile XII. správy ZNB (za účasti šení 60 rokov, o prepustenie do starobného
námestníka federálneho ministra Jána Kováča dôchodku. Zároveň požiadal o povolenie no-
a často aj ministra Obzinu), prijatie syna gene- siť pri slávnostných udalostiach uniformu ZNB.
rálneho riaditeľa n. p. REMPO na XII. správu Do dôchodku odišiel 31. júla 1986. V Zbore
ZNB za pomoc pri zabezpečovaní materiálu na národnej bezpečnosti pracoval 36 rokov a šty-
stavbu domu, rodinkárstvo (pôsobenie syna ri dni. Minister vnútra mu udelil medailu „Za
Petra, príslušníka rozviedky, v zahraničí a zaťa službu v ZNB".
Pavla Szekereša vo funkcii vedúceho staršie-
V priebehu roku 1987 začala Vavra v sú-
ho referenta špecialistu na XII. správe ZNB),
vislosti s kauzou Babinský (rozkrádanie majet-
ale aj nadŕžanie starším príslušníkom ŠtB (na-
ku v socialistickom vlastníctve), na základe po-

30 Tamže. List ministrovi v n ú t r a ČSSR z apríla 1981.


31 V č a s e o d c h o d u d o d ô c h o d k u m a l a k o n á č e l n í k X I I . s p r á v y Z N B h r u b ý m e s a č n ý p r í j e m 1 0 7 0 0 , - Kčs.
32 J á n K o v á č ( 1 9 3 3 , D o l n é S l a ž a n y , okr. Z l a t é M o r a v c e - 1 9 8 8 , B r a t i s l a v a ) p ô s o b i l v o f u n k c i i n á m e s t n í k a , resp. I . n á m e s t n í k a m i n i s t r a
v n ú t r a Č S S R od 1. 6 . 1 9 7 9 do 3 1 . 1 0 . 1 9 8 5 . V i a c pozri: S I V O Š , J.: K a r i é r y v s l u ž b á c h ŠtB. J á n K o v á č . In: Pamäť národa, V I , 2 0 1 0 , č.
2, s. 1 0 6 - 1 1 2 ; Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra v letech 1948 -1989. Ministri a jejich náměstci,s. 1 0 5 - 1 0 8 .
33 V r a t i s l a v V a j n a r ( 1 9 3 0 , S t r a š í c e ) bol m i n i s t r o m v n ú t r a Č S S R o d 2 0 . 6 . 1 9 8 3 d o 12. 10. 1 9 8 8 .
34 AIJPN. f. I n š p e k c i a m i n i s t r a v n ú t r a Č S S R , m a t e r i á l y k X I I . S - Z N B . K i n f o r m a c i a r o z h o d n u t í s. m i n i s t r a .
kynu Vyššej vojenskej prokuratúry v Příbrami
preverovať inšpekcia ministra vnútra. Prípad
uzavrela s tým, že „za současné důkazní situ-
ace nepřichází v úvahu vznesení obvinění".
Do popredia sa však v súvislosti so spomína-
ným prípadom dostala iná kauza. Tentoraz po-
dozrenie zo zneužívania právomoci verejného
činiteľa tým, že ako náčelník XII. správy ZNB
na prelome 70. a 80. rokov v rozpore s col-
ným zákonom a internými predpismi rezortu
vnútra zabezpečil opakované bezcolné odba-
venie určitých osôb. Inšpekcia prípad uzavre-
la koncom júla 1988 z dôvodu premlčania. 3 5
Predsedníctvo ÚV KSČ však už 19. februára
1988 udelilo Vávrovi stranícky trest - pokar-
hanie s výstrahou.
Jozef Vavro zomrel 26. januára 1992
v Bratislave.

Dosiahnutá hodnosť:

27. 7. 1950 Čakateľ na skúšku


1.5.1952 Strážmajster
1. 1. 1954 Seržant
19. 2. 1954 Podporučík
1975 pamätná medaila NDR „Za priateľstvo
1. 12. 1954 Poručík v zbrani"
1. 12. 1956 Nadporučík 1975 odznak čestného Čekistu
1.2.1961 Kapitán 1975 odznak NDR „Čestný príslušník ŠtB
1.2.1966 Major NDR"
9. 5. 1970 Podplukovník 1976 čestný odznak ZNB
1.5.1975 Plukovník 1976 vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu"
1977 jubilejný odznak ZSSR „60. výročie
Vyznamenania a ocenenia: KGB"
1981 Rad Červenej zástavy
1946 Rad Slovenského národného povsta- 1981 medaila ZSSR „Za upevnenie bojovej
nia družby"
1955 medaila „Za službu vlasti" 1981 zlatá medaila NDR „Za bratstvo v zbra-
1962 medaila „Za zásluhy o obranu vlasti" ni"
1964 pamätná medaila k 20. výročiu SNP 1982 medaila KUBY „Za spoluprácu"
1965 Rad Červenej hviezdy 1983 medaila BI1R „100. výročie narodenia
1970 medaila „Za upevňovanie priateľstva J. Dimitrova"
v zbrani" - II. stupeň 1985 medaila Zboru nápravnej výchovy SSR
1973 čestný odznak „Za ochranu hraníc 1985 medaila „40. výročie vyvrcholenia ná-
ČSSR" -1', stupeň rodnooslobodzovacieho boja"
1975 medaila „30 rokov ZNB" 1986 medaila „Za službu v ZNB"

35 T a m ž e , V S č. I M - 1 / 3 0 - 8 8 . U z n e s e n i e v y š e t r o v a t e ľ a i n š p e k c i e m i n i s t r a v n ú t r a Č S S R z 2 9 . 7. 1 9 8 8 .
Ján Manas v Prievidzi
cie ako propagandu využil komunistický re- Ing. Erik Kližan
žim na zastrašovanie obyvateľstva, najmä mlá- (1977), pracuje ako
deže. Ján Manas bol odsúdený na sedem ro- knihovník - archivár
kov väzenia, opäť v jáchymovských baniach. Slovenského národného
Ani to ho však nezlomilo, lebo v samotnom tá- múzea - Múzea Bojnice.
bore založil organizáciu Zlatého orla a vydával
Ilegálny časopis. V osobe prievidzského ro-
dáka Jána Manasa sa zračilo stáročné kres-
ťanské presvedčenie obyvateľov mesta, ktoré
sa nastupujúci komunistický režim snažil udu-
siť. Manas sa mu vzoprel a aj v časoch, keď
to už nebolo v ideologickom zámere, držal pri
živote a ďalej rozvíjal myšlienky katolíckeho
skautingu. Ani niekoľko-
ročné väznenie i nútený
pobyt v jáchymovských
uránových baniach ne-
zlomili pevnú vôľu Jána
Manasa. No zanecha-
li stopy na jeho zdra-
ví - zomrel v roku 1969
vo veku 38 rokov. „Celý
svoj život, krátky, ale
Člen Správnej rady ÚPN Arpád Tarnóczy. Foto: Ján Sabo
bohatý, zasvätil myš-
lienke skautingu," do-
Nie skutočne, ale obrazne sa Ján Manas dal Martin Hagara. Pamätná tabuľa. Foto: Ján Sabo
vrátil do svojho rodiska, do Prievidze. Veď
Z hostí osobnosť J.
v tomto roku by si pripomenul svoje 80. jubi-
Manasa vyzdvihol pred-
leum. No nedožil sa ho. Veľký podiel viny na
seda PV-ZPKO Arpád
tom nesú neznesiteľné podmienky v jáchy-
Tarnóczy, ktorý pripo-
movských baniach, kde bol internovaný. Ale
menul, že jeho obeť vô-
poďme postupne.
bec nebola zbytočná,
V nedeľu 31. júla 2011 sa zišla hŕstka a preto ani on by nemal
Prievidžanov, pamätníkov i mladých ľudí na ostať zabudnutý. Veniec
malej slávnosti - odhalení pamätnej tabu- k pamätnej tabuli polo-
le Jánovi Maňasovi. Slávnosť zorganizova- žili predseda MO MS
li Politickí väzni protikomunistického odbo- v Prievidzi Milan Jadroň,
ja z prievidzskej pobočky (PV-ZPO) a Miestny za Ústav pamäti náro-
odbor Matice slovenskej (MO MS) v Prievidzi. da Martin Lacko a uc-
Osobu Jána Manasa priblížil jeho roves- tili si ho aj mladí prievi-
ník, priateľ, a tiež protikomunistický bojovník dzskí skauti. Slovenské
Martin Hagara: „Prvýkrát ho zavreli v roku hymnické piesne iba
1951, ale svedectvo proti nemu sme popre- podčiarkli významnosť
li. Janko potom pokračoval ďalej v činnos- tohto aktu. V súčas-
ti skautskej organizácie Zlatý orol. Na voj- nej Prievidzi, ktorá v se-
ne opäť zakladal skauting, tam mu na to pri- be nesie smutnú pečať
šli a za ilegálne organizovanie a automatic- komunistického experi-
ky za velezradu ho zatvorili. Trest dva roky mentu, tak od 31. jú-
si odpykával v Jáchymove. No ani to ho ne- la 2011 pamätná tabuľa
zlomilo, na slobode opäť pokračoval v za- Jána Manasa pripomína,
kladaní organizácií Zlatého orla po celom že ani v ťažkých časoch
západnom Slovensku. Pred zatknutím sa nie všetci obyvatelia re-
mu podarilo ukryť a ujsť do Poľska. Poľské zignovali na svoju slobo-
milície ho však vypátrali a deportovali na Martin Lacko z ÚPN pri kladení venca k pamätnej tabu-
du, česť a svedomie. li. Foto: Ján Sabo
Slovensko." Súd s 11 príslušníkmi organizá-
Möns. Rudolf Baláž - pamätáme

ThLic. Ing. Stanislav Labjak Banskobystrický diecézny biskup Möns. sa ako biskup postavil na obranu princípov
(1955), absolvent Teologickej Rudolf Baláž 1 (f70) zomrel 27. júla 2011 na slobody a demokracie, za čo bol vtedajšou
fakulty Trnavskej univerzity sviatok sv. Gorazda pri plnení pracovných po- mocou otvorene znevažovaný. Jeho životný
v Trnave a EF SVŠT Bratislava. vinností približne o 16.00 hod. vo svojom sídle príbeh je svedectvom odvahy a statočnosti,
Pracuje v Ústave pamäti v Banskej Bystrici. Dôvodom smrti bola krvná ako aj odkazom pre celú spoločnosť, že slo-
národa. embólia. Pri smrti nebol sám, bolo prítomých boda a demokracia, pravda a spravodlivosť
6 kňazov, laici i lekári. sú hodnoty, za ktoré sa oplatí angažovať,
ktoré treba brániť a ktoré musí každá moc
rešpektovať."2
Biskup Rudolf Baláž sa narodil 20. novem-
bra 1940 v Nevoľnom ako najmladší zo šies-
tich detí, otec mu zomrel ešte pred narodením.
Bol pokrstený v Jastrabej, ako dieťa zažil vojnu,
následne prežíval povojnové obdobie v skrom-
ných materiálnych podmienkach a potom pri-
šiel komunizmus, ktorý ho od mladosti zraňo-
val, či duchovne aj spoločensky obmedzoval.
V Nevoľnom v čase biskupovho detstva
nebol kostol, chodieval aj pešo na omše do
Kremnice. Do začiatku 50. rokov tu pôsobi-
li františkáni, na ktorých Baláž vždy rád spo-
mínal. Ako dieťa bol svedkom likvidácie ich
kláštora v Kremnici. Jeho mama ho prihlásila
v Kremnici aj na hodiny hry na klavír a husle.
Biskup Baláž spomína svoju mladosť v zvu-
kovej nahrávke Janky Verešovej: 3 „Na prvom
mieste ma ovplyvnila moja mama. Bola pri-
Foto: Patrik Dubovský rodzene múdra, ona ma naučila všetkému,
Predsedníčka vlády Slovenskej republiky aj ťažkým robotám, my sme boli dosť se-
Iveta Radičová k úmrtiu biskupa Baláža v kon- bestační, hoci otec zomrel. A aj vtedy, keď
dolenčnom liste napísala: „Chcem vyjadriť boli ťažké časy ideologické a moji bratia bo-
hlbokú ľútosť nad náhlym úmrtím biskupa li normálne komunisti, nech si nikto ani ne-
Rudolfa Baláža, ktorý patrí medzi významné myslí, že ja som vyrástol kľačiaci pred oltá-
osobnosti slovenského spoločenského i du- rom, to nie, my sme ani kostol nemali v de-
chovného života. Veľkosť osobnosti a vyso- dine, to bola taká zabudnutá obec." Aj keď
ké morálne kvality potvrdzoval v období ko- bola biskupova mama jednoduchá žena, bo-
munistického režimu, keď mu režim na istý la múdra. Na jeho rozhodnutie stať sa kňazom
čas nedovolil oficiálne vykonávať kňazské však vplyv nemala. „Nikdy Ti ja nepoviem, že
povolanie, ako aj v čase mečiarizmu, keď choď za kňaza, keď som jej povedal, ale ma-

1 V rokoch 1 9 5 8 až 1 9 6 3 š t u d o v a l na R í m s k o k a t o l í c k e j C y r i l o m e t o d s k e j b o h o s l o v e c k e j fakulte v Bratislave. Aj k e ď mal dobré štu-


dijné v ý s l e d k y , nebolo mu u m o ž n e n é ďalšie š t ú d i u m . K ň a z s k ú v y s v i a c k u mal 2 3 . j ú n a 1 9 6 3 . P o t o m pôsobil a k o k a p l á n v Brezne
( 1 9 6 3 - 1 9 6 5 ) , K r u p i n e ( 1 9 6 5 - 1 9 6 7 ) , V r ú t k a c h , Kláštore pod Z n i e v o m a V r í c k u ( 1 9 6 7 - 1968). V rokoch 1 9 6 8 až 1 9 7 0 pôsobil
na B i s k u p s k o m úrade B a n s k á Bystrica. V roku 1 9 7 0 bol v y m e n o v a n ý za s p r á v c u farnosti v Pitelovej v okrese Žiar nad H r o n o m . V ro-
ku 1971 mu š t á t n y režim odobral s ú h l a s v y k o n á v a ť k ň a z s k é povolanie a až do roku 1 9 8 2 pracoval a k o robotník (traktorista na J R D ,
v o d i č n á k l a d n é h o auta). V tomto období tiež z o r g a n i z o v a l vo svojej rodnej obci s t a v b u n o v é h o kostola. V rokoch 1 9 8 2 - 1 9 9 0 bol
s p r á v c o m farnosti T u r č i a n s k y Peter (5 km od Martina). Bolo to p r v é f a r s k é pôsobisko, po 12 rokoch s k r y t e j pastorácie, ale aj tu sa ho
13-krát pokúsili n a v š t í v i ť príslušníci Štátnej bezpečnosti. 14. f e b r u á r a 1 9 9 0 bol m e n o v a n ý za 15. b i s k u p a diecézy, je p r v ý m z jej úze-
mia. B i s k u p s k ú v y s v i a c k u mal 19. m a r c a 1 9 9 0 v B a n s k e j Bystrici. Od roku 1 9 9 4 do 31. a u g u s t a 2 0 0 0 bol p r e d s e d o m Konferencie
b i s k u p o v S l o v e n s k a . O d 16. s e p t e m b r a 2 0 0 3 pôsobil a k o p o d p r e d s e d a Konferencie b i s k u p o v S l o v e n s k a .
2 http://www.bbdieceza.sk/index.php/sk/smutocne-kondolencie.
3 R á d i o L u m e n p o č a s p r e n o s u z N e v o l n é h o 3. 8. 2 0 1 1 .
ma, ja idem za kňaza. Dobre si to rozmysli,
lebo keď je kňaz lajdák, to ti je na nič, to cir-
kev nepotrebuje. Ona tak išla na mňa. A po-
tom mi povedala, som veľmi rada, že bu-
deš kňazom, ale to treba brať naozaj veľ-
mi vážne."
Pohrebným obradom 3. augusta 2011
predsedal vo farskom Kostole Nanebovzatia
Panny Márie v Banskej Bystrici bratislavský ar-
cibiskup Möns. Stanislav Zvolenský. 4 V závere
svätej omše, na ktorej sa zúčastnilo do 5 tisic
veriacich, vyše 300 kňazov a dvadsaťsedem
biskupov aj zo zahraničia, na čele s apoštol-
ským nunciom Mariom Giordanom, predniesli
svoje pozdravy aj ostatní činitelia cirkevného,
politického a spoločenského života.
Biskup Tondra za Konferenciu biskupov
Slovenska (KBS) povedal, že počas 6 rokov,
keď jej predsedal, biskup Baláž s láskou a otvo-
renosťou riešil problémy, aj keď bola snaha za- Každý, kto prechádza okolo rezidencie Foto: Patrik Dubovský
tiahnuť cirkev do služieb politickej moci a jej biskupa, môže na kamennej tabuli čítať mená
programov. Pripomenul zásadu, že cirkev po- kňazov, ktorí boli odsúdení za vernosť Kristovi
trebuje slobodu a nezávislosť od politickej mo- a Cirkvi. Bolo ich 48, spolu odsedeli 142 ro-
ci, a biskup Baláž aj preto znášal ťažké násled- kov. Keď bol biskup vysvätený za kňaza, mal
ky (kauza Triptych). Baláž ako predseda kate- možnosť poznať týchto kňazov - mučeníkov
chetickej komisie čelil snahe obmedziť vyučo- poslednej doby.
vanie náboženstva, otváranie cirkevných škôl a Kto prechádza interiérom rezidencie, má
mienke tvorenej viacerými médiami, ktorá chce možnosť vidieť tablá kňazov pri byte biskupa
odsunúť cirkev na okraj spoločnosti. na chodbe do kaplnky. On hovorieval: „Mám
Za slovenských gréckokatolíkov arcibiskup ich pred sebou, aby som sa za nich modlil."
Ján Babjak uviedol, že Baláž bol príkladom Podľa J. Pechu sa biskup Baláž musel hlá-
ostatným biskupom. Bol krok pred ostatnými siť ku kňazom minulosti i budúcnosti, pretože
v dobrých nápadoch, ktoré dokázal realizovať. bol kňazom prítomnosti. Na každom úradnom
Dekan v Šahách Jozef Mahulányi sa po- liste na záver bol pozdrav „v duchu a pravde".
ďakoval v mene maďarských kňazov a veria- Pre neho platila zásada, že história je magistra
cich. Svoj prejav predniesol v slovenčine i ma- vitae. Prešiel ťažkou dobou, v ktorej seba for-
ďarčine. moval a poznal, že i časť kňazov sa v minulosti
Predseda Fóra kresťanských inštitúcií poklonkovala mocným, a preto pripomínal zá-
František Neupauer vyzdvihol osobný prístup sadu, komu sa treba klaňať: „Bohu a to v du-
Baláža, kedže ich členov oslovoval menami. chu a pravde". Mnohí sa pýtali, prečo toľko-
Na omši boli aj zástupcovia ďalších kres- krát hovoril o minulom režime a najmä o ko-
ťanských cirkví. Emeritný biskup evanjelic- munizme. Prešiel tou dobou a pre neho bolo
kej cirkvi a. v. Július Filo povedal, že jed- dôležité, aby sa nezabudlo, aby sa poučilo.
nota kresťanov bola jedna z túžob biskupa O ňom platí to pavlovské: „káž slovo Božie,
Baláža. Nabádal k tomu, aby sa kresťania na či je to vhod, alebo nevhod... aby bol Boží
Slovensku pozreli spoločne na dejiny. človek dokonalý" - tak sme ho poznali. Iba
Möns. Jaroslav Pecha za kňazov bansko- takto možno pochopiť jeho prejav - povedal
bystrickej diecézy, spolužiak, dekan, konzultor, J. Pecha.
súdny vikár v príhovore povedal o viacerých prí- Biskup Baláž inicioval a vykonal mnoho
kladoch starostlivosti biskupa Baláža: projektov. 5

4 V homilii povedal, že otec b i s k u p Rudolf s v o j o u o b e t a v o u k ň a z s k o u a b i s k u p s k o u s l u ž b o u sa počas celého ž i v o t a p r i p r a v o v a l na stret-


nutie s Bohom. Na z a č i a t k u svojej b i s k u p s k e j s l u ž b y si zvolil heslo: P r a v d a v á s v y s l o b o d í , čo osobitne d o b r ý m s p ô s o b o m charakteri-
zuje ž i v o t b i s k u p a Baláža.
5 J e d n ý m z p r v ý c h jeho p a s t o r a č n ý c h p r o j e k t o v bolo už v júli 1 9 9 0 o b n o v e n i e k ň a z s k é h o s e m i n á r a , k t o r ý bol násilne z a v r e t ý v roku
1 9 5 0 . P o č a s 21 r o k o v b i s k u p s k e j s l u ž b y v y s v ä t i l 2 0 0 n o v o k ň a z o v . Obnovil katolícke š k o l s t v o v diecéze, bol s p o l u z a k l a d a t e ľ o m kate-
cheticko-pedagogickej f a k u l t y sv. Ondreja v R u ž o m b e r k u a n á s l e d n e a k t í v n e pôsobil pri v y t v o r e n í Katolíckej u n i v e r z i t y v R u ž o m b e r k u ,
v y t v o r i l p o d m i e n k y , že od r o k u 1 9 9 3 v y s i e l a prvé katolícke rádio L u m e n . Na jeho p o z v a n i e n a v š t í v i l 12. 9. 2 0 0 3 B a n s k ú B y s t r i c u pápež
tak prudko". Svojím životom bol príkladom po-
kory a horlivosti za pravdu. V súlade s mottom
svojej apoštolskej služby „Pravda vás vyslobo-
dí" sa nebál povedať pravdu a bol preto pre
mnohých naozaj nepríjemný.
Za kolégium vlády Slovenskej republiky a
jej predsedníčku, ale aj v mene svojom Ján
Figeľ v Banskej Bystrici vyjadril úprimnú spo-
luúčasť a sústrasť pri tomto náhlom a neča-
kanom odchode Rudolfa Baláža spomedzi
nás. Bol veľkým darom pre Slovensko, aj pre
Cirkev a národ.
Hľadal pravdu a držal sa pravdy. A ponú-
kal pravdu. Vyoral hlbokú brázdu, ale nene-
chal ju prázdnu, vkladal do nej semená ľud-
skosti, odvahy, priamosti, pravdivosti, solidari-
ty, úcty k človeku.
Podpredseda vlády Figeľ zdôraznil, že
Rudolf Baláž sa zasadzoval o ochranu života,
Foto: Stanislav Labjak Na poslednej ceste zosnulého bis- ľudskú dôstojnosť, spravodlivosť či za komu-
kupa Baláža a pri jeho uložení do hrobu nizmu, či za slobody, či v boji s komunizmom,
v Nevoľnom 6 3. augusta 2011 ho okrem rodá- postkomunizmom, populizmom alebo inými
kov z Nevolného sprevádzalo vyše 2 tisíc ľudí. modernými, dnešnými izmami, ktoré majú po-
V homilii počas sv. omše žilinský diecézny bis- doby morálneho relativizmu.
kup Möns. Tomáš Galis, niekdajší banskobys- Za Ústav pamäti národa sa rozlúčili s bis-
trický pomocný biskup a Balážov blízky spo- kupom Balážom pracovníci Stanislav Labjak
lupracovník povedal, že biskup Baláž diecézu a Patrik Dubovský. K hrobu biskupa položili
spravoval 21 rokov. Jeho najbližší spolupra- kyticu bielych kvetov s nápisom: Pamätáme -
covníci mu hovorievali: „Rudko, Rudko, nie Ústav pamäti národa.

Ján Pavol II., k t o r ý otvoril aj k o n a n i e Diecéznej s y n o d y . Jeho p a s t o r a č n ý m o d k a z o m je d o k u m e n t Pane, z o s t a ň s nami, k t o r ý p r i n á š a


ovocie diecéznej s y n o d y . V roku 2 0 0 4 zriadil Diecézne p a s t o r a č n é c e n t r u m J á n a P a v l a II., v k t o r o m z h r o m a ž d i ! p a s t o r a č n é centrá pre
mládež, rodinu, katechézu, nepočujúcich, bioetiku, m a s m é d i á , d i e c é z n y š k o l s k ý úrad, d i e c é z n y a r c h í v a diecéznu charitu. Zaslúži! sa aj
o v y b u d o v a n i e sociálno-zdravotníckeho k o m p l e x u D o m božieho m i l o s r d e n s t v a , o t v o r e n é h o v roku 2 0 0 8 , a š p e c i a l i z o v a n e j n e m o c n i c e
M a m m a c e n t r u m s v ä t e j A g á t y , otvorenej v roku 2 0 0 9 . Podporil nielen o b n o v e n i e p r í t o m n o s t i p ô v o d n ý c h m u ž s k ý c h a ž e n s k ý c h reholí,
ale pribudli aj nové: kláštor k o n t e m p l a t í v n y c h klarisiek k a p u c í n o k , k o n t e m p l a t í v n y c h b o s ý c h k a r m e l i t á n o k a k a r m e l i t á n o v a v S a m p o r e
pri Z v o l e n e mnísi benediktíni postavili p r v ý kláštor ich n o v o d o b e j histórie na S l o v e n s k u . Zriadil v i a c e r é n o v é farnosti, bolo p o s t a v e n ý c h
viacero n o v ý c h kostolov, aj v rodnej obci N e v o l n é .
6 B i s k u p B a l á ž v s v o j o m z á v e t e n a p í s a l : „Prosím vás, pochovajte ma v rodnom Nevoľnom vedľa hrobu môjho farára Steinhübla". Na
cintoríne v N e v o ľ n o m na v l a s t n ú žiadosť bol p o c h o v a n ý aj k ň a z A m b r ó z Steinhübl, nar. 16. 12. 1 8 8 7 v N i t r i a n s k o m Právne, z o m r e l 10.
2. 1 9 7 3 v Kremnici. O k r e m d u c h o v n e j činnosti bol aj š k o l s k ý m i n š p e k t o r o m pre n e m e c k é ľ u d o v é š k o l y na S l o v e n s k u . Po II. S v e t o v e j
v o j n e sa vrátil z e v a k u á c i e na S l o v e n s k o a n e j a k ý čas pôsobil a k o farár v obci Jastraba. D e k a n A m b r ó z Steinhübl patril k n a j v ä č š í m
p o d p o r o v a t e ľ o m pri s t a v b e kostola v N e v o ľ n o m .
NIŽŇANSKÝ, E. - H LAVINKA, J.: ra počas odchodu transportov do septembra PhDr. Martina Fiamová
Pracovný a koncentračný tábor v Seredi 1942 zároveň uvádzajú z výskumu vyplývajú- (1977), absolventka
1941 - 1945. Bratislava 2009, 192 s. ce nové počty deportovaných osôb a upres- Filozofickej fakulty
ňujú i údaje o počte zaistencov tábora v obdo- Univerzity Konštantína
Problematika nútenej pracovnej povin- bí deportácií. Filozofa v Nitre, študijný
nosti židovského obyvateľstva na Slovensku Po odchode posledného transportu v ro- odbor história -
nepatrí k neprebádaným témam našej histó- ku 1942 sa tábor stal až do konca augusta archeológia. Pracuje
rie predovšetkým vďaka prácam historikov 1944 pracovným táborom s intenzívnou výro- v Ústave pamäti národa.
Ivana Kamenca, Eduarda Nižňanského a Igora bou. Tomuto najdlhšiemu obdobiu v dejinách
Baku, ktoré poskytli odpovede na otázky vzni- tábora je venovaná i najrozsiahlejšia kapitola
ku a organizácie pracovných táborov a stre- knihy, v rámci ktorej sa autori venujú rôznym
dísk na našom území. Publikácia o tábore v stránkam táborového života, jeho prísnej or-
Seredi sa radí k prvej samostatnej monogra- ganizácii a existenčným podmienkam
fii o židovskom pracovnom tábore v Novákoch zaradencov. Najzaujímavejšou a naj-
v rokoch 1941 až 1944, v ktorej autor I. Baka prínosnejšou časťou knihy je však po-
spracoval dejiny najväčšieho z troch pracov- sledná kapitola, venovaná obdobiu od
ných táborov na Slovensku. septembra 1944 do marca 1945, keď
Najnovšia kniha o pracovnom a koncen- tábor začal opäť plniť funkciu kon-
tračnom tábore v Seredi vychádza z doku- centračného tábora (nielen pre Židov)
mentov získaných vo viacerých domácich ar- a keď sa Sereď stala miestom, kde
chívoch (Slovenský národný archív, Štátny ar- dochádzalo k častým vraždám a bru-
chív v Bratislave a Archív Ústavu pamäti náro- tálnemu týraniu väzňov. Vďaka novým
da), ako aj zahraničných (Yad Vashem Archive dokumentom z domácich aj zahranič-
v Jeruzaleme, Bundesarchiv v Berlíne, Archiv ných archívov (k tým najpozoruhodnej-
bezpečnostních složek v Prahe), doplnených ším patrí evidenčný denník tábora z ro-
zaujímavými výpoveďami pamätníkov, prináša- kov 1944 - 1945 s menami a údaj-
júcimi svetlo do dosiaľ nezmapovaných kapitol mi väzňov zo Slovenského národné-
dejín pracovného tábora v Seredi. ho archívu) sa podarilo rekonštruo-
Rovnako ako tábory v Novákoch a vo vať túto etapu existencie tábora a po-
Vyhniach prešla aj Sereď viacerými fázami vý- stupy príslušníkov SS pri jeho organi-
voja, vzhľadom na čo si autori logicky zvoli- zácii do mimoriadnych podrobností. Napriek
li chronologické hľadisko spracovania témy. tomu však ani najnovší výskum neodpovedá
V piatich kapitolách knihy sme preto obozná- na viacero dôležitých otázok - napr. otázky
mení s problematikou v celej jej šírke - od vzťahu medzi Pohotovostnou skupinou H a ve-
genézy pracovnej povinnosti Židov v rokoch liteľom tábora Ä. Brunnerom, kam smerovali
1938 až 1941 v prvej kapitole, ktorá stručne, časti transportov zo Serede, ktoré nedošli do
zato prehľadne uvádza čitateľa do vývoja myš- Terezína a pod.
lienky pracovnej povinnosti židovského oby- Zaujímavým doplnením textu je obrazová
vateľstva a jej legislatívneho rámca, až po od- príloha dokumentujúca táborový život a pre-
chod posledného transportu 31. marca 1945. hľadné tabuľky so štatistikami väzňov, ako i
Druhá kapitola knihy popisuje samot- rozsiahle anglické resumé.
ný vznik a začiatky budovania seredského tá- Publikácia o koncentračnom a pracovnom
bora, zásadné momenty, ktoré tento proces tábore v Seredi síce neprináša vyčerpávajú-
ovplyvnili, vrátane tzv. dislokačnej akcie - vy- ci pohľad na problematiku, ale na druhej stra-
sťahovania Židov z Bratislavy, úlohu Ústredne ne práve neveľký rozsah a jasný štýl robí die-
Židov a jej Pracovno-stavebného oddelenia pri lo otvoreným aj pre laickú verejnosť, ktorá po
rozpracovávaní idey pracovného využitia „dis- takejto literatúre možno nesiaha tak často.
lokovaných" Židov, a to už v čase, keď sloven- Autori napĺňajú cieľ, ktorý si stanovili v úvode,
ská vláda pripravovala to najradikálnejšie rie- a síce poskytnúť čitateľovi základný prehľad
šenie „židovského problému". Zaujímavejšou o histórii tábora a hlavných faktoroch, kto-
časťou publikácie je premena tábora v Seredi ré podmienili jeho vznik a fungovanie. Knihu
na jedno z koncentračných stredísk, ktoré preto možno hodnotiť ako jednoznačný prí-
v roku 1942 plnili smutnú úlohu „prestup- nos k skúmaniu problematiky holokaustu na
ných staníc" pre desaťtisíce Židov na ich Slovensku, a to predovšetkým z hľadiska no-
ceste za hranice štátu. Súčasne však to isté vých informácií vyplývajúcich z aktuálneho ar-
miesto predstavovalo možnosť záchrany pred chívneho výskumu a osvetľujúcich fungovanie
vysťahovaním vďaka paralelne fungujúcej vý- tábora do neočakávanej miery, ktoré sú záro-
robe vo viacerých táborových dielňach (pre- veň podané prehľadnou formou prístupnou ši-
dovšetkým v stolárskej). Autori na tomto mies- rokej verejnosti, zaujímajúcej sa o tento tragic-
te okrem rozboru situácie a fungovania tábo- ký úsek našich dejín.
PhDr. Ferdinand Vrábel SALLAI, G.: „A határ megindul..." A československé štatistiky zo sčítania ľudu za
(1948), csehszlovákiai kisebbség és Magyar- nespoľahlivé, treba zdôrazniť, že málo spoľah-
absolvent Filozofickej ország kapcsolatai az 1938 - 1939. livé sú aj štatistiky uhorské z roku 1910 a z
fakulty Karlovej univerzity, évi államhatár-változások tükreben. nášho pohľadu nimi možno dokumentovať na-
študijný odbor archívnictvo. („Hranica sa pohne..." Vzťahy menšiny najvýš úspešne pokračujúcu maďarizáciu ne-
Momentálne je na v Československu a Maďarsku v zrkadle madárského obyvateľstva Uhorska. Napriek
dôchodku. zmien štátnych hraníc v rokoch 1938 - tomu maďarskí autori zásadne vychádzajú z
1939.) Pozsony 2009, 294 s. Realizované údajov uvedeného uhorského sčítania, kto-
s finančnou podporou Ministerstva kultú- ré považujú za presné a spoľahlivé. Preto aj
ry SR - program Kultúra národnostných Sallaimu vychádza, že v Československu bolo
menšín takmer milión Maďarov (s. 9). 1
Podľa Sallaia slovenská „veda" (úvodzov-
ky použil Sallai - pozn. autora) nepristupuje
G. Sallai (1974) je absolventom k hodnoteniu udalostí v rokoch 1938 - 1939
Katolíckej univerzity Petra Pázmáňa objektívne. Ako to povedal Jozef Tiso vo svo-
v Pilíšskej Čabe, ktorú ukončil v roku jom rozhlasovom prejave 2. novembra 1938,
2000. Doktorát získal v roku 2008; za- tak sa na to v podstate podľa autora pozera-
oberá sa československo-madárský- li aj slovenskí historici: zväčša nestrpiac ná-
mi politickými, diplomatickými a spo- mietky odsudzujú celý rad udalostí a povojno-
ločenskými vzťahmi. Vydal množstvo vé zneplatnenie Viedenskej arbitráže vítajú ako
štúdií a článkov, publikuje v periodi- nastolenie spravodlivosti ( többnyire ellent-
kách Századok, Regio, Limes. V ro- mondást nem türöen itélik el az egész ese-
ku 2002 mu v Budapešti vyšla mo- ménysorozatot és a bécsi dôntés háború
nografia Az elsó bécsi dontés (Prvá után tôrtént hatálytalanításában magától ér-
Viedenská arbitráž). tetôen az igazságszolgáltatást üdvözlik... ",
Úvod recenzovanej publikácie sa s. 9). Ako príklad uvádza Ľubomíra Liptáka. 2
zaoberá postojmi slovenskej historio- Režim národnosocialistického razenia pláno-
grafie k udalostiam v rokoch 1938 - vité manipuloval s maďarskou otázkou, tvr-
1939 a jej „kritickým" hodnotením, kto- dí ďalej Sallai. K popieraniu Viedenskej ar-
ré je však v skutočnosti veľmi zjedno- bitráže sa okrem historiografie pripojila aj pro-
dušené a nivelizujúce. Jednotlivé kapitoly svo- pagandistická literatúra a tlač. „Veda" a pro-
jej monografie potom autor rozvrhol nasledov- paganda v tejto otázke dosť splývali, zdô-
ne: I/Maďarská menšina v Československu razňuje opäť pôvodca recenzovanej knihy.
v meniacom sa „priestore strednej Európy1', Ako príklad jeho vlastnej objektívnosti uvá-
kde sa pokúša o rozbor postavenia maďar- dzam, že cituje dobové madárské odsúdenie
skej menšiny v Československu, 11/ Oživenie Branislava Varsika (s. 10), ktorý sa vraj pustil
možnosti územnej revízie v dôsledku mníchov- na dobrodružné cesty a tie ho ďaleko odviedli
3
skej krízy v roku 1938 a III/ „Maďari, ktorí od vedeckého dokazovania a argumentácie.
sa vrátili" - spoločenské a politické dôsledky Varsik si vraj zvolil radšej metódu propagan-
územnej revízie. Publikáciu dopĺňajú dodatky, distického pamfletu a myslí sa tým jeho kniha
kde sú uvedené jednak odkazy na pramene Národnostná hranica siovensko-mad'arská v
a literatúru, jednak stručné vysvetlivky k oso- ostatných dvoch storočiach (1940). Vôbec
bám spomínaným v texte. ho pritom nenapadne brať do úvahy aj iné pra-
V úvode prehľadu historických prác témy mene a diela, napríklad Stanislavov Slovenský
sa Sallai najprv zameral na štatistické údaje juh v stredoveku {l.-lľ, 1948; 1999, 2004)
a hoci dobre vie, že presné a všeobecne pri- matriky, súpisy daňových poplatníkov alebo
jateľné čísla nie sú k dispozícii, pretože ak on hoci aj mená padlých v období 1. svetovej voj-
sám (a aj ostatní maďarskí historici) považuje ny na pomníkoch v „čisto maďarských" oblas-

1 K O N T L E R , L.: Dějiny Maďarska. P r a h a 2 0 0 1 , s t r a n a (s.) 3 1 6 , u v á d z a d o k o n c a , ž e p o č e t M a ď a r o v v Č S R p r e k r a č o v a l 3 0 p e r c e n t


v š e t k é h o o b y v a t e ľ s t v a (to n e p l a t í , a n i k e b y z a M a ď a r o v p o v a ž o v a l a j v š e t k ý c h S l o v á k o v ) , a l e b o S I M O N , A . : Z a n á r o d n ý š t á t . M e n -
š i n o v á p o l i t i k a p r v é h o Č e s k o s l o v e n s k a bola d v o j t v á r n a . C i e ľ o m z o s t a l o v y t v o r e n i e n á r o d n é h o š t á t u . In: Denník SME, 2 5 . 3 . 2 0 0 8 ,
ale a j v i n ý c h s v o j i c h p r á c a c h u d á v a n a S l o v e n s k u a P o d k a r p a t s k e j R u s i a ž m i l i ó n M a ď a r o v . P o d ľ a p r v é h o č e s k o s l o v e n s k é h o sčí-
tania ľudu na Slovensku v r o k u 1919, k t o r é h o v ý s l e d k y v š a k M a ď a r i o d m i e t a j ú pre j e h o ú d a j n é z m a n i p u l o v a n i e , žilo n a S l o v e n -
s k u a P o d k a r p a t s k e j R u s i 6 8 9 5 6 5 o b č a n o v m a ď a r s k e j n á r o d n o s t i . T I Š L I A R , P . S č í t a n i e o b y v a t e ľ s t v a S l o v e n s k a v r o k u 1 9 1 9 . in:
Slovenská archivistika, r o č n í k (roč.) 41, 2 0 0 6 , č í s l o (č.) 1, s. 1 0 6 .
2 L I P T Á K , Ľ.: Slovensko vXX. storočí. B r a t i s l a v a 1 9 9 8 , s. 2 6 3 - 2 6 5 .
3 R É V A Y , i: A beivederí magyarszlovák-határ. ( B e l v e d e r s k á s i o v e n s k o - m a d ' a r s k á h r a n i c a . ) B u d a p e s t 1 9 4 1 , s. 3 - 4 .
tiach južného Slovenska. Veď načo aj, pre je- - sa aj v súčasnosti približujú k retazi udalos-
ho potreby a písanie o Varsikovej knihe ešte aj tí dosť tendenčne a posudzujú ich v podsta-
po 70 rokoch úplne postačí Révayovo konšta- te kategoricky odmietavo („>4 szlovák szerzôk
tovanie z roku 1941. - elsösorban a téma Szlovákiában szinte
Sallai pokračuje ďalej v hodnotení histo- egyedúláiló szakértôjének tekintett Ladislav
rickej literatúry témy nasledovne. V 60. ro- Deák - az eseménysorozatot meglehetösen
koch nastalo čiastočné politické a ideologic- tendenciózus, és lényegében kategorikusan
ké zmiernenie a aj slovenská historiografia si elítélô megkôzelítésben tárgyalják napjaink-
už podľa neho mohla údajne vymieňať názory ban is"). Deák sa podľa Sallaia vo svojich prá-
aj na otázky, ktoré boli predtým tabu. V pod- cach, ktoré vyšli v 90. rokoch, ešte drží teó-
state to boli aj naďalej iba nacionalistické prí- rie ovine maďarskej menšiny, podľa ktorej bo-
stupy zahalené do pláštika marxistickej ideoló- la jedným z vinníkov rozbitia československé-
gie. Išlo o práce, ktoré mali slúžiť dokazovaniu ho štátu a na pripojených územiach podporo-
viny Maďarov na základe svojvoľného výberu vala protislovenskú politiku Horthyho režimu.
faktov a údajov, a teda predstavujú prístup, Zatiaľ čo po zmene režimu (autor tým myslí rok
ktorému v mnohých prípadoch úplne chýba- 1989) si na základe maďarskej odbornej lite-
la národná sebakritika. Aj historici si osvoji- ratúry už môžeme urobiť obraz s viacerými od-
li predstavy československej štátnej politiky, tienkami, slovenskí bádatelia takmer stále zdô-
ktorej prvým hľadiskom bolo údajne dokazo- razňujú jeho diktátorské a zaostalé črty. Sallai
vanie viny „juhoslovenských" Maďarov. Tento tu opäť kritizuje jedným dychom ako Liptáka,
prístup sa vo svojej jednostrannej forme nadl- tak aj Ďuricu a Deáka (s. 12).
ho - čiastočne až do našich dní - zakonzer- Na rozdiel od všeobecne známych faktov
voval, domnieva sa autor knihy, a do národ- Sallai celkom vážne tvrdí, že „mnoho dobo-
ného krídla slovenskej historiografie zaraďu- vých dokumentov svedčí o mierovom chova-
je na jednej úrovni ako Milana Ďuricu, tak aj ní maďarskej vlády" a odsudzuje Ďuricov ná-
Ladislava Deáka (s. 10). zor, podľa ktorého boli „Slováci, ktorí sa do-
„Rozhnevaný" mladý muž nešetrí kritikou stali do horthyovského Maďarska, vystave-
ani u maďarských historikov. Tvrdí, že maďar- ní diskriminácii, asimilácii a v mnohých prí-
ská historiografia sa v 60. rokoch vyznačovala padoch aj brutálnemu prenasledovaniu".5
prehnanou sebakritikou, zameriavala sa na po- Sallai však zamlčuje, že to nie je len Ďuricov
litické udalosti a na zneužitia („visszaélések") z názor, ale svedčia o tom predovšetkým dobo-
maďarskej strany, neraz preberala slovenské vé dokumenty a výpovede tých, ktorí to zaži-
nacionalistické hľadiská. Napriek tomu niek- li na vlastnej koži a ich osudy boli naozaj tra-
torí maďarskí historici údajne už v tom obdo- gické. To je všeobecne známa vec a nemož-
bí tým, že ďalekosiahlo zohľadňovali kritériá no ju dnes vybaviť ani zamlčovaním, tobôž nie
vedeckosti, detailne spracúvali pramene a aj prekrúcaním, ako sa o to snaží autor. Aj keď
citlivejšie zohľadňovali medzinárodné súvislos- Sallai pri príprave svojej monografie študoval
ti, získali pred slovenskými kolegami, ktorí sa okrem iného aj dokumenty v Slovenskom ná-
len ťažko vymaňovali z historizujúcich, národ- rodnom archíve (SNA) v Bratislave, možno mu
noobranných a sebautvrdzujúcich postojov, is- odporučiť, aby si ich pozrel ešte raz a dôklad-
tý náskok. Potom Sallai vymenúva celý rad au- nejšie. Potom sa mu možno podarí natrafiť aj
torov, ale ani najmenej medzi nimi nerozlišu- na tie doklady, ktoré mu chýbajú u Deáka.
je. A tak sa k Lórántovi Tilkovszkému dostá- Napríklad aj tento dokument, ktorý spoľahlivo
va na jednu úroveň napríklad aj Károly Vígh (s. dokladá ono ním vyhlasované „mierové sprá-
11). 4 Vrátiac sa k „zničujúcej" kritike sloven- vanie maďarskej vlády", respektíve jej podria-
ských autorov Sallai sa sťažuje, že oni - a naj- dených zložiek: „Na stanici Somoskôújfalu v
mä v prvom rade za takmer jediného znalca Madärsku, kde naši žandári vykonávali pa-
témy na Slovensku považovaný Ladislav Deák sovú kontrolu, boli podlá hlásenia z 22. ok-

4 V Í G H , K . A szlovákiai magyarság sorsa. ( O s u d y M a ď a r o v na S l o v e n s k u . ) B u d a p e s t 1 9 9 2 , T e n ž e , A szlovákiai magyarság kálvári-


ája. ( K a l v á r i a m a ď a r s t v a n a S l o v e n s k u . ) B u d a p e s t 1 9 9 8 , a iné. N a i l u s t r á c i u V í g h o v ý c h p o s t o j o v pre t ý c h , k t o r í n e o v l á d a j ú m a ď a r -
s k ý j a z y k , s t a č í u v i e s ť n a p r í k l a d t a k é t v r d e n i e a u t o r a , ž e v r a j Č e s k o s l o v e n s k o p o k r a č o v a l o v š k o l s k e j p o l i t i k e d u a l i s t i c k é h o Uhor-
s k a , ale s o p a č n ý m z n a m i e n k o m ,
5 Ď U R I C A , M.: Dejiny Slovenska a Slovákov. B r a t i s l a v a 1 9 9 6 , s. 1 3 9 .
tóbra 1938 vybité obloky. Na vlak sa na ma- práve takéto dokumenty Sallai pri svojom bá-
ďarskom území hádžu pravidelne kamene. daní v Bratislave náhodou prehliadol? Ďalšie
Veliteľ žandárskej stanice sa obrátil na veli- stovky podobných dokumentov sú aj v iných
teľa bezpečnostnej služby v Somoskôújfalu, slovenských archívoch. Nechce sa mi veriť,
maďarského kapitána, ktorý odmietol zakro- že akýkoľvek bádateľ, ktorý sa zaoberá uvede-
čiť. V Somoskôújfalu majú finanční a želez- ným obdobím, sa môže celkom vážne snažiť
niční zamestnanci zariadené byty a maďar- o popieranie tejto činnosti maďarskej strany
ské úrady im nechcú dovoliť, aby si mohli (ako doma v Československu, tak aj južne od
svoje veci dopraviť na naše územie." 6 Dunaja). Alebo tie teroristické útoky, naruše-
Sallaiovi sa nepáči ani Deákovo tvrde- nia štátnych hraníc (Feledince, Parkan, Rešt,
nie, hoci je v súlade so všeobecne známy- Jánok, Vyškovce, Kráľ. Chlmec, Ladomíratd.),
mi faktami, že v dôsledku mníchovskej krízy štvavú protičeskoslovenskú propagandu v no-
Maďarsko odmietlo možnosť riešenia sporov vinách vychádzajúcich aj v Československu
dohodou s československou stranou a rad- (I), letákové akcie atď., nepovažuje azda Sallai
šej stále stupňovalo svoje požiadavky, pred za podvratnú činnosť? Akým termínom to te-
čím ho varovali aj veľmoci. Na Deákovu po- da možno označiť? Autor sa dálej čuduje nad
známku, že mníchovské rozhodnutie otvo- tým, že Deák dokonca poukazuje na nedosta-
rilo cestu k maďarskej podvratnej činnosti tok pochopenia Budapešti „nad šokom čes-
na juhu Slovenska, poznamenáva: Deák ne- koslovenskej vlády", a zároveň označuje po-
objasňuje, kedy a kde presne sa deje taká- stoj Zjednotenej maďarskej strany (ZMS) vo-
to činnosť („Deák nem tisztázza, hogy po- či Prahe za vlastizradu (s. 12). Zatiaľ čo (nie-
ntosan mikor és hol tôrténik Hyen tevéke- len) slovenská historiografia má za dostatočne
nység." - Zdôraznil autor). Táto autorova po- preukázané, že Maďari sa v Komárne nechce-
známka na adresu Deákových štúdií a ním vy- li dohodnúť, Sallai tvrdí, že na základe novších
daných dokumentov sa mi zdá až absurdná, madárských výskumov (?) „nám sa stalo jas-
pretože je to dostatočne známe aj z prác ma- ným" (t. j. Maďarom alebo maďarským histo-
ďarských autorov (nielen spred roku 1989 rikom - pozn. autora), že práve českosloven-
- ktoré, ako tvrdí Sallai, boli až prehnane se- ská strana viedla rokovania takým spôsobom,
bakritické, kedže ich autori preberali posto- aby sa dohoda nedosiahla. Sallai píše, že čs.
je a názory československej strany - ale aj z strana ponúkala len autonómiu, ale rokova-
prác vydaných už po roku 1989). O podvrat- nia boli o odovzdaní územia na etnickom prin-
nej činnosti však vypovedajú najmä dokumen- cípe. Tieto autorove vývody však opäť popie-
ty, z ktorých už bolo dosť zverejnených, a sú rajú dobové dokumenty, napríklad celá séria
teda čitateľom, a tým skôr špecialistom, ľahko písomností a pokynov o príprave evakuácie
prístupné a aj všeobecne známe, len Sallai sa území na južnom Slovensku. Podľa Pokynov
tvári, že o nich nevie. Každý, kto preštudoval Krajinského úradu v Bratislave sa úrady, žan-
aspoň časť materiálu v slovenských archívoch dárske stanice, ale aj školy na uvedenom úze-
z uvedeného obdobia, napríklad aj vo fonde mí začali pripravovať na evakuáciu už 9. ok-
Krajinského úradu v SNA v Bratislave, 7 dobre tóbra 1938, a to takmer v celom tom rozsa-
vie, že táto Sallaiova výčitka na Deákovu adre- hu, o akom rozhodla až o mesiac neskôr prvá
su je nespravodlivá a vrcholne neprofesionál- Viedenská arbitráži 8 Sallai zrejme tieto doku-
na. Len v tomto fonde sú stovky dokumentov, menty nepozná, a preto vo svojom spise do-
v ktorých je presne označený čas a aj miesto spieva k takým nepodloženým záverom.
tejto protičeskoslovenskej podvratnej činnos-
Autor recenzovanej knihy sa dálej čuduje
ti, uvádza ich aj Deák a mnohí ďalší autori, me-
nad tým, že sa nezmenilo ani Deákovo stano-
dzi nimi aj maďarskí. Sallaiovi to musí byť tiež
visko týkajúce sa „násilnej maďarizácie" (úvo-
známe, veď v jeho knihe sú aj citácie doku-
dzovky použil Sallai - pozn. autora) obdo-
mentov z uvedeného fondu. Alebo že by bol
bia dualizmu a z toho vyplývajúci prístup k po-

6 S N A , f o n d (f.) K r a j i n s k ý úrad, š k a t u ľ a (šk.) 2 4 2 . S p i s P r e z í d i a K r a j i n s k é h o ú r a d u č. j. 6 7 . 2 2 9 prez. z 22. o k t ó b r a 1 9 3 8 .


7 Tamže, šk. 242, 2 5 4 - 256.
8 T a j n ý prípis Prezídia K r a j i n s k é h o ú r a d u v B r a t i s l a v e č. j. 6 4 . 4 8 6 / 3 8 prez. z 9. o k t ó b r a 1 9 3 8 „Pokyny pre prípad nariadenia evakuácie
území s maďarskou väčšinou". Materiál má tri strany, c e l k o m 11 b o d o v a j e d n u prílohu ( p r e h ľ a d okresov, ktoré sa m a j ú na e v a k u á c i u
pripraviť). Celkovo išlo o 20 okresov, resp. ich častí (aj Trebišov, Kráľ. Chlmec, V e ľ k é K a p u š a n y ) , zatiaľ v š a k bez V r á b ľ o v . H n e ď v 1.
bode sa konštatuje, že v š e t k y š t á t n e úrady, ktoré sa n a c h á d z a j ú na t a k o m t o ú z e m í (štátne policajné úrady, obecné, resp. o b v o d n é
notárstva, f i n a n č n é úrady, podniky, s ú d n i c t v o , š t á t n e š k o l y ) u s k u t o č n i a e v a k u á c i u a ďalej, že štátne policajné a b e z p e č n o s t n é úrady:
četnictvo, polícia, f i n a n č n á stráž, z o t r v a j ú na mieste až do o d o v z d a n i a ú z e m i a a p o s t a r a j ú sa o udržanie v e r e j n é h o poriadku. Kópia
uložená v Š t á t n o m archíve ( Š A ) Nitra, p o b o č k a (p.) N o v é Z á m k y , f. O k r e s n ý úrad Parkan, šk. 5. Už 19. októbra tieto p o k y n y doplnila
informácia aj o príprave e v a k u á c i e okresu V r á b l e a nasledovali ďalšie p o k y n y a u s m e r n e n i a , na z á k l a d e k t o r ý c h sa p r í p r a v y na
e v a k u á c i u zintenzívnili a urýchli
slednému sčítaniu ľudu v Uhorsku roku 1910, Chápanie Bratislavy o kompenzáciách
ktorého výsledky považuje za nespoľahlivé. - nech v Československu zostane toľko
Maďarské stanovisko však upozorňuje, podo- Maďarov, koľko Slovákov bude v Maďarsku,
týka autor, že ohľadne československého sčí- vrátane slovenského obyvateľstva v Pilíšskych
tania ľudu v roku 1930 sa ešte nespracoval vrchoch a na Dolnej zemi, sa spája aj s jej
slovenský rozbor, ktorý by bolo možné pova- druhým návrhom - výmenou obyvateľstva.
žovať za objektívny, pričom ale už existuje lite- Slovenskej vláde lepšie vyhovovala nejaká for-
ratúra v rozsahu knižnice - nielen maďarské- ma medzinárodnej arbitráže, veď tak ju slo-
ho razenia - o tendenčných skresleniach čs. venskej verejnej mienke mohla predstaviť ako
strany („visszaélésekrôl") pri príprave a spra- diktát (s. 13 - 14). Sallai v súhlase s inými
covaní jeho výsledkov. Sčítania ľudu totiž v maďarskými historikmi opakuje aj kritiku čes-
Československu slúžili aj vedomému znižova- koslovenskej pozemkovej reformy. Podľa ne-
niu počtu národných menšín žijúcich v krajine, ho to bol len plánovitý, štátom riadený pro-
opakuje nástojčivo autor. ces, ktorého cieľom bolo etnické preorga-
Podľa Sallaia je pochybné aj to Deákovo nizovanie územia a obidenie žiadateľov ma-
tvrdenie, opierajúce sa o protokol z rokovania ďarskej národnosti o pridelenie pozemkov.
v Komárne a ďalšie pramene, že Maďari sa po- Slovenská historiografia v posudzovaní ma-
kúšali o nátlak a presadenie svojich požiada- ďarskej menšiny v Československu zaujala
viek mobilizáciou. Protokoly z komárňanských o jeden odtieň miernejší postoj v porovna-
rokovaní - napríklad z 11. októbra - svedčia ní s predchádzajúcou literatúrou, píše ďalej
o opaku, zdôrazňuje autor. Podľa novšej ma- Sallai. V novších dielach popredných sloven-
ďarskej historiografie bola vraj pripravenosť ských historikov a aj v Deákových novších
na kompromis u slovenskej autonómnej vlády prácach už maďarská menšina údajne nevy-
na jej prvom vystúpení medzinárodného cha- stupuje v úlohe „piatej kolóny", ale sa spo-
rakteru minimálne sporná. Preto sa slovenská mína spoločenstvo lojálne k štátu, ktoré sa až
delegácia od začiatku snažila ťahať čas a sa- po mníchovskej kríze nebolo schopné vzop-
ma od seba bola ochotná pristúpiť, argumen- rieť maďarskému nacionalizmu (s. 14). Sallai
tujúc hospodárskymi, dopravnými a strategic- zrejme nepozná, podobne ako ďalší maďarskí
kými dôvodmi, len na odovzdanie takých pá- autori, 9 podľa ktorých bola maďarská menši-
sov území, ktoré boli zaostalé. Hlavnou líniou na k Československu len lojálna, nielen pa-
slovenskej delegácie bola podľa Sallaia zása- mäti plukovníka Františka Moravca, 1 0 kde sú
da reciprocity, ktorá aj v diplomatických uda- zmienky o stovkách, ak nie o tisícoch maďar-
lostiach po prerušení rokovaní tvorila integrál- ských vyzvedačov aj z radov príslušníkov ma-
nu časť argumentácie slovenských politikov. ďarskej menšiny v Československu, ale ani
To je zase ťažko prijateľné konštatovanie, lebo Lujzy Esterhazy, 11 v ktorých je dostatok dô-
je známe, že zásadu reciprocity začala česko- kazov o tej „lojalite" už od samého počiatku
slovenská, resp. slovenská strana uplatňovať dvadsiatych rokov. Pôvodca recenzovaného
až v druhej polovici novembra 1938, keď vyšli spisu odmieta Deákov názor, že kolonisti sa
najavo udalosti na okupovanom území a spô- v rámci československej pozemkovej reformy
sob, ako sa k Slovákom a Čechom správala dostávali na juh aj v rámci slobodného pohy-
okupačná moc, a až keď sa to podarilo do- bu obyvateľstva. 12 Podľa Sallaia Deákovi pro-
statočne zdokumentovať. tirečí rozsiahly pramenný materiál a odborná

9 A k o mimoriadnu kuriozitu tu z a z n a m e n á v a m podobné tvrdenie súčasného maďarského historika žijúceho na Slovensku, že vraj
„maďarská menšina si dvadsať rokov vzorne plnila svoje občianske povinnosti". N e m o ž n o p o c h y b o v a ť o t o m , že boli aj t a k í prí-
s l u š n í c i m a ď a r s k e j m e n š i n y , k t o r í n e v y v í j a l i n e p r i a t e ľ s k é a k t i v i t y proti Č S R a d o k o n c a ich b o l a v ä č š i n a , ale i n a k s ú s l o v e n s k é a j
m a ď a r s k é a r c h í v y p l n é l i s t i n n ý c h d ô k a z o v o t o m , a k o t o t o „vzorné plnenie povinností" v y z e r a l o v p r a x i . Z a t i a ľ čo s u d e t s k í N e m c i
s i a h l i k s a b o t á ž a m a t e r o r i s t i c k ý m a k c i á m až v d r u h e j p o l o v i c i t r i d s i a t y c h rokov, na S l o v e n s k u boli t a k é t o p r í p a d y č a s t é h n e ď po
v z n i k u Č S R . V s l o v e n s k ý c h a r c h í v o c h s a n a c h á d z a j ú z 2 0 . r o k o v z á z n a m y o d e s i a t k a c h p r í p a d o v v y z v e d a č s t v a , s a b o t á ž í a pod-
vratných akcií v prospech Maďarska, o k r e m iného aj o b o m b o v ý c h ú t o k o c h na ž e l e z n i č n ú trať a h r o m a d e n í z b r a n í a v ý b u š n í n .
P r í s n e d ô v e r n ý s p i s M i n i s t e r s t v a Č S R s p l n o u m o c o u pre s p r á v u S l o v e n s k a číslo j e d n a c i e (č. j.) 1 8 1 9 / D - 2 3 / prez, z 13. 2. 1 9 2 3 in-
formuje županov o b o m b o v ý c h a t e n t á t o c h a o o p a t r e n i a c h , k t o r é t r e b a urobiť, ak sa v y s k y t n e n o v ý a t e n t á t - d o m o v é p r e h l i a d k y
v o k o l í 5 - 1 0 k i l o m e t r o v od m i e s t a č i n u a v o s t a t n ý c h č a s t i a c h o k r e s u , a v s u s e d n ý c h o k r e s o c h r a z i e u p o d o z r i v ý c h osôb. K ó p i u mi-
n i s t e r s k é h o s p i s u a o p a t r e n i a O k r e s n é h o ú r a d u v N o v ý c h Z á m k o c h č. 8 4 3 / 2 3 prez. a 8 5 0 / 2 3 prez, z a u g u s t a 1 9 2 3 pozri: ŠA Nit-
ra, p. N o v é Z á m k y , f. O k r e s n ý úrad N o v é Z á m k y p r e z i d i á l n e s p i s y 1 9 2 3 , i n v e n t á r n e číslo (inv. č.) 54, š k . 1. 0 p o k u s o c h o o z b r o j e -
né prepady s l o v e n s k é h o územia z M a ď a r s k a a aj o vlastnej revizionistickej činnosti sa zmieňuje vo svojich m e m o á r o c h aj E S T E R -
H A Z Y , L.: Szívek az ár eilen. Népek utkôzése. Kôzép-európai tapasztalatok. ( S r d c i a p r o t i p r ú d u . Z r á ž k y n á r o d o v . S t r e d o e u r ó p s k e
s k ú s e n o s t i . ) B u d a p e s t 1 9 9 1 , s , 50, 56, 61.
10 M O R A V E C , F.: Špión jemuž nevěřili. P r a h a 2 0 0 2 , s. 1 2 5 - 131, 1 3 9 - 1 5 3 .
11 E S T E R H A Z Y , L.: Szívek az ár eilen...
12 D E Á K , L.: Viedenská arbitráž. 2. november 1938. Dokumenty II. (2. november 1938-14. marec 1939). M a r t i n 2 0 0 3 , s. 9 - 10.
literatúra. (Zabúda však dodať, aký pramen- „dohoda o kolonistoch", slávnostne podpísa-
ný materiál má na mysli, a tiež akú odbornú li- ná 18. februára 1939.
teratúru.) Kolonistov, usadených v rámci po- Vrcholom Sallaiho selektívnej a tendenč-
zemkovej reformy, považovalo prastaré ma- nej práce s prameňmi je jeho tvrdenie, že v
ďarské obyvateľstvo za cudzí prvok, opaku- slovenskej historiografii tiež úplne chýba od-
je autor (s. 14-15, zdôraznil autor)/ Ťažko tu stupňované predstavenie atrocít (zdôraznil au-
nepoukázať na akýsi skrat v autorovej logi- tor) voči kolonistom a pripomína, že sa v SNA
ke: aj podľa neho nerovnoprávne a utláčané zachovali zápisnice, kde dotyční uvádzajú, že
obyvateľstvo maďarskej národnosti považova- „zo strany maďarských orgánov nedošlo vo-
lo Čechov a Slovákov na južnom Slovensku, či nim k žiadnemu násiliu". Sallai výslovne
v Československu, za cudzí prvok a prasta- spomína dokumenty vo fonde SNA, Krajinský
rým obyvateľstvom tam boli len Maďari... To úrad, škatuľu č. 256, kde sa naozaj nachá-
dnes už nemožno tvrdiť azda ani zo žartu. dzajú zápisnice s uvedenou vetou, oveľa viac
Podľa Sallaia vykladá Deák madárskú od- je však takých, ktoré zaznamenávajú týranie
poveď na posledný československý návrh z a bitie kolonistov... a aj vraždy v Kôbôlkúte
24. októbra 1938 o územných ústupkoch na (Gbelciach). O tých sa však zmieniť nepotre-
základe „početných prekoncepcií". Budapešť buje. Naozaj ukážková vzorka objektivity tohto
navrhla, aby územia, o ktorých niet sporu, autora. Takisto treba uviesť, že uvedené vý-
československá strana odovzdala a v prí- povede sa udiali v situácii, keď na maďarskej
pade ôsmich menších enkláv nech rozhod- strane hraníc často zostali rodinní príslušní-
ne plebiscit. Na základe toho dospieva Deák ci a majetok vypovedaných, vyhnaných alebo
k záveru, že maďarskou taktikou bolo, aby utečeneckých kolonistov, ktorí museli na nich
sa dostali madárské vojská za pásmo česko- brať ohľad. Ak by tam takáto zmienka nebola,
slovenských opevnení a vyvolali neistotu aj na vystavili by svojich rodinných príslušníkov pre-
ostatnom území. Berlín práve preto, aby tomu nasledovaniu a s majetkom by sa nadobro mu-
predišiel, prijal úlohu arbitra. Sallai to odmie- seli rozlúčiť. Ani tak však nechcem tvrdiť, že
ta a tvrdí, že zápisnica z rokovania českoslo- sa medzi madárskými vojakmi a úradníkmi ne-
venskej ministerskej rady z 26. októbra hovo- našli aj takí, ktorí sa voči Slovákom a Čechom
rí o územiach, ktoré je Československo ochot- správali slušne, opačných prípadov je však
né odstúpiť na znamenie dobrej vôle, vláda práve v spomínanej zložke podstatne viac, a
si k tomu vyžiadala aj stanovisko generálne- to, žiaľ, autor publikácie svojim čitateľom za-
ho štábu a o nemeckej účasti na arbitráži roz- budol prezradiť (s. 15). Sallai poznamenáva,
hodol Ribbentrop až 28. októbra. Ale je pred- že madärská vláda nemala ochotu k zmierli-
sa dobre známe aj Viestovo hodnotenie, ktoré vosti, ale aj to podľa neho zavinila „mladá slo-
Sallai, pochopiteľne, nespomína, lebo sa ne- venská vláda", ktorá na to bola pripravená eš-
hodí do jeho argumentácie. 1 3 te menej. Bratislava sa údajne na ospravedl-
nenie svojich diskriminačných opatrení obha-
Podľa Sallaia robí Deák konečné a zjed-
jovala zásadou reciprocity. Ak to tak skutoč-
nodušujúce závery aj pokiaľ ide o atroci-
ne bolo, potom predsa museli byť podobné
ty, ktoré postihli slovenské obyvateľstvo po
diskriminačné opatrenia najprv na maďarskej
Viedenskej arbitráži zo strany maďarskej ar-
strane, a to Sallai len o pár riadkov vyššie po-
mády a štátnych orgánov. Obdobie vojen-
piera, akoby zabudol na zásadu príčinnej sú-
skej správy trvalo len krátkych šesť týždňov,
vislosti, na poradie, v akom idú za sebou prí-
ale Deákov citovo motivovaný postoj našep-
čina a následok.
káva, že celé, až do rokov 1944 - 1945 tr-
vajúce „maďarské panstvo1' (? - úvodzov- Podľa Sallaia aj českí historici (spomína
ky sú od Sallaia - pozn. autora) bolo nemi- napríklad Karla Pacnera, Jindřicha Dejmeka,
losrdne násilnícke a retrográdne obdobie, Jana Kuklíka a ďalších) zastávajú názor, že
ktoré do krajnosti vyostrilo vzťah Maďarska mníchovská dohoda mohla vzniknúť preto,
a Slovenska a hospodársky znemožnilo lebo západné demokracie Československo
Slovenskú republiku. Sallai pripomína na obetovali v záujme vyhnutia sa vojne. Ale au-
okraj Deákovej poznámky, že správanie ma- tor si súčasne pochvaľuje, že sa vraj čes-
ďarských členov v delimitačných komisiách kí historici na vedúcich predstaviteľov maďar-
bolo neschopné kompromisov, že sa v rámci skej menšiny v čase mníchovskej krízy poze-
nich predsa zrodili aj dohody, okrem iného aj rajú v porovnaní s historiografiou spred roka

13 D E Á K , L.: Viedenská arbitráž. 2. november 1938. Dokumenty i. (20. september - 2. november 1938), d o k u m e n t č. 1 3 6 , s. 1 9 1 -
195.
1989 odstupňovanejšie. Spomína sa ich väč- a boli len začiatkom prípravy ďalších agresií.
šia umiernenosť, pokoj na území obývanom V tejto súvislosti je zaujímavé, že porušenie et-
Maďarmi (?!), ale pritom aj českým historikom nickej zásady v roku 1941 v prípade srbské-
vyčíta poznámku, že to bolo iba preto, lebo za ho a chorvátskeho obyvateľstva už pripúšťa (s.
chrbtom Maďarov nestáli bodáky armády se- 271), zrejme preto, lebo tam bolo iniciátorom
demdesiatmiliónového národa ako v prípade agresie proti Juhoslávii už Nemecko. Sallai ig-
sudetských Nemcov. Nuž, škoda, že pri štúdiu noruje, že Mníchov a Viedenská arbitráž spo-
dokumentov v SNA Sallaiovi zrejme nezostal lu s ďalším vývojom viedli v konečnom dôsled-
čas preštudovať si materiál aj o tom „pokoji" ku ešte k strašnejšej vojne, akou bola prvá
na území obývanom maďarskou menšinou a o svetová vojna, veď vinný podľa neho nebol
„umiernených" akciách Jarossa, Esterházyho Hitler a spol., ale Beneš a Československo.
a ďalších predstaviteľov ZMS. Ak by sa tak bo- Niektoré Sallaiho postuláty sú z hľadis-
lo stalo, bol by pri svojich formuláciách možno ka slovenského čitateľa úplne neuveriteľné.
opatrnejší. Jindřich Dejmek je na tom podob- Podľa neho vôbec neexistovalo spojenie me-
ne ako Ladislav Deák a autor ani u tohto čes- dzi Mníchovom a druhou svetovou vojnou, ale
kého historika svojou kritikou nešetrí. Podľa naopak, v tom období existovala reálna mož-
Sallaia ide v prípade Mníchova o zradu zá- nosť na teritoriálne zmeny cestou rokovaní,
padných spojencov len v úvodzovkách a aj a to sa aj uskutočnilo, ale neskoršie vojnové
Československo bolo obeťou len v úvodzov- udalosti dôveryhodnosť mierových územných
kách (s. 16). Zatiaľ čo Dejmek je tiež toho ná- zmien úplne pokazili! Neskoršie udalosti pre-
zoru, že Budapešť vznášala ultimatívne požia- budili u veľmocí výčitky svedomia, lebo sa do-
davky - a o tom vlastne nikto okrem Sallaia mnievali, že narušenie status quo viedlo k vy-
a jemu podobných nepochybuje, pretože do- puknutiu vojny, píše Sallai, podľa ktorého zrej-
kumenty o tom svedčia dosť jednoznačne me boli príčiny vypuknutia druhej svetovej voj-
- Sallai tvrdí, že maďarská historiografia za- ny iné. Aké, to nám však vo svojej vskutku po-
stáva iné stanovisko a (údajne tiež na základe zoruhodnej knihe neprezrádza. Uvádza v sú-
prameňov) prikláňa sa k názoru, že Praha len zvuku s Ullein-Reviczkým, 14 že neskoršie roz-
naťahovala čas. bitie Československa viedlo k vytvoreniu ta-
Kuriózne je Sallaiho tvrdenie, že podľa kého názoru, že všetko diplomatické úsilie,
českej a slovenskej historiografie (a zase spo- ktoré k tomu viedlo, bolo „svätokrádežou".
mína Deáka) bolo chybou československého Akoby Beneš v emigrácii neorganizoval aj ne-
vedenia, že poskytlo nemeckej a maďarskej jaký československý protifašistický druhý od-
menšine ďalekosiahle práva. Ich nelojálnosť boj, akoby Česi a Slováci na frontoch druhej
totiž prispela k rozpadu ČSR. Sallai si osvoju- svetovej vojny nebojovali a neumierali za od-
je tvrdenia Magdy Ádám a istého prúdu čes- stránenie dôsledkov Mníchova a Viedenskej
kej protibenešovsky zameranej historiografie, arbitráže a za obnovenie Československej re-
podľa ktorej je za Mníchov zodpovedný aj pre- publiky. Tú svoju činnosť po boku Spojencov
zident Edvard Beneš (iní zase tvrdia, že pre- Beneš podľa Sallaia využil nato, aby sa česko-
dovšetkým, alebo výlučne len Beneš) a jeho slovenská koncepcia rehabilitovala! No ak sú-
národnostná politika, čo predsa priamo vyvi- časný maďarský historik Sallai považuje proti-
ňuje Hitlera, Henleina, Franka a ďalších „mie- fašistický odboj a zápas za oslobodenie oku-
rotvorcov". Len veľmi ťažko možno očakávať, povaného územia Československa za niečo
že Sallaiov postoj (tvrdí, že je to postoj maďar- nesprávne a nekalé, ťažko je s ním diskutovať.
ského chápania dejín), podľa ktorého práve V závere prehľadu doterajšej historiografie
Mníchov dokázal, že územné usporiadanie na- o probléme revízie trianonských hraníc Sallai
stolené po prvej svetovej vojne malo aj inú al- uvádza, že jeho práca chcela ponúknuť synté-
ternatívu, nájde na slovenskej strane, resp. na zu domáceho a medzinárodného pramenné-
strane historikov ďalších nástupníckych kra- ho materiálu, ktorý je dnes prístupný bez ob-
jín niekedy pochopenie. Sallai na viacerých medzení, ale pritom nie je jej cieľom „hľadanie
miestach opakuje, že Maďarsko po Mníchove pravdy" či hodnotenie plánov a činov pred-
uskutočnilo revíziu hraníc na etnickom prin- staviteľov daného obdobia. Nuž, tu je Sallai
cípe, hoci už vtedy bolo všeobecne známe, voči sebe alebo naozaj sebakritický a sype si
že etnický princíp dodržaný nebol a územ- popol na vlastnú hlavu za to, že sa mu v je-
né zmeny realizované v strednej Európe po ho diele nepodarilo podať pravdivý obraz uve-
Mníchove neboli o nič, resp. neboli oveľa dených tragických rokov ako pre Slovákov,
spravodlivejšie ako tie kritizované z Versailles Čechov, Rusínov a Židov, ale aj Maďarov a

14 U L L E I N - R E V Í C Z K Y , A : Németháború - oroszbéke. (Nemecká vojna - ruský mier.) B u d a p e s t 1 9 9 3 .


Nemcov, alebo ide skôr o to, že sa mu poda- tvo aj o Esterházyho aktivitách v roku 1 9 3 8 . 1 5
rilo „čaro nechceného", lebo jeho práca na- Pre mnohých českých a slovenských histori-
ozaj nie je, ani pri prižmúrení oboch očí, ob- kov bude zrejme veľmi objavné aj Sallaiho jed-
jektívnou a ani pravdivou analýzou tejto témy. noznačné konštatovanie, že po roku 1989 ob-
Podľa jeho vlastných slov jeho spis sa pokú- novené vyšetrovanie smrti Jana Masaryka uká-
ša svojím zameraním na pramene zaplniť me- zalo, že ho zavraždili jeho komunistickí politic-
dzeru a možno o ňom vraj predpokladať, že kí oponenti (s. 283). Sallai sa dostáva vo svo-
prispeje k lepšiemu pochopeniu vtedajšej si- jich záveroch na viacerých miestach do nerie-
tuácie maďarskej menšiny v Československu. šiteľných protirečení. Napríklad je až do očí bi-
Nechcem autora obviňovať z alibizmu, ale his- júce, keď sa na jednej strane zmieňuje o zlej
torik sa vo svojej práci, ak má byť plnohod- národnostnej politike Československa a út-
notná a má mať aj nejaký zmysel, nemôže vy- laku tamojšej madárskej menšiny a na dru-
hnúť aj určitým hodnoteniam. A on predsa vo hej strane poukazuje na nezdary reintegrá-
svojom spise aj hodnotí, aj keď tu tvrdí niečo cie tejto menšiny so spoločnosťou potrianon-
iné. Každý čitateľ sa o tom presvedčí a uro- ského Maďarska. Zmieňuje sa síce o krát-
bí si na jeho monografiu svoj vlastný nezauja- kom období, ktoré bolo na takýto vývoj k dis-
tý názor. Kniha, financovaná aj z príspevkov pozícii, ale súčasne mu uniká (aj keď uvádza
slovenských daňových poplatníkov, sa len ťaž- poznámky M. Zeidlera a I. Borsodyho), že sa
ko môže chápať ako objektívny pokus o pri- tak stalo najmä preto, lebo táto menšina si
blíženie sa k uvedenej téme, ale výborne do- zvykla na vyšší sociálny a politický štandard
kumentuje postoje časti súčasnej maďarskej v Československu. Zároveň nesúhlasí s ná-
historiografie, metódy práce niektorých jej re- zormi viacerých historikov, ktoré vývoj na juž-
prezentantov a aj vlastné hodnotiace posto- nom Slovensku po Viedenskej arbitráži pova-
je samého autora. Veď podľa neho Jánosa žujú za krok späť, ktorý znamenal úbytok so-
Esterházyho odsúdili len na základe „vyfabri- ciálnych a politických práv a zhoršenie život-
kovaných dôkazov" (s. 275), R. W. Seton- nej úrovne (s. 245 - 247). V tejto súvislosti
Watson podporoval „oslobodenie" (úvodzov- si autor nepoložil ani otázku, na čo bola vlast-
ky použil Sallai - pozn. autora) slovanských ne revízia hraníc dobrá, ak nepriniesla pokrok
národov (s. 289), československý generál Lev ani Maďarom na južnom Slovensku? Len na
Prchala začal útok na Maďarov na predmes- to, aby prestali byt' menšinou, spojili sa s väč-
tí Mukačeva 6. januára 1939, ale autor už ne- šinou národa, emocionálne a národne teda
uvádza, čo k tomu viedlo (s. 286), generála získali, ale súčasne aj veľa v iných oblastiach
Henrika Wertha odsúdili len za vojnové zloči- stratili? V zozname literatúry, aj keď nikdy ne-
ny v úvodzovkách a podobne (s. 294). Zatiaľ môže byť úplný, mi chýba tretí zväzok doku-
čo u Dvorcsáka považuje za potrebné uviesť aj mentov vydaných L. Deákom, hoci vyšiel už v
jeho agentúrne krycie meno „Plavovlasý bás- roku 2006 a tak isto sa domnievam, že nijaký
nik" (s. 274), o rovnako známych krycích me- autor, ktorý sa zaoberá udalosťami v rokoch
nách Esterházyho sa autor nezmieňuje zrejme 1938 - 1945 na južnom Slovensku, nemô-
preto, aby neoslabil svoje tvrdenie o „vyfabri- že obísť faktograficky bohatú a argumentačne
kovaných dôkazoch", ktoré proti nemu vyro- nesmierne podnetnú a zásadnú prácu Lóránta
bili v Československu. Takisto sa nepotrebuje Tilkovszkého, 1 6 hoci vyšla takmer pred štyrmi
zmieniť o tom, prečo sa tie „vyfabrikované dô- desaťročiami. A tak záverom možno opodstat-
kazy" nachádzajú v dokumentoch z produk- nene konštatovať, že na obálke knihy avizova-
cie maďarských úradov a ako ich tam čes- nej snahe o vyvážené a objektívne analyzova-
koslovenské orgány „prepašovali", a nespo- nie témy zostal autor podľa publikovaných vý-
mína napríklad ani pamäti poľského diploma- sledkov veľa dlžný.
ta Jana Szembeka, ktoré vydávajú svedec-

15 V A L E N T A , J.: R e h a b i l i t a c e J á n o š e E s t e r h á z y h o ? In: Dějiny a současnost, roč. 18, 1 9 9 6 , s. 25 - 27.


16 T I L K O V S Z K Y , L.: Južné Slovensko v rokoch 1938-1945. B r a t i s l a v a 1 9 7 2 .
SOLONIN, M. S.: 23. červen aneb síl v lete 1941 predstavovala početná a kvali- PhDr. Tomáš Klubert,
opravdový den „M". Praha 2010, 480 s. tatívna výzbroj nepriateľa. Červená armáda bo-
PhD.
la vtom čase nielen najväčšou, ale aj najlepšie
(1972), absolvent
vyzbrojenou armádou na svete. Mala nielen
Filozofickej fakulty
Mark Semjonovič Solonin (1958) patrí viac obrnených vozidiel a vojenských lietadiel
Univerzity Komenského
k ruským historikom novej generácie, ktorá ako Nemecko a všetci jeho spojenci dohro-
v Bratislave, študijný
vo svojich prácach objektívne skúma príčiny mady, ale aj vynikajúce delá, mínomety a rá-
odbor história-filozofia.
a pozadie nemecko-sovietskej vojny. Zároveň diostanice. Hlavnú pozornosť však Solonin ve-
Pracuje v Ústave pamäti
patrí medzi najväčších kritikov historických nuje porovnaniu sovietskej a nemeckej tanko-
národa.
mýtov a legiend, propagovaných počas exis- vej techniky. Na základe detailne preštudova-
tencie Sovietskeho zväzu. Hlavná časť je- ných technicko-taktických parametrov jednot-
ho výskumu sa zameriava na Stalinove prí- livých vozidiel potvrdil starší Suvorovov
pravy na útočnú vojnu proti hitlerovskému záver, že aj „najzastaralejšie" sovietske
Nemecku. Táto myšlienka, ktorá úplne prevrá- ľahké tanky typu T-26 a BT mali dosta-
tila pohľad na príčiny sovietsko-nemeckej voj- točne silnú výzbroj, aby zničili najmoder-
ny, však vôbec nie je nová. Ako prvý ju v kni- nejšie verzie nemeckých stredných tan-
he Ľadoborec (v češtine vyšla pod názvom kov PzKpfw. Ill a PzKpfw. IV. Nehovoriac
Všechno bylo jinak aneb kdo začal druhou o tom, že Nemecko nedisponovalo na
světovou válku) už na konci 80. rokov mi- začiatku operácie „Barbarossa" (t. j. 22.
nulého storočia zverejnil publicista Vladimir júna 1941) nijakým obrneným vozidlom,
Bohdanovič Rezun-Suvorov, bývalý agent so- ktoré by sa prieraznosťou kanóna, hrúb-
vietskej vojenskej rozviedky GRU. V Rusku i kou panciera a pohyblivosťou vyrovna-
v zahraničí sú jeho názory dodnes predme- lo novým sovietskym strojom T-34, KV.
tom búrlivých diskusií, ktoré bývajú vedené Ďalším predmetom autorovho výskumu
skôr z ideologického než z vedeckého hľadis- je porovnanie štruktúry a výzbroje so-
ka. Aj Solonin sa stal terčom nevyberavej kam- vietskych a nemeckých tankovo-mecha-
pane a svojimi odporcami býva často označo- nizovaných zväzkov a vzájomného po-
vaný za nového Suvorova. Medzi prístupom
meru síl bojujúcich strán. Aj v tomto prí-
oboch autorov k spomínanej téme je však dia-
pade na základe dôkladnej analýzy dokumen-
metrálny rozdiel. Zatiaľ čo Suvorov vychádzal
tov dokázal, že napriek niektorým organizač-
z memoárov sovietskych generálov a oficiál-
ným nedostatkom boli sovietske ozbrojené si-
nych sovietskych vojensko-historických publi-
ly na vojnu pripravené oveľa lepšie ako ne-
kácií, Soloninove práce sú založené na dlho-
mecké.
ročnom výskume odtajnených archívnych do-
V druhej hlave, „Když nás soudruh Stalin
kumentov. Svoje závery a hypotézy preto mô-
pošle do boje..." (s. 141 - 294), predstavuje
že doložiť exaktnými argumentmi. Skutočnosť,
Solonin svoje hypotézy o plánoch sovietske-
že v nich potvrdil väčšinu názorov obsiahnu-
ho diktátora na rozpútanie útočnej vojny pro-
tých v knihe Ľadoborec, nie je ani tak potvr-
ti Nemecku. Zámerne pritom zdôrazňuje, že
dením dobre známej agresívnej podstaty so-
sú to hypotézy a nie doložené fakty, lebo rele-
vietskeho režimu, ako skôr dôkazom hlbokej
vantné dokumenty buď neexistujú, alebo do-
krízy, v ktorej sa po rozpade ZSSR ocitla ofi-
dnes podliehajú prísnemu utajeniu. Záver, že
ciálna ruská vojenská historiografia. Samotný
Stalin chcel napadnúť Hitlera, dokladá v pr-
Suvorov totiž zložil Soloninovým dielam hlbokú
vom rade nespochybniteľnými dôkazmi o ex-
poklonu a vyhlásil, že v porovnaní s ním si pri-
panzívnom charaktere sovietskej zahraničnej
padá ako Salieri vedľa Mozarta.
politiky a oficiálnou doktrínou Červenej armá-
Doposiaľ M. S. Solonin publikoval dvanásť dy, ktorá bola výlučne ofenzívna. Stačí pripo-
vedeckých monografií, ktoré boli preložené do menúť dobre známe fakty, že ZSSR v rokoch
viacerých jazykov. Český a slovenský čitateľ sa 1939 - 1940 obsadil polovicu Poľska, roz-
v minulom roku vdáka pražskému vydavateľstvu pútal vojnu proti Fínsku, anektoval tri pobalt-
Naše vojsko mohol zoznámiť s jeho prácou 23. ské štáty a prinútil Rumunsko, aby mu odstú-
červen aneb opravdový den „M" (v ruskom pilo Besarábiu a severnú Bukovinu. Severná
origináli 23 moHfl: „fleHb M"). Bukovina pritom nikdy nebola súčasťou cár-
Jadro publikácie je rozdelené na tri hlavy. skeho Ruska a nespadala ani do sovietskej
Prvá, nazvaná „Kolos sovětský" (s. 17 - 140), mocenskej sféry, ktorú vymedzovali tajné do-
približuje čitateľovi výzbroj a výstroj Červenej datky paktov medzi Stalinom a Hitlerom. Na
armády v predvečer sovietsko-nemeckej voj- základe týchto skutočností nemôže nijaký
ny. Autor na základe archívnych materiálov de- triezvo zmýšľajúci človek pochybovať, že so-
finitívne vyvracia dávno opakovanú lož soviet- vietsky diktátor dodržiaval dohody s nacistic-
skych propagandistov, že hlavnú príčinu ka- kým vodcom len dovtedy, kým vyhovovali jeho
tastrofálnej porážky sovietskych ozbrojených vlastným zámerom. Iná otázka je, kedy začal
Stalin útok na Nemecko pripravovať. Podľa au- alebo bombardéry nie sú obranné ani útočné.
tora sa tak stalo medzi 6. aprílom a 5. májom Sú to zbrane, ktoré majú rovnaké technicko-
1941. K tomuto zásadnému obratu v zahra- taktické parametre v akomkoľvek druhu
ničnej politike ho viedla skutočnosť, že Hitler ozbrojeného konfliktu. Na otázku, čo bolo
odložil na neurčito inváziu do Veľkej Británie príčinou hanebného rozprášenia sovietskych
a obrátil svoju pozornosť na Balkán a východ- vojsk, má niekoľko odpovedí. Veľkú úlohu
nú Európu. Plány nacistického diktátora boli zohral všeobecný chaos spôsobený nemecký
až zarážajúco zhodné so Stalinovými. O pres- útokom, nedostatočný výcvik a chýbajúca
nom dátume začiatku operácie „Barbarossa" munícia, ale ako rozhodujúca sa ukázala
totiž rozhodol 30. apríla 1941. Na otázku, slabá morálka radových červenoarmejcov
prečo Stalin neveril správam o pripravova- i veľkej časti dôstojníckeho zboru. Sovietski
nom nemeckom útoku, má Solonin jednodu- vojaci skrátka nemali dôvod brániť Stalinovu
ché, ale presvedčivé vysvetlenie: síly na- ríšu, ktorá im nepriniesla nič okrem úbohej
sazené do operace Barbarossa byli tak ma- životnej úrovne, úmornej driny a gulagov.
lé, že Stalin nebyl ochoten věřit tomu, že Hromadne preto odhadzovali zbrane,
Hitler rozhodl zaútočiť (s. 164). Presnejšie, opúšťali najmodernejšiu bojovú techniku
22. júna 1941 nasadili Nemci proti ZSSR cel- a v miliónových počtoch dezertovali alebo
kom 115 divízií, z toho 17 tankových a 14 mo- sa vzdávali do zajatia. Rozsah tejto porážky
torizovaných. Červená armáda mala v tom ča- podľa Solonina najlepšie dokazuje porovnanie
se na západných hraniciach rozmiestnených výsledkov operácií nemeckých vojsk v máji
170 divízií, z toho 40 tankových a 20 moto- 1940 a júni 1941. Hitlerove armády totiž
rizovaných. Ako zámienka sovietskeho úto- v konfrontácii so „zbabelými" Francúzmi,
ku na Nemecko a jeho spojencov (vrátane Britmi, Holanďanmi a Belgičanmi utrpeli vyššie
Slovenskej republiky) mala poslúžiť dôkladne straty a obsadili trikrát menšie územie ako
naplánovaná provokácia: sovietske lietadlá za- v stretnutí s „hrdinskou" Červenou armádou
kúpené v Nemecku a s nemeckými výsostný- o rok neskôr.
mi znakmi by ráno 22. júna 1941 zbombar-
Z odborného hľadiska možno autorovi
dovali pohraničné bieloruské mesto Grodno!
vyčítať iba jediný nedostatok. A síce ten, že
(Podobný scenár už predtým Stalin použil na
hitlerovské Nemecko často označuje ako
rozpútanie agresie proti Fínsku.) Sovietske
Veľkonemeckú ríšu, hoci tento názov štátu
letectvo by potom podniklo odvetný úder na
sa oficiálne používal až v rokoch 1943 -
nemecké letiská a vojská rozmiestnené na
1945, teda dávno po začiatku operácie
opačnej strane hranice. Nasledujúci deň 23.
„Barbarossa".
jún 1941 mal byť povestným dňom „M", či-
Súčasťou publikácie 23. červen aneb
že dňom vyhlásenia všeobecnej mobilizácie
opravdový den „M" je obrazová príloha
Neuveriteľnou zhodou okolnosti však začiatok
a početné tabuľky s prehľadom počtov
nemeckého útoku sovietsku provokáciu do-
a technicko-taktických parametrov tankov,
slova v poslednej chvíli predbehol.
dôležitých delostreleckých zbraní, ako aj
Záverečná tretia hlava „Porážka" (s. 295 zoznamy organizácie a zloženia veliteľských
- 433) prináša analýzu katastrofy Červenej kádrov nemeckých a sovietskych ozbrojených
armády v lete 1941. Práve v tejto časti knihy síl. Čitateľ takisto ocení, že je napísaná ľahko
Solonin najviac polemizuje so Suvorovom, zrozumiteľným štýlom a okrem poučenia mu
ktorý za hlavnú príčinu pohromy sovietskych ponúka autorove polemiky s predstaviteľmi
ozbrojených síl považuje ich nepřipravenost' na oficiálnej ruskej vojenskej historiografie,
obrannú vojnu. Autor však jeho názor odmieta ktorých často úsmevnou formou usvedčuje zo
ako príliš zjednodušený, pretože tanky, delá lží a prekrúcania faktov.
Rokovanie Európskej siete úradov
spravujúcich písomnosti tajnej polície

Predseda Správnej rady ŮPN Ivan A Petranský sa dňa 14. júla 2011
v Bukurešti zúčastnil na rokovaní Európskej siete úradov spravujúcich
písomnosti tajnej polície, ktorá združuje inštitúcie zo siedmich krajín bý-
valého sovietskeho bloku. Popri rokovaniach o aktuálnych úlohách sie-
te a plánoch na najbližšie obdobie bola na stretnutí podpísaná dohoda
o spolupráci medzi ÚPN a rumun-
skou Národnou radou pre spraco-
vanie archívov Securitate. Na návrh
I. A. Petranského sa predstavitelia
partnerských organizácií dohodli, že
predsedajúcou inštitúciou siete bude
od apríla 2012 Ústav pamäti národa.

Predseda Správnej rady ÚPN Ivan A.


Petranský pri svojom prejave. Podpis dohody o spolupráci s rumunskou Národnou radou pre spracovanie
Foto: Ondrej Podolec archívov Securitate. Foto: Ondrej Podolec

Diskusný večer o Ferdinandovi Ďurčanskom

Vo štvrtok 28. júla 2011 sa v priestoroch Poľského inštitútu v Bratislave uskutoč-


nila beseda z cyklu Diskusné večery ÚPN, tentoraz na tému Ferdinand Ďurčan-
ský. Diskusie sa zúčastnili PhDr. Ivan Kamenec, CSc. a Mgr. Matej Medvecký,
PhD. Podujatie sprevádzala živá diskusia z radov početného publika, ktorá po-
kračovala aj po jeho skončení.

Zľava: Ivan Kamenec, moderátor Tomáš Klubert a Matej Medvecký.


Foto: Branislav Kinčok

Prezentácia knihy Za červené Slovensko - Štátna


bezpečnosť a politické spravodajstvo
na Slovensku v rokoch 1945 •= 1948

Vo štvrtok 19. mája 2011 sa v priestoroch kníhkupectva Svet knihy v Bra-


tislave uskutočnila prezentácia knihy Mateja Medveckého Za červené
Slovensko - Štátna bezpečnosť a politické spravodajstvo na Sloven-
sku v rokoch 1945 - 1948. Publikácia ÚPN sa zaoberá dejinami policaj-
ného aparátu, ktorý na Slovensku v období po skončení 2. svetovej voj-
ny vykonával štátnobezpečnostné a spravodajské úlohy. Autor okrem toho
na širokom priestore analyzuje proces konštruovania tzv. ilegálnych sku- Zľava: moderátor Peter Jašek, predseda Správnej rady ÚPN Ivan A.
pín a využívanie ich odhaľovania na politické ciele. Petranský a autor publikácie Matej Medvecký. Foto: Branislav Kinčok

Protižidovské zákonodarstvo
na Slovensku a v Európe
V dňoch 8. - 9. septembra 2011 sa na pôde Univerzity Komenského v Bratisla-
ve konala medzinárodná vedecká konferencia Protižidovské zákonodarstvo na
Slovensku a v Európe, ktorú zorganizovali Ústav pamäti národa a Európska sieť
Pamäť a Solidarita v spolupráci s Katedrou právnych dejín Právnickej fakulty Uni-
verzity Komenského a Katedrou všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzi-
ty Komenskeho. Podujatie sa konalo pri príležitosti
70. výročia prijatia tzv. Židovského kódexu (nariade-
nie č. 198/1941 SI. z. o právnom postavení Židov).
Konferencia priblížila využívanie existujúcich práv-
nych noriem na perzekúciu židovského obyvateľ-
stva, tvorbu nového protižidovského zákonodarstva
Otvorenie konferencie. Zľava: zástupca Európskej siete Pamäť
a Solidarita Burkhard Olschowsky, predseda Správnej rady a vzájomný vzťah protižidovskej legislatívy, diskrimi-
ÚPN Ivan A. Petranský, dekan Právnickej fakulty UK Pavol nácie a likvidácie židovskej komunity v 30. a 40. ro-
Kubíček a moderátor Ondrej Podolec. Foto: Branislav Kinčok koch 20. storočia v jednotlivých európskych kraji-
nách. Výsledky výskumu v oblasti protižidovského
Účastníkom konferencie sa prihovoril aj
zákonodarstva prezentovalo viac ako tridsať odbor-
veľvyslanec štátu Izrael v SR Alexander
Ben-Zvi. Foto: Branislav Kinčok níkov z trinástich krajín sveta.
Nové knihy ÚPN

MITÁČ, J. (zost.): Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži


1938 - 1945. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2011.
ISBN 978-80-89335-45-9.
Vdňoch22.a23. marca 2011 sav Mestskom múzeu všuranoch uskutočnila
vedecká konferencia Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži 1938 - 1945 za
účasti 19 odborníkov z piatich krajín. Svojím širokým záberom priniesla nové
poznatky z obdobia okupácie, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do života
všetkých vrstiev obyvateľstva bez ohľadu na národnostnú, rasovú, sociálnu,
či náboženskú príslušnosť. Konferenciu zorganizoval Ústav pamäti národa
v spolupráci s mestom Šurany. Záštitu nad podujatím prebral predseda
Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica. Výstupom z podujatia je
konferenčný zborník, ktorý je prvým rozsiahlejším zhodnotením problema-
tiky okupovaných území južného Slovenska po Viedenskej arbitráži.

MEDVECKÝ, M. (zost.): Fenomén Bratislava. Bratislava:


Ústav pamäti národa, Pamäť národa, 2011, 492 strán.
ISBN 978-80-89335-39-8.
Ústav pamäti národa v spolupráci s občianskym združením Pamäť národa,
Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, Európskou sieťou Pa-
mäť a Solidarita a Nordost-Institut pod záštitou primátora hlavného mesta SR
Bratislavy Andreja Ďurkovského zorganizoval v septembri 2010 medzinárod-
nú vedeckú konferenciu s názvom Fenomén Bratislava. Cieľom konferen-
cie bolo popísať udalosti, ktoré ovplyvňovali charakter mesta v minulom sto-
ročí. Jedinečnosť mesta, ktoré sa vyznačovalo multikultúrnym a multietnic-
kým charakterom poskytuje dobré možnosti na výskum nielen historických
udalostí a súvislostí, ale aj sociálnych a demografických štruktúr, nábožen-
skej a kultúrnej rôznorodosti, dopadov represií totalitných režimov voči rôz-
nym skupinám obyvateľstva či dalších socio-historických fenoménov. Výstupom z podujatia je konferenč-
ný zborník, prostredníctvom ktorého sa Ústav pamäti národa a Pamäť národa snažia čitateľom priblížiť roky
1939 - 1989 aj z pozície regionálnych dejín. Publikácia vyšla ako 3. zväzok Spisov Európskej siete Pamäť
a Solidarita.

JAŠEK, P. (zost.): Interpretácia dokumentov Štátnej bez-


pečnosti. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2011, 180 strán.
ISBN 978-80-89335-46-6.
Ústav pamäti národa v spolupráci s Fakultou práva Paneurópskej vysokej
školy a Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov zorganizoval v roku
2010 vedeckú konferenciu s názvom Interpretácia dokumentov Štátnej bez-
pečnosti. Vznik dokumentácie (operatívnych zväzkov) a spôsob využitia zís-
kaných informácií, z ktorej výstupom je predkladaný zborník obsahujúci
všetky príspevky, ktoré na konferencií odzneli. Príspevky zaradené v zborní-
ku na vedeckej úrovni analyzujú otázky spojené s právnymi aspektmi agen-
dy ŠtB, vzniku a interpretácie operatívnych, agentúrnych a vyšetrovacích
zväzkov či spôsob a pravidlá evidencií Štátnej bezpečnosti a pozmeňovania
záznamov v registračných protokoloch. Zborník obsahuje príspevky tak do-
mácich, ako aj zahraničných odborníkov z bývalých komunistických štátov,
ktorí už niekoľko rokov systematicky spracovávajú dokumenty ŠtB.

You might also like