Professional Documents
Culture Documents
Pamäť národa
03/2011
Redakcia
Šéfredaktor
PhDr. Peter Sokolovič, PhD.
Redaktori
Mgr. Branislav Kinčok
Mgr. Ján Mitáč
Mgr. JergušSivoš, PhD.
Adresa
Ústav pamäti národa
Námestie slobody 6
817 83 Bratislava 15
E-mail: redakcia@upn.gov.sk
www.upn .sk
Redakčná rada
Vážení čitatelia,
Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.
Štúdie
Peter Sokolovič 4)
Úloha slovenskej tlače v politickom boji na pozadí procesu
s Jozefom Tisom
Dokumenty
Pri hodnotení Machovej osobnosti iste vyvstanú viaceré otázniky, na Anton Hruboň 50)
ktoré bude ešte treba hľadať odpoveď. S prihliadnutím na všetky tieto Zápisky Alexandra Macha z leopoldovskej väznice (Časť I.)
Predkladané číslo nie je samozrejme zamerané len na osobu dlho- Kariéry v ŠtB
ročného hlavného veliteľa HG. Prináša tiež rozhovor s historikom Ri- Jerguš Sivoš 89)
Jozef Vavro
chardom Marsinom, ktorý na základe vlastných skúseností so slo-
venskou marxistickou historiografiou podáva zaujímavé svedectvo
ÚPN interne
o dobe, ktorá v oblasti vedeckej práce dovoľovala len jeden výklad Erik Kližan 97)
historických udalostí. Ako v rozsiahlom rozhovore poukázal, aj výber Ján Manas v Prievidzi
témy v tomto čase dokumentoval príklon autora k marxistickým zá- Stanislav Labjak 98)
sadám. Písať o 1. Slovenskej republike sa tak mohlo len s poukazo- Mons. Rudolf Baláž - pamätáme
vaním na jej vyslovene negatívne stránky či odboj a činnosť komu-
nistickej strany. Je potešiteľné, že dnes, viac ako dvadsať rokov od Apendix
pádu komunizmu, je možné písať a vydávať aj štúdie či dokumen- Martina Fiamová 101)
ty bez takto nanútenej (auto)cenzúry. V tom osobne vidím dôležité NIŽŇANSKÝ, E., HLAVINKA, J.: Pracovný a koncentračný
tábor v Seredi 1941 - 1945
poslanie Ústavu pamäti národa a nášho časopisu, vniesť do výkladu
Ferdinand Vrábel 102)
slovenských novodobých dejín nové impulzy, samozrejme s prihliad- SALLAI, G.: „A határ megindul..." A csehszlovákiai kisebb-
nutím na kvalitu a čo možno najdôkladnejšie redakčné spracovanie. ség és Magyarország kapcsolatai az 1938 - 1939. évi ál-
Myslím si, že v prípade toľko spomínaných zápiskov, ako aj ďalších lamhatár-változások Wkrében. („Hranica sa pohne..." Vzťa-
hy menšiny v Československu a Maďarsku v zrkadle zmien
materiálov a štúdií uverejnených v tomto čísle Pamäti národa je to tá štátnych hraníc v rokoch 1938 - 1939.)
správna cesta.
Tomáš Klubert 109)
SOLONIN, M. S.: 23. červeň aneb opravdový den „M"
Peter Sokolovič
Úloha slovenskej tlače v politickom boji
na pozadí procesu s Jozefom Tisom
PhDr. Peter Sokolovič, Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom lo rozhlasové „živé" vysielanie z procesu za-
Machom a Ferdinandom Ďurčanským bol na krátko pozastavené. Hlavná váha informova-
PhD.
Slovensku najsledovanejším z procesov nia o priebehu rokovania Národného súdu sa
(1981), absolvent Filozofickej
proti exponentom a čelným predstaviteľom tak preniesla na tlač. Tlačové orgány jednotli-
fakulty Univerzity sv. Cyrila
Slovenskej republiky (SR), a to nielen me- vých strán, ako aj navonok nezávislé médiá zá-
a Metoda v Trnave, odbor
dzi obyvateľstvom, ktoré bolo v otázke po- pasili o to, kto prinesie čitateľom čo „najobjek-
história - slovenčina. Pracuje
trestania obžalovaných rozpoltené, ale aj me- tívnejšie" informácie z procesu. Podľa straníc-
v Ústave pamäti národa.
dzi politickými predstaviteľmi, ktorí ho chápa- kej príslušnosti jednotlivé noviny pristupovali aj
li ako súčasť politického boja o moc v povoj- k interpretácii faktografie z procesu, volili svo-
novom období. Obe strany sledovali proces je výrazové prostriedky, ba často selektívne in-
s veľkým záujmom. Z tohto dôvodu bol na je- formovali o skutočnostiach, ktoré na procese
ho priebeh kladený veľký dôraz aj zo strany odzneli. Vyzdvihovali tie, ktoré sa hodili do ich
médií, ktoré prinášali informácie z procesu politickej koncepcie a tie, ktoré by ju narúša-
a venovali mu veľký priestor. Najväčšiu pozor- li, zámerne vynechávali či bagatelizovali, po-
nosť logicky pútal (vzhľadom na bývalú funk- prípade interpretovali ako politicky motivova-
ciu v 1. Slovenskej republike) prezident Jozef né argumenty.
Tiso. Je preto príznačné, že viaceré denníky Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti vní-
prinášali spravodajstvo z jednotlivých fáz pro- mali obe najsilnejšie slovenské politické stra-
cesu pod titulkami typu „proces s Tisom..." ny proces rozdielne. Navonok bol síce pre-
a informácie o priebehu konania s Machom zentovaný ako snaha o Tisovo „spravodlivé"
a Ďurčanským chápali ako súčasť snáh o po- potrestanie, mal však viacero rovín. Prvou bo-
trestanie „Tisovej vlády", resp. na doplnenie lo zaiste reálne potrestanie zločinov, proces
a konfrontáciu Tisových výpovedí. 1 bol ale tiež prostriedkom zúčtovania s pred-
Tlač bola v súvislosti s procesom o to vý- chádzajúcou politickou garnitúrou prostred-
znamnejším masovokomunikačným prostried- níctvom odsúdenia jej symbolov (často bez
kom, nakoľko rozhlas bol už krátko po jeho za- ohľadu na mieru ich reálneho osobného zavi-
čatí obmedzený. 2 Obmedzenie rozhlasového nenia), 3 ktoré v povojnovom období hlásali sí-
vysielania mohlo mať viacero príčin. Politická ce obe strany, pristupovali k nemu ale s odliš-
moc sa obávala postoja verejnosti, ktorá by nou mierou radikalizmu, najmä z dôvodov ak-
sa mohla v prípade živého vysielania ľahšie ceptovania rôznorodosti svojej voličskej zá-
postaviť na Tisovú stranu. Tlačové médiá bo- kladne. Existovala tiež istá (ťažko kvantifikova-
lo možné sledovať a cenzurovať, reagovať na teľná) snaha sympatizantov Jozefa Tisa, resp.
ich štýl písania v ďalších novinách autorský- exponentov bývalej Slovenskej republiky o to,
mi článkami a poukazovať na neobjektívnosť aby sa proces skončil oslobodzujúcim rozsud-
písania, V prípade rozhlasového vysielania si kom, resp. napadla jeho legitimitu ako takú.
ale mohol poslucháč vytvoriť vlastný obraz Táto skupina však nemala na stránkach mé-
bez stranícky ovplyvnených vsuviek, čo mohlo dií možnosť verejne vyjadrovať svoje názory.
mať pre snahy o Tisové „spravodlivé potresta- Tieto prezentovali najmä v poslednej fáze pro-
nie" v rovine reakcií verejnosti neblahé násled- cesu prevažne vo forme anonymov. 4 V nepo-
ky. Toto bola zaiste jedna z príčin, prečo bo- slednom rade bol ale proces tiež prostried-
1 V p o d o b n o m d u c h u sa v i a c e r é m é d i á v y j a d r o v a l i e š t e pred z a č a t í m p r o c e s u . N a p r í k l a d Pravda sa v č l á n k u e š t e z j a n u á r a 1 9 4 6
s p o d t i t u l o m „ Z l o č i n y T i s o v e j v l á d y o p ä ť n a n o r i m b e r s k o m s ú d e " z a o b e r a l a v ý p o v e ď o u W i s l i c e n y h o pred n o r i m b e r s k ý m t r i b u n á -
l o m o ú l o h e s l o v e n s k e j „ T i s o v e j v l á d y " pri p r í p r a v e a r e a l i z á c i i ž i d o v s k ý c h d e p o r t á c i í . Pravda, 6. 1. 1 9 4 6 , s t r a n a (s.) 1. Z l o č i n y Ti-
sovej v l á d y opäť na norimberskom súde.
2 Čas, 2 0 . 12. 1 9 4 6 . Dr. T i s o p o p i e r a k r a c h s v o j h o r e ž i m u .
3 O b ž a l o b a m a l a v i a c e r é o k r u h y . T i s o bol s ú d e n ý n a p r í k l a d za z l o č i n y proti ľ u d s k o s t i , ale aj z r a d u na p o v s t a n í , k o l a b o r á c i u s n a c i s -
t a m i , ú t o k n a Z S S R a iné. M n o h ý c h s k u t k o v s a z a i s t e o s o b n e n e d o p u s t i l , n o o b ž a l o b a h o v n í m a l a a k o s y m b o l r e ž i m u , j e h o h l a v n é -
ho p r e d s t a v i t e ľ a , k t o r é m u boli z t o h t o d ô v o d u p r i p i s o v a n é aj činy, s k t o r ý c h r e a l i z á c i o u o s o b n e n e m u s e l m a ť nič s p o l o č n é .
4 S O K O L O V I Č , P.: L i s t y E d v a r d o v i B e n e š o v i v s ú v i s l o s t i s r o z s u d k o m n a d J o z e f o m T i s o m , in: Pamäť národa, r o č n í k (roč.) V I I , 2 0 1 1 ,
číslo (č.) 1, s. 46 - 58.
J. Tiso vypovedá pred
Národným súdom.
Zdroj: AMSNP
kom propagandy, z ktorej chceli politické stra- vé zavŕšenie boja proti bývalému režimu a je-
ny vyťažiť čo najviac politického kapitálu. ho praktikám. Komunistická strana bola sku-
Proces sa stal tromfom najmä v rukách točne v období Slovenskej republiky zaká-
Komunistickej strany Slovenska (KSS), kto- zaná,' mnohí komunisti boli v rokoch 1938
rá ho hodlala použiť na svoje politické ciele - 1945 prenasledovaní, nemohli vyvíjať ak-
v boji proti Demokratickej strane (DS). Práve tívnu činnosť, 8 preto im nový režim po ro-
tá bola na Slovensku najvýznamnejším poli- ku 1945 priniesol možnosti na realizáciu a aj
tickým protivníkom KSS. Po roku 1945 fun- na kritiku predchádzajúceho politického sys-
govali na Slovensku len dve strany, ktoré tvo- tému. Vymedzenie voči nemu sa stalo jed-
rili slovenskú časť Národného frontu a mohli nou z najvýraznejších čŕt KSS v povojnovom
bojovať o priazeň slovenského voliča. 5 V po- období. V súvislosti s procesom s Jozefom
litickom boji oboch najvýznamnejších sloven- Tisom však tento aspekt prevýšila účelová
ských strán tak mal proces s Tisom významné snaha o zdiskreditovanie Demokratickej stra-
postavenie. Komunistická strana Slovenska sa ny. Akcentovaním tvrdej línie boja proti býva-
totiž po neúspešných voľbách v roku 1946, lému zriadeniu tak komunistická strana moh-
v ktorých na Slovensku vyhrala s takmer 62 la zaútočiť aj na politického protivníka. Proces
percentami voličských hlasov Demokratická tak v týchto intenciách nemožno chápať ako
strana, 6 rozhodla vyjsť do protiútoku. príčinu, ale prostriedok. Bol v prvom rade
Navonok sa potrestanie Jozefa Tisa zo prostriedkom politického boja a diskreditácie
strany komunistov považovalo za spravodli- protivníka. Jeho obsah - konkrétna vina ob-
5 O k r e m K S S a DS na S l o v e n s k u v z n i k l i e š t e d v e s t r a n y s m e n š í m v p l y v o m , a v š a k až v r o k u 1 9 4 6 - S t r a n a s l o b o d y a S t r a n a práce.
Č e s k ú č a s ť t v o r i l i š t y r i s t r a n y . Pozri napr. B A R N O V S K Ý , M.: N á r o d n ý f r o n t na S l o v e n s k u v r o k o c h 1 9 4 5 - 1 9 4 8 . In: I V A N I Č K O V Á , E.
a kol.: Z dejín demokratických a totalitných režimov na Slovensku a v Československu v 20. storočí. Historik Ivan Kamenec 70-roč-
ný. B r a t i s l a v a 2 0 0 8 , s. 2 3 3 .
6 K S S d o s t a l a na S l o v e n s k u J e n " n e c e l ý c h 31 p e r c e n t h l a s o v . B i i ž š i e p o z r i L E T Z , R.: Slovensko v rokoch 1945- 1948. Na ceste ku
komunistickej totalite. B r a t i s l a v a 1 9 9 4 , s. 3 9 .
7 O s t a t n é s t r a n y s a n e s k ô r z l ú č i l i d o H S Ľ S - S t r a n y s l o v e n s k e j n á r o d n e j j e d n o t y . B A K A , I.: H S Ľ S o d 6 . o k t ó b r a 1 9 3 8 d o s a l z b u r s k ý c h
r o k o v a n í v lete 1 9 4 0 . In: L A C K O , M. (zost.): Slovenská republika očami mladých historikov II. B r a t i s l a v a 2 0 0 3 , s. 12. P o z r i aj R 0 -
G U Ľ 0 V Á , L.: L i k v i d á c i a S l o v e n s k e j n á r o d n e j s t r a n y . In: C S É F A L V A Y . F., P Ú Č I K , M. (zost.): Slovensko a druhá svetová vojna. Brati-
s l a v a 2 0 0 0 , s. 96 - 104...
8 S Y R N Ý , M.: K p r o b l e m a t i k e r e p r e s i í v o č i s l o v e n s k ý m k o m u n i s t o m v r o k o c h 1 9 3 9 - 1 9 4 3 . In: S O K O L O V I Č , P. (zost.): Perzekúcie na
Slovensku v rokoch 1938 - 1945. Slovenská republika očami mladých historikov VII. B r a t i s l a v a 2 0 0 8 , s. 55 - 7 9 .
žalovaných a priebeh jej dokazovania - sa vy- dúci činitelia KSČ a KSS sa domnievali, že
užil práve na tento cieľ a za účelom prezentá- Tisová smrť povedie k rozpadu DS podľa
cie pred verejnosťou. Bol oboma stranami ši- konfesionálnej príslušnosti".15 Na rozpolte-
roko rozoberaný a interpretovaný, čím získaval nosť Demokratickej strany poukázali už via-
čoraz väčší záujem verejnosti. cerí autori. Historik Marek Syrný v doteraz naj-
KSS zintenzívnila svoj boj voči DS pouka- významnejšej monografii venovanej dejinám
zovaním na dohodu s bývalými ľudákmi, na zá- Demokratickej strany na Slovensku správne
klade ktorej Demokratická strana získala vo skonštatoval, že „komunisti prisúdili proce-
voľbách aj hlasy slovenských katolíckych voli- su nemalú úlohu vo svojom predvolebnom
čov, ktorí ešte pred voľbami uvažovali nad vy- ťažení proti DS". Vychádzali podľa neho to-
tvorením vlastnej katolíckej strany. 9 Dohodou tiž z tézy, že „predstavitelia politického kato-
s katolíckymi predstaviteľmi známou pod ná- licizmu od vedenia DS očakávali presadenie
zvom Aprílová dohoda 1 0 si Demokratická stra- mierneho rozsudku nad Jozefom Tisom".'16
na skutočne zabezpečila aj hlasy tých voličov, Uvedené snahy však boli súčasťou politické-
ktorí sa po zániku Slovenskej republiky cítili ho boja (ak samozrejme neprekročili primera-
byť v otázke zastupovania ich záujmov zo stra- nú mieru) a DS si musela byť vedomá, že ko-
ny konkrétnej politickej strany ukrátení. 11 Jej munistická strana proces využije vo svoj pro-
negatívom pre DS však bolo, že sa tým de fac- spech aj z tohto hľadiska. Tlač ako najvýznam-
to upísala hájeniu záujmov skupiny katolíckych nejšie médium v sledovanom období sa stala
predstaviteľov, ktorá si želala spravodlivý pro- miestom, kde prebiehal zápas o politické bo-
ces s Jozefom Tisom. 1 2 DS sa tak ocitla v roz- dy aj v tejto oblasti. V tomto období totiž nebo-
pore - na jednej strane ako „povstalecká stra- la finančne závislá natoľko od reklamy či bul-
na" niesla v sebe prirodzený odpor voči ľudác- várnych správ. Nebola primárne zárobkovým
kemu režimu, 1 3 na druhej strane závislosť od podnikom, ale prostriedkom na prezentáciu
ľudáckych voličov determinovala jej postup, politickej línie svojich vlastníkov, ktorými boli
čo KSS aj využívala cielenou propagandou vo najmä politické strany.
svoj prospech. Po podpísaní Aprílovej doho- Odlišnosti dvoch najsilnejších politických
dy si síce zabezpečili voličskú základňu, v prí- strán v postoji k procesu boli najmä v miere
pade procesu s Tisom však museli (iste mno- kritickosti. Čas ako periodikum Demokratickej
hí aj v rozpore so svojím presvedčením) robiť strany zohrával v tomto smere úlohu politické-
ústupky „katolíckej zložke" vo vnútri vlastnej ho tribúna názorových myšlienok jej čelných
strany, čím sa strana dostala do trvalo neudr- predstaviteľov, ktorí si (reflektujúc želania ne-
žateľnej situácie, najmä v prípade predpokla- zanedbateľnej časti svojej členskej základne)
danej Tisovej popravy. 1 4 neželali predpokladaný tvrdý trest pre prezi-
Komunistickí predstavitelia sa po pred- denta Tisa. 1 Demokratická strana aj z tohto
chádzajúcich snahách o destabilizáciu DS dôvodu zaujala nie natoľko radikálne stano-
podporou vytvorenia katolíckej strany, resp, visko, ktoré sa samozrejme odzrkadlilo aj na
po krachu tejto myšlienky, rozhodli z tých- tom, ako reagoval Čas na priebeh a výsled-
to príčin využiť proces primárne na rozbitie ky procesu. V snahe o destabilizáciu DS hľa-
DS. Ako poukázal historik Róbert Letz, „ve- dali komunisti v procese s Tisom možné zdro-
a úmyselne zdôrazňuje, že idú súdiť kňaza stupujúcimi v podobe starých pobožných ba-
a o tom, že Tiso bol medziiným aj najvyšším bičiek sa snažila Pravda ukázať, že potresta-
veliteľom vraždiacej Hlinkovej gardy a armá- nie prezidenta Slovenskej republiky bude aj
dy, ktorá mala bojovať proti SSSR, Anglicku bojom proti jeho (podľa denníka deklarova-
a Amerike - o tom mlčia."26 Vo svojej úva- ným) kresťanským zásadám. V podobnom du-
he ďalej zašiel k analyzovaniu Tisovho kňaz- chu ako Pravda sa vyjadrovali viaceré periodi-
ského života s poukázaním, že od roku 1925 ká. Partizán napríklad poukázal na to, že „na
Tiso nenapredoval v kňazských funkciách, ale mnohých miestach Slovenska sfašizovaní
po svojom vstupe do „veľkej politiky" sa stal kňazi, ktorým nie je dostačujúce prehláse-
prijatím záväzkov plynúcich z politickej funk- nie Vatikánu, ktorý odsúdil svojim postojom
cie svetskou osobou. Národný súd podľa Dr. Tisu, vyzývali deti i starších, aby sa mod-
Pravdy preto nesúdil Tisa ako kňaza, nezao- lili za Tisu a stali sa i prípady, že aj sami slú-
beral sa jeho kňazským životom, ale jeho po- žili za neho omše"28 Poukazovanie na napo-
litickým fungovaním v období po roku 1938. jenie režimu SR na katolicizmus malo v inten-
V tradične religióznom slovenskom prostredí, ciách politiky komunistickej strany aj ďalší mo-
v ktorom bol útok na predstaviteľov cirkvi cit- ment. Podobne ako v otázke obsahu procesu
livo vnímaný, zaujala Pravda zásadné stano- bolo aj uvedené napojenie a jeho široká me-
visko vo viacerých článkoch. Vedenie denní- dializácia spojené najmä so snahou o vnútor-
ka si bolo vedomé, že práve súdenie kňaza vy- né rozbitie Demokratickej strany prostredníc-
volá u časti populácie negatívne emócie, kto- tvom využitia viackrát spomínanej Aprílovej do-
ré sa snažilo využiť vo svoj prospech. V člán- hody.
ku „Dr. Tiso a mesiac" zo začiatku decembra Aj z tohto dôvodu okrem obligátnych for-
poukázala Pravda na to, že utrpenie „pána de- muliek a slovných spojení takzvaný sloven-
kana" vnímali citlivo najmä slovenské pobož- ský štát, či používaním úvodzoviek pri ozna-
né „babičky": „V nedeľu bolo zatmenie me- čení Tisa ako prezidenta, poprípade s prívlast-
siaca ... [učení hvezdári] ... prišli na to, pre- kom „samozvaný" 2 9 vo viacerých článkoch
čo je úplná temnota nemožná, ale istotne „komunistických" periodík zaujme najmä viac
nepočítali s tým, že je temnota predsa len či menej skryté prirovnanie DS k ľudovej stra-
možná v hlavách babičiek, ktoré tu i tam eš- ne. V spomínanom príspevku z pera Vladimíra
te vzdychajú, pretože „pán dekan nevinne Inovského na uvedené skutočnosti pouka-
trpľ'.27 Aj zosmiešnením „tmárstva" a spoje- zovala Pravda ešte pred začatím procesu.
ním Tisovej obhajoby so starými mravmi, vy- Hoci adresátmi útokov boli bývalí ľudáci, pred-
26 Pravda, 1 . 1 2 . 1 9 4 6 , s. 1. 0 T i s o v í - k j e h o p r o c e s u .
27 T a m ž e , 1 1 . 1 2 . 1 9 4 6 , s. 2. Dr. T i s o a m e s i a c .
28 Partizán. N o v ý r o k 1 9 4 7 , s . 3 . T i s o pred N á r o d n ý m s ú d o m .
29 T a m ž e , s . 5 . N e p o d a r e n ý T i s o v o r g a n i s t a g e n e r á l Hfiffie.
sa len autor článku mal pri spomenutí obhaj- Napriek tomu boli redaktori Času prak-
cov Tisovej politiky a jeho odkazu na mys- ticky od začiatku, najmä zo strany Pravdy
li Demokratickú stranu a jej domnelé či sku- a Rudého práva obviňovaní za to, že o proce-
točné napojenie na personálne či ideové zlož- se píšu neobjektívne a tendenčne. Odpoveď
ky HSI1S. Táto rétorika nebola ničím novým, tribúna Demokratickej strany na seba nene-
proces s J. Tisom ju však posunul do kva- chala dlho čakať. Podľa redakcie denníka sa
litatívne vyššej roviny. Ústredný orgán KSČ v Rudom práve redaktori „uchyľujú k slov-
Rudé právo vo svojom úvodníku z 1. decem- ným prekrúcačkám a tvrdia, že naše refero-
bra 1946 zaútočil na Demokratickú stranu po- ván i e o procese je vraj „opravdu vrcholně
ukázaním na jej spojenie s „ludáckym podze- povážlivé a dokazuje, jak se tento tisk snaží
mím".30 Čas podľa úvodníka z pera šéfredak- neurazit ľudáckych členů a voličů své stra-
tora Rudého práva písal v štýle Slováka,3'* čí m ny"35 Redaktori Rudého práva mali ale sčas-
potvrdzoval priamu nadväznosť DS na po- ti pravdu. Čas skutočne o procese s Tisom
litiku ľudovej strany, a tým aj ideológiu 1. zväčša len referoval objektívne spravodajstvo,
Slovenskej republiky. 3 2 Čas pritom v obdo- čím sa iste snažil o to, aby nemohol byť zo
bí začiatku procesu vo svojich príspevkoch strany komunistickej strany obviňovaný z na-
zväčša neprekročil líniu faktografického infor- dŕžania bývalému prezidentovi. Na druhej stra-
movania o procese. Deň pred začatím proce- ne v rámci politického boja si KSČ, resp. KSS
su v článku „Pred procesom s Dr. Tisom" len hľadala umelé zádrapky na to, aby mohla po-
stručne informoval o právnych a faktografic- ukázať na napojenie DS na štruktúry bývalej
kých častiach. 3 3 V ďalšom článku sa veno- HSĽS. Aj zdanlivá politicky motivovaná nečin-
val obsahu obžalobného spisu a politicky mo- nosť Času sa tak dala interpretovať ako neo-
tivovaným reakciám sa vyvaroval. 3 4 Príznačné chota naštrbiť vzťahy s ..ľudáckym podzemím".
pre politický štýl denníka však bolo, že ne- Čas vo svojom článku reagoval aj na tieto ob-
písal o procese s „prezidentom" tzv. sloven- vinenia. Podľa neho „referáty z Tisovho pro-
ského štátu, ale o procese s prezidentom cesu majú na starosti dvaja jej [redakcie]
Dr. Tisom... Štylistické, zdanlivo malé a bez- členovia, jeden z nich povstalecký redaktor
významné „nuansy", ako používanie úvodzo- „Času" a väzeň Gestapa a druhý člen našej
viek pri označení Tisa ako prezidenta, pou- zahraničnej armády a že ani jeden z nich
žívanie prívlastku takzvaný pri písaní o slo- nemá podobné úmysly, ako by „Rudé prá-
venskom štáte, poprípade jeho vynechávaní vo" chcelo „Času" imputovať. Referujú ob-
a častom nahrádzaní slova štát slovom republi- jektívne a vecne o tom, čo sa v súdnej sie-
ka, sa stali súčasťou štýlu písania jednotlivých ni deje" 36 Práve objektívnosť a vecnosť mala
periodík, ktorým dávali na známosť svoju ide- byt' najväčším tromfom novín vo vzťahu k ostat-
ologickú a v neposlednom rade stranícku prí- ným médiám. Redakcia preto obvinila Rudé
slušnosť. Politické články Času prišli neskôr právo z tendenčnosti vo vzťahu k DS a snahy
- či už v podobe reakcií na formu písania, ba o zachovanie si „dôvery ulice", pričom skon-
často očierňovania DS od „konkurencie", ale- štatovala, že „toto je dôvod, prečo treba zotr-
bo v podobe autorských komentárov k prie- vať na vecných referátoch o politických pro-
behu procesu. Redaktori Času si však boli is- cesoch a konečné slovo neslobodno pone-
te vedomí, že radikálnejšie vystúpenie v pro- chať nálade ulice - ale súdu" 37
spech prezidenta Slovenskej republiky (resp.
Čas zďaleka nebol otvoreným tribúnom
v prospech „spravodlivého" a nie ideologicky
sympatizantov Jozefa Tisa, skôr zaujal neu-
ovplyvneného procesu) by mohlo pre nich sa-
trálny postoj a snažil sa najmä o zabezpeče-
motných znamenať problémy (nehľadiac na to,
nie objektívneho procesu a referátov z neho.
že ani samotné členstvo DS nebolo úplne ho-
V priebehu procesu zaujal voči Tisovi a jeho
mogénne v otázke Tisovho potrestania), preto
činnosti viackrát aj odmietavejšie stanovisko
aj ich články nemali natoľko ostrý podtón ako
Redaktor Času pri analyzovaní Tisovej činnos-
články Pravdy, Partizána, Rudého práva či
ti po vypuknutí Povstania si neodpustil naprí-
ďalších denníkov a týždenníkov.
klad rozsiahlejší autorský komentár, v ktorom
38 T a m ž e , 2 0 . 12. 1 9 4 6 . Dr. T i s o p o p i e r a k r a c h s v o j h o r e ž i m u .
39 0 e v a n j e l i k o c h v S l o v e n s k e j r e p u b l i k e a ich p o l i t i c k e j č i n n o s t i pozri r o z s i a h l u n e m e c k ú s p r á v u : S U Š K O , L. (zost.): Das Deutsche
Reich und die Slowakische Republik 1938 - 1945. Dokumente. Band I. Von München bis Salzburg 1938 - 1940. Dokumente
und Essay. 2. Buch Slovensko v jeseni 1944. D o k u m e n t 1 2 3 - S, s. 1 7 9 - 1 8 0 . S p r á v a S S - h a u p t s t u r m f i i h r e r a B a i d e r a pre SS S t a n -
d a r t e n f ü h r e r C h l i e b a z 2 5 . 9. 1 9 4 4 , p o d p í s a n á W i t i s k o m . 0 z a p o j e n í e v a n j e l i k o v do P o v s t a n i a p o z r i aj O S U S K Ý , S. Š.: Služba ná-
rodu. B r a t i s l a v a 1 9 4 7 , s . 3 3 7
40 Partizán, N o v ý rok 1947, s . 3 . T i s o pred N á r o d n ý m s ú d o m .
41 Pozri napr. T a m ž e , 12. 1. 1947, s. 3. S t a r é b a h n o v N o v ý c h p r ú d o c h .
42 Čas, 14. 12. 1 9 4 6 , s. 2. O d p o v e ď na ú t o k y .
na skôr len spoločný odpor".43 Autor po- pozície ochrancu čistoty a politickej kultúry,
kračoval konštatovaním, že vo vnútri DS priš- Demokratickú stranu naopak ako stranu, kto-
lo k mnohým otrasom, ktoré na miestnej úrov- rá sa „svojou ostudnou a pred dejinami ťaž-
ni dokonca znamenali v mnohých prípadoch ko ospravedlniteľnou politikou spolupráce
skrytú revoltu: „Dnes už na slovenskom vi- s nositeľmi protištátnej novoľudáckej ideo-
dieku niekde aj samotní demokrati majú sta- lógie dostala v posledných týždňoch - ako
rosti z toho, ako tam pracujú rozvratné ľu- sa to dalo ostatne už dávno predvídať - do
dácke živly. Niekde už aj demokrati hľada- závozu" 4í Podobne sa na svojich stránkach
jú spoluprácu s ostatnými stranami v rámci vyjadrovali aj ďalšie periodiká. Partizán na
Národného frontu, lebo ich znepokojuje vý- margo spojenia DS s „ľudáckym podzemím"
voj, ktorého sú svedkami."44 napísal niekoľko článkov. V jednom z nich re-
Demokratická strana na postupnú eska- agoval aj na formu písania demokratických no-
láciu útokov voči nej reagovala ako na poli- vín, ktorú ostro skritizoval: „Čo robilo podze-
tickom poli, tak aj na stránkach tlače, kto- mie a jeho legálni exponenti? Oficiálne tlač,
rá častejšie prinášala vyjadrenia predstavi- reprezentujúca odumierajúci kapitál a pro-
teľov strany k aktuálnej situácii. Čas tiež pri- tipokrokové sily, prináša o procese popis-
niesol reč poslanca za DS Štefana Kočvaru, né správy, bez akýchkoľvek komentárov, tak
ktorý na margo očierňovania strany vyhlásil, akoby sa ich proces netýkal. Demokratický
že „DS túto takmer dvojtretinovú väčšinu týždenník priniesol nadpis takéhoto znenia:
Slovenska viedla a i v budúcnosti povedie Súdia hlavu slovenského štátu. Táto ofici-
po ceste budovania našej spoločnej, našej álna a vedomá ľahostajnosť k procesu da-
jedinej, našej neoddeliteľnej vlasti česko- la viac odvahy otvorenejším zástancom Dr.
slovenskej" 45 Práve údajné protičeské štva- Tisu..."48
nie bolo okrem napojenia na ľudácke kruhy Čas aj z tohto dôvodu musel lavírovať
jedným z hlavných tromfov komunistov v sna- a nepodľahnúť radikálnejšiemu štýlu písania,
hách o rozkol v DS. Demokratická strana sa čo sa mu najmä pri podávaní správ z pro-
snažila na útoky na stránkach tlače reagovať cesu vcelku darilo. 4 9 Vo viacerých prípa-
nielen polemickými článkami, ale aj tým, že, doch, ako to bolo spomenuté už vyššie, na-
ako to bolo načrtnuté už skôr, v rámci proce- dôvažok paradoxne zaujal sčasti podobný,
su s Tisom sa zameriavala najmä na objektív- aj keď nie natoľko emočne vyhrotený postoj
ne spravodajstvo. O tom, že politika sa formo- ako Pravda. Reakciami na útoky komunistic-
vala aj na stránkach tlače, svedčí aj to, že sa kých novín a politikov však nešetril. O podob-
formovala nielen na pôde parlamentu, ale aj né objektívne ladené spravodajstvo sa pokú-
slovenských denníkov, cez ktoré si politickí šali viaceré periodiká. Veľkú pozornosť veno-
predstavitelia prihrávali voličské body. O tom, vala procesu Sloboda, ktorá prinášala vskut-
že zintenzívnenie útokov voči DS a postup- ku rozsiahly faktografický materiál pre svojich
né odhaľovanie jej napojenia na „novoľudác- čitateľov. Ani ona sa však, najmä v poslednej
ku ideológiu" či „gardistické podzemie", ako fáze, nevyhla komentovaniu niektorých uda-
to vyjadril v Pravde poslanec za KSS a od au- lostí, 5 0 prinášala však svojim čitateľom po-
gusta 1945 generálny tajomník strany Štefan väčšine relatívne bohatý spravodajský servis
Bašťovanský, 4 6 bolo priamo spojené s proce- z jednotlivých fáz procesu bez prílišného po-
som proti Jozefovi Tisovi a spol. niet pochýb. litizovania. To bolo o to viac prítomné okrem
V snahe o vytvorenie rozkolu v DS a zneiste- Pravdy či Partizána na stránkach Hlasu prá-
nie voličov Demokratickej strany Pravda svo- ce, ústredného orgánu sociálnej demokra-
je útoky voči DS čoraz viac zintenzívňovala. cie na Slovensku. Nadpisy k článkom re-
Bašťovanského prejav v Pravde, ktorý zaujal ferujúcim o priebehu procesu mali v mno-
veľkú časť prvej stránky výtlačku novín z 10. hom charakter vopred myslenej předpojatos-
decembra, sa vskutku snažil postaviť KSS do ti, 5 1 neboli však využívané do takej miery ako
43 Hlas práce, 2. 2. 1 9 4 7 , s. 1, 0 s l o v e n s k e j p o l i t i c k e j k r í z e
44 Tamže.
45 Čas, 14. 12. 1 9 4 6 , s. 1. O d p o v e ď na ú t o k y .
46 Pravda, 10. 12. 1 9 4 6 . Za j a s n ú a č e s t n ú p o l i t i k u .
47 Tamže.
48 Partizán, N o v ý rok 1947, s . 3 . T i s o pred N á r o d n ý m s ú d o m .
49 K U Z M O V Á , D,: P r a v d a a Č a s o v ý p o v e d i a c h J o z e f a T i s u pred N á r o d n ý m s ú d o m , s. 197.
50 P o z r i napr. Sloboda, 2 0 . 3. 1947, s. 3. P o s l e d n é dni T i s o v h o p r o c e s u .
51 Hlas práce, 2 9 . 1. 1 9 4 7 . S i d o r o „ s m r a d e pod m ú r m i V a t i k á n u " . Ľ u d á c k o - g a r d i s t i c k í e m i g r a n t i b e d á k a j ú n a d o p u s t e n o s ť o u . . .
v Pravde. Podobne možno hodnotiť aj výrazo- „Politikou zrady k rozbitiu Č S R " , 5 3 „Tiso v pó-
Zdroj: Pravda
vé prostriedky typu „takzvaný slovenský štát" ze nevedomca", 5 4 „Národ súdi zradcov", 5 5
či „prezident" Jozef Tiso..., ktoré denník pou- „Tiso propagoval Hitlerovho ducha" 5 6 a mno-
žíval v oveľa menšej miere. Aj články namiere- hé iné. Aj podnadpisy boli vyberané zvlášť cit-
né voči Demokratickej strane, hoci sa v novi- livo za účelom čo možno najviac očierniť bý-
nách nachádzali, neboli natoľko časté a ostré. valého prezidenta „slovenského štátu" - te-
Okrem reakcií na formu a obsah písania da štátneho útvaru, ktorý takmer bezvýhrad-
opozičných novín a autorských komentárov ne písali v úvodzovkách, resp. s přímením
je pre formu písania o procese v jednotlivých tzv. („Slovenský štát" - vazal Tretej ríše"). 5 7
denníkoch príznačný výber nadpisov a pod- Za všetky hovoria napríklad „Nesmierne ško-
nadpisov v správach z procesu či miera autor- dy utrpel slovenský národ počas fašistickej
ských zásahov do textu, ktorý sa venoval pria- okupácie - druhá časť obžaloby proti Tisovi
mo tomu, čo sa na procese odohralo. Kým a spol." 5 8 , „Zákerné prepadnutie Sovietskeho
Čas sa zo spomenutých príčin snažil do textu zväzu", 5 9 „Tisová starosť o vojsko v nepro-
nevnášať autorské komentáre, ktoré by mohli spech Slovákov" 6 0 ... Samozrejme nemožno
byť neskôr použité na diskreditáciu novín tvrdiť, že by si Pravda fakty z procesu vymýš-
a Demokratickej strany, Pravda sa podobným ľala, zväčša písala o procese z hľadiska obsa-
formuláciám nepotrebovala vyvarovať, nakoľ- hu podobne ako Čas, aj keď najmä v neskor-
ko jej stanovisko bolo relatívne jednoznačné a šej fáze obhajoby obžalovaných zámerne vy-
čitateľné. Vo svojich referátoch z procesu ich nechávala niektoré pasáže, resp. ich využíva-
pisatelia často podsúvali čitateľovi svoje autor- la na očiernenie obžalovaných. Miera zaanga-
ské vsuvky priamo v texte, 5 2 Podobne sa sna- žovanosti, autorských komentárov a selekcie
žili na svoje videnie veci poukázať aj využitím však bola oveľa rozšírenejšia. Aj počet člán-
dalších prostriedkov. Nadpisy mali v mnohých kov, ktoré sa priamo nevenovali priebehu pro-
prípadoch prvoplánový charakter zaujatos- cesu, ale z politického hľadiska analyzovali je-
ti voči Jozefovi Tisovi, resp. k spoluobžalova- ho konkrétne časti, bol oproti demokratickým
ným. Z mnohých možno spomenúť napríklad novinám oveľa väčší. Samozrejme, množstvo
61 L A C K O , M. N a j h o r l i v e j š í p o m o c n í c i k o m u n i s t o v . ( S v ä z s l o v e n s k ý c h p a r t i z á n o v a u d a l o s t i na S l o v e n s k u v r o k o c h 1 9 4 5 - 1 9 4 8 ) . In:
P O D O L E C , 0. (zost.): Február 1948. B r a t i s l a v a 2 0 0 8 , s. 5 1 9 - 5 5 6 .
62 Partizán, 12. ' 1947, s. 3. T i s o pred n á r o d n ý m s ú d o r r
63 T a m ž e . 2. 3. 1947, s. 3. T i s o pred N á r o d n ý m s ú d o m .
64 Pravda, 17. 12. 1 9 4 6 , s. 1. S v e t o v á t l a č k o m e n t u j e p r o c e s s T i s o m .
65 Tamže.
66 Tamže.
67 Pravda, 10. 4. 1 9 4 7 , s. 1. S v e t o v á v e r e j n o s ť v i d í T i s o v p r o c e s o b j e k t í v n e .
68 T a m ž e . 7. 12. 1 9 4 6 , s. 1. V a t i k á n p o s u d z u j e T i s u a k o p o l i t i k a .
proti Dr. Tisovi a nedávnym procesom pro- ho postu. 7 3 Pravda však v tejto otázke zauja-
ti arcibiskupovi Stepinacovi, lebo kým v ar- la radikálnejší postoj a využila ju pri každej prí-
cibiskupovi Stepinacovi vidia duchovného ležitosti na Tisovú diskreditáciu a poukázanie
vodcu Slovincov, zatiaľ na Tisu sa dívajú na to, že sa vzpriečil aj svojim katolíckym zá-
ako na prezidenta Slovenského štátu a ak- sadám a v mnohých prípadoch šiel proti cir-
tívneho politika".69 Podobné vyjadrenia prišli kevnej vrchnosti. Kým napríklad Čas v prípa-
komunistickému denníku vhod a často ich vo de Machových výpovedí o účasti Slovákov vo
svojich článkoch využíval. Vzťahy Slovenskej vojne po boku Nemecka použil nadpis „Mach
republiky a Vatikánu však boli zložitejšie ako a účasť slovenského štátu na vojnách po boku
ich Pravda načrtla. 7 0 Poukazovala poväčšine Nemcov" 7 4 , Pravda pri tej istej príležitosti pou-
na vzťah Vatikánu k Tisovi z tej pozície, ako- žila nadpis „Na rozkaz Tisov proti katolíckemu
by Vatikán každú politickú činnosť Tisa odmie- Poľsku" s podtitulom „Pápež proti vojne, Tiso
tal, čo však nemožno s určitosťou tvrdiť v ta- za vojnu". 7 5 Poukazovanie na Tisové údajné
kom rozsahu, ako to denník prezentoval pred protikatolícke postoje mali nahrávať snahám
svojimi čitateľmi. Práve tí však boli pre redak- o vykreslenie Tisa ako človeka, ktorému viac
ciu denníka bernou mincou, prihovárala sa ako jeho kňazské povolanie bola dôležitejšia
im rečou možno štylizovanou a ochudobne- politická funkcia a tým odobriť v mienke čita-
nou o istú časť faktografie, avšak rečou, kto- teľov spravodlivosť jeho potrestania napriek
rá bola zrozumiteľná a priamočiara. Pravda tomu, ako Pravda viackrát zdôrazňovala, že v
totiž zotrvala počas celého procesu na plat- „neuvedomelej" spoločnosti boli snahy niekto-
forme potrestania Tisovej viny a poukazova- rých ľudí v súvislosti so súdením „pána deka-
nia na „zverstvá fašistického režimu", ktoré na" o zmiernenie Tisovho procesu. Podobné
mali za cieľ Tisovú osobu a jeho režim uká- porovnania nadpisov Pravdy a Času pouka-
zať v čo najčiernejšom svetle. V prípade vzťa- zujú na to, že každý pristupoval k získaným
hov Tisa s Vatikánom a jeho kňazskej činnos- informáciám a ich interpretácii inak. Snahou
ti to bolo podobné - snažila sa poukázať na o vypichnutie emocionálne vyhrotenejších
Tisov rozpor s kresťanskými zásadami, ba aj či politicky motivovaných informácií použi-
s Vatikánom ako najvyššou inštanciou, čím sa tých v nadpisoch oplývala oveľa viac Pravda.
prihovárala aj kresťanským čitateľom s ideou Kým napríklad Čas v prípade Machových vy-
Tisovej nedokonalosti v tejto oblasti. hlásení o slovensko-nemeckom pomere po-
užil ako nadpis Machové slová „Priateľstvo
19. decembra, keď Tiso vypovedal o zlo-
s Nemcami, o ktorom sme nahlas hovorili, bol
činoch proti ľudskosti, Pravda napríklad, ho-
len každodenný boj", 7 6 Pravda použila po-
ci priebeh procesu bol najmä o zločinoch, vy-
dobne jeho výrok „Nemci lúpili Slovensko"."
brala na úvodnú stranu veľký titulok „Tiso ne-
Podobných príkladov bolo viacero.
dbal na protest Vatikánu". 7 1 V článku rozo-
berá Tisovú zjavnú nervozitu a podráždenie Niektoré slovenské médiá sa však nepo-
z otázok smerujúcich k protestom Svätej sto- týkali vo svojej práci pri referovaní z proce-
lice: „Dnes zodpovedal sa Tiso za zločiny su len s ideologickými problémami. So za-
proti ľudskosti, proti ktorým mu poslala pro- ujímavým hodnotením práce médií a vzťahu
test úradnou cestou aj Svätá stolica. Tisová spravodajskej agentúry Slovenska k proce-
nervozita sa pri tomto konštatovaní stupňu- su a informovaniu o ňom prišiel vo svojom
je do tej miery, že pôsobí dojmom veľmi po- krátkom komentári denník Sloboda, ktorý
dráždeného človeka"72 Čas, hoci v tom- sa zamýšľal najmä nad neskorým dodávaním
to prípade volil miernejšie formulácie, podob- niektorých pasáží z procesu tlačovým médi-
ne poukázal na to, že Tiso sa napriek žiados- ám : „Náhlivá robota nie je dobrá, hovorí na-
tiam biskupov, resp. arcibiskupa Kmeťka ne- še slovenské porekadlo. Tohto hesla drža-
vzdal po vypuknutí Povstania prezidentské- la sa v posledných dňoch pravdepodobne
69 Tamže.
70 P o z r i n a p r . K A M E N E C , I. - P R E Č A N , V . : Vatikán a Slovensko, H O F F M A N N , G„ H O F F M A N N , L.: Katolícka cirkev a tragédia sloven-
ských Židov v dokumentoch. P a r t i z á n s k e 1 9 9 4 a iné.
71 Pravda, 2 0 . 12. 1 9 4 6 . T i s o n e d b a l n a p r o t e s t V a t i k á n u .
72 Tamže.
73 Čas, 20. 12. 1 9 4 6 . Dr. T i s o p o p i e r a k r a c h s v o j h o r e ž i m u .
74 T a m ž e , 14. 12. 1 9 4 6 , s. 1. M a c h a ú č a s ť s l o v e n s k é h o š t á t u na v o j n á c h po b o k u N e m c o v .
75 Pravda, 13. 12. 1 9 4 6 , s, 3. Na r o z k a z T i s o v proti k a t o l í c k e m u P o ľ s k u . .
76 Čas, 13. 12. 1 9 4 6 , s. 1. P r i a t e ľ s t v o s N e m c a m i , o k t o r o m s m e n a h l a s h o v o r i l i , bol len k a ž d o d e n n ý boj.
77 Pravda, 12. 2. 1 9 4 6 , s. 3. N e m c i lúpili S l o v e n s k o .
aj Spravodajská agentúra Slovenska pri vy- leniu procesu s Dr. Tisom možno vykresliť
dávaní úradných správ zo súdneho pokra- na viacerých príkladoch. Ako už bolo spo-
čovania pred Národným súdom. Dokiaľ išlo menuté, Čas zaujal v prípade informovania
o reči obžaloby, dostávali redakcie denníkov o priebehu procesu zväčša neutrálne sta-
úradné správy a texty reči vždy presne a na- novisko, ktorého sa pridržiaval aj v závereč-
čas." Prax pri vydávaní reči obhajoby však bo- nej fáze procesu. Rozdiel medzi informá-
la zo strany spravodajskej agentúry zjavne od- ciami podávanými v Čase a Pravde bol veľ-
lišná, čím sa stávalo, že nahromadením roz- ký a badateľný pri záverečných rečiach ob-
siahlych rečí obhajcov museli denníky, v tomto hajcov a Tisovej a Machovej obhajobnej re-
prípade Sloboda, uverejňovať obhajobné reči či. Kým Čas zotrval na platforme - ak to bo-
„v posledné dni tohto historického procesu" lo možné - objektívneho informovania o pro-
s dvoj až trojdňovým oneskorením. 7 8 Na dru- cese, Pravda propagandisticky vnášala autor-
hej strane Pravda selektovala medzi obhajob- ské komentáre aj do Tisovej obhajobnej re-
nými a obžalobnými informáciami prvopiáno- či. V rozsiahlych článkoch „Tiso obhajuje se-
vo. Ako poukázal historik Marek Syrný, najmä ba i svoj režim", 8 4 či „Mach na adresu pomý-
v poslednej fáze procesu bolo „badateľné aj lených Slovákov" stavia Tisa, ako aj Macha do
väčšie úsilie KSS o neobjektívne informova- pozície hlavných strojcov režimu. Niektoré re-
nie o procese v záujme dokázania Tisovej či obhajcov Macha a Ďurčanského označu-
viny" 79 Poľahčujúce dôkazy, ktoré prinášali je doslova prívlastkami ako „škandalózne" či
obhajcovia Jozefa Tisa, Pravda poväčšine ig- demagogické". 8 5 Keď sa napríklad obhaj-
norovala, poprípade poukazovala na ich sna- ca A. Macha Dr. Kšiňan ohradil voči proce-
hu o obhájenie neobhájiteľného a reči žalob- su ako „aktu pomsty", Pravda priniesla k je-
cov, ktoré mali poukázať na Tisovú vinu na- ho slovám v zátvorke svoj vlastný komentár:
opak využívala do značnej miery, aby čitate- „{ktorá sa prevádza, pravda, len v jeho fan-
ľom dokázala čo možno najsugestívnejšími prí- tázií)".86 Podobných príkladov možno nájsť
kladmi nevyhnutnosť „spravodlivého potresta- oveľa viac. Veľkú pozornosť venovala Pravda
nia". 8 0 Reči obžalobou plk. Rašlu sa venova- najmä Machovej záverečnej reči, v ktorej vy-
la aj v nasledujúcich číslach novín. Ako nad- zdvihla Machovu snahu o uznanie chýb, kto-
pis uvedenia rozsiahleho výňatku si Pravda rých sa v rokoch 1938 - 1945 dopustil,
vybrala Rašlovu vetu „Za zločinnú politiku ne- v snahe ukázať Machovo kajúcnictvo v kon-
ch pykajú jej strojcovia a dirigenti". 81 V t o m is- frontácii s Tisovým neustálym „obhajovaním
tom čísle sa však venovala aj obhajobe, ktorú neobhájiteľného". Opačne sa k záverečnej
ale v krátkom článku vydanom pod titulom „ne- fáze procesu postavil Čas, ktorý sa snažil o
presvedčivá obhajoba Dr. Tisu" ostro skritizo- spravodajstvo s menším počtom autorských
vala. 8 2 Ďalšie články v nasledujúcich číslach komentárov. Tým sa však nedá povedať, že
ako „obhajoba neodpovedala na vývody obža- svoj postoj nevyjadrila redakcia čiastočne aj
Sobcov"83 zjavne ukazovali na předpojatost' re- inými spôsobmi. Napríklad výberom nadpisov
daktorov Pravdy k hodnoteniu obhajoby, resp. a podnadpisov s Pravdou v tomto čase ostro
k celému procesu. kontrastoval uvedomujúc si dôležitosť blížia-
ceho sa konca procesu pre DS. Obhajobe
Záverečná fáza procesu, v ktorej prišlo ku
Jozefa Tisa venoval tiež oveľa viac miesta ako
konfrontácii obžaloby a obhajoby, znamenala
komunistický denník. 8 7 Príznačný pre poli-
pre slovenské tlačové médiá zdroj inšpirácie
tickú líniu Času je napríklad titulok rozsiah-
pri koncipovaní svojich čísel. Prístup oboch
leho článku z 19. 3. 1947 „Dr. Tiso sa do-
najsilnejších slovenských denníkov k vykres-
78 Sloboda. 2 0 . 3. 1 9 4 7 , s. 3. P o s l e d n é dni T i s o v h o p r o c e s u .
79 S Y R N Ý . M.: Demokratická strana '44 - 48, s. 2 8 1 .
80 Pozri napr. P r a ľ r f a . 1 3 . 3 . 1947, s. 1, 2. O b ž a l o b a n a v r h u j e t r e s t s m r t i s p o d t i t u l o m „ p r e s v e d č i v á a r g u m e n t á c i a o b ž a l o b o u plk. Dr
R a š l u " . R a š l o v e j reči v e n o v a l a Pravda n e p o m e r n e v i a c m i e s t a a k o r e č i a m o b h a j c o v , u k t o r ý c h len s t r u č n e i n f o r m o v a l a o o b s a h u ich
reči.
81 Pravda, 16. 3. 1947. s. 3. Za z l o č i n n ú p o l i t i k u n e c h p y k a j ú jej s t r o j c o v i a a d i r i g e n t i .
82 T a m ž e , s. 1. N e p r e s v e d č i v á o b h a j o b a Dr. T i s u
83 Pravda, 18. 3 . 1947. s . 3 . O b h a j o b a n e o d p o v e d a l a n a v ý v o d y o b ž a l o b c o v .
84 T a m ž e , 19. 3. 1947. s. 1. T i s o o b h a j u j e s e b a i s v o j režim.
85 T a m ž e , s . 1 . V u v e d e n o m č l á n k u p o u ž í v a j ú s l o v n é s p o j e n i a a k o napr. „ Š k a n d a l ó z n a reč M a c h o v h o o b h a j c u " , resp. ..túto d e m a g ó g i u
vyvracajú..."
86 Tamže.
87 Čas, 18. 3. 1947. s. 2. O b h a j o b a ž i a d a o s l o b o d e n i e Dr. T i s u .
by. Jeho význam na formovanie verejnej mien-
ky bol však do značnej miery obmedzený.
„Prestrelka" medzi Pravdou a Časom ne-
utíchla ani po tom, ako predseda Národného
súdu ukončil pojednávanie na neurčito až do
vynesenia rozsudku. V nadväznosti na Tisov
proces sa totiž v Piešťanoch konala demon-
štrácia, na ktorej zväčša ženské osadenstvo
žiadalo prepustenie Jozefa Tisa. Ako Čas,
tak aj Pravda prišli pri analýze demonštrácie
k vlastným záverom, obviňujúc svojich poli-
tických oponentov. Kým však Komunistickej
strane nemohli piešťanské udalosti radikál-
nejšie poškodiť, Demokratická strana sa ich
prostredníctvom opätovne dostala na pretras
v súvislosti s prítomnosťou katolíkov či býva-
lých ľudákov, ktorí vstúpili do strany na zá-
klade Aprílovej dohody. DS si toho bola ve-
domá, preto cestou svojho tlačového orgá-
nu sa rozhodla apelovať na katolíkov v stra-
J. Tiso a A. Mach na voláva súdu celého národa". 8 8 Podnadpismi ne poukazovaním na potrebu nepodľahnu-
lavici obžalovaných. Zdroj: v texte, ako napr. „Obhájci Dr. Ďurčanského tia emóciám. V čísle z 1. apríla venoval den-
AMSNP a A. Macha žiadajú spravodlivý rozsudok" či ník na 1. strane veľký priestor reakcii kano-
„obžaloba prevážila obhajobu", pod ktorým nika Andreja Cvinčeka 9 0 na piešťanské uda-
prináša Tisovú výhradu o tom, že obžaloba losti. Pod titulom „Slovenským katolíkom dob-
mala k dispozícii nepomerne viac materiálu rej vôle" apeloval Cvinček na to, aby sa ne-
ako obhajoba, Čas skryte vyjadril svoj postoj dali „použiť a zneužiť proti svojim vlastným
k priebehu a plánovanému výsledku procesu. záujmom, proti záujmom slovenského ná-
Redakcia Pravdy si nenechala ujsť vhodnú prí- roda a katolíckej cirkvi".91 Dovetok piešťan-
ležitosť, aby za spôsob písania napadla svoj- ských udalostí chápal ako zakončenie ťaženia
ho najväčšieho konkurenta: „Je známe na- proti Demokratickej strane zo strany komunis-
šej verejnosti, ako referoval ústredný orgán tov: „Keď už všetky pokusy zdiskreditovať
Demokratickej (!) strany o procese proti Dr. a kompromitovať DS a v nej najmä sloven-
Tisovi a spol. že totiž využíval všetky mož- ských katolíkov zlyhali, ako posledný tromf,
né príležitosti aby robil narážky proti predse- na ktorý sa už divnejšie spoliehali, má byť
dovi Národného súdu Dr. Daxnerovi, akoby koniec Tisovho procesu. Ten istotne neskla-
Tiso a spol. boli pri tomto procese vedľajší- me."92 Kým Čas chápal udalosti ako zinsce-
mi. Takéto informovanie o procese vyvrcho- nované divadlo, dôsledok snahy neprajníkov o
lilo pri záverečných rečiach obžalovaných. našívanie „niekoľko krátkozrakých mladíkov"
„Čas" nieže by objektívne informoval verej- a použitie niekoľkých „pobožných paničiek",
nosť o tom, čo hovoril na svoju obranu ob- čím sa snažil bagatelizovať ich dosah, Pravda
žalovaný Dr. Tiso, ktorý zotrvával zatvrdilo vo sa chopila príležitosti a zostra sa pustila do
svojich zločinoch, ale titulkami a medzititul- Demokratickej strany. Podľa denníka „Výčiny
kami vlastne komentoval v kladnom zmysle podzemných organizátorov piešťanskej de-
Tisovú obranu, ktorá sa niesla v duchu „slo- monštrácie nezostanú bez odpovede štát-
venského štátu" a jeho režimu, teda proti nych orgánov a nemôže ostať bez odpove-
ČSR."89 Relatívne veľkou dávkou objektívnosti de zdravých a demokratických síl národa.
a faktografickým nasýtením disponoval denník Protištátni provokatéri v Piešťanoch zneužili
Sloboda, ktorý na pokračovanie uverejňoval aj jednoduché dedinské ženičky, ktorým na-
rozsiahle pasáže ako obžaloby, tak aj obhajo- hovárajú, že sa zavďačia Bohu, keď sa bu-
93 Pravda, 2 2 . 3. 1 9 4 7 , s. 3. Na p o u č e n i e i v ý s t r a h u .
94 Čas, 2 0 . 3. 1947, s. 3. N e v y t í k a ť s t r a n í c k y k a p i t á l z p i e š ť a n s k ý c h u d a l o s t í .
95 Lidová demokracie, 2 6 . 3. 1 9 4 7 , s. 1. P o r o v n a j Hlas práce, 2 9 . 3. 1 9 4 7 , s. 1. 0 p o l i t i c k e j c e s t e s l o v e n s k ý c h k a t o l í k o v .
96 Sloboda, 2 0 . 3. 1 9 4 7 , s. 1. Š t á t o t v o r n o s ť s l o v e n s k é h o k a t o l i c i z m u .
97 Čas, m i m o r i a d n e v y d a n i e , 15. 4. 1947, s. 1. Dl T i s o a Ď u r č a n s k ý o d s ú d e n í na s m r ť .
98 Pravda, z v l á š t n e v y d a n i e , 1 5 . 4 . 1947, s . 1 . T i s o a Ď u r č a n s k ý o d s ú d e n í n a t r e s t s m r t i p o v r a z o m .
Zdroj: Pravda
mi na mediálnom poli, aj keď úsmevne, skriti- všetky noviny. Napriek tomu v radoch niekto-
zovaná. Rozsudku sa venovala Pravda zoširo- rých čitateľov Času bolo „ticho" zo strany no-
ka aj v pravidelnom vydaní zo 17. apríla. V nad- vín pri pochovaní bývalého prezidenta a nedo-
pise úvodného článku skonštatoval, že sa danie autorského komentára kritizované, na
skončil „najväčšíproces v dejinách ČSR"." čo poukázala redakcia, že šlo o text povere-
Podobne ako v zvláštnom čísle redaktori priví- níctva, nie „súkromnú správu" Času. Oveľa
tali spravodlivý rozsudok a informovali o prie- väčší ohlas malo vydanie denníka z 23. aprí-
behu posledných udalostí. la 1947, v ktorom Čas ostro zareagoval na
Rozsudok Národného súdu zamestnal aj útoky voči Demokratickej strane a rozhodol
redaktorov denníka Čas. Ten ako periodikum sa ponúknuť čitateľom svoju verziu o Tisovej
Demokratickej strany musel zaujať k vynese- poprave v nadväznosti na snahy o diskredi-
niu rozsudku zásadné stanovisko. Vedenie táciu DS. Predmetom sporov sa stali najmä
denníka totiž, napriek predchádzajúcej politi- snahy niektorých členov Demokratickej stra-
ke snáh o objektívne informovanie, bolo si is- ny o udelenie milosti pre Jozefa Tisa. Postup
te vedomé, že odsúdenie a následná poprava DS bol v niektorých novinách ostro kritizova-
prezidenta Slovenskej republiky bude mať za ný, na čo sa Čas rozhodol reagovať v rozsiah-
následok pnutie v Demokratickej strane, kto- lom úvodníku s nadpisom „Ako to v skutoč-
ré pomôže jej odporcom, teda najmä KSS. Po nosti bolo?" 1 0 3 : „Keďže určité kruhy a noviny
vynesení rozsudku a vytlačení mimoriadneho ako „Právo lidu" či „Práca" a iné vyrukova-
vydania priniesol Čas zo 17. apríla síce obšír- li na verejnosť s tendenčnými a zlomyseľný-
ny, no v podstate ešte stále nie útočný článok, mi informáciami, ktoré skutkový stav skres-
v ktorom ako vo vydaní z 15. apríla a podob- ľujú, a to s priehľadnou snahou zdiskredito-
ne ako ostatné periodiká informoval o ude- vať vedenie Demokratickej strany v očiach
lení trestu smrti povrazom pre Dr. Tisa a Dr. jej členstva, nám iné ako odraziť útoky, ve-
Ďurčanského. 1 0 0 Zároveň priniesol odôvod- ci uviesť na pravú mieru a slovenskú verej-
nenie rozsudku. 1 0 1 Podobne krátkym ozná- nosť pravdivé informovať, ako to v skutoč-
mením Čas reagoval na Tisovú popravu v krát- nosti bolo v otázke milosti pre Tisu."'104 Ako
kom informatívnom článku „Dr. Tiso poprave- ďalej pokračoval, „to je súčasne naša odpo-
ný" vo vydaní z 20. apríla. 1 0 2 Táto krátka sprá- veď na nezodpovedné upodozrievanie pred-
va však bola, podobne ako článok o Tisovom sedníctva SNR i predsedu SNR a DS Dr.
pochovaní, len znením tlačovej správy, ktorú Jozefa Lettricha".105 Práve ten bol už viackrát
vydalo Povereníctvo vnútra a ktorú uverejnili predtým hodnotený ako zástanca línie potres-
99 Pravda. 17. 4 . 1 9 4 7 , s. 1. T i s o v i a Ď u r č a n s k é m u t r e s t s m r t i p o v r a z o m .
1 0 0 Čas, 17. 4. 1947, s. 1. N a j v y š š í v ý m e r t r e s t u Dr. T i s o v i a Ď u r č a n s k é m u .
101 T a m ž e , s. 2. O d ô v o d n e n i e r o z s u d k u proti T i s o v i a Ď u r č a n s k é m u .
1 0 2 T a m ž e , 2 0 . 4. 1947, s. 1. Dr. T i s o p o p r a v e n ý .
103 Tamže, 23. 4 . 1 9 4 7 . A k o to v skutočnosti bolo?
104 Tamže.
105 Tamže.
tania Jozefa Tisa a mal byt' tým, kto de facto lická cirkev,108 Naproti tomu predstavitelia Zdroj: Čas
Tisovú popravu svojím postupom umožnil. 1 0 6 KSS boli bezpodmienečne za výkon tres-
Čas v článku obhajoval postup DS pri ude- tu na T/sov/. 1 0 9 " 1 1 0 Čas analyzoval najmä po-
lení milosti (ktorý však bol v skutočnosti pod- stoj Predsedníctva SNR k podaniu žiadosti
ľa niektorých autorov skôr alibistický v sna- o milosť, ktorú podal povereník spravodlivos-
he nestratiť katolíckeho voliča a neúčinný ti. 1 1 1 Trval tiež na tom, že Demokratická strana
v snahe o vymoženie zrušenia trestu smrti). 1 0 7 urobila všetko pre Tisovú záchranu: „Keď sa
Viackrát pritom pripomenul, že Demokratická členovia vedenia DS v Bratislave dozvede-
strana síce nebola zástancom Tisovej poli- li o stave veci, predseda DS Jozef Lettrich
tiky, avšak nemohla akceptovať ani rozsu- v stredu večer dňa 16. apríla t. r. päť ráz súr-
dok Národného súdu: „Hoci Demokratická ne telefonicky volal prezidenta Republiky,
strana od prvého dňa svojho vzniku zrozu- aby mu mohol tlmočiť stanovisko DS vo ve-
miteľne a bezvýhradne odmietala politiku ci a jeho dôvody.,."112 Úvodník ako taký bol
Tisovú, hoci uznávala jeho vinu a ponechá- určený najmä katolíkom v radoch DS, kto-
vala Národnému súdu, aby on objektívne ur- rí si želali udelenie milosti Benešom a kto-
čil spravodlivý trest, predsa sa DS stavala rí boli zo strany komunistických a DS opozič-
proti jeho poprave. Týmto svojim stanovis- ných novín atakovaní v snahe o vnútorné roz-
kom sa nestotožňovala v žiadnom smere ani bitie Demokratickej strany. Ako poukázal je-
s politikou Tisovou, ani nebrala do ochra- ho pisateľ, „Takto a nie ináč to bolo s otáz-
ny samého Tisu. Naopak, došlo k nemu kou udelenia milosti odsúdenému Tisovi.
po starostlivom uvážení záujmov Republiky, Nechceli sme to ešte verejnosti oznamo-
slovenských potrieb po konsolidovaní po- vať. Rozbíjačské snahy odporcov a nepria-
merov, snahy hladko a bez otrasov splniť teľov DS nás prinútili, aby sme vyšli s prav-
dvojročný plán a pripraviť návrh novej ústa- dou von. Nielen kvôli nej samej, ale i pre za-
vy. Videla, že by popravou mohli byť tieto chovanie týchto skutočností pre históriu".113
dôležité verejné záujmy poškodené. Tento Zostáva už len dodať, že i pre zamedzenie roz-
náhľad zdieľalo i mnoho vážnych nepoli- kolu v strane. DS sa prostredníctvom Času
tických činiteľov, napr. i katolícka, i evanje- snažila zamedziť odlivu členstva aj vytlačením
Peter Sokolovič: The Role of the Slovak Press in the Political Struggle In the
Context of the Trial of Jozef Tiso
The trial of Jozef Tiso represented more than indicting his person; the newly established ruling power aimed to
put on trial also the regime, and its symbol. This way it availed itself of the opportunity to deal not only with this
figure but for the most part also with the preceding political system once and for all. The political aspect of Tiso's
"just" punishment entailed yet another and perhaps a more notable facet. Namely, it became the bargaining chip
the Communist Party of Slovakia set out to use for its political gains in the struggle for power with the Democratic
Party. In the role of the medium which exerted most influence at the time, the press turned into an arena where
political points were to be scored. The press bodies of the political parties and the seemingly independent media
alike engaged iri a race to bring the "most objective" coverage of the trial. W h e n one analyzes the periodic press,
it becomes obvious, that it was the press that became a highly effective instrument of the political propaganda
which could lavishly exploit the fertile ground the Jozef Tiso trial afforded. The various newspapers interpreted the
factual information presented during the trial to suit their respective political affiliation. They would fit the means of
expression; they even often informed on facts which were presented in the course of the trial in a selective mode.
Since the press disputes during the trial tied iri mostly with the animosity coming from the Čas and Pravda daily
newspapers, it is logical, the study has focused foremost on analyzing these periodicals and their view of the trial.
1 2 4 Pravda, 2 2 . 4. 1 9 4 7 , s. 2. Po T i s o v e j p o p r a v e .
1 2 5 P o r o v n a j L E T Z , R.: Slovensko v rokoch 1945 - 1948, s. 4 9 , S Y R N Ý , M.: Slovenskí demokrati '44 - 48, s. 2 8 6 .
1 2 6 K U Z M O V Á , D.: P r a v d a a Č a s o v ý p o v e d i a c h J o z e f a T i s u pred N á r o d n ý m s ú d o m .
Štátna bezpečnosť v druhej polovici
80. rokov 20. storočia
Rekonštrukcia na príklade činnosti Oddelenia (Odboru) ŠtB Okresnej správy
ZNB Levice1
Mgr. Peter Jašek, PhD. Druhá polovica 80. rokov 20. storočia pri- pádu režimu mala v predsedníctve Ústredné-
(1983), absolvent Trnavskej niesla zásadnú zmenu v postavení komunis- ho výboru Komunistickej strany Českosloven-
univerzity v Trnave, študijný tického Československa. Spoločenská atmo- ska (ÚV KSČ) prevahu tá časť funkcionárov,
odbor história. Pracuje sféra, poznačená až deformovaná normalizač- ktorí boli zásadne proti revízii hodnotenia uda-
v Ústave pamäti národa. ným režimom nastoleným v 70. rokoch, sa za- lostí 21. augusta 1968, pretože od toho závi-
čala meniť a obyvateľstvo čoraz viac prejavo- sela ich politická existencia. 2 Neboli schop-
valo nespokojnosť s panujúcim režimom, kto- ní nastoliť túto otázku počas oficiálnych náv-
rý svoju legitimitu opieral predovšetkým o so- štev Sovietskeho zväzu dokonca ani v roku
vietsku okupačnú armádu, ktorá jeho predsta- 1989, keď im sovietske vedenie jasne pove-
viteľov dosadila k moci v rokoch 1968 - 1970. dalo, že otázka prehodnotenia týchto udalos-
Dôsledky zásadných zmien v Sovietskom zvä- tí je na československom straníckom vedení.
ze, ktorý po nástupe Michaila Gorbačova na Práve naopak, žiadali, aby Sovieti svoje sta-
pozíciu generálneho tajomníka Ústredného novisko k okupácii nemenili! 3 To bolo jedným
výboru Komunistickej strany Sovietskeho zvä- z hlavných limitov realizácie politiky prestav-
zu (ÚV KSSZ) v marci 1985 nastúpil na ces- by do praxe.
tu perestrojky a glasnosti a v zahraničnej po- Stranícke vedenie bolo zvyknuté preberať
litike vymenil pod vplyvom viacerých faktorov vzory zo Sovietskeho zväzu, a preto nemohlo
konfrontačný tón za úsilie o zmiernenie napä- celkom odmietnuť ani perestrojku, ktorá sa do
tia vo veľmocenských vzťahoch a neangažova- povedomia verejnosti dostala ako prestavba.
nie sa do vnútorných záležitostí spriatelených Širšia verejnosť ju jednoznačne vítala a očaká-
štátov, sa nemohli neprejaviť ani v ďalších ko- vania sa spájali už so XVII. zjazdom KSČ, kto-
munistických štátoch, i keď rýchlosť ich preni- rý sa konal v dňoch 24. - 28. marca 1986.
kania bola rôzna. Verilo sa, že zjazd bude reflektovať myšlienky
Normalizačné Československo patrilo me- a východiská novej politiky, ako ich formuloval
dzi tie štáty, ktorých reakcia na zmeny v So- XXVII, zjazd Komunistickej strany Sovietskeho
vietskom zväze bola veľmi pomalá. Jeho po- zväzu (25. februára - 6. marca 1986) kladúci
litické vedenie sa na situáciu pozeralo podo- dôraz na perestrojku. Závery XVII. zjazdu KSČ
zrievavo, keďže politika perestrojky a glas- však perestrojkové myšlienky ignorovali. Práve
nosti bola podobná reformnému procesu ro- naopak, z jedenástich novozvolených členov
ku 1968, ktorý potlačili sovietske tanky, v dô- predsedníctva ÚV KSČ boli až desiati členmi
sledku čoho sa normalizačné vedenie de fac- predsedníctva už od roku 1971. Navyše všetci
to dostalo k moci. Otázka prehodnotenia so- boli v dôchodkovom veku. 4
vietskej intervencie, ktorú popri všeobecnom Hoci sa stalo faktickou módou verbálne sa
uvoľnení pomerov očakávali občania, bola pre prihlasovať k myšlienkam prestavby, aplikácia
normalizačných politikov horúcim zemiakom, sa nemala uskutočniť slepým kopírovaním, ale
ktorej sa skôr obávali a miesto aby ju nastoli- „so zohľadnením vlastných špecifík".5 Svo-
li, vyhýbali sa jej ako sa dalo. Prakticky až do jím dogmatickým postojom vedenie KSČ pre-
9 L O R E N C , A . : Ministerstvo strachu?..., s. 1 2 2 .
10 B A L U N , P : Š t á t n o - b e z p e č n o s t n á s i t u á c i a na S l o v e n s k u v r o k u 1 9 8 8 . In: B A L U N , P: 1988. Rok pred zmenou. Zborník a dokumenty.
B r a t i s l a v a 2 0 0 9 , s. 11.
11 A r c h í v Ú s t a v u p a m ä t i národa (ďalej iba A ÚPN), fond (ďalej iba f.) O k r e s n á s p r á v a Z b o r u národnej b e z p e č n o s t i v L e v i c i a c h - S p r á v a
Štátnej b e z p e č n o s t i 1 9 8 1 - 1 9 9 0 (ďalej iba OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 ) , i n v e n t á r n e číslo (ďalej inv. č.) 10, číslo jednacie
(ďalej iba č. j.) 0 0 9 5 / 8 7 , Z á k l a d n é z a m e r a n i e k o n t r a r o z v i e d n e j činnosti na rok 1987, s. 1.
12 L O R E N C , A . : Ministerstvo strachu?..., s. 6 5 .
13 Tamže, s. 67.
14 Federálne m i n i s t e r s t v o v n ú t r a .
15 S I V 0 Š , J.: R e f o r m a Štátnej b e z p e č n o s t i v p r e d v e č e r p á d u k o m u n i s t i c k é h o režimu. In: B A L U N , P: 1988. Rok pred zmenou, s. 7 0 .
tov na území Československa bol nedostačujú-
ci. 1 6 Po reorganizácii vznikli popri ďalších sprá-
vach Hlavná správa rozviedky (I. správa ZNB)
určená na boj proti „vonkajšiemu nepriateľovi"
a na poli boja proti „vnútornému nepriateľovi"
predovšetkým Hlavná správa kontrarozviedky
(II. správa ZNB), ktorá zlúčila II., X, aXI. správu.
XII. správa ako Správa kontrarozviedky na Slo-
vensku bola ponechaná. 1.
Popri týchto centrálnych orgánoch fungo-
vali Krajské správy ŠtB, fungujúce ako súčasť
Krajských správ ZNB. Na Slovensku pôsobi-
li v 80. rokoch tri - Krajská správa ZNB Brati-
slava, Krajská správa ZNB Banská Bystrica a
Krajská správa ZNB Košice. Najnižšou čiast-
kou organizačnej štruktúry ŠtB boli okres-
né oddelenia a odbory, ktoré (analogicky ako
Krajské správy ŠtB) pôsobili pri každom okres-
nom veliteľstve ZNB. Oddelenie ŠtB Okresnej
správy ZNB (ďalej O ŠtB OS ZNB) Levice bolo
podriadené Správe ŠtB hlavného mesta Brati-
slavy a Západoslovenského kraja.
Okresné správy ZNB boli zriadené spoloč-
ným rozkazom federálneho a republikových
ministrov vnútra č. 8 z 21. septembra 1977. 1 8
Členili sa na funkčné útvary (vnútorné oddele-
nie a hospodársku skupinu) a výkonné útvary,
medzi ktoré malo patriť oddelenie Štátnej bez-
pečnosti, odbor Verejnej bezpečnosti, odde-
lenie vyšetrovania Verejnej bezpečnosti a od-
delenie pasov a víz. Hlavnou úlohou OS ZNB
bolo „dôsledne realizovať bezpečnostnú po-
litiku strany a štátu v podmienkach ZNB pri
plnom rešpektovaní a praktickom uplatňova-
ní vedúcej úlohy KSČ".19 Reorganizácia útva-
rov kontrarozviedky v roku 1988 sa dotkla aj
štruktúr krajských a okresných správ ZNB, na cii, aktívnych členov bývalých „buržoáznych" Zloženie a počty odboru
ktoré sa mala preniesť časť operatívnej práce strán a „fašistických" organizácií, „sionistov" ŠtB OS ZNB Levice.
a činnosti, ktoré nebolo treba zabezpečovať a ukrajinských nacionalistov. Nemenej dôle- Zdroj: AÚPN
16 Ž Á Č E K , P.: ŠtB na Slovensku za „normalizácie". Agónia komunistickej moci vzvodkách tajnej polície B r a t i s l a v a 2 0 0 2 , s. 7 0 .
17 S I V 0 Š , J.: R e f o r m a Štátnej bezpečnosti..., s. 76 - 77.
18 D o s t u p n é na U R L < h t t p : / / w w w . u p n . g o v . s k / o b d o b i e - 1 9 4 5 - 1 9 8 9 / r o z k a z y - m i n i s t r o v - v n u t r a - 1 9 4 8 - 1 9 8 9 > R o z k a z m i n i s t r a v n ú t r a č. 8
z 21. s e p t e m b r a 1977, s. 1.
19 h t t p : / / w w w . u p n . g o v . s k / o b d o b i e - 1 9 4 5 - 1 9 8 9 / r o z k a z y - m i n i s t r o v - v n u t r a - 1 9 4 8 - 1 9 8 9 R o z k a z ministra v n ú t r a č. 8 z 21. septembra 1977, s. 3.
Rozkaz o zriadení odboru priateľskému ovplyvňovaniu mládeže na vyso- sieť tajných spolupracovníkov a dôverníkov. 21
ŠtB Levice. Zdroj: AÚPN kých a stredných školách a v neorganizova- Náčelníkom O ŠtB OS ZNB Levice bol v obdo-
ných skupinách. Oddelenia ŠtB mali tiež úlo- bí rokov 1982 - 1989 kpt. JUDr. Ján Michlo. 2 2
hu uskutočňovať opatrenia proti „zneužitiu" Prípad levickej OS ZNB a jej oddelenia
cirkví a siekt k protisocialistickej a nedovole- ŠtB bol špecifický. Ako oddelenie fungovalo
nej náboženskej činnosti, a tiež zabezpečovať od roku 1980, predtým bolo vysunutým pra-
evidenciu a kontrolu nepriateľských osôb. 2 0 coviskom s jedným prílušníkom. Na základe
Na čele okresných správ ZNB stál náčel- rozkazu ministra vnútra č. 20 z 2. decembra
ník, ktorý bol podriadený náčelníkovi príslušnej 1987 boli zriadené odbory ŠtB pri OS ZNB
Krajskej správy ZNB, do ktorej teritória spadal. České Budějovice, Třebíč, Trnava a Levice,
Náčelník OS ZNB mal troch zástupcov. Zástup- nakoľko v teritóriu týchto okresov sa nachá-
ca pre Štátnu bezpečnosť bol zároveň náčelní- dzali objekty zvláštnej dôležitosti, konkrétne
kom oddelenia ŠtB. Zodpovedal za štátnobez- atómové elektrárne. 2 3 Tým bol v prípade OS
pečnostnú situáciu v okrese a organizoval pl- ZNB Levice k 1. januáru 1988 zrušený útvar
nenie úloh pri ochrane socialistického štátne- ZNB EMO Mochovce, ktorý sa ako oddelenie
ho zriadenia. Zároveň spracovával informácie stal súčasťou odboru.
o štátnobezpečnostnej situácii v okrese, tie-
to vyhodnocoval a predkladal príslušným funk- II. Celoštátne akcie
cionárom FMV a miestnym straníckym a štát-
nym orgánom. Popri týchto kompetenciách ria- Politickému zameraniu zodpovedal aj ob-
dil činnosť príslušníkov oddelenia ŠtB a riadil sah práce jednotlivých okresných oddelení
24 L O R E N C , A . : Ministerstvo strachu?..., s. 9 6 .
25 A r c h í v Ú s t a v u p a m ä t i n á r o d a B r a t i s l a v a ( A Ú P N ) . fond (f.) OS Z N B L e v i c e - S Š t B 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , i n v e n t á r n e číslo (inv. č.) 12, číslo jed-
nacie (č. j.) 0 0 1 2 3 / 8 9 . A k t i v i z á c i a agentúrno-dôverníckej siete v akcii KRUH, s. 1 - 2.
26 S l o v e n s k é energetické strojárne.
27 Československá autobusová doprava.
28 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S Š t B 1 9 8 1 - 1 9 9 0 . inv. č. 12, č. j. 0 0 2 2 0 / 8 9 . M e t o d i c k ý p o k y n k z a b e z p e č e n i u akcie KRUH.
29 Tamže, i n v č. 9, č. j. 0 0 3 4 / 8 6 , A k c i a P A V Ú K , z a s l a n i e s p r á v y .
30 Tamže, č. j. 0 0 5 4 / 8 6 , Z á v e r y a ú l o h y z m e s a č n e j o p e r a t í v n e j p o r a d y zo 4. 3. 1 9 8 6 , s. 1.
3. marca 1986 poslalo O ŠtB OS ZNB tým do akcie, pridaný aj Okresný národný vý-
Levice správu o vykonaní opatrení na okres- bor Levice. Zachoval sa aj konkrétny záznam
nú a krajskú konferenciu KSS. Skontrolova- priebehu akcie REŽIM z LEVITEX-u Levice.
né boli tri vyčlenené objekty, avšak bez zis- Kontrolou sa zistilo, že všetka reprografická
tenia akýchkoľvek nedostatkov. S blížiacim technika je sústredená na 1. poschodí admi-
sa termínom XVII. zjazdu KSČ boli vykonané nistratívnej budovy v jednej miestnosti, ktorá
kontroly zabezpečenia rozmnožovacej techni- bola po odchode personálu zamknutá a pe-
ky v troch objektoch, pričom predtým prísluš- čatená, pričom kľúče sa ukladali na vrátnici.
níci O ŠtB OS ZNB Levice skontrolovali naj- Preto bolo možné konštatovať, že „ochrana je
väčšie podniky SES S M K 3 1 Tlmače a LEVI- dodržiavaná v zmysle vydaných režimových
TEX v Leviciach. 3 2 Súčasťou kontrarozvied- opatrenľ.37
nej ochrany straníckych podujatí bolo aj vy- Ďalšou celoštátnou akciou, ktorú O ŠtB
konanie preventívno-výchovných a preventív- OS ZNB Levice realizovala, bola akcia DELTA,
no-rozkladných opatrení voči vybraným oso- v druhej polovici 80. rokov zameraná na za-
bám z báz vnútorného aj vonkajšieho protiv- bezpečenie prepravy rádioaktívnych materiá-
níka. Problematika kontrarozviednej ochra- lov a bývala vyhlásená niekoľkokrát do roka. 3 8
ny zjazdu KSS a XVII. zjazdu KSČ bola dôle- Táto akcia prebiehala až do roku 1989 a tý-
žitou aj preto, že ŠtB očakávala v súvislosti so kala sa prepravy jadrového paliva (čerstvého
zjazdmi zvýšenú aktivitu disidentov v zahraničí aj vyhoretého) z jednotlivých atómových elek-
a možnosť provokácií skupín mládeže ovplyv- trární v Československu do Sovietskeho zvä-
nenej undergroundovými smermi. Tiež O ŠtB zu a naopak.
OS ZNB Levice dostala v rámci akcie rozkaz Cieľom ďalšej celoštátnej akcie TRASA bo-
na zaistenie kontroly cirkevného prostredia lo v okrese vykonávať kontrolu pracovníkov za-
s cieľom zabrániť prípadným „protispoločen- stupiteľských úradov kapitalistických a rozvo-
ským" vystúpeniam tajnej cirkvi a laikov pri ma- jových štátov, u ktorých bol predpoklad ne-
sových zhromaždeniach veriacich počas Veľ- priateľskej činnosti proti Č S S R . 3 9 O tom, aké
konočných sviatkov. 3 3 konkrétne opatrenia v jej priebehu prijímala
S výsledkom vykonaných opatrení bola O ŠtB OS ZNB Levice, sa však nezachova-
spokojnosť, celkové hodnotenie uvádzalo: „V li informácie.
rámci MBO v dobe konania zjazdu KSS ani Významnou akciou ŠtB v boji s protireži-
v priebehu XVII. zjazdu KSČ neboli zazna- movými aktivistami bola akcia KLIN. Jej úlo-
menané žiadne podstatnejšie negatívne ja- hou bolo izolovať politické konfrontačné prú-
vy" 34 Po pokojnom priebehu zjazdu dostali dy v opozičných zoskupeniach a diferencovať
jednotlivé oddelenia ŠtB za úlohu „poskytnúť ich. Bola reakciou ŠtB na proces zjednocova-
maximálnu pomoc predsedom ZO KSS pri nia opozície, ktorý akceleroval od roku 1986.
rozpracovávaní záverov XVII. zjazdu KSČ".35 Hlavným cieľom akcie bolo izolovať a fragmen-
V roku 1988 bola akcia REŽIM vyhlásená tarizovať opozíciu na skupinky. 4 0 Podstatou
na výročia tzv. víťazného februára, májových boli opatrenia zamerané na likvidovanie čin-
osláv, zasadnutia výkonného výboru RVHP nosti Charty 77. Práve táto akcia mala byť jed-
v Prahe v júli, výročia „internacionálnej pomo- nou z nových foriem práce ŠtB v snahe o uml-
ci" v auguste a výročia vzniku Českosloven- čanie protirežimových aktivít. Nemenej dôleži-
ska v októbri a týkala sa podnikov SES Tlma- tým cieľom akcie bolo zabrániť spolitizovaniu
če a Atómovej elektrárne Mochovce. opäť ale novovznikajúcich protirežimových zoskupení.
neboli zistené nijaké problémy, iba drobné ne- V súvislosti s 20. výročím „internacionál-
dostatky, ktoré sa podarilo odstrániť na mies- nej pomoci" v auguste 1988 bola vyhláse-
t e . 3 6 Podobne to bolo aj roku 1989, keď bol ná celoštátna akcia OCHRANA 88, zameraná
k dvom vyššie uvedeným podnikom, zahrnu- na zabránenie vzniku „mimoriadnych udalostí"
31 S. M. Kirova.
32 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 9, č. j. 0 0 4 0 / 8 6 , A k c i i R E Ž I M , s p r á v a , zaslanie.
33 J A Š E K , P.: M o z a i k a činnosti, dok. č. 2.
34 AÚPN, í. OS Z N B Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 9, č. j. 0 0 5 4 / 8 6 . Z á v e r y a úlohy z mesačnej operatívnej porady zo 27. 3. 1986, s. '
35 Tamže. Z á v e r y a ú l o h y z m e s a č n e j operatívnej p o r a d y zo 28. 4. 1 9 8 6 , s. 2.
36 Tamže, inv. č. 11, č. j. 0 0 1 0 6 / 8 8 . A k c i a R E Ž I M .
37 Tamže, inv. č. 12, č, j. 0 0 1 9 6 / 8 9 . A k c i a R E Ž I M .
38 Tamže, inv. č. 11, č. j. 0 0 4 3 / 8 8 . A k c i a D E L T A . Pritom pod t e r m í n o m A k c i a D E L T A sa z a č i a t k o m 8 0 . r o k o v s k r ý v a l i v i a c e r é akcie, či už
hraničné kontroly a habanie „protištátnej" literatúry, d o v á ž a n e j zo zahraničia, alebo p r í p r a v a procesu proti d i s i d e n t o m (pozri M L Y N Á -
ŘÍK, J.: A k c i a „Delta" - p r í p r a v a procesu proti 14 i n t e l e k t u á l o m . In; Slovenské rozhľady ( P r a h a ) 9, 2 0 0 5 , č. 14, s. 1 2 7 - 2 0 5 ) .
39 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1987, s. 7.
40 L O R E N C , A : Ministerstvo strachu?..., s . 101.
v kľúčových objektoch a odvetviach hospodár- Armády sa dotýkala aj akcia TAJFÚN.
stva. Cieľom bolo zvýšenou kontrarozviednou V dňoch 15. - 25. mája a 20. - 24. júna
aktivitou zabrániť možnej príprave a páchaniu 1989 sa realizoval čiastočný odsun soviet-
sabotážnej a záškodníckej činnosti. Pozornosť skych vojsk z územia Československa. Na
sa venovala objektom riešiacim kľúčové úlohy kontrarozviedne zabezpečenie presunov so-
národného hospodárstva s náročnou technoló- vietskych vojsk bolo potrebné zabezpečiť kon-
giou výroby. V rámci O ŠtB OS ZNB Levice boli trolu osôb podozrivých z páchania politickej
v tejto akcii celkovo vyčlenené 4 objekty, z toho trestnej činnosti, úkolovat' agentúrno-dôver-
dva zo sektoru palivovo-energetickej základne, nícku sieť, monitorovať ohlasy občanov na so-
jeden v strojárenstve a jeden v chémii. 41 Pokyn vietske presuny a denne prehodnocovať prí-
na realizáciu tejto celoštátnej akcie bol daný aj jazdy vízových cudzincov. 4 4
v období 13. - 25. januára 1989, keď pripa- Okrem týchto vojenských akcií, ktoré sa
dlo 20. výročie upálenia sa Jana Palacha. V ro- dotýkali okresu Levice, muselo O ŠtB OS
ku 1989 bola v levickom okrese vykonaná ak- ZNB Levice prijať kontrarozviedne opatre-
cia OCHRANA aj v dňoch 27. apríla - 10. má- nia pri všetkých vojenských cvičeniach, kto-
ja. Príslušníci O ŠtB OS ZNB Levice v rámci ak- ré vojská Varšavskej zmluvy uskutočnili. Opat-
cie zvýšili schôdzkovú činnosť s agentúrno-dô- renia zahŕňali zvýšenú kontrolu preverovaných Zdroj: AÚPN
verníckou sieťou. 4 2
O ŠtB OS ZNB Levice sa podieľalo na via-
cerých akciách dotýkajúcich sa armády. Veľ-
kou akciou bolo vojenské cvičenie vojsk Var-
šavskej zmluvy DUNAJ 86, ktoré sa malo usku-
točniť v dňoch 26. januára - 17. februára 1986
na území Maďarska a zúčastnili sa ho aj vojaci
z vojenského útvaru Levice. O ŠtB OS ZNB Le-
vice dostalo za úlohu (v súčinnosti s vojenskou
kontrarozviedkou) túto akciu kontrarozviedne
zabezpečiť, v dôsledku čoho vykonalo zvýše-
nú kontrolu preverovaných osôb a osôb štát-
no-bezpečnostného záujmu, aktivizovalo agen-
túrno-dôvernícku sieť s cieľom signalizovať zá-
ujem osôb o vojenskú problematiku a venova-
lo zvýšenú pozornosť príjazdom cudzincov do
okresu a miesta sústredenia vojsk. Súčinnosť
s vojenskou kontrarozviedkou zahŕňala stano-
venie konkrétnych úloh kontrarozviedneho za-
bezpečenie cvičenia DUNAJ 86 a ochranu voj-
skovej činnosti. Levické oddelenie ŠtB bolo ná-
pomocné pri previerkach a lustráciách stiah-
nutých záloh v rámci cvičenia, vyhodnocova-
lo a odovzdávalo vojenskej kontrarozviedke po-
znatky o výskyte záujmových osôb a vozidiel a
podchytávalo výskyt cudzích motorových vozi-
diel v miestach sústredenia vojsk. V spoluprá-
ci s Verejnou bezpečnosťou zaistilo O ŠtB OS
ZNB Levice nepravidelnú hliadkovaciu činnosť
počas nakladania a vykladania vojenského ma-
teriálu v danej oblasti a v širšom okolí, a tiež za-
bezpečovalo operatívnu hliadku na zachytáva-
nie záujmu o vojenskú činnosť. 4 3
61 T a m ž e , inv. č. 8, č. j. OS 0 0 5 / 8 5 . Z á v e r y a ú l o h y z p o r a d y v Bratislave 2 5 . 4. 1 9 8 5 , s. 2.
62 T a m ž e , inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é úlohy z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1 9 8 7 , s. 2.
63 T a m ž e , inv. č. 8, č. j. OS 0 0 5 / 8 5 . Z á v e r y a ú l o h y z p o r a d y v Bratislave 2 8 . 2. 1 9 8 5 , s. 1 - 2.
64 Tamže. Z á v e r y a ú l o h y z p o r a d y v Bratislave 2 5 . 4. 1 9 8 5 , s. 2.
65 S l o v e n s k é národné povstanie.
66 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S Š t B 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 8, č. j. 0 0 5 / 8 5 . Z á v e r y a úlohy z p o r a d y v Bratislave 30. 3. 1 9 8 5 , s. 2.
67 T a m ž e , inv. č. 9, č. j. 0 0 6 1 / 8 6 . Z a b e z p e č o v a n i e kontroly a e v i d e n c i e z m i e n u navrátilcov, s. 1.
68 T a m ž e , č. j. 0 0 5 4 / 8 6 . Z á v e r y a úlohy z m e s a č n e j p o r a d y zo 4 . 2 . 1 9 8 6 , s. 2.
69 T a m ž e , inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1 9 8 7 , s. 3 - 4.
Závažnou prácou O ŠtB OS ZNB Levice konala 218 previerok na 538 osôb. Aj z toho
bolo vykonávanie štátno-bezpečnostných pre- dôvodu, ako aj z očakávaného nárastu poč-
vierok osôb, ktoré si nadriadené útvary ŠtB vy- tu obyvateľov v súvislosti s výstavbou atómo-
berali na realizáciu jednotlivých prípadov a ak- vej elektrárne Mochovce, bol schválený návrh,
cií. Pri štátnobezpečnostnej previerke sa skú- aby boli pri OS ZNB Levice ponechaní vysunu-
mala politická angažovanosť, členstvo v KSČ, tí operatívni pracovníci ŠtB. 7 6
„protištátna" a „protispoločenská" činnosť, Z plánu na rok 1986 vyplývala snaha
postoje v rokoch 1968/69, náboženské pre- o prehlbovanie poznatkov v nosných proble-
svedčenie či kontakty osoby a jej rodiny na ka- matikách stanovených na porade s náčelní-
pitalistické zahraničie. 7 0 Tiež sa skúmali sty- kom Správy ŠtB Bratislava. Plánovaná agen-
ky s emigráciou, vzťah k socialistickému zria- túra sa mala rozmiestniť do problematík urče-
deniu a Sovietskemu zväzu, styky na pochyb- ných k prvoradému rozpracovaniu. Jednotlivé
né osoby a povesť na pracovisku. 7 1 Prevere- spisy preverovaných osôb a nepriateľské oso-
ná bola aj najbližšia rodina. by boli pravidelne vyhodnocované a kandidáti
Medzi pravidelne preverované osoby patri- tajnej spolupráce neustále preverovaní. 77 Veľ-
li mladí študenti, ktorí sa rozhodli pre štúdium kú pozornosť O ŠtB OS ZNB Levice venova-
v socialistických krajinách. Na základe pre- la vykonávaniu aktívnych opatrení na zabez-
vierok boli spomedzi nich vytipovaní na jed- pečenie verejného poriadku pri významných
nej strane potenciálni odporcovia režimu, na politických a spoločenských udalostiach v ro-
druhej strane prípadní budúci spolupracovní- ku 1986. Počas výročí mali byť pod dôslednú
ci ŠtB. Previerka slúžila na to, aby „bol zais- kontrolu vyčlenené osoby z jednotlivých báz s
tený správny kádrový výber uchádzačov" 72 cieľom zabrániť im v páchaní „nepriateľskej"
O ŠtB OS ZNB Levice preverilo v roku 1986 činnosti, 7 8 čo len potvrdzuje dôraz na preven-
10 študentov, z ktorých neboli „negatívne štát- tívnu činnosť.
no-bezpečnostné poznatky" zistené k žiadne- S vykonávanou prácou O ŠtB OS ZNB Le-
mu a jeden bol navrhnutý ako možný budú- vice (avšak aj ďalších okresných oddelení) ne-
ci spolupracovník. Spomenuté štátnobezpeč- bola v Bratislave spokojnosť. Rozbor agentúr-
nostné posudky obsahovali aj odporúčanie, či nych poznatkov ukázal, že sa nedarilo odha-
je daný uchádzač vhodný na štúdium v socia- ľovať zámery po línii „vnútorného" nepriate-
listických krajinách. 7 3 ľa. Výhrady boli voči poklesu informácií o vply-
Ešte prísnejšími previerkami prechádzali tí ve Vatikánu a ďalších cirkevných organizácií
študenti, ktorí sa uchádzali o prijatie na Cyri- v zahraničí a aj absencia poznatkov o prenika-
lometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. ní sionistických organizácií, ich záujmov a cie-
Keď sa jednotliví uchádzači začínali hlásiť na ľov pôsobenia. 7 9 V správe sa konštatovalo, že
fakultu, vydala ŠtB pokyn na vykonanie ich dô- jednotlivé Okresné oddelenia ŠtB zameriava-
kladnej štátno-bezpečnostnej previerky, do kto- jú svoju hlavnú pozornosť na odhaľovanie ne-
rej mala byť zapojená aj agentúrna sieť. 74 V ro- priateľských tendencií v problematike rímsko-
ku 1986 podstúpila takúto kontrolu v levickom katolíckej cirkvi, siekt a maďarského nacio-
okrese jedna osoba a v roku 1987 dvaja uchá- nalizmu, ale aj v týchto problematikách sú po-
dzači, pričom neboli zistené negatívne štátno- znatky okrajové, nedotiahnuté do konca a chý-
bezpečnostné poznatky. 75 Veľa času venova- ba im štátnobezpečnostný charakter. Čísel-
la O ŠtB Levice aj lustrácii brancov pre armádu. ným vyjadrením nespokojnosti bol údaj, podľa
Čo sa týka konkrétnej činnosti, v priebehu ktorého v roku 1986 z celkového počtu 1 122
roka 1984 zaevidovala ŠtB Levice 413 PT spi- poznatkov bolo použiteľných 592 a z toho iba
sov a 183 tajných a obyčajných spisov a vy- 149 podali Okresné oddelenia ŠtB. 8 0 Ako
81 Tamže.
82 Tamže, inv. č. 8, č. j. OS 0 0 2 8 4 / 8 5 . H l a v n é ciele pre v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB z ročného plánu OS Z N B L e v i c e na rok 1 9 8 6 , s. 10.
8 3 NO.
84 A Ú P N , f. OS Z N B L e v i c e - S ŠtB 1 9 8 1 - 1 9 9 0 , inv. č. 8, č. j. OS 0 0 2 8 4 / 8 5 . H l a v n é ciele pre v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB z ročného plá-
nu OS Z N B L e v i c e na rok 1 9 8 6 , s. 11 - 12.
85 Tamže, inv. č. 12, č. j. 0 0 4 0 / 8 9 .
86 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1987, s. 9 - 1 0 .
87 Tamže, č. j. 0 0 3 1 / 8 6 . Opatrenia k z a m e d z e n i u nepriateľskej činnosti členov JS z 15. 1. 1 9 8 6 .
88 Tamže, inv. č. 10, č. j. 0 0 4 6 / 8 7 . Informácia o o r g a n i z o v a n í letákovej akcie.
89 Tamže, inv. č. 9, č. j. 0 0 2 8 8 / 8 6 . R o z p r a c o v a n é ú l o h y z ročného plánu OS Z N B - v y s u n u t é p r a c o v i s k o ŠtB L e v i c e na rok 1987, s. 3.
šiny. V 2. štvrťroku bola jej aktivizácia v okre-
se ešte väčšia, najmä niektorých predstavite-
ľov kultúrnej organizácie CSEMADOK, ako aj
rôznych osôb madärskej národnosti žijúcich
v levickom okrese. ŠtB to pripisovala vysiela-
niu maďarskej televízie, ktorá reflektovala po-
litický vývoj v Madärsku. Na levickom cintorí-
ne došlo k zhromaždeniu osôb maďarskej ná-
rodnosti a kladeniu vencov k pamätníku ma-
ďarských bojovníkov z revolúcie 1848/49 za
účasti asi 250 osôb. Na kladení vencov bol
prednesený verejný prejav o utláčaní madár-
skej menšiny s prísľubom obrany jej práv súvi-
siacich s „novým vetrom" z Maďarska. 9 0 Nie-
koľko aktivistov maďarskej menšiny z levické-
ho okresu sa zúčastnilo aj slávnostného poh-
rebu Imreho Nagyav Madärsku.
Na úseku kontrarozviednej ochrany mláde-
že sa mali v spolupráci s VB kontrolovať lokali-
ty, kde sa stretávala „závadová mládež" s cie-
ľom odhaľovať a predchádzať páchaniu pro-
tispoločenskej a trestnej činnosti. 9 1
Dôležitou súčasťou práce O ŠtB OS ZNB
Levice bola práca s agentúrnou sieťou, kto-
rá bola hlavným zdrojom poznatkov o sledova-
ných problematikách. Dvakrát do roka O ŠtB
OS ZNB Levice predkladala informácie o
opatreniach na zlepšenie práce v agentúrnej
oblasti. 9 2 Napríklad v apríli 1986 skonštato-
vala v správach spokojnosť s vývojom štátno-
bezpečnostnej situácie, zároveň však ako ne-
dostatok vyčítala „fluktuáciu schôdzkovej čin-
nosti s agentúrou".93 Nedostatky sa konšta-
tovali „vo vyhľadávacej činnosti, v práci na Ďalšou problematikou kontrarozviednej Zdroj: AÚPN
prípadoch a v rozširovaní agentúrno-dôver- ochrany sa stalo zabezpečenie športových
níckej siete".94 Po operatívnej porade 26. au- podujatí. Na základe rozkazu ministra vnútra
gusta 1986 náčelník S ŠtB Bratislavy nariadil bola počas konania XIII. svetovej zimnej uni-
vykonať prehodnotenie kandidátov tajnej spo- verziády vo Vysokých Tatrách vyhlásená mi-
lupráce, získaných pred rokom 1986, či sú moriadna bezpečnostná akcia na zaistenie
vhodní na spravodajské využitie a prijať opatre- bezpečnosti, pokoja a verejného poriadku na
nia k prevereniu stavu K T S . 9 5 V práci s agen- dni 18. februára - 2. marca 1987. Jednot-
túrou sa za hlavný cieľ považovalo rozšíriť livé okresné oddelenia ŠtB mali zabezpečiť
agentúrny aparát o kvalitných tajných spolu- spravodajské opatrenia na ochranu ekonomi-
pracovníkov a prehodnocovať agentúru vychá- ky pred mimoriadnymi udalosťami (najmä zá-
dzajúc z jej možností a schopností. Pri hodno- škodníctvom), zneužitiu reprografickej techni-
tení podriadených príslušníkov mali byť zásad- ky k rozmnožovaniu nezákonných písomností
ným kritériom konkrétne spravodajské výsled- a ďalšiu nepriateľskú činnosť. Zvláštna pozor-
ky a efektívnosť riadenej agentúry. 9 6 nosť sa mala venovať ochrane skladov zbraní,
Prílohy
Tabuľka č. 1
Agentúrno-dôvernícka sieť O ŠtB Levice v roku 1985. Zdroj: AÚPN, f. OS ZNB Levice -
S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 8, č. j. OS 00162/85, Rozbor ŠtB situácie.
Schôdzky príslušníkov O ŠtB Levice s TS v prvom polroku 1985 po línii II. odboru.
(Zdroj: AÚPN, f. OS ZNB Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 8, č. j. SO 001/85)
Tabuľka č. 3
Činnosť O ŠtB Levice v roku 1986 na základe zachovaných dokumentov. Zdroj: AÚPN
f. OS ZNB Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 9, č. j. 00110/86.
Tabuľka č. 4 a 5
Využitie získaných informácií. Zdroj: AÚPN, f. OS ZNB Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv.
č. 11, č. j. 0 0 3 9 / 8 8 . Zhodnotenie výslednosti práce s agentúrou, využitie informácií pre vlastnú
kontrarozviednu činnosť za rok 1986.
Tabuľka č. 6
Aktivita O ŠtB Levice v roku 1989 na základe štvrťročných správ. Zdroj: AÚPN, f. OS
ZNB Levice - S ŠtB 1981 - 1990, inv. č. 12, č. j. 0 0 4 0 / 8 9 .
Peter Jašek: State Security Activity in the Second Haif of the 1980s.
Reconstituting the Period Landscape on the Case of the District Directorate of the
State Security Levice
The second half of the 1980s brought about a fundamental shift in the situation of the communist Czechoslovakia.
The social air affected or rather deformed by the normalization regime that was established in the 1970s started
changing and the general population ever increasingly demonstrated malcontent with the incumbent regime.
Normalized Czechoslovakia was one of the states which reacted to the changes in the Soviet Union very slowly.
Since the normalization regime could not count on the wide support in society, it had to secure its hegemonic power
by using other means. One of the key players was the State Security, the secret communist police, which ran a high-
charged screening campaign targeted on the anti-regime activists and also facilitated the eradication of the anti-
communist activities of the dissidents. The District Directorate of the National Security Corpse in Levice and its
State Security department made for a specific case especially in terms of the influence they exerted over a nuclear
power plant. Its activity provides for a plastic rendition of the state security operation in general in the latter half of
the 1980s when the communist regime was phasing out of existence.
„Nemohol som k vám prísť../'
(O pokusoch pozvať pápeža Jána Pavla II. do komunistického Československa)
Doc. ThDr. Keď v pondelok 16. októbra roku 1978 mohli dopustiť, aby za pápeža zvolili ob-
večer zazvonil prvému tajomníkovi poľskej ko- čana socialistickej krajiny". Neskôr dostal
Jozef Haľko, PhD.
munistickej strany Edvardovi Gierekovi tele- Andropov na stôl analýzu Wojtylovho zvolenia,
(1964), absolvent
fón, nemohol tušiť, že mu idú oznámiť azda ktorá v duchu príslovečnej sprisahaneckej fó-
Vysokej školy
najprekvapujúcejšiu správu jeho života. Na bie konštatuje, že táto pápežská voľba cieli na
ekonomickej v Bratislave
linke bol člen politbyra Stanislaw Kania, kto- destabilizáciu Poľska a s ňou celej Varšavskej
a Univerzity Svätého
kríža v Ríme.
rý predsedovi strany zreferoval najnovšiu in- zmluvy. Lebo v jej členských krajinách bude
Rímskokatolícky kňaz, formáciu agentúry Reuters: z konkláve, ktoré teraz Vatikán ešte naliehavejšie žiadať nábo-
v súčasnosti prednáša v Ríme volilo hlavu Katolíckej cirkvi, už vzišiel ženskú slobodu, nehovoriac o problematic-
na Katedre cirkevných nový pápež: krakovský kardinál Karol Wojtyła! kej konštelácii v Litve, Bielorusku a Ukrajine,
dejín Rímskokatolíckej Kania v slúchadle započul iba Gierekovo krát- ku ktorým má nový pápež nebezpečne úzke
Cyrilometodskej ke: „ó, rany boskie", niečo ako slovenské „pre väzby. 4
bohosloveckej fakulty Kristove rany\"1 Tento povzdych neprekva- Aj slovenskí disidenti si boli vedomí zlo-
Univerzity Komenského puje, veď Gierek zrejme aspoň rámcovo po- mu, ktorý nastal zvolením slovanského pá-
v Bratislave. znal doterajšie zistenia poľskej tajnej služby: peža z komunistickej krajiny. Keď si členovia
Wojtylu kedysi mali zatknúť, zvažoval to poľ- a spolupracovníci sekulárneho inštitútu Fatima
ský generálny prokurátor už v prvej polovici František Mikloško a tajne vysvätený kňaz
sedemdesiatych rokov a neuskutočnil ho len Vladimír Jukl onoho 16. októbra z vatikánske-
zo strachu pred reakciou verejnosti, pre kto-
ho rozhlasu spoločne vypočuli slávnostné „ha-
rú bol váženou morálnou autoritou. Okrem to-
bemus papam", Jukl po vyslovení Wojtylovho
ho mal menovaný kontakty na rôzne opozič-
mena začal všetkých nadšene objímať so slo-
né skupiny, pričom aj on sám kázňami, naj-
vami: „neviete si predstaviť, čo to bude pre
mä v roku 1973, otvorene kritizoval poľský re-
nás znamenať!".5 „Čo to bude znamenať" za-
žim. Napriek všetkým obštrukciám ateizátorov
ujímalo aj vedenie štátu vrátane českosloven-
konsekroval v roku 1977 na krakovskom pred-
ského prezidenta Gustáva Husáka, ktorému
mestí Nowa Huta za prítomnosti dvadsaťtisíco-
čoskoro predložili „kádrový posudok" nového
vého zástupu nový kostol. 2
pápeža: ide o človeka, ktorý - to je podtrhnu-
Čo Giereka hnevalo či prekvapovalo, to té červenou, možno Husákovou fixkou - „ote-
pre veľkú časť poľskej society znamenalo ob- vřeně vystupoval proti vedeckému světo-
rovskú vzpruhu uprostred bezútešnej letar- vému názoru, a nazýval marxistické učení
gie. „Nikto si nevedel predstaviť, že jedného o Církvi antikatechismem světského světa".
dňa už v Poľsku nebude reálny socializmus Už na Druhom vatikánskom koncile vystupoval
a my sa budeme môcť vzoprieť príkazom ako „najlepší znalec marxizmu medzi poľský-
z Moskvy" - napísal jeden z poľských kňazov mi biskupmi", nešlo mu o odsúdenie marxis-
- „lenže toho 16. októbra 1978 sme zrazu tov, ale o bratské volanie k nim i všetkým ľu-
pocítili, že náš svet by sa predsa len mohol ďom. Bol to Wojtyła, kto sa vyjadroval aj k psy-
vybrať iným smerom, pretože už nemusel chologickému založeniu ateistu, ktorého treba
byť spútaný mechanizmom, ktorý nás vie- posudzovať vo svetle viery ako predmet spás-
dol len do zúfalstva a absurdity".3 Možnosť nej Božej vôle. Skúmal aj vzťah medzi kolekti-
„vzoprieť sa Moskve" registrovala aj sovietska vizmom a ateizmom, či kolektivizmus podmie-
tajná služba KGB, ktorej šéf Jurij Andropov ňuje ateizmus alebo naopak. Z hľadiska pas-
svojim agentom v zahraničí ihneď vyčítal, „ako toračných priorít sa doterajší krakovský kar-
ci poľskej cirkvi treba robiť misij- A tak sa postava Karola Wojtylu na čele Ján Pavol II.
nú činnosť v ČSSR" 7 Z toho plynula logická Katolíckej cirkvi javila pre sovietsky blok čím
otázka: ak takto vnímal Slovensko z perspektí- ďalej ako veľké nebezpečenstvo. Poukazovali
vy biskupa susediacej diecézy, prečo by sa je- na to aj diplomatické depeše českosloven-
ho postoj menil po nastúpení na Petrov sto- ských diplomatov na celom svete, naprí-
lec. Krátko po zvolení nitrianskemu biskupo- klad hneď ďalšie ráno po konkláve referova-
vi Pásztorovi pripomenul „zväzky, čo spája- li z viedenského veľvyslanectva, že podľa ta-
li milovanú Krakovskú diecézu s diecézou mojších „odborníkov na východnú Európu"
Nitrianskou". „Táto milá spomienka," dodal dôjde k „rastu pozícií cirkvi a národnej hr-
Ján Pavol II., „nech uistí Vás i všetkých ve- dosti v PĽR" a v oblasti cirkevnej k „návra-
riacich na Slovensku o mojej láske, o mojej tu k niektorým dog mám a mysticizmu" 10
starostlivosti o vás, o mojej modlitbe za vás. Z Londýna citovali obavy labouristického po-
Pápež vás miluje, buďte o tom istý! Pápež sa slanca Petra Bottomleya, že Poľsku hrozí si-
modlí za vás, trpíš vami, dúfa spolu s vami."8 tuácia podobná československým udalostiam
S týmito slovami, adresovanými na Slovensko, v roku 1968. 1 1 Rumunskí diplomati hovorili o
zvláštne rezonovala aj odpoveď jednému z ve- „protipoľskej voľbe" na oživenie klerikalizmu
riacich v meste Assisi, kde na pápeža ktosi zvo- a riešenie krízy v samotnej Cirkvi, ktorá určite
zvýši svoju medzinárodnú angažovanosť v zá-
lal „nezabúdajte na umlčanú cirkev". „Odteraz
ujme ľudských práv. 1 2 Podľa ďalších názorov
nie je umlčaná" - znela odpoveď - „pretože
vplývali na voľbu najmä medzinárodné antiko-
bude hovoriť mojím hlasom".9
28 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a S N B , š k . 3 8 . Z á v e r e č n á i n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II., ne-
datované.
29 Tamže. I n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II. v P Ľ R , n e d a t o v a n é .
30 A Ú P N , f. KS Z N B , S - Š t B B a n s k á B y s t r i c a , i. j. 211. Plán o p a t r e n í do a k c i e „ S t a n i s l a v " zo 4. m á j a 1 9 7 9 .
31 T a m ž e . A k c i a „ S t a n i s l a v " - z o z n a m o s ô b z r a d o v z n á m y c h n á b o ž e n s k ý c h f a n a t i k o v z 18. m á j a 1 9 7 9 .
32 T a m ž e . A k c i a „ S t a n i s l a v " - z o z n a m o s ô b p o d o z r i v ý c h z p r e n á š a n i a z á v a d n e j l i t e r a t ú r y z o 16. m á j a 1 9 7 9 .
33 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a SNB, š k . 3 8 . I n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II. v P Ľ R , n e d a t o -
vané.
34 T a m ž e . Z á v e r e č n á i n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II., n e d a t o v a n é .
35 A Ú P N , f . K S Z N B , S - Š t B B a n s k á B y s t r i c a , i . j . 211. H l á s e n i e k n á v š t e v e p á p e ž a v P o ľ s k u z 31. m á j a 1 9 7 9 ; V y h o d n o t e n i e n á v š t e v y
p á p e ž a v P Ľ R z 13. j ú n a 1 9 7 9 .
36 T a m ž e . H l á s e n i e o n á v š t e v e p á p e ž a v P Ľ R zo 4. j ú l a 1 9 7 9 .
37 T a m ž e . V y h o d n o t e n i e n á v š t e v y p á p e ž a v P Ľ R z 13. j ú n a 1 9 7 9 .
žom i platne s jeho príhovormi. O bušinskom
farárovi Jánovi Oroschovi - dnes už pomoc-
nom biskupovi Trnavskej arcidiecézy - ne-
skôr agenti „Redaktor" a „Igor" udali, že ho
v Poľsku osobne prijal pápež, ktorému odo-
vzdal nejaké prehlásenie od duchovných a ve-
riacich z Veľkého Krtíša, po čom nechal pá-
pež pozdravovať veriacich v Československu
s povzbudením konať podľa svedomia a po-
kynov Cirkvi. No konkrétnejší obsah rozhovo-
ru Oroscha s Jánom Pavlom II. sa ani cirkev-
nému tajomníkovi ani tajným spolupracovní-
kom ŠtB zistiť nepodarilo. 3 8 Oroschovi a jeho
spoločníkovi sa v stredu 6. júna večer naozaj
podarilo dostať do Krakova na stretnutie poľ-
ských kňazov s pápežom vo Wawelskej kated-
rále. Tam ich ako kňazov zo Slovenska, kto-
rým sa prekonaním hranice podaril husársky
kúsok, usadili do prvej rady blízko k Jánovi
Pavlovi II. Počas následného asi päťminú-
tového rozhovoru Orosch Svätému Otcovi
skutočne odovzdal písomnú zdravicu kňazov
svojho dekanátu a referoval mu o situácii na
Slovensku, načo Ján Pavol II. opätoval srdeč-
né pozdravy a požehnania Oroschovým spo-
lubratom. 3 9 Komunisti, neznalí celkom pro-
zaických okolností stretnutia, si zo svojich ku-
sých informácií domýšľali akési supertajné
sprisahanecké kolokvium, na základe ktoré-
ho začali Oroscha podozrievať, že veru nemô-
že byť len taký „obyčajný duchovný, ale asi
zastáva nejakú význačnú funkciu v tzv. ne-
legálnej cirkvi". A tak zvažovali nielen odňa-
tie Oroschovho cestovného dokladu, ale aj je-
ho presunutie do inej farnosti, či dokonca je-
ho úplné vyradenie z pastorácie. 4 0
42 D L U G O Š , F ; V y h l á s e n i e b a z i l i k y v L e v o č i chceli k o m u n i s t i z a k á z a ť . In: h t t p : / / w w w . k a t o l i c k e n o v i n y . s k / o n l i n e / c l a n o k . p h p ? i d _ c l = 9 0 0 3 ,
11. j ú n a 2011.
43 D L U G O Š , F.: Dejiny Mariánskej hory v Levoči. L e v o č a 2 0 0 0 , s. 182 - 1 8 3 .
44 A Ú P N , f. KS Z N B - S p r á v a Š t B K o š i c e , a. j. 1757. Z á v e r z p o r a d y o c i r k v i a s e k t á c h , k o n a n e j 7. m a r c a 1 9 7 9 na S - Š t B K o š i c e .
45 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a SNB, š k . 3 8 . Z á v e r e č n á i n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II., ne-
datované.
46 A Ú P N , f. S p r á v a o c h r a n y š t á t n y c h h r a n í c - K o š i c e , f a s c i k e l . 16. S p r á v a o o p e r a t í v n e j s i t u á c i i na š t á t n e j h r a n i c i Č S S R - P Ľ R na úse-
ku N o v y S a c z a V ý c h o d o s l o v e n s k é h o k r a j a za d o b u od 1. 1. 1 9 7 9 do 3 0 . 6. 1 9 7 9 .
47 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a SNB, š k . 3 8 . Z á v e r e č n á i n f o r m á c i a o r e a g e n c i i a o h l a s o c h o b č a n o v S S R k n á v š t e v e p á p e ž a J á n a P a v l a II., ne-
datované.
105 Tamže.
to počas návštevy Slovenského ústavu svä-
tých Cyrila a Metoda „kromě obvyklých poli-
tických výpadů (...) vysoce ocenil politickou
aktivitu emigrantů (...), extrémistických pro-
vatikánských elementů". V duchu „agresiv-
ního kursu papeže" bol formulovaný jeho kri-
tický list prezidentovi Husákovi s požiadavka-
mi zjednať nápravu v otázke počtu prijímaných
kňazov. Aj biskupskú konsekráciu Slováka
Jozefa Tomku komunisti vnímali ako vyzdvihnu-
tie československej emigrácie v Ríme na úkor
oficiálnych predstaviteľov Rímskokatolíckej
cirkvi na Slovensku. 4 9 V roku 1980 česko-
slovenských ateizátorov podráždilo vyhláse-
nie svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov
Európy, kvalifikované ako snaha pápeža „oži-
vovať nacionalistické a klerikálne deformo-
vané cyrilo-metodské tradície". Nepríjemný Potom sa už pápež javil ako azda najnebez-
bol pre komunistov aj tieň prirodzeného podo- pečnejší protivník režimu, ako proti socializ-
zrenia voči nim po vražednom pokuse turecké- mu zameraná „ťažisková osobnosť dlhodo-
ho teroristu Mehmeta Ali-Agcu zabiť pápeža, bej a cieľavedomej ofenzívy".52 Súčasťou
po čom ŠtB zablokovala päť súvisiacich pošto- tejto ofenzivy bolo aj príležitostné zasielanie
vých zásielok: dve želania skorého uzdravenia cielených posolstiev, ktorými pápež „nepřímo
zo Slovenska do Ríma, tiež tri fotografie pápe- nabáda nepřihlížet k zákonným normám" a
ža od Štefana Fáberu s textom, že atentát je ktoré sú vlastne „návody s jasným politickým
vrcholným zločinom spomedzi zločinov, „kto- kontextem". Nehovoriac o jeho striktnom zá-
rými je zaplavený materializmom skorumpo- kaze biskupom zúčastniť sa nenáboženského
vaný svet".50 kongresu v Moskve. 5 3
Najcitlivejšie však československí komu- Iste nie náhodou práve v tejto cirkevno-po-
nisti reagovali na také opatrenia Vatikánu, kto- litickej konštelácii schválilo Predsedníctvo ÚV
ré priamo spochybňovali oprávnenosť ich do- KSS „Dlhodobý postup v oblasti cirkevnej po-
hľadu nad Katolíckou cirkvou. V januári ro- litiky a vedecko-ateistickej výchovy". Na zákla-
ku 1981 ich podráždil prípis trnavského bis- de „zosilnenia tlaku Vatikánu, poľského epis-
kupa Júliusa Gábriša: s odvolaním sa na po- kopátu a extrémnych klerikálnych síl" sa naj-
stoj Vatikánu informoval dekanov diecézy, že vyššie komunistické vedenie uznieslo nedo-
„cirkevní tajomníci sa nemajú zúčastňovať pustiť „zosilňovanie cirkevnej štruktúry a po-
kňazských rekolekcií". Komunisti kritizova- litických ambícií' a teda nedovoliť realizáciu
li Gábrišovo „svojvoľné" počínanie a minis- akýchkoľvek pápežských dokumentov a akej-
ter kultúry naliehavo žiadal záruky, že rekolek- koľvek „legendy a glorioly okolo osobnos-
cie nebudú „zneužité".51 V nasledujúcom ro- ti pápeža".54 No kým pre československých
ku 1982 nasledoval pre ateizátorov najprovo- komunistov bol pápež stále viac persona non
katívnejší počin Jána Pavla II., ktorý dekré- grata číslo jeden, ich poľskí súdruhovia sa
tom Quidam Episcopi zakázal mierové združe- v jubilejnom roku 1983 chystali svojho rodá-
nie zavádzajúco titulované „Pacem in Terris". ka uvítať znova. Pápež vtedy na Slovensko taj-
49 A Ú P N , í. B 8 / I I , š k . 13, a. j. 2 8 3 . S p r á v a o š t á t o b e z p e č n o s t n e j s i t u á c i i v Z á p a d o s l o v e n s k o m kraji za 3. š t v r ť r o k 1 9 7 9 z 2 8 . s e p t e m -
bra 1979.
50 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a S N B , š k . 4 0 . T ý ž d e n n á i n f o r m á c i a č. 2 3 / S o š t b . s i t u á c i i v r á m c i S S R za o b d o b i e od 8. 6. do 15. 6. 1 9 8 1 .
51 A R K B Ú N . f . S L O V Ú C , š k . 2 5 . V ý p i s z listu A r c i b i s k u p s k é h o ú r a d u v T r n a v e v o v e c i „ r e k o l e k c i e " a d r e s o v a n ý n a o k r e s n é a o b v o d n é
d e k a n s k é ú r a d y z o d ň a 12. j a n u á r a 1 9 8 2 ; T a m ž e , š k . 4 7 N á v r h n a u s k u t o č n e n i e p o h o v o r u s t r n a v s k ý m b i s k u p o m G á b r i š o m z 26.
a u g u s t a 1981; Z á z n a m z r o k o v a n i a m i n i s t r a k u l t ú r y S S R s b i s k u p m i a o r d i n á r m i zo 16. f e b r u á r a 1981.
52 S N A , f. ÚV K S S - preds., š k . 1631. I n f o r m á c i a o p o b y t e b i s k u p o v z Č S S R vo V a t i k á n e " a d l i m i n a " v d ň o c h 8 . - 1 9 . m a r c a 1 9 8 2 , o sú-
časných s t a n o v i s k á c h Vatikánu a návrh na náš ďalší postup zo 6. apríla 1982.
53 A R K B Ú N , í. S L O V Ú C , šk. 48. Z p r á v a o n o v ý c h j e v e c h v politice V a t i k á n u v ů č i Č S S R v s o u v i s l o s t i s n á v š t e v o u b i s k u p ů v Ř í m ě a n á v r h
na další postup, n e d a t o v a n é .
54 L E T Z , R.: P r e n a s l e d o v a n i e k r e s ť a n o v na S l o v e n s k u v r o k o c h 1 9 4 8 - 1 9 8 9 . In: M I K L 0 Š K 0 , F. - S M O L Í K O V Á , G. - S M O L Í K , P.: Zločiny
komunizmu na Slovensku 1948 - 1989. 1. diel. B r a t i s l a v a 2 0 0 1 , s. 3 1 4 - 3 1 5 .
ne odkázal, aby sa katolícki aktivisti Silvester centrálou ŠtB. Všetko malo jediný cieľ: „ne-
Krčméry a Vladimír Jukl zo sekulárneho in- připustit, aby návštevy papeže v PLR nebylo
štitútu Fatima snažili dostať do Poľska obno- zneužito k protispolečenskému ovlivňování
viť staré kontakty, ktoré najmä Krčméry osob- a aktivizaci československých věřících"58
ne niekoľko krát nadviazal s krakovským arci- Na základe tohto Wiederlechnerovho projek-
biskupom ešte začiatkom sedemdesiatych ro- tu bol vypracovaný podrobný vykonávací plán,
kov. Teraz sa však kvôli sústavnému dohľadu ktorý počítal s mimoriadnou intenzifikáciou
bezpečnosti takáto cesta javila celkom nereál- agentúrnej práce: centrálne schválení agen-
na. 5 5 Na Slovensku sa totiž kontrola Cirkvi ra- ti vysadení do Poľska mali pokrývať zóny veľ-
dikálne priostrila, o akýchkoľvek pohyboch na kých stretnutí; v dobe návštevy sa mala zhus-
cirkevnom poli musel byť stranícky aparát na tiť frekvencia stretnutí s tajnými spolupracov-
všetkých úrovniach informovaný, pričom naj- níkmi a dôverníkmi ŠtB najmä v prihraničných
vyššie orgány rozhodli bezpodmienečne za- okresoch, aby ich úkolovali na konkrétne „re-
medziť akémukoľvek hromadnému cestova- akčné živly" z radov duchovenstva a laické-
niu do okolitých štátov. 5 6 Dôvod: pápež „po- ho apoštolátu. Najmä bolo nevyhnutné preka-
vyšoval náboženské práva a náboženskú ziť výjazdy, napríklad účelovým a presne termí-
slobodu na oficiálnu politiku s cieľom aktivi- novaným predvolaním na technickú kontrolu s
zovať hierarchiu, duchovenstvo a veriacich následným odňatím technického osvedčenia.
k tomu, aby sa postavili proti socialistické- Vybavovanie cestovných dokladov sa malo
mu zriadeniu a nepodporovali jeho politic- umelo preťahovať až do pápežovho odchodu,
kú orientáciu". A to nielen v Poľsku, veď „Ján no záujemcov i poľských pozývateľov prísne
Pavol II. zintenzívňoval svoju činnosť proti evidovali. Sprísnené kontroly sa nemali vyhnúť
ČSSR, dával priame pokyny biskupom, ako ani západným diplomatom, ani poľským ro-
obchádzať zákonné ustanovenia upravujú- botníkom a študentom. Na samotnej hranič-
ce vzťah štátu k cirkvi a náboženským spo- nej čiare sa tiež predpokladal mimoriadny re-
ločnostiam" 57 žim: zhustenie hraničiarov, napríklad v kritickej
Šesť týždňov po tejto charakteristike za- lokalite Brýzgalky v okrese Čadca; sprísne-
hájila ŠtB dálšiu veľkoplošnú operáciu nazva- nie pasovej kontroly v oboch smeroch so za-
nú „AKCIA PAVEL", podobnú „Akcii Stanislav" meraním na ideodiverznú spisbu, podávanie
spred štyroch rokov. Zameraná bola opäť na denných hlásení o situácii na štátnej hranici
„eliminaci negativního dopadu cesty pape- - všetko, samozrejme, v súčinnosti s poľský-
že do PLR na československou církevné-po- mi súdruhmi. Na cirkevných podujatiach do-
litickou situaci". Pretovstredu 11. mája 1983 stali okresní cirkevní tajomníci za úlohu nedo-
popoludní náčelník kontrarozviedky zameranej voliť ich „zneužitie" na propagáciu pápežskej
na boj proti vnútornému nepriateľovi plukovník návštevy či kritiku štátnej správy. V čase po-
Zdeněk Wiederlechner telegrafoval všetkým bytu pápeža mal tieto protiopatrenia koordino-
krajským správam ŠtB rozsiahle pokyny na vať v stredoslovenskom kraji špeciálny osem-
rozbehnutie „akcie". Wiederlechner nariaďo- členný štáb pod velením náčelníka okresnej
val identifikovať a cieľavedome zamedziť vy- správy ZNB majora JUDr. Jozefa Fujaka, ktorý
cestovanie „záujmových osôb", a to buď v in- v záujme väčšej operatívnosti dostal k dispo-
dividuálnych prípadoch odňatím technické- zícii väčší počet motorových vozidiel. Všetky
ho osvedčenia, alebo v prípadoch skupinové- štáby museli situáciu pravidelne vyhodnoco-
ho záujmu blokovaním zájazdov cez cestovné vať a denne o 10.00 hodine o nej predkladať
kancelárie a vlastníkov prostriedkov hromad- situačné hlásenie 2. odboru správy ŠtB. 5 9 Iné
nej dopravy. Vycestovať mohla iba špeciálna hlásenia, mimochodom, obsahovali aj názory
agentúrna sieť osôb špeciálne schválených mienkotvorných osobností. Napríklad o spiso-
60 T a m ž e . P r i p r a v o v a n á n á v š t e v a p á p e ž a J á n a P a v l a II. v P Ľ R - n á z o r y H a n y P o n i c k e j k c i e ľ u n á v š t e v y z 3 0 . m á j a 1 9 8 3 .
61 T a m ž e . S p r á v a a p o z n a t k y k „ A k c i i P a v e l " zo 17. j ú n a 1 9 8 3 .
62 T a m ž e . Z a s l a n i e p o z n a t k u v , . A k c i i M i e r " z 18. j ú n a 1 9 8 3 .
63 Tamže. „ A k c i a Pavel", informácia z 23. júna 1983.
64 Tamže. „ A k c i a Pavel", informácia z 28. júna 1983.
65 Tamže. Hlásenie o poznatkoch k „ A k c i a Pavol" z 22. júna 1983.
66 S N A , f. M i n i s t e r s t v o k u l t ú r y - S P V C , š k . 7. I n f o r m á c i a o p r i j a t i a c h r í m s k o k a t o l í c k e h o d u c h o v e n s t v a u p r e d s e d o v O N V od d e c e m b r a
1 9 8 2 d o f e b r u á r a 1 9 8 3 z 15. m a r c a 1 9 8 3 .
No nielen kňazi, ale dokonca ani straníc- kardinála Františka Tomáška, ktorý však - ako
ke rady sa neubránili náboženskej aktivizá- neskôr priznal - „na to delší dobu nereago-
cii. Iba za rok 1983 vylúčili z KSČ za „nábo- val",71
ženské predsudky a malomeštiacke návy- Neskôr však reagoval vidiac výsledky pod-
ky" 162 osôb, ďalších 96 postihol straníc- pisovej záštity pozvaniu Svätého Otca na
ky trest. 6 7 Podľa jednej „kontrolnej správy" o Velehrad. Samozrejme, pozberateľoch podpi-
ateizácii z jari roku 1984 bol v religióznějších sov ŠtB vytrvalo pátrala a „vinníkov" tvrdo po-
okresoch „stále pomerne vysoký" počet ve- stihovala. Aj vo vyššie spomínanom Hruštíne,
riacich komunistov, ba počet pokrstených de- kde sa našlo až 1 203 signatárov, udal jeden
tí straníkov „v poslednom roku dokonca stú- miestny komunista ako organizátora podpiso-
pol". A to kvôli mylnému presvedčeniu, že vania žeriavnika Martina Stieranku: na dlhé,
„stanovy strany nezakazujú chodiť do kosto- niekedy až osemhodinové výsluchy ho potom
la". Vrcholom takejto „svetonázorovej neujas- viackrát eskortovali vyčerpaného z práce, na-
nenosti" bolo, keď sa členovia strany „zmani- priek chorobe ho držali v chladnej pivnici dol-
pulovaní klerikálnymi silami" proti záujmom nokubínskej policajnej stanice, a v takom sta-
strany a socializmu podpísali za návštevu pá- ve ho vystavovali psychickému a fyzickému
peža v ČSSR. Najalarmujúcejší príklad regis- násiliu vrátane bitia po pätách. Výsluch ab-
troval Ústredný výbor KSS v obci Hruštín na solvovala aj jeho manželka Margita, dcéru vy-
Orave, kde až sedemnásť komunistov svo- trestali znemožnením štúdia na strednej škole.
jím podpisom podporilo pozvanie pápeža do Takéto šikanovanie a zastrašovanie trvalo dlhé
Československa! 6 8 mesiace a dotklo sa aj samotnej farnosti, kto-
„Pozývanie pápeža" nebola čisto lokál- rej záujemcov o bohoslovie systematicky od-
na improvizácia, ale celoplošné podpisové mietali prijať do seminára. 7 2
podujatie organizované od konca roku 1983 Čosi podobné sa odohrávalo aj na opač-
z Bratislavy sekulárnym inštitútom Fatima, nom konci Slovenska, v obci Kmeťovo neďa-
ktoré reprezentovali predovšetkým Vladimír leko Nových Zámkov. Tam - opäť na podnet
Jukl, Silvester Krčméry a ich spolupracovník Františka Mikloška - iniciatívu prevzal študent
František Mikloško. Už na septembrovej šaš- bratislavskej elektrotechnickej fakulty Jozef
tínskej púti rozšírili medzi veriacimi text s po- Sádovský. Spomína, že vo vtedajšej atmosfére
vzbudením k dennej modlitbe za zasvätenie vrcholiacej normalizácie i nástupu Jána Pavla II.
Slovenska Panne Márii, ktoré by vykonal Ján prirodzene dozrela túžba vidieť ho aj u nás do-
Pavol II. pri návšteve Československa v rám- ma. A s ňou aj rozhodnutie zorganizovať pod-
ci cyrilo-metodského jubilea v roku 1 9 8 5 . 6 9 pisovku za jeho pozvanie, ktorá prebehla naj-
Rovnaké letáčiky koncom októbra odchy- mä počas marca roku 1984. Dvojice zbera-
tila ŠtB aj v bratislavskom Blumentálskom teľov chodili po Kmeťove z domu do domu,
kostole. 7 0 Túžba po uvítaní pápeža na úze- okrem bytov rizikových osôb ako boli komunis-
mí Československa dostala ešte konkrétnej- ti či tajní. No dvojice povzbudené rýchlym zís-
šiu podobu na jednom stretnutí v bratislavskej kaním stoviek podpisov upustili od pôvodnej
Univerzitnej knižnici, kde Jukl prekvapené- obozretnosti a zaklopali aj do domov pôvod-
mu Mikloškovi nadiktoval odkaz na doručenie ne neplánovaných. Samozrejmým dôsledkom
Svätému otcovi: „V duchu slov Pána Ježiša bolo udanie na ŠtB, ktorá zasiahla našťastie
a ty Peter, keď sa obrátiš, posilňuj svojich až v čase, keď Sádovský už stovky podpisov
bratov Vás pozývame do Československa!" doručil Františkovi Mikloškovi. „Uvedený po-
Súčasne s takýmto pozvaním sa Silvester čet podpisov ma dodnes udivuje" - spomí-
Krčméry pokúsil získať podporu pražského na Sádovský - „a napĺňa aj hrdosťou za de-
67 S N A ; f . Ú V K S S - preds., š k . 1 6 8 4 . D ô v o d y u l o ž e n ý c h s t r a n í c k y c h t r e s t o v a u k o n č e n i a č l e n s t v a K S Č ( b e z ú m r t i a ) v r o k u 1 9 8 3 z a
v y b r a n é s o c i á l n e s k u p i n y z 24. a p r í l a 1 9 8 4
68 T a m ž e , š k . 1614. K o n t r o l n á s p r á v a o p l n e n í d o k u m e n t u " D l h o d o b ý p o s t u p v o b l a s t i c i r k e v n e j p o l i t i k y a v e d e c k o - a t e i s t i c k e j v ý c h o -
vy po X V I . zjazde KSČ a zjazde KSS z mája 1983.
69 M I K L O Š K O , F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť, s. 1 2 6 .
70 A Ú P N , f. X I I . s p r á v a S N E , i i 42. I n f o r m á c i a č. 3 o štb. s i t u á c i i v r á m c i X I I . s p r á v y Z N B B r a t i s l a v a za o b d o b i e od 1. n o v e m b r a 1 9 8 3
do 15. n o v e m b r a 1 9 8 3 .
71 M I K L O Š K O , F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť, s. 126; A R K B Ú N , f. S L O V Ú C , š k . 27. P r í p i s k a r d i n á l a T o m á š k a Ú r a d u P r e d s e d n í c t v a
v l á d y Č S S R z 11. a p r í l a 1 9 8 4 .
72 Osobná (telefonická) v ý p o v e ď bývalého hruštínskeho farára Marcela Martinka; Osobná v ý p o v e ď brata Martina Stieranku Jána
z 2 3 . m á j a 2 0 1 1 ; O s o b n á v ý p o v e ď m a n ž e l k y M a r t i n a S t i e r a n k u M a r g i t y z 24. m á j a 2 0 1 1 .
dinu, ktorá prispela 560 podpismi k celko-
vému počtu podpisov, čím sa veľmi spon-
tánne prihlásila k Svätému Otcovi Jánovi
Pavlovi".73 Táto vernosť hlave Cirkvi však bo-
la vykúpená šikanovaním zo strany bezpeč-
nostných orgánov, viachodinovým vypočúva-
ním nielen Sádovského, ale aj zberateľov, tri-
dsaťročného Ota Šveca a dvadsaťtriročné-
ho Jozefa Jurkáčka. Policajti si od nich chce-
li vynútiť nielen listiny, ale aj identitu hlavné-
ho koordinátora akcie. „Policie použila při vý-
slechu fyzického násilí," - hlásil disidentský
Výbor na ochranu nespravodlivo stíhaných
- „Ota Švec byl jedenkrát udeřen do obliče-
je, Jozef Sádovský byl průběžně od 18. do
22. hodin bit. Fyzického násilí se dopustili
mjr. SNB Bence, poručík SNB Szabo a poru-
čík SNB Toman"74
Nadporučík Toman z novozámockej ŠtB
uštedril zaucho aj osemnásťročnému matu-
rantovi Jurajovi Hlavačkovi. Tento gymnazista
sa o potrebe zháňať signatárov dozvedel me-
dzi členmi mládežníckeho krúžku kmeťovskej
farnosti a rozhodol sa hárky predložiť aj svojim
rodákom v neďalekom Mojzesove. Úspešne
oslovil sto až dvesto ľudí, ktorých mená s dô-
verou odovzdal miestnemu farárovi. „V pon-
delok prišla do školy Štátna bezpečnosť,"
- spomína Hlavačka - „ktorá ma odviedla na menoslovy zničil. A ako sa malo s podpismi Pohraničná hliadka
výsluch do akejsi malej miestnosti: tam mi naložiť? Nevie, lebo so spomínanými osobami na poľsko-československej
uniformovaný policajt vylepil zaucho, druhé sa už do styku nedostal. Napokon Hlavačka hranici.
som dostal od ďalšieho. Potom ma zobra- vyznal, že by veru aj on pápeža rád videl osob-
li k tajným a začal sa výsluch s vyhrážka- ne. Možno aj pre túto úprimnosť sa ŠtB rozho-
mi či viem, že nemusím zmaturovať, kam dla držať ho pod kontrolou „s cieľom zame-
chcem ísť do školy?!" No Hlavačka po- dzenia jeho ďalšej protispoločenskej čin-
čas výsluchu neprezradil ani spoločenstvo nosti" v laickom apoštoláte. 7 5
v Kmeťove, ani odovzdanie hárkov miestne- V priebehu celej podpisovky sa komunis-
mu farárovi. Vyšetrovateľom tvrdil, že ho akísi tom podarilo zhabať súhrnne iba 19 podpi-
„neznámi mladíci" pred šurianskym kostolom sových hárkov s 1250 menami. 7 6 Cirkevní ta-
„bez predstavenia" požiadali spísať podporo- jomníci identifikovali len málo konkrétnych lo-
vateľov pápežskej návštevy v Československu, kalít zbierania podpisov, aj to zväčša iba do-
na čo pred mojzesovským kostolom nazbieral datočne. Okrem spomínaného Hruštína ma-
okolo dvesto mien prevažne starších občanov. li indície - bez bližšej identifikácie „pácha-
A že kde sú hárky? Najprv ich opatroval doma teľov" - najmä v okrese Liptovský Mikuláš,
čakajúc na možnosť odovzdať ich neznámym kde počas druhého aprílového týždňa hár-
mužom, no po informácii „neznámeho diev- ky kolovali v obciach Liesková, Černová,
čaťa" o neaktuálnosti ďalšieho podpisovania Hubová, Liptovské Revúce a Valaská Dubová.
73 O s o b n é s v e d e c t v o J o z e f a S á d e c k é h o . V B r a t i s l a v e 18. a p r í l a 2 0 1 1 .
74 S d ě l e n í V O N S č. 3 6 4 „ P o l i c e j n í z á s a h proti t ř e m s l o v e n s k ý m k a t o l í k ů m " z 5. a p r í l a 1 9 8 4 . In: informace o Chartě 7 7 z apríla 1984,
www.vons.cz/data/pdf/infoch/INFOCH_04_1984.pdf, 31. mája 1984.
75 A Ú P N . í . K S Z N B - S - Š t B B r a t i s l a v a . A n a l y t i c k á s k u p i n a P T 1 9 8 4 . 0 0 3 / A N - 8 4 , č . 1-99, 1 0 3 - 2 0 0 . Z á z n a m číslo 4 9 / 8 4 z 10. m á j a
1 9 8 4 : P í s o m n é s v e d e c t v o J u r a j a H l a v a č k u z a s l a n é a u t o r o v i z o 14. m á j a 2 0 1 1 .
76 I n f o r m a c e o b e z p e č n o s t n í s i t u a c i v Č S S R pre P r e d s e d n í c t v o ÚV K S Č z 12. m á j a 1 9 8 4 . In: www.szcpv.org/pdf/uvksc.pdf, 31. m á j a
2011.
V Západoslovenskom kraji sa okrem Kmeťova kou dobu ukázalo, že je to přání nejen jed-
a Mojzesova zistili nerealizované pokusy notlivců, ale spontánní projev našeho věří-
v Topoľčiankach a Bánovciach nad Bebravou, cího lidu". A Svätému Otcovi navrhol „použít
kde túto akciu miestni dekani nedovolili - po- své očekávané návštěvy v Jugoslávii v roce
dobne ako správcovia farností Blumentál a 1985 k tomu, aby u příležitosti našeho veli-
Kalvária.''' O Kalvárii agent s krycím menom kého jubilea aspoň na jeden den nás nav-
„Záhorský" referoval, že pred tamojším kos- štívil na Velehradě".81
tolom zbieral podpisy šesťdesiatročný Pavol Keď Tomáškov pozývací list zverejnili zá-
Gazdík a ďalšia neznáma žena, no väčšina padně rozhlasové stanice, ateizátori prešli do
oslovených nepodpísala. 7 8 dezinformačnej protikampane v podobe tvr-
V čase väčšiny hore uvedených zistení už dení, že kardinálov počin je čisto osobná ini-
hárky tajne presúvali do Prahy, kde sa postup- ciativa nekonzultovaná s ktorýmkoľvek ordi-
ne zhromaždilo súhrnne 17 000 podpisov, närem. Práve ordinári by sa mali podľa ko-
z ktorých 15 000 pochádzalo Slovenska. 7 9 munistov od Tomáška dištancovať, najlepšie
V priebehu podpisovania prevážal napríklad pred kňazmi na Zelený štvrtok s poukazom na
katolícky aktivista Martin Lauko kapsy s hárka- nebezpečenstvo konfrontácie medzi Cirkvou
mi - prevzaté konšpiratívne pri spovedniciach a štátom. 8 2
kapucínskeho kostola - do Prahy, kde ich ŠtB ostro sledovala ďalší vývoj udalostí:
odovzdával otcovi súčasného pražského po- koncom mája 1984 jej dôverník „Tono" po-
mocného biskupa, vtedy mladého kňaza bez tvrdil existenciu listu kardinála Tomáška bis-
štátneho súhlasu v zaradení kuriča a signatá- kupským úradom, že pápež pozvanie srdeč-
ra Charty 77 Václava Malého. Václav Malý ich ne prijíma. 8 3 V auguste bezpečnosť už ve-
potom prenášal ku katolíckemu kňazovi a bý- dela o druhom čísle samizdatu Náboženstvo
valému politickému väzňovi Otovi Mádrovi. a súčasnosť z roku 1984 s úplným sloven-
U Mádra osobne prítomný František Mikloško ským textom „Odpovede Svätého Otca na
spomína na poslednú fázu podpisovej akcie: pozvanie do ČSSR", zaslaného Tomáškom
ako Václav Malý od svojho otca „priniesol rá- všetkým ordinárom Slovenska. 8 4 Napokon na
no pod košeľou vyše 15 tisíc slovenských jeseň agent Kastelán predložil kópiu ďalšie-
podpisov"; ako ďalší bývalý politický väzeň ho Tomáškovho listu slovenským ordinárom,
a katolícky aktivista Václav Vaško sumarizoval podľa ktorého pápež pri osobnom stretnutí vy-
počet signatárov; ako Mádr hárky usporadú- jadril „veľkú ľútosť nad tým, že sa nebude
val a ukladal na kôpky. Následne Mádr zaria- môcť osobne zúčastniť veľkého jubilea v ro-
dil diplomatickými cestami doručenie podpi- ku 1985 v ČSSR", no má nádej, že „niekedy
sov priamo Svätému Otcovi, ktorý v nich po- ČSSR predsa navštívi".85
tom osobne listoval dojatý touto iniciatívou, 8 0 No slovo Velehrad - či to niekto chcel,
Podpisovanie sa ukončilo na žiadosť do- alebo nie - sa aj tak stalo synonymom náde-
teraz váhavého kardinála Tomáška, ktorý sa je či beznádeje na stretnutie s Jánom Pavlom
však v polovici apríla roku 1984 konečne roz- II. Tým intenzívnejšie rozpracovávala ŠtB or-
hodol takému veľkému počtu signatárov vy- ganizátorov chystaného cyrilometodského ju-
hovieť. Predsedníctvu vlády aj sekretariátom bilea na Morave. V rámci protiopatření sa
pre veci cirkevné kardinál písomne oznámil, Sekretariát ÚV KSČ uzniesol kombinovať ad-
že „pozvaní Svatému Otci poslal", preto- ministratívne opatrenia s obsahovou infiltrá-
že množstvo zozbieraných podpisov „za krát- ciou slávenia použitím prorežimne propagan-
77 A R K B Ú N , f . S L O V Ú C , š k . 51. I n f o r m á c i a o p o d p i s o v e j a k c i i n a p o d p o r u p r í c h o d u p á p e ž a v r o k u 1 9 8 5 d o Č S S R , n e d a t o v a n é ; Doda-
tok k i n f o r m á c i i o p o d p i s o v e j a k c i i na p o d p o r u p r í c h o d u p á p e ž a J á n a P a v l a II. do Č S S R v r o k u 1 9 8 5 zo 16. a p r í l a 1 9 8 4 ; N á v r h na
o p a t r e n i a z o 16. a p r í l a 1 9 8 4
78 A Ú P N , f. K r a j s k á s p r á v a S N B - A n a l y t i c k á s k u p i n a , š k . P T - 1 9 8 4 , 1-99, 103. Z á z n a m č. 2 / 8 4 z 13. m a r c a 1 9 8 4 .
79 P o z v a n í p a p e ž e J a n a P a v l a II. do Č e s k o s l o v e n s k a . In: Informace o Chartě 77 z apríla 1984, www.vons.cz/data/pdf/infoch/IN-
FOCH_04_1984.pdf, 31. m á j a 1 9 8 4 .
80 M I K L O Š K O , F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť, s. 1 2 6 - 127; O s o b n é s v e d e c t v o F r a n t i š k a M i k l o š k a , v B r a t i s l a v e 4. j ú n a 2 0 1 1 ; O s o b -
né s v e d e c t v o M a r t i n a L a u k a , v B r a t i s l a v e 5. j ú n a 2 0 1 1 .
81 A R K B Ú N , f . S L O V Ú C , š k . 27. P r í p i s k a r d i n á l a T o m á š k a Ú r a d u P r e d s e d n í c t v a v l á d y Č S S R z 11. a p r í l a 1 9 8 4 .
82 T a m ž e , š k . 51. N á v r h n a o p a t r e n i a z o 16. a p r í l a 1 9 8 4 .
83 A Ú P N , t . K r a j s k á s p r á v a S N B - A n a l y t i c k á s k u p i n a , š k . P T - 1 9 8 4 , 1-99, 103. Z á z n a m z 20. m á j a 1 9 8 4
84 Tamže. Z á z n a m z 23. augusta 1984.
85 T a m ž e , 6 0 1 - 6 9 8 . Z á z n a m z 15. n o v e m b r a 1 9 8 4 .
distickej terminológie. 8 6 No ako od účas- neskôr Františkovi Tomáškovi zveril, že až na
ti odradiť stále aktívnejších členov „nelegál- Velehrade si uvedomil mimoriadne ťažkú situá-
nej cirkvi" a „laického apoštolátu"? No pred- ciu Cirkvi v Československu. 9 1 A práve v tejto
sa zvesťami o organizačnej spolupráci „pokro- situácii sa nepripustený pápež stal paradoxne
kových" členov Pacem in Terris. 8 7 A skutoč- akosi ešte intenzívnejšie prítomný: cez túžbu
ne, podľa agenta „Veterinára" takúto púť orga- veriacich či ignorovanie ateizátorov; cez kar-
nizovanú mierovým hnutím chceli mnohí kňa- dinála Agostina Casaroliho i ním prečítané po-
zi odignorovať netušiac, že doslova toto bolo solstvo Svätého Otca.
cieľom ŠtB: „dezinformačnými opatreniami Nálady z Velehradu sa preniesli aj na je-
odradiť túto časť duchovenstva od účasti na sennú púť na sviatok Sedembolestnej Panny
púti".ee Je vskutku zvláštne, čudovali sa po- Márie v Šaštíne, ktorú bezpečnostné orgány
dozrievavo mnohí kňazi, že doteraz štát nepo- do detailu monitorovali. Konštatovali stoper-
voľoval cirkevné slávnosti, teraz určite pôjde centný nárast účastníkov oproti májovej pú-
o propagáciu mierového združenia o to viac, ti v počte asi 8 000 osôb so 60% prevahou
že práve musí čeliť kritike Vatikánu. 8 9 Nuž na- mládeže. Zistili prítomnosť 1 000 áut najmä z
ozaj paradoxné, že komunistom sa zrazu hodil Trnavy, ale aj z okresov Bytča, Poprad, Vranov
nízky kredit „mierového duchovenstva", použi- nad Topľou, Dolný Kubín, Košice, Čadca. No
tého teraz na pomyselné odpudenie oponen-
najmä si všimli, že mládež prejavovala ako
tov režimu. Podľa tejto logiky bola podobnou
nikdy doteraz sympatie k pápežovi, už pri prí-
dezinformáciou aj fáma o účasti moskovského
chode trnavského biskupa Júliusa Gábriša
patriarchu Pimena, ktorého prítomnosť by vy-
stovka mladých okrem „nech žije otec bis-
znela nanajvýš provokatívne v súvislosti s ne-
kup" skandovala aj „nech žije Svätý Otec".
připuštěním rímskeho pontifexa. 9 0
Podľa hlásenia okresného cirkevného tajom-
Velehradské zhromaždenie sa napokon níka „doteraz v Šaštíne takýto spôsob vykri-
uskutočnilo cez víkend 6. a 7. júla 1985, a to kovania a tlieskania nikdy nebol", ba v kos-
pod sústavným dohľadom ateizačného reži- tole dokonca „mával jeden mládenec žlto-
mu: všade policajti, stále nočné výzvy miest- bielou pápežskou zástavou". A to ešte sú-
neho rozhlasu opustiť priestor Baziliky, množ- druh tajomník nepochopil, že aj heslo Totus
stvo tajných blýskajúcich fotoaparátmi, neho- Tuus s polystyrénovou majuskulou M je pá-
voriac o škandalóznom nepripustení kardinála pežské heslo, ktoré on interpretoval ako „ce-
Tomáška, protestujúceho proti opatreniam ko- lí tvoji", možno „úplne tvoji", pričom písme-
munistov. No ani tak nezabránili príchodu 200 no M „mohlo asi znamenať Mládež". Nočný
až 250 tisíc veriacich, z ktorých vyše polovicu program, mimochodom, chcel tajomník saboto-
tvorili mladí do 25 rokov. Najmä vzhľadom na vať pod zámienkou ochrany kultúrnych pamiatok
nich sa pokus o ideologizáciu zhromaždenia a prostredníctvom farára Jána Baša chcel dať vy-
komunistom nevyplatil. Prítomní vypískali už pratať a zavrieť kostol. No farár ochranou kultúr-
prvé slová predsedu Okresného národného nych pamiatok poveril kostolných zamestnancov
výboru v Uherskom Hradišti Zdenka Lapčíka, tvrdiac, že chrám sa mu zavrieť nepodarilo, dal
ktorý začal provokatívnym uvítaním na tejto iba zavrieť bočné dvere. 9 2
„mierovej slávnosti". Nasledoval minister kul- Vzdor komunistov voči Jánovi Pavlovi II.
túry Klusák, od ktorého zasa razantne žiada- neprestával ani v druhej polovici osemdesia-
li nevynechávať pred Metodovým menom titul tych rokov, stále najmä v súvislosti s jeho ne-
„svätý". Skandované „my chceme Svätého súhlasným stanoviskom voči mierovému zdru-
Otca" striedal jasavý potlesk počas pozdrav- ženiu Pacem in Terris. ŠtB sa hotovala „zo-
ného listu Jána Pavla II., prečítaného kardiná- silniť dezintegračné a dezinformačné opat-
lom Tomáškom. Vrúcneho prijatia sa dostalo renia voči Vatikánu".93 Vlastne išlo o zápas,
aj kardinálovi Agostinovi Casarolimu, ktorý sa v ktorom sa o lojalitu kňazov uchádzal ateizač-
Jozef Haľko: "I Could Not Come to Visit You..." (On Attempts to Invite Pope John
Paul II.'s to the Communist Czechoslovakia)
The study presents a compelling backstage perspective on the ecclesiastical affairs in the communist
Czechoslovakia, W h e n Karol Wojtyła was appointed pope in 1973, the Slovak believers sensed the opportune
time to reinstate the church rights of Czechoslovak citizens arrived. Slovak dissidents alike recognized the turning
point which was the election of a Slav from a communist country to the pontificate. Regardless of the negative
reverberations from the Soviet bloc John Paul II. visited the native Poland in June of 1979 and as a result prompted
many Slovak believers to close ranks. It however also energized the communist party and the State Security to start
a close monitoring of the church affairs and the ambition of the Slovak faithful to invite the pope to Czechoslovakia.
A large-scale petition to do so did not bear fruit, also due to the State Security leverage, and John Paul II. came to
visit them only after the communist regime collapsed.
1 S k r á t k o u p r e s t á v k o u od m á j a do j ú l a 1 9 4 0 .
2 J e s t v u j e v i a c e r o teórií, p r e č o m a l o b y ť v y n e s e n i e o r t i e ľ u v M a c h o v o m p r í p a d e o d l o ž e n é a p r e č o A. M a c h o v i n e b o l u l o ž e n ý na roz-
diel od s p o l u o b ž a l o v a n é h o J. T i s u a F. Ď u r č a n s k é h o h r d e l n ý trest. P o d ľ a j e d n e j v e r z i e k t o m u prispeli j e h o d o b r é (v n i e k t o r ý c h prí-
p a d o c h d o k o n c a p r i a t e ľ s k é ) s t y k y s k o m u n i s t a m i , k t o r ý c h a j a k o m i n i s t e r v n ú t r a p o č a s 1 . S l o v e n s k e j r e p u b l i k y (SR) k r y l , z a b r a ň o -
v a l ich o s t r e j š e j p e r z e k ú c i i a d l h o d o b e j š i e m u v ä z n e n i u . A . M a c h o v i m a l a pred s ú d o m p o m ô c ť tiež p o z i t í v n a s v e d e c k á v ý p o v e ď La-
dislava Novomeského, a v š a k podľa slov prokurátora A n t o n a Rašlu rozhodnutie súdu zásadnejšie neovplyvnila. Preloženie vyhláse-
n i a r o z s u d k u p o d z á m i e n k o u h o s p i t a l i z á c i e A . M a c h a pre c h o r o b u ú d a j n e z a r i a d i l o n s á m s p o l o č n e s p r e d s e d o m N á r o d n é h o s ú d u
I g o r o m D a x n e r o m a M i c h a l o m G e r ô m , H l a v n ý m d ô v o d o m ich r o z h o d n u t i a boli p o d ľ a A . R a š l u j e h o k a j ú c n e p o s t o j e , k t o r é v ý r a z n e
k o n t r a s t o v a l i s o s u v e r é n n o u o b h a j o b o u b ý v a l é h o p r e z i d e n t a . K tejto p r o b l e m a t i k e b l i ž š i e pozri: R A Š L A , A . : A k o t o bolo s t r e s t o m
pre M a c h a . In: R A Š L A , A - Ž A B K A Y , E ..Proces s dr. J. Tisom. B r a t i s l a v a 1 9 9 0 , s t r a n a (s.) 51 - 5 9 ; K A M E N E C , I.: S v e d e c t v o L a d i -
s l a v a N o v o m e s k é h o v p r o c e s e s A l e x a n d r o m M a c h o m pred N á r o d n ý m s ú d o m v B r a t i s l a v e z r o k u 1 9 4 6 . In: Historický časopis, roč-
n í k (roč.) 4 2 , 1 9 9 4 , s. 5 5 3 - 5 6 2 .
3 R Y C H L Í K , J.: Z n e z n á m y c h z á p i s k o v A l e x a n d r a M a c h a . In: Historický časopis, roč. 4 5 , 1 9 9 7 , číslo (č.) 2, s. 3 1 7 - 3 3 5 ; L E T Z , R.: Z á -
p i s k y A l e x a n d r a M a c h a . In: Historický zborník, roč. 12, 2 0 0 2 , č. 1 - 2, s. 6 5 - 8 1 ; H R U B O Ň , A ' o h ľ a d y A l e x a n d r a M a c h a na uda-
l o s t i a f e n o m é n y r o k o v 1 9 3 8 - 1 9 4 5 v o p t i k e j e h o r u k o p i s n e j p o z o s t a l o s t i . In: S Y R N Ý , M. a kol.: Kolaborácia a odbojná Slovensku
a v krajinách nemeckej sféry vplyvu v rokoch 1938 - 1945. B a n s k á B y s t r i c a 2 0 0 9 , s. 4 0 1 - 4 0 6 ; M A C H , A . : Z ďalekých ciest. M a r -
tin 2 0 0 8 .
4 D e n n í k y a z á p i s k y A. M a c h a z o b d o b i a m á j 1 9 4 5 - m a r e c 1 9 4 7 sa m o m e n t á l n e p r i p r a v u j ú do t l a č e v s a m o s t a t n o m v y d a n í .
Dokument č. 1 a každému slušnému človeku nielen prijateľ-
Úvaha Alexandra Macha ná, lež jedine správna. Možno preto mi Boh
z 22. augusta 1947 zachránil život, 9 aby som očistil, čo sa za-
špinilo aj mojim pričinením a aby raz mohol
Zapisujem si 22. august [19]47 umierať s pocitom nezakaleným a nerozdele-
v Leopoldove: Rozsudok má 144 strán. Sú ným v myšlienke na 14. marec, na Slovenský
v ňom prekvapujúce veci. Napr.[íklad] že som štát, na ľudský pomer k židom, ale najmä
sa akoby na celej čiare kajúcne doznal a všet- na dobrý, srdečný a opravdu bratský pomer
ko ľutoval, ba i odvolával. V skutočnosti ja k Čechom, no aj ostatným národom menovi-
som sa nie priznal, ale prihlásil k všetkému, te pokiaľ ide o susedov.
čo som urobil, menovite čo som urobil za štát, Hneď prvý deň, v prvú hodinu som tu vy-
za 14. marec 5 a toto nielen že som neoľuto- badal, aké reči a názory boly medzi našimi ro-
val, ale vyzdvihol ako svoju povinnosť vykona- dobrancami 1 0 o tom, že som zostal nažive.
nú - sebavedome a s nadšením nie z donúte- Bol by som každému milší a slávnejší, keby
nia, lež z presvedčenia. Ľutoval som a vyslo- ma boli popravili. Jucha z Detvy, ktorý ma holil
vil som bolesť len pokiaľ ide o židovskú vec 6 (a ktorý je tu už vari 20 rokov) keď videl ako sr-
a o vraždenia za povstania, 7 nad tým, že sme dečne a dojímavé ma vítajú a ako pekne a od-
sa takto mýlili a sklamali v Nemcoch, poťažne dane sa ku mne chovajú všetci politickí bez vý-
že z našej spolupráce s nimi prišli k tak straš- nimky, povedal im do očú: „No ako sa mu te-
ným veciam. raz líškate, ale ako ste mu nadávali, že aj je-
Keby som bol býval zomrel, bolo by to ho neobesili." Nuž nebolo tomu tak ako Jucha
hrozné len s toho ohľadu, že by som nebol povedal, ale predsa tu len verili, že som sa
zomrel v povedomí, že umieram za vec, kto- stal komunistom a že ani neprijdem do trest-
rá je na celej čiare a v každom smere čis- nice. Akonáhle ma tu uvideli, dokonca poču-
tá. Pokiaľ išlo o štát, je a zostane vecou čis- li, že sa ide na mňa prísne ba až zostra, že ma
tou, čo som robil. 8 Ale pokiaľ ide napr. o žid. viedli v železiach, že budem na samoväzbe
[ovskú] otázku a v tejto súvislosti o spolu- a že pre náhodilé stretnutie sa jedného väzňa
prácu s Nemcami, ktorí vyvraždili miliony ži- so mnou bolo celé vyšetrovanie, odrazu som
dov - rozhodne je to vec hrozná a nechcel sa stal zase milým a temer slávnym. Len sa
by som, aby moja smrť alebo môj život bol [im] nepáči, keď nesúhlasím s nadávkami na
spiatý s ňou, že by to malo zostať nerozluč- Židov a na Čechov a keď naznačujem, že štát
ne a navždy spojené s myšlienkou štátu. Ak a národ bude treba stavať do najlepšieho po-
ešte budem môcť pracovať, prípadne ak mi meru i k Čechom i ku každému a nesmie byť
přijde po vyrovnaní sa so sebou, s trestom, reči o nejakom takom riešení, ktoré by vychá-
ktorý mám v sebe samým sebou uložený, ak dzalo z pomsty a z pomýlených názorov na ži-
mi po tom přijde ešte slúžiť myšlienke štátu, dov, na Maďarov atď.
chcem jej slúžiť tak, aby škvrna bola navždy Ale postupne uznávajú moje argumenty
odstránená, vec štátu na všetky strany čistá a začínajú sa meniť.
5 A . M a c h patril k m a l e j č a s t i s l o v e n s k ý c h p o l i t i k o v , k t o r í u ž k r á t k o p o v y h l á s e n í s l o v e n s k e j a u t o n ó m i e 6 . o k t ó b r a 1 9 3 8 a g i t o v a l i z a
čo n a j r ý c h l e j š i e d o b u d o v a n i e ú p l n e j š t á t n e j s a m o s t a t n o s t i , čo bolo v r o z p o r e s t z v . e v o l u č n o u k o n c e p c i o u k o n z e r v a t í v n e h o k r í d l a
H l i n k o v e j s l o v e n s k e j ľ u d o v e j s t r a n y ( H S Ľ S ) . O d d e c e m b r a toho i s t é h o r o k u z a t e n t o c i e ľ v i e d o l h o r ú č k o v i t ú k a m p a ň n a v e r e j n ý c h
z h r o m a ž d e n i a c h , v t l a č i i v p o l i t i c k ý c h k r u h o c h . P o v e s t n e z n á m y m sa s t a l o j e h o h e s l o „Maťsvoj štát znamená život..." v y s l o v e n é
na m a n i f e s t á c i i v R i š ň o v c i a c h vo f e b r u á r i 1 9 3 9 .
6 A . M a c h n a r á ž a n a t r a g i c k é „ r i e š e n i e " ž i d o v s k e j o t á z k y , n a k t o r o m m á v ý r a z n ý diel s p o l u z o d p o v e d n o s t i . V r o k u 1 9 4 2 bolo z o Slo-
v e n s k a do koncentračných táborov v y v e z e n ý c h takmer 58 0 0 0 Židov. Po obnovení transportov na jeseň 1944 sa do Poľska dosta-
lo ď a l š í c h p r i b l i ž n e 13 0 0 0 o b č a n o v . H o l o k a u s t p r e ž i l o len n i e k o ľ k o s t o v i e k z nich. B l i ž š i e pozri: K A M E N E C , f: Po stopách tragédie.
Bratislava 1991.
7 V o k u p a č n o m o b d o b í z a v r a ž d i l i n e m e c k é r e p r e s í v n e o r g á n y za p r í l e ž i t o s t n e j a s i s t e n c i e d o m á c i c h o z b r o j e n ý c h z l o ž i e k do 4 0 0 0 ci-
v i l i s t o v . K o n k r é t n e p r í p a d y p o z r i v p u b l i k á c i i : H A L A J , D.: Fašistické represálie na Slovensku. B a n s k á B y s t r i c a 1 9 9 0 . N a j č a s t e j š i e
išlo o p o p r a v y o b y v a t e ľ s t v a pre p o d o z r e n i e z ú č a s t i v P o v s t a n í či p o d p o r y j e h o ú č a s t n í k o v , na n i e k t o r ý c h m i e s t a c h m a l i e x e k ú c i e
charakter odvety za predošlé v y v r a ž d e n i e miestnych karpatských N e m c o v partizánmi.
8 Tento n á z o r A . M a c h z a s t á v a l a ž d o s v o j e j s m r t i . 14. m a r e c 1 9 3 9 d o k o n c a o z n a č i l z a n a j š ť a s t n e j š í deň ž i v o t a .
9 A . M a c h bol h l b o k o v e r i a c i m č l o v e k o m . P o s k o n č e n í g y m n á z i a v N o v ý c h Z á m k o c h š t u d o v a l n a b o h o s l o v e c k o m s e m i n á r i v Ostriho-
m e a n e s k ô r p o p r e v r a t e r o k u 1 9 1 8 k r á t k o v T r n a v e , š t ú d i á v š a k n a p o k o n pre z d r a v o t n é p r o b l é m y z a n e c h a l .
10 Rodobranci - príslušníci organizácie Rodobrana, polovojenskej zložky HSĽS pôsobiacej v rokoch 1923 - 1929 (dočasne obnovená
1 9 3 8 - 1 9 4 0 ) . A . M a c h v š a k u v e d e n ý t e r m í n m ô ž e m y s l i e ť a j v š i r š o m k o n t e x t e pre p o m e n o v a n i e „ s t a r ý c h k a m a r á t o v " z č i a s boja
za autonómiu v období medzivojnového Československa.
Počul som, že Jednota v Amerike 1 1 vyzdvi- mietol tak hovoriť a odpovedal som: „nie bý-
huje ako Tuka, 1 2 Kubala 1 3 atď. pracovali pro- valý prezident ale nebohý prezident Slov.[en-
ti prezidentovi, znevažuje a uráža mrtvých, aby skej] republiky".
dokazovala nevinu Tisovú. Vraj dokazuje i to, Držím sa v otázke štátu, prezidenta atď.
že Tiso 1 4 nebol za štát a pod. Nuž je to pomý- až do podrobností v každej zásadnej vete dô-
lené, ak je pravdou, že takto píšu v Amerike. sledne toho, čo som povedal o 14. marci i na
Skutočne T.[iso] nebol za štát pred 14. mar- začiatku i na konci môjho procesu hoci mi iš-
com, 1 5 čo som ja dokazoval pred súdom, aby lo o život. Môžu ma osobne znevažovať, ho-
som tým pomohol Tisovi, hoci som tým kopal ci ja som ani v najhoršej situácii, keď od ta-
proti sebe, avšak dnes nie je nijako štátnic- kých mojich slov závisel život moj, nepovedal
ké, keď už T.[iso] zomrel, dokazovať že nebol ani len slova na svoju obranu, ak by som tým
za štát a že Tuka atď. sú vinníci, lebo boli pro- uškodil iným, ba aj za veci druhých, s ktorými
ti Tisovi. Rozhodne sa tým neposlúži myšlien- som svojho času nesúhlasil, ktoré som zarazil
ke, ktorá má byť Slovákom svätou. alebo odmietol, dnes bral som zodpovednosť
Som rád, že som napr. i teraz, keď som na seba, ale i napriek tomu všetkému keď ma
stal vo veci Dr Danihela pred súdom odmie- znevažujú, to by nevadilo, môžu ma i na po-
tol urážlivé výroky a tvrdenia o Kubalovi a vy- smech obracať, no len po hranice, za ktorý-
hlásil, že to bol Slovák a muž čestný. I vo ve- mi by už takéto kúsky neboly len mne, ale ve-
ci prezidentovej - keď predseda Nar.[odného] ci našej na škodu, len potiaľ, a nie ďalej. To by
súdu Bedrna 1 6 ma opravil, aby som nehovoril som rád odkázať i do Ameriky, i každému, ko-
„prezident", ale „bývalý prezident", ja som od- mu záleží na veci štátu!
11 P r v á s l o v e n s k á k a t o l í c k a j e d n o t a ( F i r s t S l o v a k C a t h o l i c Union), o r g a n i z á c i a z d r u ž u j ú c a s l o v e n s k ý c h k a t o l í k o v v U S A z a l o ž e n á Šte-
f a n o m F u r d e k o m v C l e v e l a n d e r o k u 1 8 9 0 . Jej h l a v n ý m c i e ľ o m bola v z á j o m n á p o m o c m e d z i s l o v e n s k ý m i v y s ť a h o v a l c a m i k a t o l í c -
keho vierovyznania v Severnej Amerike.
12 V o j t e c h T u k a ( 1 8 8 0 - 1 9 4 6 ) , p r á v n i k a p o l i t i k , v o b d o b í pred r o k o m 1 9 1 8 p e d a g ó g na p r á v n i c k e j a k a d é m i i v Pécsi a K r á ľ o v s k e j
u n i v e r z i t e S v. A l ž b e t y v B u d a p e š t i , člen s l o v e n s k e j s e k c i e K r a j i n s k e j k r e s ť a n s k o - s o c i a l i s t i c k e j s t r a n y . Po p r e v r a t e a k o i n t e l e k t u á l -
n a k a p a c i t a p r i j a t ý d o s l u ž i e b H S Ľ S , š é f r e d a k t o r s t r a n í c k e h o d e n n í k a Slovák, z a k l a d a t e ľ a o r g a n i z á t o r R o d o b r a n y . v r o k o c h 1 9 2 5
- 1 9 2 9 p o s l a n e c N á r o d n é h o z h r o m a ž d e n i a v P r a h e . V r o k u 1 9 2 9 o d s ú d e n ý za š p i o n á ž v p r o s p e c h M a ď a r s k a na 15 r o k o v . R o k u
1 9 3 7 p r e p u s t e n ý do d o m á c e h o v ä z e n i a v Plzni. Na S l o v e n s k o sa v r á t i l po v y h l á s e n í a u t o n ó m i e a s p o l o č n e s A. M a c h o m a ď a l š í m i
s p o l u p r a c o v n í k m i v y v í j a l p o l i t i c k é úsilie o o d t r h n u t i e S l o v e n s k a o d č e s k ý c h krajín. P o 14. m a r c i 1 9 3 9 p o d p r e d s e d a v l á d y SR. o d
o k t ó b r a 1 9 3 9 d o s e p t e m b r a 1 9 4 4 p r e d s e d a , p o s a l z b u r s k ý c h r o k o v a n i a c h a j m i n i s t e r z a h r a n i č n ý c h v e c í . Patril k h l a v n ý m s t r o j c o m
p r o t i ž i d o v s k e j p o l i t i k y a z a v á d z a n i a s y s t é m u tzv, s l o v e n s k é h o n á r o d n é h o s o c i a l i z m u . Po v o j n e o d s ú d e n ý na t r e s t s m r t i a v a u g u s -
te 1946 popravený obesením.
13 O t o m a r K u b a l a ( 1 9 0 6 - 1 9 4 6 ) , p o v o l a n í m učiteľ, p ô s o b i l v S m o l e n i c i a c h . K ú t o c h a U h o r s k e j N o v e j V s i , v r o k u 1 9 3 4 sa s t a l riadite-
ľ o m š k o l y v o V a r í n e , O d n o v e m b r a 1 9 3 8 člen H l i n k o v e j g a r d y ( H G ) a n e s k ô r m i e s t n y v e l i t e ľ . O d r o k u 1 9 3 9 r i a d i t e ľ š k o l y v Rači. pra-
c o v n í k H l a v n é h o v e l i t e ľ s t v a HG. P o s a l z b u r s k ý c h r o k o v a n i a c h s a s t a l z á s t u p c o m h l a v n é h o v e l i t e ľ a H G a s ú č a s n e n á č e l n í k o m š t á -
b u H l a v n é h o v e l i t e ľ s t v a H l i n k o v e j g a r d y ( H V H G ) . Z a r y t ý s t ú p e n e c n á r o d n é h o s o c i a l i z m u a ú z k e j g e r m a n o f i l s k e j o r i e n t á c i e , pre s v o -
je postoje o d v o l a n ý a 20. 5. 1942 vo funkcii nahradený umiernenejším Karolom Danihelom. Po P o v s t a n í reaktivovaný, 7, 9. 1 9 4 4
v y m e n o v a n ý o p ä ť z a n á č e l n í k a š t á b u H V H G s k o m p e t e n c i a m i h l a v n é h o v e l i t e ľ a HG, k t o r é h o m i e s t o z o s t a l o p o M a c h o v e j a b d i k á -
cii n e o b s a d e n é . O d 1 i . 10. 1 9 4 4 v e d ú c i o d b o r u b e z p e č n o s t i M i n i s t e r s t v a v n ú t r a , o k r e m v y t v o r e n ý c h p o h o t o v o s t n ý c h o d d i e l o v H G
s p a d a l i pod j e h o p r á v o m o c i D o m o b r a n a . Ú s t r e d ň a š t á t n e j b e z p e č n o s t i (ÚŠB), ž a n d á r s t v o a f i n a n č n á s t r á ž . T e s n e s p o l u p r a c o v a l
s n e m e c k ý m i o k u p a č n ý m i o r g á n m i , n e s i e s p o l u z o d p o v e d n o s ť za p r e n a s l e d o v a n i e a r e p r e s á l i e p o v s t a l c o v a c i v i l n é h o o b y v a t e ľ s t v a
v r o k o c h 1 9 4 4 - 1 9 4 5 . Po v o j n e o d s ú d e n ý na t r e s t s m r t i a v a u g u s t e 1 9 4 6 p o p r a v e n ý z a s t r e l e n í m .
14 J o z e f T i s o ( 1 8 8 7 - 1 9 4 7 ) , k a t o l í c k y k ň a z a politik, z a U h o r s k a k a p l á n v O š č a d n i c i . Rajci a B á n o v c i a c h n a d B e b r a v o u , s l ú ž i l a k o poľ-
ný k u r á t v t r e n č i a n s k o m v 71. p e š o m p l u k u p o č a s j e h o v o j n o v é h o n a s a d e n i a , od r o k u 1 9 1 5 r e k t o r t e o l o g i c k é h o s e m i n á r a a u č i t e ľ
p i a r i s t i c k é h o g y m n á z i a v Nitre. Po v z n i k u Č e s k o s l o v e n s k e j r e p u b l i k y ( Č S R ) b i s k u p s k ý t a j o m n í k a p e d a g ó g v b o h o s l o v e c k o m s e m i -
nári v Nitre a od r o k u 1 9 2 4 f a r á r a d e k a n v B á n o v c i a c h n a d B e b r a v o u . A k t i v i z o v a l sa v H S Ľ S . v r o k o c h 1 9 2 5 - 1 9 3 9 p o s l a n e c Ná-
rodného zhromaždenia, počas krátkeho pôsobenia ľudákov vo vláde (1927 - 1929) minister t e l o v ý c h o v y a športu. Od roku 1930
p o d p r e d s e d a , od 1. 10. 1 9 3 9 p r e d s e d a H S Ľ S . Od 7. 10. 1 9 3 8 p r e m i é r a u t o n ó m n e j v l á d y , m i n i s t e r v n ú t r a v 1. k a b i n e t e , od d e c e m -
bra aj minister sociálnej starostlivosti a verejného zdravotníctva. 9. 3. 1 9 3 9 počas marcovej krízy zosadený prezidentom E m i l o m
H á c h o m . Po v z n i k u S l o v e n s k é h o š t á t u opäť p r e m i é r a od o k t ó b r a 1 9 3 9 p r e z i d e n t SR. Po v o j n e o d s ú d e n ý na t r e s t s m r t i a v apríli
1947 popravený obesením.
15 A . M a c h v o s v o j i c h z á p i s k o c h i k o n c e p t o c h m e m o á r o v z a s t á v a názor, ž e J o z e f T i s o patril k s t ú p e n c o m i d e y š t á t n e j s a m o s t a t n o s t i ,
podobne ako Vojtech Tuka, Karol Murgaš či Ferdinand Ďurčanský, už počas autonómie, a v š a k vo sfére agitácie za ňu zaujal pasív-
n y p o s t o j a p o č í t a l s jej p o s t u p n ý m d o b u d o v a n í m a k o p r i r o d z e n ý m v y v r c h o l e n í m n á r o d n o - e m a n c i p a č n é h o p r o c e s u S l o v á k o v .
16 Karel Bedrna (1901 - 1959), právnik, počas ČSR s ú d n y čakateľ v Prahe, o k r e s n ý s u d c a v Spišskej Sobote a predseda okresného
s ú d u v o S v i d n í k u , v r o k o c h 1 9 3 7 - 1 9 4 4 p r e d s e d a s e n á t u k r a j s k é h o s ú d u . Ú č a s t n í k p r o t i f a š i s t i c k é h o o d b o j a , z á s t u p c a v e l i t e ľ a le-
v o č s k é h o partizánskeho oddielu, náčelník štábu a komisár, neskôr veliteľ z v y š k u roty pôsobiacej v rámci diverznej partizánskej
s k u p i n y K l e m e n t G o t t w a l d . P o v o j n e p r e d s e d a k r a j s k é h o a o k r e s n é h o s ú d u v L e v o č i , p r e d s e d a t a m o j š i e h o O k r e s n é h o v ý b o r u Ko-
m u n i s t i c k e j s t r a n y S l o v e n s k a ( 0 V K S S ) a U N V , v r o k o c h 1 9 4 6 - 1 9 4 7 p o d p r e d s e d a N á r o d n é h o s ú d u , v r o k o c h 1 9 4 7 - 1 9 4 8 pred-
seda Hlavného súdu. A k o podpredseda celoštátnej kodifikačnej komisie sa už za vlády komunistického režimu podieľal na príprave
n o v é h o k ó d e x u o b č i a n s k e h o s ú d n e h o p o r i a d k u , s ú č a s n e bol i p r e d s e d o m k o m i s i e P o v e r e n í c t v a s p r a v o d l i v o s t i pre c i v i l n é k o n a n i a ,
v r o k o c h 1 9 4 8 - 1 9 5 2 v i c e p r e z i d e n t Š t á t n e h o s ú d u . V 50. r o k o c h p ô s o b i l tiež v p e d a g o g i c k e j o b l a s t i na P r á v n i c k e j f a k u l t e U n i v e r -
zity Komenského (UK) a na sklonku života ako ministerský námestník.
Je smiešne, ak mi z Ameriky údajne za- lostiach v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku -
zlievajú, že som povedal slovo o tom ako som s vládami a činiteľmi, ktorí neboli v takom úz-
mile prekvapený pomermi a spôsobmi na po- kom spojení s Nemcami, v akom sme museli
jednávaní. Nuž ja som skutočne bol prekva- byt' my, aj nás čaká osud podobný. No a pre-
pený. A veru aj prezident. Keď sme čakali na šiel rok a nič sa nestalo - nuž nemohol som
Pankráci, 1 7 prezident povedal: „po tom, čo ro- nepovedať na otázku o tejto veci a to bez roz-
bili s nami Američania, nerobme si nijaké ilú- mýšľania, že som mile prekvapený.
zie, čo budú robiť bolševici naši s nami". 1 8 Ja Zazlieva sa mi aj to, že som mal styky
som videl bitky, dolámané rebrá, do naha vy- s Lacom Novomeským 2 0 a že tento i Smrek 2 1
zliekané a pokorené ženy v amer.[ickom] tá- vydali mi pekné svedectvo ako človekovi. 2 2
bore. Práve včera mi rozprával posl.[anec] Keby také svedectvo dostal ktokoľvek z tých,
Surovjak, 1 9 čo robili s nimi Američania. Sú to čo stáli pred súdom a nečakala ich smrť iba
veci úžasné, až neuveriteľné. A raz darmo, nejakých 5 - 1 0 rokov, vítal by to a bolo by to
od chvíle, čo sme prišli do Bratislavy, nikto sa celkom prirodzené. Mne to vytýka - ale prav-
Zláva: F. Schlieper, H. E.
Luciin, A. Mach, Ingelmann
nás rukou nedotkol. Prezidenta zbili v amer. da nie do očú. A najmä kritizujú tí, ktorí boli
a J. Slivka. tábore, ale nikto sa ani jeho ani mňa nedotkol alebo sú za vetrom, nikdy nič nereskírovali, 2 3
Zdroj: Archív autora v Bratislave. Bol som presvedčený, že po uda- ani neobetovali a ktorí by ani len jeden prst ne-
dali „na oltár vlasti", i keby tým prstom vykúpili
splnenie všetkých ideálov, čo o nich tak nad-
šene rečnia a v mene ktorých chceli by mať
ešte o jednu šibenicu viac.
Nechcem nikoho súdiť, lebo viem, ako je
nebezpečné posudzovať iných, keď do nich
nevidím. Ale práve preto ma nebolí nijaký po-
sudok iných o mne, lebo viem keby videli do
mňa, ináč by o mne súdili.
Vôbec tu v trestnici som sa už mnoho na-
učil. Nielen politickí, ale aj obyčajní trestanci,
ba najmä títo bývajú posudzovaní temer vždy
asi tak ako posudzuje človek pohyby tancu-
júcich, ktorých vidí zďaleka a nepočuje hud-
bu, čo im hrá. Vidí iba pohyby, výsledok, i ten
len povrchne ani v jeho plnosti, no nevidí po-
hnútky, tú hudbu citov a myšlienok, úmyslov
a komplexu príčin, z ktorých vyšiel skutok ale-
bo výsledok tak ľahkomyselne a s vysokého
sedla posudzovaný.
17 Z n á m a p r a ž s k á v ä z n i c a , v k t o r e j boii p r e d s t a v i t e l i a r e ž i m u 1. SR d o č a s n e i n t e r n o v a n í pri p r e v o z e na S l o v e n s k o v o k t ó b r i 1 9 4 5 .
18 A k o d o k a z u j ú v i a c e r é s p o m i e n k o v é práce, A m e r i č a n i a s a k j . T i s o v i p o č a s j e h o i n t e r n á c i e s p r á v a l i v e ľ m i h r u b o . V ý n i m k o u n e b o l o
a n i t e l e s n é t r ý z n e n i e . L E T Z , R.: Z á p i s k y A l e x a n d r a M a c h a , s . 6 9 .
19 Š t e f a n S u r o v j a k ( 1 8 9 2 - 1 9 5 0 ) , v e r e j n ý činiteľ, r e d a k t o r a ú r a d n í k , v r o k o c h 1 9 2 1 - 1 9 3 8 s e k r e t á r p r e d n o s t u D o p r a v n é h o ú r a d u
v Ž i l i n e . S p o l u z a k l a d a t e ľ , t a j o m n í k a ú s t r e d n ý p r e d s e d a Z v ä z u s l o v e n s k ý c h ž e l e z n i č i a r o v , z o d p o v e d n ý r e d a k t o r č a s o p i s u Hlas slo-
venských železničiarov, po 14. m a r c i 1 9 3 9 p o s l a n e c S n e m u S l o v e n s k e j r e p u b l i k y , o d b o r á r s k y f u n k c i o n á r a p r a c o v n í k d v o j t ý ž d e n -
n í k a Verejné právo, v r o k o c h 1 9 4 4 - 1 9 4 5 z o d p o v e d n ý r e d a k t o r Hlasu dopravy. Po v o j n e o d s ú d e n ý na 8 r o k o v .
20 L a d i s l a v N o v o m e s k ý ( 1 9 0 4 - 1 9 7 6 ) , s p i s o v a t e ľ a politik, p ô v o d n e u č i t e ľ , o d r o k u 1 9 2 5 č l e n k o m u n i s t i c k e j s t r a n y , r e d a k t o r n o v í n
Pravda chudoby a Rudé právo a ď a l š í c h p e r i o d í k ľ a v i c o v e j o r i e n t á c i e , č l e n a v a n t g a r d n e j s k u p i n y D A V . R o k u 1 9 3 9 sa p r e s ť a h o v a l
z Čiech n a S l o v e n s k o , k d e s a z a p o j i l d o o p o z i č n e j č i n n o s t i . P o č a s v o j n o v ý c h r o k o v p r a c o v a l a k o ú r a d n í k Obiinej s p o l o č n o s t i pre
S l o v e n s k o a r e d a k t o r h o s p o d á r s k e h o č a s o p i s u Budovateľ. S p o l o č n e s G u s t á v o m H u s á k o m a K a r o l o m Š m i d k e m bol č l e n o m V. ile-
g á l n e h o v e d e n i a K S S , s p o l u t v o r c a V i a n o č n e j d o h o d y . P o č a s P o v s t a n i a p o d p r e d s e d a p o v s t a l e c k e j S l o v e n s k e j n á r o d n e j rady. V ro-
k o c h 1 9 4 5 - 1 9 5 0 p o d p r e d s e d a S l o v e n s k e j n á r o d n e j r a d y (SNR), p o v e r e n í k pre š k o l s t v o a o s v e t u a p r e d s e d a M a t i c e s l o v e n s k e j ,
od a u g u s t a 1 9 5 0 p r e d s e d a S l o v e n s k e j a k a d é m i e v i e d . V r o k u 1 9 5 2 o b v i n e n ý z tzv. b u r ž o á z n e h o n a c i o n a l i z m u , v p o l i t i c k o m proce-
s e r o k u 1 9 5 4 o d s ú d e n ý n a 1 0 r o k o v , o rok p o d m i e n e č n e p r e p u s t e n ý . V 6 0 . r o k o c h r e h a b i l i t o v a n ý , p ô s o b i l a k o v e d e c k ý p r a c o v n í k
Ú s t a v u s l o v e n s k e j l i t e r a t ú r y S A V . P o o k u p á c i i v o j s k a m i V a r š a v s k e j z m l u v y s p o l u b u d o v a l h u s á k o v s k ý n o r m a l i z a č n ý s y s t é m , v ro-
koch 1 9 6 8 - 1971 opäť predseda Matice, v rokoch 1973 - 1976 predseda Spolku s l o v e n s k ý c h spisovateľov.
21 J á n S m r e k ( 1 8 9 8 - 1 9 8 2 ) , s p i s o v a t e ľ , r e d a k t o r a k u l t ú r n y p r a c o v n í k , v 2 0 . r o k o c h r e d a k t o r Slovenského denníka a Národných no-
vín. V r o k u 1 9 3 0 s a p r e s ť a h o v a l d o P r a h y , kde v y d á v a l l i t e r á r n y č a s o p i s Elán. V o j n o v é r o k y prežil n a S l o v e n s k u . Bol s i g n a t á r o m
L o m n i c k é h o manifestu kultúrnych p r a c o v n í k o v z augusta 1940, k t o r ý m sa prihlásil k programu s l o v e n s k é h o národného socializ-
m u . V r o k o c h 1 9 4 5 - 1 9 4 8 p r e d n o s t a k u l t ú r n e h o o d b o r u n a P o v e r e n í c t v e i n f o r m á c i í . P o k o m u n i s t i c k o m p r e v r a t e m a l z á k a z písať,
v e n o v a l sa prekladateľskej činnosti.
22 V i ď p o z n . 2.
23 R e s k í r o v a ť (zast.) - o d v á ž i ť sa.
Koľkoráz závidia človeku vec, ktorú by mali v čižmách alebo botách. Nočné stráže majú
ľutovať a ľutujú, keď by mali závidieť. Obyčajne papuče. Nepočuť, iba cítiť, kedy sú pri dve-
práve túto podstatnú príčinu nevidia. Mňa ľuto- rách. Otváranie okienočka, cvaknutie vypína-
vali a rozhorčovali sa, že ma dali do želiez, keď ča susednej cely počujem temer vždy a tak už
ma viedli z Bratislavy - a ja im nechcem hovo- minutou vopred viem, že teraz mne zažne na
riť o tom, ako som rád ba hrdý niesol tie železá dve - tri sekundy svetlo, aby videl, či je všet-
na rukách. Rád preto, že som nešiel len sved- ko v poriadku. To býva štyri - päť ráz, niekedy
čiť, ale najmä vidieť mojich, ženu, deti, že som I viac ráz za noc, neviem presne.
išiel s nádejou uvidieť Ťa, drahá Moja. 2 4 A hr- O šiestej zvonenie. Rychle vstanem lebo
dý na to, že chodím so železami na rukách za niet času. Len čo sa umyjem, pomodlím, po-
vec a s cieľom, ktorý mi je svätý. Lebo ja ani zametám celu a upravím postel, už sú raňajky
nie tak preto sa cítim trestancom, čo som uro- medzi dverami: čierna káva a chlieb - teraz už
bil, ale vykupujem si právo na to, čo ešte uro- len štvrťka chleba. Zachvíľu trúbenie: do prá-
biť pokladám si za povinnosť: a teda preto ho- ce. To rychle uložím šálku a ponáhľam sa na-
vorím nielen o príčine a minulosti, lež i o cie- stúpiť. Medzitým musia byť vyložené „kanóny"
ľoch a budúcnosti. - (kýble), kanvy návodu a šálka. Chodbári sa
majú postarať o ďalšie, no vodu si vždy sám
Dokument č. 2 zaobstarám, i špinavú sám zanesiem.
Každodenný život v leopoldovskej O siedmej už stojím s ostatnými zo samo-
väznici očami Alexandra Macha väzby dolu na chodbe. Ja som totiž hore na
poschodí, vystupuje sa sem ako do veže to-
Už som v samoväzbe. Prvý deň na zá- čitými úzkymi schodami. Okolo zábradlie.
padnej strane, ale teraz som už na východ- Zvláštny obraz, keď sa zdola pozrie človek po
nej, vlastne na juhovýchodnej. Č.[íslo] 66. Päť celej dĺžke chodby.
krokov dĺžka a tri kroky šírka - no tým väčšia Do práce ideme cez dvor. To aspoň pár
je výška, ako to už v starých budovách býva. minút čerstvého vzduchu. No ja si - len čo
Múry skutočne väzeňské, šírka, dôkladnosť vstanem, otvorím okno cely - a i pred spaním
ako sa na trestnicu patrí. M reže zasadené ako- si vždy dobre vyvetrám čo by aká zima bola.
by pred sto rokmi. Dobré je, že dlážka je z do- A preto asi tak dobre spím. Od deviatej tak do
sák. Veľká výhoda v zime, no v lete nevýhoda. piatej, ba niekedy i do šiestej.
Posteľ skladacia, železná, slamník pevný. Cez Knihárňa je na druhej strane tejto istej bu-
deň posteľ je stolom. Rozložiť sa smie len po dovy, ktorá je stavaná ako trapéz. 2 5 Cestou na
večernom zvonení o pol deviatej. O deviatej už schodoch, chodbách alebo na dvore stretáva-
spať. Zvonka zhasnú svetlo a ticho, ešte väč- me sa s trestancami, ktorí z oddielov (tam sú
šie než je obyčajné ticho trestnice. V noci ob- spoločné veľké izby pre 15 - 20 - 30 osôb)
čas počujem príchod nových alebo odchod idú do práce. Obyčajne s Medrickým 2 6 a Šte-
eskort, prípadne idúcich na slobodu. To sú fanom Tisom 2 7 idú do koberčárne, Huťka 2 8
potom myšlienky! do práčovne, Pružinský 2 9 do obálkárne (sáč-
Okolo piatej každé ráno chodbou na prí- karňa), Lednár 3 0 do hračkárne - ten práve od-
zemí prechádza výmena stráže. Silné kroky chádza.
k é h o z v ä z u , h o s p o d á r s k e h o a f i l m o v é h o o d d e l e n i a H l a v n é h o v e l i t e ľ s t v a HG, g e n e r á l n y t a j o m n í k Z d r u ž e n i a š t á t n y c h a v e r e j n ý c h za-
mestnancov. Spočiatku mal blízko k opozičnej s k u p i n e okolo J á n a Lichnera. V rokoch 1 9 4 4 - 1 9 4 5 minister d o p r a v y a v e r e j n ý c h
prác, po v o j n e o d s ú d e n ý na 4 r o k y .
31 Pavol Opluštil ( 1 8 9 5 - 1978), zverolekár a politik, riaditeľ m e s t s k é h o bitúnku a predseda z v e r o z d r a v o t n í c k e h o oddelenia magis-
t r á t u v B r a t i s l a v e , p r i s p i e v a t e ľ o d b o r n ý c h č a s o p i s o v , v r o k o c h 1 9 3 9 - 1 9 4 5 p o d p r e d s e d a S n e m u SR, p r e d s e d a ž u p n e j o r g a n i z á c i e
HSĽS, od októbra 1 9 4 4 generálny tajomník HSĽS. Po vojne odsúdený na 8 rokov.
32 I m r i c h V a š i n a ( 1 8 9 7 - ?), p ô v o d n e p o v o l a n í m s k l a d n í k v B r a t i s l a v e , n e s k ô r p r e d n o s t a s o c i á l n e h o o d d e l e n i a H V H G . A k t í v n e s a po-
dieľal na perzekúcii ž i d o v s k é h o o b y v a t e ľ s t v a , organizátor a p r v ý veliteľ koncentračného tábora na Patrónke, od n o v e m b r a 1 9 4 2 do
a p r í l a 1 9 4 4 v e l i t e ľ t á b o r a v Seredi. K o n c o m v o j n y p o v e r e n e c s l o v e n s k e j v l á d y pre p r a c o v n é n a s a d e n i e n a b u d o v a n i e o p e v n e n í pre
n e m e c k ú brannú moc. Po v o j n e odsúdený na 30 rokov.
33 Roman Mach, syn Alexandra Macha.
34 Pavol Mach, syn Alexandra Macha.
35 D a r i n a K u b í k o v á , rod. M a c h o v á , d c é r a A l e x a n d r a M a c h a .
36 Vojtech Mach, syn Alexandra Macha.
37 M a r t a B i š ť a n o v á , rod. M a c h o v á , d c é r a A l e x a n d r a M a c h a .
- V domácej písárni Vojto Horák 3 8 ho mal ných prácach. Urobil „Vieru, nádej a lásku"
na starosti. Keď sa podpísali, išiel do strojo- Mojej pod stromček a na 20. výročie, i na pa-
vej pisárne. Tam Klinovský 3 9 a Aladár Kočiš 4 0 miatku nášho 1947. roku. Nastupujúc do prá-
s Danihelom. Odtiaľ k susedom, kde sa pod- ce alebo na prechádzku zavše som odbehol
písal Štefan Tiso, ktorý ho rychle dal do ďal- k ich dverám - celu majú na kraji pri schodiš-
ších susedov, kde je Medrický, potom mi ho ti - pozrieť si postup práce.
doniesli, totiž pre Opluštila. A len čo sa podpí- O pol dvanástej z práce do cely. Obed už
sal, mal ísť ďalej. No o tom - potom. čaká. Slušný, najmä keď polievke urobím novú
Prácu od pol ôsmej do pol deviatej preru- chuť z cibule, cesnaku a trochou korenia ale-
ším. Mám totiž povolenú mimor.[iadnu] pre- bo papriky. Po obede si niečo prečítam - po-
chádzku. To idem spolu s „pisármi", ktorí majú stojačky, alebo sa prechádzam. Krásne sú
pravidelne dve prechádzky denne. U nich sa chvíle s ružencom v ruke. Sem z tajomstiev ru-
totiž práca neráta za pohyb, kým v ostatných žencových neraz prejdem k Mojej - a akoby
dielňach ano. Ale vzhľadom na glej, číňz u nás som s ňou hovoril o deťoch, o našich veciach,
a moje zdravie - lekár povolil na 14 dní pre- ktoré patria len nám - a čo by boly bývaly aké,
chádzku aj mne, ktorú možno každých 14 dní v modlitbe sa stávajú čistými, očistenými.
predĺži. Je to výborná chvíľa. Čerstvá, šťast- O jednej do práce. Pozrel som si tabul-
ná. Chodíme títo: Kočiš, Horák, Klinovský, ky nad celami. „Vražda a lúpež" - má jeden,
Paškay, Chrenko (z Holiča, veliteľ HG), Dani- druhý: lúpež, tretí: vražda, iný zločin krádeže.
hel, Ambra, 4 1 Galo a ešte asi traja - štyria. Ešte vždy je pod dojmom súdu. Hnevá sa na
Mená všetkých nepoznám, nechcem sa zby- predsedu súdu, nadáva, i o svojom otcovi, ním
točne zaťažovať menami a ani by nebolo vkus- zabitom, hovorí strašne. Vzal som si ho na vec.
né byť zvedavým v trestnici. Sú tu mne zvlášť Má 22 rokov. Vidím, všetko vyšlo z korheľstva.
blízki - okrem spomínaných - „traja na jed- Otec pil, všetko márnil - no nesmiem uveriť
notke": Fiala, 4 2 Javor, 4 3 Kváššay. Prví dvaja všetko, ale po prvom návale - viem zo skúse-
z Bystrice Pov.[ažskej], tretí z Dubnice. Sú na nosti - přijde k jadru. Dostal 12 rokov. - Tu je
st.[arej] samovázbe, ale traja spolu. Javor má už i Husák, 4 4 ktorý vyše roka na smrť odsúde-
na starosti bielizeň. Robievame si vtipy, bol to- ný čakal milosť. Dostal ju. Počúvam, že Milo
tiž kapitánom Gardy. Fiala je odborník v ruč- Urban 4 5 bol odsúdený na ver.[ejné] pokarha-
nie a že je na slobode. Ak je to pravda, mal by ľudským, spravodlivým i keď chce mať predpi-
som z toho veľmi radosť. Dúfam, že Urbanovi sy a poriadok vzorne dodržaný. Alebo vysvět-
to nikto nezávidí. Väčšine „menej trestaných" loval som, že dozorci si musia dať pozor, sú
totiž každý závidí. Minister! Lednár, Medrický nútení dodržať predpis, veď často od väzňa
atď. boli priam bombardovaní, že atď Pre- mu hrozí udanie - ak inému niečo uzná, dovo-
čo som ja dostal 1 0 - 1 5 - 2 0 rokov, keď lí, čo by bolo proti predpisom.
páni dostali po 3 - 5 - 8 rokoch?" Najhoršie Musím si dávať pozor na takéto moje reči,
reči idú proti Lednárovi. Údajne pri odchode lebo si ešte budú namýšľať, že mám nejaké
z trestnice chválil pomery tunajšie pred úrad- výhody alebo ubezpečenie. No len pár - vari
níkmi a dozorcami na správe. „To je sanató- traja - štyria trestanci sú trochu závistliví voči
rium, zaobchádza veľmi pekne, lepšie to byt' nám, ktorí sa nedržíme toho, že každý sudca,
nemôže, poviem všade, ako ľudsky pokraču- čo nás súdil, je čert a že my odsúdení sme an-
jú, nikto sa nemôže sťažovať"... Údajne takto jeli. Ku mne sú ináč temer všetci trestanci i do-
hovoril. Nuž zle - nedobre na neho. Vraj ľah- zorci až veľmi dobrí. Niekedy si robím z toho
ko mu, keď prišiel iba na mesiac i to nie celý. starosti. Ako sa ja odmením za toľké menšie
Takému každý deň je krajší ako kratší než iné- - väčšie dobroty. Nesmiem nadhodit' cibuľu
mu, čo má roky To by som si odsedel na sa- alebo hocčo iné, lebo zachvíľu mám všetké-
motke alebo aj v tmavej a na tvrdom" - hovo- ho. Včera som opomenul jeden odkaz domov,
ril mi I. na prechádzke. Darmo som dokazoval, aby mi cibuľu atď - A dnes mám cibule plno.
že Lednar to asi nepovedal tak - a potom ko- Začali nám dávať zmenšené porcie chleba,
nečne je pravda, že slušne, ľudsky sa tu za- nuž kto dostane balík alebo prídel z vonkajších
obchodí s nami. Márne, ľudia tu žijú - aspoň dielní - núka mi a musím prijať. Chodbárom je
niektorí - zaťažení závisťou, trpkosťou a preto tu istý Pelo - banderovec. 4 6 Všetko mi urobí,
sú stále čierni. Povedal som jednému z našich vydrhne, kybluje za mňa, keďby na mne bol
v reči o Lednárovi, že nevidím u neho tú zlo- rad, keď mu ponúkam zajesť: Nie, to vy potre-
myselnosťa nenávisť, ktorú mu pripisujú, ja ho bujete či temer ma kontroluje, prečo som ne-
pokladám za gentlemana, ktorý sa usiluje byť zjedol obed. Zbadal, že v okne a na polici už
49 A M a c h t e r m í n o m „ v e c " p o m e n ú v a ideu s l o v e n s k e j s a m o s t a t n o s t i .
50 Š t e f a n T a t a r k o ( 1 9 0 4 - 1 9 7 7 ) , š t u d o v a l na V o j e n s k e j a k a d é m i i v H r a n i c i a c h a na V y s o k e j š k o l e v o j e n s k e j v P r a h e . P o č a s Č S R pô-
s o b i l a k o d ô s t o j n í k z p o v o l a n i a , z a 1 . S R bol b l í z k y m s p o l u p r a c o v n í k o m m i n i s t r a n á r o d n e j o b r a n y gen. F e r d i n a n d a Č a t l o š a . O d r o k u
1 9 4 3 p l u k o v n í k g e n e r á l n e h o š t á b u a n á č e l n í k š t á b u M i n i s t e r s t v a n á r o d n e j o b r a n y (MNO). V č a s e P o v s t a n i a v y k o n á v a l f u n k c i u ná-
č e l n í k a C i v i l n e j p r o t i l e t e c k e j o b r a n y a b r a n n e j v ý c h o v y v B a n s k e j B y s t r i c i . Po v o j n e p r e p u s t e n ý z a r m á d y , d e g r a d o v a n ý a s t í h a n ý .
vosti". - Žije mi tu i ona i Vojtko ako mi spie- Včera to nebol Kazimír, ale iný trestanec:
valy na Vianoce, ktoré som prežíval ako svoje Čajka. Chytený Kazimír, ako to pri zlodejoch
posledné. 5 1 Pamätám sa na ich verše, pies- býva (hoci Kazimír je okrem toho i lúpežný
ne, tance, na smiešne, milé a tak chutne zá- vrah) pri tvrdom výsluchu v strachu pred bitkou
bavné poskoky Vojtkové. Tak mi budú žiť zais- povyzrádzal, i to vedel o úteku, kto mu pomá-
te ešte dlho v mysli. hal atď. Potom berú rad radom udaných. Udali
i Čajku. Údajne on prepašoval pilku a dohovo-
26. okt. rili sa Polák, Kazimír a Čajka, že utečú. Čajka
Je asi pól ôsmej. Ticho. Len kde - tu dá- sa hlásil do nemocnice - a skutočne mal na
•ské odozvy vonkajšieho života. Pred chvíľou druhý deň prísť, lenže deň predtým Polák
počul som letieť divé husy. Už tretí deň tiahnú. s Kazimírom ušli pomocou pilky Čajkovej, ale
Pozerať sa na ich kŕdle vojenské, vyrovnané bez Čajku. Teraz Čajka znáša následky, a tie
z okna zamrežovaného v takéto pekné jesen- sú strašné. Dali ho do želiez. To značí, že mu
né dni - to hrozne volá, tlačí. Alebo vlak. Čo na nohy a ruky založili okovy, ktoré kováč zni-
je to pre človeka, ako ja - vlak, pohyb, život, toval ohňom, takže nie zámok, ale zase len
cesta - a nemôcť sa pohnúť. No - ma i tento kladivo a nástroje kováčske, oheň atď ich
môj terajší život svoje krásy a iste hlbšie než môžu po 8 - 12 atď. dňoch sňať. Čajka je bez-
ten rýchlikový, rušný. Obmedzenie prehlbuje, tak slabý, nuž je to úžasné pre neho. V nich
upevňuje a učí i núti rásť do výšky i do hĺbky. musí byť stále, vo dne v noci, či spí alebo je
Mne rozhodne neškodí. Ale nie je maličkos- Okrem toho ležať na tvrdom atď. Ale najstraš-
ťou takto žiť. nejšia vec je bitka. Úradne sa o tom vraj nevie.
Z úvahy vytrhne ma odrazu čosi príšerné- No - zaumienil som si, ak raz budem môcť pí-
ho. Zavíjanie, plač, rev, akási škreklavá reč sať alebo mať vplyv: zrušiť, znemožniť, aby ľudí
kohosi. Potom rinčanie retazí alebo kľúčových bili. Nielen na papieri! Snáď ani poprava nie je
sväzkov. Možno údery. Zaiste Kazimír, ktorého taká úžasná vec ako biť človeka. To včerajšie
vypočúvali. Príšerný pocit. Človek človeka... príšerné zavýjanie, plač - a minule tie oči pre-
strašeného Kazimíra - to nezabudnem dlho
Kto bije, ale i kto je bitý ako by prestával
Kazimíra sice nedali do želiez, má ísť „na tvár
byť človekom i jeden i druhý.
miesta", vezmú si ho žandári, až potom prídu
Na dnešný večer dlho nezabudnem. A daj
na neho tresty: kazematá 5 2 atď. tuná.
Bože, aby som nezabudol.
Myslel som na moje deti. Len aby nikdy ich Kazimír má beštiálnu vraždu, zavraždil die-
nikto neudrel a najmä, aby si nezaslúžily, aby ťa a má lúpeže, teda je to človek schop-
pre nich niekto musel vystúpiť zo svojho člove- ný všetkého zlého. I teraz pri eskorte vysko-
čenstva a stať sa zverom. čil z vlaku a či z auta. Ale sú spôsoby trestu
í okrem bitky! Veď ja neraz si myslím, že keby
27. okt. to nebolo tak upozorňujúce, keby išlo len o te-
Prezeral som sošit. Pred rokom som začal lesnú útrapu veru vďačne by som strpel bit-
denník. Prvé slová: „Z nemocnice späť do sta- ku i železa, keby za taký deň bitky a kazema-
rej samoväzby. Zaradený do knihárne". V tom ty dostal som deň pre rodinu úplne voľný. No
čase pred rokom bol som často ako svedok bitka - i keď ide o zver, a tobôž o človeka, je
v Bratislave. Zaujímavé, nezabudnuteľné doj- najhorší úpadok.
my „generálneho svedka vecí a ľudí Slov.[en-
ského] štátu", ako sa vtedy hovorilo. Niektoré 28. okt.
dni boly suché, iné vzrušené, rapsodické, Včera tri roky z Natternbergu: 5 3 Praha -
často som musel byť ako vyschnutý, inoke- Pankrác. Dnes dva roky v tieni očakávania po-
dy samý život a šťava. Stačí riadok - a po ro- sledných vecí. Vtedy som deťom písaval dosť
ku viem, aký to bol deň, s kým som čo hovo- často a čo som im napísal, to by som rád opa-
ril, čo bolo udalosťou svetovou, čo leopoldov- kovať stále. Len či nezabúdajú. Ich modlit-
skou a najmä čo hýbalo srdcom i dušou. Aj te- by, ich sebazapieravé dobré skutky, statoč-
raz tieto riadky si vypisujem akoby na margo, nosť, usilovnosť v škole - to všetko boly obe-
vlastne z okraja denníka. Nie je to spis, ale ty, ktoré najviac přispěly, ktoré najviac přispě-
pri prečítaní zápisníka píšem o inej veci, ktorá ly - a cítim to - že som zostal nažive. No, či
však vychádza zo zapísanej toho ktorého dňa. nezabúdajú. Veď ešte stále nie som mimo
51 A . M a c h t u n a r á ž a n a V i a n o c e 1 9 4 6 , k e ď žil v o č a k á v a n í h r d e l n é h o r o z s u d k u .
52 K a z e m a t y - h r a d n é , resp. p e v n o s t n é p o d z e m n é m i e s t n o s t i , v m i n u l o s t i v y u ž í v a n é a k o v ä z e n i e pre n a j ť a ž š í c h z l o č i n c o v .
53 A m e r i c k ý i n t e r n a č n ý t á b o r v N e m e c k u , kde bol A , M a c h s č a s ť o u s l o v e n s k e j v l á d y z a d r ž i a v a n ý v r o k u 1 9 4 5 .
nebezpečenstva. šedom budete Vy, lebo Vy ste boli preziden-
Počul som práve tom" a posadil Tisu na akýsi starý divan. Vedel
dnes o čiernej lis- som vo sne, a všetci sme vedeli, že sú mŕtvi,
tine, ak sa začne no rokovali sme akoby žili. Len nad ránom mu-
vojna. 5 4 No, ja ne- seli odísť, lebo prišla ich hodina. Anjel čakal
verím, že by sa za- na prezidenta atď. Mne s úsmevom a priateľ-
čala. Vojna taká, sky povedal prez.pdent] žeby ešte zostal, ale
aké boly a aké si však vidím, že musí. Nuž takéto sny mávam.
my predstavujeme, Hovorili sme o tom s Tidom Gašparom, 5 7
taká nikdy viac ne- Medveckým atď. na prechádzke. A zaujíma-
bude, lebo nemô- vá myšlienka sa zrodila z toho. Nemôžem o ta-
že byt'. Teda nebáť kých veciach písať - hoci je to nič ináč pre te-
sa čiernych listin. rajších - ale ja nezabudnem.
Ale zase i nebyť Dnes sme boli v kostole a potom v škole
ľahkomyselným. počúvať vysielanie. No nedočkali sme ani re-
Sme v rukách bo- či a tak oficiálnej slávnosti. Odchádzajúc po-
žích rozhodne myslel som si: Najmúdrejší režim bude, ktorý
viac, než bol prelát v deň svojho štátneho sviatku dá pokoj svojim
Šrámek 5 5 keď mal občanom. Nech si oddýchnu, nech si vyjdú
sadnúť do lietadla. s deťmi, nech sa tešia súkromným radostiam.
Povedal: „jsem sí- Najlepší štát je ten, ktorý najmenej cíti človek.
ce kněz, ale ne- Taký, ktorý sa mu nemieša do všetkého (po-
chci být príliš v ru- kiaľ si to nevynúti nejakou nemravnosťou ale-
kou božích" a ne- bo hlúposťou).
sadol do neho. My
Murajda sa vrátil z obnovy. Odpustili mu
A. Mach s P. Čarnogurským sme tu všetci ako by v letiacej pevnosti. No celých 20 rokov, zostalo mu z 25 len 5 - a tak
pred budovou Slovenského hlavne, aby sme každý jeden v svojej duši, o mesiac ide na slobodu na podmienku.
snemu (14. 3. 1979). Zdroj: v svojom svedomí boli pevnosťou. Potom sa Dni sú daždivé, ale prijemné. No suchá zi-
Archív Karola Kubíka nemôže stať nič podstatne zlého ani nám tu ma bude zdravšia.
ani deťom naším: raz sa na konci vecí sídeme. V noci býva mokré chladno. Avšak viem si
Ale rád by som pripomenúť nejakým spô- poradiť. Urobím si „vrece", kde sú nohy, tam
sobom deťom modlitbu z výlevov, ktorú sa od ešte i vestu natiahnem na vrece z pokrovcov,
tých dní v očakávaní smrti modlievam den- kabát položím na pokrovce, jeden pokrovec
ne obetujúc toto väzenie a všetko čo ešte má pod seba, lebo nemám slamník, ale „drevník",
prísť, na ne, ako ony svoje statočné práce, namiesto slamy hobliny a triesky mám pod se-
učenie, poslušnosť, čistotu a modlitby obetu- bou, časom to stvrdne, zhúžvie, ale je to as-
jú za svojich rodičov. poň chlapská a nie [...] 5 8 ufňukaná posteľ.
V týchto dňoch opätovne sa mi sníva- Prišiel som na rôzne vynálezy. Prílišné zaba-
lo s Hlinkom, 5 6 Tisom a vyslancami Slov.[en- bušovanie tela nie je dobre. A viem si urobiť
skej] republiky, vlastne iných štátov u nás. pancier tepla okolo tela práve tým, že som
Vo sne bol som na zasedaní, ktoré sa zača- voľnejší a nie úzko a pevne, nie tuho poviaza-
lo presne o pol noci. Hlinka a prezident prišli ný v pokrovcoch. Napr[íklad]: nohy som nikdy
v reverendách ale v bielych. Hlinka viedol v re- nemal tak zdravé ako teraz. Mám veľké ba-
čiach, no hneď na počiatku povedal: „pred- kanče, v nich je noha voľná a vytvorí si teplo,
64 Miloš V a n č o ( 1 8 8 4 - 1970), právnik, politik a kultúrny pracovník. Počas ČSR advokát, poslanec Krajinského z a s t u p i t e ľ s t v a Sloven-
skej krajiny, Národného zhromaždenia, v rokoch 1938 - 1 9 3 9 minister spravodlivosti v autonómnej vláde. V rokoch 1 9 3 9 - 1 9 4 5
p o s l a n e c , p r e d s e d a z a h r a n i č n é h o , p o d p r e d s e d a ú s t a v n o p r á v n e h o a člen s t á l e h o v ý b o r u S n e m u SR. P r e d s t a v i t e ľ p r o č e s k o s l o v e n -
s k y o r i e n t o v a n e j línie, o d j e s e n e 1 9 4 4 s a p r e s t a l a n g a ž o v a ť v š t r u k t ú r a c h ľ u d á c k e h o r e ž i m u . P o v o j n e o d s ú d e n ý n a 2 r o k y .
ho správne a súčastne zavčasu informoval. Medveckému som povedal, že môj postoj
Ostatne Mituch ide rád, tam je lepšie viac náv- vychádzal ani nie tak z politickej úvahy ako
štev, väčšia voľnosť. Ale Horák ide nerád. Bol z mojej vnútornej duševnej potreby. Počúvam,
tu zvyklý, oboznámený - a hlavne čakal, že že seriózni ľudia a vlastne všetci informova-
každý deň ide domov. ní nielen súhlasia so mnou, ale moje formulá-
Medrického matka je chorá. Posiela od- cie si osvojili. Medvecký osobne celé hymny
kaz, aby mu týždenne písali kartu. [...] 6 5 mi spieval o tom.
Zariaďuje sa tu materský ústav pre tábo- Nuž - beriem všetko odosobnene. Aspoň
ry. Odtiaľto budú posielať brigády. Tu povedú sa o to usilujem. Iste som nepovedal všet-
evidenciu, dajú číslo, odfotografujú, dajú do- ko najšťastlivejšimi výrazmi a kde - tu som sa
zor - a budú posielať podľa potreby „brigádni- potkol. No - cítim, že v podstatných veciach
kov" po celom Slovensku. Je to celkom múd- ani dnes by som nevedel konať a povedať iné,
re. Ináč zásadu prebrali od nás. I dobré i zlé ako čo som povedal. Ak to aj iní pokladajú za
veci preberajú - a my za ne sedíme. správne - to je mi milé - ale keby to poklada-
Výborne sa majú tí, čo niečo vedia okrem li za nesprávne, ani to by ma nemýlilo: „V otáz-
školských vedomostí. Štefan Tiso má byť da- ke štátu: kladne, i keby som zostal sám, vždy
ný za fotografa - to je výhodné - vie fotografo- a do dôsledkov, budem na stanovisku priro-
vať. Opluštil pôjde za ošetrovateľa - asistenta: dzeného práva. 2.) V otázke židovskej: podľa
rozumie sa tomu, Horák ide za organistu, naj- duševnej potreby - a teda i v tom vytrvám (?).
lepšie pochodiatí, čo vedia šoférovať, montér- 3.) V otázke pomeru ku komunistom (a ku kaž-
ske práce a rozumejú sa strojom. dému protivníkovi): slušne, ľudsky, bez pom-
Medvecký mi rozpovedal, ako sa pozera- stychtivosti, bez hnevu, s úctou k človekovi,
li na náš proces. Moje vyhlásenia, formulácie ale pevne proti všetkému, čo je s kresťanské-
pokladali za platné a vystihujúce správny po- ho stanoviska neprijateľné a pevne na stano-
stoj, aký má zaujať každý i vo veci prirodze- visku slovenskom.
ného práva i s ohľadu ľudského vo veci židov- Rád mlčím, keď je tu reč o týchto veciach.
skej. Keď ich vypočúvali, ba aj na pojednáva- A myslím si, prečo chce klamať človek člove-
ní Rašla 6 6 , Bedrna poukazovali na môj postoj ka, prečo klame i seba samého. Vidíme jeden
(totiž keď niektorý tvrdil, že nemal a nemá nič druhému do špikov a predsa hovoríme ako by
so Slov.[enským] štátom): „nikto nechcel a ne- môj poslucháč spadol s mesiaca. Ťažko je mi
chce Slov.[enský] štát, nikto okrem Macha," neraz spať tak, aby slnko nezapadlo nad mo-
povedal vraj na pojednávaní Bedrna. Rašla za- jim hnevom. No - slabí sme. Ale práve preto
se: „Mach sa priznal, že bol za štát, nezvaľoval treba sa denne vyrovnávať so sebou, zapierať
nič na iných - a tým len získal. Dnes - zajtra sa - a nikdy neposudzovať iných.
môže byť slobodný".
Anton Hruboň: Alexander Mach's Notes from the Leopoldovo Prison (Part I)
To the W W I I history fans, Alexander Mach requires no special introduction. He was a prominent figure of the Slovak
Republic who w a s sentenced to 35 years in prison by the National Court. Here he wrote about his jail experience
and reminisced on the period between 1939 and 1945. Loosely linked to a previously published material, a unique
series of notes dating back to the late summer of 1947 has been publicized for the first time. In contrast to the
preserved journals of Mach from the preceding period, the presented documents are rather fragmentary in form,
yet they still impart an expressive and historically valuable testimony of the day-to-day life of the author behind
prison walls, his political and personal stances, thought processes or interpersonal relationships between the
inmates, including other prominent personalities of the First Slovak Republic.
65 Nečitateľné.
66 A n t o n R a š l a (1911 - 2 0 0 7 ) , p r á v n i k , v o j e n s k ý p r o k u r á t o r , z a 1 . S R v y š e t r u j ú c i s u d c a b r a t i s l a v s k é h o v o j e n s k é h o s ú d u , ú č a s t n í k
p o ľ n ý c h ť a ž e n í slovenskej armády, prívrženec komunistickej opozície, h l a v n ý p o ľ n ý prokurátor povstaleckej a r m á d y a člen SNR,
P o v o j n e p r o k u r á t o r N á r o d n é h o s ú d u a ď a l š í c h p o l i t i c k ý c h p r o c e s o v p o f e b r u á r i 1 9 4 8 . R o k u 1 9 5 4 bol s á m o d s ú d e n ý n a d o ž i v o t
ný žalár, o s e d e m r o k o v ho v š a k r e h a b i l i t o v a l i . Po p r e p u s t e n í sa v e n o v a l p e d a g o g i c k e j č i n n o s t i na u n i v e r z i t á c h v B r a t i s l a v e a K o š :
ciach.
Tvrdohlavá socialistka
Život v nedemokratických režimoch dolie- ky 1939 - 1945 uskutočnil. Viacerí obvinení
Mgr. Matej Medvecký,
ha nielen na dané ľudské spoločenstvo, ale zo skupiny Stanislav Mareš a spol. sa podie-
PhD. samozrejme najmä na jednotlivcov, ktorí ho ľali na prevádzaní českých vojakov a dôstojní-
(1977), absolvent
tvoria. Je preto pochopiteľné, že práve počas kov z Protektorátu cez Slovensko a Maďarsko
Filozofickej fakulty Univerzity
takýchto temnejších období dejín vždy vystu- do Francúzska, kde sa títo pridávali do for-
Komenského, študijný odbor
pujú do popredia charakterové vlastnosti ľudí. mujúcich sa československých jednotiek. Do
história - angličtina. Pracuje
Jedni sú tvárni a prispôsobiví, iní prejavujú bo- tejto činnosti sa zapojili aj viacerí angažova-
v Ústave pamäti národa.
jovnosť a odhodlanie čeliť systému, ktorý v ich ní sociálni demokrati (pripomeňme, že tá-
očiach predstavuje zlo. to strana bola na Slovensku rozpustená a za-
Za takéhoto človeka, aj napriek nebezpe- kázaná ešte v roku 1938), ktorí sa usilova-
čenstvu odhodlaného čeliť systému, považu- li aj po oficiálnom zákaze činnosti tejto stra-
jem aj Dr. Zdenku Fenclovú, jednu z takmer ny na Slovensku udržiavať stranícke štruktú-
úplne zabudnutých postáv slovenských de- ry aj v ilegalite. Fenclová strávila za mrežami
jín. Zabudnutú podľa môjho názoru neopráv- niekoľko mesiacov. Ani po prepustení z väze-
nene. Zdenka Fenclová vo svojom živote pre- nia však neprestala pokúšať osud - Zdenka
javila viac odvahy ako väčšina iných ľudí - po- Fenclová sa zaradila medzi dobrodincov, ktorí
stavila sa dvom neľudským režimom, ktoré sa snažili zbierať podpory pre politických väz-
sa Slovenskom v minulom storočí prehna- ňov a ich rodiny.
li - najprv ľudáckemu, a potom aj komunistic- Skončenie 2, svetovej vojny a obnovenie
kému. Kým pre ľudácky režim bola neprijateľ- Československa v roku 1945 znamenal zá-
ná nielen ako angažovaná sociálna demokrat- važnú politickú zmenu, ktorá ovplyvnila živo-
ka, ale aj ako Češka, komunistom „stačil" na- ty mnohých angažovaných ľudí. Pre Zdenku
hlas prejavovaný nesúhlas so zlúčením soci- Fenclovú znamenal návrat k pôvodnému po-
álnej demokracie s komunistami, ktorý sa na volaniu sudcu. Do tejto funkcie nastúpila na
Slovensku uskutočnil už v roku 1944. Krajskom súde v Bratislave 1. júla 1945. V ro-
Zdenka Fenclová vyštudovala Právnickú ku 1946 bola dr. Zdenka Fenclová povýšená
fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na súdneho radcu, 21. júna 1946 bola vyme-
a promovaná na doktorku práv bola v roku novaná do funkcie námestníka predsedu se-
1934, sudcovskú skúšku absolvovala v roku nátu Okresného ľudového súdu v Šamoríne a
1937. Výnosom ministra spravodlivosti Ivana 11. apríla 1947 sa stala námestníčkou pred-
Dérera zo dňa 7. decembra 1937 jej bol pre- sedu senátu Okresného ľudového súdu v
požičaný úradný titul "Sudca" a až do roku Bratislave. Jej práca na súde bola hodnote-
1939 pôsobila na Krajskom súde v Bratislave. ná kladne. Teda z politicky nespoľahlivej oso-
Etablovanie sa ľudáckeho režimu a vznik by sa dostala do opačnej pozície, keď ma-
Slovenského štátu sa prejavil aj v jej osobnom la rozhodovať o vine a nevine predstaviteľov
živote. Ako Češka, a teda osoba apriori ne- ľudáckeho režimu a dalších osôb, súdených
spoľahlivá, bola dňa 8. apríla 1939 Fenclová za kolaborantstvo. V tejto súvislosti si neod-
justičnou správou prepustená zo súdnych pustím istú odbočku - aj o svojom pôsobení
služieb Slovenského štátu a daná k dispozí- na Okresnom ľudovom súde v Bratislave, kto-
cii do Protektorátu Čechy a Morava. Tu bo- rý bol v podstate po Národnom súde druhým
la 16. apríla 1939 prevzatá „mimo syst, stav najvýznamnejším miestom konania retribuč-
do stavu súdnych úradníkov v obvode v. s. v ných procesov na Slovensku, sa Dr. Fenclová
Brne".1 Dňa 30. septembra 1939 bola zbave- obšírne zmieňuje vo svojich mimoriadne zau-
ná služby a vrátila sa na Slovensko za svojím jímavých spomienkach, ktoré som publikoval
manželom Jozefom Fenclom. v roku 2 0 0 6 . 2 Aj napriek skutočnosti, že tieto
spomienky zjavne vznikli vo väzení a na popud
Ale pokoj so štátnymi úradmi nevydržal dl-
Štátnej bezpečnosti, ide svojou otvorenos-
ho. Meno Zdenky Fenclovej nachádzame me-
ťou zrejme o ojedinelú sondu pod kožu nielen
dzi obžalovanými už v prvom politickom pro-
retribučnému súdnictvu na Slovensku, ale aj
cese, ktorý sa v období Slovenskej republi-
1 S l o v e n s k ý n á r o d n ý a r c h í v B r a t i s l a v a ( S N A ) . O s o b n ý s p i s dr. Z d e n k y F e n c l o v e j
2 Pozri M E D V E C K Ý , M.: S p o m i e n k y s u d k y n e a o d b o j á r k y Dr. Z d e n k y F e n c l o v e j . In: M E D V E C K Ý , M. (zost.): Posledné a prvé slobodné
(?) voľby 1946, 1990. B r a t i s l a v a 2 0 0 6 , s t r a n a (s.) 1 6 7 - 2 1 8 .
Zdenka Fenolová.
Zdroj: ABS
celému slovenskému justičnému aparátu v ro- ci komunistami sa Fenclová dostala pod do-
koch 1945 - 1947. hľad Štátnej bezpečnosti, pretože počas spo-
Spomínal som, že Fenolová sa už pred ločenského posedenia vyhlásila, že „si viacej
2. svetovou vojnou angažovala v sociálno- váži Maďara Tekela /pravdepodobne mysle-
demokratickej strane. Na politickú anga- la Tökölyho - pozn. M. M./ ako Beneša, lebo
žovanosť nerezignovala ani po obnovení robi vraj kompromisnú politiku. (...) Keď bola
Československa a už začiatkom roku 1946 spolusediacimi taktne upozornená, aby tak
vstúpila do novovzniknutej Strany práce, kto- nehovorila vyhekla ,To ja viem, že ma zavrú,
rá na Slovensku mala ambíciu nahrádzať soci- či to bude o týždeň alebo za tri, na veci ne-
álnu demokraciu, zlúčenú počas Slovenského mení' ". 4 Dôležitý je tiež fakt, že sa Fenclová
národného povstania s Komunistickou stra- aj po februárovom prevrate, podobne ako to-
nou Slovenska. Členkou tejto strany bola mu bolo aj po nastolení ľudáckeho režimu, za-
až do roku 1948, keď stranu opätovne po- čala angažovať v dobročinnej práci a zbiera-
hltili komunisti. V rokoch 1946 - 1947 bo- ní materiálnej pomoci pre rodiny väznených.
la Zdenka Fenolová členkou Ústredného vý- Napríklad pre rodinu zatknutého popredného
konného výboru Strany práce, podpredsed- funkcionára Strany práce Dr. Jozefa Mrázka
níčkou ženského odboru a členkou finanč- žiadala pomoc od jeho spoločného známeho
nej a hospodárskej komisie strany. Okrem Štefana Rybariča, ktorý následne rodine po-
toho v tomto období bola tiež členkou pred- mohol potravinami a peniazmi. 5 Mrázkovi či
sedníctiev Spolku protifašistických politic- bývalému riaditeľovi Sedliackej banky Jánovi
kých väzňov, Zväzu slovenských žien, členkou Havlíkovi 6 dokonca pomohla pri organizova-
Živeny a viacerých ďalších spolkov. 3 V rám- ní úteku do zahraničia. 7 V prípade Havlíka
ci angažovanosti v Strane práce dokonca do- útek sprostredkoval bývalý člen S N R 8 Teofil
stala v záujme posilnenia pozícií Strany prá- Homér, rodák z Uhorskej Vsi, ktorého bratra-
ce na Povereníctve pravosúdia od povere- nec býval na rakúskej strane hraníc.
níka Andreja Búzu ponuku nastúpiť uvede-
Predchádzajúca politická angažovanosť
né povereníctvo. Túto ponuku však pre útok
a ani vyššie spomenuté dobročinné aktivi-
na svoju osobu, ktorú uverejnil v službách
ty nemohli ostať bez odozvy štátnej moci.
Komunistickej strany Slovenska (KSS) sto-
Už necelý rok po uchopení moci komunista-
jaci časopis Nové slovo v článku nazvanom
mi bola dr. Zdenka Fenclová dňa 1. februára
„Špión", odmietla.
1949 preložená z Krajského súdu v Bratislave
Opätovné problémy Z. Fenclovej so štát- na Okresný súd, teda súd nižšieho stup-
nou mocou začali krátko po februárovom pre- ňa. Koncom mája toho istého roku bola v
vrate roku 1948. Už mesiac po uchopení mo- dôsledku zaistenia Národnou bezpečnosťou
tak, ako to vyšetrovateľ žiadal. V konečnom skej IS získala Fenclová, s ktorou (spolu s ďal-
dôsledku priznal len protištátne reči a uvažo- šími osobami, napr. bývalou tajomníčkou Jána
vanie o emigrácii. Lichnera, už spomínanou Zorou Adamcovou,
Aj ďalší z členov súdenej skupiny, Anton s ktorou sa Zdenka Fenclová dobre poznala)
Tomeček, mal za sebou pestrú minulosť. Z to- udržoval spoločenský styk. Tomeček síce po-
ho zaujímavejšieho spomeňme aspoň, že is- dozrieval Hlubíka, ktorého poznal pod krycím
tý čas pracoval na spravodajskom oddele- menom „Novák", z amaterizmu, napriek to-
ní ministerstva národnej obrany, kde sa do- mu prejavil ochotu získať pre neho informácie
stal do víru udalostí okolo memoranda minis- a vybudoval tiež tri mŕtve schránky na rôznych
tra Ferdinanda Čatloša a známych odletov lie- miestach Bratislavy. Do nich mal dostať potre-
tadiel do Sovietskeho zväzu zo začiatku au- by na vyvolávanie tajného písma a tu mal aj raz
gusta 1944. Je zaujímavé, že počas služby do mesiaca zanechávať správy.
pod kpt. Jánom Stanekom sa aktívne zúčast- Zrejme vďaka Tomečkovi sa do prípadu
nil neúspešného pokusu ministra F. Čatloša „dostal" aj ďalší člen skupiny, Ján Lucbauer.
o nadviazanie rádiového spojenia s Moskvou Obaja muži sa zoznámili v roku 1945, keď
prostredníctvom ruského parašutistu Geriča. 1 7 Tomeček vykonával funkciu veliteľa vojen-
Aktívne sa zúčastnil Slovenského národné- skej posádky v Malackách. Lucbauer tu vyko-
ho povstania, koncom vojny bol veliteľom vo- nával svoju prezenčnú službu a Tomeček ho
jenskej správy v Leviciach. V tomto období na základe osobnej známosti pridelil k tunaj-
si aj podal prihlášku do Komunistickej strany šej jednotke OBZ, pričom po skončení vojen-
Slovenska. Armádu opustil až v roku 1946, po skej služby ho ako schopného vojaka odporu-
roztržke s vtedy veľmi mocným a nebezpeč- čil do zamestnania na VII. odbor Povereníctva
ným šéfom Obranného spravodajstva (OBZ) vnútra. 1 9 Lucbauer neskôr pracoval ako refe-
Bedŕichom Reicinom. 1 8 Stranu musel opustiť rent na 1. oddelení Krajského veliteľstva ŠtB
po previerkach v roku 1948. Podľa Tomečka v Bratislave, 2 0 kde mal v referáte ochranu
ho pre spravodajskú činnosť v prospech brit- hraníc. Lucbauer dal podľa svojho doznania
Anton Tomeček.
Zdroj: ABS
17 Tamže. Zápis o v ý p o v e d i A n t o n a T o m e č k a , 1, 9 . 1 9 5 2 .
18 Tamže. Protokol o v ý p o v ě d i obviněného T O M E Č E K , Anton, 20. 9 . 1 9 5 2 .
19 Tamže.
20 V s ú v i s l o s t i s v y š e t r o v a n í m L u c b a u e r a s a v p r o t o k o l e s v e d k a J o z e f a I m r i c h a (tiež b ý v a l é h o p r a c o v n í k a K r a j s k é h o v e l i t e ľ s t v a Š t B
Ján Lucbauer. Zdroj: ABS
B r a t i s l a v a ) o b j a v i l a a j z m i e n k a o t o m , ž e n a b r a t i s l a v s k o m v e l i t e ľ s t v e Š t B p o u ž í v a l i pri v ý s l u c h o c h o m a m n é l á t k y : „ P o t é m ě LUC-
BAUER požádal o předání zprávy pro MNB o pl. HILLAROVI, ktorý má vyrábět omamné jedy, které špt. ČERMÁK z KS-Stb v Brati-
slavě využívá při výsluchu vyšetřován c ů." T a m ž e . P r o t o k o l o v ý p o v ě d i se s v ě d k e m : J o z e f I M R I C H , 13. 4. 1 9 5 3 .
21 T a m ž e . P r o t o k o l o v ý p o v ě d i s o b v i n ě n ý m s J á n e m K O S O R I N S K Ý M , 30. 9. 1 9 5 2 .
22 T a m ž e . P r o t o k o l o v ý p o v ě d i s o b v i n ě n ý m s J á n e m K O S O R I N S K Ý M , 13. 7. 1 9 5 3 .
23 B ý v a l ý p r o f e s o r P r á v n i c k e j f a k u l t y U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e Z d e n ě k P e š k a bol p o k o m u n i s t i c k o m p r e v r a t e v r o k u 1 9 4 8
v r á m c i p r o c e s u s M i l a d o u H o r á k o v o u a spol. o d s ú d e n ý na 25 r o k o v v ä z e n i a .
24 Archív Krajského súdu v Bratislave, 1 T 15/54.
25 Tamže.
26 Tamže.
Ján Kosorínsky. Zdroj: ABS
súdok, ktorým bola Zdenka Fenclová odsúde- údajne nevedela, a keď sa po zverejnení tzv.
ná na doživotie. Podľa rozsudku: „Tento trestný Cibulkových zoznamov o tejto skutočnosti do-
prípad patrí medzi málo podobných prípadov, zvedela, bola veľmi prekvapená.
kde protištátna trestná činnosť bola pácha- Dr. Zdenka Fenclová bola z väzenia pre-
ná v tom zmysle, že zakladanie ilegálnej so- pustená na amnestiu, vyhlásenú preziden-
ciálnej demokracie bolo spojené s prevádza- tom ČSR Antonínom Novotným, dňa 10. má-
ním vyzvedačstva. (...) Ich (obvinených - pozn. ja 1960. Žiadosť o rehabilitáciu podala 28.
M. M.) úlohou bolo rozbiť jednotu robotníckej júla 1969, v nej spomenula aj vyšetrovanie:
triedy, namiesto triedneho boja uplatňovať po- „Velezrady som sa nedopustila a námiet-
litiku triedneho mieru a spojenectva s buržoá- ky proti formulácii zápisníc boli referentom
ziou, lepšie povedané ich úlohou bolo vždy a odrazené výrokom ,že mi nebude protoko-
za každých okolností verne slúžiť najreakčnej- lovať moje sociálne-demokratické vykrú-
šej buržoázii."27 Ani ostatných neminuli značné cačky'."29 Rehabilitácia však nebola úspeš-
tresty odňatia slobody. ná: „Vzhľadom na vzniknutú politickú situá-
Najvyšší súd trest potvrdil a Fenclová si ciu a z toho vyplývajúce neúmerné dlhé ad-
ho odpykávala v Ženskom nápravnom tábo- ministratívne prieťahy som žiadosť dňa 14.
re v Pardubiciach. Tu sa snažila zlepšiť posta- 4. 1975 stiahla."30 Opätovnú žiadosť o reha-
venie väzenkýň, v mene ktorých počas vzbu- bilitáciu podala dr. Zdenka Fenclová 23. júla
ry v tomto väzení jednala s vedením väznice. 1990 a podľa zákona 119/90 Zb. bola rehabi-
Dokonca si dokázala získať sympatie aj aso- litovaná. Zomrela v Bratislave roku 1994, krát-
ciálnejších spoluväzenkýň. 28 Z tohto obdobia ko pred svojimi 85. narodeninami.
sa zachoval aj jej záznam v registračných pro- Život Zdenky Fenclovej je príbehom člove-
tokoloch Štátnej bezpečnosti, kde bola evido- ka, ktorý veril svojej pravde a o ňu sa aj usilo-
vaná v kategórii agent. Zväzok zaregistrova- val. Nazdávam sa, že nikdy nie je ľahké nájsť
li na NTP Pardubice v roku 1960, archivova- odvahu a postaviť sa proti režimu, keď človek
ný bol o deväť rokov neskôr, skartovaný v roku čelí hrozivému riziku odhalenia a väznenia. Ona
1985. Pretože sa spis nezachoval, nedá sa zis- to však dokázala, dokonca opakovane. Môže
tiť miera spolupráce s bezpečnosťou, predpo- teda byt' považovaná za sociálnu demokratku,
kladám však, že evidovanie priamo súvisí s už ktorá vnímala ako dôležitú nielen sociálnu časť
spomínanými spomienkami. Ona sama o tom programu tejto strany, ale aj demokratickú.
Zdenka Fenclová evinced more courage than most people - she opposed the two inhuman regimes which blew
over Slovakia in the previous century - first, the nationalist rule and then the communist one. While to the former
she was equally intolerable by being an engaged social democrat and being Czech; to the communists it sufficed
that she did not concur with the merge of the social democratic party with the communist one which occurred
in Slovakia as early as 1944. Her life tells a story of a person who believed in her truth and strove for it. On May
4, 1954 the Regional Court in Bratislava presided by the too-readily-made lawyer Juraj Uhrin sentenced Zdenka
Fenclová to a life imprisonment. Even though Dr. Fenclová was released when the general amnesty for prisoners
was issued in 1960, she was not rehabilitated until after the communist regime collapsed.
27 Tamže,
28 Z a p o s k y t n u t i e t e j t o i n f o r m á c i e ď a k u j e m Dr. V o j t e c h o v i Č e l k o v i .
29 A r c h í v Krajského súdu v Bratislave, 1 T 15/54.
105 Tamže.
Dr. h. c. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc.
(nar. 4. 5, 1923 v Šahách)
A čo konkrétne história?
Tam bol v 60. rokoch, vedeckým tajom- Spomíname samé negatíva, skúsme sa
níkom straník (J. Sirácky), ktorý bol predtým preto na vec pozrieť aj z druhej strany. Malo
uväznený a odsúdený za údajné sympatie obdobie marxistickej historiografie aj svo-
k Titovi. Vtedy bol už rehabilitovaný. Po ňom je pozitíva? V čom spočívali v oblasti vedy
bol vedeckým tajomníkom Lubomír Lipták, či školstva?
ktorý bol autorom knihy Slovensko v 20. sto-
ročí, pokladanej v prvých rokoch normalizácie Nemožno to jednoznačne poprieť, po-
za zradu marxizmu. Začiatkom roka 1968 bola zitíva boli. Napr. Historický ústav. Postupne
veľká konferencia v Smoleniciach, kde sa už sa z malého pracoviska s niekoľkými pracov-
hovorilo veľmi otvorene a kriticky o dovtedaj- níkmi po februári 1948 stal veľkým ústavom,
šej práci a marxistickej historiografii. Vystúpil v ktorom bolo okolo 50 - 60 pracovníkov,
som tam s témou „Československé či sloven- z toho asi polovica vedeckých. V 2. polovi-
ské dejiny", kde som v podstate hovoril o kon- ci 60. rokov vydával štyri periodiká, štyrikrát
cepcii slovenských dejín (vychádzajúc z názo- do roka Historický časopis, jedenkrát do ro-
rov svojho učiteľa Daniela Rapanta). Ukázal ka Historické štúdie a cudzojazyčný časopis
som, že termín československé dejiny sa ofi- Historica Slovaca. Okrem toho vychádzal eš-
ciálne opäť zaviedol až po procesoch s bur- te aj Zborník pre dejiny vedy a techniky. Takže
žoáznymi nacionalistami, ktoré sa vtedy už od- sa slovenská historiografia veľmi posilnila, ho-
sudzovali. Do Historického ústavu už predtým ci najmä dejiny 20. storočia sa spracovávali
prišli bývalí poprední odsúdení „buržoázni na- z hľadiska požiadaviek strany. Je pravda, že z
cionalisti" Samuel Falťan, Edo Friš, Ladislav pôvodne plánovanej štvorzväzkovej marxistic-
Holdoš, Juraj Fabián, Ladislav Lipscher a aj kej syntézy vyšli len dva zväzky (do roku 1848
Gustáv Husák, ktorý svoje Dejiny SNP obha- a 1848 - 1900), pretože Ľudovít Holotík svo-
joval ako kandidátsku prácu na histórii, hoci je obdobie 1901 - 1918 nespracoval a ďalšie
pracoval v Ústave štátu a práva. V roku 1968 dva zväzky sa nespracovali vôbec.
sa vrátil do politiky, hoci Dubček sa vyjadro-
val, že „nech si pán doktor nemysli (a pán bo- A čo úroveň školstva?
Úroveň školstva - hovorím o svojom odbo- prečo? Matula išiel na ročný pobyt do Moskvy
re - najprv klesala, potom postupne pomaly a zástupcom riaditeľa sa mal stať J. J. Matula
stúpala. Závisela od viacerých vecí. Do škol- sa bál, že keď sa stane J. J. ako straník zá-
stva prišli stranícke kádre. Mnohí z nich vy- stupcom riaditeľa, tak keď sa vráti, nedostane
padli pre neschopnosť, ale časť (možno väč- späť to miesto. V mojom prípade mu také ne-
šina) ostala, z nich časť sa aj odborne uplatni- bezpečenstvo nehrozilo.
la. Postupne sa zvýšila aj úroveň poslucháčov,
lebo sa prestal klásť taký veľký dôraz na tried- Dotklo sa vás toto obdobie ešte nejakým
ny pôvod. Naproti tomu pri prijímaní aj zná- iným spôsobom?
mosti hrali vždy istú rolu, nemožno to však ge-
neralizovať. Po odchode M. Kropiláka do dôchodku
(asi r. 1980) sa stal riaditeľom HÚ SAV prof.
Dotkla sa normalizácia niektorých his- Samuel Cambel, absolvent Vysokej školy po-
torikov? litickej ÚV KSČ a pôvodne stranícky aparátnik
(kolektivizácia pôdohospodárstva), ktorý mal
Áno, viacerých, najmä tých, čo sa za- povesť nekompromisného ortodoxného mar-
oberali najnovšími dejinami, hoci nemožno xistu. V jeho vedení sa vedeckým tajomníkom
o nich povedať, že by sa aj po roku 1989 bo- stal presvedčený marxista Michal Barnovský,
li všetci odpútali od marxizmu. Po odchode absolvent Kyjevskej univerzity. Ja som sa stal
z Historického ústavu SAV išli na miesta ani nakrátko vedúcim oddelenia stredovekých de-
nie s polovičným platom a mali zákaz publi- jín. Nepochybne ma ponechali aj preto, le-
kovania, ba nesmeli sa citovať ani ich staršie bo hlavnou úlohou S. Cambela bolo dokončiť
práce. V tom čase vyšla syntéza Slovensko 1. 6-zväzkovú syntézu dejín Slovenska a ja som
Dejiny, v ktorej časť o 20. storočí písal vylúče- bol redaktorom či zostavovateľom 1. dielu do
ný straník II. Lipták. Jeho text tam síce ostal, toku 1526. Vedúcim som nebol dlho, lebo pr-
ale v zozname autorov figuroval len jeho pseu- vé a druhé oddelenie boli spojené a ich vedú-
donym Michalec. Niekedy sa pri citovaní star- cim sa stal Vladimír Matula, ktorý pôvodne aš-
piroval na miesto riaditeľa. Už v pláne Krajskej
ších prác takýchto potrestaných autorov cito-
správy ŠtB v Bratislave na rok 1982 som bol
val len názov ich štúdie a meno sa vynecha-
v rámci Ústavov spoločenských vied SAV ve-
lo. Vylúčenými straníkmi boli okrem už pred-
dený, že treba na mňa dávať pozor z ideolo-
tým spomínaných „buržoáznych nacionalistov"
gického hľadiska. Z tých, čo sú tam vyme-
aj Július Mesároš, ktorý v tzv. dubčekovskom
novaní, postihlo to následne len mňa a môj-
medziobdobí v SAV (15. 2. 1969 - 17. 9.
ho spolupracovníka Lubomíra Jucka tým, že
1970) bol riaditeľom Historického ústavu SAV.
ma dali do predčasného dôchodku, hoci dok-
tori vied sa dávali v akadémii do dôchodku až
Mali niektorí problém zamestnať sa?
v sedemdesiatke. Dodnes sa mi za to z HÚ
SAV nikto neospravedlnil. A pritom chceli odo
Mnohí z nich, najmä tí, čo pôvodne bo-
mňa ešte prácu. Do dôchodku som bol daný
li ÚV KSS pridelení do HÚ SAV a potom
od 1. januára 1985 a pritom som bol vedený
sa zúčastnili na dubčekovskom obrodnom
ako hlavný redaktor Dejín Slovenska I. ktoré
procese strany. Napríklad Edo Friš, Samuel
vyšli až v roku 1986 a druhý diel Slovenského
Falťan, Ladislav Lipscher, Ladislav Holdoš,
diplomatára až v roku 1987. Pritom mi ešte
Juraj Fabián... Bývalým aktívnym historikom
posunuli termín dokončenia Dejín Slovenska
boli pridelené miesta, najmä v SNM (Lipták,
I. o rok skôr, asi mi chcel Michal Barnovský
Július Mesároš, Ľudovít Haraksim). ukázať, že som neschopný a nedokážem spl-
niť termíny. Druhý diel Slovenského diplomatá-
Ako ste fungovali potom? ra mi údajne pre nedostatok kapacity a financií
nemohlo vydať Vydavateľstvo VEDA ani počas
Potom sa stal riaditeľom Miroslav Kropilák šiestich rokov po jeho dokončení (predsedami
a jeho zástupcom Vladimír Matula, ktorý bol Edičnej rady SAV boli v tom čase Jozef Vladár
v čase „dubčekiády" na dlhodobom študijnom a V. Matula). Vyšiel potom v rámci publikácií
pobyte v Moskve. A mňa si potom - vedeli, že vydaných Archívom hlavného mesta (vtedy)
ako bývalý archivár mám zmysel pre organi- SSR Bratislavy.
začnú a úradnícku prácu - zobrali za vedec-
kého tajomníka a robil som všetku administra-
tívu. No a potom, keď Matula odišiel opäť do Spomenuli sme viaceré mená, z ktorých
Moskvy na dlhodobý pobyt, som sa dokon- mnohé fungujú dodnes. Natíska sa preto
ca stal zastupujúcim zástupcom riaditeľa. Ale otázka, aké zmeny nastali v slovenskej his-
toriografii po roku 1989? Existovali či exis- miestach, iní ich získali a vychovali si „dôstoj-
tujú dodnes ešte rezíduá marxistickej histo- ných" nástupcov, prezentujúcich tzv. občian-
riografie či už vo výbere tém, alebo v metó- sku spoločnosť. Veď aj posledná fáza či ver-
dach práce? zia historického materializmu, vyprodukova-
ná v ZSSR, nemala hlavného nepriateľa v ka-
V mnohých inštitúciách sú iste dodnes via- pitalistoch ale v nacionalistoch. Azda význam-
cerí bývalí exponovaní komunisti a marxisti, a ná časť našej historiografie, najmä v novších
v týchto časoch opúšťajú postupne (z veko- a najnovších dejinách má postkomunistický
vých dôvodov) vedúce miesta. Nemohli pred- charakter, lebo ľudia vychovaní a vyškolení
sa len tak prestať tvoriť, ba mnohým sa (na- v prostredí (marxistického) mimopramenného
priek prvotným obavám, lebo si boli vedomí, poznania nemôžu prekročiť svoj tieň.
ako sa správali) podarilo zostať na vedúcich
PROTIKOMUNISTICKÝ ODBOJ
V KRAJINÁCH STREDNEJ A VÝCHODNEJ
EURÓPY,
ktorá sa uskutoční
v Bratislave v dňoch 14.-16. novembra 2011.
Jozef Vavro sa narodil 24. apríla 1926 1950, keď zo železníc odišiel a vstúpil do slu- Mgr. Jerguš Siwi,
v Hlohovci ako najmladšie zo siedmich detí že- žieb Zboru národnej bezpečnosti. Takmer šty-
PhD.
lezničiara a ženy v domácnosti. V roku 1930 ri roky v železničnom podniku boli pre mladé-
(1979), absolvent
sa rodina presťahovala do obce Chrenovec ho Vavra pomerne pokojným obdobím. V ro-
Pedagogickej fakulty
v prievidzskom okrese, kde o dva roky neskôr ku 1948 absolvoval večerný kurz na I. stred-
Univerzity Komenského
začal navštevovať ľudovú školu. Po ukončení nej škole v Košiciach, v roku 1946 sa stal čle-
v Bratislave, študijný
päťročnej školy pokračoval v štúdiu na meš- nom Revolučného odborového hnutia, v roku
odbor dejepis -
tianskej škole v Handlovej. Po rozvode rodi- 1949 členom Zväzu československo-soviet-
občianska náuka a etika.
čov odišiel roku 1937 s matkou do výcho- skeho priateľstva a Československého zvä-
Pracuje v Ústave pamäti
doslovenskej obce Petrovany a v nedälekom zu mládeže. Zostával nepartajný a veriaci.
národa.
Prešove začal navštevovať meštiansku školu. Aj preto by bolo zaujímavé poznať dôvod,
Odlúčenie od otca a súrodencov poznačilo aj prečo 27. júla 1950 požiadal „Štátnu taj-
ich vzájomné kontakty a vzťahy v neskoršom nú bezpečnosť v Košiciach" o pri-
období. Meštiansku školu kvôli zlej finančnej jatie do služieb Štátnej bezpečnos-
situácii nedokončil a začiatkom septembra ti (ŠtB). Motivovala ho snaha za-
1941 nastúpil ako elév útvaru vojenskej hudby bezpečiť životné istoty mladej ro-
pešieho pluku 6 v Prešove. Po vojenskej pre- dine (v roku 1950 sa Vavro oženil
zentácii v polovici apríla 1943 pôsobil pri útva- s Máriou Vasilovou a v priebehu na-
re ako vojak. sledujúcich piatich rokov sa im naro-
Udalosti druhej polovice roku 1944, ktoré dili tri deti),1 priatelia, či len túžba po
prežil ako osemnásťročný mladík, opisuje vo dobrodružstve?
vlastnoručne písaných životopisoch zo začiat- Previerku žiadateľa vykonávala
ku 50. rokov. Podľa nich odišiel 25. augus- stanica Zboru národnej bezpečnosti
ta 1944 od posádky a prešiel k povstaleckým (ZNB) Košice prostredníctvom staníc
jednotkám na Orave. Pri prestrelke s Nemcami ZNB v Hlohovci a Prešove. Veliteľ
bol 13. septembra 1944 zranený a po niekoľ- stanice, vrchný strážmajster Ondrej
kotýždňovom liečení v ružomberskej nemoc- Baďo 2 ukončil „podanie o uchádza-
nici sa vrátil domov. Za účasť v povstaní do- čovi" s tým, že „tunajšia stanica
stal roku 1946 Rad Slovenského národné- SNB nemá žiadnych námietok proti
ho povstania. jeho prijatiu do služieb ŠB".3
Po prechode frontu nastúpil v máji Prednosta odboru BA povereníctva vnút-
1945 vojenskú službu pri pešom pluku 32 ra pplk, Teodor Baláž vydal 27. júla 1950 v me-
„Gardskom" v Košiciach, odkiaľ koncom jú- ne ministra národnej bezpečnosti rozhodnutie
la 1946 odišiel do civilu v hodnosti čatá- o prijatí Jozefa Vavra ku krajskému veliteľstvu
ra. Nasledujúce mesiace pracoval príležitost- ŠtB Košice ako „čakateľa SNB v osobnom sta-
ne u firmy Zacharovič pri nakladaní železnič- ve strážmajstrov Sboru národnej bezpečnosti
ných podvalov a 20. októbra 1946 nastú- na skúšobnú dobu dvoch rokov".
pil v podniku Československé štátne dráhy Krátko po nástupe k útvaru ŠtB v Košiciach
(ČSD) ako pomocná sila na železničnej vý- absolvoval Vavro trojmesačnú školu ZNB I.
hrevní v Košiciach. Neskôr sa stal členom zá- stupňa v Brne. Vedúci kádrového oddele-
vodnej hudby. Kvôli účasti na nácvikoch a vy- nia krajského veliteľstva ŠtB v Košiciach kpt.
stúpeniach ho preložili na Riaditeľstvo ČSD Vladimír Žalman 4 hodnotil nového príslušníka
v Košiciach. Tu pôsobil až do polovice roku ŠtB po necelých dvoch mesiacoch ako veľ-
1 N a j s t a r š í s y n Peter V a v r o ( 1 9 5 1 , K o š i c e ) p ô s o b i l v z l o ž k á c h Š t B v r o k o c h 1 9 7 2 - 1 9 9 0 . P r a c o v a l na o d b o r e s l e d o v a n i a K r a j s k e j
s p r á v y (KS) Z N B s p r á v y ŠtB Bratislava a neskôr Xli. s p r á v y Federálneho ministerstva vnútra (FMV). V roku 1979 ukončil štvorroč-
n é š t ú d i u m n a f a k u l t e Š t B V y s o k e j š k o l y Z N B a n a s t ú p i l d o čs. r o z v i e d k y , k d e p o u ž í v a l k r y c i e m e n o P O L I Č K Y . O d s e p t e m b r a 1 9 8 3
do apríla 1987 pôsobil ako sledovač na rezidentúre rozviedky v Bonne.
2 Ondrej B a ď o ( 1 9 1 9 , L i p t o v s k ý K r í ž ) p ô s o b i l a k o v e l i t e ľ s t a n i c e NB v K o š i c i a c h od 1. 12. 1 9 5 0 do 8. 1 1 . 1 9 5 1 .
3 A r c h i v b e z p e č n o s t n í c h s l o ž e k ( A B S ) K a n i c e , f o n d (f.) p e r s o n á l n í s p i s y m i n i s t e r s t v a v n i t r a , i n v e n t á r n a j e d n o t k a (inv. j.) 5 1 1 0 / 2 6 . Po-
danie o uchádzačovi k národnej bezpečnosti z roku 1950.
4 V l a d i m í r Ž a l m a n ( 1 9 1 9 , B e l á , okr. M a r t i n ) p ô s o b i l o d r o k u 1 9 4 5 n a š t á t n o - b e z p e č n o s t n o m o d b o r e p o v e r e n í c t v a v n ú t r a v B r a t i s l a -
v e . P o z r u š e n í o d b o r u h o prevelili n a k r a j s k é v e l i t e ľ s t v o Š t B v K o š i c i a c h , k d e o d 10. 8 . 1 9 5 0 d o j a r i 1 9 5 1 z a s t á v a l f u n k c i u v e l i t e -
ľa k á d r o v é h o oddelenia. K o n c o m júla 1951 ho na v l a s t n ú žiadosť prepustili. A B S Kanice, f, osobní e v i d e n č n í k a r t y příslušníků MV,
Vladimír Žalman.
(KSČ). Rozkazom námestníka ministra národ-
nej bezpečnosti číslo (č.) 157/1952 bol za-
čiatkom mája 1952 povýšený do hodnosti
strážmajstra. 6
Začiatkom júla 1952 sa uskutočnila reorga-
nizácia teritoriálnych útvarov ŠtB. Krajské veli-
teľstva ŠtB nahradili krajské správy ŠtB. Vavro
zostával aj naďalej pôsobiť na odbore zamera-
nom proti rozviedkam zahraničných spravodaj-
ských služieb ako referent 1. oddelenia. '' O ne-
celé dva týždne, 12. júla 1952, mu bolo roz-
kazom náčelníka krajskej správy ŠtB Jozefa
Baloga 8 udelené pochvalné uznanie.
Nadriadení z I. odboru hodnotili kladne je-
ho odborný rast, politickú vyspelosť, vojen-
ské vystupovanie a priateľskú povahu. V slu-
žobnom posudku z februára 1953 uviedli, že
„po stránke odbornej sa hodne zlepšil a vi-
dieť u neho rast. V menej dôležitých prípa-
doch vie samostatne rozhodovať a správne
si počína.... potrebuje usmernenia po strán-
ke agentúrnej ,..".9
V rámci odborného a politického rastu vy-
slali nadriadení Vavra začiatkom júla 1953 na
sedemmesačný operatívny kurz ŠtB na praž-
ské učilište F. E. Dzeržinského. Aj tu jeho vý-
sledky hodnotili rezortní pedagógovia veľmi
kladne: „Po nástupu do kursu jevil se seržant
Vavro jako príslušník s dosti dobrými prak-
tickými znalostmi státobezpečnostní proble-
matiky. Výuka z katedry státobezpečnostní
mu nedělala potíží a na tuto byl vždy dobře
připraven. Po theoretické stránce problema-
mi šikovného, iniciatívneho, disciplinovaného tiku zvládl dobře. Při řešení praktických pří-
a perspektívneho. „Politicky a ideologicky je kladů tyto řešil správně, ale bylo mu třeba
priemerne vyspelý a svoje teoretické vedo- při těžších problémech pomoci. Jeho nedo-
mosti si aj sám prehlbuje. Je predpoklad, statkem bylo, že se projevoval málo aktivně,
že po odbornom preškolení stane sa s ne- i když problémům rozuměl a znal je. V ka-
ho dobrý orgán, prípadne aj veliteľ."5 V tom- tedře marx-leninismu řešil problémy dobře
to období stále nepartajný Vavro vstúpil do a projevil se v jeho znalostech značný růst.
Sokola, no už v januári 1952 požiadal o člen- Má dobrou paměť. ... Ve výuce z katedry
stvo v Komunistickej strane Československa právní se jevil jako průměrný frekventant."10
5 A B S K a n i c e , f. p e r s o n á l n í s p i s y m i n i s t e r s t v a v n i t r a , inv. j. 5 1 1 0 / 2 6 . K á d r o v ý p o s u d o k zo 17. 9. 1 9 5 0 .
6 O k r e m V a v r a m e n o v a l n á m e s t n í k m i n i s t r a n á r o d n e j b e z p e č n o s t i S t a n i s l a v B a u d y š d o h o d n o s t i s t r á ž m a j s t r a a j ď a l š í c h 1 0 prísluš-
n í k o v k r a j s k é h o v e l i t e ľ s t v a Š t B v K o š i c i a c h . Ž i a d n y n e u r o b i l t a k ú k a r i é r u v Š t B a k o J o z e f V a v r o . Z a z m i e n k u a z d a s t o j í len J á n Ho-
v a n e c ( 1 9 2 5 , V e ľ a t y , okr. T r e b i š o v ) , k t o r ý o d a u g u s t a 1 9 5 3 d o d e c e m b r a 1 9 5 4 p ô s o b i l a k o z á s t u p c a n á č e l n í k a o d d e l e n i a Š t B (od
1. 4. 1954 okresného oddelenia M V ) v Kežmarku, od septembra 1 9 5 9 do marca 1 9 6 0 dočasne ako náčelník okresného oddelenia
M V S t a r ý S m o k o v e c a n a s k l o n k u k a r i é r y , o d a p r í l a 1 9 7 6 d o k o n c a m á j a 1 9 8 0 , a k o n á č e l n í k o d d e l e n i a l e t i s k o v e j k o n t r o l y v Popra-
de
7 I. o d b o r sa v t o m č a s e s k l a d a l z v e d e n i a a 1. o d d e l e n i a a t v o r i l o ho 19 p r í s l u š n í k o v . Na čele o d b o r u s t á l až do k o n c a m a r c a 1 9 5 4
Peter G a v u l a . J e d i n é o d d e l e n i e o d b o r u (do 31. 8 . 1 9 5 3 n á č e l n í k J á n V ý r o s t k o ) t v o r i l o 7 r e f e r á t o v , k t o r é m a l i n a s l e d o v n é z a m e r a -
nie: 1. r e f e r á t - A m e r i k a , s t a r é siete, a g e n t i c h o d c i ; 2. r e f e r á t - A n g l i c k o , K a n a d a , s t a r é siete, a g e n t i chodci; 3. r e f e r á t - F r a n c ú z -
sko, B e n e l u x , s t a r é siete, a g e n t i c h o d c i ; 4. r e f e r á t - J u h o s l á v i a , Izrael; 5. r e f e r á t - l o d n á , ž e l e z n i č n á a l e t e c k á d o p r a v a , p r e v e n t í v n e
rozpracovanie rodinných príbuzných utečencov; 7. referát - Š k a n d i n á v i a , Švajčiarsko, Taliansko, Stredný v ý c h o d , L a t i n s k á Ameri-
ka; 8 . r e f e r á t - N e m e c k o , R a k ú s k o , s t a r é siete, a g e n t i c h o d c i , A B S K a n i c e , n e s p r a c o v a n ý m a t e r i á l . O r g a n i s a c e k r a j s k é s p r á v y S t b
K o š i c e k 1. 7. 1 9 5 2 .
8 J o z e f B a l o g ( 1 9 0 2 , U ž h o r o d ) , b r a t k r a j s k é h o v e l i t e ľ a Z N B v B r a t i s l a v e V o j t e c h a B o r o v s k é h o , p ô s o b i l v o f u n k c i i n á č e l n í k a Š t B v Ko-
š i c i a c h od 1. 8. 1 9 5 0 do 4 3. 1 9 5 3 .
9 A B S K a n i c e , f. p e r s o n á l n í s p i s y m i n i s t e r s t v a v n i t r a , inv. j. 5 1 1 0 / 2 6 . S l u ž o b n ý p o s u d o k z 11. 2. 1 9 5 3 .
10 T a m ž e , Š k o l s k ý s l u ž e b n í p o s u d e k z 19. 2. 1 9 5 4 .
Počas štúdia operatívneho kurzu povýši- svazu mládeže (ČSM) a agitátor 1. straníckej
li Vavra začiatkom januára 1954 do hodnosti skupiny 1. útvarovej organizácie Komunistickej
seržanta, no už v polovici februára, po ukon- strany Slovenska (KSS).
čení kurzu s výborným prospechom, ho mi- Činnosť mladého príslušníka ŠtB ne-
nister vnútra Rudolf Barák povýšil do hodnos- ušla pozornosti náčelníka krajskej správy MV
ti podporučíka. v Košiciach Martinovi Benčekovi, 1 2 ktorý ho
Ešte v priebehu roka 1953 vystúpil Vavro koncom júla 1954 navrhol do funkcie zástupcu
z cirkvi a koncom apríla 1954 sa stal členom náčelníka okresného oddelenia MV v Moldave
Komunistickej strany Československa. nad Bodvou. Do funkcie nastúpil Vavro 10. au-
Začiatkom roku 1954 sa uskutočnila ďal- gusta 1954. Začiatkom decembra 1954 bol
šia reorganizácia teritoriálnych útvarov ŠtB. povýšený do hodnosti poručíka a k 1. januáru
Krajské správy ŠtB sa spolu s útvarmi Verejnej 1955 prevzal funkciu náčelníka okresného od-
bezpečnosti a Nápravných zariadení začle- delenia MV Moldava nad Bodvou. Pozornosť
nili do krajských správ ministerstva vnútra. oddelenia sa sústredila najmä na madárskú
Pomenovanie „Štátna bezpečnosť" sa z ofici- otázku a poľnohospodárstvo.
álnej terminológie čs. bezpečnosti vytratilo, na- V novom pôsobisku sa Vavro rýchlo udo-
hradili ho výrazy „operatívna skupina", „opera- mácnil. Pôsobil ako člen miestnej útvarovej or-
tívne útvary". Teritoriálne štátnobezpečnostné ganizácie KSS, aj ako člen byra okresného vý-
útvary boli zakonšpirované v štruktúre krajskej boru KSS. V roku 1955 získal troch informá-
správy MV ako jej odbory a oddelenia. 11 torov, troch agentov a dva konšpiračné byty.
V rámci reorganizácie bol dovtedajší I. od- V rámci agentúrno-operatívnej práce sa za je-
bor přečíslovaný na II. odbor a z jeho sied- ho najväčší úspech považovalo odhalenie „ne-
mich referátov vznikli 2. oddelenia. Jozef priateľských elementov z radov rehoľníc"
Vavro pôsobil od apríla 1954 ako starší refe- sústredených v jasovskom kláštore. 1 3 Za dob-
rent 2. oddelenia II. odboru. Problematika, ré pracovné výsledky mu bolo udelené vyzna-
ktorej sa venoval, zostala nezmenená. menanie „Za službu vlasti".
V tomto období pôsobil Vavro aktívne aj Od začiatku septembra 1956 pôsobil
v straníckych a politických organizáciách - ako Vavro ako zástupca náčelníka (IV.) odboru
člen útvarovej organizácie Československého hospodárskeho spravodajstva krajskej správy
14 J o z e f D a n á k ( 1 9 2 1 , D o l n é V e s t e n i c e ) p ô s o b i l v o f u n k c i i n á č e l n í k a IV. o d b o r u k r a j s k e j s p r á v y M V v K o š i c i a c h o d 1 . 4 . 1 9 5 4 d o 2 8 .
2. 1957.
15 J á n B a j f o š ( 1 9 2 4 ) p ô s o b i l v o f u n k c i i n á č e l n í k a r o z v i e d n e h o o d b o r u k r a j s k e j s p r á v y M V v K o š i c i a c h o d 1 , 2 . 1 9 5 8 d o 31. 3 . 1 9 6 0 .
16 Pozri: S I V O Š , J. - K I N Č O K , B.: O r g a n i z a č n á š t r u k t ú r a a p e r s o n á l n e o b s a d e n i e K r a j s k e j s p r á v y m i n i s t e r s t v a v n ú t r a B r a t i s l a v a v ro-
k o c h 1 9 5 4 - 1 9 6 6 . In: Pamäť národa, V I , 2 0 1 0 , č. 3, s. 4 4 ,
17 Od 1. a p r í l a 1 9 6 4 s p r a c o v á v a l i tieto o d d e l e n i a n a s l e d o v n ú p r o b l e m a t i k u : 1. o d d e l e n i e - U S A , N T S , Izrael; 2. o d d e l e n i e - A n g l i c -
ko, K a n a d a , F r a n c ú z s k o , o s t a t n é k a p i t a l i s t i c k é š t á t y ; 3. o d d e l e n i e - v í z o v í c u d z i n c i , v a l u t o v é m a c h i n á c i e ; 4. o d d e l e n i e - N S R , Ra-
kúsko.
18 N á č e l n í k o m k o n t r a r o z v i e d n e h o o d b o r u bol od 1. 6 . 1 9 6 6 J á n H a n u l i a k , v r o k o c h 1 9 7 1 - 1 9 7 9 n á m e s t n í k f e d e r á l n e h o m i n i s t r a v n ú t -
ra, a z á s t u p c o m n á č e l n í k a pre v n ú t o r n é s p r a v o d a j s t v o G u s t á v T ô k ô l y , k t o r ý v r o k o c h 1 9 6 9 - 1 9 7 5 p ô s o b i l a k o z á s t u p c a n á č e l n í -
ka s p r á v y Š t B v K o š i c i a c h .
coval s dôstojníkmi KGB a Sovietskej armády. ly), odbor sledovania a odbor evidencie a šta-
Jasný postoj pracovníkov košickej ŠtB v au- tistiky. 2 0 Pôsobil aj ako člen štábu náčelníka
gustových dňoch priniesol viacerým z nich Hlavnej správy ŠtB MV SSR.
vyššie funkcie. V októbri 1969 zriadil náčelník sloven-
Náčelníkom formujúcej sa slovenskej cen- skej centrály ŠtB Ondrej Dovina trojčlen-
trály ŠtB sa na jeseň roku 1968 stal Ján nú komisiu pre vyjasňovanie a riešenie ne-
Pobehá, pôvodom Stredoslovák, ktorého po správnych postojov príslušníkov ŠtB v rokoch
odhalení odpočúvacích zariadení v Národnom 1968 - 1969. Vedením komisie poveril Jozefa
dome v Banskej Bystrici odvelili v polovici ro- Vavra. Komisia mala sústrediť a prehodno-
ku 1960 do Košíc. Keď sa v januári 1969 tiť objektívnosť materiálov súvisiacich s pod-
Jozef Vavro. Zdroj: ABS
stal Pobehá zástupcom náčelníka čs. roz- písaním vyhlásenia náčelníkov správy ŠtB
viedky, nastúpil na jeho miesto náčelník ŠtB Bratislava z 26. augusta 1968, ako aj poznat-
v Košiciach Ondrej Dovina. Ten do Bratislavy kov k niektorým príslušníkom Hlavnej správy
dotiahol aj Vavra. Vo februári 1969 mu po sú- ŠtB MV SSR. 2 1
hlase straníckych orgánov zveril funkciu náčel- Koncom apríla 1970 dostal rozhodnutím
níka l. odboru kontrarozviedky Hlavnej sprá- prezidenta republiky striebornú medailu „Za
vy ŠtB Ministerstva vnútra SSR, ktorý sa za- upevňovanie priateľstva v zbrani". Pri príleži-
meriaval na rozviedku USA. Pôsobil aj v komi- tosti 25. výročia ukončenia II. svetovej vojny
sii pre zhodnotenie situácie v zložke ŠtB v ro- ho povýšili do hodnosti podplukovníka, hoci
ku 1968, v komisii pre riešenie organizačnej nespĺňal požadované kritériá, ani dobu výslu-
Návrh na udelenie medai-
štruktúry ŠtB a Hlavnej správy ŠtB MV SSR, hy v hodnosti.
le „Za upevňovanie priateľ-
v komisii na úpravu činnosti ŠtB v práci do za- Koncom júna 1970 ukončil trojročný stva v zbrani" (apríl 1970).
hraničia a pri ochrane objektov Sovietskej ar- právnický kurz MV, organizovaný minister- Zdroj: ABS
mády. stvom vnútra v spolupráci s Právnickou fakul-
Pri hľadaní vhodného kandidáta do funkcie tou Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý
jedného z dvoch zástupcov náčelníka Hlavnej
správy ŠtB MV SSR narazil náčelník správy
Ondrej Dovina na zamietavé stanovisko ko-
légia MV SSR, Bohuš Vavro, bývalý náčel-
ník krajskej správy MV v Žiline a v Banskej
Bystrici, ktorého pre „nedostatky v nároč-
nosti k podriadeným a vo výslednosti práce"
v roku 1963 preradili na nižšiu funkciu náčel-
níka Strednej odbornej školy MV v Žiline, sa
členom kolégia nepozdával a odporučili nájsť
pre neho v rámci správy iné „vhodné" zarade-
nie. 1 9 Bohuš Vavro mal však dlhoročné skúse-
nosti s riadiacou prácou, navyše v roku 1955
ako jeden z prvých Slovákov absolvoval roč-
nú operatívnu školu sovietskej tajnej služby
v Moskve. Predstavoval tak vhodného kandi-
dáta na náčelnícku funkciu. Po dohode s or-
gánmi komunistickej strany a po súhlase ko~
légia MV SSR napokon obsadil funkciu ná-
čelníka L odboru kontrarozviedky, teda funk-
ciu, ktorú dovtedy zastával práve Jozef Vavro.
Jeho tento presun vyniesol ešte vyššie a v má-
ji 1969 sa stal zástupcom náčelníka Hlavnej
správy ŠtB MV SSR.
22 Korún československých.
23 A B S K a n i c e , í . p e r s o n á l n í s p i s y m i n i s t e r s t v a v n i t r a , inv. j . 5 1 1 0 / 2 6 . Z á z n a m z p r e j e d n a n i a k o m p l e x n é h o h o d n o t e n i a z 2 0 . 8 . 1974.
K o m i s i a r o k o v a l a v z l o ž e n í : M i c h a l K o l b a s a - p r a c o v n í k o d d e l e n i a š t á t n e j a d m i n i s t r a t í v y Ú V KSČ, L a d i s l a v S á d o v s k ý - v e d ú c i od-
d e l e n i a š t á t n e j a d m i n i s t r a t í v y Ú V K S S , A l b e r t M a j l á t h - z á s t u p c a v e d ú c e h o o d d e l e n i a š t á t n e j a d m i n i s t r a t í v y Ú V K S S a J á n Ko-
váč - náčelník XII. s p r á v y FMV.
24 T a m ž e . Z á z n a m z p r e r o k o v a n i a k o m p l e x n é h o h o d n o t e n i a z 13. 10. 1 9 7 6 .
25 Tamže. Z á z n a m o prevedenej kontrole plnenia úloh z k o m p l e x n é h o hodnotenia v roku 1976.
26 J á n H a n u l i a k ( 1 9 2 1 , T e r c h o v á - 2 0 0 0 , C h ř i b s k á , okr. D ě č í n ) p ô s o b i l v o f u n k c i i n á m e s t n í k a , resp. I . n á m e s t n í k a m i n i s t r a v n ú t r a
Č S S R od 15. 1. 1 9 7 1 do 1. 6. 1 9 7 9 . V i a c pozri: S I V 0 Š , J K a r i é r y v s l u ž b á c h ŠtB. J á n H a n u l i a k . In: Pamäť národa, V, 2 0 0 9 , č. 4,
s. 73 - 7 9 : Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra v letech 1948 - 1989. Ministri a jejich náměstci. P r a h a 2 0 0 9 , s.
60 - 63.
27 J a r o m í r O b z i n a ( 1 9 2 9 , B r ó d e k u P ř e r o v a - 2 0 0 3 , P r a h a ) bol m i n i s t r o m v n ú t r a Č S S R o d 3 0 . 3 . 1 9 7 3 d o 2 0 . 6 . 1 9 8 3 .
28 J o s e f S o u k u p (1927, P r e d n í Z a b ě h l á ) , v r o k o c h 1 9 7 3 - 1 9 7 7 n á č e l n í k s e k r e t a r i á t u n á m e s t n í k a M V K a r i a K r o p á č k a , p ô s o b i i v o funk-
cii n á č e l n í k a k á d r o v e j s p r á v y MV od 1. 5. 1 9 7 7 do 31. 5. 1 9 8 3 .
29 T a m ž e . Z á z n a m z 2 5 . 4. 1 9 7 9 .
národnej bezpečnosti. Z kontrarozviednej
práce mám určité praktické skúsenosti i te-
oretické vedomosti, a tieto chcem aj na-
ďalej v praxi využiť pri plnení úloh, ktoré
vyplývajú pre Zbor národnej bezpečnos-
ti a príslušníkov ZNB zo záverov XVI. zjazdu
Komunistickej strany Československa".30
Minister jeho žiadosti vyhovel.
Vavrova kariéra v komunistickom Zbore ná-
rodnej bezpečnosti bola priam vzorová - po-
stupne smeroval na najvyššie posty v ŠtB
a zotrval na nich v podstate bez väčšej kritiky
rezortných a straníckych funkcionárov, neude-
lili mu nijaké disciplinárne tresty, naopak, len
v rokoch 1975 - 1986 dostal za pracovné vý-
kony a rôzne jubileá odmeny (finančné a vec-
né) v hodnote 146 614,- Kčs. 3 1
V apríli 1981 však anonym upozornil naj- pr. pri riešení dopravnej nehody, ktorú spôso- Príslušníci ŠtB v Tatrách,
vyššie straníckej orgány na zneužívanie funk- bil náčelník vnútorného odboru správy Štefan Vavro v strede s fotoapará-
cie náčelníka správy zo strany Jozefa Vavra. Matlák pod vplyvom alkoholu). tom. Zdroj: Archív autora
Sťažnosť potichu uzavreli, no aktuálnou sa Z poverenia federálneho ministra vnútra
opäť stala v januári 1986, niekoľko mesia- Vratislava Vajnara 3 3 preverovali uvedené in-
cov po odchode Jána Kováča z funkcie ná- formácie v polovici februára 1986 pracovní-
mestníka ministra vnútra ČSSR, ktorý vraj dr- ci inšpekcie ministra vnútra. Tí v závere sprá-
žal nad Vavrom „ochrannú ruku". 3 2 Minister vy pre ministra uviedli, že „z provedeného še-
vnútra ČSSR a oddelenia štátnej administra- tření a zjištěných skutečností lze tedy uči-
tívy ÚV KSS a ÚV KSČ dostali v priebehu nie- nit závěr, že některé skutečnosti uvedené
koľkých dní dva anonymné listy, v ktorých pi- v anonymních dopisech byly již při tomto še-
satelia upozorňovali na stavbu veľkého rodin- tření prokázány, a je tedy nutno tyto dopi-
ného domu náčelníkom správy, prácu prísluš- sy hodnotit jako opodstatněné" 34 Minister
níkov správy na stavbe domu v pracovnom ča- Vajnar napokon rozhodol o uskutočnení kom-
se („často sa stávalo, že v akcii sa nemohla plexnej previerky na XII. správe ZNB, vrátane
použiť pomoc 4. odboru XII. S-ZNB (t. j. sie- kontroly hospodárenia zo zvláštnymi finančný-
tí ovačky, pozn. J. S.), lebo jeho orgáni sta- mi prostriedkami, v priebehu II. polroka 1986.
vali Vavrov dom"), zabezpečovanie „brigád- Jozef Vavro sa snažil svoje konanie vo
nikov" zo strany náčelníkov odborov a ná- funkcii náčelníka Správy kontrarozviedky
sledné finančné odmeny, resp. povýšenia v Bratislave obhájiť. Okolnosti mu však už ne-
Upozorňovali tiež na blízky vzťah Vavra so sek- priali, a t a k po dohode svedením ministerstva
retárkou a jej neprimerané finančné odmeňo- vnútra požiadal koncom apríla 1986, po dovŕ-
vanie, „orgie" vo vile XII. správy ZNB (za účasti šení 60 rokov, o prepustenie do starobného
námestníka federálneho ministra Jána Kováča dôchodku. Zároveň požiadal o povolenie no-
a často aj ministra Obzinu), prijatie syna gene- siť pri slávnostných udalostiach uniformu ZNB.
rálneho riaditeľa n. p. REMPO na XII. správu Do dôchodku odišiel 31. júla 1986. V Zbore
ZNB za pomoc pri zabezpečovaní materiálu na národnej bezpečnosti pracoval 36 rokov a šty-
stavbu domu, rodinkárstvo (pôsobenie syna ri dni. Minister vnútra mu udelil medailu „Za
Petra, príslušníka rozviedky, v zahraničí a zaťa službu v ZNB".
Pavla Szekereša vo funkcii vedúceho staršie-
V priebehu roku 1987 začala Vavra v sú-
ho referenta špecialistu na XII. správe ZNB),
vislosti s kauzou Babinský (rozkrádanie majet-
ale aj nadŕžanie starším príslušníkom ŠtB (na-
ku v socialistickom vlastníctve), na základe po-
Dosiahnutá hodnosť:
35 T a m ž e , V S č. I M - 1 / 3 0 - 8 8 . U z n e s e n i e v y š e t r o v a t e ľ a i n š p e k c i e m i n i s t r a v n ú t r a Č S S R z 2 9 . 7. 1 9 8 8 .
Ján Manas v Prievidzi
cie ako propagandu využil komunistický re- Ing. Erik Kližan
žim na zastrašovanie obyvateľstva, najmä mlá- (1977), pracuje ako
deže. Ján Manas bol odsúdený na sedem ro- knihovník - archivár
kov väzenia, opäť v jáchymovských baniach. Slovenského národného
Ani to ho však nezlomilo, lebo v samotnom tá- múzea - Múzea Bojnice.
bore založil organizáciu Zlatého orla a vydával
Ilegálny časopis. V osobe prievidzského ro-
dáka Jána Manasa sa zračilo stáročné kres-
ťanské presvedčenie obyvateľov mesta, ktoré
sa nastupujúci komunistický režim snažil udu-
siť. Manas sa mu vzoprel a aj v časoch, keď
to už nebolo v ideologickom zámere, držal pri
živote a ďalej rozvíjal myšlienky katolíckeho
skautingu. Ani niekoľko-
ročné väznenie i nútený
pobyt v jáchymovských
uránových baniach ne-
zlomili pevnú vôľu Jána
Manasa. No zanecha-
li stopy na jeho zdra-
ví - zomrel v roku 1969
vo veku 38 rokov. „Celý
svoj život, krátky, ale
Člen Správnej rady ÚPN Arpád Tarnóczy. Foto: Ján Sabo
bohatý, zasvätil myš-
lienke skautingu," do-
Nie skutočne, ale obrazne sa Ján Manas dal Martin Hagara. Pamätná tabuľa. Foto: Ján Sabo
vrátil do svojho rodiska, do Prievidze. Veď
Z hostí osobnosť J.
v tomto roku by si pripomenul svoje 80. jubi-
Manasa vyzdvihol pred-
leum. No nedožil sa ho. Veľký podiel viny na
seda PV-ZPKO Arpád
tom nesú neznesiteľné podmienky v jáchy-
Tarnóczy, ktorý pripo-
movských baniach, kde bol internovaný. Ale
menul, že jeho obeť vô-
poďme postupne.
bec nebola zbytočná,
V nedeľu 31. júla 2011 sa zišla hŕstka a preto ani on by nemal
Prievidžanov, pamätníkov i mladých ľudí na ostať zabudnutý. Veniec
malej slávnosti - odhalení pamätnej tabu- k pamätnej tabuli polo-
le Jánovi Maňasovi. Slávnosť zorganizova- žili predseda MO MS
li Politickí väzni protikomunistického odbo- v Prievidzi Milan Jadroň,
ja z prievidzskej pobočky (PV-ZPO) a Miestny za Ústav pamäti náro-
odbor Matice slovenskej (MO MS) v Prievidzi. da Martin Lacko a uc-
Osobu Jána Manasa priblížil jeho roves- tili si ho aj mladí prievi-
ník, priateľ, a tiež protikomunistický bojovník dzskí skauti. Slovenské
Martin Hagara: „Prvýkrát ho zavreli v roku hymnické piesne iba
1951, ale svedectvo proti nemu sme popre- podčiarkli významnosť
li. Janko potom pokračoval ďalej v činnos- tohto aktu. V súčas-
ti skautskej organizácie Zlatý orol. Na voj- nej Prievidzi, ktorá v se-
ne opäť zakladal skauting, tam mu na to pri- be nesie smutnú pečať
šli a za ilegálne organizovanie a automatic- komunistického experi-
ky za velezradu ho zatvorili. Trest dva roky mentu, tak od 31. jú-
si odpykával v Jáchymove. No ani to ho ne- la 2011 pamätná tabuľa
zlomilo, na slobode opäť pokračoval v za- Jána Manasa pripomína,
kladaní organizácií Zlatého orla po celom že ani v ťažkých časoch
západnom Slovensku. Pred zatknutím sa nie všetci obyvatelia re-
mu podarilo ukryť a ujsť do Poľska. Poľské zignovali na svoju slobo-
milície ho však vypátrali a deportovali na Martin Lacko z ÚPN pri kladení venca k pamätnej tabu-
du, česť a svedomie. li. Foto: Ján Sabo
Slovensko." Súd s 11 príslušníkmi organizá-
Möns. Rudolf Baláž - pamätáme
ThLic. Ing. Stanislav Labjak Banskobystrický diecézny biskup Möns. sa ako biskup postavil na obranu princípov
(1955), absolvent Teologickej Rudolf Baláž 1 (f70) zomrel 27. júla 2011 na slobody a demokracie, za čo bol vtedajšou
fakulty Trnavskej univerzity sviatok sv. Gorazda pri plnení pracovných po- mocou otvorene znevažovaný. Jeho životný
v Trnave a EF SVŠT Bratislava. vinností približne o 16.00 hod. vo svojom sídle príbeh je svedectvom odvahy a statočnosti,
Pracuje v Ústave pamäti v Banskej Bystrici. Dôvodom smrti bola krvná ako aj odkazom pre celú spoločnosť, že slo-
národa. embólia. Pri smrti nebol sám, bolo prítomých boda a demokracia, pravda a spravodlivosť
6 kňazov, laici i lekári. sú hodnoty, za ktoré sa oplatí angažovať,
ktoré treba brániť a ktoré musí každá moc
rešpektovať."2
Biskup Rudolf Baláž sa narodil 20. novem-
bra 1940 v Nevoľnom ako najmladší zo šies-
tich detí, otec mu zomrel ešte pred narodením.
Bol pokrstený v Jastrabej, ako dieťa zažil vojnu,
následne prežíval povojnové obdobie v skrom-
ných materiálnych podmienkach a potom pri-
šiel komunizmus, ktorý ho od mladosti zraňo-
val, či duchovne aj spoločensky obmedzoval.
V Nevoľnom v čase biskupovho detstva
nebol kostol, chodieval aj pešo na omše do
Kremnice. Do začiatku 50. rokov tu pôsobi-
li františkáni, na ktorých Baláž vždy rád spo-
mínal. Ako dieťa bol svedkom likvidácie ich
kláštora v Kremnici. Jeho mama ho prihlásila
v Kremnici aj na hodiny hry na klavír a husle.
Biskup Baláž spomína svoju mladosť v zvu-
kovej nahrávke Janky Verešovej: 3 „Na prvom
mieste ma ovplyvnila moja mama. Bola pri-
Foto: Patrik Dubovský rodzene múdra, ona ma naučila všetkému,
Predsedníčka vlády Slovenskej republiky aj ťažkým robotám, my sme boli dosť se-
Iveta Radičová k úmrtiu biskupa Baláža v kon- bestační, hoci otec zomrel. A aj vtedy, keď
dolenčnom liste napísala: „Chcem vyjadriť boli ťažké časy ideologické a moji bratia bo-
hlbokú ľútosť nad náhlym úmrtím biskupa li normálne komunisti, nech si nikto ani ne-
Rudolfa Baláža, ktorý patrí medzi významné myslí, že ja som vyrástol kľačiaci pred oltá-
osobnosti slovenského spoločenského i du- rom, to nie, my sme ani kostol nemali v de-
chovného života. Veľkosť osobnosti a vyso- dine, to bola taká zabudnutá obec." Aj keď
ké morálne kvality potvrdzoval v období ko- bola biskupova mama jednoduchá žena, bo-
munistického režimu, keď mu režim na istý la múdra. Na jeho rozhodnutie stať sa kňazom
čas nedovolil oficiálne vykonávať kňazské však vplyv nemala. „Nikdy Ti ja nepoviem, že
povolanie, ako aj v čase mečiarizmu, keď choď za kňaza, keď som jej povedal, ale ma-
9 A k o mimoriadnu kuriozitu tu z a z n a m e n á v a m podobné tvrdenie súčasného maďarského historika žijúceho na Slovensku, že vraj
„maďarská menšina si dvadsať rokov vzorne plnila svoje občianske povinnosti". N e m o ž n o p o c h y b o v a ť o t o m , že boli aj t a k í prí-
s l u š n í c i m a ď a r s k e j m e n š i n y , k t o r í n e v y v í j a l i n e p r i a t e ľ s k é a k t i v i t y proti Č S R a d o k o n c a ich b o l a v ä č š i n a , ale i n a k s ú s l o v e n s k é a j
m a ď a r s k é a r c h í v y p l n é l i s t i n n ý c h d ô k a z o v o t o m , a k o t o t o „vzorné plnenie povinností" v y z e r a l o v p r a x i . Z a t i a ľ čo s u d e t s k í N e m c i
s i a h l i k s a b o t á ž a m a t e r o r i s t i c k ý m a k c i á m až v d r u h e j p o l o v i c i t r i d s i a t y c h rokov, na S l o v e n s k u boli t a k é t o p r í p a d y č a s t é h n e ď po
v z n i k u Č S R . V s l o v e n s k ý c h a r c h í v o c h s a n a c h á d z a j ú z 2 0 . r o k o v z á z n a m y o d e s i a t k a c h p r í p a d o v v y z v e d a č s t v a , s a b o t á ž í a pod-
vratných akcií v prospech Maďarska, o k r e m iného aj o b o m b o v ý c h ú t o k o c h na ž e l e z n i č n ú trať a h r o m a d e n í z b r a n í a v ý b u š n í n .
P r í s n e d ô v e r n ý s p i s M i n i s t e r s t v a Č S R s p l n o u m o c o u pre s p r á v u S l o v e n s k a číslo j e d n a c i e (č. j.) 1 8 1 9 / D - 2 3 / prez, z 13. 2. 1 9 2 3 in-
formuje županov o b o m b o v ý c h a t e n t á t o c h a o o p a t r e n i a c h , k t o r é t r e b a urobiť, ak sa v y s k y t n e n o v ý a t e n t á t - d o m o v é p r e h l i a d k y
v o k o l í 5 - 1 0 k i l o m e t r o v od m i e s t a č i n u a v o s t a t n ý c h č a s t i a c h o k r e s u , a v s u s e d n ý c h o k r e s o c h r a z i e u p o d o z r i v ý c h osôb. K ó p i u mi-
n i s t e r s k é h o s p i s u a o p a t r e n i a O k r e s n é h o ú r a d u v N o v ý c h Z á m k o c h č. 8 4 3 / 2 3 prez. a 8 5 0 / 2 3 prez, z a u g u s t a 1 9 2 3 pozri: ŠA Nit-
ra, p. N o v é Z á m k y , f. O k r e s n ý úrad N o v é Z á m k y p r e z i d i á l n e s p i s y 1 9 2 3 , i n v e n t á r n e číslo (inv. č.) 54, š k . 1. 0 p o k u s o c h o o z b r o j e -
né prepady s l o v e n s k é h o územia z M a ď a r s k a a aj o vlastnej revizionistickej činnosti sa zmieňuje vo svojich m e m o á r o c h aj E S T E R -
H A Z Y , L.: Szívek az ár eilen. Népek utkôzése. Kôzép-európai tapasztalatok. ( S r d c i a p r o t i p r ú d u . Z r á ž k y n á r o d o v . S t r e d o e u r ó p s k e
s k ú s e n o s t i . ) B u d a p e s t 1 9 9 1 , s , 50, 56, 61.
10 M O R A V E C , F.: Špión jemuž nevěřili. P r a h a 2 0 0 2 , s. 1 2 5 - 131, 1 3 9 - 1 5 3 .
11 E S T E R H A Z Y , L.: Szívek az ár eilen...
12 D E Á K , L.: Viedenská arbitráž. 2. november 1938. Dokumenty II. (2. november 1938-14. marec 1939). M a r t i n 2 0 0 3 , s. 9 - 10.
literatúra. (Zabúda však dodať, aký pramen- „dohoda o kolonistoch", slávnostne podpísa-
ný materiál má na mysli, a tiež akú odbornú li- ná 18. februára 1939.
teratúru.) Kolonistov, usadených v rámci po- Vrcholom Sallaiho selektívnej a tendenč-
zemkovej reformy, považovalo prastaré ma- nej práce s prameňmi je jeho tvrdenie, že v
ďarské obyvateľstvo za cudzí prvok, opaku- slovenskej historiografii tiež úplne chýba od-
je autor (s. 14-15, zdôraznil autor)/ Ťažko tu stupňované predstavenie atrocít (zdôraznil au-
nepoukázať na akýsi skrat v autorovej logi- tor) voči kolonistom a pripomína, že sa v SNA
ke: aj podľa neho nerovnoprávne a utláčané zachovali zápisnice, kde dotyční uvádzajú, že
obyvateľstvo maďarskej národnosti považova- „zo strany maďarských orgánov nedošlo vo-
lo Čechov a Slovákov na južnom Slovensku, či nim k žiadnemu násiliu". Sallai výslovne
v Československu, za cudzí prvok a prasta- spomína dokumenty vo fonde SNA, Krajinský
rým obyvateľstvom tam boli len Maďari... To úrad, škatuľu č. 256, kde sa naozaj nachá-
dnes už nemožno tvrdiť azda ani zo žartu. dzajú zápisnice s uvedenou vetou, oveľa viac
Podľa Sallaia vykladá Deák madárskú od- je však takých, ktoré zaznamenávajú týranie
poveď na posledný československý návrh z a bitie kolonistov... a aj vraždy v Kôbôlkúte
24. októbra 1938 o územných ústupkoch na (Gbelciach). O tých sa však zmieniť nepotre-
základe „početných prekoncepcií". Budapešť buje. Naozaj ukážková vzorka objektivity tohto
navrhla, aby územia, o ktorých niet sporu, autora. Takisto treba uviesť, že uvedené vý-
československá strana odovzdala a v prí- povede sa udiali v situácii, keď na maďarskej
pade ôsmich menších enkláv nech rozhod- strane hraníc často zostali rodinní príslušní-
ne plebiscit. Na základe toho dospieva Deák ci a majetok vypovedaných, vyhnaných alebo
k záveru, že maďarskou taktikou bolo, aby utečeneckých kolonistov, ktorí museli na nich
sa dostali madárské vojská za pásmo česko- brať ohľad. Ak by tam takáto zmienka nebola,
slovenských opevnení a vyvolali neistotu aj na vystavili by svojich rodinných príslušníkov pre-
ostatnom území. Berlín práve preto, aby tomu nasledovaniu a s majetkom by sa nadobro mu-
predišiel, prijal úlohu arbitra. Sallai to odmie- seli rozlúčiť. Ani tak však nechcem tvrdiť, že
ta a tvrdí, že zápisnica z rokovania českoslo- sa medzi madárskými vojakmi a úradníkmi ne-
venskej ministerskej rady z 26. októbra hovo- našli aj takí, ktorí sa voči Slovákom a Čechom
rí o územiach, ktoré je Československo ochot- správali slušne, opačných prípadov je však
né odstúpiť na znamenie dobrej vôle, vláda práve v spomínanej zložke podstatne viac, a
si k tomu vyžiadala aj stanovisko generálne- to, žiaľ, autor publikácie svojim čitateľom za-
ho štábu a o nemeckej účasti na arbitráži roz- budol prezradiť (s. 15). Sallai poznamenáva,
hodol Ribbentrop až 28. októbra. Ale je pred- že madärská vláda nemala ochotu k zmierli-
sa dobre známe aj Viestovo hodnotenie, ktoré vosti, ale aj to podľa neho zavinila „mladá slo-
Sallai, pochopiteľne, nespomína, lebo sa ne- venská vláda", ktorá na to bola pripravená eš-
hodí do jeho argumentácie. 1 3 te menej. Bratislava sa údajne na ospravedl-
nenie svojich diskriminačných opatrení obha-
Podľa Sallaia robí Deák konečné a zjed-
jovala zásadou reciprocity. Ak to tak skutoč-
nodušujúce závery aj pokiaľ ide o atroci-
ne bolo, potom predsa museli byť podobné
ty, ktoré postihli slovenské obyvateľstvo po
diskriminačné opatrenia najprv na maďarskej
Viedenskej arbitráži zo strany maďarskej ar-
strane, a to Sallai len o pár riadkov vyššie po-
mády a štátnych orgánov. Obdobie vojen-
piera, akoby zabudol na zásadu príčinnej sú-
skej správy trvalo len krátkych šesť týždňov,
vislosti, na poradie, v akom idú za sebou prí-
ale Deákov citovo motivovaný postoj našep-
čina a následok.
káva, že celé, až do rokov 1944 - 1945 tr-
vajúce „maďarské panstvo1' (? - úvodzov- Podľa Sallaia aj českí historici (spomína
ky sú od Sallaia - pozn. autora) bolo nemi- napríklad Karla Pacnera, Jindřicha Dejmeka,
losrdne násilnícke a retrográdne obdobie, Jana Kuklíka a ďalších) zastávajú názor, že
ktoré do krajnosti vyostrilo vzťah Maďarska mníchovská dohoda mohla vzniknúť preto,
a Slovenska a hospodársky znemožnilo lebo západné demokracie Československo
Slovenskú republiku. Sallai pripomína na obetovali v záujme vyhnutia sa vojne. Ale au-
okraj Deákovej poznámky, že správanie ma- tor si súčasne pochvaľuje, že sa vraj čes-
ďarských členov v delimitačných komisiách kí historici na vedúcich predstaviteľov maďar-
bolo neschopné kompromisov, že sa v rámci skej menšiny v čase mníchovskej krízy poze-
nich predsa zrodili aj dohody, okrem iného aj rajú v porovnaní s historiografiou spred roka
13 D E Á K , L.: Viedenská arbitráž. 2. november 1938. Dokumenty i. (20. september - 2. november 1938), d o k u m e n t č. 1 3 6 , s. 1 9 1 -
195.
1989 odstupňovanejšie. Spomína sa ich väč- a boli len začiatkom prípravy ďalších agresií.
šia umiernenosť, pokoj na území obývanom V tejto súvislosti je zaujímavé, že porušenie et-
Maďarmi (?!), ale pritom aj českým historikom nickej zásady v roku 1941 v prípade srbské-
vyčíta poznámku, že to bolo iba preto, lebo za ho a chorvátskeho obyvateľstva už pripúšťa (s.
chrbtom Maďarov nestáli bodáky armády se- 271), zrejme preto, lebo tam bolo iniciátorom
demdesiatmiliónového národa ako v prípade agresie proti Juhoslávii už Nemecko. Sallai ig-
sudetských Nemcov. Nuž, škoda, že pri štúdiu noruje, že Mníchov a Viedenská arbitráž spo-
dokumentov v SNA Sallaiovi zrejme nezostal lu s ďalším vývojom viedli v konečnom dôsled-
čas preštudovať si materiál aj o tom „pokoji" ku ešte k strašnejšej vojne, akou bola prvá
na území obývanom maďarskou menšinou a o svetová vojna, veď vinný podľa neho nebol
„umiernených" akciách Jarossa, Esterházyho Hitler a spol., ale Beneš a Československo.
a ďalších predstaviteľov ZMS. Ak by sa tak bo- Niektoré Sallaiho postuláty sú z hľadis-
lo stalo, bol by pri svojich formuláciách možno ka slovenského čitateľa úplne neuveriteľné.
opatrnejší. Jindřich Dejmek je na tom podob- Podľa neho vôbec neexistovalo spojenie me-
ne ako Ladislav Deák a autor ani u tohto čes- dzi Mníchovom a druhou svetovou vojnou, ale
kého historika svojou kritikou nešetrí. Podľa naopak, v tom období existovala reálna mož-
Sallaia ide v prípade Mníchova o zradu zá- nosť na teritoriálne zmeny cestou rokovaní,
padných spojencov len v úvodzovkách a aj a to sa aj uskutočnilo, ale neskoršie vojnové
Československo bolo obeťou len v úvodzov- udalosti dôveryhodnosť mierových územných
kách (s. 16). Zatiaľ čo Dejmek je tiež toho ná- zmien úplne pokazili! Neskoršie udalosti pre-
zoru, že Budapešť vznášala ultimatívne požia- budili u veľmocí výčitky svedomia, lebo sa do-
davky - a o tom vlastne nikto okrem Sallaia mnievali, že narušenie status quo viedlo k vy-
a jemu podobných nepochybuje, pretože do- puknutiu vojny, píše Sallai, podľa ktorého zrej-
kumenty o tom svedčia dosť jednoznačne me boli príčiny vypuknutia druhej svetovej voj-
- Sallai tvrdí, že maďarská historiografia za- ny iné. Aké, to nám však vo svojej vskutku po-
stáva iné stanovisko a (údajne tiež na základe zoruhodnej knihe neprezrádza. Uvádza v sú-
prameňov) prikláňa sa k názoru, že Praha len zvuku s Ullein-Reviczkým, 14 že neskoršie roz-
naťahovala čas. bitie Československa viedlo k vytvoreniu ta-
Kuriózne je Sallaiho tvrdenie, že podľa kého názoru, že všetko diplomatické úsilie,
českej a slovenskej historiografie (a zase spo- ktoré k tomu viedlo, bolo „svätokrádežou".
mína Deáka) bolo chybou československého Akoby Beneš v emigrácii neorganizoval aj ne-
vedenia, že poskytlo nemeckej a maďarskej jaký československý protifašistický druhý od-
menšine ďalekosiahle práva. Ich nelojálnosť boj, akoby Česi a Slováci na frontoch druhej
totiž prispela k rozpadu ČSR. Sallai si osvoju- svetovej vojny nebojovali a neumierali za od-
je tvrdenia Magdy Ádám a istého prúdu čes- stránenie dôsledkov Mníchova a Viedenskej
kej protibenešovsky zameranej historiografie, arbitráže a za obnovenie Československej re-
podľa ktorej je za Mníchov zodpovedný aj pre- publiky. Tú svoju činnosť po boku Spojencov
zident Edvard Beneš (iní zase tvrdia, že pre- Beneš podľa Sallaia využil nato, aby sa česko-
dovšetkým, alebo výlučne len Beneš) a jeho slovenská koncepcia rehabilitovala! No ak sú-
národnostná politika, čo predsa priamo vyvi- časný maďarský historik Sallai považuje proti-
ňuje Hitlera, Henleina, Franka a ďalších „mie- fašistický odboj a zápas za oslobodenie oku-
rotvorcov". Len veľmi ťažko možno očakávať, povaného územia Československa za niečo
že Sallaiov postoj (tvrdí, že je to postoj maďar- nesprávne a nekalé, ťažko je s ním diskutovať.
ského chápania dejín), podľa ktorého práve V závere prehľadu doterajšej historiografie
Mníchov dokázal, že územné usporiadanie na- o probléme revízie trianonských hraníc Sallai
stolené po prvej svetovej vojne malo aj inú al- uvádza, že jeho práca chcela ponúknuť synté-
ternatívu, nájde na slovenskej strane, resp. na zu domáceho a medzinárodného pramenné-
strane historikov ďalších nástupníckych kra- ho materiálu, ktorý je dnes prístupný bez ob-
jín niekedy pochopenie. Sallai na viacerých medzení, ale pritom nie je jej cieľom „hľadanie
miestach opakuje, že Maďarsko po Mníchove pravdy" či hodnotenie plánov a činov pred-
uskutočnilo revíziu hraníc na etnickom prin- staviteľov daného obdobia. Nuž, tu je Sallai
cípe, hoci už vtedy bolo všeobecne známe, voči sebe alebo naozaj sebakritický a sype si
že etnický princíp dodržaný nebol a územ- popol na vlastnú hlavu za to, že sa mu v je-
né zmeny realizované v strednej Európe po ho diele nepodarilo podať pravdivý obraz uve-
Mníchove neboli o nič, resp. neboli oveľa dených tragických rokov ako pre Slovákov,
spravodlivejšie ako tie kritizované z Versailles Čechov, Rusínov a Židov, ale aj Maďarov a
Predseda Správnej rady ŮPN Ivan A Petranský sa dňa 14. júla 2011
v Bukurešti zúčastnil na rokovaní Európskej siete úradov spravujúcich
písomnosti tajnej polície, ktorá združuje inštitúcie zo siedmich krajín bý-
valého sovietskeho bloku. Popri rokovaniach o aktuálnych úlohách sie-
te a plánoch na najbližšie obdobie bola na stretnutí podpísaná dohoda
o spolupráci medzi ÚPN a rumun-
skou Národnou radou pre spraco-
vanie archívov Securitate. Na návrh
I. A. Petranského sa predstavitelia
partnerských organizácií dohodli, že
predsedajúcou inštitúciou siete bude
od apríla 2012 Ústav pamäti národa.
Protižidovské zákonodarstvo
na Slovensku a v Európe
V dňoch 8. - 9. septembra 2011 sa na pôde Univerzity Komenského v Bratisla-
ve konala medzinárodná vedecká konferencia Protižidovské zákonodarstvo na
Slovensku a v Európe, ktorú zorganizovali Ústav pamäti národa a Európska sieť
Pamäť a Solidarita v spolupráci s Katedrou právnych dejín Právnickej fakulty Uni-
verzity Komenského a Katedrou všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzi-
ty Komenskeho. Podujatie sa konalo pri príležitosti
70. výročia prijatia tzv. Židovského kódexu (nariade-
nie č. 198/1941 SI. z. o právnom postavení Židov).
Konferencia priblížila využívanie existujúcich práv-
nych noriem na perzekúciu židovského obyvateľ-
stva, tvorbu nového protižidovského zákonodarstva
Otvorenie konferencie. Zľava: zástupca Európskej siete Pamäť
a Solidarita Burkhard Olschowsky, predseda Správnej rady a vzájomný vzťah protižidovskej legislatívy, diskrimi-
ÚPN Ivan A. Petranský, dekan Právnickej fakulty UK Pavol nácie a likvidácie židovskej komunity v 30. a 40. ro-
Kubíček a moderátor Ondrej Podolec. Foto: Branislav Kinčok koch 20. storočia v jednotlivých európskych kraji-
nách. Výsledky výskumu v oblasti protižidovského
Účastníkom konferencie sa prihovoril aj
zákonodarstva prezentovalo viac ako tridsať odbor-
veľvyslanec štátu Izrael v SR Alexander
Ben-Zvi. Foto: Branislav Kinčok níkov z trinástich krajín sveta.
Nové knihy ÚPN