Judita Kovácsová - Dejiny Mojej Obce - Tešedíkovo V 60. A 70. Rokoch 20. Storočia Očami Dobových Informačných Zdrojov

Univerzita Konštantína Filozofa
Filozofická fakulta
Katedra histórie
Dejiny mojej obce- Tešedíkovo v 60. a 70. rokoch 20. storočia

očami dobových informačných zdrojov
(bakalárska práca)
Nitra 2009 Judita Kovácsová

Vyhlasujem, že som prácu vypracovala samostatne, a že pri jej tvorbe som použila
literatúru a pramene, ktoré uvádzam v zozname použitej literatúry a prameňov.
V Nitre, 20.4.2009
Ďakujem PaedDr. Veronike Slnekovej za jej ochotnú pomoc, cenné rady
a odborné vedenie, s ktorým mi pomohla pri spracovaní bakalárskej práce.
Chcela by som poďakovať aj Mgr. Hilde Pokrejsz vedúcej bádateľne v okresnom
archíve v Šali za jej ochotu a pomoc pri hľadaní potrebných informácií.
Nitra, 2009 Judita Kovácsová

Obsah
Úvod .............................................................................................................................5
1. Oboznámenie sa s obcou Tešedíkovo...................................................................7
1.1. Geografická poloha...............................................................................................7
1.2. História obce a jej názvu.......................................................................................7
1.3. Štatistika Tešedíkova v 60.-70. rokoch 20.storočia..............................................8
2. Komunistická strana a jej pôsobenie...................................................................10
3. Politická situácia
- Socializmus s ľudskou tvárou verzus 70. normalizačné roky...........................12
4. Československá „jar“..........................................................................................13
4.1. Rehabilitácie.......................................................................................................15
4.2. Jar sa skončila v auguste.....................................................................................17
4.3. Normalizácia.......................................................................................................19
4.4. Výmena členských legitimácií v roku 1970........................................................21
5. Z každodenného života obce
- Školstvo a výchova mládeže v komunistickom duchu.....................................26
5.1. Materská škola v Tešedíkove..............................................................................27
5.2. Základná deväťročná škola.................................................................................29
5.3. Mimoškolská činnosť žiakov..............................................................................32
6. Jednotné roľnícke družstvá očami dobových informačných zdrojov.................34
6.1. Jednotné roľnícke družstvo v Tešedíkove .........................................................35
7. Kultúrny život v Tešedíkove ..............................................................................40
7.1. Kultúrny dom......................................................................................................40
7.2. Kino Tatra a jeho život.......................................................................................42
7.3. Obecná knižnica...................................................................................................43
7.4 Ďalšie stavebné úspechy......................................................................................44
7.5 Ako sa koruny získali a míňali.............................................................................46
Záver............................................................................................................................49
Zoznam použitej literatúry a prameňov.......................................................................51
Úvod
Na celom komunistickom režime je

najpovzbudzujúcejšie to, že zlyhal. Ak by bol
uspel.., tak by som vedel, že rozsah teroru
a zotročovania, ktorému možno ľudské
bytosti podrobiť, nemá hraníc.
( Malcom Muggerige)
„ Slúžime ľudu!“, mnohí pamätníci z 50.- 80. rokov si spomínajú na tieto

odvážne, často až hlboko zamýšľajúce sa silné slová. Dnes sa nám už tieto slová
zdajú minulosťou, históriu.
Rok 1948 zmenil, nie len politickú situáciu v celom Československu, ale aj
pozmenil životy celého obyvateľstva. Komunistický prevrat, nastolil totalitný režim,
diktatúra proletariátu a jej biblia- teória marxizmu-leninizmu pozmenila celé
„náboženstvo“ obyvateľstva.
Komunizmus zasiahol do každodenného života a ovplyvňoval všetky časti života
ľudí. Stranícka príslušnosť znamenala oddanosť strane dušou aj telom. Takáto forma
života sa nám v súčasnosti zdá ako jedno obrovské predstavenie v divadle, kde herci
sa snažia svoj život zahrať čo najlepšie ale režisér – komunizmus, zmení celé
radostné predstavenie na tragikomédiu.
Cieľom práce je opísať a porovnať obdobie ´68. roku, keď sa v Československu
objavila nádej miernejšej formy totality a obdobie normalizácie keď sa zmarila
i posledná nádej krajšej budúcnosti.
Zámerom práce je očami dobových informačných zdrojov opísať celé obdobie
a poukázať na celé budovanie „socializmu“ v obci, ako sa obec rozrastala, ale
zároveň i čo všetko sa ukrývalo za veľkými stavebnými a inými akciami.
V práci používam dobový slovník, tak ako to opisovali rôzne spisy a materiály.
Siahla som najmä po archívnych dokumentoch v tom období pracujúcich úradov,
školských zariadení a organizácií.
Spisy a rôzne dokumenty sú hlboko poznačené ideológiu, hlásajúcu vieru
v krajšiu budúcnosť pri dodržaní určitých pravidiel.
5
Pomocou jednotlivých archívnych dokumentov sa dá vytvoriť vývojová línia
obce a jej úrovne rozvoja.
Tlač bola v tom období taktiež poznačená ideológiou marxizmu-leninizmu.
Prekvitala propaganda strany a všetkých úspechov, ktoré prevrat priniesol. Tlač, však
okrem dobového jazyka bola ovplyvnená i prísnou cenzúrou. Tým sa o vierohodnosť
tlače zníži na minimum, hlavné a dôležité údaje boli na určitých miestach vybielené .
Jej hlavným odkazom je ako ľudia dokázali uveriť slovám, ktoré počuli, a mnohokrát
sa dočítali.
Hlavným cieľom tlače, je poukázať na mnohé úspechy v budovaní a vytváraní
toho, čo ideológia hlásala.
Práve, preto sa budem snažiť v mojej práci využiť i dobovú tlač na interpretáciu.
Na hlavné opísanie určitej línie celého obdobia, na naznačenie dejín Československa
využívam literatúru vychádzajúcu už po období pádu totalitného režimu, čiže
literatúra vychádzajúca po roku 1989.
Tak ako dokumenty i literatúra bola pod silným tlakom a vplyvom ideológie.
Naproti negatívam prísnej cenzúry a sily propagandy sa objavujú pozitíva, ktoré sa
k dejinám každodennosti veľmi dobre využívajú. Pre dejiny každodennosti je
všeobecne charakteristická koncentrácia na každodenný život „obyčajných ľudí“, a
taktiež na subjektivitu životných skúseností, ale hlavne na analýzu sociálnych
a hospodárskych dejín.
Práca je rozdelená na také časti, aby som mohla dôkladne zasiahnuť do každej
súčasti jednoduchého obyvateľa obce. Či sa to už týka školstva, moderného života,
stavebníctva, ale i v tom období rozšíreného roľníckeho života.
Hlavne by som chcela opísať život členov KSČ ako ich stranícka oddanosť
pozmenila životy a zasiahla do ich rozhodovania, najmä v možnostiach
vierovyznania.
Obec má minimálne množstvo publikácií, zo spomenutých rokov vôbec nemá.
Každá obec má svoju publikáciu o minulosti, ak nie obec tak prípadne región.
V tomto regióne je absencia historických publikácií. Práve preto by som rada
vytvorila čosi, čo by podnietilo i ostatných o históriu zaujímajúcich sa obyvateľov,
prácu by som po určitom spracovaní odporúčala ako súčasť regionálnej historickej
literatúry.
6
1.Oboznámenie sa s obcou Tešedíkovo
1.1. Geografická poloha
Tešedíkovo leží na juhozápadnom Slovensku na území Matúšovej zeme1.

Obklopené je vodnými tokmi – zo severu riekou Váh, zo západu Malým Dunajom
a jeho vedľajšími ramenami. Kataster obce susedí s usadlosťami : Diakovce, Šaľa,
Hetmín, Žihárec, Kráľov Brod a Dolné Saliby. Mestá ležiace najbližšie k obci: na
sever Galanta, na juhovýchod Nové Zámky, na juh Kolárovo a Komárno, na západ
Dunajská Streda. Prijatou reformou štátnej správy r. 1996 dedina dnes patrí do
okresu Šaľa.2
Oblasť Tešedíkova a jej blízke okolie leží na 48°01´ severnej šírky a 17°43´
východnej dĺžky ( príloha č.1). Rozlohou 2278 ha patrí k stredne veľkým obciam na
Slovensku. Terén v okolí obce je rovinatý, nachádza sa tu málo lesov. Priemerná
ročná teplota vzduchu dosahuje 9,4 °C. Celá oblasť je chudobná na nerastné
suroviny, avšak dostatok tepla a priaznivé zloženie pôdy zaraďuje obec medzi
poľnohospodársky produktívne.3
1.2. História obce a jej názvu
Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine Pannonhalmského opátstva

z roku 1237-1240,v tzv. Albeusovom súpise majetkov. Z listiny vysvitá, že
Tešedíkovo (v listine Pered) bol v susedstve s opátskeho majetku zvanom Sala.
Tešedíkovo sa vtedy spomína ako dedina. V tomto období bol pravdepodobne
kráľovským majetkom, nakoľko dedinou (vtedy Purud) spolu so Šaľou, Kráľovou
nad Váhom, Dlhou nad Váhom, Kráľovým Brodom a viacerými už dnes
spustošenými usadlosťami daroval v roku 1251 kráľ Belo IV.4 Ním založenému
premonštrátskemu kláštoru v Turci.
1
Pozri http://www.foruminst.sk/publ/lokreg/4/lokreg4_371-377.pdf, 25.1.2009
2
NOVÁKOVÁ, Veronika- PÁSZTOR, Árpád, Tešedíkovo pozoruhodnosti. Komárno: KT, 1999.s.1.
3
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Zv. III. Bratislava: Veda, 1978, s.159.
4
Pozri SEGEŠ, Vladimír a kol. Kniha kráľov (panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov).
Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006, s.299.
7
Vo februári 1948 bez ohľadu na 700 ročnú minulosť obce zvanej Pered, Purud,
Pöröd, historický miestny názov obce „ Pered“ zmenili na Tešedíkovo. Nové
pomenovanie dostala obec podľa mena Samuela Tešedíka.5 V zmysle zákona
o pomenovaní obcí Pered bol zaradený medzi 13 obcí, ktorým po roku 1990 nebolo
vrátené pôvodné historické pomenovanie.6
1.3.Štatistika Tešedíkova v 60.- 70. rokoch 20.storočia
Podľa zápisnice pléna a rady MNV1968, mala obec v tomto roku 4500
obyvateľov.
V skúmanom období sa sčítania obyvateľov uskutočnili v rokoch 1970, 1980.
Podľa údajov z roku 1970, mala obec:
4255 obyvateľov z toho ženy: 2102
Muži: 2153
Vekové zloženie obyvateľstva:
Vek 0-3 3-6 7-15 16-18 19-35 36-60 nad 60
Počet 183 190 683 169 1014 1290 726
Národnostné zloženie:
Národnosť Slovenská Maďarská Česká Ukrajinská
Počet 668 3574 11 2
Počet v % 15,7 84 0,25 0,04
Ekonomicky činní obyvatelia: 1171 z toho ženy 483, v poľnohospodárstve 487

osôb.7
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1980, mala obec:
3952 obyvateľov z toho ženy 1991
muži 1961
Vekové zloženie obyvateľstva:
Vek 0-14 15- 59 nad 60
5
Narodil sa 20. apríla 1742 v Peštianskej župe. Zakladateľ poľnohospodársko- priemyselného
výchovného ústavu v Sarvaši na Dolnej zemi, nielenže organizoval výchovno- vyučovaciu prácu na
základe Komenského pedagogicko- dodaktických princípov. Zomrel v Sarvaši 27. decembra 1820.
6
NOVÁKOVÁ,V.- PÁSZTOR,A.,ref. 2.s.9.
7
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnice pléna a rady MNV 1970, kartón.č.4.
8
muži ženy
Počet 834 1222 1031 865
Ekonomicky činní obyvatelia: 1780 z toho ženy 692, v poľnohospodárstve 475,
priemysle 436 a služby 395. Za prácou vycestovalo z obce z trvalým bydliskom
1172.8
Z archívnych záznamov zo zápisníc rady MNV by sa dala zostaviť tabuľka
znázorňujúca pokles počtu obyvateľstva .
Rok 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980

Počet 4500 4425 4213 4188 4077 4074 3952
obyvateľov
Podľa jednotlivých zápisníc rady a pléna MNV, sa počet úmrtí nachádzal na

rovnakej hranici okolo 40-50 obyvateľov. Aj počet narodených detí bol väčšinou
rovnaký s menšími rozdielmi okolo 60 novorodencov. Pri porovnávaní hodnôt
prihlasujúcich sa občanov s odhlasujúcimi, sa výrazne zvyšoval počet odhlásení
z obce. Až začiatkom 80. rokov, keď však počet obyvateľov dosť výrazne klesol, sa
počet prihlásených dostatočne zvýšil. Išlo hlavne o otvorenie nového sídliska, kde sa
stavali rodinné domy a mnohé mladé manželské páry sa vracali z okolia domov.
8
STATISTICKÝ LEXIKON OBCI ČSSR, Federalistický statistícký úřad se spoluprácou s Českým
a Slovenským statistickým úřadem a ministřem vnútra ČSR a SSR. Praha : Sevt, 1984.
9
2. Komunistická strana a jej pôsobenie
Komunistická strana Československa bola politickou predstaviteľkou marxizmu-

leninizmu v Československu. Vznikla v roku 1921 vyčlenením zo
sociálnodemokratickej strany. 9
Prijala 21 podmienok Komunistickej internacionály. Proces boľševizácie zavŕšil
nástup Gottwaldovho krídla na čelo strany v roku 1929. Počas nacistickej okupácie
činnosť KSČ bola zakázaná, ale po vstupe ZSSR do vojny začala na území
Protektorátu Čechy a Morava a v Slovenskej republike vyvíjať ilegálnu odbojovú
činnosť (popri nekomunistickom odboji), čím si po roku 1945 získala sympatie časti
verejnosti. Po februárovom prevrate roku 1948 mala vyše 40 rokov monopolné
mocenské postavenie v krajine.
Súčasťou komunistickej strany Československa (KSČ), ktorej súčasťou bola ako
územná organizácia Komunistická strana Slovenska (KSS), pôsobila v rokoch 1948-
1989 v pozícii vládnucej strany. Nebola ňou preto, lebo sa sama zmocnila štátu,
zmenila ho na totalitný a urobila z neho nástroj realizácie svojich programových
cieľov. Vytvorila si aj systém tzv. prevodových pák v podobe organizácií
a politických strán povinne združených v Národnom fronte a uznávajúcich vedúcu
úlohu komunistickej strany. Nevládla ako celok, ale predovšetkým prostredníctvom
určitých skupín funkcionárov v miestach, okresoch a v krajoch, na Slovensku
a v celoštátnom rámci.10
Vedúca úloha Komunistickej strany bola ústavne zakotvená v Ústave z roku 1960,
článok 4.11
Štruktúra aparátu krajských a okresných výborov KSS bola zmenšenou kópiou
aparátu ústredného sekretariátu. Stranícky aparát pokrýval celé územie Slovenska,
všetko riadil a ovládal až dovtedy, keď sa koncom roku 1989 vláda
„štátostrany“ zrútila. Systém sa stratil a do nenávratna a spolu s ním aj stranícky
aparát.12
9
pozri www.totalita.cz, 2.1.2009
RUPNIK, Jaques. Dějiny Komunistické strany Československa. Praha: Academia, 2002,s.284.
10
PEŠEK, Jan. Aparátčici pri moci- Aparát Komunistickej strany Slovenska v rokoch 1948-1949. In
História,2008, ročník 8.,č.6,s.28-32.
11
Pozri http://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1960.html, 8.1.2009
12
PEŠEK, ref.10
10
Základná organizácia komunistickej strany v Tešedíkove( ZO-KSS), bola
vytvorená pri JRD a ZDŠ.
Do ZO-KSS pri ZDŠ patrili i učitelia, ktorí nemali trvalý pobyt v Tešedíkove, ale
vyučovali tu.
11
3. Politická situácia
Socializmus s ľudskou tvárou verzus 70. normalizačné roky
3.-5. januára plénum ÚV KSČ dovŕšilo svoje jednanie a v záverečnej správe

uvádza, že sa ústredný výbor rozhodol rozdeliť funkciu prezidenta republiky
a prvého tajomníka ÚV KSČ. Plénum ústredného výboru schválilo podľa vlastnej
žiadosti A. Novotného , aby ako prezident ČSSR bol uvoľnený z funkcie prvého
tajomníka.
Do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ zvolili, dovtedajšieho prvého tajomníka
ÚV KSS Alexandra Dubčeka.13
22.-23-januára ÚV KSS zvolilo za prvého tajomníka KSS Vasila Biľaka.14
Pozícia Novotného ako prezidenta, oslabená jeho odvolaním z funkcie vedúceho
tajomníka ÚV KSČ. Čo bola fakticky najvyššia politická funkcia v štáte, sa stala
neudržateľnou a Novotný 22.marca rezignoval. 30.marca bol za nového prezidenta
zvolený Ludvík Svoboda, bývalý veliteľ 1.československého armádneho zboru
v ZSSR a minister národnej obrany v rokoch 1948-1950.15
Ku skúmaniu celej Novotného kádrovej politiky predchádzala aféra generála,
ktorý stál na čele vojenského aparátu ministerstva národnej obrany, táto aféra
vstúpila do dejín pod názvom: „Šejnova aféra.“16
Šejnova aféra sama o sebe nebola taká významná. Šejna bol hlavným iniciátorom
kampane proti Novotnému.17
I keď po nástupe Alexandra Dubčeka18 nedošlo a ani nemohlo dôjsť k pokusu
o deštrukciu totalitného režimu sovietskeho modelu socializmu, došlo k určitej
zmene metód straníckej práce.19
Začal sa proces, ktorý vstúpil do dejín ako Československá jar20.
13
RUML, Jiří. Kalendárium. Praha: Novinár 1990, s.5.
14
Ďurica,S.Milan. Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo,1996, s.247.
15
KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Bratislava: Nakladatelstvo lidové noviny 1998,s.286.
16
Pozri BENČÍK, Anton: Osem mesiacov Pražskej jari. Martin: Osveta, 1990.
17
http://www.praguecoldwar.cz/sejna2.htm,15.4.2009
18
V roku 1949 bol funkcionárom aparátu komunistickej strany a v roku 1953 sa stal vedúcim
tajomníkom krajského výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) najskôr v Banskej Bystrici,
neskôr v Bratislave.
Pozri UHER, Ján. Alexander Dubček, život a doba. Košice: Oriens, 1999, s.86.
19
LIPTÁK, Ľubomír et atc. Politické strany (1860- 1989) na Slovensku. Bratislava: Archa, 1992,
s.289.
12
4. Československá „jar“
21
Programovo sa tento proces opieral o Akčný program , prijatý 1.-5.apríla
1968.
Akčný program môžeme považovať i s odstupom času za najpozoruhodnejší
v perspektívnych, spoločensky reformných koncepciách nielen československého,
ale i medzinárodného socializmu, prvý komplexný projekt ekonomiky, politiky
i spoločenských vzťahov rozvinutého socializmu obdobia tretej priemyselnej
revolúcie.22
Akčný program bol plánom postupného návratu k idei demokratického
socializmu, ktorý prevládal v európskom socialistickom hnutí na prelome storočia.
Predovšetkým v ekonomickej sfére a v Dubčekovej požiadavke dôkladnej
decentralizácie.23
V medzinárodnopolitickej oblasti Akčný program poukazoval na rozhodujúce
pozície ČSSR na strane pokroku, demokratizácie a socializmu a súčasne požadoval
iniciatívnejšiu zahraničnú politiku. Nevyvodil však závery pre možný osud reformy
pôsobením medzinárodných faktorov. 24
Akčný program žiadal o zmene politickej úlohy bezpečnostného aparátu. Zasiahol aj
do ekonomiky, zahraničnej politiky. Zaoberal sa aj o otázky rozvoja vied,
vzdelanosti a školstva. Bol pokusom o prevedenie analýzy československej
spoločnosti. Do každej z vymenovaných 4 častí zasiahol rovnomerne25
Akčný program zahŕňal rad výdobytkov demokratizmu, umožnil napríklad
zrušenie cenzúry, slobodu tlače, založenie klubov K231 (klub bývalých politických
väzňov) a KAN (klub angažovaných nestraníkov).
20
V súčasnej literatúre je pražská jar synonymom- liberalizácia v komunistickom ČSR od januára do
augusta 1968
21
Pozri MERVART, Jan- MUSILOVÁ, Dana. Dokumenty k dějinám Komunistické strany
Československa. Hradec Králové: Historický ústav FHS UHK, 2006, s.199.
22
MENCL, Vojtech- HÁJEK, Miloš- OTAHÁL, Milan- KADLECOVÁ, Erika. Križovatky 20.století.
Praha: Naše vojsko,1990, s.294.
23
ŠEMŠEJ, Matej. Alexander Dubček- politik s ľudskou tvárou. In Historická revue,2007, ročník
18,č.2,s.36-38.
24
BUJNOVÁ, Helena- GABAĽ, Andrej: Metamorfózy moderných dejín po 2 sv. vojne.Nitra:
Enigma, 2005, s.73.
25
BENČÍK, ref.16, s.62
13
Dňa 27.júna vypracoval spisovateľ a publicista L. Vaculík26 „DVETISÍC SLOV“,
kde presne pomenoval stav spoločnosti a vyzýval občianskym aktivitám na podporu
demokratických zmien.27
Počas roku 1968 sa postupne medzi zástupcami ČSSR a ostatnými členmi
Varšavskej zmluvy uskutočnil rad rokovaní, ktorým sa najmä Sovieti snažili
Dubčeka odhovoriť reformy.
Na dvojstrannom rokovaní medzi sovietskymi a česko-slovenskými
predstaviteľmi v Čiernej nad Tisou koncom júla 1968 Piotr Šelest28 opäť zdôraznil,
prečo je znepokojujúci vývoj v Česko- Slovensku vecou obáv v Sovietskom zväze. 29
Zdôrazňuje, že Česko- Slovensko je priamy sused Ukrajiny, ktorá je však integrálnou
a nedeliteľnou súčasťou ZSSR.
Obvinil predstaviteľov KSČ, že schvaľujú vydávanie kontrarevolučných
písomností, ktoré sa potom osobitnými kanálmi posielajú na Ukrajinu. V období po
rokovaniach v Čiernej nad Tisou ustavične varoval, že „ kontrarevolučné
a revanšistické vplyvy“ budú z Česko- Slovenska v čoraz väčšej miere prenikať na
Ukrajinu , ak sa nepodniknú „ rozhodné kroky“.30
Delegácie sa tiež dohodli na stretnutí v Bratislave, ktoré sa uskutočnilo 3. augusta.
Protirečníci obrodného procesu z radov KSČ tu mali Sovietom odovzdať tzv.
Pozývací list31, v ktorom žiadali o pomoc a zásah proti kontrarevolucionárom.32
V tomto období formuloval Brežnev svoju doktrínu, ktorá vošla do dejín pod
názvom Brežnevova doktrína 33. Tá obsahovala okrem iného formuláciu, že ochrana,
podpora a upevňovanie vymožeností socializmu sú „ spoločnou internacionálnou
povinnosťou všetkých socialistických krajín“.34
26
Ludvík Vaculík (1926-) čes.prozaik a fejtonista. Redaktor periodík Literární noviny, Literární listy
a Listy. V 70. a 80. rokoch bol ako predstaviteľ kultúrnej a politickej opozície (signatár Charty77)
prezekuovaný, publikoval formou samizdatu alebo v zahraničí. Založil a redigoval edíciu oficiálne
nepublikovanej literatúry, nazvanú Petície. V neskoršej tvorbe sa stupňoval pocit absurdity (Morčata),
výrazný najmä v denníkovom románe Český snář, vykresľujúcom situáciu intelektuála vystaveného
tlaku totalitného systému.
27
ŠEMŠEJ, ref.23
28
Prvý tajomník Komunistickej strany Ukrajiny, bol členom politbyra KSSZ a mal úzke kontakty
s Leonidom Brežnevom. Vo formovaní sovietskych postojov zohral veľkú úlohu. Obával sa najmä
nepriaznivých vplyvov udalostí v Česko-Slovensku na susediacu Ukrajinu.
29
KOŘÍNEK, Otakar: Pozývací list 1968. Bratislava: Albert Marenčin, 2006, s.25.
30
KOŘÍNEK, ref.29,s.26.
31
pozri KOŘÍNEK, Otakar. Pozývací list 1968. Bratislava: Albert Marenčin, 2006, s. 109.
32
ŠEMŠEJ, Matej. August 1968- začiatok konca Pražskej jari.. In Historická revue, 2008, ročník 19,
č.9,s.68-69.
33
Doktrína bola proklamovaná po invázii vojsk do ČSSR Dokazovala oprávnenosť vojenského zásahu
armád Varšavskej zmluvy v záujme „ochrany“ socializmu. .
34
PEŠEK, ref.10.
14
Násilnej invázii tak už nič nestálo v ceste.
4.1. Rehabilitácie
21. marca 1968 vyslovilo predsedníctvo ÚV KSČ súhlas s abdikáciou A.
Novotného a schválilo text Akčného programu. Súčasne s ním sa odporučil postup,
ktorý mal urýchliť súdnu a mimosúdnu rehabilitáciu postihnutých obetí
35
z päťdesiatych rokov a vyslovil o nich plnú pravdu. Tzv. Pillerova rehabilitačná
komisia sa dostala k svojej plnej moci36
Súdne rehabilitácie prebiehali podľa zákona č.82/1968.37
Vznikla rehabilitačná komisia pri OV KSS, pre Tešedíkovo rehabilitačná komisia
bola v Galante, keďže vtedy patrilo do okresu Galanta ( v súčasnosti okres Šaľa).
Procesy prebehli na základe vykonštruovaných, nepodložených a neprávnych
obvinení z rôznych proti stranných alebo proti štátnych činov a iných nepravdivých
obvinení, neoprávnenému vzatiu do väzby a podobne...38
Za revízie predchádzajúcich rozhodnutí straníckych orgánov sa pokladá
prehodnotenie a zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí straníckych orgánov
a organizácií. Sem patria prípady , keď predchádzajúce stranícke postihy nemali
spojenie s politickými procesmi.
Okresná a revízna komisia a rehabilitačná komisia v období 1. január 1968 až 30.
august 1968 obdržala celkom 42 žiadostí o stranícku rehabilitáciu a revíziu členských
otázok. 33 žiadalo o stranícku rehabilitáciu a revíziu predchádzajúcich rozhodnutí
obdržaných písomne, ostatných 9 prípadov bolo riešených z iniciatívy OK a RK
vymazaním straníckych trestov.39
35
Ján Piller- tajomník stredočeského krajského výboru Komunistickej strany. Členmi komisie boli
Mária Sedláková, Mária Miková, Oldřich Rákosník, Milan Hladký, František Krajčír, Jindřich Uher,
Jiří Rypel, Leopold Hoffman, Jaroslav Frýbert, Štefan Infner a neskôr známy historik Karel Kaplan.
Len táto komisia bola skoro netendenčná ( v ideových mantineloch doby) a z odborného hľadiska
naozaj profesionálne zostavená. Počiatkom augusta 1968 začala komisia vypracovávať správu na
XIV. zjazd KSČ. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy však zasiahol aj do tejto oblasti. Komisia sa
rozhodla pôvodnú pripravovanú správu pozmeniť, zmierniť časti, ktoré hovoria o politike Sovietskeho
zväzu a činnosti sovietskych poradcov. Počiatkom mája 1969 Husákovo predsedníctvo ÚV KSČ
správu odmietlo a pracovná skupina bola rozpustená.
36
MENCL, Vojtech- HÁJEK, Miloš- OTAHÁL, Milan- KADLECOVÁ, Erika. Križovatky 20.století.
Praha: Naše vojsko,1990, s.292.
37
http://www.psp.cz/eknih/1964ns/stenprot/024schuz/s024007.htm,11.4.2009
38
Pozri ŠIK, Ota. Jarní probuzení- a skutečnosť. Praha: Mladá fronta, 1990, s.315.
39
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, OV KSS v Galante 1949-1990, Záznamy o výsledkoch
pohovorov s členmi ZO KSS 1970, kartón č.183.
Celoštátne výsledky pozri BÁRTA, Miloš- FELCMAN, Ondřej- BELDA, Josef- MENCL, Vojtěch.
Československo roku 1968,2.díl. počátky normalizácie. Praha: Parta, 1993, s.134.
15
Mestské a miestne výbory budú prejednávali všetky otázky, týkajúce sa
straníckych orgánov a organizácií v obvode pôsobenia. Teda vo svojich plánoch
hlavných úloh sa prelínali aj hodnotenia aktivity členstva v organizácii v súvislosti so
zabezpečením hospodárskej politiky strany.40
Zo zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia okresnej komisie pre rehabilitáciu pri OV
KSS v Galante, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.mája 1968 sa dozvedáme, že jeho
základnými zásadami pri rehabilitácií nesprávneho postihnutých členov strany bolo:
- vykonávať ho majú za ne zodpovedné orgány
- tie osoby, ktoré sa aktívne zúčastňujú na hľadaní nepriateľov strane,
alebo sa aktívne a bezpečne zúčastňujú vyšetrovania a postihovania
osôb nespravodlivo odsúdených a porušených sociálnou zákonnosťou,
nezastávajú žiadnu významnú funkciu v spoločnosti a spoločenskom
živote
- postavenie rehabilitácie na zákonný podklad
Po straníckej línii:
- ustanoviť dočasnú komisiu ÚV KSČS, ktorá má byť zložená z členov- ÚV KSČS
- ÚV KRK
a odborných pracovníkov41
Z uznesenia pléna ÚV KSČ sa dozvedáme, že v súvislosti s urýchleným zvolaním
Mimoriadneho XIV. Zjazdu KSČ42 rozhodlo 31. mája 1968 plenárne zasadnutie ÚV
KSČ opatrenie k zvýšenému podielu krajských výborov strany na urýchlene
vykonanie rehabilitácie.43
V Tešedíkove došlo k rehabilitácie len jedného prípadu a to rehabilitácie občana
D.J.
Bol to učiteľ ZDŠ v Kráľovom Brode. Dôvodom jeho vylúčenia zo strany bolo,
že bol členom nyilašskej strany44 a vo svoje publicistickej činnosti v roku 1957
uviedol nesprávne údaje , zo strany bol vylúčený v roku 1960.
40
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, OV KSS v Galante , zápisnice rehabilitačnej komisie OV
KSS 1968, kartón č.169.
41
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápis z ustanovujúceho zasadnutia okresnej komisie pre
rehabilitáciu pri OV KSS v Galante, kartón.č.169.
42
Pozri ŠILHÁN, Věněk. XIV: Mimořádny –„ vysočanský“ sjezd KSČ. In: Srpen 1968.Praha: Práca,
1990, s.117-169.
43
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref.39.
44
Pozri http://www.lemontree.hu/egyebkep/linkkep/history/tortenetek/xx_szazad/nyilasok.htm,
19.1.2009
16
K zasadnutiu rehabilitačnej komisie, kde prediskutovali i jeho rehabilitáciu došlo
28. mája 1968,kde sa členovia komisie oboznámili s podrobným spisovým
materiálom ďalej ho prešetrovali i 11.,následne aj 18. júna. V júnových
prešetrovaniach bol vyhľadaný v krajskom archíve pôvodný návrh na vyškrtnutie
a bolo vyžiadané vyjadrenie ZO KSS TEŠ, ZO pri ZDŠ, ZO KSS Kráľov Brod ,
ďalej sa vyžiadali bližšie informácie od ŠtB , aby ilustrovali činnosť menovaného do
roku 1945. Čím sa chceli dopracovať k tmu, aby zistili či bol v nyilašskej strane.
7. augusta 1968 bol pripravený návrh na vrátenie členstva v strane do 13. augusta
1968.
Do septembra 1968 mu bolo prinavrátené členstvo v KSS, s odôvodním, že
v okrese sa objavil i ďalší bývalý člen nyilašskej strany, ktorého členstvo však v KSS
nebolo prerušené, tým i D.J. bolo prinavrátené členstvo.45
4.2. Jar sa skončila v auguste
V rádiu sa na druhý deň najprv ozýval šum, potom oznamovali obyvateľom

situáciu:
„ Každému občanovi ČSSR. Včera dňa 20.augusta 1968 okolo 23:00 hod.
prekročili vojská ZSSR, PĽR, NDR, MĽR a BĽR štátne hranice ČSSR (príloha č.2).
Stalo sa tak bez vedomia prezidenta republiky, predsedu Národného zhromaždenia,
predsedu vlády a prvého tajomníka ÚV KSČ..“46
O tom ako vnímali obyvatelia obce Tešedíkova inváziu vojsk Varšavskej päťky
sa dozvedáme zo Zápisnice pléna a rady MNV z 1969: „..augustové udalosti
nevyvolali u našich obyvateľov mimoriadne politické konflikty až nato, že v obci
nastala nákupová panika, ktorá však bola správne usmerňovaná a nedošlo k vážnej
závade v zásobovaní.“
Po vstupe vojsk bola v okrese Galanta vyhlásená pohotovosť najvyššieho stupňa.
Mimo dopravných nehôd nedochádzalo k trestom ani násilným dialektom. Za účelom
udržania verejného poriadku v rámci okresu sú organizované kombinované hliadky
v zložení príslušníkov VB a armády. Z okresného oddelenia VB sú vysielané
operačné hliadky. Okrem mesta Sereď (leží v Podunajskej nížine, na pravom brehu
45
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref. 40.
46
NEDBÁLEK, Vinek. Jaro skončilo v srpnu. Praha: Ideál, 2005, s.1.
17
váhu)sa vojská na iných miestach okresu Galanta neusadili. V meste Sereď
rozosielali letáky, ale po dohode s MsV KSS upustili od toho.47.
Vojensky nenarazila invázia na odpor. Jednotky ČSLA a ľudových milícií
nekládli odpor, boli ozbrojené a určené miesta obsadené. Ak ide o politickú stránku ,
tak tam všetko stroskotalo. Nepodarilo sa odvysielať „ Vyhlásenia PÚV“, ktoré
žiadalo všetkých funkcionárov aby zostali na svojich miestach, a obyvateľstvo aby
uznávalo len legálne stranícke a štátne orgány, druhý deň priniesli tento text i všetky
noviny.48
Charakter vyhlásení sa však postupom času menil, čo súviselo s obsadením
strategických miest sovietskymi vojskami. Tie sa snažili prostredníctvom rozhlasu
i tlače dezinformovať občanov a šíriť propagandu vyzdvihujúcu „internacionálnu
pomoc vojsk pred kontrarevolúciou“. 49
Masový nesúhlas obyvateľstva sa prejavoval demonštráciami, vylepovaním
plagátov, rozširovaním letákov, popisovaním verejných priestranstiev, ulíc, domov,
historických pamiatok a pod. Ako to Vinek Nedbálek spomína vo svojej knihe:
„ Rezolúciu požadujúcu odchod sovietskych vojsk, podpisovali ľudia bez rozdielu
veku“.50
Na niektorých miestach sa situácia výrazne zdramatizovala a padli prvé výstrely.
Najkritickejšia bola situácia v Prahe, kde dianie prirovnávali k Pražskému povstaniu
z mája 1945. Zo slovenských miest bola situácia najvážnejšia v Bratislave
a Košiciach. 51
Počet obetí sa podľa jednotlivých zdrojov rozchádza. Pre územie Slovenska sa
najčastejšie uvádza počet osôb 21, ktoré zahynuli dôsledku augustovej okupácie.52
47
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, OV KSS v Galante 1949-1990.Informatívna správa
o konsolidácii v okrese Galanta, zaslané na KV.KSS dňa 17.9.1968, OV-KSS 1949-1990 Galanta,
kartón č.183.
48
MENCL, ref. 22.s.310.
49
ŠEMŠEJ, ref.32.s.70.
50
NEDBÁLEK, Vinek, ref.46, s.15.
Pozri ČOMAJ, Ján- VEREŠ. Čo nebolo v novinách august 1968.Bratislava: Mladé letá,1990, s.210.
51
ŠEMŠEJ, ref.32,s.70.
52
ŠEMŠEJ, ref.32, s.70.
Pozri KOŠICKÝ, Patrik. Obete okupácie 1968. In. Moc verzus občan. Úloha represie a politického
násilia v komunizme. ( Zborník z medzinárodného seminára), Bratislava: Ústav pamäti národa, 2005,
s.209-217.
18
4.3. Normalizácia
„Normalizácia“ začala postupne a vlastne už hneď po vstupe vojsk Varšavskej

zmluvy do Československa a po podpísaní Moskovského protokolu.53 Už koncom
roka 1968 bolo jasné, že s pokračovaním reforiem sa nemôže rátať.54
V dejinách sa najčastejšie koniec tohto obdobia datuje polovica roku 1989.
23. a 24. januára 1969 programovým vyhlásením vlády sa vyhlásili politické
opatrenia, ktorými sa mala „stíšiť búrlivá hladina a umožniť zdravým politickým
prúdom pozitívna tvorivá práca....“55
Základným zmyslom existencie normalizačného systému bolo zabezpečiť
a učiniť nezvratnú hegemóniu sovietskych mocenských nad strategicky dôležitým
stredoeurópskym priestorom. Aby sa to uskutočnilo, vnútili ich predstavitelia na
začiatku 70. rokov českej a slovenskej spoločnosti rad politických a ekonomických
zmien, ktoré pre nich vo svojom súhrne predstavovali sústavu právnych
a politických, ideových normatívov a inštitúcií. Tie sa nielen diametrálne líšili od
toho, čo priniesla Československá jar, ale i negatívne prekonala i pomery, ktoré sa
u nás vytvorili v 60. rokoch. Celkovým výsledkom týchto zmien bolo politické
a spoločenské oklieštenie občianskej spoločnosti.56
Po podpísaní Moskovského protokolu a návrate česko-slovenských
predstaviteľov do vlasti bol postupne oslabovaný vplyv Alexandra Dubčeka 57 a jeho
spolupracovníkov a vo vedení sa začínali postupné zmeny. 17. apríla 1969 bol do
funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ zvolený Gustáv Husák58 . Cieľom Husákovej
53
23.-26.august 1968 sa uskutočnili moskovské rokovania medzi československou delegáciou
a sovietskym straníckym vedením, Sovietska strana vnútila delegácii podpísanie moskovského
protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy kým nepominie „ohrozenie
socializmu“
Pozri LALUHA, Ivan- ŽATKULIAK, Jozef. Alexander Dubček: Od totality k demokracii Prejavy,
články a rozhovory výber 1963-1992. Bratislava: Veda, 2002, s.600.
54
KOVÁČ, ref. 15, s.296.
55
PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY ČESKOSLOBENSKEJ SOCIALISTICKEJ
REPUBLIKY. Bratislava: Epocha,1969, s.29.
56
Pozri BÁRTA, Miloš- FELCMAN, Ondrěj- BELDA, Josef, MENCL, Vojtěch. Československo
roku 1968.2.díl: počátky normalizácie. Praha: Parta, 1993, s.125.
57
Pozri HOCHMAN, Jiří.Alexander Dubček, z pamäti. Nádej zomiera posledná. Bratislava. Práca
a Národná obroda, 1993, s.294.
58
Pozri PLEVZA, Viliam, Vzostupy a pády,Gustáv Husák prehovoril. Bratislava: Tatrapres, 1991,
s.198.
19
normalizácie bolo upevniť vládu komunistickej strany a potvrdiť pozíciu
Československa ako oddaného člena socialistického tábora.59
Hoci už od marca 1969 Moskva strácala dôveru v Dubčeka, len čakala na vhodnú
zámienku k jeho odstráneniu. Tú našli 28. marca 1969 na majstrovstvách sveta
v hokeji vo Švédsku, porazili československý hokejisti sovietsky tím v pomere 4:3.60
Toto víťazstvo vyvolalo najprv radosť hokejových fanúšikov, ktorá nakoniec
prerástla do protisovietskych demonštrácií a pouličných výtržností.61
V priebehu krátkeho času po získaní moci začalo Husákovo vedenie
uskutočňovať čistky. Skutoční a domnelí reformisti boli odstránení z vedúcich
pozícií v masmédiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických
organizáciách, z nižšieho vedenia strany, a postupne aj z najvyšších straníckych
miest. Hlavné smerovanie čistiek bolo proti členom KSČ, údajných nepriateľov.
Ako sám G. Husák povedal: „... Nepriateľ legitimácie strany je nepriateľ vo vnútri
strany a môže napáchať oveľa väčšie škody...“62
Hlavné čistky v ktorých hlavnú úlohu zohrala výmena členských legitimácií boli
prevedené, v roku 1970.63
Už prebiehajúci proces normalizácie bol potvrdený zasadaním ÚV KSČ 11.-12.
decembra 1970. Nové vedenie na ňom prijalo tzv. Poučenie z krízového vývoja.64
Bola ním legalizovaná okupácia ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy a odsúdená
demokratická reforma.65
Od samotného nástupu „ normalizácie“ existovali v krajine sily, ktoré sa
nezmierili s daným stavom, Nemali možnosť vystupovať na verejnosti, pokúšali sa
však využívať všetky možnosti, ktoré sa im naskytli.
Po podpísaní Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe
1.8.1975 v Helsinkách sa opozičné sily v Československu rozhodli využiť priaznivú
59
http://www.totalita.cz/kalendar/kalend_1969_04.php, 14.3.2009
60
Pozri BÁRTA, Miloš- FELCMAN, Ondrěj- BELDA Josef- MENCL, Vojtěch. Československo
roku 1968.2.díl: počátky normalizácie. Praha: Parta, 1993, s.134.
61
RYCHLÍK,Jan. Česi a Slováci ve 20. století- Česko-slovenské vztahy 1945-1992. Praha:
Academicn Electronic Press, 1998, s.276.
62
BÁRTA, ref.56,s.95
63
BÁRTA, ref.56,s.110
64
65
https://ep.edu.sk/Lists/Calendar/DispForm.aspx?ID=1750,14.3.2009
20
situáciu. Československo sa podpísaním Záverečného aktu okrem iného zaviazalo
dodržiavať ľudské práva.66
1. januára skupina opozičných intelektuálov poslala najvyšším štátnym
a straníckym činiteľom list, v ktorom ocenila že vláda ČSSR, podpísala
medzinárodné pakty a žiadala, aby sa uplatňovali i v praxi, Opozičná občianska
iniciatíva sa podľa tohto prvého dokumentu nazvala Charta 7767. Vládnuce kruhy
reagovali propagandou, ohováračskými kampaňami, zatýkaním, súdením
a väznením chartistov. Vyhlásenie Charty 77 podpísalo podľa neúplného zoznamu
od jej založenia po r. 1989 dokopy 1886 osôb v celej ČSSR .68
V priebehu normalizácie boli po krátkom reformnom uvoľnení hraničného režimu
výrazne obmedzené možnosti vycestovania občanov do zahraničia, najmä do
kapitalistickej cudziny. Stabilizovali sa vzťahy so socialistickými susedmi ČSSR,
nasledovali časté návštevy spriatelených krajín a česko-slovenské hospodárstvo bolo
budované na užšie previazanie so štátmi sovietskeho bloku.
4.4. Výmena členských legitimácií v roku 1970
V apríli 1969 bolo zvolené nové vedenie strany na čele s Gustávom Husákom,
hneď vytýčilo ako hlavnú úlohu strany konsolidáciu pomerov rozpracovanú tzv.
Realizačnej smernici. Ktorá obsahovala 5 hlavných úloh. Predovšetkým obnoviť
staré poňatie centralizmu, čo však predpokladalo, podľa predstáv nového vedenia,
poraziť „pravicovooportunistické sily“, ktoré mali svojich predstaviteľov v strane,
v štátnom aparáte, v organizáciách Národného frontu a inde.69
V septembri 1969 došlo k odvolaniu posledných dvoch predstaviteľov z PÚV KSČ
(A. Dubčeka a J. Smrkovského)a k vylúčeniu 80 reformných členov ÚV a k začatiu
„výmeny legitimácií“, teda čistiek, ktoré mali zlikvidovať reformné krídlo
v straníckych, štátnych, odborových a iných organizáciách.70
18. decembra 1969 Gustáv Husák predložil predsedníctvu materiál s názvom : „
Návrh uznesenia ÚV KSČ k výmene členských legitimácií v r. 1970 a dokončení
očisty strany od revizionistických a pravicové oportunistických živlov“ . Materiál bol
66
KOVÁČ, ref.15, s.304
67
Pozri http://klempera.tripod.com/charta77.htm, 19.1.2009
68
PREČAN, Vilém. Charta 1977-1989.: Od morální k demokratické revolucii. Dokumentace. Praha.
Československé stredisko nezávislej literatúry, 1990,s. 525.
69
BUJNOVÁ, ref.24,s. 80.
70
BUJNOVÁ, ref.24, s.80.
21
prejednaný na 156. schôdzi PÚV 5. januára 1970 ako druhý bod programu. Návrh
predpokladal, že členom KSČ nemôže byť nikto, kto narušoval leninské princípy
výstavby strany, spochybňoval triedny prístup, zahraničnú orientáciu ČSSR
a historické zásluhy KSČ“. Od členov KSČ sa dožadovalo, aby dôsledne
presadzovali politiku strany, osvojoval si marxisticko-leninské učenie, propagoval
priateľstvo so Sovietskym zväzom a „bol osobne charakterný“. Počítalo sa s tým, že
vylúčenie zo strany bude mať automatický dôsledok i odchod zo zodpovednej
funkcie.71
Čistky postihli asi pol milióna, teda zhruba tretinu členstva strany, prevažne
straníckej inteligencie, humanitných smerov, vedeckých pracovníkov, publicistov,
umelcov, ale aj mnohých inžinierov, lekárov, riadiacich pracovníkov. Po vylúčení
nasledovalo zosadzovanie ľudí z pracovne- funkčného zariadenia a to nielen
samostatných vylúčených, ale aj rodinných príslušníkov, ich preraďovanie spravidla
na fyzickú prácu.72
Čistky sa uskutočnili i v najvyššom vedení KSČ.73
V rokoch 1968-1989 sa členstvo v KSS bralo za úplnú povinnosť pre vedúcich
činiteľov v obci, ako i pre inteligenciu, čiže pre učiteľov a vychovávateľov. Strana sa
snažila odstrániť čo najmenšie problémy, ktoré sa týkajú členov, k tomuto došlo
najmä pri pohovoroch a následných odovzdávaniach legitimácií.74
V straníckych organizáciách sa vyčlenili tzv. zdravé jadrá – vznikli previerkové
komisie, ktoré ostatných členov prešetrili zo všetkých strán.75
Snahou a cieľom výmeny členských legitimácií bolo: 25.výročie oslobodenia
ČSSR sovietskou armádou, 100.výročie narodenia V. I. Lenina. Snahou bolo aj
vyrovnanie ekonomických problémov, upevnenia funkcie ekonomického štátu,
posilnenie priateľstva so ZSSR a ostatnými socialistickými štátmi.
Na základe uznesenia pléna ÚV KSS, boli zaslané do ZO KSS jednotlivých obcí
návrhy na členov komisií a kde sa majú uskutočniť pohovory s členmi.76
71
RYCHLÍK,Jan. Česi a Slováci ve 20. století- Česko-slovenské vztahy 1945-1992. Praha:
Academicn Electronic Press, 1998,s.280.
72
BUJNOVÁ, ref.24, s.81.
73
Pozri http://www.upn.gov.sk/data/publikacie/pamat-naroda/pamat-naroda-01-2007.pdf, 4.11.2008
74
75
http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=16066,13.4.2009
76
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref. 39
22
Vytvorila sa trojčlenná skupina na čele s hlavnými predstaviteľmi ÚKRK, OV
KSS, ZO KSS. Celkovo v kraji sa vytvorilo 44 komisií a pohovory sa uskutočnili
v 48 organizáciách. Tam kde komisia uskutočňovala pohovory v 2 organizáciách sa
predseda ZO KSS zúčastnil len vo svojej vlastnej organizácii.77
V Tešedíkove bola hlavná organizácia rozčlenená na dve skupiny a to ZO KSS
pri JRD a pri ZDŠ, tým sa zmenila zostava komisií pre členov JRD ako pri členoch
ZDŠ.
Komisie pohovory s členmi začali dňa 24. marca a ukončili 18. apríla 1970.78
Pri pohovoroch sa prediskutovali najmä otázky týkajúce sa názorov členov na
januárové a augustové udalosti, došlo k previerke ich životov, či vychovávajú svoje
deti v ateistickom duchu, práca a ich zúčastňovanie sa na straníckom živote,
zasadnutiach, zastávanie sa marxisticko-leninovských ideológií, či sa členovia hlásia
k uzneseniu pléna ÚV KSČ. Vypĺňali sa dotazníky, pomocou ktorých previedli
komisie previerky. (príloha č.3).
V Tešedíkove k pohovoru o výmene legitimácií došlo s 69 členmi KSČ, ZO KSS
pri JRD (príloha č.4).
Zo 69 členov, sa pri pohovoroch usúdilo: 1 člena nechali na zváženie celo
členskej schôdze, bol to zamestnanec MNV, vodič, ktorý sa stal členom v roku
1958.Neplatil do teraz členské príspevky, ale chcel by zostať členom KSS. Napriek
jeho požiadavke mu komisia nevyhovela a legitimácia sa nevymenila.79
Ďalších neudelených legitimácií bolo 6.
l. člen bol dôchodca, ktorý pracoval v ZO KSS ČSD ako traťmajster v okrsku Šaľa,
potom čo odišiel do dôchodku žil v Tešedíkove, ale neprihlásil sa k strane v dedine,
nechodil na schôdze kvôli svojmu vysokému veku (65), nemal záujem byť členom
a ani nechcel zaplatiť to čo doteraz nezaplatil, čiže svoje členské príspevky. Do
strany vstúpil v roku 1951.
77
78
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Informatívna správa o priebehu rokovania k výmene
členských legitimácií OV KSS Galanta ku dňu 29. júna 1970, kartón č.183.
Po aprílových čistkách boli výsledky nie podľa očakávania straníckeho vedenia, tým sa v apríli
uskutočnili ďalšie opatrenia a tým sa vykonali čistky i ku dňu 9. 10.1970, a výmena členských
legitimácií sa v podstate skončila 24.9.1970. K tomuto dátumu som k výmenám straníckych
legitimácií týkajúcich sa členov strany z Tešedíkova som nenašla žiadne informácie.
79
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, OV KSS v Galante 1949-1990, kartón č. 176.
23
2. členka ZO KSS ČS autobusová doprava Ilava registrovaná v ZO KSS Horné
Srnie, už tam v organizácii neplatila členský príspevok a tu v dedine sa ani
neprihlásila k strane, nechcela zostať členkou pretože by sa aktívne nevedela
zúčastniť na zasadnutiach pretože mala malé deti. Do strany sa prihlásila v roku
1960.
3.člen pracujúci ako skladník , hoci patril k zakladateľom JRD, od roku 1969
navštevoval cirkevné náboženské obrady a od roku 1970 zastával funkciu presbytera,
ktorej sa ani nechce vzdať, tým bol zo strany vylúčený. Do strany vstúpil 1947.
4.-6. sú členovia JRD, jeden z členov , ktorý vstúpil do strany v roku 1955,
prestal platiť členské príspevky, druhý člen JRD bol prijatý do strany počas
prezenčnej vojenskej služby v roku 1960, ale už v rokoch 1964/65 chcel uvoľnenie.
Kŕmič v JRD, ktorý vstúpil do strany v roku 1962, nechcel platiť členské príspevky
a nechcel ani doplatiť za rok 1969.80
Na porovnanie situácie so susednými dedinami, obec Diakovce mala počet členov

k výmene legitimácie 62 a v počte 14 neudelili legitimácie, v obci Žihárec mali
k pohovorom dispozícii 39 členov a 5 neudelili legitimácie. V mestách Šaľa (terajšie
okresné mesto pre obec Tešedíkovo) k pohovorom prišlo 97 z toho legitimáciu
udelili len 77 členov, a v meste Galanta (vtedajšie okresné mesto) zo 108 členov
neudelili legitimáciu len 7 členom.81
Podľa prečítania jednotlivých zápisov pohovorov s jednotlivými členmi by sa dal
zostaviť zoznam o vstupoch do strany, čiže v ktorom roku vstúpilo do strany najviac
členov .Tento zoznam sa týka 69 členov, ktorým bola obnovená v roku 1970
legitimácia.
80
81
24
Rok vstupu člena Počet
Zamestnanie Počet 1946 2
člena 1947 12
Zamestnanec 8 1948 7
MNV 1951 2
Dôchodca 13 1952 2
Člen JRD 36 1953 1
Predavačka 2 1954 3
Mechanik 1 1955 3
Výčapník 1 1957 3
Stolár 1 1958 4
Robotník 3 1959 2
Murár 2 1960 5
Domáca 2 1961 3
1962 1
1963 1
1964 1
1965 2
1966 4
1967 2
1968 9
O vystaveniach legitimácie ZO KSS pri ZDŠ, som našla len materiál k návrhu na
potvrdenie výsledkov pohovorov, kde je zaznamenané, že sa pohovor uskutočnil s 8
členmi, hoci s predsedom KSS ( vtedajší riaditeľ ZDŠ s vyučovacím jazykom
maďarským) sa nemohol uskutočniť pretože bol vážne chorý. Komisia nakoniec
súhlasila s odovzdaním legitimácii 6 členom.
25
5. Z každodenného života obce
Školstvo a výchova mládeže v komunistickom duchu
V sledovanom období ( roky prekvitania totalitnej diktatúry) sa výchova detí či

už predškolských alebo školských zariadeniach sa zakladala na ideológii marxizmu-
leninizmu.
Marxizmus- komunizmus sa vyučoval všade, strana mala od detských jasieľ po
univerzitu výchovu v rukách. Vo všetkých organizáciách prebiehali povinné hodiny
ruštiny a marxizmu-leninizmu. Nastolením komunistickej moci sa stal marxizmus-
leninizmus štátnou doktrínou, ktorá sa sama seba považovala za vedu
s univerzálnym, absolútnym nárokom na jedine platiaci svetonázor.82
Tzv. „postkresťanské“, sekulárne učenie tzv. „sociálnej spásy“ sa stalo náhradou
náboženstva, ba lepšie povedané novým náboženstvom, ktoré ostatné náboženstvá
považovalo za nepriateľov.83
Podľa zápisnice pléna rady MNV v Tešedíkove v školskom roku 1973/ 74
navštevovalo nepovinný predmet náboženskú výchovu na ZDŠ s vyučovacím
jazykom slovenským 18 žiakov, na školský rok 1974/75 sa ich počet znížil na 15
žiakov. Podľa zápisnice v percentuálnych hodnotách vieme skonštatovať
návštevnosť náboženskej výchovy na ZDŠ s vyučovacím jazykom maďarským
v školskom roku 1973/74 navštevovalo 43 %, na školský rok 1974/75 sa počet znížil
na 31,5 %.
Podľa správy predsedu školskej komisie bolo predložené, ktoré deti navštevujú
náboženskú výchovu. S rodičmi, ktorí boli členmi KSS sa v nasledujúcom období sa
uskutočnili pohovory, tým sa počet žiakov na nasledujúci rok na náboženskej
výchove znížil.
Aj učitelia a prevádzkoví zamestnanci školy boli povinní sa zapájať sa
socialistických súťaží, napr. „Každý po socialisticky“.84
Podľa správy o výchovno- vyučovacích výsledkov, v školskom roku 1976/77 na
ZDŠ s vyučovacím jazykom maďarským navštevovalo náboženstvo 57 žiakov, 4
82
MATHÉ, Svätoslav. Slovenská politika v rokoch 1848- 1993. Martin: Matica slovenská, 2001,
s.135.
83
MATHÉ, ref.82, s.135.
84
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, OV KSS v Galante 1949-1990.Menný zoznam členov
k výmene členských legitimácií DO KSS., kartón č.185.
26
rodičia počas školského roku boli presvedčení o zrušenie prihlášky svojich detí. Na
ZDŠ s vyuč. j. slovenským bolo 5 žiakov. Na nasledujúci školský rok sa na ZDŠ
s vyuč. j. maď. znížilo na 40 žiakov a na slov. škole zostalo počet žiakov 5.85
Najviac viditeľné klesanie počtu prihlásených žiakov je viditeľné v školských
rokoch 1978/1979 ZDŠ maď. 11,24 % žiakov, na školský rok 1979/80 sa počet znížil
na 4.78 %. Na ZDŠ slov. bolo prihlásených v školskom roku 1978/79 žiakov v počte
7, a na nasledujúci školský rok sa počet znížil na nulu. V školskom roku 1979/80
začal na škole pracovať krúžok vedeckého ateizmu, ktorý navštevovalo 13 žiakov.86
Tento krúžok bol určený hlavne pre žiakov 7.-9. ročníka.( Snahou tohto krúžku bolo
prehĺbenie účinnosti komunistickej výchovy a zlepšenia pôsobenia vedeckého
svetonázoru výchovy v praxi)87
K hlavným zložkám komunistickej výchovy patrili: telesná výchova ( zabezpečiť
normálny telesný vývin), rozumová výchova ( získať v škole základné vedomosti),
polytechnická výchova ( oboznámenie žiakov s vtedajšou výrobou, praktické
návyky, aby vedeli pracovať ako robotníci),výchova v duchu komunistickej morálky,
pracovná výchova ( práca je považovaná za základ života ľudskej spoločnosti),
estetická výchova (oboznámenie sa s umením).88
3.1. Materská škola v Tešedíkove
V obci existovali 2 materské školy. Jedna s vyučovacím jazykom slovenským,

ktorá mala 2 triedy a jedna s vyučovacím jazykom maďarským po 3 triedach.89
Slovenská škôlka (príloha č.5) mala prevádzku na Čerešňovej ulici (bývalý mníšsky
kláštor). Až v roku 1983 sa jedna z 2 tried presťahovala do novovybudovanej škôlky
v „Sídlisku Budúcnosť“(príloha č.6).90
Počas sedemdesiatych rokov sa na budove škôlky uskutočnili viaceré úpravy.
Podľa kroniky MŠ získala škôlka v roku 1969 na opravu 70 000 Kčs od ONV
v Galante. Opravy malo uskutočniť JRD v Tešedíkove. Do každej miestnosti sa kúpil
nový „gumolin“ , a pristavala sa i nová miestnosť, čím sa vlastne rozšíril priestor na
výchovu.
85
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnice pléna a rady MNV 1977, kartón č.6.
86
87
88
PAVLOVIČOVÁ, Oľga. Pedagogika (učebnica pre pedagogické inštitúty). Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1957,s.26.
89
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1968, kartón č.3.
90
Kronika Materskej školy v Tešedíkove s vyučovacím jazykom slovenským.
27
Čo sa týka povznesenia životnej úrovne sa prerobili aj kúpeľne a zaviedla sa teplá
voda, obnovili sa olejové nátery na každej chodbe a triede čo bolo veľmi výhodné pri
malých deťoch.
So zavádzaním ústredného kúrenia sa začalo oveľa neskôr až 1. septembra 1981.91
Učiteľský kolektív sa skladal z riaditeľky MŠ, z dvoch kvalifikovaných učiteliek
a z jednej nekvalifikovanej vychovávateľky.
Maďarská škôlka ( príloha č.7) mala prevádzku na Hlavnej ulici (bývalá budova
ľudovej školy).
Aj na maďarskej škôlke sa počas sledovaných rokov udiali určité zmeny čo sa
týka prestavby. V roku 1972 sa udiali brigádnické práce pre rodičov, na dvore sa
vytvoril lepší priestor na hranie. Vystavala sa betónová plocha, hojdačky, šmykľavky
a pieskovisko na hranie. V roku 1978 sa jedáleň nachádzajúca vo dvore premiestnila
do novej budovy, čím sa jedna miestnosť uvoľnila na prezliekanie, Stará budova
jedálne bola spojená s budovou školy s chodbou, ktorú uzatvorili v školskom roku
1981/82.92
Učiteľský zbor sa skladal z 5 kvalifikovaných vychovávateliek.
Podľa jednotlivých kroník sa dozvedáme o výchove detí. Detí boli
vychovávané v komunistickom duchu. Na jednotlivé oslavy ako VOSR (Veľká
októbrová socialistická revolúcia), na výročné schôdze JRD, pri príležitosti MDŽ, ku
dňu učiteľov, na oslavy 1. mája mali deti pripravené vystúpenia.
Deti sa zapájali do rôznych socialistických súťaží ako „ Kvety mieru“- súťaž
v prednese prózy a poézie kde mali deti z obce veľké úspechy, tieto úspech boli
doložené i v týždenníku Víťazná cesta (príloha č.8).93
Každoročne vo februári sa deti staršej vekovej skupiny zúčastnili na slávnostnom
sľube iskier.
Počet detí v MŠ v sledovanom období by sme mohli zhrnúť do tabuľky, podľa nej
bol zostavený graf, ktorý znázorňuje ako sa zvyšoval resp. znižoval počet detí
v materskej škole.
91
Kronika, ref.90
92
Kronika materskej škôlky s vyučovacím jazykom maďarským.
93
Víťazná cesta= Gyözelmes út. Bol to týždenník pracujúcich v okrese Galanta. Tlačila ich
Západoslovenská tlačiareň, národný podnik Bratislava v okresnej tlačiarni v Galante. Vydávala ju OV
KSS a rada ONV v Galante. Vychádzala v slovenskom i maďarskom jazyku.
28
Školský MŠ s vyučovacím jazykom MŠ s vyučovacím jazykom
rok slovenským maďarským
Počet detí Počet tried Počet detí Počet tried
1968/69 55 2 86 3
1969/70 58 2 90 3
1970/71 53 2 90 3
1971/72 50 2 86 3
1972/73 59 2 76 3
1973/74 60 2 98 3
1874/75 52 2 91 3
1975/76 53 2 82 3
1976/77 59 2 86 3
1977/78 63 2 90 3
1978/79 63 2 102 3
1979/80 63 2 106 3
1980/81 65 2 99 3
1981/82 63 2 99 3
1982/83 43 2 99 3
3.2. Základná deväťročná škola
Podľa kroniky slov. ZDŠ v Tešedíkove sa dozvedáme, že augustové udalosti

v roku 1968 zanechali veľa nepochopených dojmov a otázok v živote žiakov.
Vzrušili životy nielen žiakov, ale i učiteľov. Napriek týmto udalostiam sa školský
rok začal bez problémov.
Od roku 1963 bolo riadené slovenské a maďarské oddelenie jedným
riaditeľstvom. Spoločné riaditeľstvo bolo zrušené v školskom roku 1968/1969.
Obidve školy boli financované z rozpočtov MNV.94
Hlavnými úlohami ZDŠ sa stali:
a, Vlastenecká výchova a upevňovanie jednoty vo vlasti
94
29
b, Československé socialistické vlastenectvo
c, Výchova k internacionalizmu
d, Mravná výchova, socialistická morálka, humanizmus
e, Pozdvihnúť základné vedomosti žiakov- ich úroveň
f, Spolupracovať s rodičmi a verejnými činiteľmi
g, Hospodársky zabezpečiť školu
Materiálne bola škola vybavená v dvoch objektoch. V starej budove (príloha č.9)
a v novej budove školy.95
Riaditeľstvo je umiestnené v novej budove školy (príloha č.10). Správcom tejto
budovy sa stal riaditeľ maďarského oddelenia.96
V školskom roku 1969/70 bolo zavedené vyučovanie na zmeny.
V popoludňajšom vyučovaní sa striedali 3. a 4. ročníka. Dopoludňajšie vyučovanie
sa začínalo o 7.55 hod., vyučovacie hodiny trvali 45 minút, malé prestávky boli 10
minútové, veľká prestávka po 3. vyučovacej hodine trvala 20 minút. Vyučovacie
hodiny boli plne využité a dôsledne dodržiavané aj hygienické bezpečnostné
pravidlá.97
V rámci akcie „ Z“ sa obec snažila zabezpečiť dostatočný telesný vývoj žiakov,
v školskom roku 1971/72 bola do užívania daná nová školská telocvičňa (príloha
č.11) s novým moderným zariadením a náčiním, ktorú využívali obe školy.
Telocvičňa spĺňala svoje požiadavky nielen počas vyučovania, ale vypĺňala i voľný
čas žiakov po skončení vyučovania vo forme športových krúžkov.98
O celodennú starostlivosť detí, ktorých rodičia boli zamestnaní celý deň, sa starali
vychovávatelia školskej družiny, ktorá bola zriadená na ZDŠ slovenskej 9. októbra
1972 s počtom 24 žiakov. V školskom roku 1975/76 bola pri ZDŠ s vyučovacím
jazykom slovenským a tiež maďarským zriadená Družina mládeže, ktorá zabezpečila
starostlivosť o 66 detí z prvého, druhého a tretieho ročníka.99
Z nedostatku učebných priestorov ZDŠ slov. navštevovali aj žiaci zo susedných
dedín a to z Diakoviec a Žihárca. 100
Z hľadiska zdravého vývinu mládeže je dôležitá otázka stravovania žiaka, čoraz
väčší význam získavali školské jedálne. V rámci akcie „Z“ bola postavená nová
95
Kronika základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským
96
Kronika základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským
97
Kronika, ref. 95
98
99
Kronika, ref. 95
100
30
školská jedáleň, ktorá bola do užívania daná 1. septembra 1978. Na jej stavbe sa
zúčastnili i rodičia žiakov v rámci brigádnických prác. V prevádzke je nová družina
mládeže so štyrmi triedami a moderne vybavená kuchyňa s jedálňou, kde sa
stravovalo 260 žiakov a 30 učiteľov, čo bolo 55% z celkového počtu.
V rámci akcie „Z“ bolo vystavené nové hádzanárske ihrisko na dvore ZDŠ
veľkosti 1200 m2 101
Podľa údajov uvedených v Kronike ZDŠ slovenskej by sa dalo aj zhodnotiť ako
sa zlepšila úroveň, čo sa týka ukončenia povinnej školskej dochádzky a postupu na
ďalšie štúdium:
V školskom roku 1969/70 ukončilo povinnú školskú dochádzku 54 žiakov. Z toho
v 9. ročníku 40 žiakov, v 8. ročníku 6 žiakov a v 7. ročníku 8 žiakov. Na ďalšie
štúdium bolo prijatých na gymnázium 9 žiakov, SOŠ 6 žiakov. Do učebného pomeru
bolo zaradených 37 žiakov, 2 žiaci sa nedali zaradiť do učebného pomeru.
V 1970/71 povinnú školskú dochádzku ukončilo 43 žiakov. Na výberové školy sa
prihlásilo 12 žiakov, na odborné školy 30 žiakov a 1 žiačka nebola zaradená.
Školský rok 1971/72 –povinnú školskú dochádzku ukončilo 49 žiakov, z toho v 9.
ročníku 37 žiakov, v 8. ročníku 8 a dvaja žiaci v 7. aj 6. ročníku. V štúdiu na SVŠ
pokračovalo 5 žiakov, 6 žiakov na SOŠ, v učebnom pomere ostalo 25 žiakov, do
pracovného pomeru odišlo 7 žiakov a 5 žiakov ostalo u rodičov.
Školský rok 1972/73 –povinná školská dochádzka bola ukončená u 40 žiakov, 9
žiakov patrilo do 9. ročníka, 6 žiakov do 8. ročníka, 3 žiaci do 7. triedy a 1 žiak zo 6.
triedy. 4 žiaci pokračovali svoje štúdium na gymnáziu. 3 žiaci na OSŠ, 24 si vybrali
školy učňovského charakteru, 3 vstúpili do pracovného pomeru a 6 ostali u svojich
rodičov.
Školský rok 1973/74 –povinná školská dochádzka ukončená u 37 žiakov, z toho
až 34 v 9 ročníku. 7 žiakov pokračovalo svoje štúdium na gymnáziu, 5 na SOŠ, 22
žiakov vstúpilo do učebného pomeru vrátane poľnohospodárstva. 3 žiaci vstúpili do
pracovného pomeru.
Školský rok 1974/75 –povinnú školskú dochádzku ukončilo 26 žiakov, 24 žiakov
v 9. ročníku a 2 v 8. ročníku. 7 žiakov išlo študovať na SOŠ, 8 žiakov do učňovského
pomeru.
101
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1980. Komplexný rozbor,
kartón č.7.
31
Školský rok 1975/76 –povinnú školskú dochádzku skončilo 29 žiakov, z toho 24
žiakov 9. ročníka, 4 z 8. ročníka a 1 zo 7. ročníka. Jedna žiačka bola prijatá na
gymnázium, jeden žiak na vojenskú školu a na SPTŠ, na SOŠ 3 žiaci. 20 žiakov
odišlo do učňovského pomeru a 3 do pracovného pomeru.
Celkový vývin žiakov na Základnej škola v Tešedíkove môžeme sledovať
v nasledujúcej tabuľke:
Školský rok Slovenské oddelenie Maďarské oddelenie

Počet tried učiteľov žiakov Počet tried Učiteľov Žiakov
1970/71 9 13 201 18 24 463
1975/76 9 13 178 18 25 443
1978/79 8 11 192 15 20 364
Ukazovatele vývinu stavu žiakov
500
400
počet žiakov
300 slovenské oddelenie
200 maďarské oddelenie
100
0
1970/71 1975/76 1978/79
školský rok
3.2.1. Mimoškolská činnosť žiakov
Najznámejšou mimoškolskou organizáciou žiakov bola Pionierska organizácia J.

Fučíka pri ZDŠ Tešedíkovo.
Pionierska organizácia vznikla v roku 1953.102
Podľa kroniky ZDŠ slov. bola roku 1969 k organizácii pridelená vedúca, ktorá
viedla skupiny oboch oddelení. Bola to nekvalifikovaná učiteľka, ktorá v rámci
svojich záväzkov sa venovala i tejto organizácii. Keďže jej úlohou bola starostlivosť
o obe oddelenia školy, tým sa práca v skupine veľmi ťažko realizovala. Až
102
Kronika, ref. 95
32
v školskom roku 1972/73 sa vedúcim organizácie každého oddelenia stal zvlášť
jeden učiteľ sa zvýšila kvalita organizácie a ich prác. Vedúcimi jednotlivých
oddielov sa stali triedni učitelia, ktorí sa riadili podľa vopred zostaveného plánu.
V práci sa riadili organizácie podľa smerníc vydaných ministerstvom školstva.
V rámci organizácie sa uskutočňovali rôzne akcie, ktoré usporiadali mladí
pionieri so svojimi vedúcimi. Boli to rôzne súťaže v prednese poézie a prózy,
v speve, vystúpenia na počesť MDD, MDŽ. Slávnostné sľuby pionierov a mladých
iskier (príloha č.12).
Vo februári sa každoročne usporiadal pioniersky karneval v telocvični školy.
25. apríla 1974 sa usporiadala veľká oslava 25. výročia založenia Pionierskej
organizácie (príloha č.13).103
V školskom roku 1970/71 mala organizácia 166 pionierov a 37 iskier.
Pionieri sa zapájali do rôznych brigád a spoločne zbierali suroviny.
Napr. v školskom roku 1972/73 vyzbierali 1720 kg textilu čo vtedy činilo 688 Kčs,
200 kg liečivých rastlín (1000 Kčs) a 749 ks fliaš (749 Kčs).
Pionieri v rámci svojej organizácie usporiadali i besedy s veteránmi SNP
s činiteľmi KSS. 25. mája 1973 prijala delegáciu zo ZSSR z Petrovska (príloha
č.13).104
Kronika slovenskej školy nás informuje i organizáciách mladých zdravotníkov
a požiarnikov (príloha č.15), ktorý spolu so svojimi vedúcimi dosiahli mnohé
úspechy na súťažiach zdravotníkov a na súťaži PLAMEŇ. O mladých požiarnikov sa
starala miestna DPO.
103
Kronika, ref. 95.
104
Kronika, ref. 95.
33
6. Jednotné roľnícke družstvá očami dobových informačných
zdrojov
Jednotné roľnícke družstvá (JRD) na území ČSR vznikali po februárovom

prevrate v roku 1948, na základe zákona č.69/ 25.10.1949 zb.105 o jednotných
poľnohospodárskych družstvách a vyhlášky ministra pôdohospodárstva č. 75/1949
zb.106
Vývoj družstevníctva by sa dalo rozčleniť na 2 základné etapy. Prvá z nich sa
podstatne prekrýva s rokmi prvej päťročnice 1949-1953. Spojená je so začiatkom
masového prístupu ku kolektivizácii na dedine v čase, keď všeobecne pertraktovala
téza o zostrovaní triedneho boja a zvyšovania odporu triedneho nepriateľa.107
Obdobie 60. rokov je charakteristickým obdobím ekonomického upevňovania
JRD.
Zreteľné hospodárske úspechy začali JRD dosahovať až v rokoch 1966- 1970.
Výrazne sa to prejavilo v raste hospodárskej produkcie i v ďalších ukazovateľoch.
Obdobie 60. rokov charakterizuje 1. etapu hospodárskeho zlučovania JRD do väčších
výrobných celkov.
Pri zlučovaní sa rešpektovali miestne ekonomické pomery a podmienky. Ukázalo
sa ako najvhodnejšie previesť menšie a najmä slabšie družstvá do štruktúry štátnych
majetkov a teda družstvo poštátniť. Členský pomer premeniť na zamestnanecký.108
Proces zlučovania, ktorý začal už rokom 1959, sa v tejto svojej etape roku 1967
na dobu 3 rokov zastavil. 2.etapa centralizácia JRD sa začala v 2. polovici 1971. Na
základe uznesení organizácii strany, najmä z podnetu 14. zjazdu KSČ v máji 1971,
zlučovanie nadobudlo prudké tempo.109
Pre ďalší vývoj JRD v období 80. rokov bolo potom charakteristické najmä
uplatňovanie koncepcie koncentrácie, špecializácie, využívania moderných
osvetových metód hospodárstva a nových prvkov rozvoja poľnohospodárskej
veľkovýroby.110
105
Pozri http://ksc-cssp.komunisti.sk/ustava_1948.htm,27.1.2009
106
DEMO, Milan a kol. Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku. Nitra: Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitre, 2001,s. 216.
107
MARTULIAK, Pavol: 150 rokov družstevníctva 1845-1995, Nitra: Agroinštitút Nitra, 1995, s.141.
108
DEMO, ref.106
109
MARTULIAK, ref.107,s.144.
110
MARTULIAK, ref.107,s. 145.
34
6.1. Jednotné roľnícke družstvo v Tešedíkove
Na základe zakladajúceho spisu JRD Tešedíkovo sa 10. decembra 1949 o 21:00

hod konala ustanovujúca schôdza , predmetom rokovania sa stalo založenie
Prípravného výboru JRD v Tešedíkove, podľa § 5, ods.1., zákona zo dňa 15. marca č.
69/1949 Zb. voľba predsedu a podpredsedu. Prípravný výbor sa mal skladať,
najmenej 5, najviac z 10 členov. 111
Po porade sa uznieslo, že prípravný výbor bol 9 členný. Počas porady členovia
zasadnutia zistili, že sa v obci nenachádza družstvo, ktoré by vyvíjalo niektorú
z činností, uvedených v § 2. ods.1 citovaného zákona112. Do prípravného výboru JRD
sa pribrali členovia z radov miestneho roľníckeho družstva (príloha č.16).113
Prípravný výbor v roku 1950 podal správu , na základe ktorej spolu s okresnou
družstevnou radou v Šali v zmysle §5 zákona č. 69/1949 Zb. ustanovili JRD.
Ustanovenie družstva bolo oznámené 17. januára 1950, pretvorilo sa Roľnícke
strojové družstvo v Tešedíkove, ktoré doteraz malo hlavnú činnosť mechanizáciu
poľnohospodárstva (príloha č.17). 114
V roku 1956 sa v ČSR už prejavili dosť výrazné kladné výsledky obratu zo zimy
1953. Ekonomický a politický systém sa postupne stabilizoval. Rastúca podpora JRD
a štátnych statkov umožnila obnovenie už od prelomu roku1955, rast roľníckej
výroby i ďalší vzostup kolektivizácie. Kladnou stránkou druhej päťročnice boli
nemalé investície do poľnohospodárstva najmä do živočíšnej výroby.115
JRD v Tešedíkove sa počas 70. -80. rokov preslávil najmä chovom husí, s čím
súvisela aj rastlinná výroba, ktorej produkty využívali na kŕmenie.
Ako píše Hlas ľudu z 17. júla 1981: „14 poľnohospodárskych podnikov v okrese
Galanta zabezpečuje produkciu hydiny. Ale iba v Tešedíkove vykrmujú husi
kukuricou, do ktorej členky brigádnickej socialistickej práce pridávali i rastlinné
tuky, alebo čiastočne znehodnotené maslo. Takto pôsobili na rast husacej pečienky.
111
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. ONV v Šali 1945-1960. Zakladajúci spis JRD
v Tešedíkove, kartón č. 381.
112
Pozri http://ksc-cssp.komunisti.sk/ustava_1948.htm, 27.1.2009
113
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref.111
114
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa .Zápisnica o schôdzke prípravného výboru Jednotného
roľníckeho družstva v Tešedíkove 12. januára 1950, kartón č.381.
115
MENCL, Vojtech- HÁJEK, Miloš- OTAHÁL, Milan- KADLECOVÁ, Erika, ref.22, s.276.
35
Takto sa JRD v Tešedíkove stal jediným podnikom, kde sa špecializuje tento spôsob
výkrmu.“ 116
Tým sa Tešedíkovo zviditeľnilo v chove hydiny.
Medzi popredných chovateľov husí na Slovensku patria družstevníci z Tešedíkova
(príloha č.18).V roku 1976 odovzdali pre československý trh 25 vagónov husacieho
mäsa. Vynikajúce výsledky dosiahli aj v liahnutí húsat, ktoré a liahnu počas celého
roku. Na jednu nosnicu sa im vyliahlo v priemere 30, 5 húsat.117
V Tešedíkove sa využívalo aj strojové vykrmovanie husí, čím sa mohlo vo
väčšom množstve mohol tento druh chovu rozvíjať. Na pracovisku bolo
zamestnaných 24 pracovníkov, 10 boli pridelení k liahnutiu, ktoré však bolo strojové
a 14 pracovníčok pri kŕmení. Pracovalo sa od skorého rána 2:30 hod do 7:00 a druhá
časť sa vykonávala popoludní od 14:30 do večera 18:00 hod.118
Okrem chovu husí sa JRD Tešedíkovo zaoberalo aj chovom iných
poľnohospodárskych zvierat.
Len 4 poľnohospodárske podniky okresu Galanta chovajú ovce a produkujú vlnu
i mäso. JRD v Tešedíkove ako prvé v okrese už splnilo celoročný plán nákupu
oviec.119
V štruktúre rastlinnej výroby na Slovensku v rokoch 1949-1989 sa výrazne zvýšil
podiel zrnovín, čiastočne podiel technických plodín a krmovín.120
Na začiatku 60. rokov bola tešedíkovská rastlinná výroba poznačená
nepriaznivým suchým počasím, ako aj nedostatkom prírodného a umelého hnojiva.
Napriek nepriaznivému počasiu, v pestovaní pšenice sa dosahovali vynikajúce
výsledky. Nedostatok hnojiva bol v roku 1962 odstránený vďaka národného podniku
Duslo Šaľa121, keď v podniku vyrobeným umelým hnojivom bolo nahradené
prírodné hnojivo.122
V sedemdesiatych rokoch sa na úseku rastlinnej výroby dosiahli najvýraznejšie
úspechy v pestovaní obilnín vďaka využívania vedeckých poznatkov. Dôsledným
116
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Novinové výstrižky okresu Galanta, vykonávala ich
Pražská informačná služba- výstrižková služba v Prahe., Hlas ľudu, 17. januára 1981. Bratislava.
117
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref.116, Roľnícke noviny, 19. apríla 1977, Rastie
najmodernejšia farma na chov husí
118
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref.116, Gyözelmes út , 23.január 1976, 19.ročník,
Gépesített lúdhizlalás.
119
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref.116, Hlas ľudu , 17. novembra 1981.
120
MARTULIAK, ref.107, s.229.
121
Pozri LIPOVSKÝ, Milan. Duslo. Bratislava: Erpo, 1998,s.92.
122
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa.Zápisnica pléna a rady MNV 1967,Komplexný rozbor
1966, kartón č.2.
36
uplatňovaním celého komplexu agrotechniky, rozšíreným pestovaním
vysokovýkonných sovietskych odrôd (odrody zo ZSSR) sa postupne naberala väčšia
intenzita rozvoja pestovania plodín.123
Podľa Hlasu ľudu , Tešedíkovo patrilo medzi popredné poľnohospodárske
podniky v Nitrianskom kraji, ktoré za rok 1975 získalo prvé miesto v socialistickom
zlepšovaní poľnohospodárskych kultúr.124
JRD v obci sa vyznamenalo aj vynikajúcim pestovaním kukurice, ktorú využívali aj
na výkrm husí.
Smernica pre hospodársky a sociálny rozvoj ČSSR v rokoch 1976- 1980,
schválená zjazdom KSČ o „ Rozvoji poľnohospodárskeho a potravinárskeho
priemyslu“ uložila dosiahnuť priemerne ročnú výrobu 0,8 až 1 milión ton zrna
kukurice a výrazne zvýšiť intenzitu pestovania objemových krmovín na ornej pôde,
vrátane kukurica na siláž. V 6. päťročnici v ústave sa riešila štátna koordinačná
štátna úloha: „Výskum a vývoj nových biologických, technologických a technických
smerov pri výrobe kukurice. V rámci západoslovenského kraja sa popri
AGROKOMPLEXU MPV Nitra, JRD Šoporňa, Šárovce, Zemné, Ostrov pri
Piešťanoch zapojilo i JRD Tešedíkovo.125
Tieto výskumy sa pripravovali na základe Výskumného ústavu v Trnave,
šľachtenie prebiehalo na základe zväčšenia obsahu lyzínu.126
O rozvoji hektárového výnosu jednotlivých plodín sa môžeme presvedčiť na základe
tabuľky127:
Plodina jednotka ´68 ´69 ´70 ´71 ´72 ´73 ´74 ´75 ´76 ´77 ´78 ´79
Pšenica Q 46,6 42,9 50,7 46,6 47,2 48,9 59,7 54 61,6 55,6 60,5 45,5
Jačmeň Q 46,1 41 37,7 47,3 49,1 50,4 57,1 41 58,4 51,4 52,1 44
Kukurica Q 40 60 60 62,9 60 61,1 62,5 71,3 58,7 73,8 65,6 68,1
Cukrová Q 580 480 500 520 500 500 560 500 342 485 381,4 532,9
repa
123
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1980.Komplexný rozbor
hospodárenia JRD 1967-1979, kartón č. 7.
124
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref.116, Hlas ľudu, 10. mája 1976,
125
Štátny archív Bratislava ,pobočka Šaľa, ref.116, Hlas ľudu, 16 júla 1981, Poľnohospodárska veda
v praxi.
126
MARTULIAK, ref.107,s.236.
127
37
Plodina najviac využívaná pri chove husí, bola kukurica.
Graf hektárového výnosu kukurice
80
70
60
množstvo v q
50
40 kukurica q
30
20
10
0
8
8
´6
´7
´7
´7
´7
´7
sledované roky pestovania
Ako každá organizácia patriaca do obce aj JRD sa zapájalo do každodenného

života. Svojimi často finančnými, ale aj brigádnickými príspevkami sa snažila
urýchliť rozvoj obce a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov.
Podľa jednotlivých zápisníc JRD a MNV miestne jednotné roľnícke družstvo
prispelo finančnými príspevkami napríklad na výstavbu bazéna na počesť 20. výročia
oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou v rámci akcie „Z“ prispela hodnotou 10 000
Kčs. Na výstavbu kultúrneho domu (príloha č.19) 400 000 Kčs (v roku 1969 podľa
hospodárskej zmluvy), v roku 1968 na žiadosť športovej organizácie prispela
hodnotou 5 000 Kčs. Ďalšie významné podpory sú podľa zápisnice predstavenstva
JRD z 18. novembra 1976, podporili SZM na zakúpenie tenisových stolov v hodnote
2 000 Kčs.
Okrem finančných príspevkov členovia JRD sa podieľali aj na mnohých
brigádnických akciách, a to napr. pri výstavbe kultúrneho domu, domu smútku,
opravy ale aj výstavbe budovy materskej školy, základnej školy.
K najväčšej podpore členov JRD patrí výstavba bytových jednotiek pre
zamestnancov (príloha č.20). Väčšinou sa odovzdávala mladým rodinám. Podľa
zápisnice predstavenstva JRD z 23. 9. 1976 už JRD vlastnilo 16 bytových jednotiek
a 12 sa práve dokončovalo. Nájomné sa ustanovovalo podľa platných zásad, jeden
38
z bytov bol ponechaný pre prípadnú návštevu odborníka prichádzajúceho do
družstva.128
Na oživenie spoločenského života sa uskutočňovali každoročne dožinkové oslavy.
Podľa zápisnice JRD z roku 1971 sa v tomto roku dožinkové slávnosti uskutočnili
14. augusta 1971.
Potom čo sa do užívania odovzdal aj kultúrny dom sa dožinkové slávnosti
usporiadali vo veľkej sále kultúrneho domu.
128
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnice zo zasadania predstavenstva JRD 1967-1973,
kartón č. 383.
39
7. Kultúrny život v Tešedíkove
K rozvoju moderného života prispela vo veľkej miere obrovská rozvíjajúca sa
stavebná činnosť. Najčastejšie sa stavby stavali v rámci investičnej a neinvestičnej
časti „socialistického súťaženia“129- v rámci akcie „Z“.
Viaceré činnosti, ktoré sa snažili pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľstva sa
zahŕňali aj do 5 ročných plánov a uskutočňovali sa v rámci neho. Záväzky týchto
plánov sa predsavzali v rámci zjazdov KSČ.
Na počesť nejakého výročia sa uskutočnili viaceré oslavy, ktoré často sprevádzali
aj mnohé významné stavebné výsledky ( postavil sa nový kultúrny dom, nová
budova materskej školy, domu dôchodcov, domu smútku, nová poštová budova (
slúžila obci od 1. decembra 1973, ...)
V rámci modernizácie sa snažila obec i o využitie starých už svoju pozíciu
nezastupujúcich budov v prospech obyvateľstva. Napríklad v starej budove kina sa
na žiadosť Zeleniny Galanta pridelil skladovací priestor v budove kina. Stará budova
MNV ( príloha č.21) sa odovzdalo pre potrebu KSGO (komunálne služby okresu
Galanta), kde sa previedla vodoinštalácia a tak sa tam umiestnilo holičstvo,
kaderníctvo, čistiareň, predajňa truhiel a vencov.130
7.1. Kultúrny dom
K najvýznamnejším a najvzácnejším stavebným prírastkom patrí kultúrny dom

obce ( príloha č.22).
Dom kultúry sa dal vyprojektovať v roku 1968 STAVOPROJEKTOM Bratislava.
Autorom projektu bol Ing. Jozef Slíž so svojím kolektívom. Dňa 20. februára 1969
ONV Galanta posudzovacím protokolom súhlasil s výstavbou domu kultúry, načo
následne obec 28. augusta 1969 dostala stavebné povolenie.
Zásluhou prevádzkarne MNV, dôchodcov, poslancov MNV a spoločenských
organizácií, využívaných rôznych mechanizácií (hlavne z JRD) sa vytvorila na
129
Socialistické súťaže boli vyhlásené v rámci 5. ročných plánov a na základe ustanovení zjazdov
KSČ.K „socialistickým súťažiam“ patrili aj usporiadania besied, styky obyvateľov s predstaviteľmi
KSČ, zbery odpadkov a iných surovín ako aj akcia „Z“ v rámci ktorej sa stavali rôzne budovy
v obciach ale i v mestách. Body v rámci tejto akcie v investičnej časti získavali takým spôsobom
obyvatelia, že za každú 1 Kčs v plnej hodnote prepočte na 1osobu získali 1 bod, ďalšie body sa
získavali za každú v správnom čase odovzdanú budovu a ak bola skôr odovzdaná do užívania tak sa
pridávali ďalšie body. V neinvestičnej časti získaval NV 1bod za každú 10 Kčs z vytvorenej hodnoty
prerátanú na jednu osobu.
130
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1975, kartón č. 5.
40
stavbe domu kultúry hodnota diela 1 050 000 Kčs. Stavebný dozor na stavbe domu
kultúry bol Takács Jozef, predseda komisie pre výstavbu MNV.
Na základe zriaďovacej listiny bola budova do užívania daná 1.júla 1975 na 30.
výročie oslobodenia ČSSR červenou armádou. Bola ustanovená do užívania na
základe § 14 odst. 2 pís. a zákona číslo 52/1959 Zb. a zákon číslo 69/1967 svojím
uznesením číslo 33/1975. Na pamiatku týchto osláv bola umiestnená na budove KD
pamätná doska, ktorá každoročne 1. apríla a 9. mája bola ovenčená na znak úcty
ZSSR. Dom kultúry bol zriadený ako kultúrne osvetové zariadenie klubového typu
MNV. 131
Celková hodnota diela sa posudzuje okolo hodnoty 9 mil. Kčs a v 70.rokoch sa
o budove KD hovorilo ako o najkrajšom kultúrnom dome v okrese.132
Budova slúži ako kinosála (kino TATRA), v budove je umiestnená estrádna
miestnosť, knižnica, bufet, klubovňa, kolkáreň. Zároveň je v nej umiestnená i štátna
správa MNV a sklady CO.133
Po slávnostnom odovzdaní nového domu kultúry do užívania pre obyvateľov,
akoby život v obci ožil. Časté návštevy vzácnych hostí a významných osobností
spestroval každodenný ťažký život obyvateľov.
Ako už v predošlej kapitole bolo spomenuté dom kultúry sa odovzdával
slávnostne v roku 1975. Prvé vzácne návštevy prichádzali práve v tomto roku.
26. apríla 1975 pod heslom „ 30 rokov v slobode“ , z príležitosti oslobodenia ČSSR
sa usporiadalo verejné vysielanie Hlavnej redakcie maďarského vysielacieho
Československého rozhlasu v Bratislave. Vzácnymi hosťami bola skupina Juraja
Velčovského a sólisti ako Oľga Szabová, Dušan Grúň, Ľudovít Nosko. 134
Na „ Dni víťazstva“ 9. mája 1975 vystúpil kultúrnom dome folklórny súbor
„Borinka“ zo Šaštických Strážov.
Svojou návštevou si obec uctila i delegácia Varšavskej zmluvy, pod vedením
vedúceho tajomníka OV KSS v Galante Ivana Knoteka a predsedu ONV Alexandra
Bollu. Táto významná návšteva prišla 27. mája 1975. Prezreli si nové stavby, ktoré
boli postavené v rámci akcie „Z“, ako Dom smútku, Predajňu ovocia a zeleniny,
Dom kultúry. Členmi delegácie boli: gen. Poručík Tartešnikov, plukovník
131
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa,ref.130
132
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref.116. Gyözelmes út. 13.2.1976. číslo 6. ročník XIX.
A tettekben megnyilványult aktivitás.
133
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref,116. Gyözelmes út. 9.8. 1976. číslo 29.,ročník XIX.
A Peredi kultúr élet.
134
Obecná kronika 2. (1975-1978)
41
Jemeljanov, gen. Poručík Jugov, gen. Poručík Romačusky, plukovník Ševela,
podplukovníci Érser a Németh.135
1.-3. júna 1975 bol hlavným hosťom pražský kúzelník a iluzionista Venda Fürst
so svojím súborom, ktorý sa skladal z 5 členov.136
V tomto roku sa skoro každý týždeň napĺňala nová budova Kultúrneho domu
vzácnymi hosťami. Okrem spomenutých udalostí, sa v obci odohral i Okresný
festival malých javiskových foriem, kde okrem miestneho poetického krúžku
vystúpili aj súbory z Mostovej, Čierneho brodu, Sládkovičova, Žihárca. Medzi
členov poroty sa zaradili významní predstavitelia krajského ľudového centra
a organizácie Csemadok. Ďalšie významné udalosti boli rôzne návštevy a delegácie,
ako Chilský emigrant Morales Peterson, Delegácia rakúskej komunistickej strany.
Koniec tohto ,na udalosti pestrého roka, sa uskutočnila Silvestrovská zábava , kde
spolupracovali spolu s občanmi aj Československé rádio maďarskej relácie, folklórna
skupina Ifjú szívek, skupina Mates, ktorá hrala Múdru Johanu.137
Ďalšie roky boli v znamení viacerých návštev významných speváckych skupín či
sólistov z našich susedných krajín – z Česka, Maďarska, ale aj zo Slovenska.
No asi z spomedzi najvýznamnejších hostí treba spomenúť návštevu prvého ČSSR
kozmonauta Vladimíra Remeka (príloha č.23) . Na návštevu prišiel 12. októbra 1978.
Na besedách s kozmonautom sa zúčastnili žiaci základných ale aj materských škôl.138
Medzi najvýznamnejšiu návštevu pochádzajúcu mimo Strednej Európy patrí
jednoznačne návšteva delegácie zväzu žien z Etiópie ( príloha č.24). Prišli na
pozvanie ústredného výboru ČSZŽ, bola to trojčlenná delegácia združenia žien
revolučnej Etiópie. Prezerali si výstavbu obce a jej kultúrne zariadenia, skleníky
v JRD. Okrem toho navštívili aj podnik Trikota v Šali, JRD víťazný február
v Šoporni a mesto Galanta. Pri príležitosti svojej návštevy si obyvateľov obce uctili
aj zápisom do knihy návštev.139
7.2. Kino Tatra a jeho život
V novej kino sále je počet miest na sedenie 335. Kino, ktoré je umiestnené
v budove domu kultúry bolo do prevádzky dané v roku 1976.
135
Obecná kronika, ref.134.
136
137
138
Obecná kronika 1. (Vzácny hostia)
139
42
Hoci v obci už od roku 1959 existovalo kino, malo však iba kapacitu 240 miest.
Počet filmových predstavení však dôsledku rozvoja televízneho vysielania
i nezáujmu strany občanov mala klesavú tendenciu.140
Nové širokouhlé kino v novom modernom kultúrnom dome návštevnosť veľmi
nezlepšila. Kým návštevnosť na jedno predstavenie v roku 1960 bola 49 %, v roku
1978 klesla na 20 %. Túto skutočnosť nám aj ukazuje tabuľka návštevnosti.141
Rok Plán predstavenia Skutočnosť Plán návštevnosti Skutočnosť

1970 209 180 15 000 12 711
1976 190 175 17 418 12 225
1978 200 204 17 000 17 187
1979 85 76 8 300 5 475
Za rok 1979 by sa dalo ohodnotiť priemernú návštevnosť na 1 predstavenie na 72

osôb a priemerné vstupné na osobu 4,24 Kčs.142
7.3. Obecná knižnica
Knižnica (príloha č.25) je umiestnená v budove KD, má 2 samostatné miestnosti

vo veľkosti 24,5 m2. Jej otváracia doba bola : pondelok, streda, štvrtok, piatok od
14:00 do 18:00.
Podľa správy činnosti knižnice v 1. polroku 1975 mala knižnica 6036 ks kníh
v hodnote 137 544,50 Kčs, a to prírodovedecké (40 ks), politické (524 ks), technické
(123 ks), beletria (3731 ks), knihy pre mládež (1 569 ks), odborné (33ks).143
V roku 1978 mala 470 čitateľov, z toho 392 mládež. Hlavnou masovopolitickou
činnosťou knižnice bolo organizovanie besied. Napríklad v roku 1978 zorganizovala
14 besied z toho 3 pre dospelých.
Okrem kníh sa v knižnici dali vypožičiavať a študovať i časopisy a noviny ako
napr. Expres, Ľud, Matičné čítanie, Šport, Pravda, Slovenské pohľady, Bibliotekar,
140
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1979.Komplexný rozbor
činnosti MNV 1968-1978.,kartón č.7.
141
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa., ref.130.
( tabuľka bola zostavená na základe komplexného rozboru 1968-1978 a Zápisnice pléna a rady MNV
1979, kartón č. 7.)
142
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnice a pléna rady MNV 1979, kartón č. 7.
143
43
Könyvtáros, Irodai szemle, Osvetová práca, Fáklya, Gyözelmes út, Víťazná cesta,
Výber, Týždenné aktuality, Szabad földmüves, Nová doba, Mir, Hét, Klub, SVK,
Sovjeckij sajuz.144
7.4. Ďalšie stavebné úspechy
Vnútorný obchod prešiel postupným vykupovaním súkromných budov. V 70.

rokoch nastáva výrazné zlepšenie a modernizácia maloobchodnej siete, prestavba,
rekonštrukcia starých a výstavba nových obchodných stredísk, čo do značnej miery
zlepšilo zásobovanie obyvateľstva. 145
Úspešným dokončením stavieb roku 1975 okrem kultúrneho domu bola aj budova
predajne ovocia a zeleniny- Zelovoc (príloha č.26). Predajňa bola umiestnená oproti
Budovy KD. Tento rok bol úspešný aj tým, že sa dokončil Dom smútku, ktorý bol
umiestnený priamo v miestnom cintoríne. Na oboch akciách sa zúčastnili ako
brigádnici- pionieri, dôchodcovia, pracovníci JRD, MNV.
V roku 1980 sa do užívania obyvateľov obce dalo i Nákupné stredisko (príloha
č.27) známe pod menom Zlatá Hus ( v obci je známa ako „Liba“). Boli v ňom
zriadené: textil, odevy, obuv, galantéria, obuv, mäsové výrobky, potraviny
a pohostinstvo.146
K slávnostnému odovzdávaniu nákupného strediska sa uskutočnilo 1.februára
1980 o 9:00 hod.(príloha č.28). Hodnota diela sa posúdila okolo 3 500 000 Kčs.147
Slávnostné odovzdávanie nákupného strediska ( príloha č.29) sa udialo za účasti
vedúceho tajomníka OV KSS v Galante Ivana Knoteka, predsedu ONV Alexandra
Bollu, predsedu spotrebného družstevníctva Pavla Tonhausera, predsedu
predstaviteľov Jednoty Galanta Silvestra Adameňa, predsedu MNV v Tešedíkove.148
Podľa ďakovného listu spotrebného družstva v Galante, ktorý bol napísaný rade
MNV, Jednota prispela k skvalitneniu reštauračných služieb stoličkovou kapacitou
76, predajnou plochou 330 m2 a skladovou plochou 303 m2.149
144
145
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1972. Komplexný rozbor
činnosti MNV 1971,kartón č.4.
146
Štátny archív, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1980, kartón č.7.
147
Obecná kronika, ref.138
148
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref.116, Hlas ľudu, Bratislava. 2.2.1980. Otvorili nákupné
stredisko.
149
44
V rokoch 1979-1982 bola vystavaná Jednotou spotrebným družstvom Galanta
a za pomoci MNV v Tešedíkove aj nová predajňa Potraviny- lahôdky. Hodnota diela
sa posudzuje na 1 975 000 Kčs a brigádnická práca na 399 00 Kčs. Predajná plocha
je vo výmere 181 m2 a skladovacia 145 m2. Vybudovaním tejto predajne sa splnili
mnohé ciele Jednoty SD o rozšírenie obchodnej siete a zároveň snaha vyjsť v ústrety
obyvateľom sídliska Budúcnosť, ktorý môžu základné potravinové články nakúpiť
priamo v mieste Sídliska.150
V rámci modernizácie a rozširovania počtu obyvateľov sa začalo v 70.-80- rokoch
s výstavbou novej štvrte, ktorá dostala názov „ Sídlisko budúcnosť“ (príloha č.30).
Na rast počtu obyvateľstva mali veľký vplyv stavebné povolenia. Otvorením
nového stavebného obvodu sa počet stavebných povolení viditeľne zvýšil
a nasledujúce roky sa ešte viac zvyšoval.151
Je to viditeľné v nasledujúcej tabuľke a na grafe.
Roky 1976 1977 1978 1979 1980
Počet 17 20 32 30 40
Stavbé povolenia
50
40
30
Počet
Počet
20
10
0
1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981
Roky
Do sídliska budúcnosť prichádzali obyvatelia, ktorí sa v minulosti odsťahovali do

Šale, ale hlavne si domy stavali mladé manželské páry.
V roku 1978 sa v stavebnom obvode vybudovali cesty a chodníky v hodnote
1 426 294 Kčs. Boli to bezprašné betónové cesty, pôvodne sa miesto sídliska
150
151
45
používalo ako záhrady. V tomto roku došlo i k rozšíreniu vodovodu ( 1100km)
v hodnote 300 000 Kčs.152
Mladí ľudia si stavali väčšinou domy kockového typu, ale dosť často sa stavali aj
dvoj domy.
V roku 1984 Komisia výstavby, služby, životného prostredia, miestneho
hospodárstva a obchodu prejednala stav „Sídliska Budúcnosť“, kde sa ešte našli
voľné pozemky. Zostavovací plán sa prepracoval nakoľko Rada ONV schválila pár
zmien. JRD chcelo vybudovať radovú zástavbu, tento plán sa zrušil spolu s plánmi aj
radových rodinných domov, ktoré sa nahradili sólo domami. Návrh novej zástavby
spracovával útvar hlavného architekta pri ONV v Galante. 153
Na plochu pôvodne radovej zástavby sa vybudoval Dom opatrovateľskej služby
(príloha č.31). Do užívania bola daná 12. decembra 1986 za návštevy člena
predsedníctva ÚV KSČ, podpredsedu vlády ČSSR, predsedu vlády SSR Petra
Colotku. 154
Na jeho území je 6 zariadení sociálnej starostlivosti, na 1000 obyvateľov vo veku
nad 65 rokov pripadá 26 miest, čo prevyšovalo vtedajšiu úroveň Západoslovenského
kraja i celého SSR.155
7.5. Ako sa koruny získali a míňali
60.- 70. roky 20. storočia sú charakteristické stavebnou horúčkou. Informácie

o cenovej situácii som získala na základe môjho osobného archívu, z rozhovorov
starších obyvateľov a zo zápisníc plén a rady MNV v Tešedíkove.
Zárobky obyvateľov kolísali väčšinou okolo 2000- 3000 Kčs. Podľa
uskutočnených rozhovorov, mala mzdová účtovníčka ročný plat okolo 1 800 Kčs +
ročné prémie. Vedúci montér mal priemerný plat vo výške 2 400 Kčs.
Ak žena bola na materskej dovolenke, ak sa starala o dieťa do 2 rokov a okrem
toho o dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo o dieťa
invalidné do 26 roku mala nárok na materský príspevok vo výške 500 Kčs.
152
153
Obecný úrad v Tešedíkove. Zápisnica pléna a rady MNV 1985.
154
155
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, ref.116, Rudé právo, venkov, 13.12.1986. Návšteva
v okrese Galanta.
46
Vyplatenie materského príspevku bolo podmienené tým, že žena ktorá sa oň
uchádzala nepoberala inú mzdu, alebo nemala iný príjem, vylučovali ho tiež dávky
nemocenského poistenia.156
V roku 1979 bol minimálny dôchodok pre jednotlivcov 780 Kčs, pre manželské
dvojice 1 330 Kčs.157
Základné výdavky obyvateľov, čo sa týka každodenného života v obci.
Pre rok 1980.
Dane- domová: 238 Kčs
poľnohospodárska (pre 176 obyvateľov na výmeru 48 ha): 50 561 Kčs
za psov ( na 1 psa): 30 Kčs158
Za odvoz smetí ( v kuka nádobách) v roku 1977 zaplatili 50 Kčs. ( príloha č.32)
V roku 1971 na obdobie 1 roka zaplatili za poistenie domu alebo bytu 129 Kčs.
(príloha č.33)
V roku 1988 sa platil poplatok za rozhlas 10 Kčs a za televíziu 25 Kčs. ( príloha
č.34)
Ak sa obyvatelia zapájali do miestneho života, tým, že boli členmi miestnych
organizácií, platili ročný členský príspevok:
Napr.
V rokoch 1968, 1969- Československá telovýchovná jednota družstevník ( ČSTV):
12 Kčs
60.- 70. roky – Revolučné odborové hnutie (ROH): výška poplatku závisela od
priemerného príjmu jednotlivých členov, niekedy dosiahla aj výšku 27 Kčs
- Slovenský zväz žien ( SZŽ): 5 Kčs ( príloha č.35)
Členovia komunistickej strany platili každý mesiac do svojej členskej legitimácie
poplatok za známku, ktorej výška bola vyrátaná z priemerného zárobku išlo
o poplatky 10- 40 Kčs.
Základný stavebný materiál a pomôcky:

1976- miešačka na betón: 2990 Kčs ( príloha č. 36)
Čerpadlo: 270 Kčs
1978- cement: 25 kg- 60 Kčs
156
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, ref. 116. Víťazná cesta, 3.12. 1971, číslo 7, ročník XV.
Zvýšenie starostlivosti o dieťa.
157
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, ref. 142
158
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, ref. 146
47
zárubňa: 60 x 197cm- 110 Kčs
okno: 120x158cm- 660 Kčs
dvere: 60x197cm- 270 Kčs
dvere: 80x 197cm- 275 Kčs
dlaždice: 30x30cm/ks- 55 Kčs
dlaždice: 10x10cm /ks- 62, 52, 45 Kčs ( podľa typu)
1979- PVC vlnovka: 27 Kčs
stropné tvárnice: 620 Kčs
1980- zárubňa: 115 Kčs
tehla/ks: 1,50 Kčs
1981- liatinová vaňa: 930 Kčs
Obývacia stena: 1 000 Kčs
Takéto výdavky mali obyvatelia, ale čo sa týka výdavkov celkovo z finančnej

pokladne boli o dostatočnú výšku väčšie.
V roku 1973 finančné náklady na stavbu kultúrneho domu dosiahli výšku
4 947 000 Kčs, stavba však vtedy nebola ešte definitívne dokončená k jej odovzdaniu
došlo až v roku 1975. 159
V roku 1976 získala obec určité prírastky, ktoré mali nemalé hodnoty v porovnaní
s minimálnou mzdou obyvateľov.
Napr.
Vodovod: 2 628 000 Kčs
Cesty: 1 375 000 Kčs
Chodníky: 73 350 Kčs,...tieto prírastky slúžili obyvateľom a zlepšili im životný
priestor.160
Majetok MNV za rok 1977 by sa dal ohodnotiť do výšky 30 975 638 Kčs.161
Celkové výdavky do konca augusta roku 1978 sa zhodovali výškou 2 464 309, 87
Kčs.162
159
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1974. Komplexný rozbor
1973, kartón č.5
160
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1976, kartón č.6
161
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa. Zápisnica pléna a rady MNV 1978. Komplexný rozbor
činnosti a hospodárenia MNV a prevádzkarne ,MNV za rok 1977, kartón č.6
162
Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, ref. 161. Informatívna správa o činnosti rady MNV
v Tešedíkove.
48
Záver
Obdobie 60.- 80. rokov 20.storočia prinieslo mnohé zmeny všeobecne
v Československu. V mojej práci som sa snažila naznačiť a poukázať na zmeny
a prínosy tohto obdobia v obci Tešedíkovo.
Komunizmus popri mnohých veľkých až niekedy obrovských budovateľských
prínosov mal mnohé zápory. Jedným týchto záporov je aj overovanie a často až
stíhanie členov KSČ.
V prvej časti práce som poukázala na zmeny v členstve KSČ obce Tešedíkovo,
porovnala a pomocou dejín ČSR naznačila príčinu celého diania. Keďže mojím
hlavným zdrojom boli archívne dokumenty je často výsledok bádania s menšími
neujasnenými javmi. Mnohé dokumenty sa nezachovali, alebo kvôli mnohým
čistkám boli odstránené. Snažila som sa aspoň čiastočne zachované dokumenty sceliť
a poprípade vysvetliť a ozrejmiť. Pomocou jednotlivých dokumentov sa vytvára
určitá línia a sled javov každodenného života „obyčajných ľudí“.
Medzi najhlavnejšie problémy nedostatku informácií o miestnej KSČ je aj to, že
mnohé dokumenty ešte nie sú zverejnené a spracované príslušnými orgánmi
zaoberajúcimi sa danou problematikou, alebo jediné zdroje sú dobové dokumenty
a tlač, ktorá je až veľmi ovplyvnená ideológiou marxizmu- leninizmu.
Jednotlivé kapitoly sa podotýkajú každodennosti, ako výchova a vzdelanosť
mládeže, ako rozvoj poľnohospodárstva, ale aj kultúry v rámci obecného
spoločenstva, ale aj stavebníctvo, a podobné prínosy čo sa týka zvyšovania úrovne.
Obrovský „boom“ stavebných akcií priniesol mnohé ešte doteraz vynikajúce
stavby ako prínos do kultúrnej úrovne obce. Tým sa hlavné centrum diania prenieslo
do stavebných akcií. Počet povolení na stavbu enormne stúpol. Podľa skúmaných
spisov som zistila, že počet obyvateľov Tešedíkova stagnoval, výrazne sa zvýšil iba
pri otvorení nového stavebného okrsku. Tým sa obec viditeľne rozrastala stavebne
ale aj počtom obyvateľov.
V práci som sa snažila poukázať ako sa postupne zvyšovala životná úroveň obce.
Mnohí mladí ľudia vracajúci sa domov u okolitých dejín sa podieľali na zlepšení
každodenného života v obci.
Úroveň bádania a kníh je minimálna, až na jednu menšiu príručku
o pozoruhodnostiach a v 19. storočí sa odohrávajúcej bitke je nulová. Regionálne
dejiny sa doteraz o 20. storočie nezaujímali. Hoci obdobie je zaradené ešte do blízkej
49
minulosti, by som chcela s mojou prácou zvýšiť pozornosť histórie o lepšiu
starostlivosť o jednotlivé budovy, ktoré sa v minulosti vybudovali na účel, ktorým
mal slúžiť obyvateľom. Pomocou príloh som chcela naznačiť aké veľké škody sa na
mnohých budovách napáchali a tým, keď by už obyvateľstvo vedelo o minulosti
budovy a o období v ktorom sa budovala, by sa viac starala o zachovanie
historických priestorov.
Ako s najväčšími problémami s ktorými som sa počas bádania stretla ako som
spomenula je nedostatok mnohých informácií z dôsledku vplyvu ideológie. Ale aj
kvôli nedôslednému zachovávaniu dokumentov a ich spracovaniu. Cenzúra mnohé
informácie zamlčala alebo skreslila.
Medzi najkrajšie zdroje s ktorými som sa počas bádania stretla patria kroniky
jednotlivých inštitúcií ako je napríklad aj inštitúcia vzdelávania základná škola, alebo
aj materská škola. Medzi mnohými dôležitými informáciami sa v kronike nachádzali
aj mnohé slovné hračky, ktorých hlavným jazykom bol dobový slang.
Po odbornom prepracovaní by som svoju prácu odporúčala ako doplnkové učebné
texty pre žiakov miestnej základnej školy. Žiaci by boli oboznámení o dejinách
svojej obce trocha iným pohľadom ako to jednotlivé učebnice opisujú. Ale nielen pre
najmenších obyvateľov je spracovanie každodenných dejín zaujímavé. Mnohý starší
obyvatelia by možno ocenili snahu vytvoriť čosi o obci, či už ako v celku napísanú
literatúru pre regionálne dejiny, alebo ako na časti rozdelenú prílohu do regionálnych
novín.
50
Zoznam použitej literatúry a prameňov
Archívy:
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, fond MNV v Tešedíkove 1949- 1989.
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, fond OV KSS v Galante 1949-1990.
Štátny archív Bratislava, pobočka Šaľa, fond JRD v Tešedíkove.
Dobová tlač:
Gyözelmes út ,1976
Hlas ľudu,1976, 1980, 1981
Roľnícke noviny,1977
Rudé právo, venkov, 1986
Víťazná cesta, 1971
Iné pramene:
Kronika ZDŠ s vyučovacím jazykom slovenským - 1949- po dnešnú dobu
Kronika ZDŠ s vyučovacím jazykom maďarským – 1945- po dnešnú dobu
Kronika slovenskej materskej školy - 1.10. 1958- súčasnosť
Kronika maďarskej materskej školy – 27.4.1956- súčasnosť
Obecná kronika 1. (Vzácni hostia) – 1978-1988
Obecná kronika 2. - 1975-1978
Zápisnica pléna a rady MNV 1985.
Edícia dokumentov:
MERVART, Jan- MUSILOVÁ, Dana. Dokumenty k dějinám Komunistické strany

Československa. Hradec Králové: Historický ústav FHS UHK, 2006.s.200.
ŽATKULIAK, Jozef- LALUHA, Ivan. Alexander Dubček: Od totality k demokracii,
prejavy, články a rozhovory výber 1963- 1992. Bratislava: Slovenská akadémia vied,
2002.s.599.
Literatúra:
ADAMOVÁ, Mária. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-Line,2005.

ANDREJČÁK, Tibor: Okres Galanta. Bratislava: Obzor, 1989.
51
LIPTÁK, Ľubomír et atc. Politické strany na Slovensku 1860- 1989. Bratislava:
Archa, 1992.s.312.
BÁRTA, Miloš- FELCMAN, Ondrěj a kol. Československo roku 1968. 2.díl:
Počátky normalizáce. Praha: Parta, 1993.s.135.
BENČÍK, Anton: Osem mesiacov Pražskej jari. Martin: Osveta 1990, s.293.
BUJNOVÁ, Helena- GABAĽ, Andrej. Metamorfózy moderných dejín po 2.sv.
vojne. Nitra: Enigma, 2005.s.161.
ČOMAJ, Ján- VEREŠ. Čo nebolo v novinách august 1968. Bratislava: Mladé
letá,1990.s.210.
DEMO, Milan a kol. Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku. Nitra: Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2001.s. 216.
ĎURICA, S. Milan. Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1996.s.274.
HAYEK, A. František: Cesta k nevolnictví. Praha: Občiansky inštitut. 1991.s. 129.
HEJL, Vilém. Zpráva o organizovanom násilí. Praha: Univerzum, 1990.s.350.
HOCHMAN, Jiří. Nádej zomiera posledná – Alexander Dubček z pamätí. Bratislava:
Národná obroda- Práca, 1994.s.295.
Kolektív autorov. Moc verzus občan (Úloha represie a politického násilia
v komunizme) Bratislava, Ústav pamäti národa, 2005.
KAPLAN, Karel, Kronika komunistického Československa. (Kořeny reformy 1956-
1968 spoločnosť a moc). Brno: Spoločnosť pro odbornou literatúru- Barristes
a Principal, 2008.s.828.
KOŘÍNEK, Otakar: Pozývací list 1968. Bratislava: Albert Marenčin, 2006, s. 109.
KURAL, Václav- MORAVEC, Jan a kol. Československo roku 1968. 1.díl: Obrodný
proces. Praha: Parta, 1993.s.207.
KURLANSKY: 1968 rok, ktorý otriasol svetom. Bratislava: Slovart, 2006, s. 471.
KOŠICKÝ, Patrik. Obete okupácie 1968. In. Moc verzus občan. Úloha represie
a politického násilia v komunizme. ( Zborník z medzinárodného seminára).s.209-
217. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2005.
KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Bratislava: Nakladateľstvo lidové noviny,
1998.s.401.
LIPOVSKÝ, Milan. Duslo. Bratislava: Erpo, 1998, s.92.
MATHÉ, Svätoslav. Slovenská politika v rokoch 1848- 1993. Martin: Matica
Slovenská, 2001.s.170.
52
MARTULIAK, Pavol. Stopäťdesiat rokov slovenského družstevníctva 1845- 1995.
Nitra: Agroinštitút Nitra, 1995.s.231.
MENCL, Vojtěch- HÁJEK, Miloš- OTAHÁL, Milan- KADLECOVÁ, Erika.
Križovatky 20.století (Světlo na bíla místa v nejnovších dějinách). Praha: Naše
vojsko, 1990. s.399.
MICHALOVÁ, Tereza. Dubček známy neznámy. Bratislava: Bradlo a.s., 1993.s.147.
MICHALOVÁ, Tereza. Hovory o Alexandrovi II. Bratislava: Prospero, 2002.s.78.
NOVÁKOVÁ, Veronika- PÁSZTOR, Árpád, Tešedíkovo pozoruhodnosti. Komárno:
KT, 1999.s.24.
NEDBÁLEK, Vinek: Jaro skončilo v srpnu. Praha: Ideál 2005,s. 98.
PAVLOVIČOVÁ, Oľga. Pedagogika ( učebnica pre pedagogické inštitúty).
Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1957.s.341.
PEŠEK, Jan. Aparátčici pri moci- Aparát Komunistickej strany Slovenska v rokoch
1948-1949. In História,2008, ročník 8.,č.6,s.28-32.
PEŠEK, Jan a kol. Kapitoly najnovších slovenských dejín k 70. narodeninám
Michala Barnovského. Bratislava: Prodama, 2006.
PIPES, Richard. Komunizmus. Bratislava: Slovart, 2007.s.153.
PLEVZA, Viliam. Vzostupy a pády, Gustáv Husák prehovoril. Bratislava:
Tatrapress, 1991.s.198.
PREČAN, Vilém. Charta 77 ( 1977-1989 Od morálnej k demokratickej revolúcii).
Bratislava: Archa, 1990.s.525.
PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY ČESKOSLOVENSKEJ
SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY. Bratislava: Epocha, 1969.
PUKKAI, László: Mátyusföld I. A Galántai járas társadalmi és gazdasági változásai
1945-2000. Komárno- Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2002, s.197.
RYCHLÍK, Jan. Česi a Slováci ve 20.století. (Československé vztahy 1945- 1992).
Bratislava: Academic electronic Press, 1998. s.554.
RUML, Jiří. Kalendárium (Leden- prosinec 1968). Praha: Vydavateľstvo
a nakladateľstvo novinář, 1990.s.93.V
RUPNIK, Jaques. Dějiny Komunistické strany Československa. Praha: Academia,
2002.s.284.
SEGEŠ, Vladimír a kol. Kniha kráľov (panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov).
Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006.s.299.
STATISTICKÝ LEXIKON V OBCI ČSSR 1982. Praha: Sevt 1984, s. 1727.
53
ŠEMŠEJ, Matej. Alexander Dubček- politik s ľudskou tvárou. In Historická revue,
2007, ročník 18, č.2,s.36-38.
ŠEMŠEJ, Matej. August 1968- začiatok konca Pražskej jari.. In Historická revue,
2008, ročník 19, č.9,s.68-69.
ŠIK, Ota. Jarní probuzení – a skutečnosť. Praha: Mladá fronta, 1990. s.316.
ŠILHÁN, Věněk. XIV: Mimořádny –„ vysočanský“ sjezd KSČ. In: Srpen
1968.Praha: Práca, 1990. s.117-169.
ŠIMEČKA, Milan. Koniec nehybnosti. Praha: Lidové noviny, 1990.s.183.
ŠKUTINA, Vladimír. Rusové pricházejí ...a odcházejí. Praha: Region, 1990.s.64.
VLASTIVEDNÝ SLOVNÍK OBCÍ NA SLOVENSKU. Zv. III. Bratislava: Veda,
1978.s.159
UHER, Ján. Alexander Dubček, život a doba. Košice: Oriens, 1999.s.86.
Internetové zdroje:
http://www.upn.gov.sk/data/publikacie/pamat-naroda/pamat-naroda-01-2007.pdf,
4.11.2008
http: // www.foruminst.sk/ publ//interethnica/5/interethnica5_5_3,pdf, 16.11.2008
www.totalita.cz, 2.1.2009
http://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1960.html, 8.1.2009
http: // www.komunisti.sk/ M_Cuj_Krizovy_vyvoj_v-strane_a_spolocnosti.htm,
15.1.2009
http://klempera.tripod.com/charta77.htm, 19.1.2009
http://www.lemontree.hu/egyebkep/linkkep/history/tortenetek/xx_szazad/nyilasok.ht
m, 19.1.2009
http://www.foruminst.sk/publ/lokreg/4/lokreg4_371-377.pdf, 25.1.2009
http://ksc-cssp.komunisti.sk/ustava_1948.htm, 27.1.2009
http.// www.komunisti.sk/kosicky_vladny_program.htm, 27.1.2009
http://www.totalita.cz/kalendar/kalend_1969_04.php, 14.3.2009
https://ep.edu.sk/Lists/Calendar/DispForm.aspx?ID=1750,14.3.2009
https://www.praguecoldwar.cz/sejna.htm,12.4.2009
http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=16066,13.4.2009
54
Nepublikované zdroje:
BARCZIOVÁ, Petra. História školstva v obci Tešedíkovo, nepublikovaná diplomová
práca, 2006, učiteľstvo pre 1.st. ZŠ.
BEKEOVÁ, Magdaléna. Pramene k regionálnym dejinám vybraných škôl
Galantského okresu v 18.-20. storočí, nepublikovaná diplomová práca 1997,
učiteľstvo pre 1.st.ZŠ.
LELOVICSOVÁ, Eva. História budovania socializmu v obci Tešedíkovo,
nepublikovaná diplomová práca, 1980, Slov. jazyk- Obč. výchova
55

Judita Kovácsová - Dejiny Mojej Obce - Tešedíkovo V 60. A 70. Rokoch 20. Storočia Očami Dobových Informačných Zdrojov

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Judita Kovácsová - Dejiny Mojej Obce - Tešedíkovo V 60. A 70. Rokoch 20. Storočia Očami Dobových Informačných Zdrojov

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Univerzita Konštantína Filozofa

Dejiny mojej obce- Tešedíkovo v 60. a 70. rokoch 20. storočia

Nitra 2009 Judita Kovácsová

Nitra, 2009 Judita Kovácsová

Na celom komunistickom režime je

„ Slúžime ľudu!“, mnohí pamätníci z 50.- 80. rokov si spomínajú na tieto

1.1. Geografická poloha

Tešedíkovo leží na juhozápadnom Slovensku na území Matúšovej zeme1.

1.2. História obce a jej názvu

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine Pannonhalmského opátstva

1.3.Štatistika Tešedíkova v 60.- 70. rokoch 20.storočia

Ekonomicky činní obyvatelia: 1171 z toho ženy 483, v poľnohospodárstve 487

Rok 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980

Podľa jednotlivých zápisníc rady a pléna MNV, sa počet úmrtí nachádzal na

Komunistická strana Československa bola politickou predstaviteľkou marxizmu-

Socializmus s ľudskou tvárou verzus 70. normalizačné roky

3.-5. januára plénum ÚV KSČ dovŕšilo svoje jednanie a v záverečnej správe

4.2. Jar sa skončila v auguste

V rádiu sa na druhý deň najprv ozýval šum, potom oznamovali obyvateľom

„Normalizácia“ začala postupne a vlastne už hneď po vstupe vojsk Varšavskej

4.4. Výmena členských legitimácií v roku 1970

Na porovnanie situácie so susednými dedinami, obec Diakovce mala počet členov

Zamestnanie Počet 1946 2

Člen JRD 36 1953 1

Školstvo a výchova mládeže v komunistickom duchu

V sledovanom období ( roky prekvitania totalitnej diktatúry) sa výchova detí či

3.1. Materská škola v Tešedíkove

V obci existovali 2 materské školy. Jedna s vyučovacím jazykom slovenským,

3.2. Základná deväťročná škola

Podľa kroniky slov. ZDŠ v Tešedíkove sa dozvedáme, že augustové udalosti

Školský rok Slovenské oddelenie Maďarské oddelenie

Ukazovatele vývinu stavu žiakov

300 slovenské oddelenie

200 maďarské oddelenie

3.2.1. Mimoškolská činnosť žiakov

Najznámejšou mimoškolskou organizáciou žiakov bola Pionierska organizácia J.

Jednotné roľnícke družstvá (JRD) na území ČSR vznikali po februárovom

Na základe zakladajúceho spisu JRD Tešedíkovo sa 10. decembra 1949 o 21:00

Graf hektárového výnosu kukurice

Ako každá organizácia patriaca do obce aj JRD sa zapájalo do každodenného

7.1. Kultúrny dom

K najvýznamnejším a najvzácnejším stavebným prírastkom patrí kultúrny dom

7.2. Kino Tatra a jeho život

Rok Plán predstavenia Skutočnosť Plán návštevnosti Skutočnosť

Za rok 1979 by sa dalo ohodnotiť priemernú návštevnosť na 1 predstavenie na 72

7.3. Obecná knižnica

Knižnica (príloha č.25) je umiestnená v budove KD, má 2 samostatné miestnosti

7.4. Ďalšie stavebné úspechy

Vnútorný obchod prešiel postupným vykupovaním súkromných budov. V 70.

Do sídliska budúcnosť prichádzali obyvatelia, ktorí sa v minulosti odsťahovali do

7.5. Ako sa koruny získali a míňali

60.- 70. roky 20. storočia sú charakteristické stavebnou horúčkou. Informácie

Základný stavebný materiál a pomôcky:

Takéto výdavky mali obyvatelia, ale čo sa týka výdavkov celkovo z finančnej

MERVART, Jan- MUSILOVÁ, Dana. Dokumenty k dějinám Komunistické strany

ADAMOVÁ, Mária. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-Line,2005.

You might also like